Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/94/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413223461
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1413223461.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne M. C., bývajúcej v B., zastúpenej advokátom JUDr.
Vojtechom Földesom, so sídlom v Bratislave, Jaskový rad 163, proti žalovanej SEM s.r.o., so sídlom
v Bratislave, M. Sch. Trnavského 22, zastúpenej advokátskou kanceláriou NIKU & partners, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Prokopa Veľkého 51, o vyplatenie odmeny podľa dohody o pracovnej činnosti s
prísl., vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 7Cpr/2/2013, o dovolaní žalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. augusta 2018 sp. zn. 14CoPr/6/2017, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 14. augusta 2018 sp. zn. 14CoPr/6/2017
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava IV (ďalej ako „súd prvej inštancie“)
domáhala proti žalovanej svojich nárokov na vyplatenie odmeny podľa dohody o pracovnej činnosti,

a zaplatenia poistného do Sociálnej poisťovne a do Zdravotnej poisťovne, zaplatenia preddavku na
daň z príjmu a zaplatenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania, náhrady trov konania
a právneho zastúpenia).
2. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci Krajským súdom v Bratislave (ďalej ako „odvolací
súd“) rozsudkom z 19. decembra 2016 č. k. 7Cpr/2/2013-326 v spojení s opravným uznesením z 19.
decembra 2016 č. k. 7Cpr/2/2013-342 vo výroku I. rozhodol, že žalobu v celom rozsahu zamieta a

vo výroku II. rozhodol, že žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu
100 %. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal listinnými dôkazmi a výpoveďami
za preukázané, že žalobkyňa so žalovanou uzavrela dňa 10. februára 2009 dohodu o pracovnej
činnosti. Z vykonaného dokazovania však dospel k záveru, že žalobkyňa na základe predmetnej
dohody nevykonávala dohodnuté práce v spornom období, a preto jej zo strany žalovanej
nebola vyplácaná dohodnutá odmena, t. j. za obdobie, kedy prácu nevykonávala, jej nepatrí odmena

a ani prípadná náhrada mzdy. Dôvodil, že žalovaná predložila dňa 16. júna 2016 doklad obsahujúci
prístupové heslá spoločnosti SEM s.r.o. a následne predložila kompletné listinné dôkazy (č. l.
294-298). Vzhľadom na obsah dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná preukázala,
že žalobkyňa pre spoločnosť na základe predmetnej dohody nevykonávala osobne v spornom období,
v dohodnutom mieste a čase žiadne dohodnuté práce na základe dohody o pracovnej činnosti v znení
jej dodatkov, za predmetné obdobie január - august 2013. S poukazom na § 223 a nasl. zákona č.

311/2001Z.z.(ďalejako„Zákonníkpráce“)akoajnaobsahpredmetnejdohody,žalovanáspoločnosťako
zamestnávateľ prostredníctvom svojho konateľa rozhodla po vyhodnotení údajov z evidencie dochádzky
o 100 % krátení a teda nepriznaní odmeny žalobkyni ako zamestnancovi v rozhodnom období z dôvodu
nevykonávania práce. Súd prvej inštancie tak konštatoval, že vzhľadom na to, že žalobkyňa porušila
svoju povinnosť vykonávať práce zodpovedne, riadne a dodržiavať podmienky dohodnuté v dohode, tak
žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa (ďalej ako „odvolateľka“)
odvolanie. Odvolací súd rozsudkom zo 14. augusta 2018 sp. zn. 14CoPr/6/2017 vo výroku I. potvrdilrozsudok súdu prvej inštancie z 19. decembra 2016 č. k. 7Cpr/2/2013- 326 v spojení s opravným
uznesením z 19. decembra 2016 č. k. 7Cpr/2/2013-342 a vo výroku II. rozhodol, že žalovaná má nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil

tým, že súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie dostatočne zistil skutkový
stav, na jeho základe vyvodil vo veci správne skutkové a právne závery a riadne sa vyporiadal
so všetkými tvrdeniami žalobkyne. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolací súd uviedol, že žalovaná svedeckými výpoveďami zamestnancov spoločnosti a skutočnosťou,
že vzhľadom na výmenu zámkov na vstupných dverách do prevádzky spoločnosti v marci 2013, ktoré

