Rozsudok Judgement was issued on Friday, April 28, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Cpr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315200946
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8315200946.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobcu Š. U., F.. XX.XX.XXXX, T.

K.. J. Č.. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpeného JUDr. Jánom Holotom, advokátom so sídlom Komenského
2791, 069 01 Snina proti žalovanej D. J. - K., J. E. H. H. XXXX/XX, XXX XX J., O.: XXXXXXXX,
zastúpenej JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom so sídlom Námestie slobody 12, 066 01 Humenné o
zaplatenie 1808,-eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1808,-eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobcovi súd p r i z n á v anáhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa XX.XX.XXXX na súd žalobu o zaplatenie mzdy, ktorou navrhol aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť mu sumu 1808,-eur ako náhradu mzdy za obdobie Z. XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX,
t.j. za sedem mesiacov. Žalobu odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2004 bol
zamestnancom žalovanej, ktorý pracovný pomer bol dohodou skončený v mesiaci júl XXXX. Žalovaná
mu ani po skončení pracovného pomeru nevyplatila mzdu za rok 2012, napriek tomu, že ju na to žalobca
vyzval listom zo dňa XX.XX.XXXX.

2. V priebehu konania žalobca opravil svoj žalobný návrh tak, že uviedol, že predmetom konania
je nedoplatok na mzde za obdobie od 01.01.2012 do 31.7.2013 (v žalobe nesprávne uviedol dátum
31.7.2012) a že ide nie o celú náhradu mzdy, ale iba o 0,4-násobok mzdy za toto obdobie. Žalovaná mu
za rozhodné obdobie od 01.02.2012 do 31.7.2013 vyplatila už mzdu vo výške 1,2-násobku minimálnej
mzdy, avšak on je toho názoru, že mu patrí náhrada mzdy vo výške 1,6-násobku, pretože v tomto
období vykonával pre žalovanú prácu v inom pracovnom zaradení, než ako bolo dohodnuté v pracovnej
zmluve a k zmene jeho pracovného zaradenia došlo konkludentne. Preto si žalobca uplatňuje rozdiel

nevyplatenej mzdy, t.j. 0,4-násobok minimálnej mzdy. Uviedol, že v roku 2012 bola minimálna mzda
327,20 eur mesačne, teda 0,4-násobok za 11 mesiacov roku 2012 predstavuje sumu 1439,68 eur. V
roku 2013 bola minimálna mzda vo výške 337,70 eur mesačne a 0,4-násobok za 7 mesiacov roku 2013
predstavujesumu945,56eur.Spolutedažalovanádlhujenanevyplatenejmzdežalobcovisumu2385,24
eur, on si však nedopatrením uplatňuje nižšiu sumu, len 1808,-eur. Svoju žalobu nechcel v priebehu
konania rozšíriť a to vzhľadom na plynutie premlčacích lehôt.

3. Žalobca poukázal na to, že podľa jeho názoru ide o „pokračujúcu“ žalobu, pretože na Okresnom
súde Humenné sa už viedlo konanie medzi tými istými stranami sporu o zaplatenie mzdy za obdobie od
01.9.2011 do 31.12.2011 a to pod sp. zn. XXCpr/X/XXXX, ktoré konanie už bolo právoplatne skončené,
a v ktorom bol žalobca úspešný a jeho žalobe bolo vyhovené.4. Žalovaná žiadala žalobu ako zjavne neopodstatnenú zamietnuť a priznať je nárok na plnú
náhradu trov konania. Potvrdila, že žalovaný pracoval v jej firme na základe pracovnej zmluvy zo dňa

XX.XX.XXXX a to na pozícii vodič nákladného vozidla - nástrojár. Podľa náplne a charakteru práce bol
preto zaradený do 2.stupňa náročnosti práce, kde mu prislúcha mzda vo výške 1,2 násobku minimálnej
mzdy a takáto mzda mu bola vyplácaná počas celého trvania pracovného pomeru. Je pravdou, že
žalobca bol zodpovedným zástupcom žalovanej pre predmet činnosti zámočnícke a zváračské práce,
výroba nádrží, zásobníkov a kontajnerov z kovu - mimo vyhradených technických zariadení, povrchová

