Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 18, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/69/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217216572
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2217216572.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej vo veci starostlivosti súdu o v súčasnosti už plnoletého P. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, G., zastúpeného JUDr. Danou Martinkovou, advokátkou, so sídlom
Záhradnícka 64, Bratislava a o maloletú D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená
procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matka
- Ing. L. L., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, G., zastúpená JUDr. Danou Martinkovou,
advokátkou, so sídlom Záhradnícka 64, Bratislava, a otec - Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/
XX, G., za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca detí

proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 25. júna 2020, č.k. 9P/62/2019-432 v spojení
s opravným uznesením zo dňa 4. augusta 2020, č.k. 9P/62/2019-452, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r
d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výživné stanovené rozsudkom Okresného
súdu Bratislava V. zo dňa 18.06.2015, č.k. 22P/5/2014-71 na P. zvýšil zo sumy 150 eur na sumu 250

eur mesačne a na maloletú D. zvýšil zo sumy 100 eur na sumu 200 eur mesačne, ktoré výživné je otec
povinný platiť vždy do 15.-ho dňa toho-ktorého mesiaca vopred počnúc od 20.10.2017 do 15.03.2020 a
následne od 01.06.2020 (výrok I.). Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 20.10.2017 do 15.03.2020 a
od 01.06.2020 do 25.06.2020 na P. vo výške 2.921,16 eur otcovi uložil zaplatiť spolu s bežným výživným
počnúc právoplatnosťou rozsudku v mesačných splátkach po 50 eur až do vyrovnania, pod stratou
výhody splátok (výrok II.). Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 20.10.2017 do 15.03.2020 a od
01.06.2020 do 25.06.2020 na maloletú D. vo výške 2.921,16 eur otcovi uložil zaplatiť spolu s bežným

výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku v mesačných splátkach po 50 eur až do vyrovnania, pod
stratou výhody splátok (výrok III.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods.
1 až 3 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od ostatného
rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane detí, ako aj na strane rodičov. V čase

ostatného rozhodovania o výživnom dňa 18.06.2015 mal P. trinásť rokov a D. sedem rokov. V čase
podania návrhu dňa 20.10.2017 P. dovŕšil pätnásť rokov a pokračoval v štúdiu na strednej odbornej
škole. Maloletá D. v čase podania návrhu mala deväť rokov a nastúpila do štvrtého ročníka základnej
školy. Matka v čase podania návrhu bola zamestnaná s príjmom 1.057,47 eur. Otec detí od roku 2014pracuje na základe živnosti, pričom v čase ostatného rozhodovania súd bral do úvahy jeho príjem u
predchádzajúceho zamestnávateľa vo výške okolo 800 eur a v prípade matky 1.115 eur. Inú vyživovaciu
povinnosť rodičia v čase ostatného rozhodovania nemali. Súd schválil rodičovskú dohodu, na základe

ktorej bolo určené výživné na P. v sume 150 eur mesačne a na D. v sume 100 eur mesačne. Obe deti
žijú v spoločnej domácnosti s matkou, pričom otec od ostatného rozhodnutia o výživnom nejaví náležitý
záujemodetiaokremvýživnéhoveľmisporadickyprispelnanáklady,ktorématkadeťomvedelanievždy
zabezpečiť. V súčasnosti P. pokračuje v štúdiu na strednej škole v školskom roku 2020/2021 v treťom
ročníku a maloletá D. v siedmom ročníku základnej školy. Rodina do mája 2019 bývala v obci Dobrohošť

a následne sa presťahovala do bytu v G.. Maloletá D. od roku 2017 navštevuje záujmový krúžok Rock
and Roll s mesačným poplatkom 40 eur, ktorý je od roku 2020 zvýšený na 50 eur a od jesene 2018
sa zúčastňovala súťaží, čo si vyžadovalo náklady na štartovné, cestovné náklady, vreckové pre dieťa a
stravu.Obedetisúzdravé,niesúzvýšenénákladyvsúvislostisichzdravotnýmstavom.Matkauzatvorila
manželstvo, z ktorého sa dňa 24.04.2018 narodil Z.. Matke sa znížil príjem, keď začala poberať materský
príspevok od 12.03.2018 do 09/2018, následne poberala rodičovský príspevok v sume 209 eur, ktorý