žalobkyňa nemala k dispozícii bolo objektívne preukázané, že žalobkyňa práce v rozhodnom období
ani nemohla vykonávať. V priebehu dokazovania žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení
a nepreukázala, že vykonávala pre žalovanú dohodnuté práce, za ktoré by jej prináležala
odmena v žalovanej výške. Odvolací súd rovnako dôvodil, že podľa obsahu uzavretej dohody so
žalovanou, mala byť žalobkyni odmena za výkon dohodnutých prác vyplácaná v mesačných výplatných
termínoch. Žalobkyňa sa preto už v priebehu žalovaného obdobia, t. j. pri nevyplatení odmeny

za prvý mesiac v roku 2013, mala domáhať jej vyplatenia, resp. vyzvať žalovanú na uvedenie dôvodov
krátenia odmeny. Žalobkyňa sa však vyplatenia odmeny začala domáhať až v mesiaci júl 2013, t.
j. za 7 mesiacov, a následne žiadala odmenu za vykonanie prác aj za mesiac august 2013, hoci v
tomto mesiaci bola práceneschopná. Vo vzťahu k námietke žalobkyne smerujúcej k dátumu vyhlásenia
napadnutého rozsudku odvolací súd uviedol, že pochybenie v uvedení dátumu vyhlásenia rozsudku bolo

hneď odstránené opravným uznesením. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.
4. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej ako „dovolateľka“) dovolanie,
prípustnosť ktorého odôvodnila poukazom na § 420 písm. f) CSP. V zmysle dovolacej námietky
dovolateľka uviedla, že v samotnom enunciáte napadnutého rozsudku je nesprávne uvedený dátum

vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd rozhodoval vo veci samej bez nariadenia
pojednávania, pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku nemali vedomosť ani žalobkyňa ani jej
právny zástupca, pričom odvolací súd sa ani nezaoberal a nevyporiadal sa s dôvodmi odvolania, v rámci
ktorých dovolateľka poukázala na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nevyhlásila zákonná sudkyňa
JUDr. Tatiana Redenkovičová Koprdová, ale iná sudkyňa, tzn. konanie sa uskutočňovalo bez prítomnosti

zákonného sudcu, pričom na túto skutočnosť dovolateľka poukazovala aj vo svojom odvolaní. Avšak
odvolací súd sa touto námietkou dovolateľky v odvolaní nezaoberal. Okrem iného dovolateľka v
dovolaní poukázala na to, že tvrdenia ohľadne výmeny kľúčov sú vyfabulované, pretože žalovaná začala
výmenu kľúčov realizovať až cca po troch rokoch od podania žaloby. Záverom dovolateľka navrhla, aby
dovolací súd určil, že dovolanie je dôvodné, a aby napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak,

že žalovaná je povinná do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vyplatiť žalobkyni náhradu čistej mzdy
vo výške 2 341,98 eur aj s úrokmi z omeškania.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez
nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
6. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.

Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.
7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b)
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný

opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.
8.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu,b)ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdueštenebolavyriešenáaleboc)jedovolacímsúdom
rozhodovaná rozdielne.
9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým,
že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod savymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
10. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené

podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania. Odborná spisba rozdeľuje podmienky
prípustnosti dovolania na objektívne (a/ prípustný predmet, b/ lehota na podanie dovolania, c/ náležitosti
dovolania) a subjektívne (osoba oprávnená podať dovolanie), (Ficová a kol. Občianske procesné
právo, Druhé aktualizované a doplnené vydanie, Bratislava, Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty
UK, 2008, str. 344). V CSP sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne: v

ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je stanovená lehota
na podanie dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení § 424 až §
426 sú upravené subjekty oprávnené podať dovolanie. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi (§
440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý
dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
11. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd zistil, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods.

1 CSP) účastník konania, v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
zastúpený v súlade so zákonom (§ 429 CSP), ktoré dovolanie spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§
428 CSP) a dovolateľka v ňom napáda rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu
prvej inštancie.
12. Dovolateľka v danom prípade vyvodzuje prípustnosť a dôvodnosť svojho dovolania z § 420 písm.

f) CSP.
13. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

13.1. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku

všetkýmvykonanýmdôkazom,právo nazastúpeniezvolenýmzástupcom,právonariadneodôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti). Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka namietala, že odvolací súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie dostatočne.

