Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 8, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/106/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715207558
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1715207558.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: C.. F. U.,
O.. XX.XX.XXXX, V. T. XX, V., zastúpeného: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14,
Bratislava proti žalovanej: M. U., O.. XX.X.XXXX, V. H. F. XXXX/XX, U., zastúpenej: JUDr. Juraj
Hadrbulec, advokát, so sídlom Riečna 2, Bratislava, o zaplatenie 12 172,46 eur s príslušenstvom,

na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 18.7.2017, č.k.
33C/151/2015-108, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovanej sa odmieta.

Rozsudok súdu prvej inštancie sa zrušuje a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezamietolžalobu,ktorousažalobcadomáhalzaplatenia12
172,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 14.9.2015 do zaplatenia a žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 42b ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1, § 44 ods. 4, § 47 ods. 4, § 63 ods. 1 veta prvá, § 67 ods. 1 písm.

d) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZKR“) a vecne tým, že na základe listinných dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že
žalobcovi vznikla voči P. X. dňa 29.3.2014 pohľadávka vo výške 14 605,32 eur so zmluvnou pokutou
vo výške 0,05% denne z tejto sumy od 29.3.2004 do zaplatenia, ktorú skutočnosť mal preukázanú z
Notárskej zápisnice spísanej dňa 1.12.2003 L.. Y. Š. v znení rozsudku Okresného súdu Bratislava III
zo dňa 29.1.2014, sp.zn. 12C/105/2011. Ďalej zistil, že dňa 18.6.2009 bola uzavretá dedičská dohoda,

na základe ktorej P. X. sa vzdala svojho zákonného dedičského podielu k nehnuteľnosti - bytu č.
XX na H.. F. X. U., zapísanom na LV č. XXXX v spoluvlastníckom podiele v 1/6 v prospech M. U.
(žalovanej) bez povinnosti výplaty ostatným spoludedičom. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 23.1.2014, sp.zn. 4K/26/2013 mal za preukázané, že na majetok úpadcu P. X. bol dňa 25.4.2013
právoplatne vyhlásený konkurz. V konaní bolo zároveň preukázané, že dňa 26.1.2015 bolo právoplatne
určené rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 25.4.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 18.11.2014, sp.zn. 11Co/18/2013, že dohoda o vyporiadaní dedičstva uzatvorená
medzi M. U. R. P. X. v osvedčení o dedičstve zo dňa 18.6.2009 sp.zn. 13D/640/2008, na základe ktorej
M. U.H. (žalovaná) nadobudla po poručiteľovi Š. U. do vlastníctva nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v U.,
zapísanú na LV č. XXXX ako byt č. XX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach je voči C.. F. U. (žalobcovi) právne neúčinná. Ďalej zistil, že dňa 17.10.2013 žalovaná
previedla byt, na ktorý sa v rozsahu 1/6 vzťahovala odporovateľnosť, na svojho syna U. U.. Žalobca

sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie peňažnej náhrady v rozsahu
hodnoty 1/6 sporného bytu v hodnote 12 172,46 eur, pričom nárok vychádzal z hodnoty bytu tak, akobol ocenený v dedičskom konaní. Súd prvej inštancie pri vyhodnotení nároku žalobcu dospel k záveru,
že v zmysle § 42b ods. 4 veta druhá Občianskeho zákonníka už nebolo možné dosiahnuť uspokojenia
časti pohľadávky žalobcu predajom spoluvlastníckeho podielu 1/6 bytu, ale vznikla povinnosť žalovanej

uhradiť finančnú náhradu v rozsahu dosiahnutého prospechu z odporovateľného právneho úkonu. Pri
posúdení nároku žalobcu však vyvodil podstatnú skutočnosť, a to, že na majetok dlžníka bol dňa
25.4.2013 vyhlásený konkurz, preto na daný prípad aplikoval ustanovenia ZKR. Vyvodil právny záver,
že peňažná náhrada, ktorú je povinná uhradiť žalovaná, a to v rozsahu v ktorom mala finančný prospech
odporovateľným právnym úkonom na úkor majetku dlžníka, ktorý je v úpadku, je súčasťou konkurznej

podstaty, lebo sa jedná o tzv, iný majetok podľa § 67 ods. 1 písm. d) ZKR, nakoľko uvedené stanovuje
§ 63 ods. 1 veta prvá ZKR, podľa ktorého ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo
inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu
úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za
túto vec. V danom prípade dospel k záveru, že žalovaná je povinná poskytnúť peňažnú náhradu do
majetkovej podstaty úpadcu P. X.. Konštatoval, že v prejednávanej veci sa jedná o pohľadávku, ktorej

