Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 3, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721010087
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8721010087.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.06.2021, v trestnej
veci proti obžalovanému F. Y. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. a), c) Trestného zákona, /
ďalej len Tr. zák./ a iné, o odvolaní obžalovaného a o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/6/2021 zo dňa 04.03.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolania obžalovaného F. Y. a okresného prokurátora z a mi e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom sp.zn. 5T/6/2021 zo dňa 04.03.2021 Okresný súd Poprad uznal obžalovaného F. Y.Š., nar.
XX.XX.XXXX vo Q. A. S., trvale bytom Q., J.. M. XXX/XXX, vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1,
ods. 2 písm. a), písm. c) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- dňa 23.08.2020 v čase okolo 18.00 hod. prišiel ku služobnému vchodu koliby Patria na Štrbskom Plese,
okr. Poprad, kde na tam stojacich zamestnancov P.. U. N. a P. E. zakričal slová „korona kríza“ a „dajte
peniaze“, keď na jeho výzvu nereagovali, spod bundy, ktorú mal oblečenú vybral krátku strelnú zbraň
a pod jej hrozbou na to z odkladacieho priestoru z tam stojaceho služobného osobného motorového
vozidla zn. Škoda Oktávia, ev. č. F.-XXXEG zobral mobilný telefón zn. Xiaomi Redmi 8, patriaci P..
U. N. i kľúče od predmetného motorového vozidla, ktoré po upozornení zamestnancov, že kľúče majú

zabudované GPS zariadenie, zahodil do lesného porastu nad kolibou Patria, načo vyšiel zo služobného
vchodu koliby Patria B. O. a vtedy obžalovaný F. Y. opätovne pod hrozbou zbrane vzal P. E. retiazku
zo žltého kovu, ktorú mal na ruke a B. O. hodinky zn. Aple watch 2, znovu si od zamestnancov koliby
Patria pýtal peniaze, spolu s nimi vošiel do priestoru koliby Patria, a to chodbičky a následne do kuchyne
koliby, kde zo zbrane dvakrát vystrelil do stropu koliby, s P.. U. N. prešiel do priestoru reštaurácie koliby,
kde zo zásuvky skrinky pod pokladňou zobral peňaženku s finančnou hotovosťou 1.016,95,- eur a knihu

objednávok, následne prešiel späť do kuchyne a z koliby vyšiel služobným vchodom smerom k služobnej
prístupovej ceste, vedúcej k neďalekému parkovisku s predajnými stánkami, čím takto svojím konaním
spôsobil P.. U. N. krádežou mobilného telefónu zn. Xiaomi Redmi 8 škodu vo výške 160,- eur, P. E.
krádežou retiazky zo žltého kovu škodu vo výške 450,- eur a spoločnosti TATRA HOTEL SLOVAKIA,
a.s., Štrbské Pleso 33, Vysoké Tatry 059 85, IČO: 31 638 759, krádežou kľúčov od služobného
osobného motorového vozidla zn. Škoda Oktávia, ev. č. F.-XXXEG a krádežou finančnej hotovosti spolu

spoškodenímzariadeniakolibyPatriavpresnenezistenejvýškepresahujúcejškoduvovýške1.016,95,-
eur a B. O. krádežou hodiniek zn. Aple watch 2 škodu výške 140,- eur a výstrelmi zo zbrane mu zároveň
spôsobil akútnu vnútroušnú poruchu sluchu vľavo podľa Fowlera 6,2% následkom akutraumy a ušný
šelest v ľavom uchu s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 34 dní a obmedzením na obvyklom
spôsobe života po dobu 25 dní v dôsledku ambulantných vyšetrení.

