Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 25, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžfk/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200546
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:1015200546.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu (spravodajca) a sudcov JUDr. Milana Moravu a JUDr. Petry Príbelskej, PhD. v právnej veci
žalobcu: Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, zastúpená organizačnou zložkou Investičná
výstavba a správa ciest Banská Bystrica, Skuteckého 32, Banská Bystrica, proti sťažovateľovi (pôvodne
žalovanému): Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, P.O.Box 58, Bratislava, za účasti ďalšieho
účastníka konania: Doprastav, a.s., Drieňová 27, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 125-15-7000/2007-N2 zo dňa 18. marca 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/77/2015-74 zo dňa 31. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalovaného) proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/77/2015-74 zo dňa 31. októbra 2018 z a m i e t a.

Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len ,,krajský súd“) podľa § 191 ods. 1
písm. c) v spojení s § 191 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“)
zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 125-15-7000/2007-N2 zo dňa 18. marca 2015 (ďalej aj
len ,,napadnuté rozhodnutie“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný

zrušil rozhodnutie žalobcu ako verejného obstarávateľa o vylúčení ďalšieho účastníka z verejnej súťaže
na predmet zákazky „I72 Piesok - Bystrá, I. etapa“ vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č.
214 zo dňa 9.11.2006 pod značkou 09681-MSP a nariadil zaradiť vylúčeného uchádzača do procesu
verejného obstarávania, do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Žalobca vylúčil ďalšieho účastníka z
verejnej súťaže na základe právoplatného rozhodnutia Protimonopolného úradu SR č. 2006/KH/R/2/116
zo dňa 16.10.2006, ktorým bol ďalší účastník sankcionovaný za protiprávne konanie, keďže sa dopustil
závažných porušení odborných povinností v predchádzajúcich piatich rokoch.

2. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na genézu administratívneho konania a
súdnych konaní, s presahom na prejednávanú vec. Poukázal na to, že ďalší účastník bol z verejného
obstarávania vylúčený podľa § 26 ods. 1 písm. h) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon č. 25/2006 Z. z.“) v znení účinnom do
30.6.2008,pretožerozhodnutímRadyProtimonopolnéhoúraduSRč.2006/KH/R/116zodňa16.10.2006
(ďalej aj len ,,Rozhodnutie Rady PMÚ“), právoplatným dňa 06.11.2006 mu bola uložená pokuta za

koluzívne správanie vo verejnej súťaži, za uzatváranie dohôd obmedzujúcich súťaž a ovplyvňujúcich
obchod medzi členskými štátni, ktorých cieľom alebo výsledkom bolo vylúčenie, obmedzenie alebo
narušenie hospodárskej súťaže, ktoré sú podľa § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane
hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. oorganizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 347/2001 Z. z.“) a čl. 81 ods. 1 Zmluvy o ES zakázané.
Krajský súd uviedol, že od posúdenia tohto správania ďalšieho účastníka závisí aj jeho možná aktívna

účasť v dotknutom verejnom obstarávaní. Krajský súd poukázal na to, že vplyv na toto posúdenie má
aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžh/2/2015 zo dňa 2.11.2016, ktorým Najvyšší súd SR
zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/430/06-393 zo dňa 10.12.2008 a žalobu ďalšieho
účastníka, a ostatných žalobcov proti rozhodnutiu Rady PMÚ zamietol.

3. Krajský súd nerozporoval skutočnosť, že žalovaný bol viazaný názorom krajského súdu v rozsudku
č. k. 2S/11/2012-101 zo dňa 10.4.2013, avšak poukázal na to, že v citovanom rozhodnutí samotný
krajský súd uviedol, že na Najvyššom súde SR prebiehalo odvolacie konanie pod sp. zn. 1Sžhpu/1/2009
o preskúmanie rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/430/06-393 zo dňa 10.12.2008 a preto
dotknutý rozsudok č. k. 2S/11/2012-101 zo dňa 10.4.2013 krajský súd považoval za predčasný, a to aj s
ohľadom na odloženú vykonateľnosť rozhodnutia Rady PMÚ. Krajský súd konštatoval, že na vylúčenie

