Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 27, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3217203645
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3217203645.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: V., proti žalovanej: I., o zaplatenie
37.945,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa
13. februára 2020, č. k. 3C/13/2018-256, v znení opravného uznesenia zo dňa 30. novembra 2020, č.k.
3C/13/2018-290, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojitosti s opravným uznesením z r u š u j e a vec v r a c i a
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom v spojitosti s opravným uznesením, súd prvej
inštancie rozhodol výrokom I. tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 37.945,- eur s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 37.945,- eur od 06.09.2016 do zaplatenia, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou po pripustení jej rozšírenia domáhal
zaplatenia sumy 37.945,- eur s príslušenstvom a náhrady trov konania dôvodiac tým, že na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.07.2015 bola na neho postúpená pohľadávka D. C. voči P.
E. ako dlžníkovi vo výške 75.000,- eur, ktorá vznikla z titulu poskytnutej pôžičky, ktorý celý záväzok bol

zabezpečený ručením žalovanou. V zmysle článku III. dodatku č. 3 zmluvy o pôžičke zo dňa 13.02.2017
bol deň splatnosti pôžičky určený na 05.09.2016. Žalobca listom zo dňa 24.10.2017 vyzval žalovanú
na zaplatenie dlžnej sumy, pretože dlžník P. E. napriek výzve zo dňa 02.10.2017 odmietol svoj záväzok
splniť. Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 05.09.2014 bola dlžníkovi poskytnutá pôžička vo výške
60.000,- eur. Na základe dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 09.02.2015 bola dlžníkovi
poskytnutápôžičkavovýške15.000,-eur. Vobochdokumentochjeručiteľskýzáväzokžalovanej.

Pôžičky boli dlžníkovi poskytnuté prevodom na bankový účet. Dlžníkovi bola celkovo poskytnutá suma
165.000,- eur (aj spolu s dodatkami č. 2 a č. 3). Dlžník na pôžičku uhradil sumu 19.250,- eur dňa
17.05.2017, sumu 17.805,- eur dňa 07.12.2017 a sumu 30.000,- eur dňa 28.02.2018. Nesplatená časť
teda predstavuje 37.945,- eur. Suma 19.250,- eur bola započítaná na pôžičku ako motorka, na ktorej
kúpu poskytol finančné prostriedky dlžník. Žalobca sa do právneho vzťahu so žalovaným dostal až na
základe zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 21.07.2015, preto dlžník nemal žiadny dôvod nejakú

sumu vyplácať žalobcovi. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť tvrdiac, že dlh z pôžičky zanikol splnením,
okrem bankových prevodov a zápočtu bola pôžička splácaná aj v hotovosti, ako si to žalobca vymienil.

3. Za aplikácie ustanovení § 657, § 546, § 548 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka na zistený
skutkový stav, súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Medzi stranami sporu
nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu žalobcom tvrdenej zmluvy o pôžičke v znení jej dodatkov a že

žalovaná je ručiteľkou záväzkov dlžníka čo do výšky 75.000,- eur zo zmluvy o pôžičke a dodatku č.
1 k tejto zmluve, tiež nebolo sporné, že dlžník uhradil na pôžičku sumu 19.250,- eur dňa 17.05.2017(vo výške kúpnej ceny motorky, ktorú kúpil pre žalobcu), ďalej sumu 17.805,- eur dňa 07.12.2017
bezhotovostným bankovým prevodom na účet žalobcu a sumu 30.000,- eur dňa 28.02.2018 rovnako
bezhotovostným prevodom na účet žalobcu, teda celkovo 67.055,- eur. Ide o zmluvy o pôžičke podľa §

657 OZ. Žalovaná rozporovala reálne odovzdanie peňažných prostriedkov, teda poskytnutie pôžičky D.
C. dlžníkovi. Súd mal reálne odovzdanie pôžičky za preukázané. Žalovaná opakovanie tvrdila splácanie
pôžičky hotovostnými platbami k rukám žalobcu. V prípade reálneho neposkytnutia pôžičky
by zo strany žalovanej ani dlžníka nebol dôvod na splácanie pôžičky, ktorá reálne poskytnutá nebola.
Na pojednávaní dňa 20.11.2018 dlžník uviedol, že mu zo strany D. C. na základe zmluvy o pôžičke bola

poskytnutá suma 60.000,- eur na jeho bankový účet a následne suma 15.000,- eur na základe dodatku
č. 1 k tejto zmluve tiež na jeho bankový účet. Preto mal súd reálne plnenie - poskytnutie
pôžičky vo výške 75.000,- eur za preukázané. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.05.2015 bola
pohľadávka D. C. voči dlžníkovi postúpená na žalobcu, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu
na podanie žaloby (žalobca sa stal veriteľom pohľadávky). Žalobca po uplynutí lehoty splatnosti pôžičky
vyzval dlžníka na úhradu dlžnej sumy, avšak tento svoj záväzok nesplnil. Preto svoju pohľadávku uplatnil

proti žalovanej, ako ručiteľke záväzku. Ručiteľský záväzok žalovanej je v zmluve o pôžičke upravený v čl.
VII. zmluvy a v čl. 7 dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke. Súd po preskúmaní dohody o ručiteľskom záväzku
konštatoval, že ručenie žalovanej bolo dohodnuté platne. Žalovaná ručí len do výšky poskytnutej pôžičky
a veriteľ a ručiteľ svoj súhlas s ručiteľským záväzkom potvrdili podpisom zmluvy o pôžičke a dodatku č. 1
k zmluve o pôžičke. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 37.945,- eur s príslušenstvom, je preukázané,