bol zvýšený na sumu 220,70 eur. Rodina matky mala náklady na bývanie v O. mesačne 400 eur a v
súčasnosti náklady na bývanie v G. predstavujú sumu 265 eur mesačne. Náklady na P. sú v podstate
už v takej výške, ako náklady na dospelú osobu. Otec detí do júla 2014 bol zamestnaný v pracovnom
pomere, pričom následne prešiel na podnikanie, v čom pokračuje už šiesty rok. Súd neuveril tvrdeniam
otca o dosahovanom čistom príjme vo výške 600 eur v profesii taxislužby. U otca, ktorý je podnikateľom,

bolo potrebné vziať do úvahy nielen jeho preukázateľný príjem z podnikateľskej činnosti, ale aj celkové
ekonomické správanie sa otca, ako osoby povinnej z plnenia viacnásobnej vyživovacej povinnosti. Z
daňových priznaní otca za rozhodné obdobie od roku 2016 do roku 2020 vyplynulo, že za rok 2016 mal
úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov v sume 658,78 eur, za rok 2017 622,57 eur a za rok 2018
843,40eur,pričompriodpočítaníúhrnupoistnéhotentovykazovalstratuanezarobilaniminimálnumzdu.

Za rok 2019 bol úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo výške 902,39 eur. Napriek uvedeným
skutočnostiamvšakotecuvedenépodnikanieprevádzkujeďalej.Napriekpríjmuotcasiotecsmanželkou
zobrali úver na bývanie vo výške 46.776 eur s dátumom prvej splátky od 20.10.2019 vo výške 371,56
eur a poslednej splátky ku dňu 20.11.2030, podľa tvrdenia otca detí, pre účely rekonštrukcie bytu. Z
obsahu úverovej zmluvy vyplynulo, že išlo o vyplatenie existujúcich úverov v sume 36.776 eur a na

iný účel s nehnuteľnosťou v sume 10.000 eur. Keďže pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd
zásadne neprihliada len na skutočné príjmy výživou povinnej osoby, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia
dosahuje, ale vychádza aj z jeho potenciálneho príjmu, teda príjmov, ktoré by mal, resp. by mohol
dosahovať. Súd posúdil takéto správanie sa otca v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď mal
pochybnosť o príjme otca po začatí vykonávania podnikateľskej činnosti, ktorú činnosť vykonáva už

šesť rokov a svoj majetok zaťažuje úverom v neúmernej výške s prihliadnutím na jeho vykázaný príjem.
Uvedené správanie otca je nezodpovedné, ktorým ukracuje deti s úmyslom vyhnúť sa platiť primerané
výživné. Na základe uvedeného súd z výdavkov otca mohol zohľadniť len výdavky rodiny na bývanie a
úver na rekonštrukciu bytu v sume 10.000 eur, čo by si nevyžadovali splátky úveru vo výške nad 300
eur mesačne, čo je viac ako polovica tvrdeného príjmu otca, keď príjem jeho manželky sa pohybuje

okolo 700 eur. Rovnako súd nevzal do úvahy uzavretie životného poistenia otca, keď výživné na deti má
prednosť pred takýmito výdavkami. Súd zisťoval tiež priemerný zárobok osôb pracujúcich v taxislužbe,
keď zistil mesačný príjem v rozsahu 678-1.397 eur. Súd poukázal na to, že v Bratislave pôsobí vyše
tritisíc taxikárov, ktorí sa napriek tomu uživia. Keďže otec predložil podklady na zistenie jeho príjmu, súd
nemohol v prípade otca aplikovať ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, preto súd postupoval podľa ust. § 75