uchádzača z procesu verejného obstarávania podľa § 26 ods. 1 písm. h) zákona č. 25/2006 Z. z. v znení
účinnom do 30.6.2008 bolo podmienkou sine qua non právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu (v
tomto prípade Protimonopolného úradu SR) o závažnom porušení odborných povinností uchádzača vo
verejnom obstarávaní v predchádzajúcich piatich rokoch, ktoré vie verejný obstarávateľ a obstarávateľ
preukázať. Krajský súd uviedol, že túto podmienku zhmotňuje rozhodnutie Rady PMÚ v spojení s

rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžhpu/1/2009 zo dňa 30.12.2013, nález Ústavného súdu
SR č. k. II. ÚS 893/2014-175 zo dňa 17.6.2015 a následne aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Sžh/2/2015 zo dňa 2.11.2016 o tom, že ďalší účastník konanie sa dopustil protiprávneho konania vo
verejnom obstarávaní. Preto podľa krajského súdu rozhodnutie žalobcu o vylúčení ďalšieho účastníka
z procesu verejného obstarávania bolo v súlade s § 26 ods. 1 písm. h) zákona č. 25/2006 Z. z. v znení

účinnom do 30.6.2008.

4. Krajský súd konštatoval, že v čase rozhodovania žalovaný už vedel, že o tejto podmienke bolo
právoplatne rozhodnuté, preto bol povinný na ňu vo svojom rozhodnutí prihliadnuť a aj sa vysporiadať
s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave vysloveným v rozsudku č. k. 2S/11/2012-101 zo

dňa 10.4.2013, najmä s ohľadom na to, že v citovanom rozsudku krajský súd sám uviedol, že na
najvyššom súde stále prebieha odvolacie konanie o protisúťažnom konaní žalobcu, ktoré nebolo
ukončené právoplatným rozhodnutím, pričom následne z hľadiska skutkovej podstaty vylúčenia nebolo
možné obísť právoplatné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžh/2/2015 zo dňa 02.11.2016.
Vzhľadomnauvedenúskutočnosťkrajskýsúddospelkzáveru,ženapadnutérozhodnutiebolovrozpore

s § 26 ods. 1 písm. h) zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2008, keďže právne nesprávne
vyhodnotil splnenie podmienky na vylúčenie uchádzača z procesu verejného obstarávania.

5. Žalovaný podal včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol, aby
kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal,

že po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku mu nie je zrejmé, ako má ďalej vo veci
postupovať. Uviedol, že konštatovaná predčasnosť vydania rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.
k. 2S/11/2012-101 zo dňa 10.04.201 mu nemôže byť na ťarchu, pretože hoci v citovanom rozhodnutí
krajský súd zmienil predmetné prebiehajúce konanie, sťažovateľa nezaviazal k tomu, aby naň v ďalšom
konaní prihliadal, naopak podľa názoru sťažovateľa z uvedeného vyplývalo, že v dotknutej veci ešte nie

je vydané konečné rozhodnutie a preto je potrebné toto vyhodnotiť tak, že uchádzač (t. j. ďalší účastník)
spĺňapodmienkuúčastipodľa§26ods.1písm.h)zákonač.25/2006Z.z.vzneníúčinnomk30.06.2008.
Poukázal na to, že bol viazaný názorom krajského súdu. Namietal, že pokiaľ by mal znova rozhodovať
vo veci podľa neskoršieho stavu, tak ako vyplýva z napadnutého rozsudku musel by konštatovať, že 5
ročná - tzv. dištančná doba (v zmysle § 26 ods. 1 písm. h) zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom do

30.06.2008) už uplynula a musel by opätovne rozhodnúť o zrušení rozhodnutia žalobcu. Namietal, že
mu nemožno vytýkať, že neprihliadal v roku 2008 na podmienku, ktorej splnenie/nesplnenie bolo známe
až v roku 2013 resp. 2016. Sťažovateľ uviedol, že krajský súd nezodpovedal otázku, v akom období
ďalší účastník nespĺňal podmienku podľa 26 ods. 1 písm. h) zákona č. 25/2006 Z. z.

6. Žalobca, ani ďalší účastník sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti vzmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň
vyhláseniarozhodnutiabolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť

nie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 461 SSP.

8. Kasačný súd považuje za kľúčové pre posúdenie veci zodpovedanie otázky, či bol postup žalovaného
v súlade s § 26 ods. 1 písm. h) zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2008.