že zo strany žalobcu boli dlžníkovi poskytnuté pôžičky v celkovej výške 165.000,- eur. Žalovaná ručí za
záväzok dlžníka vo výške 75.000,- eur, pričom medzi stranami sporu nebolo sporné, že dlžník uhradil
žalobcovi na pôžičky zabezpečené ručením sumu 37.055,- eur. Žalovaná namietala, že dlžník uhradil
žalobcovipresneneurčenúsumuhotovostnýmiplatbami.Súdsapretomuselzaoberaťtoutonámietkoua
zároveň skutočnosťou, na ktoré pôžičky boli sumy uhradené dlžníkom splatené. Dlžník na záväzok krytý

ručením (predmet tohto konania) splatil celkovo sumu 37.055,- eur, a to tak, že sumu 19.250,- eur splatil
dňa 17.05.2017 a sumu 17.805,- eur splatil dňa 07.12.2017. Žalovaná tvrdila, že dlžník splatil žalobcovi
hotovostnými platbami bližšie neurčenú sumu, pričom zo spisového materiálu konania 6C/89/2017 malo
ísť o sumu 67.945,- eur splatenú v období od októbra 2014 do septembra 2017, čo výpoveďou potvrdil
aj dlžník. Splatenie tejto sumy má byť preukázané zapísaním vykonaných platieb v zošite. Žalobca

splatenie tejto sumy počas celého konania popieral, tiež to poprela aj pôvodná veriteľka D. C.. Žalovaná
okrem svojho tvrdenia preukazovala splatenie dlžnej sumy zápismi v zošite a výpoveďou dlžníka, z
čoho súd nepovažoval tvrdenú skutočnosť za dostatočne preukázanú. Zapísané platby nie sú potvrdené
podpismi žalobcu, alebo pôvodnej veriteľky, preto žalovaná v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno.
Ručiteľský záväzok zaniká až zánikom pohľadávky, ktorá ním bola zabezpečená. Zanikne aj tým, že

ručiteľ splnil veriteľovi dlh za dlžníka, alebo vtedy, keď ručiteľ v zmysle ustanovenia § 549 OZ právom
odoprel plniť, pretože veriteľ zavinil, že dlžník pohľadávku nemôže uspokojiť. Písomnú výzvu na plnenie
treba dlžníkovi doručiť. Ak ani napriek doručenej výzve a po uplynutí primeranej doby na plnenie dlžník
svoj záväzok nesplní, veriteľ môže nárok na plnenie dlhu uplatniť voči ručiteľovi. Povinnosťou ručiteľa
je uspokojiť pohľadávku veriteľa v takom rozsahu, v akom sa zaviazal v ručiteľskom záväzku. Dlžník

pôžičku v lehote splatnosti riadne neuhradil ani na základe výzvy, rovnako ani žalovaná ako ručiteľka.
Predmetom ručenia bola suma 75.000,- eur, z toho bola preukázateľne splatená suma 37.055,- eur.
Po rozšírení žaloby sa žalobca domáhal zaplatenia zvyšnej sumy zabezpečenej ručiteľským záväzkom,
pričom nebolo preukázané, že by došlo k splateniu tejto sumy a preto súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 37.945,- eur. Súd tiež priznal žalobcovi popri istine

aj zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a to vo výške podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.
odo dňa nasledujúceho po splatnosti požičanej sumy (5% ročne zo sumy 37.945,- eur od 06.09.2016 do
zaplatenia). O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi
priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalobca mal vo veci úplný úspech.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalovaná, navrhujúc
odvolaciemu súdu zmenu napadnutého rozhodnutia tak, že žaloba bude v plnom rozsahu zamietnutá
a bude jej priznaný nárok na náhradu trov konania, alternatívne navrhovala zrušenie napadnutého
rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatňujúc
dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. e), h) CSP (nevykonanie navrhnutých dôkazov

potrebnýchnazistenierozhodujúcichskutočnostíanesprávneprávneposúdenieveci)aposúdiacobsah
odvolania, tiež dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b), resp. d), tiež f) CSP (porušenie
práva na spravodlivý proces, resp. existencia inej vady, nesprávne skutkové závery) namietala, že
odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá parametrom daným ust. § 220 ods. 2 CSP, keďže vňom absentuje zodpovedajúca argumentácia, pre ktorú neboli vykonané dôkazy navrhované žalovanou,
napriek tomu, že podľa jej názoru sú pre vec rozhodujúce, tiež nie sú zodpovedané rozhodujúce otázky
týkajúce sa tvrdeného splnenia dlhu. Navrhované a súdom nevykonané dôkazy sú rozhodujúce pre

posúdenie dôvodnosti nároku, týkajú sa splatenia dlhu, konkrétne považuje za potrebný navrhovaný
výsluch svedka E. C., keďže ide o osobu, ktorá vie dosvedčiť skutočnosť, že p. E. (dlžník) odovzdával
finančné prostriedky žalobcovi, ktorého výsluch neskôr v priebehu konania navrhovala len preto, že
tento svedok bol sám žalobcom oklamaný. Rovnako považuje za nevyhnutné vypočuť svedka P. E., a
to aj s ohľadom na skutočnosti uvedené v písomnej výpovedi svedka G.. C. E. C., ktorý by sa mohol

vyjadriť k tomu, aké boli dohody o splácaní pôžičky a koľko bolo zaplatené bezhotovostne zo strany
svedka žalobcovi. Súd prvej inštancie pochybil, keď hotovostné platby, ktoré boli realizované dlžníkom
pre žalobcu na splatenie pôžičky, považoval za nepreukázané, keďže táto skutočnosť bola preukázaná
jej výpoveďou, keďže bola opakovane prítomná pri odovzdávaní peňazí z dôvodu, že aj v jej záujme bola
kontrola vrátenia pôžičky zo strany dlžníka žalobcovi, pretože za splnenie tejto povinnosti sa zaručila.
Žalobcaakoveriteľsadomáhavočižalovanejzaplateniasumy37.945,-eurtitulomručiteľskéhozáväzku,