Za to mu bol uložený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 36 písm.
j), písm. l) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu bol uložený trest prepadnutia veci - 1 ks samonabíjacia pištoľ zn.
Grand Power, model K100, kaliber 9x19, výrobné číslo GTZ 0050.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku /ďalej len Tr. por./ mu bola uložená povinnosť zaplatiť poškodenej

spol. TATRA HOTEL SLOVAKIA, a.s., Štrbské Pleso 33, Vysoké Tatry 059 85, IČO: 31 638 759, škodu
vo výške 1.016,95,- eur, poškodenej Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814
53 Bratislava, IČO: 36 284 831, liečebné náklady vo výške 915,67,- eur a poškodenému B. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., J.. P. XXXX/X, škodu vo výške 1.092,- eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. okresný súd poškodenú spol. TATRA HOTEL SLOVAKIA, a.s., Štrbské Pleso

33, Vysoké Tatry 059 85, IČO: 31 638 759, odkázal so zvyškom jej nároku na náhradu škody na civilný
proces.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. Sociálnu poisťovňu, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, odkázal s jej
nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, ale len proti výroku o treste, podal do zápisnice o hlavnom pojednávaní
odvolanie obžalovaný a, v následne prostredníctvom svojho obhajcu predloženom odôvodnení, vytkol
okresnému súdu, že mu nepriznal aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. n) Tr. zák., čo
obžalovaný považoval za hrubý rozpor s vykonaným dokazovaním a dôkazmi nachádzajúcimi sa v

spise, pričom podľa názoru obžalovaného, poľahčujúce okolnosti ako aj ďalšie skutočnosti vo svojom
súhrne odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Potrebu
zohľadniť aj uvádzanú poľahčujúcu okolnosť obžalovaný odôvodnil tým, že už pri svojom zadržaní a
výsluchu podozrivého sám označil všetky konkrétne skutočnosti rozhodujúce pre objektívne posúdenie
spáchaného skutku, teda trestného činu. Potom, podľa obžalovaného, bolo potrebné tri poľahčujúce

okolnosti posudzovať aj v kontexte ďalších skutočností, ktoré vyplynuli z dokazovania a prihliadať
na to, akým spôsobom žil obžalovaný pred spáchaním trestného činu, že nepáchal trestnú činnosť,
že bol uchádzačom o zamestnanie, pracoval zodpovedne, svedomito a v predchádzajúcom živote
nemal žiadne iné problémy a aj z väzby bol hodnotený kladne. Uvedené skutočnosti prípadu a pomery
vedú potom podľa obžalovaného k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval

aj trest nižší, ktorý bol prejednávaný v konaní pred okresným prokurátorom a navrhovaný okresným
prokurátorom pri dohode o vine a treste dňa 10.02.2021, avšak takýto trest nebol prejednávaný z dôvodu
pokynu krajskej prokuratúry. Odkazujúc vo všeobecnosti na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská
republika viazaná a ktorých obsahom je aj právo na spravodlivé konanie, vrátane uloženia spravodlivého
trestu, vychádzajúc z úplného priznania obžalovaného, úprimného oľutovania, ako aj zo skutočnosti, že

v minulosti nebol súdne trestaný, mal obžalovaný za to, že u neho by bolo spravodlivým uložiť trest pod
dolnú hranicu trestnej sadzby, keďže k spáchanému skutku sa od počiatku priznal, účinne napomáhal
orgánom činným v trestnom konaní a svoje konanie úprimne oľutoval, a to aj za použitia čl. 6 ods. 1, ods.
3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11. Považujúc uložený
trest vo výmere 7 rokov za neodôvodnený a neprimerane prísny, obžalovaný navrhol, aby odvolací súd

rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a uložil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Proti tomuto rozsudku, ale tiež len proti výroku o treste, podal okresný prokurátor písomne v zákonnej
lehote odvolanie, v odôvodnení ktorého vytýkal okresnému súdu, že odpis registra trestov potvrdzoval,
že obžalovaný F. Y. mal jeden záznam, podľa ktorého v minulosti sa trestné stíhanie vedené proti nemu

pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. skončilo podmienečným zastavením na
podklade uznesenia Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, sp. zn. Pv 1122/08 zo dňa 29.06.2009 a
obžalovaný sa dňom 14.12.2010 osvedčil. V tomto teda okresný prokurátor videl nezákonnosť výroku o
treste a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a o treste sám rozhodol.