základ spočíva v právnom vzťahu uzavretom nie so žalovanou, ale s P. X., t.j. ide o pohľadávku, ktorá
sa v konkurze uplatňuje prihláškou a takúto pohľadávku nemožno uspokojiť z majetku podliehajúceho
konkurzu inak, ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku, nakoľko po vyhlásení konkurzu sa
z titulu odporovateľného právneho úkonu môže veriteľ domáhať plnenia iba v rámci rozvrhu výťažku.
Dospel k záveru, že žalobca by mal v danom prípade aktívnu vecnú legitimáciu podať žalobu, aby

žalovaná uhradila žalovanú sumu do konkurznej podstaty úpadcu, čo vyplýva z § 63 ods. 1 a § 44
ods. 3 ZKR s tým, že ak by žalovaná svoj záväzok plnila inému, nezbavila sa svojho záväzku vo
vzťahu k podstate. Poukázal na účel konkurzu, ktorým je speňaženie majetku dlžníka a kolektívne
uspokojenie jeho veriteľov, čo je možné dosiahnuť iba v rámci rozvrhu výťažku a nie individuálnymi
žalobami. Posudzoval aj otázku, či v prípade, ak bola odporovateľnosť dosiahnutá v civilnom konaní

podľa § 42b Občianskeho zákonníka, má iné následky ako odporovateľnosť dosiahnutá v konkurznom
konaní (podľa § 57 ZKR, pozn. odvolacieho súdu), a to najmä v súvislosti, či sa vzťahuje iba na
veriteľa, ktorý bol účastníkom civilnej žaloby podľa § 42b Občianskeho zákonníka, alebo po vyhlásení
konkurzu sa vzťahuje na všetkých veriteľov, ktorí si uplatnili pohľadávku v konkurznom konaní. Dospel
k záveru, že účel odporovateľnosti je rovnaký v oboch prípadoch a rozhodujúcim, či plnenie z titulu

odporovateľnosti sa vzťahuje iba na veriteľa, ktorý bol účastníkom civilného konania alebo na všetkých
veriteľov, je skutočnosť, či do vyhlásenia konkurzu došlo k plneniu peňažnej náhrady zodpovedajúcej
odporovateľnosti. Podľa jeho názoru, ak došlo k plneniu peňažnej náhrady do vyhlásenia konkurzu, tak
účinky odporovateľného úkonu sa viažu iba na účastníka civilného konania, v opačnom prípade, ak
nedošlo do vyhlásenia k plneniu náhrady do vyhlásenia konkurzu, tak sa plnenie z odporovateľného

právneho úkonu stáva súčasťou majetkovej podstaty úpadcu a rozhodnutie sa vzťahuje na všetkých
konkurzných veriteľov. K námietke žalovanej uviedol, že dosiahnutím odporovateľnosti sa neruší právny
úkon, tento i naďalej ostáva platný, preto niet dôvodu na obnovu dedičského konania. Vo vzťahu k
procesnému postupu konštatoval, že dňa 5.6.2017 doručil žalobcovi predvolanie na pojednávanie s
termínom 27.6.2017, pričom žalobca dňa 15.6.2017 oznámil súdu, že dňa 7.6.2017 uzatvoril dohodu

o zastupovaní v konaní s advokátom L.. R. T.. V deň pojednávania advokát žalobcu mailom požiadal
o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov žalobcu, ktoré sa vyskytli dňa 27.6.2017, s tým,
že lekárske potvrdenie nedoložil. Súd právnemu zástupcovi bezodkladne mailom oznámil, že uvedené
dôvody na odročenie pojednávania nie sú dôležité, najmä z toho hľadiska, že žalobca je zastúpený
advokátom. Konštatoval, že všetky skutkové okolnosti tvrdené účastníkmi neboli sporné, zo žaloby ani

zo žiadnych mailových vyjadrení adresovaných súdu nevyplýva žiadosť o výsluch strany sporu, ktorý
ani nebol potrebný a na lekársku správu, ktorú žalobca doložil dňa 30.6.2017 v reálnom čase nemohol
prihliadať. Vzhľadom na uvedené prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a uznesením zo dňa 27.6.2017
vec odročil za účelom vyhlásenia rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a
priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu k veci vo výške 100%.