avšak tento sa v skutočnosti týkal sumy vo výške 60.000,- eur, ktorú poskytla dlžníkovi D. C. titulom
zmluvy o pôžičke. Žalovaná trvá na tom, že žalobca úmyselne zavádza svojimi nepravdivými tvrdeniami,
podobne ako svedkyňa C., o čom svedčí aj jej výpoveď v konaní pod sp. zn. 6C/89/2017. D. C. pred
súdompriznala,žepeniazevovýške1.700,-eurprijímalaodP.E.vpravidelnýchmesačnýchintervaloch,
pri ktorom prevzatí bola aj žalovaná tvrdiac však, že prijaté peniaze predstavovali nájomné za motorové

vozidlo BMW6, čo však nie je pravdou, nakoľko toto vozidlo nikdy D. C. nevlastnila a nedisponovala
ani zmluvou o prenájme daného vozidla, na čo však súd neprihliadol, ani sa s tým nevysporiadal.
Napriek tejto skutočnosti nesprávne uzavrel, že hotovostné platby neboli preukázané. Na rozdiel od
súdu prvej inštancie nepovažuje odvolateľka za nelogické či neobvyklé, že dlžník splácal časť pôžičky
aj v hotovosti. Naivne sa dlžník totiž spolu s ňou spoliehali na to, že čo si ako kamaráti so žalobcom

ústne dohodli, preukazujúc mu dôveru, bude dodržané a nepredpokladali, že hotovostné platby žalobca
odtají. Žalovaná dôkladne v spore popísala skutočnosti prezentované aj v iných konaniach. Navrhovala
pripojenie kompletného spisu 6C/89/2017, a to s poukazom na obsah žaloby, ako aj skutočnosti, ktoré v
uvedenom konaní v súvislosti s touto pôžičkou odzneli. V uvedenom konaní bolo nesporne preukázané,
že hlavný dlžník P.W. bezhotovostnými platbami, rovnako ako to bolo tvrdené v tomto konaní, realizoval

v období od októbra 2014 do septembra 2017 splátky pôžičky a vrátil takto žalobcovi 67.945,- eur, čo
bolo preukázané výpoveďou v tomto konaní vystupujúcej žalovanej, svedka G.. C. E. C. a výpismi z účtu
dlžníka E.. Ona splnila svoj ručiteľský záväzok voči žalobcovi uspokojením zabezpečenej pohľadávky zo
strany dlžníka tak, že peniaze v sume 17.805,- eur a v sume 30.000,- eur boli splatené bezhotovostnými
bankovými prevodmi na účet žalobcu, ako aj podpísaním zápočtu motocykla v sume 19.250,- eur. Ďalšie

platby boli realizované pravidelným výberom v M.e, čo preukázal hlavný dlžník vo vyššie uvedenom
konaní výpismi z účtu. Nie je totiž logické, aby žalobca poskytoval ďalšie finančné prostriedky dlžníkovi,
pokiaľ by tento dlh nesplácal. Dlh bol v rozsahu jej zabezpečenia ako ručiteľkou splnený, žaloba voči nej
je tak nedôvodná. Súdne konanie by malo byť ovládané procesnými právnymi zásadami, zodpovedať
požiadavkám spravodlivosti a presvedčivosti tiež súdneho rozhodnutia, pričom súdom prvej inštancie

zvolený postup je porušením týchto zásad.

5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedol, že odvolanie nepovažuje za dôvodné. Navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť ako vecne správny a priznať mu plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná v

odvolaní neuvádza žiadne nové argumenty, tvrdenia, ani vyjadrenia, ani dôkazy, ktoré by neuvádzala už
pred súdom prvej inštancie. Žalobca uniesol dôkazné bremeno, preukázal svoje tvrdenia, vychádzajúc
z ktorých tieto súd správne vyhodnotil a tiež správne právne posúdil. Pokiaľ o výsluchy žalovanou
navrhovaných svedkov, stotožňuje sa s argumentáciou súdu prvej inštancie, že na ich výsluch nebol
žiaden relevantný dôvod. Hodnovernosť svedka E. C. je spochybnená tým, že sám je so žalobcom v

spore. Pokiaľ ide o svedka P. E., ten bol už vypočutý. Tieto návrhy na dokazovanie považuje zo strany
žalovanej za špekulatívne konanie. Ani jeden zo svedkov nie je spôsobilý preukázať tvrdenia žalovanej o
údajných hotovostných platbách ako plnení záväzku zo zmluvy o pôžičke. Pokiaľ ide o platby uhrádzané
pôvodnej veriteľke D. C., tak osobné motorového vozidlo značky BMW mala táto k dispozícii od žalobcu
a ďalej bola oprávnená toto dať do podnájmu tretej osobe, čo sa aj stalo a vozidlo užíval primárny dlžník

P. E., ktorý D. C. platil za jeho užívanie. Žalobca dôrazne odmieta prijímanie akýchkoľvek hotovostných
platieb od dlžníka. Vždy dôrazne žiadal, aby platby boli realizované bezhotovostne. Naviac žalovaná má
dlh u žalobcu vo výške 8.750,- eur tiež za predaj osobného motorového vozidla značky AUDI A6. Dlžníkv žiadnom prípade nevrátil žalobcovi celú poskytnutú sumu. Výška istiny je nepochybná. V súvislosti s
tvrdením o hotovostných platbách dáva do pozornosti aj zákon č. 394/2012 Z.z.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri
všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením
dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojitosti s opravným uznesením je potrebné
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP (a contrario).

8. V posudzovanej veci sa žalobca v zmysle ním formulovaného žalobného návrhu (po jeho rozšírení)
domáhal zaplatenia sumy 37.945,- eur s prísl. zo strany žalovanej, titulom jej ručiteľského záväzku,
ktorým bola zabezpečená pôžička poskytnutá P. E. zo strany D. C., ktorá pohľadávku z nesplateného
dlhu postúpila žalobcovi.

9. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súd prvej inštancie o nároku žalobcu rozhodol odvolaním
napadnutým rozsudkom, žalobe v plnom rozsahu vyhovel, právne kvalifikujúc právny vzťah v ktorom
má pôvod uplatnený nárok ako zmluvu o pôžičke zabezpečenú ručiteľským záväzkom žalovanej (§ 657,
§ 546, § 547 Občianskeho zákonníka - ďalej len „OZ“) a posúdiac, že žalovaná neuniesla dôkazné

bremeno vo vzťahu k jej tvrdeniam o zániku dlhu jeho splnením, žalobe plne vyhovel a zároveň žalobcovi
ako plne úspešnému priznal voči žalovanej 100% nárok na náhradu trov konania.

10. Žalovaná (odvolateľka) namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, čo možno
subsumovaťpoddôvodnaodvolanieuvedenývust.§365ods.1písm.b),resp.d) CSP(porušeniepráva

na spravodlivý proces, resp. existencia inej vady majúcej za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci),
tiež nevykonanie navrhovaných dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a z toho
plynúce nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie
(dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP).

11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle odvolacieho dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v
zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu
za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, tiež právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia.

12. I keď vyhodnotenie potencionálnej relevancie navrhovaného dôkazu je jednoznačne doménou súdu,
tento pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia, pretože tak sťaží dôkaznú pozíciu dotknutej strany a môže spôsobiť vo vzťahu k nej
vydanie nepriaznivého rozhodnutia pre neunesenie dôkazného bremena, keďže sa takto môže vzdialiť

od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu, ktorý postup je spôsobilý k záveru o naplnení
odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP.

13. Nesprávny skutkový záver (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP) je
spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov

podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri
hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť
súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo

prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto,
že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z
hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.14. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného

právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

15. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností vo svetle žalovanou produkovaných skutkových námietok,
odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania pre naplnenie žalovanou uplatnených
odvolacích dôvodov.

16. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva (vychádzajúc z písomnej zmluvy), že P. E. ako dlžník so
D. C. ako veriteľkou, uzatvorili dňa 05.09.2014 zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie mu

pôžičky vo výške 60.000,- eur so splatnosťou do 05.09.2016. Dodatkom č. 1 k tejto zmluve uzatvoreným
dňa09.02.2015boladlžníkovizjejstranyposkytnutáďalšiapôžičkavovýške15.000,-eursosplatnosťou
do 05.09.2016. Ručiteľský záväzok za obe tieto pôžičky prevzala žalovaná. Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 21.07.2015 uzatvorenou medzi žalobcom a D. C. prešli pohľadávky D. C. zo zmluvy
o pôžičke zo dňa 05.09.2014 a z dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 09.02.2015 na žalobcu.

Dodatkom č. 2 k zmluve o pôžičke uzatvoreným dňa 24.07.2015 medzi dlžníkom a žalobcom bola
dlžníkovi poskytnutá ďalšia pôžička vo výške 30.000,- eur so splatnosťou do 05.09.2016 a dodatkom č. 3
k zmluve o pôžičke uzatvoreným dňa 24.07.2015 medzi dlžníkom a žalobcom bola dlžníkovi poskytnutá
v poradí posledná pôžička vo výške 60.000,- eur, zároveň bola dohodnutá iná splatnosť jednotlivých
pôžičiek, ktorá sa zmenila tak, že suma 30.000,- eur bola splatná do 24.07.2016, suma 75.000,- eur

do 05.09.2016 a suma 60.000,- eur do 13.02.2018. Dlžník na pôžičky uhradil sumu 19.250,- eur dňa
17.05.2017, prostredníctvom uhradenia kúpnej ceny motorky pre žalobcu, ďalej sumu 17.805,- eur dňa
07.12.2017 bezhotovostným bankovým prevodom na účet žalobcu a sumu 30.000,- eur dňa 28.02.2018
bezhotovostným prevodom na účet žalobcu (v tomto rozsahu sú úhrady medzi stranami nesporné).
Žalobca vyzval dlžníka na zaplatenie dlžnej (podľa neho nesplatenej) sumy z pôžičiek výzvou zo dňa

12.10.2017 a následne vyzval tiež žalovanú ako ručiteľku na zaplatenie dlžnej sumy výzvou zo dňa
24.10.2017. Na súde prvej inštancie je vedené konanie pod sp. zn. 6C/89/2017 na základe žaloby
podanej V. A. (ktorý vystupuje v procesnom postavení žalobcu tiež v tomto konaní) proti dlžníkovi z
pôžičiek P. E., predmetom ktorého konania je nárok na zaplatenie pôžičky vo výške 10.000,- eur,
ktoré bolo spojené s konaním vedeným na tamojšom súde pôvodne pod sp. zn. 6C/8/2018 v ktorom

sa dlžník v postavení žalobcu proti V. A. ako žalovanému (žalobcovi v tomto konaní) domáha určenia
zánikuzáložnéhoprávananehnuteľnosti,ktoréspojenékonaniedodňarozhodnutiasúduprvejinštancie
nebolo právoplatne skončené. Žalovaná v tomto konaní tvrdí, že v priebehu vyššie uvedeného konania
boli vykonané dôkazy, ktoré sú významné pre posúdenie dôvodnosti žaloby v tomto spore (ide o
skutočnosti navzájom previazané) a žiada spis pripojiť a doplniť dokazovanie oboznámením jeho celého

obsahu (čo žiadala už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie). Z obsahu tohto spisu nevyplýva,
že spis by bol pripojený a jeho obsah oboznámený (vychádzajúc z odôvodenia rozhodnutia mal byť
oboznamovaný len obsah zápisnice o predbežnom prejednaní sporu a zápisnice z pojednávania zo
dňa 12.12.2018). Nad rámec medzi stranami nesporných plnení na pôžičky (prostredníctvom kúpnej
ceny motorky a bezhotovostných bankových prevodov), žalovaná svoju obranu v spore zakladá na