Na základe takto podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
por., v zmysle ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok
podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby,ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por. a nezistiac také chyby, po vykonaní svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru,
že podané odvolania sú nedôvodné.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané
dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. v podstate pre
správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné a tak krajský súd z doposiaľ vykonaného dokazovania
vychádzal.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie

(výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým
sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., má trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestov treba zároveň vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to
z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. Trest musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).

Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť

súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného
prípadu.Medziskutočnosti,naktorébyv záujmeindividualizácietrestumalsúdpriurčovanídruhutrestu
a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia,
pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové,
osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Požiadavka

primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu,
na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To 7/2013 zo dňa 13.05.2014)

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia

v tých smeroch, v ktorých má zákon pôsobiť na ochranu spoločnosti tak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), ako aj voči ďalším občanom - potenciálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest, samozrejme, musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa

(retribúcia). (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1To 2/2014 z 8.10.2014)

Neprimeraným trestom podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. sa rozumie taký trest, ktorý je z pohľadu
zásad ukladania trestov uvedených v § 34 a nasl. Tr. zák. čo do jeho druhu alebo výmery príliš prísny
alebo príliš mierny. Odvolací súd môže z tohto dôvodu zrušiť výrok o treste a uložiť nový trest iba vtedy,

ak je medzi uloženým trestom a trestom, ktorý by pri správnom postupe podľa uvedených zákonných
ustanovení upravujúcich zásady ukladania trestov mal byť uložený, výrazný (prílišný) rozdiel. (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2To 17/2015 zo dňa 08.11.2016)

Na hlavnom pojednávaní bolo prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine. Podľa odpisu registra trestov

má obžalovaný F. Y. len záznam, o skončení trestného stíhania vedeného pre obvinenie z prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečným zastavením na podklade uznesenia
Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, sp. zn. Pv 1122/08 zo dňa 29.06.2009, pričom v určenej
12 mesačnej skúšobnej dobe sa obžalovaný dňom 14.12.2010 právoplatne osvedčil. Podľa evidenciesprávnych deliktov a priestupkov má len jeden záznam, a to za porušenie ustanovenia o bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky dňa 03.01.2019, za ktorý mu bola uložená bloková pokuta vo výškach 20,-
eur.PodľasprávyzmiestatrvaléhobydliskavobciVechecjeslobodný,bezdetný,dlhodobožilapracoval

v zahraničí, v mieste bydliska sa správal slušne, vzťah k spoluobčanom je hodnotený ako dobrý, pričom
jeho správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. Z výkonu väzby bol ÚVV a ÚVTOS
Prešov hodnotený bez poznatkov o protiprávnej činnosti, bez záznamov o disciplinárnom odmenení
alebo disciplinárnom potrestaní. Z vyjadrenia poškodeného P. E. a z potvrdenia o prevzatí finančnej
hotovosti zo dňa 25.11.2020 vyplýva, že spôsobená škoda mu bola uhradená do skončenia prípravného

konania, no vyjadrenia ostatných poškodených nenasvedčujú tomu, aby im obžalovaný škodu nahradil.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že odkazoval na východiská § 34 Tr. zák.
s tým, že zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol
riadny život (§ 36 písm. l) Tr. zák.) a k trestnej činnosti priznal a svoje konanie oľutoval (§ 36 písm. l)

Tr. zák.), pričom okresný súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Okresný súd ukladal trest vo výmere
samotnej dolnej hranice trestnej sadzby stanovenej zákonom pri žalovanom trestnom čine podľa §
188 ods. 2 Tr. zák. so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, keďže v období posledných 10-tich rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu
odňatia slobody a trest prepadnutia veci - samonabíjacej pištole, ktorá bola použitá na spáchanie

trestného činu. Poukázal na to, že podľa jeho názoru, trest je trestom primeraným a spravodlivým,
keďže sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie
a zmierňuje páchateľa so spoločnosťou, zodpovedá spôsobenému bezpráviu. Konštatoval absenciu
zákonnýchdôvodovnapoužitiemimoriadnezníženéhotrestuodňatiaslobodyvzmysleustanovenia§39
ods. 1 Tr. zák., nezistiac žiadne mimoriadne okolnosti prípadu, ani také pomery na strane obžalovaného.

