Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14CoPr/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413223461
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1413223461.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky : M. C., Z.. XX.XX.XXXX, B. R.. P. Q. Č.. XX, B.,
zastúpená : P.. V. G., T., T. A. , P. J. Č.. XXX, B., D. : XXXXXXXX, proti odporcovi : Q. Q..J..H., R.. F..Q..
K. Č.. XX, B. , D. : XXXXXXXX, zastúpený : Z. &. X. Q..J..H.., Q. Q. X. V. Č.. XX, B. X, D. : XX XXX XXX, o
vyplatenie odmeny podľa dohody o pracovnej činnosti s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 7Cpr/2/2013-160 zo dňa 9.4.2015, pomerom

hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 7Cpr/2/2013-160 zo dňa 9.4.2015
z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňanávrhnavrhovateľkyvcelomrozsahuzamietol.Rozhodnutie
o trovách konania si vyhradil po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom na začatie konania zo dňa 11.11.2013, sa navrhovateľka
domáhala proti odporcovi svojich nárokov na vyplatenie odmeny podľa Dohody o pracovnej činnosti,
a zaplatenia poistného do Sociálnej poisťovne a do Zdravotnej poisťovne, zaplatenia preddavku na daň
z príjmu a zaplatenia príslušenstva pohľadávky. Návrh odôvodnila tým, že uzatvorila dňa 10.2.2009
s odporcom Dohodu o pracovnej činnosti, ktorá bola následne doplnená 4 dodatkami dňa : 1.9.2009
(dodatok č. 1), 1.11.2010 (dodatok č. 2), 1.11.2011 (dodatok č. 3) a 1.8.2012 (dodatok č. 4), ďalej len

„Dohoda“. V zmysle dodatku č. 4, článok IV., navrhovateľka vykonávala prácu v sídle a prevádzke
odporcu v Bratislave, v rozsahu 8 hodín týždenne, ktorá zahŕňala upratovacie a sanitárne práce,
administratívne práce a akvizíciu (vyhľadávanie klientov). Navrhovateľka bola súčasne s odporcom
aj v hlavnom pracovnom pomere na základe samostatnej pracovnej zmluvy. Pracovnoprávny vzťah
na základe Dohody trval až do 15.8.2013, kedy bol skončený po uplynutí výpovednej 15-dňovej
doby po doručení výpovede zo strany odporcu, ktorá bola doručená navrhovateľke dňa 31.7.2013.

Navrhovateľka uviedla, že v rozhodnom čase bola každý pracovný deň na pracovisku odporcu, čo
preukázala aj výplatnými listinami s údajmi o odpracovaných hodinách. Cez víkendy a aj po pracovnom
čase vykonávala práce na základe Dohody. K otázke autentickosti Knihy dochádzok navrhovateľka
poukázala na vyjadrenia svedka F. Š. na pojednávaní dňa 15.1.2015, ktorý potvrdil, že kniha
neexistovala vo firme odporcu v rozhodnom období, ale bola dodatočne založená "v priebehu trištvrte
roka oddnes dozadu" (t.j. od 15.1.2014). Za rok 2013 Kniha dochádzok nebola. Navrhovateľka a konateľ

spoločnosti odporcu D.. F. X. potvrdili svoj blízky rodinný vzťah ako rodičia spoločného maloletého
syna. Navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že po ich osobnom rozchode jej konateľ odporcu
doručil výpoveď z pracovnoprávneho vzťahu založeného Dohodou a došlo aj ku skončeniu hlavného
pracovného pomeru. Jednou z príčin, pre ktoré jej odporca nevyplatil odmenu za prácu vykonávanú na
základe Dohody, je diskriminujúci prístup zo strany konateľa odporcu D.. F.. X., ktorý ju znevýhodňoval
práve z dôvodu rodinného stavu a existencii ich sporu o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletému dieťaťu.Na pojednávaní dňa 19.03.2015 súd pripustil navrhovateľkou navrhnutú zmenu petitu návrhu
nasledovne: "Odporca je povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vyplatiť navrhovateľke sumu
3.500.,-eur, z ktorej je povinný podľa všeobecne záväzných predpisov zaplatiť poistné do Sociálnej