tvrdení, že aj zostatok dlhu (v rozsahu jeho zabezpečenia jej ručiteľským záväzkom) zanikol splnením
a to v dôsledku hotovostných splátok k rukám tak pôvodnej veriteľky D. C., ako aj samotného žalobcu,
prehľad ktorých má zapísaný vo svojom zošite (platby nie sú verifikované podpisom ani pôvodnej
veriteľky, ani žalobcu), realizovaným týmto spôsobom na základe vzájomnej dohody a dôvery (keďže
dlžník a žalobca mali byť priatelia), pričom zároveň tvrdí, že pri odovzdávaní niektorých hotovostných

splátok dlžníkom bola aj osobne prítomná. Pôvodná veriteľka D. C. (ktorá bola v rozhodnom období v
blízkom vzťahu so žalobcom) vo svojej svedeckej výpovedi (na pojednávaní dňa 02.04.2019) priznáva,
že v rozhodnom období jej dlžník v hotovosti asi 5 x mesačne odovzdal čiastky vo výške 1.700,-
eur/á mesiac buď u nej doma, alebo v aute, tvrdí však, že z iného právneho dôvodu, ako z dôvodu
splátok žalovanou zaručených pôžičiek, dôvodom mala byť podľa jej tvrdenia odplata za užívanie

osobného motorového vozidla dlžníkom, ktoré ona mala od spoločnosti C.. a následne ho prenechala
na užívanie dlžníkovi P.W.. Svedok E. (dlžník) existenciu ňou tvrdeného právneho dôvodu odovzdávania
jej mesačných splátok jednoznačne popiera. Samotný žalobca vo svojej výpovedi rovnako priznáva
bližšie nešpecifikovaný objem prevzatia hotovostných platieb od dlžníka, tvrdí však, že išlo výlučne oplatby z iného právneho dôvodu a to za ním mu prenajaté motorové vozidlá, nie platby na pôžičky, ani
prenájom áut D. C.. Zároveň uvádza, že vždy trval, pokiaľ ide o platby, na bezhotovostných prevodoch.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu modifikuje svoje vyjadrenie týkajúce sa platieb za nájom áut vo

verzii zhruba produkovanej svedkyňou C., teda, že to jej dal žalobca k dispozícii motorové vozidlo zn.
BMW a bola ho oprávnená dať ďalej do podnájmu, čo aj urobila, keď ho za odplatu poskytla na užívanie
dlžníkovi. Nie je teda zrejmé, či obaja, alebo len jeden z nich a ktorý, mal mať a či vôbec mal, odlišný
právny dôvod na prijatie nimi priznaných hotovostných plnení od dlžníka, ako splátok pôžičiek. Súd
prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s týmito skutočnosťami (pôvodnou veriteľkou a v

princípe aj žalobcom potvrdenými prevzatými hotovostnými platbami - i keď podľa nich realizovanými z
iného právneho dôvodu, ktorý však v konaní z ich strany preukázaný, ani preukazovaný nebol) žiadnym
spôsobom nezaoberal a nevysporiadal a pre neunesenie dôkazného bremena žalovanou vo vzťahu k
jej tvrdeniam o zániku dlhu splnením (aj prostredníctvom realizovaných hotovostných platieb), žalobe
vyhovel za súčasného zamietnutia návrhov žalovanej na doplnenie dokazovania (výsluchu svedka E.
C., opätovného výsluchu dlžníka, s požadovaným pripojením spisu 6C 89/2017 sa nevysporiadava

vôbec) dôvodiac, že nepovažuje opätovný výsluch dlžníka za potrebný, keďže tento už vypovedal na
pojednávaní dňa 20.11.2018, kedy podľa jeho názoru uviedol všetky skutočnosti podstatné pre konanie,
o ktorých má vedomosť a výsluch svedka E. C. z dôvodu, že jeho výpoveď už vopred hodnotí ako
nedôveryhodnú, keďže je tiež so žalobcom v spore (žalobca ho žaluje v konaní vedenom na
Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6C/33/2019 o zaplatenie 99.000,- eur), naviac s tým, že výpoveď

tohto svedka mohla žalovaná navrhnúť už skôr počas konania, preto takýto návrh podľa súdu evokuje
umelé naťahovanie dĺžky konania.

17.Podľa§657Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),zmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu.

18. Podľa § 546 OZ, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,
ak ju neuspokojí dlžník.

19. Podľa § 548 ods. 1 OZ, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ
písomne vyzval.

20. Podľa § 559 ods. 1 OZ splnením dlh zanikne.

21. Vychádzajúc z konkrétností posudzovanej veci sa predovšetkým možno plne stotožniť s právnym
posúdením súdu prvej inštancie v tom, že zmluva o pôžičke zo dňa 05.09.2014, ako aj dodatky k nej
uzatvorené sú zmluvami o pôžičke, upravenými v ust. § 657 Obč. zákonníka, vychádzajúc z ktorého ide
o reálny kontrakt medzi stranami, predmetom ktorého je dohoda zmluvných strán o reálnom odovzdaní

druhovo určenej veci, v konkrétnosti peňažných prostriedkov, a na strane druhej povinnosti vrátiť vec
rovnakého druhu v čase určenom v zmysle zmluvy na ich vrátenie, k naplneniu čoho došlo tiež v
posudzovanejveci.Rovnakozasprávneodvolacísúdpovažovalvysporiadaniesasúdomprvejinštancie
s námietkou žalovanej, prostredníctvom ktorej spochybňovala reálne odovzdanie predmetu pôžičky,
ktorú vyhodnotil ako bez dopadu na záver o platne uzatvorenej zmluve o pôžičke, keďže z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že pôžičky boli poskytnuté dlžníkovi bezhotovostným bankovým prevodom (čo
sám vo výpovedi potvrdil). Naviac súd prvej inštancie správne poukazuje na to, že v tomto bode
produkovaná obrana žalovanej je kolidujúca a kontraproduktívna vo vzťahu k jej ťažiskovej obrane,
prostredníctvom ktorej tvrdí a preukazuje zánik dlhu z týchto pôžičiek jeho splnením, okrem iného tiež
prostredníctvom tvrdenia o realizovaní čiastkových hotovostných platieb. Za aktuálneho dôkazného