Okresný súd zdôraznil, že obžalovaný sa predmetného násilného trestného činu dopustil so zbraňou,
ktorú dokonca opakovane použil na umocnenie hrozby bezprostredného násilia voči viacerým osobám
pri zmocnení sa ich vecí, a to, či už voči zamestnancom koliby Patria alebo voči náhodným hosťom,
ktorí boli prítomní na mieste činu, použijúc pritom maskovanie tváre a poľský jazyk alebo prízvuk na
sťaženie objasnenia skutku orgánmi činnými v trestnom konaní a zo zištných dôvodov, zneužijúc aj

odkaz na súčasnú korona krízu a svoju vtedajšiu majetkovú a finančnú situáciu, riešil protiprávnym a pre
spoločnosť veľmi nebezpečným konaním, aj keď v dôsledku jeho momentálnej mentálnej lability alebo
navŕšenia osobného nezdaru a frustrácie.

Ani odvolací súd nedospel k záveru, že by bolo namieste ukladať obžalovanému trest prísnejší či

miernejší. Až na iný názor na prítomnosť priťažujúcej okolnosti, ktorý ale nemal zásadnejší vplyv na
vecnúsprávnosťnapadnutéhovýrokuotreste,možnokonštatovať,žesasozávermiokresnéhosúdupre
ich odôvodnenosť a zákonnosť odvolací súd stotožnil, pričom možno vzhľadom na povahu odvolacích
dôvodov dodať nasledovné.

Nemožno prisvedčiť odvolacej námietke obžalovaného, ktorej podstata spočívala v nezohľadnení
poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení § 36 písm. n) Tr. zák..

V zmysle § 36 písm. n) Tr. por., z gramatického významu slov „napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom“ vyplýva, že jednak by malo ísť o aktívnu činnosť páchateľa trestného

činu predstavujúcu pomoc príslušným orgánom, a jednak, jeho pomoc by mala smerovať k objasneniu
trestnej činnosti. Pod aktívnou činnosťou páchateľa je potrebné rozumieť napríklad situáciu, keď
páchateľ iniciatívne vyvinie aktivitu, ktorá napomôže orgánom činným v trestnom konaní odhaliť trestnú
činnosť, ktorá by odhalená bez jeho pričinenia nebola, alebo jej odhalenie by bolo podstatne sťažené,
napomôže identifikovať ďalších neznámych páchateľov, ktorí príslušným orgánom neboli známi, či

napomôže príslušným orgánom zadovážiť podstatné, významné dôkazy, bez ktorých by objasnenie veci
nebolo možné, alebo by bolo podstatne sťažené, a ktoré by príslušné orgány inak neodhalili a podobne.
Aktívna pomoc zo strany páchateľa trestného činu by mala smerovať k objasneniu trestnej činnosti.

Podľa stanoviska publikovaného pod č. 44/2017 trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti / nemožnosti priznania
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n) a písm. l) Tr. zák. v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného
o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) Tr. por., súd po podaní obžaloby rozhoduje
spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu - objasňovanie (v zmyslezistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Tr.
por.. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n)
Tr. zák.. Aby bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa (procesne ako obvineného) aj poľahčujúcu

okolnosť podľa písmena n) naposledy označeného ustanovenia, musí k samotnému priznaniu sa
pristúpiť uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti
ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než
je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu). Taká súčinnosť
musí byť poskytnutá orgánom prípravného konania, nakoľko už tie musia objasniť čin (a to aj procesným

dokazovaním, vedeným v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., nie len "operatívne") do tej miery, aby mohla byť
podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste (samozrejme, obžaloba ani za týchto
okolností nemusí v súdnom konaní uspieť, čo nie je na účel stanoviska potrebné bližšie rozoberať).