úprava kovov a mechanické úpravy na zákazku - kovoobrábanie, avšak túto funkciu vykonával len do
09.11.2009. Vzhľadom na pracovné zaradenie žalobcu, ktorý najprv pracoval ako vodič nákladného
vozidla a neskôr ako nástrojár a strihač plechov bolo jeho zaradenie do 2.stupňa náročnosti práce
adekvátne nielen žalobcom dosiahnutému vzdelaniu, ale aj charakteristike a náplni jeho práce.

5. Žalovaná poukázala na to, že žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ani

nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Žalobca poukazuje
len na skorší rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. XXCpr/X/XXXX zo dňa 16.4.2014, ktorý sa
však týka úplne iného obdobia a to od 01.9.2011 do 31.12.2011. Žalobcovi bola z jej strany v celom
rozsahu zaplatená mzda za rok 2012 ako aj za obdobie roka 2013 keď bol jej zamestnancom, t.j. od
01.01.2013 do 31.7.2013.

6. Z Pracovnej zmluvy nachádzajúcej sa na č.l. 3 súdneho spisu vyplýva, že túto pracovnú zmluvu
uzavreli žalovaná ako zamestnávateľa a žalobca ako zamestnanec dňa 01.01.2004, s tým, že
zamestnanec nastúpi do práce dňa 01.01.2004 a zamestnávateľ ho prijíma do pracovného pomeru na
vykonávanie práce vodič nákladnej dopravy, nástrojár.

7. Z Dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej podľa § 60 Zákonníka práce (č.l. 84)
medzi žalovanou ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom dňa 31.7.2013 vyplýva, že
zamestnávateľ a zamestnanec sa v súlade s ust. § 59 ods.1 písm. a) a za použitia ust. § 60 Zákonníka
práce dohodli na skončení pracovného pomeru dohodou, ku dňu 31.7.2013.

8. Z Potvrdenia nachádzajúceho sa na č.l. 85 ako aj z listinných dôkazov predložených žalovanou a
nachádzajúcich sa na č.l. 86 až 93 súdneho spisu vyplýva, že žalovaná vyplatila žalobcovi náhradu
mzdy za rok 2012 vo výške 2730,95 eur a za rok 2013 (za obdobie od 01.01.2013 do 31.7.2013) vo
výške 2321,36 eur.

9. Podľa § 186 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) skutočnosti
všeobecneznámealeboznámesúduzjehočinnosti,akoajprávnepredpisyzverejnenéalebooznámené
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne
záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v

Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.

Podľa odseku 2 súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich
pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

10. Skutočnosti uvedené v odsekoch 6., 7. a 8.rozsudku neboli medzi stranami sporu sporné, obe
strany sporu tieto skutočnosti potvrdili, preto súd v tomto smere považoval skutkový stav za ustálený a
vychádzal z týchto zhodných tvrdení strán sporu.

11. Spornou ostala otázka pracovného zaradenia žalobcu počas trvania jeho pracovného pomeru u

žalovanej v rozhodnom období, t.j. od 01.01.2012 do 31.7.2013 a s tým súvisiace navýšenie minimálnej
mzdy, t.j. či žalobcovi za dané obdobie prináležal 1,2 násobok minimálnej mzdy tak, ako mu bol
žalovanou vyplatený pri zaradení do 2.stupňa alebo 1,6 násobok minimálnej mzdy, ako to požadoval
žalobca, podľa ktorého vykonával práce v 4.tarifnej triede, pretože aj keď v pracovnej zmluve mal
pracovné zaradenie vodič nákladnej dopravy, nástrojár, v priebehu trvania pracovného pomeru u

žalovanej došlo ku konkludentnej zmene obsahu pracovného pomeru, a to v časti „druh vykonávanej
práce“.12. Z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. XXCpr/X/XXXX súd zistil, že v tomto konaní
vedenom žalobcom Š. U. proti žalovanej D. J. - K. bolo predmetom konania zaplatenie náhrady mzdy
za štyri mesiace od 01.9.2011 do 31.12.2011 vo výške 2028,80 eur. V priebehu konania žalobca žiadal,

aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu mzdu za obdobie od 06.9.2011 do 31.12.2011 v sume 1961,-
eur. Žalovaná počas konania uhradila žalobcovi sumu 1401,-eur, predmetom konania ostalo zaplatenie
sumy 560,-eur a rozsudkom sp. zn. XXCpr/X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX súd zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi sumu 560,-eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 16.10.2013.