ods. 1 Zákona o rodine a bral do úvahy otcov potenciálny príjem namiesto príjmu faktického, keďže otec
nedosahuje nízky príjem z objektívnych dôvodov, okrem obdobia od 12.03.2020 do 30.04.2020 z dôvodu
COVID-19. Na druhej strane súd zohľadnil v zmysle § 62 ods. 4 Zákona o rodine skutočnosť, že je to
výlučnematka,ktorádeťomposkytujeosobnústarostlivosť,pretožeotecsasdeťminestretáva,prípadne
len sporadicky. Uvedenú skutočnosť si zrejme uvedomuje i otec, keď navrhol zvýšenie výživného na

každé dieťa po 50 eur, avšak dobrovoľne výživné v uvedenej výške od podania návrhu nehradil. Otec
iba v jednom prípade uznal náklady matky okrem výživného, a to na začiatku školského roka 2019/2020,
keď zaplatil matke okrem výživného polovicu týchto nákladov v sume 104 eur. Súd zvýšil výživné na P.
zo sumy 150 eur na sumu 250 eur od podania návrhu, keď tento od ostatného rozhodnutia pokračuje v
štúdiu na strednej škole, v dôsledku čoho sa zvýšili náklady na stravovanie dieťaťa, ktoré je staršie ako v

čase ostatného rozhodovania. Je zrejmé, že náklady na dieťa v tomto veku aj vzhľadom na odstup času
od posledného rozhodnutia sú podstatne vyššie, čo sa najviac odráža pri nákladoch na stravu, pričom
je možné počítať na jeden deň aspoň so sumou osem eur, čo predstavuje 240 eur na mesiac. Rovnako
v prípade D. súd zvýšil výživné zo sumy 100 eur na sumu 200 eur mesačne, ktorá suma zodpovedámožnostiam a schopnostiam otca a odôvodneným potrebám dieťaťa vzhľadom na náklady, ktoré boli
vynaložené od podania návrhu a v podstatnej miere sa nezmenili. Dieťa bolo staršie o ďalšie dva roky a
navštevovalo už druhý stupeň základnej školy, čo odôvodňovalo zvýšenie výživného. Návrh na zvýšenie

výživného bol podaný dňa 20.10.2017, pričom súd rozhodol dňa 25.06.2020. Dlh na zročnom výživnom
na P. predstavuje sumu 2.921,16 eur (100:30 dní v mesiaci = 3,33 eur na deň, 12 dní v mesiaci október
2017 x 3,33 = 39,96 eur, v mesiaci november a december 2017 200 eur, za roky 2018 a 2019 po 1.200
eur), pričom výživné za rok 2019 bolo znížené o 104 eur:2 = 52 eur, ktorú sumu uhradil otec na školské
potreby detí v danom roku, za január a február 2020 200 eur a od 01.03. do 16.03.2020 49,95 eur 15dní x

3,33 eur a na obdobie od 16.03.2020 do 31.05.2020 výživné nezvýšil v dôsledku zákazu prevádzkovania
taxislužby pre COVID-19, v mesiaci jún 2020 25 dní x 3,33 eur, t.j. vo výške 83,15 eur. V rovnakej výške
bolo zročné výživné i u maloletej D., keď k zvýšeniu na obe deti došlo o sumu 100 eur mesačne. O
nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec detí, ktorý navrhol

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. napadnutý rozsudok
považoval za nesprávny a nesúhlasil s ním, pretože bol toho názoru, že súd prvej inštancie nedostatočne
zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za účelom posudzovania
jeho možností, schopností a majetkových pomerov ako povinného rodiča, ktorý je podnikateľom, svoje

príjmy súdu riadne preukázal predložením dokladov, a to daňových priznaní za rozhodné obdobie
od roku 2016 do roku 2020. Z týchto dokladov vyplýva, že objektívne výsledky jeho podnikateľskej
činnosti mu neumožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v takom rozsahu, v akom
ho zaviazal súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom. Nepoprel, že od ostatného rozhodnutia o
výživnom uplynulo dosť času, a s tým sú spojené aj zvýšené výdavky na výživu maloletých detí, ale