Z predloženého spisu ale vyplynulo, že obžalovaný sa pri trestnom čine zamaskoval vo výzore tváre i
v reči a po spáchaní trestného činu z jeho miesta utiekol k neďaleko pristavenému autu v zjavnej snahe

sťažiťjehoodhalenieakopáchateľapredmetnéhozločinu.Pokiaľtrestnéstíhaniebolozačatéobhliadkou
miesta činu dňa 23.08.2020, tak k odhaleniu páchateľa museli orgány činné v trestnom konaní vykonať
viacero vyšetrovacích úkonov, ktoré smerovali k odhaleniu a zadržaniu páchateľa dňa 25.08.2020,
pričom pri svojom zadržaní polícii kládol aktívny odpor, až boli použité policajné donucovacie prostriedky,
a to hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany. Ako zadržaný podozrivý vtedy odmietol vypovedať k

skutku a vypovedal len k svojej osobe. Dňa 26.08.2020 po vznesení obvinenia, teda ako už obvinený,
odmietol vypovedať. Pri rozhodovaní o väzbe dňa 28.08.2020 sa stručne priznal a skutok oľutoval, no
k samotnému skutku sa bližšie nevyjadril. Až pri svojom výsluchu dňa 17.09.2020 k skutku vypovedal.
Uvedené nasvedčuje tomu, že aktívne neprispel k odhaleniu totožnosti páchateľa tak, aby bolo možné
uzavrieť, že jeho postoj k predmetnej trestnej veci znamenal naplnenie poľahčujúcej okolnosti uvedenej

v § 36 písm. n) Tr. zák.. Možno k tomu už len dodať, že odhalený ako páchateľ predmetnej lúpeže by
bol aj bez svojho priznania, len vďaka rýchlym a účinným vyšetrovacím úkonom. Na druhej strane, jeho
priznanie, prejavená ľútosť a dovtedajšia bezúhonnosť, svedčili o priaznivej možnosti jeho nápravy a
odôvodňovali použiť výmeru trestu na spodnej hranici zákonnej výmere uvedenej v § 188 ods. 2 Tr. zák..

Tento záver odvolací súd zastáva aj napriek tomu, že súd prvého stupňa opomenul v neprospech
obžalovaného zohľadniť jednu priťažujúcu okolnosť.

Možno poukázať na dokazovaním i prijatím vyhlásenia o vine ustálenú skutkovú okolnosť, že predmetný
trestný čin spáchal obžalovaný pred súčasne prítomnými Mgr. U. N., P. E. a B. O., teda v zmysle § 122

ods. 2 písm. b) Tr. zák. verejne, lebo ho spáchal pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami,
čo je podľa § 37 písm. f) Tr. zák. priťažujúca okolnosť.

Predpokladom pre zákonný postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. je, aby boli pred súdom zistené také
okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, že vzhľadom na nich má súd za to, že by použitie trestnej

sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu
trestu ustanoveného týmto zákonom. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv
na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa.
Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom

príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené,
výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší
prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou
súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Také
mimoriadne okolnosti v danom prípade zistené neboli. Trestný zákon pritom stále vychádza zo zásady,

že znížiť trest z dôvodov okolností prípadu pod dolnú hranicu prípustnej trestnej sadzby zvýšenej na
základe okolnosti, ktorá to podmieňuje, je - ako v predmetnej trestnej veci - vylúčené.

Odvolací súd teda preskúmal, či by použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. bolo prípustné s
prihliadnutím na pomery páchateľa. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide

teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré
je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ide o osobitné rodinné a osobné pomery, ktoré
existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. kritické majetkové pomery páchateľa, jeho zhoršený
zdravotný stav a zhoršený zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu a pod.). Medzipomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia by bolo možné považovať aj viac
významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa,
závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak

nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a
pod.. Treba teda zdôrazniť, že nejde o relatívne bežné, ale skutočne až o mimoriadne skutočnosti,
lebo len také môžu odôvodniť aplikáciu § 39 Tr. zák. za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej
trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno
dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Bolo zistené, že obžalovaný je slobodný, bezdetný, po návrate

zo zahraničia žije na Slovensku. Nebolo preukázané, že by sa staral o početnú rodinu, že by bol
zdravotne znevýhodnený alebo že by bol kritickým zdravotný stav jeho rodiny, ktorá by bola na ňom
závislá. Dokonca požíval zákonnú výhodu v podobe oprávnenia držať a nosiť strelnú zbraň. Aj v prípade
existencie dvoch poľahčujúcich okolností, nešlo by o stav zodpovedajúci nárokom uvedeným v § 39 ods.
1 Tr. zák.. V danom prípade teda odvolací súd nezistil mimoriadnosť pomerov obžalovaného.