poisťovne, poistné do zdravotnej poisťovne a preddavok dane z príjmu. Odporca je povinný do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania za mesiac január 2013 vo
výške 5,57%z istiny 500,-eur od 16.02.2013 do zaplatenia, za mesiac február 2013 úrok vo výške 5,75%
z istiny 500,-eur od 16.03.2013 do zaplatenia, za mesiac marec 2013 úrok 5,75% z istiny 500,-eur od
16.04.2013 do zaplatenia, za mesiac apríl 2013 úrok 5,5% z istiny 500,-eur od 16.05.2013 do zaplatenia,

za mesiac máj 2013 úrok 5,5% z istiny 500,-eur od 16.06.2013 do zaplatenia, za mesiac jún 2013 úrok
5,5% z istiny 500,-eur od 16.07.2013 do zaplatenia, za mesiac júl 2013 úrok 5,5% z istiny 500,-eur od
16.08.2013 do zaplatenia.“ Súčasne si uplatnila aj nárok na náhradu trov konania.
Odporca žiadal návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na § 223, 224 ods. 2 písm.
a/, c/, e/; 228a Zákonníka práce s tým, že nárok zamestnanca voči zamestnávateľovi na vyplatenie
odmeny za prácu vykonávanú na základe dohody o pracovnej činnosti za príslušné dohodnuté obdobie

vzniká výlučne len za predpokladu (podmienky) skutočného osobného vykonávania dohodnutej práce,
v dohodnutom mieste a čase pre výkon práce. Navrhovateľka v rozhodnom nevykonala pre odporcu
žiadne práce podľa uzavretej Dohody. K navrhovateľkou predloženej špecifikácii vykonanej práce (t.j.
upratovania a čistenia prevádzkových priestorov odporcu, a k vedeniu mzdovej a personálnej agendy),
zástupca odporcu uviedol, že sú malou spoločnosťou, ktorú tvoria v súčasnosti dvaja konatelia a

niekoľkí zamestnanci. Podlahová plocha prevádzkových priestorov je cca 83m2, čo umožňuje odporcovi
zabezpečovať upratovanie a čistenie týchto priestorov vo vlastnej réžii, bez nutnosti zamestnávať
na tieto činnosti (práce) ďalšieho zamestnanca. V záujme nízkych prevádzkových nákladov konateľ
spoločnosti D.. X. a ostatní zamestnanci zabezpečujú okrem ich bežnej práce (správy domov) aj
práce ako zásobovanie spoločnosti materiálom, upratovanie a čistenie prevádzkových priestorov. D..

X. do mája 2013 osobne viedol aj mzdovú a personálnu agendu spoločnosti, pričom v pracovných
listoch je uvedené, akú prácu zamestnanci vykonali. Na základe toho sa u odporcu eviduje pre týchto
zamestnancov aj dochádzka od 01.01.2013. Kniha dochádzky, ktorá bola založená do súdneho spisu
nie je v rozpore so Zákonníkom práce. Zamestnanci a zmluvní partneri odporcu vypovedali pri
neohlásenom operatívnom výjazde Polície SR do prevádzkových priestorov odporcu (v súvislosti s

trestným oznámením navrhovateľky podaným na odporcu pre nevyplatenie mzdy), že navrhovateľku
nikdy nevideli pracovať u odporcu. Tieto výpovede sa uskutočnili bez toho, že by o nich D.. F. X.
ako konateľ spoločnosti vopred vedel a bol k nim políciou prizvaný. K údajnému navrhovateľkou
deklarovanému nahrávaniu, triedeniu a sumarizovaniu údajov v informačnom systéme odporcu a k
vybavovaniu na úradoch obce a štátu podľa pokynov št. zástupcu odporcu, zástupca odporcu uviedol, že

každý počítač v prevádzkových priestoroch odporcu ako správcu bytových domov je zapojený v sieti ako
klient a musí sa pripojiť cez heslo na firemný server. Každý počítač má navyše po zapnutí počítača svoje
vlastné prístupové heslo. To isté platí aj pre mailový systém, prístup do ktorého je tiež chránený heslom.
Navrhovateľka nemohla prísť do prevádzkových priestorov odporcu a pracovať v informačnom systéme
odporcu, pretože nepoznala heslo potrebné pre prístup do počítačov a ani do mailového systému.