13. Zodôvodneniarozsudkusp.zn.XXCpr/X/XXXXzoC.Ň.XX.X.XXXXvyplýva,žetentospornýrozdiel
(560,-eur) vyplýval z toho, že žalovaná pri výpočte náhrady mzdy žalobcu za obdobie od 06.9.2011
do 31.12.2011 vychádzala zo zaradenia žalobcu ako zamestnanca podľa stupňa náročnosti práce 1 s
koeficientom 1,2 násobku minimálnej mzdy podľa Zákonníka práce a prílohy č.1 k nemu, avšak žalobca
ako bývalý zamestnanec požadoval vyplatenie mzdy za rovnaké obdobie s tým, že reálne pracoval so

zaradením v 4.stupni náročnosti práce a teda mu patrí koeficient 1,6 násobku z minimálnej mzdy.

14. Z predmetného rozsudku vyplýva, že vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, žalobca na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.4.2004 vykonával pre žalovanú prácu vodiča nákladnej dopravy a
nástrojára. V priebehu konania žalobca preukázal, že na základe ústnej dohody medzi ním a žalovanou

došlo k zmene jeho náplne práce u žalovanej, nakoľko začal vykonávať prácu zodpovedajúcu práci
vedúceho prevádzky, resp. riaditeľa (možnosť zmeny obsahu práce bez písomnej zmeny pracovnej
zmluvy vyplýva aj z rozhodnutia V 2/1967), ktorá je charakterizovaná ako riadenie a koordinovanie
technických operácií týkajúcich sa oddelení prevádzky a údržby, opráv a inštalácií nových strojov a
zariadení. Žalobcovi, ktorý vykonával prácu zodpovedajúcu práci riaditeľa prevádzky a ktorý nemal

dohodnutú výšku odmeny v pracovnej zmluve, pričom táto nebola dohodnutá ani v kolektívnej zmluve
žalovanej, by patrila mzda vo výške 1,6 násobku koeficienta minimálnej mzdy podľa § 120 ods. 4
Zákonníka práce, so zaradením do 4 stupňa náročnosti práce.

15. Vzhľadom k tomu, že v konaní vedenom na súde pod sp. zn. XXCpr/X/XXXX a v tomto konaní

ide o spor medzi totožnými stranami sporu a o totožný predmet konania (doplatok násobku koeficientu
mzdy na 1,6 násobok z pôvodne uhradeného 1,2 násobku) a teda o ustálenie, či žalobca vykonával v
rozhodnom období od 01.01.2012 do 31.7.2013, kedy došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru u
žalovanej dohodou prácu zodpovedajúcu práci riaditeľa prevádzky, súlade s ust. § 186 ods.1 CSP si
súd osvojil závery z tohto konania a teda, že žalobcovi patrí za rozhodné obdobie mzda vo výške 1,6

násobku koeficienta minimálnej mzdy podľa § 120 ods.4 Zákonníka práce, so zaradením do 4 stupňa
náročnosti práce.

16. Podľa § 118 ods. 1, zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať
zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa § 119 ods. 1 mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.
Podľa odseku 2 mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v
kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Pre člena družstva, u ktorého je podľa
stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové podmienky upraviť aj uznesením členskej

schôdze.

