Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, January 3, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 79Ek/452/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118331292
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Baťková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118331292.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: X. L., W.: XX.XX.XXXX, F. V. XXXX/XX,
XXX XX V., oprávnený zastúpený zástupcom: JUDr. Namir Alyasry, PhD., advokát, IČO: 42 180 520,
Štúrova 43, 949 01 Nitra, proti povinnému: T. Q., W. XX.XX.XXXX, A. W. I. XXX, XXX XX A. W. I., povinný
zastúpený zástupcom: JUDr. Lívia Kňažíková, advokátka, IČO: 31 167 586, Nám. M.R. Štefánika č. 6,
945 01 Komárno, o vymoženie sumy 4663,20 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom:

JUDr. Paula Miššíková, Exekútorský úrad Nitra, so sídlom Pod Katrušou 13, 949 05 Nitra, pod sp.zn.
400EX 1498/18, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II Oprávnenýmávočipovinnémunároknaúhraduúčelnevynaloženýchtrovvovýške113,63Eurvrátane
DPH, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.09.2018 domáhal od
povinného vymoženia sumy 4663,20 Eur a trov exekúcie oprávneného vo výške 227,27 Eur na základe
exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/ 44/2018 zo dňa 03.07.2018.
Poverením zo dňa 18.09.2018 súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Paulu
Miššíkovú, Exekútorský úrad Nitra, so sídlom Pod Katrušou 13, 949 05 Nitra, ktorá ju vedie pod sp.zn.

400EX 1498/18.

2. Povinný v 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (doručené povinnému dňa
01.10.2018) podal u súdneho exekútora dňa 04.10.2018 návrh na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor
doručil súdu dňa 11.10.2018 návrh na zastavenie exekúcie povinného. Spolu s návrhom na zastavenie
exekúcie povinného doručil súdny exekútor aj vyjadrenie oprávneného a vyjadrenie súdneho exekútora.

3. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý podal prostredníctvom zástupcu uviedol,
že podáva návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa ust. §61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku. Uvádza, že podľa predmetného upovedomenia o začatí exekúcie s poukazom na ust. §
61 Exekučného poriadku, vykonateľného exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Komárno
sp.zn. 2T/44/2018 zo dňa 03.07.2018, a poverenia na vykonanie exekúcie č. 6118331292 zo dňa

18.09.2018, ktoré vydal Okresný súd Banská Bystrica, bol povinný upovedomený, že dňa 18.09.2018
začala exekúcia. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený sa domáhal návrhom na vykonanie exekúcie
vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky, pričom ako vykonateľný exekučný titul označil
rozhodnutie Okresného súdu Komárno č.k. 2T/44/2018 zo dňa 03.07.2018. Následne Okresný súd
Banská Bystrica vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Povinný uvádza, že rozsudkom Okresného
súdu Komárno č.k. 2T/44/2048-282 zo dňa 03.07.2018 bola povinnému uložená povinnosť v skúšobnej

dobe podmienečného odsúdenia podľa svojich možností a schopností zaplatiť spôsobenú škodu vo
výške 4663,20 Eur pre oprávneného. Skúšobná doba bola predmetným rozsudkom určená v trvaní 2roky a začala plynúť dňom právoplatnosti rozsudku, t.j. dňom 03.07.2018 a preto jej koniec uplynie dňa
03.07.2020. Vzhľadom ku skutočnosti, že k uplynutiu rozsudkom určenej skúšobnej doby, počas ktorej
má povinný nahradiť škodu poškodenému (zaplatiť sumu 4663,20 Eur) ešte nedošlo, rozsudok sa v

tejto časti doposiaľ nestal vykonateľným. Predmetný rozsudok je síce opatrený doložkou vykonateľnosti
dňom 03.07.2018, avšak táto sa vzťahuje len na ostatné výroky rozhodnutia. Z jazykového výkladu
predmetného rozsudku je nepochybné, že povinnému sa ponecháva možnosť, aby podľa „svojich
možnostíaschopností“ uhradilsumu4663,20Eurvdobe2rokov(počítajúcodprávoplatnostirozsudku).
Až v prípade, že dňa 03.07.2020 nebude uvedená suma titulom náhrady škody zo strany povinného v