14. V súvislosti s touto námietkou dovolací súd odkazuje na stanovisko najvyššieho súdu publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktoré je
aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po 1. júli 2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho
poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov

podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa §
237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.“
15. Dovolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj
právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva
na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho

rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom
pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje
náležitosti uvedené v § 393 CSP, je nepreskúmateľné.
16. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého
súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre
rozhodnutie podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Podľa
konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu“.17. Dovolateľka vo svojom dovolaní namietala vadu konania, ktorá spočívala v tom, že odvolací
súd sa dôsledne nevyporiadal s námietkou dovolateľky, v rámci ktorej namietala, že odvolací súd
rozhodovalvovecisamejbeznariadeniapojednávania,pričomotermíneverejnéhovyhláseniarozsudku

nemali vedomosť ani žalobkyňa ani jej právny zástupca, pričom odvolací súd sa ani nezaoberal a
nevyporiadal sa s dôvodmi odvolania, v rámci ktorých dovolateľka poukázala na to, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie nevyhlásila zákonná sudkyňa JUDr. Tatiana Redenkovičová Koprdová, ale iná
sudkyňa, tzn. konanie sa uskutočňovalo bez prítomnosti zákonného sudcu, pričom na túto skutočnosť
dovolateľka poukazovala aj vo svojom odvolaní.

18. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie je postihnuté vadou zmätočnosti
spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu takej intenzity, ktorá odôvodňuje
aplikáciu(akovýnimky)druhejvetystanoviskaR2/2016azakladátakprípustnosťidôvodnosťpodaného
dovolania v prejednávanej veci. Tento nedostatok spočíva predovšetkým v tom, že odvolací súd sa
v odôvodnení vôbec nezaoberal odvolacou argumentáciou dovolateľky, ktorá si vyžadovala špecifickú
odpoveď a ktorá mohla mať eventuálne zásadný význam pre rozhodnutie vo veci.

19. V zmysle dovolacej námietky dovolateľky dovolací súd pristúpil k šetreniu obsahu spisového
materiálu. V zmysle obsahu je zrejmé, že zákonnou sudkyňou v predmetnom spore pred súdom
prvej inštancie je JUDr. Tatiana Redenkovičová Koprdová. V zápisnici o verejnom vyhlásení rozsudku
z 19. decembra 2016 nachádzajúcej sa na č. l. 324 je však uvedená JUDr. Miriam Oswaldová
ako sudkyňa, ktorá predmetný rozsudok vyhlásila. V samotnom rovnopise rozsudku súdu prvej

inštancie č. k. 7Cpr/2/2013-326 je uvedené meno zákonnej sudkyne JUDr. Tatiany Redenkovičovej
Koprdovej. Dovolací súd vzhľadom na uvedené uvádza, že zápisnica o verejnom vyhlásení
rozsudku tak nekorešponduje so samotným rovnopisom rozhodnutia súdu prvej inštancie, čím
je daný predpoklad, že predmetný rozsudok nebol vyhlásený zákonnou sudkyňou JUDr. Tatianou
Redenkovičovou Koprdovou, ale sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou. Dovolací súd rovnako uvádza,

že uvedenú námietku dovolateľka namietala aj vo svojom odvolaní, avšak odvolací súd danú skutočnosť
neriešil. Vzhľadom na uvedené, že odvolací súd v rámci argumentácie uvedenej v odôvodnení svojho
rozhodnutia nedal odpoveď na námietku dovolateľky týkajúcej sa vyhlásenia rozsudku inou sudkyňou,
čím tak v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nereagoval na túto argumentáciu dovolateľky, napriek
tomu, že išlo o podstatnú námietku, ktorú uviedla dovolateľka aj v odvolaní proti rozsudku súdu prvej

inštancie, tak dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a
arbitrárne, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP.
Dovolateľke bolo znemožnené realizovať jej patriace procesné oprávnenia postupom odvolacieho súdu,
na ktorý možno primerane aplikovať závery vyjadrené v Stanovisku publikovanom v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho druhej vete.

20. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd v zmysle § 449 a § 450 CSP zrušil rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zo 14. augusta 2018 sp. zn. 14CoPr/6/2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.