Podľa § 120 ods. 1 zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej
zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku
určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len „stupeň") príslušného pracovného miesta. Ak mzda

zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ
poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho
mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.
Podľa odseku 2 do mzdy podľa odseku 1 sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti
na pracovisku (§ 96 ods. 3), mzda za prácu nadčas (§ 121), mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok

(§ 122), mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (§ 123) a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce
(§ 124). Do počtu odpracovaných hodín sa nezahŕňajú hodiny práce nadčas a čas neaktívnej časti
pracovnej pohotovosti na pracovisku.Podľa odseku 3 pracovné miesto podľa odseku 1 je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec
vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ podľa odseku 1 je
povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti

pracovných miest uvedenými v 1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca
vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.
Podľa odseku 4 sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej
minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v
eurách za mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ustanovenej osobitným

predpisom, a koeficienta minimálnej mzdy, stupeň 1 - koeficient minimálnej mzdy 1, stupeň 2 - koeficient
minimálnej mzdy 1,2, stupeň 3 - koeficient minimálnej mzdy 1,4, stupeň 4 - koeficient minimálnej mzdy
1,6, stupeň 5 - koeficient minimálnej mzdy 1,8 a stupeň 6 - koeficient minimálnej mzdy 2,0.

17. Podľa § 1 písm. a) Nariadenia vlády SR č. 343/2011 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej
mzdy na rok 2012 suma minimálnej mzdy na rok 2012 sa ustanovuje ne 327,20 eura za mesiac pre

zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.

18. Podľa § 1 písm. a) Nariadenia vlády SR č. 326/2012 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej
mzdy na rok 2013 suma minimálnej mzdy na rok 2013 sa ustanovuje ne 337,70 eura za mesiac pre
zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.

19. Na základe vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že žalobcovi patrí za žalované
obdobie od 01.01.2012 do 31.7.2013 minimálna mzda so zaradením do 4. stupňa podľa náročnosti
práce (príloha č.1 k ZP) a teda s koeficientom 1,6 násobku z minimálnej mzdy. Žalobcovi, ktorý vykonával
prácu zodpovedajúcu práci riaditeľa prevádzky a ktorý nemal dohodnutú výšku odmeny v pracovnej

zmluve, pričom táto nebola dohodnutá ani v kolektívnej zmluve žalovanej, by patrila mzda vo výške 1,6
násobku koeficienta minimálnej mzdy podľa § 120 ods. 4 Zákonníka práce, so zaradením do 4 stupňa
náročnosti práce.

20. Podľa Nariadenia vlády SR č. 343/2011 Z.z. bola stanovená minimálna mzda na rok 2012 vo výške

327,20 eur. Za 12 kalendárnych mesiacov roku 2012 by tak patrila žalobcovi hrubá mzda vo výške 3924,-
eur. Žalovaná zaplatila žalobcovi 1,2 násobok podľa zaradenia do 2.stupňa v hrubom 3093,-eur. Pri
priznanom nároku na 1,6 násobok minimálnej mzdy má žalobca nárok na doplatok náhrady mzdy za rok
2012 vo výške 1569,60 eur (327,20 eur x 12 mesiacov x 0,4).

21. Podľa Nariadenia vlády SR č. 326/2012 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok
2013 bola stanovená minimálna mzda na rok 2013 vo výške 337,70 eur. Za 7 kalendárnych mesiacov
roku 2013 by tak patrila žalobcovi hrubá mzda vo výške 2363,90 eur. Žalovaná za 7 mesiacov roku
2013 zaplatila žalobcovi 1,2 násobok minimálnej mzdy spolu vo výške 2649,-eur. Pri priznanom nároku
na 1,6 násobok minimálnej mzdy má potom žalobca nárok na doplatok náhrady mzdy za rok 2013 vo

výške 945,56 eur (337,70 eur x 7 mesiacov x 0,4). Spolu teda vznikol žalobcovi nárok na doplatenie
mzdy vo výške 2515,16 eur v hrubom. Vzhľadom k tomu súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zvyšok nevyplatenej mzdy za obdobie od 01.01.2012 do 31.7.2013
v sume 1808,-eur v hrubom.

22. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa§255ods.2CSP akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.23. V danej právnej veci bol žalobca v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu
trov konania s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.