Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 31, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118201565
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8118201565.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: O. A., nar. X.X.XXXX, bytom
A. 9, XXX XX O., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089
01 Svidník, proti žalovanému: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpenému JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48,
P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 826,91 eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13. decembra 2019 č.k. 20Csp/18/2018-73
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku
o trovách konania.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 300 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúce časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ust. § § 1 odsek 1, § 3 odsek 3, odsek 5 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o

priestupkoch v znení neskorších predpisov.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.2.2018 si
žalobca uplatnil voči žalovanému právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 826,91 eura.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29C/132/2016
bol ako žalovaný v postavení spotrebiteľa, úspešný. Súd žalobe v časti 242,46 eura a vo zvyšku,
t.j. 826,91 eura žalobu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol: „Za jeden z najdôležitejších

údajov pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miery nákladov, pretože tento zohľadňuje
všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany
v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvyo spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej
úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluve
spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo však podľa citovaného

zákonného ustanovenia nepostačuje. Súd preto musel dospieť k záveru, že v predmetnej zmluve o
spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle ust. § 9 ods.2 písm. j) spočívajúci v uvedení
všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, preto sa predmetný spotrebiteľský úver v zmysle
ust. § 11 ods.1 písm. a) citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovanému
vzniká iba povinnosť zaplatiť istinu poskytnutého úveru. Vzhľadom na bezúročnosť a bezodplatnosť

poskytnutého úveru pri dohodnutej 48 mesačnej splatnosti od 20.11.2010 do 20.10.2014 bol žalovaný
povinný poskytnutý úver vo výške 1.600 Eur splácať mesačnými splátkami istiny úveru vo výške 33,33
Eur (výška úveru 1.600 Eur delené počet splátok - 48) a preto pri úhradách realizovaných vo výške
1.357,54 Eur, tento doposiaľ realizoval úhrady titulom splátok istiny úveru splatných od 20.11.2010
do 20.2.2014 a čiastočne splátku splatnú dňa 20.3.2014. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný
neuhradil čiastočne splátku splatnú dňa 20.3.2014 vo výške 9,15 Eur a ďalej splátky splatné od 20.4.

do 20.10.2014 vo výške 33,33 Eur mesačne, čo predstavuje sumu 242,46 Eur a v prevyšujúcej časti
žalobu v uplatnenom nároku na zaplatenie pôžičky zamietol“. Ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu
za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musel brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné
zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň
má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľ, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na

súde, bola tým splnená hypotéza právnej normy, finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 826,91
eura, čo zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatiť.

4. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že nedostatky úverovej zmluvy
nepredstavuje porušenie práv spotrebiteľa v zmysle zákona č. 250/2007, ale sankciu pre veriteľa v

podobe straty nároku na zmluvne dojednané úroky z úveru. Bezúročnosťou úveru žiadne práva žalobcu,
ktoré mu priznáva zákon č. 250/2007 Z.z., neboli porušené. Ďalej uviedol, že zmluvu uzatvoril žalobca
s právnym predchodcom žalovaného, pričom žalovaný úverovú zmluvu nekreoval, nemohol sa teda
dopustiť porušenia práv žalobcu, ktoré podľa jeho názoru majú spočívať vo formálnych nedostatkoch
úverovejzmluvy.Naviacsúdbezúročnosťnezaložilzdôvoduprocesnejobranyžalovanéhovspore,alez

dôvodu ex offo vykonanej kontrole spotrebiteľskej zmluvy. Nakoniec žalovaný uviedol, že nárok žalobcu
na primerané finančné zadosťučinenie v sume 826,91 eura spočívajúci v strohom vyjadrení, že ide o
sumu, o ktorú sa chcel dodávateľ na jeho úkor obohatiť zodpovedá ideám Chammurapiho zákonníka
„oko za oko zub za zub“ a nie ideám právneho štátu. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 14Co/91/2012 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 16C/264/2011 - 98, v ktorej

bol obdobný nárok zamietnutý.

5. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 25. júna 2018, sp. zn 20Csp/18/2018 žalobu zamietol a
zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 29. apríla 2019 zrušil vyššie uvedený
rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom rozhodnutí
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/389/2015 zo dňa 14.9.2016, v ktorom Najvyšší súd
uviedol, že v súvislosti ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pod úspešným uplatnením porušenia

práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho
nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného
obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej
v spotrebiteľskej zmluve. Ak teda žalobca v pôvodnom konaní namietal, že úver je bezúročný a bez
poplatkov a tejto námietke súd prvej inštancie vyhovel a žalobu v časti 826,91 eur zamietol, zostalo

zo strany súdu prvej inštancie bez náležitého vysvetlenia, prečo pre naplnenie podmienky úspešného
uplatnenia porušenia práva je potrebné nesúhlas s uplatnenou pohľadávkou a tvrdenie, že úver je
bezúročný a bez poplatkov odôvodniť aj presným citovaním právneho predpisu, z ktorého toto tvrdenie
vyplýva.

7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého Okresný
súd Prešov rozsudkom zo dňa 19.5.2017, sp. zn. 29C/132/2016 - 57 vyhovel žalobe, ktorou sa
žalovaný v tomto konaní domáhal od žalobcu zaplatenia sumy 242,46 eura a vo zvyšku, t.j. 826,91
eura žalobu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval, že za jeden z najdôležitejšíchúdajov pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miery nákladov, pretože tento zohľadňuje
všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany

v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej
úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluve
spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo však podľa citovaného
zákonného ustanovenia nepostačuje. Súd preto musel dospieť k záveru, že v predmetnej zmluve o

spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle ust. § 9 ods.2 písm. j) spočívajúci v uvedení
všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, preto sa predmetný spotrebiteľský úver v zmysle
ust. § 11 ods.1 písm. a) citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovanému
vzniká iba povinnosť zaplatiť istinu poskytnutého úveru. Vzhľadom na bezúročnosť a bezodplatnosť
poskytnutého úveru pri dohodnutej 48 mesačnej splatnosti od 20.11.2010 do 20.10.2014 bol žalovaný
povinný poskytnutý úver vo výške 1.600 eur splácať mesačnými splátkami istiny úveru vo výške 33,33

eur (výška úveru 1.600 eur delené počet splátok - 48) a preto pri úhradách realizovaných vo výške
1.357,54 eur, tento doposiaľ realizoval úhrady titulom splátok istiny úveru splatných od 20.11.2010
do 20.2.2014 a čiastočne splátku splatnú dňa 20.3.2014. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný
neuhradil čiastočne splátku splatnú dňa 20.3.2014 vo výške 9,15 eur a ďalej splátky splatné od 20.4. do
20.10.2014 vo výške 33,33 eur mesačne, čo predstavuje sumu 242,46 eur a v prevyšujúcej časti žalobu

v uplatnenom nároku na zaplatenie pôžičky zamietol.

8. Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku ďalej vyplynulo, že žalovaný (žalobca v tomto konaní)
s návrhom nesúhlasil a žiadal ho nad sumu istiny zamietnuť, pričom poukázal na to, že ustanovenia
úverovej zmluvy neobsahovali potrebné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm, f) a k) Zákona č. 129/2010

Z.z.. Súd v rozsudku k týmto náležitostiam uviedol, že nestotožňuje sa s tvrdením žalobcu (malo byť
žalovaného), že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle
ust. § 9 ods.2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. z dôvodu, že neobsahuje špecifikáciu v akom rozsahu
splátka úveru zahŕňa v sebe úhradu istiny, úrokov a iných poplatkov s poukazom na rozsudok Súdneho
dvora zo dňa 9.11.2016 vo veci C - 42/15, zo záverov ktorého vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h) a

i) Smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Zároveň nie je nevyhnutné, aby zmluva o
úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Okrem iného podľa

názoru súdu v predmetnej zmluvy o spotreb. úvere neabsentuje údaj termínu konečnej splatnosti úveru,
ktorý je dostatočne určitým spôsobom označený mesiacom a rokom konečnej splatnosti úveru. Taktiež
uviedol, že časť všeobecných súdov SR dospela k záveru, že pre splnenie podstatnej náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods.2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. postačuje uvedenie počtu
splátok, úveru s tým, že termín splatnosti poslednej splátky je zároveň termínom konečnej splatnosti