celom rozsahu uhradená, rozsudok aj v danej časti nadobudne dňa 04.07.2020 vykonateľnosť a až vtedy
bude mať oprávnený právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného
konania. Do tejto doby je však výlučne na povinnom a jeho schopnostiach a možnostiach, ako si v
rámci skúšobnej doby rozvrhne platenie sumy. S poukazom na vyššie uvedené povinný uvádza, že
je nepochybné, že predmetný exekučný titul v časti v exekučnom konaní vymáhanej pohľadávky ešte
nie je vykonateľný a táto skutočnosť bráni vymáhaniu pohľadávky resp. exekučného titulu. Zároveň

povinný uvádza, že zo strany banky bolo povinnému zaslané oznámenie o tom, že na jeho meno
bol dňa 20.09.2018 otvorený vinkulovaný podúčet prostriedkov viazaných exekučným príkazom EX
1498/2018 JUDr. Paulou Miššíkovou, X. L. na ktorý budú vykonávané prevody peňažných prostriedkov
z bežných účtov povinného uvedených v exekučnom príkaze do výšky pohľadávok a ich príslušenstva.
Z uvedeného dôvodu, má povinný za to, že je tu reálna obava, že sa začne s výkonom exekúcie

protizákonne, bez právneho dôvodu a existencie vykonateľného exekučného titulu, čo bude mať za
následok vznik bezdôvodného obohatenia oprávneného voči povinnému a prípadne aj následné začatie
súdneho konania. Povinný poukazuje na ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) ods. 2 a ods. 5, § 61l ods.1
a 3 Exekučného poriadku.

4. Povinný uvádza, že s poukazom na vyššie uvedené má za to, že sú to dané skutočnosti brániace
vymáhaniu exekučného titulu, a preto navrhuje, aby súdna exekútorka vykonávajúca exekúciu vydala
z dôvodu podľa ust. §61k ods. 1 písm. d) postupom podľa ust. 61k ods. 5 Exekučného poriadku
upovedomenie o zastavení exekúcie vedenej pod číslom 400EX 1498/18. V prípade, ak súdna
exekútorka nevydá upovedomenie o zastavení exekúcie a predloží návrh na zastavenie exekúcie so

svojim vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného príslušnému súdu povinný navrhuje, aby
príslušný súd exekúciu zastavil a povinnému priznal náhradu trov konania v plnej výške.

5. K návrhu povinnej sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril aj oprávnený, ktorý uvádza, že
so zastavením exekúcie nesúhlasí. Návrh povinného na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný,

pričom výklad zákona vykonaný povinným ako argumentom na zastavenie exekúcie považuje za
nezákonný, s jediným účelom - oddialením reálneho výkonu exekúcie. Povinný argumentuje tým,
že vo výroku rozsudku exekučného titulu je okrem samotného výroku o povinnosti nahradiť škodu
oprávnenému podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, zároveň vložený aj výrok o povinnosti povinného
podľa § 50 ods.2 Trestného zákona s použitím §51 ods. 4 písm. c), spočívajúci v povinnosti povinného

ako odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podľa svojich možností a schopností
nahradiť škodu, ktorá sa vymáha v tomto exekučnom konaní. Oprávnený poukazuje na § 50 ods. 2 ,
§ 51 ods. 4 písm. c) a § 50 ods. 4 prvej vety Trestného zákona. Oprávnený uvádza, že povinný v
rámci návrhu na zastavenie exekúcie vytrhol z kontextu relevantné zákonné ustanovenia Trestného
zákona a Trestného poriadku. O povinnosti na náhradu škody bolo trestným súdom rozhodnuté v zmysle

príslušných ustanovení Trestného poriadku, pričom výrok o náhrade škody je vykonateľný. Na základe
toho nastúpil civilnoprávny zásah spočívajúci v nútenej exekúcii v rozsahu výroku na náhradu škody.
Trestný súd v rámci odsudzujúceho rozsudku popri výroku o treste a uloženiu podmienečného trestu
odňatia slobody na zosilnenie účinku rozsudku nariadil povinnému, aby škodu nahradil v priebehu
skúšobnej doby. V prípade ak by po uplynutí skúšobnej doby súd zistil, že povinný škodu v celom