9. Podľa § 26 ods. 1 písm. h) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení účinnom do 30.6.2008, verejného obstarávania sa môže zúčastniť len ten,
kto spĺňa tieto podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia: nedopustil sa závažného porušenia
odborných povinností v predchádzajúcich piatich rokoch, ktoré vie verejný obstarávateľ a obstarávateľ
preukázať.

10. Podľa § 153 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z., na konanie podľa § 138 až 145 sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú § 19, § 23, § 28 až
30, § 32 ods. 1, § 49, § 50, § 60 a § 71 až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní.

11.Podľa§40ods.2 zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní(správnyporiadok)(ďalejajlen,,správny

poriadok“), správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal
trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii
právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.

12. Kasačný súd má za preukázané, že dôvodom vylúčenia ďalšieho účastníka z procesu verejného

obstarávania má byť nesplnenie podmienky, toho času účinného § 26 ods. 1 písm. h) zákona č.
25/2006 Z. z. a to na základe rozhodnutia Rady PMÚ, ktorým bol ďalší účastník sankcionovaný za
uzatváranie dohôd obmedzujúcich súťaž a ovplyvňujúcich obchod medzi členskými štátni, ktorých
cieľom alebo výsledkom bolo vylúčenie, obmedzenie alebo narušenie hospodárskej súťaže. Kasačný
súd konštatuje, že teda nesplnenie podmienky v § 26 ods. 1 písm. h) zákona č. 25/2006 Z. z. bolo

odôvodnené rozhodnutím Rady PMÚ smerujúcim voči ďalšiemu účastníkovi, ktorého predmetom bolo
sankcionovanie ďalšieho účastník za spáchanie správneho deliktu v oblasti hospodárskej súťaže v
zmysle § 4 zákona č. 136/2001 Z. z.

13. S poukazom na skutočnosť, že v danom prípade išlo o spáchanie správneho deliktu, ktorým malo

byť preukázané nesplnenie podmienky v § 26 ods. 1 písm. h) zákona č. 25/2006 Z. z. kasačný súd
konštatuje, že táto skutočnosť mala byť žalovaným vnímaná ako predbežná otázka, o ktorej v zmysle §
40ods.2správnehoporiadkuniejeoprávnenýsámrozhodnúť.Vtejtosúvislostijevšakpodľakasačného
súdu potrebné pripomenúť, že aj vo vzťahu k rozhodnutiu o predbežnej otázke takéto rozhodnutie musí
predstavovať rozhodnutie konečné.

14. Kasačný súd poukazuje na to, že žalovaný mal vedomosť o tom, že ďalší účastník bol z procesu
verejného obstarávania vylúčený z dôvodu existencie rozhodnutia Rady PMÚ o spáchaní správneho
deliktu (čo predstavuje predbežnú otázku, o ktorej nie oprávnený sám si spraviť úsudok) a zároveň mal
vedomosťotom,ževovzťahuktomutorozhodnutiuRadyPMÚtohočasuprebiehajehosúdnyprieskum.

Na podklade uvedeného možno konštatovať, že žalovaný tak mal vedomosť o tom, že rozhodnutie
Rady PMÚ, ktoré bolo podkladom pre posúdenie splnenia podmienky v § 26 ods. 1 písm. h) zákona č.
25/2006 Z. z. ešte v rozhodnom čase nebolo konečné. Preto aj napriek tomu, že bol nepochybne viazaný
názorom krajského súdu v rozsudku 2S/11/2012-101 zo dňa 10.4.2013, tento mal vo svojom rozhodnutí
reflektovať až po konečnom rozhodnutí vo vzťahu k rozhodnutiu Rady PMÚ, čo znamená, že na tento

účel mal vo svojom rozhodnutí zohľadniť aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžhpu/1/2009 zo
dňa 30.12.2013, nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 893/2014-175 zo dňa 17.6.2015 a následne aj
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžh/2/2015 zo dňa 2.11.2016, tak ako konštatoval aj krajský súd
v bode 27 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Išlo o vec správneho trestania, a preto bol rozhodujúci
aktuálny skutkový stav v konaní pred správnym súdom.

15. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP.
Úspešnému žalobcovi trovy kasačného konania podľa obsahu nevznikli.16. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.