Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 20, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoCsp/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117221334
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3117221334.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Příkop
843/4, Zábrdovice, Brno, IČ: 043 55 211, proti žalovanej F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, Z., zast.
Občianskym združením OPOS so sídlom A. Hlinku 1084/24A, IČO: 51 147 688, o zaplatenie 350,- eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 1. júla 2020, č.k.
12Csp/178/2017-51 v spojení s opravným uznesením zo dňa 18. novembra 2020, č.k. 12Csp/178/2017-
63, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100% k rukám jej právneho zástupcu
Občianskeho združenia OPOS, so sídlom v Trenčianskej Teplej, v lehote 30 dní od právoplatnosti
uznesenia vyššieho súdneho úradníka tunajšieho súdu, ktorým bude po právoplatnosti tohto rozsudku
vyčíslená náhrada trov konania.

2.Vodôvodneníuviedol,žežalobcasažalobou,doručenousúdudňa18.12.2017, domáhalodžalovanej
zaplatenia sumy 350,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 13.01.2015 do zaplatenia,
zmluvnej pokuty vo výške 12,- eur a náhrady trov konania. Žalobca uviedol, že dňa 03.11.2014 uzatvoril
sožalovanou zmluvuoúvereč.456086podľazák.č.129/2010Z.z.,nazákladektorejjejprostredníctvom
webovej stránky www.minipozicka.sk na jej žiadosť poskytol úver vo výške 350,- eur. Žalovaná pri
registrácii a žiadosti o úver uviedla, že súhlasí so zmluvou o úvere. Podľa tejto úverovej zmluvy mala
žalovaná vrátiť sumu 350,- eur s celkovými nákladmi na úver vo výške 25,- eur a to do 7 dní odo dňa

poskytnutia úveru. Úver sa stal splatným dňom 05.01.2015. Žalovaná úver po jeho splatnosti napriek
4 upomienkam formou SMS správ neuhradila a podľa všeobecných podmienok bola povinná uhradiť aj
zmluvnú pokutu 12,- eur. Žalobca svoje skutkové tvrdenia preukazoval zmluvou o úvere so všeobecnými
podmienkami a výpisom z obchodného registra. Súd na návrh žalobcu vo veci vydal platobný rozkaz
dňa 08.12.2019 pod č.k. 12Csp/178/2017-24, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 350,-
eur s prísl.. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu riadne a včas odpor, v ktorom okrem iných
vyjadrenívznieslanámietkupremlčaniažalovanéhoprávav3-ročnejpremlčacejlehote,počítanejoddňa

12.11.2014, kedy nastala splatnosť úveru ( po 7 dňoch od jeho poskytnutia). Žalobca podal žalobu dňa
18.12.2017, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehote. Žiadala žalobu zamietnuť a priznať náhradu
trov konania. Na základe podaného odporu bol platobný rozkaz súdom zrušený a vo veci konal ďalej.
Žalobca trval na podanej žalobe.3. Súd vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav. Dňa 03.11.2014 (pondelok) uzatvoril so žalovanou
zmluvu o úvere č. 456086 podľa zák. č. 129/2010 Z.z., na základe ktorej jej prostredníctvom webovej

stránky www.minipozicka.sk na jej žiadosť poskytol úver vo výške 350,- eur. Žalovaná pri registrácii a
žiadosti o úver uviedla, že súhlasí so zmluvou o úvere. Podľa tejto úverovej zmluvy mala žalovaná vrátiť
sumu 350,- eur s celkovými nákladmi na úver vo výške 25,- eur, a to do 7 dní odo dňa poskytnutia
úveru. Úver mal byť podľa obsahu úverovej zmluvy poskytnutý do 2 pracovných dní t.j. najneskôr do
05.11.2014. Žalobca nepredložil doklad o poskytnutí úveru na účet žalovanej. Úver sa stal splatným

podľa úverovej zmluvy po 7 dňoch po poskytnutí úveru t.j. dňom 12.11.2014 a od nasledujúceho dňa
13.11.2017 začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota a skončila dňa 13.11.2017. Žalobca podal žalobu
na súd dňa 18.12.2017, teda po uplynutí 3-ročnej všeobecnej premlčacej lehote.