Navrhovateľka žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázala, že pre odporcu v rozhodnom období
skutočne vykonávala práce podľa predmetnej Dohody. Uplatnenie nároku navrhovateľky na vyplatenie
odmenyvtomtokonaníodporcahodnotívýlučnelenakojedenzviacerýchaktovjejosobnejpomstyD..F.
X. za to, že s ňou ukončil v marci 2013 dlhodobý intímny vzťah. Navrhovateľka rozporovala aj vyjadrenia
odporcu, že v roku 2013 ju vyzýval na to, aby nastúpila na výkon práce. Tieto požiadavky však boli v

súvislosti s plnením pracovných povinností v hlavnom pracovnom pomer na základe pracovnej zmluvy.
Navrhovateľka nebola v práci dlhodobo a odporca bol preto pripravený ukončiť s ňou pracovný pomer
okamžite. Pred odoslaním dokumentov o okamžitom skončení pracovného pomeru sa však dostavila
do práce a navrhla ukončiť pracovný pomer dohodou. D.. X. po zvážení všetkých okolností a s ohľadom
na blízky vzťah s navrhovateľkou, pristúpil na toto riešenie.

Po vykonanom dokazovaní súd poukázal na ustanovenia § 223 ods. 1, 5; 224 ods. 1, 2; 226 ods. 1, 2,
3; 228a ods. 1, 2,3, 4 Zákonníka práce. Konštatoval, že z Dohody účastníkov vyplýva, že dohodnuté
platobné podmienky skončia zamestnancovi dňom ukončenia jej práce; a tiež, že odmenu navrhovateľky
ako zamestnanca možno krátiť o primeranú alikvotnú časť v prípade nevykonania práce v uvedenom
rozsahu alebo v prípade nevykonania práce v požadovanej kvalite (článok III. Dohody o pracovnej

činnosti). Navrhovateľka vo veci nepreukázala svoje tvrdenie, že prácu pre spoločnosť odporcu skutočne
vykonávala v rozhodnom období, napriek predloženej špecifikácii prác. V špecifikácii je síce zrejmý
rozpis prác, ale nebolo jednoznačne preukázané, že práce skutočne aj vykonala. Z dokazovania
vyplynulo, že práca na každom počítači v spoločnosti odporcu, si vyžaduje pripojenie cez heslo nafiremný server, a každý počítač má po zapnutí počítača svoje vlastné prístupové heslo. Navrhovateľka
teda nemohla len tak prísť do prevádzkových priestorov odporcu a pracovať v informačnom systéme
odporcu, pretože nepoznala heslo potrebné pre prístup do počítačov a ani do mailového systému.

Navyše v rozhodnom období odporca neuzavrel zmluvu o výkone správy na ďalší bytový dom (hoci
navrhovateľka mala sprostredkovať ďalších klientov). Konateľka spoločnosti odporcu E. B. potvrdila,
že navrhovateľku v práci nevidela, a nevedela súdu uviesť ani jej pracovnú náplň. Svedkyňa L. X.,
navrhnutá navrhovateľkou, potvrdila, že niekoľkokrát navrhovateľku odviezla cez víkend do firmy, kde
pracovala. Navrhovateľku čakala pri firme a asi 3-4 krát potvrdila, že ju videla ako vynáša vrece so