Treba potom hodnotiť postup okresného súdu pri hodnotení splnenia ustanovení Trestného zákona o
mimoriadnom znížení trestu za odôvodnený, zákonný, spravodlivý, a teda za správny.

Hoci podľa vyššie uvedeného stanoviska publikovaného pod č. 44/2017 trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016 ak možno páchateľovi

trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods.
2 písm. d, ods. 4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne)
naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho
k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. (po prijatí takého
vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne

účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie
súdu o druhu a výške uloženého trestu, stále musí byť pri ukladaní trestu sledovaný jeho účel a
zachovaný postup podľa § 34 Tr. zák. pri ukladaní primeraného trestu.

V danej veci prokurátor konal o dohode o vine a treste, no obžalovaný dňa 10.02.2021 neprijal návrh

prokurátora, ktorý v rámci výroku o treste navrhoval uložiť trest druhom, výmerom a spôsobom výkonu
rovnakýakobolokresnýmsúdomuloženýnapadnutýmrozsudkom.Dňa11.02.2021takprokurátorpodal
obžalobu.

Analogický postup pri znížení trestu odňatia slobody v prípade vyhlásenia obžalovaného o vine a

prijatí takéhoto vyhlásenia obdobne, ako v prípade schvaľovania dohody o vine a treste, je teda vo
všeobecnosti možný, no nezbavuje súd povinnosti tak, ako ju má prokurátor pri uzatváraní dohody
o vine a treste, zistiť, či vzhľadom na účel trestu a všetky okolnosti podľa Trestného zákona právne
významné,dovoľujútakýpostup,abyuloženýtrestzodpovedalpožiadavkámzákonnosti,individuálnosti,
primeranosti.

Motivácia obžalovaného porušiť záujem chránený Trestným zákonom bola pritom dominantne zištná,
ktorý záver podporuje aj podaný psychologický posudok. Priamy úmysel konať a porušiť záujem
chránený Trestným zákonom pri predmetnom zločine bol nepochybný. Práve následok predmetného
zločinu bol skutočne výrazne závažný. Obžalovaný viacerým osobám pod hrozbou použitia strelnej

zbraneodcudzilichmajetok,pritompriúplnezbytočnejstreľbespôsobilujmunazdravíinejosoby.Takýto
účinok na veciach a osobe je argumentom, ktorý obžalovanému neprospieva.

Osobitne k okolnostiam a spôsobu spáchania zločinu odvolací súd vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa aj z toho dôvodu, že obžalovaný zneužil strelnú zbraň, ktorú mal v legálnej držbe, hoci si

musel byť plne vedomý svojich práv a povinností vyplývajúcich nielen z príslušného zákona o zbraniach
a strelive, ale aj ostatných právnych predpisov. Použil túto strelnú zbraň nielen na hrozbu tým, že ju
z takého motívu a úmyslu odhalil napriek povinnosti ju nosiť skrytým spôsobom, použil ju dokonca na
opakovanývýstrelvinteriérireštaurácie,kdesanachádzaliinéosoby.Malotozjavnejedinýúčel,atoúčel
zvýšiť zastrašovací účinok svojho lúpežného konania, čo rovnako treba morálne odsúdiť. Obžalovaného

nijako neospravedlňuje skutočnosť, že v čase skutku mal súkromné vzťahové a finančné problémy.
Obžalovaný navyše, hoci psychologickým znaleckým posudkom bolo zistené, že nemá zvýraznené
agresívne tendencie a netrpí poruchou osobnosti a že čin mal spáchať v afekte hnevu, si pri čine
zamaskoval tvár šatkou, aj akoby používal ochranu pred koronavírusom, čo zvýraznil užitím slovnéhospojenia korona kríza a maskoval aj svoj hlas rozprávaním po poľsky. Takto sofistikovane, premyslene
konal, pričom miesto a čas spáchania zločinu obžalovanému rovnako skôr priťažovali. Konal aj v
reštaurácii, kam hostia chodia, aby v pokoji užili reštauračné služby.