súčasne poukázal aj na potrebu starostlivého skúmania, v akom rozsahu došlo k zmene pomerov
nie len na strane oprávneného dieťaťa, ale i na strane povinného rodiča. V odôvodnení napadnutého
rozsudku súd správne uviedol, že u otca, ktorý je podnikateľom, bolo potrebné vziať do úvahy nielen
jeho preukázateľný príjem z podnikateľskej činnosti, ale aj celkové ekonomické správanie sa otca.
Toto správanie však súd označil ako nezodpovedné, ktorým ukracuje deti s úmyslom vyhnúť sa platiť

výšku primeraného výživného. Bol toho názoru, že životné poistenie je oprávnený náklad z titulu jeho
rizikového zamestnania/podnikania (taxislužba), vysokého rizika úrazu, nehodovosti, pričom poistné vo
výške 65 eur mesačne je najnižším poistným, aké mu mohla poisťovňa vypočítať pri jeho rizikovom
povolaní. Rovnako nemožno súhlasiť so skutočnosťou, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy úver vo
výške 10.000 eur, ktorý si spolu s manželkou vzali za účelom rekonštrukcie bytu, aby poskytol lepšie

podmienky pre návštevu jeho detí. Súd prvej inštancie ohľadne posudzovania jeho možností, schopností
a majetkových pomerov postupoval podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine a bral do úvahy jeho potenciálny
príjem namiesto faktického, čo odôvodnil tým, že otec nedosahuje nízky príjem z objektívnych dôvodov,
okrem obdobia od 12.03.2020 do 30.04.2020 z dôvodu COVID-19. S uvedeným nesúhlasil, nakoľko už
počas prvoinštančného konania sledoval situáciu na trhu práce a možnosti jeho pracovného uplatnenia,

avšak prácu, pri ktorej by prisúdené výživné predstavovalo 20-30% z čistého príjmu, bohužiaľ nenašiel.
Nesúhlasil s tvrdením, že absolvoval zahraničné i domáce dovolenky, keď v rozhodnom období išlo o
jednu dovolenku pri mori, ktorej sa zúčastnila jeho matka (jej prvá dovolenka pri mori) a mala sa jej
zúčastniť i maloletá D., ktorá to však odmietla.

4. K odvolaniu otca detí sa písomne vyjadrila právna zástupkyňa plnoletého P. a matky, ktorá navrhla
napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Odvolanie otca považovali za účelovo
podané s cieľom pokúsiť sa minimalizovať výživné určené súdom. Podľa ich názoru prednosť pred
dovolenkami otca má výživa detí a rovnako sa to týka i úveru, ktorý si otec zobral s manželkou na
rekonštrukciu bytu, keď údajne by potom poskytoval lepšie podmienky na návštevu jeho detí. Otec sa s

deťmi takmer nestýka, a teda jeho zdôvodnenie, že byt zrekonštruoval pre potreby detí, je nezmyselné a
nepravdivé. Súdom určené výživné nie je vôbec neprimerané, nadhodnotené vzhľadom na vek a ostatné
okolnosti týkajúce sa detí. Súd podrobne preveroval skutkový stav veci, vrátane potrebných výdavkov
na deti a príjmov rodičov, a vec správne právne vyhodnotil. Otec je v omeškaní s platením výživného
aj po mnohých upozorneniach zo strany matky.

5. K odvolaniu otca sa písomne prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, ktorý bol toho názoru,
žesúdvovecirozhodolvecnesprávne,nazákladedostatočnezistenéhostavuveciavsúladesprávnym
poriadkom Slovenskej republiky. Mal za to, že súd správne vyhodnotil dôkazy vykonané v predmetnomkonaní a prokuratúra sa s takto vykonaným dokazovaním a jeho vyhodnotením stotožňuje. Odvolanie
otca preto považoval za nedôvodné.

6. K vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec detí, ktorý kategoricky odmietol účelovosť podania
odvolania. Rovnako nesúhlasil s tvrdeniami matky o poddimenzovanosti jeho starostlivosti o deti. Pokiaľ
ide o mimoriadne výdavky na výživu ich detí, chcel by sa na nich spolupodieľať, avšak matka detí s ním
nekomunikuje, a ani ho o takýchto výdavkoch neinformuje. Poukázal tiež na to, že syn P. dňa 08.10.2020
dosiahol plnoletosť.

7. Prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda sa písomne vyjadril k vyjadreniam otca a matky
detí, pričom oznámil, že zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 17.09.2020 a aj naďalej sa stotožňuje s
rozhodnutím prvoinštančného súdu a mal za to, že súd vo veci rozhodol vecne správne, na základe
dostatočne zisteného stavu veci a v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, a to na základe
správne vyhodnotených dôkazov vykonaných v konaní.

8.PlnoletýP.amatkasavpísomnomvyjadrenístotožnilisvyjadrenímokresnejprokuratúryaodkázalina
svoje predošlé vyjadrenie. Navrhli napadnutý rozsudok v znení opravného uznesenia z dôvodu vecnej
správnosti potvrdiť.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - otec detí (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), a dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9P/62/2019 je zvýšenie výživného
na v súčasnosti už plnoletého P. a maloletú D..

11.Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmaniesprávnostipostupuarozsudkusúduprvejinštancie,
ktorým bolo výživné na deti zvýšené.

12. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k deťom, výsledky

tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom
dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd
sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP
konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových
alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

13. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou
argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v
celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom,

pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s
výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov
nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi,
ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

15. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením 157 CMP predstavuje

práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia
o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku
výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní
s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnenábuď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne -
vývojom životných nákladov.

16. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto
podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať
ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie výživného je predovšetkým podrobne
porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane plnoletého dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného
výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba,

pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so štúdiom, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a
inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať
ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase
posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne
k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich
vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav,

kvalifikáciu,vedomosti,pracovnéskúsenosti,akoajsituáciunatrhupráceapodobne.Majetkovépomery
treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a
jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu bol správny postup prvoinštančného súdu, ktorý pri posudzovaní

zárobkových schopností a možností otca vychádzal nie len z ním preukázaného príjmu, ktorý mu celkom
zrejme nestačí ani na nevyhnutné náklady, a nie to ešte na splácanie poskytnutého úveru. Súd preto
správne vychádzal z potenciálneho príjmu otca, pričom svoj postup i dostatočným spôsobom odôvodnil,
keď bolo potrebné vychádzať z toho, že otec už niekoľko rokov podniká v oblasti taxislužby a počas
celého tohto obdobia sa uspokojuje s príjmom, ktorý nedosahuje ani minimálnu mzdu. Popri dosahovaní

tohto príjmu je však otec schopný hradiť nielen svoje bežné náklady, ale splácať i poskytnutý úver.
Rovnako sa súd správne zaoberal odôvodnenosťou otcom preukazovaných výdavkov, keď správne
nepovažoval za dôvodné, pokiaľ si otec v ním tvrdenej zložitej situácii zobral úver vo výške 46.776
eur, ktorý síce mal byť v rozsahu 10.000 eur použitý na rekonštrukciu bytu, avšak v rozsahu 36.776
eur bol použitý na vyplatenie existujúcich úverov. S prihliadnutím k výške čerpaného úveru boli potom

stanovené i mesačné splátky úveru v sume 371,56 eur. Uvedené správanie otca nemôže byť v rozpore
s oprávnenými záujmami výživou odkázaných detí na poskytovanie primeraného výživného. Súd prvej
inštancie správne a dostatočne zistil i odôvodnené potreby detí, pričom v podrobnostiach odvolací súd
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

18. Pokiaľ otec detí poukazuje na to, že syn P. už dosiahol plnoletosť, tak uvedené nemá žiaden vplyv na
trvanie vyživovacej povinnosti k nemu, keď táto trvá až do času, kým dieťa nie je schopné samostatne
sa živiť, pričom nepochybne P. i naďalej študuje a pripravuje sa na budúce povolanie.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s

opravným uznesením podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 a § 58 CMP, s
použitím § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle § 57 CMP.

21. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).