smeťami. Avšak vykonávanie sporných prác podľa Dohody navrhovateľkou nepotvrdila. Súd k výpovedi
tejto svedkyne poukázal na skutočnosť, že pri vstupe do priestorov odporcu sa najskôr musí odomknúť
a otvoriť z vonku (zďaleka) viditeľná veľká mreža. Následne plastové vstupné dvere, na ktorých bola
dňa 18.03.2013 vymenená zámková vložka O tejto výmene navrhovateľka nebola informovaná a nový
kľúč jej vydaný nebol. Súd preto na výpoveď svedkyne L. X. neprihliadol. Žiadny ďalší z vypočutých
svedkov nevidel navrhovateľku pri výkone práce pre odporcu podľa Dohody. Sama navrhovateľka

vo výpovedi na pojednávaní dňa 19.06.2014 uviedla, že bola do 31.08.2013, po dobu 3-4 týždňov v
hlavnom pracovnom pomere u odporcu práceneschopná. Preto v tomto období objektívne nemohla
vykonávať práce ani podľa predmetnej Dohody. Napriek tomu sa v konaní pôvodne domáhala voči
odporcovi nároku na vyplatenie odmeny zamestnanca aj za mesiac august 2013. Do súdneho spisu
založila špecifikáciu prác ňou údajne vykonávaných v rozhodnom období pre odporcu na základe

Dohody až podaním zo dňa 14.01.2015. Podľa jej obsahu väčšinu prác (upratovanie a čistenie priestorov
sídla a prevádzky) vykonávala údajne len v piatok, sobotu a nedeľu (v rozsahu 5-6 hodín týždenne), a
nahrávanie, triedenie a sumarizovanie údajov v informačnom systéme a vybavovanie na úradoch obce
a štátu podľa pokynov št. zástupcu odporcu zrejme počas pracovných dní (v rozsahu 3 hodín týždenne).
Odporca špecifikáciu prác označil za účelovú a nezakladajúcu sa na pravde s tým, že v prípade

skutočného vykonávania prác na základe Dohody bola navrhovateľka povinná rozsah ňou vykonanej
práce pre odporcu oznamovať odporcovi ako zamestnávateľovi priebežne podľa dlhodobo zaužívanej
praxe u odporcu. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že v prevádzkových priestoroch spoločnosti
odporcu sa pohybovali zamestnanci odporcu vykonávajúci technický servis, údržbu a odstraňovanie
havarijných stavov v odporcom spravovaných bytových domoch. Ani títo technickí zamestnanci odporcu

navrhovateľku počas víkendov nikdy v prevádzkových priestoroch odporcu nevideli vykonávať práce,
hoci podľa predloženej špecifikácie tam mala navrhovateľka pracovať cca 5 hodín až 7 hodín. Súd
tak zo svedeckých výpovedí mal za preukázané, že navrhovateľka v rozhodnom období nevykonávala
dohodnutú prácu pre odporcu a do priestorov spoločnosti odporcu chodila na návštevu za D.. F.. X., s
ktorým mala intímny vzťah a dieťa.

Okrem citovaných ustanovení Zákonníka práce súd poukázal aj na základnú zásadu, že výkon práv
a povinností, vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, musí byť v súlade s dobrými mravmi. Keďže
navrhovateľka na základe Dohody nevykonávala dohodnuté práce v spornom období, nebola jej ani
vyplatená dohodnutá odmena. Navyše za nevyplatenie odmeny za údajne vykonanú prácu vo výške 3
750,- EUR (spolu s vyčísleným príslušenstvom) za obdobie január 2013 až august 2013 navrhovateľka

podala aj trestné oznámenie na konateľa spoločnosti odporcu dňa 09.08.2013 na OR PZ Bratislava IV.
Ku dňu rozhodnutia súdu navrhovateľka nepredložila dôkaz o odsúdení konateľa odporcu za uvedené
konanie. Súd tak dospel k záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení a
žalobný návrh navrhovateľky zamietol v celom rozsahu.
Rozsudok napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka, prostredníctvom právneho zástupcu,

podaním zo dňa 24.4.2015. V odvolaní zotrvala na svojich tvrdeniach z prvostupňového konania.
Namietla, že súd dospel k nesprávnym skutkovým aj právnym záverom. Predovšetkým nevyhodnotil
skutočnosť, že v rozhodnom období bola navrhovateľka u odporcu súbežne v dvoch pracovnoprávnych
vzťahoch; v hlavnom pracovnom pomere a na základe Dohody. V hlavnom pracovnom pomere
vykonávala prácu technického správcu, a každodenne pracovala s výpočtovou technikou odporcu.