úveruačasťsúdovvykladáuvedenéustanovenietak,žejenevyhnutnéuviesťkonkrétnytermínkonečnej
splatnosti úveru. Poukázal na rozhodnutie KS v Prešove pod sp.zn. 13 Co 111/2014, so záverov ktorého
vyplýva, že vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti
úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. Taktiež uviedol, že rozdielna rozhodovacia prax
je aj v otázke tzv. rozpisu splátok, kedy aj v rámci rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Prešove je

táto vec riešená rozdielne. Existujú senáty, ktoré rozpis splátok vyžadujú (9 Co 153/2014) a naopak
senáty, ktoré rozpis splátok nepovažujú za obligatórnu súčasť zmluvy o spotrebiteľskom. úvere (13
Co 111/2014 - v súvislosti s touto argumentáciou súdu I. stupňa odvolací súd uzatvára, že zákon o
spotrebiteľskýchúverochúčinnývčaseuzatvoreniazmluvyorevolvingovomúverenevyžadoval,abyboli
sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe). S poukazom

na vyššie uvedené skutočnosti, preto súd nemohol dospieť k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
predmetného úveru pre absenciu náležitostí zmluvy o spotreb. úvere podľa § 9 ods.2 písm. f) a k) zák.
č. 129/2010 Z.z..

9. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že v zmluve bol vysoký úrok. Zo strany žalovaného došlo k

„bombardovaniu“, každú chvíľu mu telefonovali, posielali SMS správy. Keď chodili upomienky tak s
manželkou sa hádali. V tom čase podnikal a výšku určil primeraného zadosťučinenia určil po porade
so svojim advokátom.10. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je čiastočne
dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným, je vzťahom
spotrebiteľským. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 19.05.2017, č.k. 29C/132/2016 - 57 zaviazal

žalovaného (v tomto konaní žalobcu) zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní žalovaného) sumu 242,46 eura
s príslušenstvom a vo zvyšku, t.j. v časti 826,91 eura žalobu zamietol. Vo svojom rozhodnutí dospel k
záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie všetkých predpokladov použitých
pre výpočet RPMN. V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok na primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 826,91 eura v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej

vety ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Súd má za to, že v danom prípade porušením práva a povinnosti žalovaným je to, že v zmluvnom

vzťahu žalovaný ako dodávateľ (jeho právny predchodca) neuviedol všetky zákonom predpísané
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobcu, ako
spotrebiteľa na písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere s tým, aby táto obsahovala náležitosti v zmysle
ust. § 9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z., pričom žalobca namietal, že úver je bezúročný a bez poplatkov a
tejto námietke súd vyhovel, dôsledkom takéhoto porušenia je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa

na primerané finančné zadosťučinenie. Súd teda dospel k záveru, že sú splnené podmienky k tomu, aby
bolo žalobcovi priznané primerané finančné zadosťučinenie.

12. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak pre žalobcu bude primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 300,- eur. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu

zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním
ujmy žalobcovi, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v
dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ
finančnej služby závadne konal. Na výšku priznaného finančného zadosťučinenia mala vplyv aj
skutočnosť, že žalobca si nesplnil povinnosť a nevrátil žalovanému sumu poskytnutého úveru, keď tento

si svoj nárok musel uplatniť na súde.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len ako „C.s.p.“), Žalobca bol v konaní úspešný v časti základu nároku v rozsahu 100%, pričom
výška priznaného nároku závisela výlučne na posúdení súdu. Preto súd priznal žalobcovi nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom pri vyčíslení sa bude vychádzať z priznanej sumy.

14. Proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 300,- eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a proti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z
dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd na základe ustanovenia § 388

C.s.p. rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a
prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnil
tým, že súd I. inštancie nesprávne právne posúdil, že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok titulom
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 300,00 eur na základe ust. § 3 ods. 5 tretia veta z.č.
250/2007 Z.z..

15. Predpokladom priznania finančného zadosťučinenia je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti spotrebiteľom. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia treba rozumieť aktívne konanie spotrebiteľa a úspešné uplatnenie konkrétneho
nároku z porušenia práv alebo povinností určených na ochranu spotrebiteľov, napríklad nároku na

náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne
vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (viď uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa 14. septembra 2016).