3. Proti rozhodnutiu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že sa stotožňuje s
obsahom výrokov uvedených v rozsudku, avšak sa nestotožnila s formou rozhodnutia ako meritórneho
rozsudku. Uviedla, že na pojednávaní dňa 27.6.2017 sa žalobca ani jeho právny zástupca nedostavil a
súd konštatoval, že dôvod ospravedlnenia v zmysle § 183 ods. 4 C.s.p. nie je dôležitý, preto pokračoval

v konaní v neprítomnosti žalobcu. Ďalej uviedla, že v záverečnej reči na predmetnom pojednávaní
žiadala rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, pričom súd následne vyhlásil dokazovanie za skončené
a uznesením odročil pojednávanie na deň 18.7.2017 za účelom vyhlásenia rozsudku. Na pojednávanie
dňa 18.7.2017 sa dostavil právny zástupca žalobcu, ktorý doložil do spisu vyjadrenie, ktoré jej nebolodoručené a podľa jej názoru ani nemalo byť súdom prijaté. V odvolaní namietala, že rozsudok je
síce v jej prospech, avšak sa jedná o formu meritórneho rozhodnutia, kde je žalobcovi daná možnosť
odvolania, a to aj napriek tomu, že žiadala rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Žiadala, aby bola

formarozhodnutiazmenenánaformurozsudkuprezmeškanie,lebodanýmrozhodnutímbudežalobcovi
upretá možnosť odvolania sa v merite veci, keďže sa správal nehospodárne a bol v konaní pasívny.
Tvrdila, že v opačnom prípade by ohrozila svoje záujmy, nakoľko podaním odvolania by sa konanie
predlžovalo a bola by naďalej ohrozená na svojich právach, odňatá možnosť konať pred súdom a upreté
jej dispozičné práva v rámci procesnej obrany, a to tým, že sa súd nevysporiadal s jej žiadosťou o

rozhodnutie veci pre zmeškanie, napriek tomu, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie
takéhoto rozhodnutia. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil
tak, že obsah jednotlivých výrokov ponechá, avšak zmení formu rozsudku na rozsudok pre zmeškanie.
4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril v podaní zo dňa 25.10.2017, v ktorom opísal okolnosti,
za ktorých došlo k ospravedlneniu z neúčasti na pojednávaní a žiadosti o jeho odročenie. Poukázal
na to, že bol súdom predvolaný na pojednávanie dňa 27.6.2017 za účelom jeho vypočutia, sám trval

na svojej prítomnosti a chcel sa osobne vo veci ústne vyjadriť, doručil súdu včas riadne odôvodnené
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a ospravedlnenie ako aj žiadosť o odročenie pojednávania
boli zdôvodnené dôležitým dôvodom, preto mal súd pojednávanie odročiť na iný termín. Uvedeným
procesným postupom súdu došlo podľa jeho názoru k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces,
zásady legitímnych očakávaní, zásady bezprostrednosti a ústnosti konania, zásady rovnosti strán v

konaní a fundamentálneho práva strany konania na záverečnú reč. Vo vzťahu k návrhu žalovanej o
vydanie rozsudku pre zmeškanie mal za to, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie z dôvodu, že
svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil riadne a včas s uvedením dôležitého dôvodu. Namietal,
že v odvolaní absentujú základné náležitosti v zmysle § 363 C.s.p., nakoľko žalovaná v odvolaní
vôbec nešpecifikuje odvolacie dôvody, resp. vôbec neudáva v čom vidí pochybenie prvoinštančného

súdu spôsobom, ktorým to ukladá procesný predpis. Zároveň vyjadril presvedčenie, že žalovaná
sa odvolaním dožaduje právne nemožného odvolacieho návrhu, preto absentuje ďalšia náležitosť
odvolania, a to odvolací návrh. Uviedol, že žalovanou namietaná skutočnosť nie je dôvodom na
rozhodnutie odvolacieho súdu podľa § 388 C.s.p. (zmenu prvoinštančného rozhodnutia), ale na zrušenie
prvoinštančného rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.. Nakoľko zmena prvoinštančného

rozhodnutia je jediné, čoho sa žalovaná domáha, takýto odvolací návrh je právne nemožný, podľa jeho
názoru absentuje akýkoľvek procesne možný odvolací návrh, a teda odvolanie neobsahuje základnú
náležitosť v zmysle § 363 C.s.p. Poukázal aj na to, že v odvolaní žalovanej absentuje rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, nakoľko žalovaná sama uvádza, že sa stotožňuje s obsahom výrokov napádaného
rozhodnutia. Zároveň upriamil pozornosť na to, že odvolanie musí byť rovnako odmietnuté v zmysle §

386 písm. b) C.s.p. z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou, nakoľko napadnuté rozhodnutie je
plne v neprospech žalobcu, čím mala žalovaná v konaní 100% úspech. Na základe uvedeného žiadal,
aby odvolací súd odvolanie žalovanej odmietol.