stavu odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie považuje za preukázanú jednak existenciu
reálneho kontraktu medzi pôvodnou veriteľkou D. C. a dlžníkom P. E. podriadenú právnej úprave ust. §
657 Obč. zákonníka s platne dojednaným ručiteľským záväzkom žalovanej (článok VII. zmluvy a článok
VII. dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke), ktorý za záväzky dlžníka táto prevzala do výšky 75.000,- eur (zo
zmluvy o pôžičke a dodatku č. 1 k tejto zmluve). Medzi stranami nebolo sporné, že prostredníctvom

bezhotovostných prevodov, a to vo výške 17.805,- eur dňa 07.12.2017 a dňa 28.02.2018 vo výške
30.000,- eur na účet žalobcu a tiež vo výške kúpnej ceny motorky zaplatenej dlžníkom pre žalobcu vo
výške 19.250,- eur dňa 17.05.2017, bolo zo strany dlžníka na pôžičky uhradených celkovo 67.055,- eur.
Pohľadávka D. C. z primárnej pôžičky a jej dodatku č. 1 voči dlžníkovi P. E. bola na základe zmluvy opostúpení pohľadávok zo dňa 21.05.2015 postúpená na žalobcu, v dôsledku čoho súd prvej inštancie
tiež správne ustálil danosť aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, ktorý v dôsledku
postúpenia tejto pohľadávky sa stal jej aktuálnym veriteľom.

22. Správne tiež súd prvej inštancie v bode 38. odôvodnenia uvádza, že predmetom sporu je
preskúmanie dôvodnosti nároku na zaplatenie sumy 37.945,- eur s príslušenstvom (po zmene žaloby v
dôsledku jej rozšírenia), ako rozdiel medzi poskytnutými pôžičkami dlžníkovi v celkovej výške 165.000,-
eur a v konaní nesporne zistenými plneniami vo výške 75.000,- eur pri nespornosti záveru, že

na pôžičky zabezpečené ručením bola ku dňu rozhodnutia uhradená čiastka 37.055,- eur.

23. V dôsledku produkovanej obrany žalovanej, že dlžník priebežne uhrádzal žalobcovi pôžičky tiež
prostredníctvom opakovaných hotovostných platieb (ktoré jednotlivo nešpecifikovala), vychádzajúc z
obsahu spisového materiálu v konaní 6C/89/2017 malo ísť celkovo o sumu 67.945,- eur splácanú v
období od októbra 2014 do septembra 2017, ťažiskovou a medzi stranami spornou otázkou, ktorú

bolo potrebné zodpovedať zostalo, či nedošlo k zániku dlhu z pôžičiek (v rozsahu jeho zabezpečenia
ručiteľským záväzkom žalovanej) jeho splatením, čo v rámci svojej obrany v princípe žalovaná tvrdila.
Je síce pravdou, že v zápisoch priebežne vykonávaných platieb v zošite, na ktorý odkazovala žalovaná,
absentuje verifikácia ich prijatia či už žalobcom ako aktuálnym veriteľom, alebo pôvodnou veriteľkou D.
C., ktorí zhodne popierajú tvrdenia žalovanej, že by z tohto právneho dôvodu, teda z titulu splátok dlhu

z pôžičiek boli či už od dlžníka alebo žalovanej v rozhodnom období prijali akékoľvek hotovostné platby
(teda mimo preukázaných bezhotovostných platieb a zápočtu kúpnej ceny za motorku), významným
však pre zodpovedanie identifikovanej otázky nepochybne je, že tak svedkyňa D. C. (pôvodná veriteľka),
ako aj samotný žalobca priznávajú, že v rozhodnom období určité hotovostné platby od P. E. prijali (D.
C. uvádza, že to bolo cca 5 platieb á 1.700,- eur mesačne, t.j. cca 8.500,- eur, žalobca

tiež priznáva prijatie hotovostných platieb v ním presne nešpecifikovanom objeme). Obaja síce tvrdia,
že išlo o iný právny dôvod prijatia týchto hotovostných platieb, keď D. C. tvrdí, že to mala byť odplata
za prenechanie osobného motorového vozidla, ktoré jej poskytla spoločnosť C. a následne ho ona
prenechala na užívanie dlžníkovi P. E. za odplatu a samotný žalobca vo výpovedi uvádza, že dôvodom
prijatia nešpecifikovaného objemu hotovostných platieb od dlžníka boli tiež platby prenájom motorových

vozidiel, ktoré mu však ako uvádza mal prenajať priamo on. Faktom však zostáva, že na ani jedno z
týchto tvrdení, či už zo strany žalobcu, či samotnej svedkyne žiaden dôkaz vyprodukovaný nebol a to
napriek tomu, že jednoznačne za situácie, že potvrdzujú určité peňažné platby od dlžníka v rozhodnom
období, avšak tvrdiac existenciu iného právneho dôvodu (právneho vzťahu), ako na dlh, ktorého
zaplatenie požaduje žalobca v tomto konaní, nepochybne je to žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné

bremeno preukázať existenciu oboch tvrdených odlišných právnych dôvodov na plnenie ako dôkaz toho,
žepriznanéprijatéplatbyčiužvovzťahukpôvodnejveriteľke,aleboaktuálneknemuvpostaveníveriteľa
nespôsobili či už čiastočne, alebo úplný zánik dlhu z pôžičiek, v ktorých má pôvod nárok uplatnený
v tomto spore. Napriek tomu, že k tomu doposiaľ nedošlo, súd sa s touto nepochybne významnou
okolnosťou vôbec nezaoberal a napriek tomu, že dlžník E., ktorý v konaní vypovedal ako svedok, poprel