rozsahu nenahradil, hoci by tak urobiť vedel a mohol, nastúpil by už len z titulu neúplne uhradenej škody
(teda aj keby povinný viedol v skúšobnej dobe inak riadny život) následok trestnoprávny - konkrétne
premena podmienečného trestu na trest nepodmienečný v zmysle vyššie citovanej normy § 50 ods.
4 Trestného zákona. Vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona však nemajú žiadny vplyv na
vykonateľnosť výroku o náhrade škody. Výklad povinného je podľa oprávneného nelogický, keď v zmysle

jeho argumentácie by bol v horšom právnom postavení poškodený v prípade ak by v trestnom konaní
súd uložil páchateľovi podmienečný trest odňatia slobody v porovnaní s prípadom ak by súd ukladal
nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže povinnosť podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona s použitím
§ 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona sa ukladá iba v prípade uloženia trestu podmienečného.6. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa
§ 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a priznal oprávnenému právo na náhradu trov konania.

7. Súdny exekútor uviedol k argumentu povinného, že banka povinného mala zriadiť vinkulačný podúčet
na základe exekučného príkazu exekútora, že vo veci boli doteraz vydané len príkazy na začatie
exekúcie (blokovacie úkony) a nie exekučné príkazy, ktoré bude možné vydať až po rozhodnutí súdu o
návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

8. Podľa § 57 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“),
vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom
návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením
poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.

9. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v
časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.

10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa§61lods.3prvejvetyExekučnéhoporiadku,akjetudôvodzastaveniaexekúcie,súdexekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

13. Podľa § 61o prvej časti vety Exekučného poriadku, Ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov

exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie
o ukončení exekúcie.

14. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení
Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného ako aj s

vyjadrením súdneho exekútora.

15. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov
taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o návrhu povinného proti exekúcii je zároveň sporom

o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o otázke, či sa
exekúcia začala oprávnene. Súd návrhu vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie
zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj
procesnoprávnych skutočností.

16. Súdkuskutočnostiam,ktorépovinnýuviedolvosvojomnávrhunazastavenieexekúcie,žeskúšobná
doba vo výmere 2 rokov, ktorá bola povinnému určená Exekučným titulom v súvislosti s podmienečným
odkladom trestu odňatia slobody, sa nevzťahuje na povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške
4663,20 Eur. Vo vzťahu k povinnosti nahradiť oprávnenému škodu lehota na plnenie Exekučným
titulom určená nebola, preto túto pohľadávku voči oprávnenému má povinný povinnosť plniť už odo

dňa právoplatnosti Exekučného titulu, t.j. od 03.07.2018, kedy sa pohľadávka titulom náhrady škody
stala zároveň aj vykonateľnou, a teda poškodený si ju od tohto dňa mohol dať na vymáhanie v rámci
exekúcie. Súd dodáva, že vo všeobecnosti platí, že pokiaľ má odsúdený v rámci výroku rozsudku
uloženú povinnosť nahradiť poškodenému počas plynutia skúšobnej doby vzniknutú škodu, splnenietejto povinnosti by mohlo mať vplyv na prípadný výrok o osvedčení sa v skúšobnej dobe, resp. na
premenu trestu pri neosvedčení sa. V tomto prípade by na vec nemalo vplyv, či k plneniu povinnosti
došlo dobrovoľne alebo nútene v rámci exekúcie. Na základe uvedeného má súd za to, že exekučné

konanie nebolo začaté predčasne a je vedené na podklade riadneho právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu.

17. Súd ďalej uvádza, že rozsudok je právoplatný okamihom, keď ho už nemožno napadnúť riadnym
opravným prostriedkom t.j. odvolaním. Trestný rozsudok, prípadne jeho časť, sa stáva vykonateľným

v rovnakom čase, keď sa stane právoplatným, keďže vykonateľnosť určuje, aké podmienky musia byť
splnené, aby rozsudok bolo možné realizovať, t.j. vykonať ho.