5. Žalovaná reagovala na vyjadrenie žalobcu podaním zo dňa 25.1.2018, v ktorom sa nestotožnila s

tvrdeniamižalobcu.Poukázalanato,žežalobcaneuniesoldôkaznébremenoadôvodnosťsvojhonároku
a v konaní sa správal nehospodárne. Uviedla, že žalobca sa neospravedlnil riadne a včas a nedoložil
žiadny lekársky podklad, ktorý by preukazoval jeho aktuálny zdravotný stav, ani žiadny iný doklad, z
ktorého by vyplývalo, že sa nemohol pojednávania zúčastniť.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalovanej je potrebné odmietnuť.

7. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil vo veci
pojednávanie na deň 27.6.2017, na ktoré predvolal žalobcu, žalovanú a právneho zástupcu žalovanej.
Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.6.2017 oznámil L.. R. T., advokát prevzatie právneho
zastúpenia žalobcu, ku ktorému pripojil splnomocnenie. Právny zástupca žalobcu mailom zo dňa

27.6.2017 požiadal o odročenie pojednávania a vytýčenie nového termínu pojednávania z dôvodu
náhlych zdravotných problémov žalobcu, ktoré nastali dňa 27.6.2017 doobeda, pričom žalobca trvá
na svojom vypočutí a osobnej prítomnosti na pojednávaní s tým, že zdravotné problémy vzhľadom
na súčasný stav žalobcu preukáže dodatočne. Súd prvej inštancie mailom zo dňa 27.6.2017 oznámilprávnemu zástupcovi žalobcu, že ním uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý z
dôvodu, že žalobca je zastúpený. Dňa 27.6.2017 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa dostavila
žalovaná a jej právny zástupca, na ktorom súd konštatoval, že dôvod uvedený žalobcom nie je v

zmysle § 183 ods. 4 C.s.p. dôležitý a bude pokračovať v neprítomnosti žalobcu. Následne sa na
pojednávaní vyjadril právny zástupca žalovanej, súd oboznámil s listinnými dôkazmi a právny zástupca
žalovanej vykonal záverečný prednes, v rámci ktorého navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.
Vec prejednávajúci súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil za účelom
vyhlásenia rozsudku na termín 18.7.2017, na ktorý predvolal právneho zástupcu žalobcu. Žalobca dňa

29.6.2017 doručil súdu prvej inštancie svoju žiadosť o odročenie pojednávania v listinnej podobe. E-
mailom zo dňa 29.6.2017 doručil prvoinštančnému súdu doplnenie žiadosti o odročenie pojednávania,
ku ktorému pripojil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu. Uvedené doplnenie doručil
súdu v listinnej podobe dňa 6.7.2017. Žalobca mailom zo dňa 10.7.2017 (a následne v listinnej podobe
dňa 11.7.2017) doručil súdu vyjadrenie v konaní. Na pojednávaní nariadenom za účelom vyhlásenia
rozsudku právny zástupca žalobcu založil do súdneho spisu písomné podanie a súd následne vyhlásil

rozsudok.

8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní (aj) s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
do 30.6.2016. O odvolaní žalovanej rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015

Z.z. , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Podľa § 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

12.Podľa§386písm.b)C.s.p.odvolacísúdodmietneodvolanie,akbolopodanéneoprávnenouosobou.

13. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že žalovaná nie je stranou sporu, v ktorej
neprospechbolonapadnutérozhodnutievydané.Jezrejmé,anepopieratoanižalovaná,žezamietnutím
žaloby bola žalovaná v konaní plne úspešná. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že v prípade
žalovanej nemožno vyvodiť vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu ani existenciu tzv. materiálnej ujmy,
ktorá sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje žalovanú, t. j. či právne

účinky rozhodnutia zhoršujú jej právne postavenie (zúžením jej práv, rozšírením jej povinností) a či preto
u nej existuje možnosť požadovať na súde vyššieho stupňa odchylné rozhodnutie vo svoj prospech.
Je potrebné uzavrieť, že napadnuté rozhodnutie svojim obsahom nijakým spôsobom neznevýhodňuje
žalovanú. Vo vzťahu k forme rozsudku, ktorá mala spôsobiť tvrdené následky (ujmu na právach
žalovanej), odvolací súd konštatuje, že takýto dôsledok naplnený nebol. Je nepochybné, že žalobca

ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, a to včas a odôvodnil svoju neúčasť aj vážnymi okolnosťami.
Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dostatočne posúdil splnenie podmienok pre vydanie
rozsudku pre zmeškanie, keď z obsahu súdneho spisu vyplýva, že posudzoval v prvom rade splnenie
podmienok pre odročenie pojednávania ( § 183 C.s.p.). V danom prípade ak podľa úvahy súdu neboli
splnené podmienky pre odročenie pojednávania, súd prvej inštancie správne konal v neprítomnosti

žalobcu a po prejednaní veci a vykonaní dokazovania správne vo veci rozhodol riadnym rozsudkom
a nie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, na ktorého vydanie neboli splnené zákonné podmienky.
Argumentácii žalovanej vzhľadom na uvedené nebolo možné priznať úspech a jej odvolanie bolo
potrebné vyhodnotiť ako podané neoprávnenou osobou.

14. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie žalobcu ako podané neoprávnenou osobou podľa
§ 386 písm. b) C.s.p. odmietol.15. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalobca z dôvodu, že neboli splnené procesné
podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie chybne konštatoval,
že uplatňovaná pohľadávka žalobcu v tomto konaní sa vracia do príslušnej konkurznej podstaty, pričom
je právne irelevantné, kto sa odporovateľnosti domáha. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 30.4.2017, sp.zn. 3MObdo/3/2012, z ktorého vyplýva, že rozdiel medzi právnou úpravou

odporovateľných úkonov podľa Občianskeho zákonníka a zákona o konkurze a reštrukturalizácii spočíva
v tom, že podľa Občianskeho zákonníka sa neúčinnosti právneho úkonu možno dovolať len voči
tomu, kto podal voči dlžníkovi odporovaciu žalobu, a podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii v
prípade dovolania sa neúčinnosti právneho úkonu ide o neúčinnosť pôsobiacu voči všetkým veriteľom.
Mal za to, že do súpisu podstaty možno podľa § 80 ZKR zapísať majetok tretej osoby len vtedy, ak
sa správca (prípadne veriteľ za podmienok ustanovených v ZKR) dovolá odporovateľnosti právneho

úkonu v žalobe uplatnenej podľa § 57 ZKR. Uviedol, že už samotná dikcia § 42a ods. 1 Občianskeho
zákonníka umožňuje pri dovolávaní sa neúčinnosti odporovacieho právneho úkonu zneúčinniť takýto
úkon iba vo vzťahu k veriteľovi, ktorý sa takej neúčinnosti dovoláva a zároveň umožňuje iba konkrétnemu
veriteľovi, ak s úspechom odporoval neúčinnému právnemu úkonu, aby požadoval uspokojenie svojej
pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je

možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Poukázal na to, že v
zákonnej úprave ZKR ani Občianskeho zákonníka sa však nenachádza žiadne prepojenie právnej
úpravy odporovateľných právnych úkonov v zmysle § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka na právnu
úpravuodporovateľnýchprávnychúkonovpodľa§57ZKR.Napádanýrozsudokpovažovalzanesprávny
a nezákonný, pričom zároveň absentuje riadne odôvodnenie, a teda je arbitrárny, nakoľko nemá žiadnu

oporu v zákone. Uvedený právny názor vyslovil NS SR v predmetnom uznesení, ktorým vylúčil priame
účinky právoplatného rozhodnutia vydaného v konaní o určenie odporovateľnosti právneho úkonu podľa
Občianskeho zákonníka vo vzťahu k odporovateľnosti v zmysle ZKR; zároveň vyslovil, že majetok
tretích osôb možno zapísať do súpisu konkurznej podstaty len vtedy, ak sa správca (prípadne veriteľ
za podmienok stanovených v ZKR a v zmysle ustanovení a inštitútov ZKR) dovolá odporovateľnosti