4. V danej veci nie je medzi stranami sporné, že ohľadne predmetného úveru ide o spotrebiteľský úver
podľa zák. č. 129/2010 Z.z. vzhľadom na charakter strán sporu. Aj keď ide v danej veci o úverovú zmluvu

podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka vzťahujú sa ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka ako lex specialis, ktorý ma podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( bez prechodných
ustanovení) prednosť pred ustanovenia Obchodného zákonníka ako všeobecného zákona. Z dôvodu
procesnej hospodárnosti konania súd na námietku premlčania žalovanej najskôr skúmal, či žalované
právožalobcuniejepremlčanépodľa§101a103Občianskehozákonníka.Zožalobyakoajzožalobcom

predložených listín bez pochybností vyplynulo, že splatnosť úveru nastala dňom 12.11.2014. Podľa
§101 Občianskeho zákonníka, ktoré znenie je jednoznačné, pôvodný žalobca mohol svoje právo prvý
raz objektívne vykonať hneď po zosplatnení celého úveru dňom 13.11.2014. Súd počítal začiatok 3-
ročnejpremlčacejlehotyodzosplatneniaúverudňa13.11.2014skoncom3-ročnejpremlčacejlehotydňa
13.11.2017. Žalobca podal žalobu na súd dňa 18.12.2017, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty,

čím došlo k strate vymáhateľnosti jeho práva. Z tohto dôvodu súd žalobu v celom rozsahu ako premlčanú
zamietol a z dôvodu hospodárnosti konania sa nezaoberal ďalšími skutočnosťami. Podľa § 255 ods.
1 CSP súd priznal úspešnej žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu proti neúspešnému
žalobcovi. Podľa § 232 ods. 3 bola určená dlhšia lehota na plnenie vzhľadom na zhoršenú ekonomickú
situáciu v dôsledku pandémie ochorenia Covid-19.

5.Proti tomuto rozsudkupodalvčasodvolaniežalobca,vktoromžiadal,abyodvolacísúdrozsudoksúdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Uviedol,žežalobca

a žalovaná uzatvorili dňa 03.11.2014 zmluvu o úvere č. 456086 na základe ktorej žalobca žalovanej
poskytol krátkodobý bezúčelový úver vo výške 350,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť
celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, ktoré predstavujú sumu vo výške 25,- eur. Žalovanej
bol zo strany žalobcu na základe zmluvy poskytnutých 350,- eur na číslo bankového účtu žalovanej.
Uvedená skutočnosť vyplýva i z listinných dôkazov, ktoré súdu prvej inštancie predložil vo forme príloh

k návrhu na začatie konania. Poukázal na § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V zmysle Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru (ďalej len ,,VPPÚ“), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy, odkázal
na bod 05. Žalobca žalovanej na základe Zmluvy podpísanej elektronickými prostriedkami oboma
zmluvnými stranami, ktorej uzatvoreniu predchádzalo podanie elektronickej žiadosti zo strany žalovanej,
poskytol vyššie špecifikované peňažné prostriedky. Iniciácia zo strany žalovanej vyústila do uzatvorenia

Zmluvy formou elektronických prostriedkov, čo zreteľne vyplýva i z listinných dôkazov, priložených k
žalobe. Podľa bodu 21. VPPÚ: ,, Predĺženie splatnosti. Spotrebiteľ je oprávnený kedykoľvek počas
trvania zmluvy požiadať veriteľa o jej zmenu v podobe predĺženia lehoty splatnosti, a to odoslaním
žiadosti o zmenu zmluvy v užívateľskom konte alebo e-mailom na adresu [email protected] za
podmienok uvedených na webovskej stránke (ďalej len „žiadosť o zmenu“). Spotrebiteľ má právo

požiadať o predĺženie lehoty splatnosti o dodatočnú lehotu v dĺžke 7, 14, 21 alebo 28 dní (ďalej
len „dodatočná lehota“) iba za podmienky, že splatí odplatu uvedenú v zmluve v pôvodnej lehote
splatnosti. (...) Prijatie žiadosti o zmenu má právne účinky zmeny zmluvy vo forme dodatku k nej.“ V
nadväznosti na vyššie uvedené uviedol, že pôvodná splatnosť úveru z titulu Zmluvy bola dojednaná na
deň12.11.2014.Žalovanánáslednezasúčasnéhosplneniapodmienoknapredĺženiesplatnostivzmysle

vyššie uvedeného bodu 21. VPPÚ, žalobcu elektronickou formou, odoslaním žiadosti o zmenu zmluvy
v užívateľskom konte, požiadala o predĺženie splatnosti poskytnutého úveru. Žiadosť o predĺženie
splatnosti žalovaná žalobcovi adresovala celkovo päť krát, pričom v týchto prípadoch bolo žalovanej
zo strany žalobcu vyhovené a lehota splatnosti bola predĺžená na deň 05.01.2015 Táto skutočnosť ježalobcovi známa z interného informačného systému. Na základe predchádzajúcich žiadosti o predĺženie
splatnosť nastala dňa 05.01.2015. Žalobca si svoj nárok na súde uplatnil dňa 18.12.2017, čo nie je
sporné, pričom žaloba bola podaná v rámci plynutia 3 - ročnej premlčacej lehoty. Nesúhlasí tak s

konštatovanímsúduprvejinštancie,žežalovanejnámietkupremlčaniajepotrebnépovažovaťzapodanú
dôvodne.Nestotožňujesaskonštatovaním,žedošlokpremlčaniujehonároku.Žalovanákudňupodania
návrhu na vydanie platobného rozkazu, a tiež ani k dnešnému dňu neuhradila ani len istinu poskytnutého
spotrebiteľského úveru.