18. Trestný rozsudok, ktorý obsahuje výrok o povinnosti obžalovaného nahradiť škodu (ktorú
spôsobil trestným činom), je rozhodnutím, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Exekučného poriadku.
Výrok o náhrade škody, uvedený v trestnom rozsudku, je vykonateľný ihneď po právoplatnosti tohto

výroku, t.j. lehotu na plnenie náhrady škody súd podľa zákona neuvádza, okrem prípadu, ak súd
povolí splnenie tejto povinnosti v splátkach, kedy určí aj ich výšku a podmienky splatnosti (pozri
R III/1967). V posudzovanom prípade však súd povinnému splnenie povinnosti nahradiť škodu
oprávnenému v splátkach nepovolil. Preto súd dospel k právnemu záveru, že oprávnený mohol
pristúpiť k vymáhaniu judikovanej pohľadávky formou exekúcie odo dňa nadobudnutia vykonateľnosti

exekučného titulu, t.j. od 03.07.2018. Súd ďalej uvádza, že určenie skúšobnej doby povinnému v
súvislosti s podmienečným odkladom trestu odňatia slobody sa nevzťahuje na povinnosť nahradiť
oprávnenému škodu. Podmienečný odklad výkonu trestu je určitou modifikáciou trestu odňatia slobody
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu. Podstatou tohto inštitútu je, že súd síce vynesie
odsudzujúci rozsudok a uloží páchateľovi trest odňatia slobody, ale výkon tohto trestu podmienečne

odloží pod podmienkou, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať uložené obmedzenia
alebo povinnosti, ktoré súd povinnému v rozsudku uložil. Tieto obmedzenia a povinnosti sú v určitom
vzťahukspáchanémučinuavpodstatepredstavujúpríkaznapozitívnesprávaniepáchateľaviesťriadny
spôsob života. V danom prípade bol povinnému podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49
ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený podľa § 49 ods.

1 písm. a) Trestného zákona. Povinnému bola zároveň podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v spojení s
§ 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona uložená povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia podľa svojich možností a schopností spôsobenú škodu. Uloženie tejto povinnosti však nemá
žiadny vplyv na nadobudnutie vykonateľnosti výroku o náhrade škody podľa § 287 Trestného poriadku.
Preto sa súd nestotožňuje s názorom povinného, že ak mu súd uložil v odsudzujúcom rozsudku

povinnosť nahradiť škodu, určil takto aj dobu splatnosti, čo je do skončenia jeho skúšobnej doby.

19. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané,
že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z
uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom

návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku
vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti
exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.

20. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k

právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov
nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného že bola naplnená podmienka na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa
§ 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa§199eExekučnéhoporiadku,kjezástupcomoprávnenéhoalebopovinnéhoadvokát,odmena
za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má
oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej
služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trovprávneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na
vykonanie exekúcie.

23. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej v texte len ako ,,Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie
a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na

pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

24. Úprava trov exekúcie oprávneného je osobitne vymedzená v ustanoveniach Exekučného
poriadku, ktoré, okrem iného, ustanovujú, že oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených nákladov, ktoré v exekučnom konaní uhradil, a to v rozsahu, v akom ich súd uviedol v
poverení na vykonanie exekúcie, resp. i v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie v prípade ak ide o

právne zastúpenie pri návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Z uvedeného je zrejmé, že Exekučný
poriadok predpokladá vznik trov najmä však na strane oprávneného. V rámci rozhodovania o trovách
exekúcie je vcelku nevyhnutné zachovať a zohľadňovať zásady spravodlivosti súdneho konania.

25. Trovy účastníkov konania musia byť v spore v príčinnej súvislosti s ich procesným postojom k

predmetu konania. Ich vynaloženie musí byť priamo úmerné povahe uplatňovaného nároku či procesnej
ochrany. Účelnosť trov konania sa dá v zásade stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou
vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelné považujú.
Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky

nevyhnutne potrebné na obranu či uplatňovanie práv účastníka konania.

26. Exekučný súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie v intenciách návrhu povinného na
zastavenie exekúcie zohľadňoval predovšetkým mieru úspechu v konaní. Nakoľko povinný nepreukázal
odôvodnenosť svojich tvrdení uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie, v dôsledku čoho nemal v

konaní žiadny úspech, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie uznal v plnom rozsahu nárok právneho
zástupcu oprávneného na náhradu trov exekučného konania, ktoré možno nepochybne považovať
za preukázateľné, účelne vynaložené a odôvodnené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri
rozhodovaní o trovách exekúcie, ktoré vznikli v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie
exekúcie, priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 113,63 Eur s DPH,

ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné podať odvolanie.

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.