tvrdenie D. C. o ňou tvrdenom diferentnom dôvode prijatia hotovostných platieb (k tvrdeniam žalobcu
sa vyjadriť nemohol, keďže boli časovo produkované až po výpovedi tohto svedka), ktoré skutočnosti
napriek tomu, že sú nepochybne významné z hľadiska vysporiadania sa s produkovanou obranou
žalovanej, úplne opomenul a bez ďalšieho ustálil neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovanej,
čím možno tejto priznať, že tento postup a spôsob vyporiadania sa s dôkazmi, je vo svetle spravodlivého

usporiadania vzťahov medzi účastníkmi, ku ktorému má každé súdne konanie a rozhodnutie smerovať,
neudržateľným. Pokiaľ za dôkaznej situácie, že pôvodná veriteľka ako aj aktuálny veriteľ priznávajú, že v
rozhodnom období od dlžníka P. E. určité hotovostné platby preberali, tvrdiac však existenciu odlišného
právneho vzťahu, v ktorom má mať pôvod takéto plnenie, naviac ak sa ich výpovede v tom, od koho
mal mať E. autá prenajaté nezhodujú, nemožno pochybovať, že v reakcii o.i. aj na tieto nimi tvrdené

skutočnosti, je žalovanou navrhované opätovné vypočutie dlžníka P. E. ako svedka významným z
hľadiska možnosti priblížiť sa k poznaniu pravdy, o to viac vzhľadom na fakt, že existenciu odlišného
právneho dôvodu hotovostného plnenia žalobca ani nemal snahu preukazovať. Nemožno sa preto
stotožniťsosúdomprvejinštancievtom,žeopätovnénavrhnutievýsluchusvedkaE.bynemohlopriniesť
nič nového. Neudržateľným je tiež predikovanie nehodnovernosti navrhovanej svedeckej výpovede

svedka E. C. s odôvodnením, že tento je so žalobcom v spore. Totiž všetci svedkovia vypočutí v
tomto konaní sú viac či menej, resp. boli v určitej forme pozitívneho, či negatívneho vzťahu s tou -
ktorou sporovou stranou, resp. pôvodnou veriteľkou či dlžníkom. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že navrhovaný
svedok má disponovať vedomosťou o hotovostných platbách na pôžičky, nie je racionálny dôvod honevypočuť, čím však samozrejme následne nie je dotknutá povinnosť súdu obsah tejto svedeckej
výpovede vo vzájomnej súvislosti s ďalšími zistenými skutočnosťami, tiež vo svetle jej hodnovernosti
či objektivity vyhodnotiť. Rovnako nemožno uprieť na význame t.č. poslednému dôkaznému návrhu zo

strany žalovanej, a to pripojeniu a oboznámeniu sa s obsahom celého spisu (tiež aktualizácie stavu
tohto konania) vedeného na súde prvej inštancie pod č. k. 6C/89/2017, keďže vzhľadom na účastníkov
tohto sporu (veriteľ a dlžník) a predmet konania, môžu byť vykonané dôkazy v uvedenom konaní (tiež
prijaté závery) spôsobilé nielen prispieť, ak nie priamo ovplyvniť aj proces rozhodovania v danej veci.
S dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie žalovanou navrhované dôkazy nevykonal, sa odvolací súd v

stave doposiaľ existujúcich skutkových okolností identifikovať nemôže.

24. Keďže existencia, resp. neexistencia žalovanou tvrdených hotovostných splátok dlhu majúceho
pôvod v zmluve o pôžičke a jej dodatkoch, má nesporne ťažiskový význam pre rozhodnutie vo veci,
javí sa nevyhnutným pre potreby zistenia, resp. priblíženia sa k zisteniu skutočného stavu veci tiež
podrobne dopočuť žalobcu za účelom špecifikácie, v akom období a v akom objeme v hotovosti peňažné

prostriedky od P. E. prijal a samozrejme, následne bude vecou racionálneho posúdenia žalobcu, pokiaľ
bude zotrvávať na tom, že išlo o iný právny dôvod prijatia týchto prostriedkov, do akej miery bude
spôsobilý svoje tvrdenia v konaní preukázať a či vôbec v tomto smere nejakú aktivitu vyvinie, keďže
doposiaľ tomu tak nebolo (možno sa opodstatnene domnievať, že pokiaľ skutočne jeho spoločnosť
priamo žalobcovi, alebo svedkyni D. C. nejaké motorové vozidlá prenajímala za odplatu, bude o tomto v

účtovníctve riadne zaevidovaná príslušná zmluva a účtovníctvo z rozhodného obdobia bude obsahovať
tiež riadnu evidenciu prijatých platieb za tento prenájom). Opodstatnenie má za týchto okolností teda
aj vykonať v poradí ďalší navrhovaný výsluch dlžníka P. E. a podrobne ho okrem iného dopočuť aj k
tvrdeniam ohľadne prenájmov áut (akých, koľko, od koho, v ktorom období a za koľko, spôsob úhrady
odplaty a pod.) či už produkovaných žalobcom, alebo svedkyňou C., tiež vykonať výsluch ďalšieho

navrhovaného svedka E. C., a v konečnom dôsledku sa javí ako relevantný aj posledný navrhovaný
dôkaz, a to pripojenie a oboznámenie sa obsahu celého spisu a štádia jeho konania, predmetom
ktorého je spor medzi žalobcom a dlžníkom (vedeného na súde prvej inštancie pod č. k. 6C/89/2017), s
cieľom prostredníctvom navrhovaných dôkazov priblížiť sa k čo možno najkomplexnejšiemu vytvoreniu
obrazu o skutočnom skutkovom stave, pokiaľ ide o splácanie dlhu. Nemožno tu totiž ponechať bez

povšimnutia, že celá transakcia pôžičiek, okolnosti, za ktorých boli uzatvorené a aj samotné protichodné
tvrdenia o okolnostiach splácania týchto pôžičiek nemožno považovať za transparentné, nevzbudzujúce
pochybnosti, ktoré neboli spôsobilí či už pôvodná veriteľka, ale ani samotný žalobca racionálne vysvetliť,
v konkrétnostiach ide o neprehľadnosť dôvodov, pre ktoré v písomnej zmluve o pôžičke ako veriteľka
vystupovala D. C. napriek tomu, že sama nevedela vo svojej výpovedi objasniť, prečo tomu tak bolo,