Priaznivej možnosti nápravy páchateľa už trestom odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej
sadzby však nasvedčuje skutočnosť, že nemá záznam v registri trestov o odsúdení. Záznam o
podmienečnom zastavení trestného stíhania, navyše, ak sa v skúšobnej dobe osvedčil, čím nastali
účinky zastavenia trestného stíhania bez vyslovenia viny a dokonca v tak vzdialenej minulosti

od predmetného skutku, nemožno považovať za porušenie bezúhonného spôsobu života. Pokiaľ
prokuratúra a súd v minulosti u obžalovaného takto hodnotili jeho priznanie sa k spáchaniu skutku,
v podstate prejavili vôľu, aby sa ďalej nepokračovalo a nebola súdnym výrokom vyslovená vina.
Obžalovaný tak v súvislosti s daným trestným stíhaním zostal nevinný, keďže nebolo súdnym výrokom
vyslovené, že spáchal trestný čin. Nemožno sa teda stotožniť s odvolacou námietkou okresného
prokurátora.

Podľa výpisu z evidencie priestupkov, vzhľadom na to, že obvinený nebol za násilný či majetkový
priestupok doposiaľ postihnutý a dopravný priestupok nijako nesúvisel s povahou predmetného prípadu,
okolnosť, že bol postihnutý za dopravný priestupok, nemala teda zásadný význam pri rozhodovaní o
treste za predmetné lúpežné konanie.

Priaznivej možnosti nápravy nasvedčuje skutočnosť, že obžalovaný nielen na hlavnom pojednávaní
súdu prvého stupňa, ale aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, prejavil sebakritický vzťah k svojej
trestnej činnosti, keď pred súdom prvého stupňa vyhlásil vinu a svoj trestný čin oľutoval a v takom vzťahu
k svojmu zločinu zotrval aj pred odvolacím súdom. Osobu obžalovaného odvolací súd hodnotil ako

spôsobilú k riadnemu životu, pričom predmetný zločin považoval v jeho živote za výnimočné vybočenie
z medzí riadneho života. Aj preto odvolací súd, napriek výraznej závažnosti spáchaného zločinu, nezistil
dôvod pre sprísnenie trestu.

Prísnosť trestu uloženého súdom prvého stupňa nie je neprimeraná trestnému činu obžalovaného.

Výrok o treste je súladný aj s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na ktorý
obžalovaný odkazoval v odôvodnení svojho odvolania. Majúc na zreteli vyššie uvedené zásady pre
ukladanie trestu a vyššie rozvedené okolnosti, za ktorých bol žalovaný trestný čin spáchaný, a ktoré
charakterizujú pomery obžalovaného, jeho osobu a možnosti jeho nápravy, ako aj účel trestu vyplývajúci
z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným spočívajúca v

tom, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorenie podmienok na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a okolnosť, aby uložený trest súčasne iných odradil od páchania trestných
činov a zároveň vyjadroval morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, dospel odvolací súd k záveru,
že pri predmetnom zločine je pre dosiahnutie účelu trestu a v súlade so záujmom na generálnej a
individuálnej prevencii potrestanie obžalovaného trestom uloženým napadnutým rozsudkom na nápravu

obžalovaného a ochranu spoločnosti potrestanie primerané a dostatočne individualizované. To platí tak
pre výrok o treste odňatia slobody, výrok o spôsobe jeho výkonu, ako aj pre výrok o treste prepadnutia
veci.

Nezistiac dôvody, pre ktoré by čo i len čiastočne niektorému z podaných odvolaní vyhovel, odvolací súd

podané odvolania ako nedôvodné zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.