Mala tak aj prístup do počítačovej a mailovej siete odporcu. Súd tomu nevenoval žiadnu pozornosť.
Odporca počas dokazovania založil do spisu Knihu dochádzok, ktorá bola evidentne vyhotovená
dodatočne, v priebehu konania pred súdom. Potvrdil to aj svedok F. Š., účtovník spoločnosti, ktorý
uviedol, že kniha bola robená spätne. Jej existenciu nepotvrdila ani druhá konateľka odporcu E.
B.. Ani s touto skutočnosťou sa súd v rozsudku nevyporiadal. Navyše evidencia vykonanej práce

z dohôd o pracovnej činnosti je povinnosťou zamestnávateľa, a preto to nemôže byť hodnotené
na ujmu navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, žeby dochádzka zamestnancov na
základe dohôd bola odsúhlasovaná D.. X. na základe pracovných listov za odpracovaný mesiac. Takto
nevypovedal žiaden z vypočutých svedkov. Toto konštatovanie súdu je preto nepreskúmateľné. Je naťarchu odporcu, že riadne neviedol evidenciu vykonanej práce navrhovateľkou. V priebehu konania
pritom hodnoverným spôsobom nespochybnil predloženú špecifikáciu prác zo strany navrhovateľky.
Počas celého konania nebolo vykonané dokazovanie na to, či navrhovateľka poznala prístupové heslo

do počítačovej siete, a závery súdu sú arbitrárne. Je nelogické aj to, aby navrhovateľka ako riadna
zamestnankyňa odporcu nemala kľúče od vchodu do firmy v čase prác počas víkendov, hoci tam
bežne chodila cez pracovné dni v rámci hlavného pracovného pomeru. Súd v tom smere len uveril
tvrdeniu odporcu v rámci jeho záverečnej reči, kedy predložil aj potvrdenie o výmene vložky do
zámku dňa 18.3.2013. Navrhovateľka sa pritom k tvrdeniu, že jej nebol odovzdaný nový kľúč nemala

možnosť vyjadriť. Navyše táto skutočnosť bola dôvodom aj na to, aby súd neprihliadal na výpoveď
svedkyne L. X., ktorá vypovedala v prospech navrhovateľky. Vo vykonanom dokazovaní nemá oporu
ani hodnotiace konštatovanie súdu, že počas víkendov nevideli navrhovateľku pracovať vo firme ani
zamestnanci vykonávajúci technický servis. Nebolo uvedené konkrétne ktorí pracovníci to mali byť,
keďže v rozhodnom čase tam pracovali celkovo 4 osoby, vrátane navrhovateľky. Súd nevyhovel návrhu
navrhovateľky, aby odporca bol zaviazaný predložiť súdu dochádzkovú knihu aj za iných zamestnancov

ako za navrhovateľku. Z týchto dôvodov žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Kodvolaniunavrhovateľkysavyjadrilodporcapísomnepodanímzodňa19.6.2015.Napadnutýrozsudok
považuje za správny, vydaný na základe rozsiahleho dokazovania. Zdôraznil, že navrhovateľke by
vznikol nárok na vyplatenie odmeny len v prípade jej skutočného vykonania podľa uzavretej Dohody.