16.Formálnenedostatkyúverovejzmluvy,vdôsledkuktorýchsaúverposkytnutýžalobcovinaviacnašim

právnym predchodcom považuje za bezúročný nepredstavujú porušenie práv spotrebiteľa, ale v zmysle
z.č. 129/2010 Z.z. predstavujú prísnu sankciu pre veriteľa v podobe straty nároku na zmluvne dojednané
úroky z úveru. Bezúročnosť úveru založila žalobcovi v pozícii dlžníka z úverovej zmluvy vrátiť veriteľovi
len výšku ním poskytnutého úveru. Bezúročnosťou úveru však žiadne práva žalobcu ako spotrebiteľaporušené neboli, nevznikol mu tak nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa ust. § 3 ods. 5
tretia veta z.č. 250/2007 Z.z.

17. Podľa žalovaného nie je splnená ani druhá podmienka na uplatnenie nároku titulom primeraného
finančného zadosťučinenia podľa ust. § 3 ods. 5 tretia veta z.č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorej
má spotrebiteľ v prípade úspešného uplatnenia porušenia jeho práv nárok na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zodpovedá. Úverová zmluva, ktorá bola posúdená ako bezúročná bola uzavretá

medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného . Žalovaný nebol účastníkom úverového vzťahu,
zmluvné podmienky úverovej zmluvy nekreoval, nemohol sa tak dopustiť porušenia práv žalobcu, ktoré
podľa jeho názoru majú spočívať vo formálnom nedostatku úverovej zmluvy, ktorý zakladá bezúročnosť
úveru. Porušením práv spotrebiteľa by mohlo byť len také konanie, ktoré vykazuje znaky nekalosti,
agresívnej obchodnej praktiky, klamania spotrebiteľa, pričom žiadneho takého konania sa žalovaný ani
právny predchodca žalovaného nedopustili.

18. Suma, ktorej priznania sa žalobca domáha v tomto spore aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
naviac nespĺňa ani podmienku primeranosti, jej výška nie je ničím odôvodnená. Nepreskúmateľné
je taktiež rozhodnutie súdu I. inštancie o výške priznaného primeraného zadosťučinenia, keď
toto má predstavovať vyrovnanie ujmy, ktorá vznikla žalobcovi konaním žalovaného. Argumentácia

žalobcu o „bombardovaní“ formou telefonátov a SMS správ ostala len v rovine tvrdení žalobcu.
Mimosúdne aktivity vo forme telefonických výziev ako aj SMS správ na zaplatenie plnenia, ktoré
žalobca v danom čase nevrátil, je zákonom dovoleným prostriedkom uplatňovania nároku veriteľa na
zaplatenie svojej pohľadávky. Riadne neodôvodnenie aj tak nedôvodného nároku žalobcu predstavuje
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia súdu I. inštancie. Týmto odvolaním rovnako napádame

výrok o trovách konania.

19. Súd I. inštancie svojim rozhodnutím porušil zásadu zodpovednosti za výsledok konania, ktorá je
vyjadrená v ust. § 255 C.s.p. Predmetom tohto sporu je zaplatenie peňažnej pohľadávky. Predmet
sporu a jeho výšku vymedzil žalobca v žalobe. Priznanie nároku na náhradu trov konania v plnej

výške spotrebiteľovi, naviac oslobodeného od platenia súdnych poplatkov, v prípade jeho prevažného
neúspechu v spore je nielenže porušením procesnej zásady zodpovednosti za výsledok konania,
ale aj porušením princípov všeobecnej spravodlivosti. Vo vzájomnom pomere úspechu a neúspechu
sporiacich sa strán je žalobca prevažne neúspešnou sporiacou sa stranou pri priznaní nároku o plnenie v
sume 300,00 eur z predmetu sporu a to žalovaných 826,91 eur. Správnym posúdením by súd I. inštancie

musel žalovanému priznať voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

20. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovaného nie je opodstatnené.

21. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

22. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník,
ale zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto
právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach
len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie

osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je
daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

23. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších
predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi
právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinnostiustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
vočivšetkýmspotrebiteľom.Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi

zodpovedá.

24. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností

dôjde.

25. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom

č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

26. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie
práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. ak tak urobí v rámci svojej obrany proti
dodávateľom uplatnenému nároku.

27. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo
povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie
až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

28. Vo veci 29C/132/2016, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Prešov sa žalobca (v pôvodnom konaní
žalovaný) aktívne bránil proti uplatnenému nároku. Žalobca v pôvodnom konaní namietal, že úver je
bezúročný a bez poplatkov a tejto námietke súd prvej inštancie vyhovel a žalobu v časti 826,91 eur
zamietol. Žalobca v pôvodnom konaní namietal, že úverová zmluva neobsahovala náležitosti podľa §

9 ods. 2 písm. f) a písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., túto námietku súd nezohľadnil, a k zamietnutiu
žaloby došlo z dôvodu ex offo vykonávanej kontroly spotrebiteľskej zmluvy súdom, keď úverová zmluva
neobsahovala povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j), spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov
použitých na výpočet RPMN. Právoplatným ukončením konania vo veci 29C/132/2016 bol naplnený
predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobcovi požadovať od

žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie. Žaloba o primerané finančné zadosťučinenie
bola podaná dňa 14.02.2018, teda v čase, keď ešte neuplynula všeobecná trojročná premlčacia doba
vyplývajúca z ust. § 101 Občianskeho zákonníka.

29. Žalobca si bez akejkoľvek pochybnosti v inom súdnom konaní úspešne bránil porušenie svojich

spotrebiteľských práv.

30. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania
plnení z neplatných právnych úkonov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a jednak to treba chápať

ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované,nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená
nejaká ujma, v prejednávanej veci vznik ujmy na strane žalobcu bez akýchkoľvek pochybností hrozil.
Aj keď je nepochybné, že žalovaný ako právny nástupca pôvodného veriteľa úverovú zmluvu so

žalobcom neuzatváral, v dôsledku postúpenia pohľadávky vstúpil do postavenia veriteľa spolu so
všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi z ust. § 524 a nasl. upravujúcich postúpenie pohľadávky.
Žalobca postúpením pohľadávky nebol vo svojom právnom postavení dotknutý a námietky, ktoré mal
v čase postúpenia pohľadávky, sa zachovali aj po postúpení. Mohol teda namietať absenciu zákonom
vyžadovaných náležitostí zmluvy o úvere. Bol to žalovaný, ktorý po postúpení pohľadávky pokračoval

v konaní vo veci 29C/132/2016 Okresného súdu Prešov, v ktorom žalobcovi hrozila ujma v podobe
zaplatenia sumy 1069,37 eur s prísl. Bezdôvodné uplatnenie peňažného nároku nemožno hodnotiť ako
konanie v súlade s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z ust. § 4
ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

31. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa

zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a podobne. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, je preto potrebné považovať
finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur, tak ako to priznal súd prvej inštancie. Takto priznané
finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcovi, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi
satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou

žalovaného, ktorý závadne konal.

32. Správnym je i rozhodnutie o trovách konania. V danom prípade predmetom konania bol nárok
žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie. Výška uplatňovaného nároku, teda bez akýchkoľvek
pochybností závisela od úvahy súdu. Aj keď Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné

úprave obsiahnuté v ust. § 142 ods. 3 O.s.p., uvedené neznamená, aby nová právna úprava vylučovala
osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška
plnenia závisela od úvahy súdu. Pri uplatňovaní nároku na primerané finančné zadosťučinenie bolo
povinnosťou žalobcov v žalobe uviesť jeho požadovanú výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že
presné stanovenie výšky plnenia je závislé od úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby aj súdom prisúdená

výška plnenia bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania, vrátane tarifnej hodnoty pre
určeniezákladnejsadzbytarifnejodmenyzajedenúkonprávnejslužbyvprípade,žestranajezastúpená
advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu
prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov, čomu zodpovedá aj systematické začlenenie ust. §
255 C.s.p. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj vtedy, ak súd

priznal nárok úspešnej strane, nie však v požadovanej výške. Ide o prípady, keď výška nároku závisí
od úvahy súdu.

33. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením§255ods.1C.s.p..Dôvodomtakéhotorozhodnutiaotrováchbolaskutočnosť,žežalobcovi
v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).