Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2020

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 33C/151/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715207558
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2020:1715207558.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred sudcom JUDr. Tomášom Michálkom v právnej

vecižalobcu:C..F.U.,O..XX.XX.XXXX,Z.V.T.XX,XXXXXV.,štátnyobčan:SR,zastúpenýAdvokátska
kancelária Kováčik Legal, s.r.o., Radlinského 1729, Dolný Kubín proti žalovanej: M. U., E.. O., O..
XX.X.XXXX, V. H. F. XXXX/XX, U., štátny občan: SR, zastúpená advokátom JUDr. Jurajom Hadrbulcom,
Riečna 2, 811 02 Bratislava o zaplatenie 12.172,46 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 12172, 46€ s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo

sumy 12172.46€ od 14.9. 2015 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1] Rozsudkom súd prvej inštancie dňa 18.7.2017 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
12172,46eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročneod14.9.2015dozaplateniaažalovanej

priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2] Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 42b ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len "Občiansky zákonník"), § 1, § 44 ods. 4, § 47 ods. 4, § 63 ods. 1 veta prvá, § 67 ods. 1 písm.
d) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len "ZKR") a vecne tým, že na základe listinných dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že
žalobcovi vznikla voči P. X. dňa 29.3.2014 pohľadávka vo výške 14 605,32 eur so zmluvnou pokutou

vo výške 0,05% denne z tejto sumy od 29.3.2004 do zaplatenia, ktorú skutočnosť mal preukázanú z
Notárskej zápisnice spísanej dňa 1.12.2003 L.. Y. Š.C. v znení rozsudku Okresného súdu Bratislava III
zo dňa 29.1.2014, sp.zn. XXC/XXX/XXXX. Ďalej zistil, že dňa 18.6.2009 bola uzavretá dedičská dohoda,
na základe ktorej P. X. sa vzdala svojho zákonného dedičského podielu k nehnuteľnosti - bytu č. 48
na ul. SNP v Modre, zapísanom na LV č. 6321 v spoluvlastníckom podiele v 1/6 v prospech M. U.
(žalovanej) bez povinnosti výplaty ostatným spoludedičom. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 23.1.2014, sp.zn. XK/XX/XXXX mal za preukázané, že na majetok úpadcu P. X. bol dňa 25.4.2013

právoplatne vyhlásený konkurz. V konaní bolo zároveň preukázané, že dňa 26.1.2015 bolo právoplatne
určené rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 25.4.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 18.11.2014, sp.zn. XXCo/XX/XXXX, že dohoda o vyporiadaní dedičstva uzatvorená
medzi M. U. R. P. X. v osvedčení o dedičstve zo dňa 18.6.2009 sp.zn. XXD/XXX/XXXX, na základe ktorejM. U. (žalovaná) nadobudla po poručiteľovi Š. U. do vlastníctva nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v Modre,
zapísanú na G. Č.. XXXX ako byt č. 48 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach je voči Ing. F. U. (žalobcovi) právne neúčinná. Ďalej zistil, že dňa 17.10.2013 žalovaná

previedla byt, na ktorý sa v rozsahu 1/6 vzťahovala odporovateľnosť, na svojho syna U. U.. Žalobca
sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie peňažnej náhrady v rozsahu
hodnoty 1/6 sporného bytu v hodnote 12 172,46 eur, pričom nárok vychádzal z hodnoty bytu tak, ako
bol ocenený v dedičskom konaní. Súd prvej inštancie pri vyhodnotení nároku žalobcu dospel k záveru,
že v zmysle § 42b ods. 4 veta druhá Občianskeho zákonníka už nebolo možné dosiahnuť uspokojenia