Zotrval na celej svojej obrane z prvostupňového konania. Zdôraznil, že svedkovia F. Š. a E. B. zhodne
uviedli, že nevideli navrhovateľku vykonávať prácu pre odporcu. To, že tam navrhovateľka mala pracovať
nepotvrdila ani svedkyňa X.. Navrhovateľka si nemohla ani sama odomykať vchodové dvere na budove
firmy, pretože jej po výmene vložky zámku 18.3.2013 nebol odovzdaný nový kľúč. Domáha sa preto,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (§ 212 ods. 1O.s.p.) a po doplnení
dokazovania na pojednávaní dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie a ani na
zmenu napadnutého rozsudku.
Právny zástupca navrhovateľky zotrval na dôvodoch podaného odvolania. Zdôraznil, že navrhovateľka
disponovala prístupovými heslami k počítačom na pracovisku aj s kľúčmi od vchodových dverí v rámci

výkonuprácevhlavnompracovnompomereavyužívalaichajkeďvykonávalaprácenazákladeDohody,
a to aj po výmene vložky zámku dňa 18.3.2013. Táto skutočnosť však nebola predmetom dokazovania.
Navrhovateľka uviedla, že v rozhodnom období vykonávala práce podľa Dohody, v zmysle dodatku č. 4,
vktoromboldohodnutý8hodinovýpracovnýčastýždenne.Nebolovšakkonkrétnedohodnutévktorédni
resp. v ktorom čase po skončení prác z hlavného pracovného pomeru. Bolo preto výlučne na nej, kedy

si tieto hodiny odpracuje po skončení hlavného pracovného pomeru. Odporca od nej nikdy nevyžadoval,
aby mu predkladala sumár vykonaných prác podľa Dohody za týždeň resp. mesiac predtým ako sa
mala vyplatiť dohodnutá mesačná odmena. Navrhovateľka sa nezapisovala do dochádzkovej listiny, ani
v rámci hlavného pracovného pomeru a ani Dohody. To sa však týkalo aj ostatných zamestnancov
odporcu. Hlavným motívom prečo jej nebola nevyplatená odmena bolo, že v máji 2013 ukončila osobný

vzťah so štatutárnym zástupcom D.. X.. Ten jej následne nevyplatil mzdu za mesiace jún a júl 2013 v
riadnych výplatných termínoch. Toto bolo vyplatené až neskôr na zásah Inšpektorátu práce. Odmenu z
Dohody jej nevyplatil vôbec. Špecifikáciu vykonaných prác (čl. 85-86) predložila na výzvu súdu, teda nie
neskoro ako tvrdí odporca. Pri podávaní žaloby to nepovažovala za dôležité. Evidenciu si vykonávala
pre svoju potrebu priamo do svojho pracovného kalendára, z ktorej potom vychádzala pri spracovaní

podkladu pre súd.
Právny zástupca odporcu zotrval na obsahu všetkých svojich vyjadrení a obrany z prvostupňového
konania Spochybnil najmä hodnovernosť dôkazu - špecifikácia prác, pretože konanie vo veci bolo začaté
v roku 2013 a súd opakovane žiadal navrhovateľku predloženie takéhoto dôkazu. Navrhovateľka ho
predložilaažvjanuári2015.Odporcadôkazmipreukázalvýmenuzámkunavchodovýchdveráchvmarci

2013. Kontrolu dochádzky viedol konateľ odporcu, pričom vychádzal z údajov zamestnancov. Pokiaľ ide
o hlavný pracovný pomer, keďže denne pracoval spoločne so zamestnancami, mal aj osobný prehľad
o výkone prác.
Štatutárny zástupca odporcu D.. F. X. k veci uviedol, že pokiaľ bola navrhovateľka u nich v hlavnom
pracovnom pomere, nikdy nedisponovala kľúčmi od pracoviska a ani prístupovými heslami k počítačom.

Po príchode na pracovisko vždy zvonila a púšťali ju zamestnanci. Na pracovisko prišla len sporadicky
na pár minút, väčšinou urobila scénu a zas odišla. On ako zástupca spoločnosti to trpel z dôvodu, že
mali spolu dieťa. Vedel, že nepracuje a chcel jej takýmto spôsobom pomôcť. Netrval na výkone prác
ani z hlavného a ani z vedľajšieho pracovného pomeru. Pokiaľ navrhovateľka pracovala s počítačmi,prístupové heslá jej vždy zadával on. S navrhovateľkou mal osobné problémy už v r. 2012 a vzťah
sa rozhodol ukončiť v marci 2013. Nesúviselo však s tým ukončenie Dohody, pretože aj u iných
zamestnancov sa museli ukončiť z dôvodu novej legislatívy. Už v decembri 2012 sa dohodli, že spornú