6. Žalovaná sa písomne k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v súlade s ust. § 387
ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,

s ktorým sa stotožňuje.

8. Žalobca v prejednávanej veci namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva, o omyl v aplikácii

práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis než, ktorý mal použiť alebo použil správny predpis,
ale nesprávne ho vyložil. Oboznámením sa s obsahom spisu, zistením skutkovým stavom, právnym
posúdením veci, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne
právne vec posúdil, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným
súdom prvej inštancie.

9. Súd prvej inštancie správne z dôvodu procesnej hospodárnosti konania na námietku premlčania
žalovanej najskôr skúmal, či žalované právo žalobcu nie je premlčané podľa § 101 a 103 Občianskeho
zákonníka. Zo žaloby ako aj zo žalobcom predložených listín bez pochybností aj podľa odvolacieho
súdu vyplynulo, že splatnosť úveru nastala dňom 12.11.2014. Podľa §101 Občianskeho zákonníka,

ktoré znenie je jednoznačné, pôvodný žalobca mohol svoje právo prvý raz objektívne vykonať hneď
po splatnosti celého úveru dňom 13.11.2014. Súd prvej inštancie správne počítal začiatok 3-ročnej
premlčacej lehoty po splatnosti úveru dňa 13.11.2014 s koncom 3-ročnej premlčacej lehoty dňa
13.11.2017. Žalobca podal žalobu na súd dňa 18.12.2017, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty,
čím došlo k strate vymáhateľnosti jeho práva. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne žalobu

v celom rozsahu ako premlčanú zamietol a z dôvodu hospodárnosti konania sa nezaoberal ďalšími
skutočnosťami.

10. Čo sa týka námietky žalovaného uvádzanej v odvolaní ohľadom splatnosti úveru, a to že žalovaná
žiadosť o predĺženie splatnosti žalobcovi adresovala celkovo päť krát, pričom v týchto prípadoch bolo

žalovanej zo strany žalobcu vyhovené a lehota splatnosti bola predĺžená na deň 05.01.2015, ktorá
skutočnosť je žalobcovi známa z interného informačného systému, odvolací súd túto nepovažoval za
opodstatnenú. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v posudzovanej veci, platí prejednací princíp, ktorým
je ovládané dokazovanie a ktorý spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie daného
prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti je zásadne vecou strán sporu, na ktorých

spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo
veci samej, teda iniciatíva v tomto smere jednoznačne zaťažuje ich. Rozsah dôkazného bremena
vyplýva z hmotného práva, teda z príslušnej hmotnoprávnej normy. V zásade platí, že dôkazné bremeno
má ten, komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určitej skutočnosti. Ak tak strany
nevykonajú, potom postihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie vykonať, nepriaznivý procesný

následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech. Keďže súd vychádza len zo skutočností
tvrdenýchstranami avykonávalentiedôkazy,ktorétietonavrhli,bolonažalobcovi,akýmspôsobomsvoj
nárok formulovalanaakýchskutočnostiachjehodôvodnosťzakladalatiežbolovecoujehoracionálneho
posúdenia, či ním tvrdené skutočnosti je spôsobilý tiež preukázať vo vedomí, že pasivita, či nesprávne
zvolená argumentácia, mu môže priniesť negatívne dôsledky v spore, teda nesplnenie si povinnosti

tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa nutne musí prejaviť v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre neho
ako stranu, ktorá dôkazné bremeno neuniesla, k naplneniu ktorých skutočností aj došlo v posudzovanej
veci, keď žalobca neprodukoval také tvrdenia v žalobe ani dôkazy, ktoré by boli spôsobilé k záveru,že lehota splatnosti bola predĺžená na deň 05.01.2015, čo nemohlo mať za následok iné, ako v jeho
neprospech vydané rozhodnutie.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal. Nakoľko však z

obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanej vznikli v odvolacom konaní trovy, odvolací súd jej nárok na ich
náhradu nepriznal (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).