časti pohľadávky žalobcu predajom spoluvlastníckeho podielu 1/6 bytu, ale vznikla povinnosť žalovanej
uhradiť finančnú náhradu v rozsahu dosiahnutého prospechu z odporovateľného právneho úkonu. Pri
posúdení nároku žalobcu však vyvodil podstatnú skutočnosť, a to, že na majetok dlžníka bol dňa
25.4.2013 vyhlásený konkurz, preto na daný prípad aplikoval ustanovenia ZKR. Vyvodil právny záver,
že peňažná náhrada, ktorú je povinná uhradiť žalovaná, a to v rozsahu v ktorom mala finančný prospech
odporovateľným právnym úkonom na úkor majetku dlžníka, ktorý je v úpadku, je súčasťou konkurznej

podstaty, lebo sa jedná o tzv, iný majetok podľa § 67 ods. 1 písm. d) ZKR, nakoľko uvedené stanovuje
§ 63 ods. 1 veta prvá ZKR, podľa ktorého ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo
inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu
úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za
túto vec. V danom prípade dospel k záveru, že žalovaná je povinná poskytnúť peňažnú náhradu do

majetkovej podstaty úpadcu P. X.. Konštatoval, že v prejednávanej veci sa jedná o pohľadávku, ktorej
základ spočíva v právnom vzťahu uzavretom nie so žalovanou, ale s P. X., t.j. ide o pohľadávku, ktorá
sa v konkurze uplatňuje prihláškou a takúto pohľadávku nemožno uspokojiť z majetku podliehajúceho
konkurzu inak, ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku, nakoľko po vyhlásení konkurzu sa
z titulu odporovateľného právneho úkonu môže veriteľ domáhať plnenia iba v rámci rozvrhu výťažku.

Dospel k záveru, že žalobca by mal v danom prípade aktívnu vecnú legitimáciu podať žalobu, aby
žalovaná uhradila žalovanú sumu do konkurznej podstaty úpadcu, čo vyplýva z § 63 ods. 1 a § 44
ods. 3 ZKR s tým, že ak by žalovaná svoj záväzok plnila inému, nezbavila sa svojho záväzku vo
vzťahu k podstate. Poukázal na účel konkurzu, ktorým je speňaženie majetku dlžníka a kolektívne
uspokojenie jeho veriteľov, čo je možné dosiahnuť iba v rámci rozvrhu výťažku a nie individuálnymi

žalobami. Posudzoval aj otázku, či v prípade, ak bola odporovateľnosť dosiahnutá v civilnom konaní
podľa § 42b Občianskeho zákonníka, má iné následky ako odporovateľnosť dosiahnutá v konkurznom
konaní (podľa § 57 ZKR, pozn. odvolacieho súdu), a to najmä v súvislosti, či sa vzťahuje iba na
veriteľa, ktorý bol účastníkom civilnej žaloby podľa § 42b Občianskeho zákonníka, alebo po vyhlásení
konkurzu sa vzťahuje na všetkých veriteľov, ktorí si uplatnili pohľadávku v konkurznom konaní. Dospel

k záveru, že účel odporovateľnosti je rovnaký v oboch prípadoch a rozhodujúcim, či plnenie z titulu
odporovateľnosti sa vzťahuje iba na veriteľa, ktorý bol účastníkom civilného konania alebo na všetkých
veriteľov, je skutočnosť, či do vyhlásenia konkurzu došlo k plneniu peňažnej náhrady zodpovedajúcej
odporovateľnosti. Podľa jeho názoru, ak došlo k plneniu peňažnej náhrady do vyhlásenia konkurzu, tak
účinky odporovateľného úkonu sa viažu iba na účastníka civilného konania, v opačnom prípade, ak

nedošlo do vyhlásenia k plneniu náhrady do vyhlásenia konkurzu, tak sa plnenie z odporovateľného
právneho úkonu stáva súčasťou majetkovej podstaty úpadcu a rozhodnutie sa vzťahuje na všetkých
konkurzných veriteľov. K námietke žalovanej uviedol, že dosiahnutím odporovateľnosti sa neruší právny
úkon, tento i naďalej ostáva platný, preto niet dôvodu na obnovu dedičského konania.

3] Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že neboli splnené procesné
podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie chybne konštatoval,

že uplatňovaná pohľadávka žalobcu v tomto konaní sa vracia do príslušnej konkurznej podstaty, pričom
je právne irelevantné, kto sa odporovateľnosti domáha. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 30.4.2017, sp.zn. XMObdo/X/XXXX, z ktorého vyplýva, že rozdiel medzi právnou úpravou
odporovateľných úkonov podľa Občianskeho zákonníka a zákona o konkurze a reštrukturalizácii spočíva
v tom, že podľa Občianskeho zákonníka sa neúčinnosti právneho úkonu možno dovolať len voči

tomu, kto podal voči dlžníkovi odporovaciu žalobu, a podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii v
prípade dovolania sa neúčinnosti právneho úkonu ide o neúčinnosť pôsobiacu voči všetkým veriteľom.
Mal za to, že do súpisu podstaty možno podľa § 80 ZKR zapísať majetok tretej osoby len vtedy, ak
sa správca (prípadne veriteľ za podmienok ustanovených v ZKR) dovolá odporovateľnosti právnehoúkonu v žalobe uplatnenej podľa § 57 ZKR. Uviedol, že už samotná dikcia § 42a ods. 1 Občianskeho
zákonníka umožňuje pri dovolávaní sa neúčinnosti odporovacieho právneho úkonu zneúčinniť takýto
úkon iba vo vzťahu k veriteľovi, ktorý sa takej neúčinnosti dovoláva a zároveň umožňuje iba konkrétnemu

veriteľovi, ak s úspechom odporoval neúčinnému právnemu úkonu, aby požadoval uspokojenie svojej
pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je
možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Poukázal na to, že v
zákonnej úprave ZKR ani Občianskeho zákonníka sa však nenachádza žiadne prepojenie právnej
úpravy odporovateľných právnych úkonov v zmysle § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka na právnu

úpravuodporovateľnýchprávnychúkonovpodľa§57ZKR.Napádanýrozsudokpovažovalzanesprávny
a nezákonný, pričom zároveň absentuje riadne odôvodnenie, a teda je arbitrárny, nakoľko nemá žiadnu
oporu v zákone. Uvedený právny názor vyslovil NS SR v predmetnom uznesení, ktorým vylúčil priame
účinky právoplatného rozhodnutia vydaného v konaní o určenie odporovateľnosti právneho úkonu podľa
Občianskeho zákonníka vo vzťahu k odporovateľnosti v zmysle ZKR; zároveň vyslovil, že majetok
tretích osôb možno zapísať do súpisu konkurznej podstaty len vtedy, ak sa správca (prípadne veriteľ

za podmienok stanovených v ZKR a v zmysle ustanovení a inštitútov ZKR) dovolá odporovateľnosti
právneho úkonu v žalobe uplatnenej podľa § 57 ZKR. Na základe uvedeného mal za to, že napadnutý
rozsudok je nielen v rozpore s hmotným právom, ale aj v rozpore so základnou zásadou civilného
sporového konania - zásadou legitímnych očakávaní, nakoľko priamo protirečí ustálenej rozhodovacej
praxi najvyšších súdnych autorít. Považoval za vylúčené, aby žalobca ako veriteľ bol povinný uplatňovať

svoju pohľadávku v konkurznom konaní voči dlžníkovi a kolektívne túto pohľadávku uspokojoval spolu
s ostatnými veriteľmi v tomto konaní.

4] K odvolaniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 31.10.2017, v ktorom okrem argumentácie
obsiahnutej vo svojom odvolaní a vyjadrení uviedla, že žalobca je v konaní zastúpený advokátom, teda

jeho prítomnosť v konaní nebola nutná i vzhľadom na skutočnosť, že v konaní už vypovedal.

5] Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "C.s.p."), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6] V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
zaplatenia peňažnej náhrady voči žalovanej, ktorá mala prospech z odporovateľného právneho úkonu

v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka.

7] Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní (aj) s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015

Z.z. , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

8] Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil nárok
žalobcu ako nárok vyplývajúci z úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech. Z hľadiska splnenia zákonných predpokladov stanovených v § 42b ods. 4

Občianskeho zákonníka zároveň správne vyvodil, že tieto predpoklady boli v danom prípade splnené,
keď odporovateľnosť právneho úkonu uzavretého medzi dlžníkom žalobcu a žalovanou bol deklarovaný
právoplatným súdnym rozhodnutím a súčasne ide o peňažnú náhradu, nakoľko nehnuteľná vec, ktorá
bola predmetom prevodu neúčinného právneho úkonu, už nie je vo vlastníctve žalovanej. Súd prvej
inštancie sa zaoberal otázkou, či plnenie z titulu odporovateľnosti sa vzťahuje iba na veriteľa, ktorý

bol účastníkom konania o určenie odporovateľnosti podľa § 42b Občianskeho zákonníka alebo aj na
ďalších veriteľov, ktorí si uplatnili pohľadávky v konkurznom konaní. Dospel k záveru, že rozhodujúcim
kritériom pre posúdenie uvedenej otázky je či a kedy došlo k plneniu na základe odporovateľného
úkonu. Vyvodil, že ak došlo k plneniu pred vyhlásením konkurzu, účinky odporovateľného úkonu sa
viažu iba na účastníka civilného konania, v opačnom prípade je žalovaný povinný plniť to, čo mu vyplýva

z odporovateľného úkonu do majetkovej podstaty a rozhodnutie sa vzťahuje na všetkých konkurzných
veriteľov. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR
v uznesení zo dňa 30.4.2013, ktorým argumentoval žalobca v podanom odvolaní a v zmysle ktorého
zapísať do súpisu možno len taký majetok, ktorý bol predmetom právneho úkonu, neúčinnosti ktorého sasúspechomdovolalsprávcaaleboveriteľprihlásenejpohľadávkypodľa§57ZKR,tedažaloboupodanou
v rámci konkurzného konania. V zmysle § 57 ods. 1 ZKR právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka
sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky

podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka,
len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Najvyšší súd SR v
predmetnom rozhodnutí konštatoval, že právnu úpravu odporovateľných právnych úkonov obsahuje
Občiansky zákonník (§ 42a a nasl.), ale aj ZKR (§ 57 a nasl.), pričom na účely konkurzu ide podľa
Občianskeho zákonníka o právnu úpravu, ktorej použitie je z dôvodu osobitnej úpravy obsiahnutej v

ZKR vylúčené. Rozdiel medzi právnou úpravou odporovateľných úkonov podľa Občianskeho zákonníka
a ZKR spočíva v tom, že podľa Občianskeho zákonníka sa neúčinnosti právneho úkonu možno dovolať
len voči tomu, kto podal voči dlžníkovi odporovaciu žalobu a podľa ZKR ide v prípade dovolania sa
neúčinnosti právneho úkonu o neúčinnosť pôsobiacu voči všetkým veriteľom. Majetok nadobudnutý
neúčinným právnym úkonom, aj v prípade tretích osôb, sa zapisuje do súpisu majetku podstaty, pretože
takýto majetok podlieha konkurzu, ale možno ho zapísať až po tom, čo povinná osoba odporovacie

právo písomne uzná, ak k uznávaciemu prejavu nepríde, až po tom, čo neúčinnosť právneho úkonu určí
súd, a to podľa žaloby uplatnenej podľa § 57 ZKR. Odporovať právnym úkonom je nielen právom, ale
aj povinnosťou správcu.

9] Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec

nesprávneprávneposúdil,keďvyvodilrovnakéúčinkyodporovaniaprávnemuúkonupodľaObčianskeho
zákonníka a podľa ZKR a v dôsledku uvedeného dospel k záveru, že uplatnená pohľadávka je
pohľadávkou, ktorá patrí do majetku podliehajúceho konkurzu, keď žalovaná má povinnosť uhradiť
žalovanú sumu do podstaty úpadcu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že záver o tom, že pohľadávka
patrí do majetku podliehajúceho konkurzu, by bolo možné vyvodiť iba za súčasného zistenia, že majetok

nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu, resp. nárok z neho vyplývajúci, bol zapísaný
správcom do súpisu majetku, čo však z obsahu súdneho spisu nevyplýva.

10] Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil napadnutý rozsudok
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom

prejednaní veci posúdiť nárok žalobcu v intenciách vyššie uvedeného záveru vysloveného odvolacím
súdom, opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2
C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa riadil pri posúdení žaloby, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,

z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy; v novom
rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania ( § 396 ods.3 C.s.p.).

11]Prvostupňový súd v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je v súlade s § 391 ods. 2
C.s.p. viazaný, vec opätovne prejednal.

12] Doplnil dokazovanie oboznámením sa s pripojeným konkurzným spisom Okresného súdu Bratislava
I č.k. XK XX/XXXX, v ktorom bol vyhlásený konkurz na P. X.. Zo spisu mal súd za preukázané, že
majetok nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu, resp. záväzok z neho vyplývajúci, v
danomprípadespornápohľadávkažalobcuvočižalovanejnebolazapísanásprávcomdosúpisumajetku

úpadcu P. X..

13] Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto

mal z tohto úkonu prospech.

14] Podľa § 1 ZKR tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a
kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom
dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a

oddlženie fyzickej osoby.15] Podľa § 44 ods. 4 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, pohľadávku, ktorá sa v konkurze
uplatňuje prihláškou, nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak
ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku.

16] Podľa § 63 ods. 1 veta prvá ZKR ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej
majetkovejhodnotyprevedenejzmajetkudlžníka,sútí,vočiktorýmsaprávoodporovaťprávnemuúkonu
uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec,
právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková

hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva
alebo inej majetkovej hodnoty.

17] Podľa § 67 ods. 1 písm. d) ZKR konkurzu podlieha iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.

18] Podľa § 80 ods. 1 ZKR do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe

neúčinných právnych úkonov, ako aj nároky z nich vyplývajúce. Ak tretia osoba neúčinnosť právneho
úkonu písomne neuzná, správca môže majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neúčinného
právneho úkonu alebo nároky z neho vyplývajúce zapísať do súpisu, až keď neúčinnosť právneho úkonu
určí súd; vylučovacia žaloba v tom prípade nie je prípustná.

19] Prvostupňový súd poukazuje na to, že zistené skutkové závery popísané vyššie neboli v priebehu
celého súdneho konania medzi účastníkmi sporné.

20] Žalobcov dlžník - P. X., E. U. dlží žalobcovi peňažnú čiastku 14 605,32 € a zmluvnú pokutu 0,05
% denne zo sumy 14 605,32 € od 30.3.2004 do zaplatenia a to na základe zmluvy o pôžičke zo dňa

1.12.2003.

21]Žalovanáuzatvoriladohodu ovyporiadanídedičstvasP.X.,rodenouU.,nazákladektorejnadobudla
po poručiteľovi Š. U.H. do vlastníctva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v meste Pezinok, okres Pezinok,
zapísanú na liste vlastníctva č.XXXX a to byt č. XX, vchod č. 19 na 9. poschodí so spoluvlastníckym

podielom vo výške XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a v podiele
1/6 k bytu. Celková hodnota tohto podielu predstavuje 12 172,46 €.

22] Žalobca právnemu úkonu - dohode o vyporiadaní dedičstva uzavretej medzi žalovanou a P. X.
úspešne odporoval a uvedený právny úkon je neúčinný a to na základe právoplatného rozsudku

Okresného súdu Pezinok, č.k. XC XXX/XXXX zo dňa 25.4.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
26.1.2015 a vykonateľnosť dňa 26.1.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave XXCo
XX/XXXX zo dňa 18.11.2014.