Dohodu ukončia, avšak on na to v r. 2013 pozabudol. Nedal však Dohodu v tomto roku registrovať
v Sociálnej poisťovni. V rozhodnom čase bol spoločníkom spoločnosti D.. E. X., jeho brat, ktorý bol o
všetkom informovaný a toleroval to.
Po vyhodnotení výsledkov dokazovania na súde prvého stupňa a doplneného dokazovania v odvolacom
konaní dospel odvolací súd k záveru, že skutkové závery súdu prvého stupňa nemajú dostatočnú oporu

vo vykonanom dokazovaní a sú predčasné. Vo veci nie je sporné, že na základe dohody účastníkov
zo dňa 10.2.2009, v znení jej dodatku č. 4 zo dňa 1.8.2012, bola v čl. III. dohodnutá pevná odmena vo
výške 500,- Eur mesačne za vykonávanie prác špecifikovaných v čl. I., a v rozsahu prác špecifikovaných
v čl. IV. Takéto znenie dohody platilo aj v žalovanom období. Podľa § 224 ods. 2, písm. e) Zákonníka
práce je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu pracovného času u zamestnancov, ktorí vykonávajú
práce na základe dohody o pracovnej činnosti. Povinnosť preukázať vykonanie, resp. nevykonanie

dohodnutých prác v rozhodnom období navrhovateľkou tak bolo na strane zamestnávateľa. Najmä v
situácii, kedy bola dohodnutá pevne stanovená výška mesačnej odmeny a podľa čl. III, bod 2 Dohody
odmenu bolo možné skrátiť o primeranú alikvotnú časť v prípade nevykonania prác v dohodnutom
rozsahualebovpožadovanejkvalite.Zamestnávateľtakbolpovinnýmesačnevyhodnocovať,čizmluvné
podmienky pre vyplatenie odmeny navrhovateľka splnila, a ak nie v akom rozsahu. Tvrdenia účastníkov

sú v tomto smere diametrálne odlišné, pričom súd nevykonal dostatočné dokazovanie na preverenie
obrany odporcu, či skutočne navrhovateľka v rozhodnom období nedisponovala kľúčmi od pracoviska
a prístupovými heslami pre prácu s počítačmi. Podstatná bola najmä skutočnosť, že navrhovateľka
paralelne pre odporcu pracovala aj v hlavnom pracovnom pomere a tvrdí, že mala sama prístup na
pracovisko a v rámci svojej náplne práce z hlavného pracovného pomeru aj na prácu s počítačmi; čo

využívalaajprevýkonpráczDohody.Obajaúčastnícipredložilisúdunapreukázaniespornejskutočnosti
listinné dôkazy - navrhovateľka tzv. špecifikáciu vykonaných prác a odporca Knihu dochádzok na
pracovisko (avšak výlučne len navrhovateľky, bez evidencie dochádzky ostatných zamestnancov). Tieto
dôkazy navzájom spochybňovali, pričom súd v rozsudku dostatočne ich námietky k týmto dôkazom
nevyhodnotil, a to aj v kontexte s ostatnými dôkazmi ( najmä svedeckými výpoveďami).

Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil napadnutý rozsudok ako predčasný, nedostatočne
odôvodnený a tým aj nepreskúmateľný. Preto ho podľa § 221 ods. 1, písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom riadne doplní dokazovanie v naznačenom smere a vo
veci opätovne rozhodne.
V prípade, ak by súd vyhodnotil nárok navrhovateľky ako dôvodný, musí sa vyporiadať aj s tým, že

zamestnávateľ vypláva zamestnancovi mzdu vo výške zníženej o povinné zákonné odvody, tzv. čistú
mzdu. Navrhovateľka si však žalobným nárokom uplatňuje vyplatenie celej dohodnutej výšky odmeny
(tzv. hrubej mzdy).
Podľa § 226 O.s.p. súd prvého stupňa je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov celého konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.