keďže prostriedky, ktoré dlžníkovi požičiavala, neboli jej, ale patrili žalobcovi, ona sama sa o obsah
zmluvy ako vypovedala vôbec nezaujímala, ako ani o lehotu splatnosti pôžičiek a samotné ich splácanie,
podľa jej tvrdenia obsah zmluvy jej predložil dlžník, splatnosť ju nezaujímala, lebo tá sa mala riešiť
až potom, ako sa následne mala postúpiť pohľadávku na žalobcu a samotné splácanie tak mal riešiť
žalobca (čo znamená, že už v čase uzatvárania pôžičky sa počítalo s

postúpením pohľadávku z pôžičiek na žalobcu) a racionálne situáciu ani jej dôvody, pre ktoré bola
kompilovaná týmto spôsobom D. C. do tohto právneho vzťahu, nevedel vysvetliť ani samotný žalobca.
Kto a za akým cieľom takúto konštrukciu právneho vzťahu zmluvy o pôžičke zvolil a čo tým sledoval
(nemožno vylúčiť ani zneprehľadnenie následného splácania) udržateľným spôsobom zodpovedané
nie je, vyvoláva však určité pochybnosti, vo svetle ktorých nemožno bez ich riadneho preskúmania

odignorovať tvrdenia žalovanej, že hotovostné splácanie sa realizovalo po ústnej dohode so žalobcom
(samotná pôvodná veriteľka v princípe tvrdila, že túto otázku mal riešiť výlučne žalobca), teda z jeho
vôle, na podklade vzájomnej dôvery, keďže v tom čase boli v priateľskom vzťahu. Samotný žalobca na
jednej strane popiera hotovostné splátky pôžičiek tvrdiac, že on preferuje výlučne bezhotovostný styk,
zároveň však priznáva hotovostné platby z iného právneho dôvodu (ním tvrdený prenájom áut). Preto

aj navrhovaná výpoveď svedka C. môže byť prínosnou z hľadiska opoznania štandardného správania
žalobcu v obdobných právnych vzťahoch, menovite aj pokiaľ ide o verbálne (mimo písomnú zmluvu)
dohodnuté spôsoby úhrad dlhov. Všetky tieto skutočnosti, keďže boli súdu prvej inštancie dostupné v
čase jeho rozhodovania, indikovali jednoznačne k tomu, aby sa nimi súd zaoberal, vysporiadal a o.i.
po ich vyhodnotení vo vzájomných súvislostiach na následných záveroch tiež z nich založil aj svoje

rozhodnutie. Opomenutie skutočností, ťažiskových z hľadiska produkovanej obrannej argumentácie
žalovanej, pri existencii doposiaľ nepreukázaných tvrdení, že priznané hotovostné platby mali mať iný
právny dôvod, bez ďalšieho totiž neindikujú aktuálne a bez pochybností k záveru o minimálne plnej
dôvodnosti uplatneného nároku. Samozrejme nemožno vylúčiť, že ani takto doplnené dokazovanie vovýsledku nebude indikovať k odlišnému (v neprospech žalovanej či už čiastočne, alebo úplne) vydanému
rozhodnutiu, predmetom sporu však nie je bagateľný cenzus a tak je povinnosťou súdu vyčerpať v rámci
limitov, ktorými je sporové konanie ovládané, všetky navrhované možnosti s cieľom ak nie úplného, ale

aspoň čo najviac pravde zodpovedajúceho skutkového stavu s cieľom bez vážnejších pochybností z
neho pre obe strany vyvodiť spravodlivé rozhodnutie.

25. S poukazom teda na to, že procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v nevykonaní žalovanou
navrhovaných dôkazov, ktoré sú objektívne podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé prispieť k želanej

mierezisteniaskutkovéhostavu,resp.objasneniaaktuálneexistujúcichsporných,avšakprerozhodnutie
o nároku žalobcu ťažiskových skutočností vo svetle produkovanej obrany žalovanej o splnení dlhu
(či už čiastočného, alebo úplného), výsledkom ktorého postupu bolo v neprospech žalovanej vydané
rozhodnutie nebol správny, v dôsledku čoho tak skutkové, ako aj právne názory súdu prvej inštancie, na
ktorých založil svoje rozhodnutie v otázke existencie, či zániku dlhu sú predčasné, naviac odôvodnenie
rozhodnutia i keď svojim rozsahom obsiahle, nedáva odpoveď na ťažiskovú obranu žalovanej o splnení

dlhu hotovostnými platbami vo svetle navzájom medzi stranami kolidujúcich tvrdení, čím došlo k
naplneniu odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP a tak ani nebolo
rozhodnutie súdu prvej inštancie spôsobilé k inému, ako zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu
podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), keďže rozsah potreby doplnenia dokazovania presahuje hospodárnosť

jeho vykonania odvolacím súdom.

26. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude odstrániť nedostatky súdneho konania tak, ako ich
odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, v konaní postupovať v súlade s procesnými
predpismi upravujúcimi postup súdu prvej inštancie, svojím procesným postupom poskytnúť účastníkom

konania možnosť realizovať procesné práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky, CSP, zaoberať sa
všetkými argumentmi, prípadne dôkaznými návrhmi účastníkov konania (uvedenými tiež v odvolaní),
vykonané dôkazy starostlivo vyhodnotiť v zmysle zásad uvedených v ust. § 191 CSP a vo veci opätovne
vo svetle spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie
je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP,

teda tak, aby zodpovedanie všetkých rozhodujúcich skutočností, plynúcich z vykonaného dokazovania
a argumentov produkovaných oboma stranami, bolo spôsobilé k prípadnému odvolaciemu prieskumu
(samozrejme pre prípad ak by bolo niektorou stranou opätovne vyvolané).

27. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.

28. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov
odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).