23] Žalovaná mala prospech z uvedeného odporovaného právneho úkonu dohody o vyporiadaní

dedičstva s P. X., rodenou U., na základe ktorej nadobudla po poručiteľovi Š. U. do vlastníctva 1/6
nehnuteľnosti a výška prospechu žalovanej z tohto odporovaného právneho úkonu predstavuje sumu 12
172,46 €, pričom tento jej prospech vznikol tak, že dlžníčka P. X. uzatvorila s matkou - žalovanou v tomto
konaní teda osobou blízkou dohodu o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej P. X. prenechala celý svoj
zákonný dedičský podiel v čistej hodnote 12 172,46 € žalovanej M. U.. Týmto právnym úkonom zároveň

došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa a získania prospechu na strane žalovanej. Zároveň mal súd za
preukázané, že žalovaná previedla uvedenú nehnuteľnosť, resp. jej 1/6 na svojho syna Mareka Mičutku
a to kúpnou zmluvou, na základe ktorej bol povolený vklad príslušným úradom katastra dňa 26.11.2013.

24] Sporné bolo v konaní iba právne posúdenie, či sa žalobca môže domáhať plnenia priamo voči

žalovanejvzhľadomnavyhlásenýkonkurznaP.X.-dlžníčkualebosimusítútosvojupohľadávkuuplatniť
iba v konkurznom konaní.

25] Vzhľadom na právny záver odvolacieho súdu, že túto pohľadávku, ktorá je odvodená z
odporovateľného právneho úkonu podľa § 42b, ods. 4 Občianskeho zákona, sa stáva súčasťou majetku

podliehajúcemu konkurzu, keď žalovaná má povinnosť uhradiť žalovanú sumu do podstaty úpadcu iba
v tom prípade, ak by táto pohľadávka bola zapísaná do majetku podliehajúcemu konkurzu, čo však z
pripojeného konkurzného spisu preukázané nebolo.26] Z uvedeného dôvodu súd podľa § 46 ods. 4, veta 2. zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy.

27] Súd v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákona priznal žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 5,05

% ročne podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 z priznanej sumy od 14.9.2015, keď výzva na zaplatenie
žalovanej sumy bola žalovanej doručená dňa 10.9.2015 a na základe tejto doručenej výzvy sa stal jej
dlh splatným dňa 13.9.2015 a teda od 14.9.2015 sa dostala do omeškania.

28] K jednotlivým námietkam žalovanej, ktorá uplatnila v priebehu súdneho konania, súd poukazuje na

to, že pokiaľ žalovaná tvrdila, že nie je zrejmé, z akého právneho dôvodu žalobca žiada zaplatenie dlhu,
tak súd poukazuje na to, že toto je zrejmé zo žalobného návrhu, keď sa domáha plnenia na základe §
42 b, ods. 4, veta 2. Občianskeho zákona. Na tejto jej povinnosti nemá ani vplyv, že na majetok úpadcu
bol nariadený konkurz. Nariadením konkurzu táto povinnosť nezaniká.

29] Pokiaľ žalovaná tvrdila, že odporovateľnosťou sa dosiahlo zrušenie dedičskej dohody, tak súd

poukazuje na to, že tento právny záver nie je správny, nakoľko k dosiahnutiu odporovateľnosti sa neruší
právny úkon. Tento i naďalej ostáva platný, preto niet dôvodu na obnovenie dedičského konania.

30] Pokiaľ namietala existenciu exekučného titulu v nadväznosti na rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava III, č.k. XXC XXX/XXXX, tak v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v tomto konaní

bol dosiahnutý iba zmier vo vzťahu k zmluvnej pokute, keď bolo dohodnuté, že zmluvná pokuta
nepredstavuje sumu 0,5 % denne, ale iba 0,05 % denne. Vo vzťahu k exekučnému titulu ako istine toto
rozhodnutie nemá žiadny právny význam.

31] V konaní taktiež nebolo preukázané, že by záväzok P. X. voči žalobcovi, na ktorý sa viaže citovaný

exekučný titul zanikol v rozsahu žalovanej sumy.

32] O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal nárok na náhradu trov konania
žalobcovi v plnej výške, nakoľko mal plný úspech v konaní.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 363 C.s.p., môže byť podané v rozsahu podľa § 364 C.s.p. a
z odvolacích dôvodov podľa § 365 C.s.p.