právneho úkonu v žalobe uplatnenej podľa § 57 ZKR. Na základe uvedeného mal za to, že napadnutý
rozsudok je nielen v rozpore s hmotným právom, ale aj v rozpore so základnou zásadou civilného
sporového konania - zásadou legitímnych očakávaní, nakoľko priamo protirečí ustálenej rozhodovacej
praxi najvyšších súdnych autorít. Považoval za vylúčené, aby žalobca ako veriteľ bol povinný uplatňovať
svoju pohľadávku v konkurznom konaní voči dlžníkovi a kolektívne túto pohľadávku uspokojoval spolu

s ostatnými veriteľmi v tomto konaní. Vo vzťahu k procesnému postupu prvoinštančného súdu uviedol,
že dňa 27.6.2017 približne o 11.00 hod žalobca telefonicky kontaktoval svojho právneho zástupcu
s informáciou, že vzhľadom na zdravotné ťažkosti (náhla lumbalgia chrbtice), ktoré u neho vznikli
neočakávane doobeda v deň pojednávania, nebude schopný sa dostaviť na pojednávanie. Zároveň mu
oznámil,ževzhľadomnadanéokolnostinestiholzasebaustanoviťžiadnehozástupcu,ktoréhobynajmä

oboznámil so všetkými skutkovými okolnosťami prípadu, a rovnako mu oznámil, že bol predvolaním
prvoinštančného súdu zo dňa 29.5.2017 predvolaný na pojednávanie za účelom vypočutia osoby
žalobcu, pričom trval na svojej osobnej prítomnosti z dôvodu jeho vypočutia a vyjadrenia sa k veci priamo
na pojednávaní. Právny zástupca požiadal o odročenie pojednávania, ktorej žiadosti súd nevyhovel,
pritom e-mailová správa bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu až v poobedňajších hodinách po

pojednávaní dňa 27.6.2017 a právny zástupca sa s jej obsahom oboznámil až dňa 28.6.2017. Následne
dňa 29.6.2017 žalobca súdu preukázal zdravotné ťažkosti, pričom objektívne nemohol predložiť žiaden
doklad, nakoľko ten ešte v čase krátko pred pojednávaním neexistoval. Poukázal na to, že súd v
predvolaní na pojednávanie sám určil potrebnosť žalobcovej osobnej prítomnosti na pojednávaní,
žalobcatrvalnasvojejprítomnostinapojednávaní,doručilsúduvčasriadneodôvodnenéospravedlnenie

neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania a zdôvodnil ich dôležitým dôvodom. Na
základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.
16. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 31.10.2017, v ktorom okrem
argumentácie obsiahnutej vo svojom odvolaní a vyjadrení uviedla, že žalobca je v konaní zastúpený

advokátom, teda jeho prítomnosť v konaní nebola nutná i vzhľadom na skutočnosť, že v konaní už
vypovedal.
17. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovanej podaním zo dňa 18.1.2018 a konštatoval, že žalovaná
v ňom neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali dôvodnosť odvolania žalobcu.V súvislosti s údajným prijatím vyjadrenia žalobcu súdom na pojednávaní, uviedol, že súd prijal iba
písomne spracovanú záverečnú reč žalobcu a to až po skončení dokazovania, pre dokazovanie vo veci
bola teda irelevantná.

18. Žalovaná v podaní zo dňa 15.2.2018 uviedla, že sa stotožňuje s postupom súdu, ktorý konal bez
prítomnosti žalobcu, pričom ani z doložených dokladov nevyplýva, že sa jedná o taký dôvod na strane
žalobcu, ktorý by mal spôsobiť odročenie pojednávania. Vo vzťahu k nedoručeniu záverečnej reči
uviedla, že mohla obsahovať skutočnosti, ku ktorým by sa mohla vyjadriť.

19. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

20. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
zaplatenia peňažnej náhrady voči žalovanej, ktorá mala prospech z odporovateľného právneho úkonu
v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka.

21. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v

konaní a pri rozhodovaní (aj) s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015
Z.z. , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

22. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

24. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným

právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

25. Podľa § 1 ZKR tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a
kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom

dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a
oddlženie fyzickej osoby.

26. Podľa § 44 ods. 4 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, pohľadávku, ktorá sa v konkurze
uplatňuje prihláškou, nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak

ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku.

27. Podľa § 63 ods. 1 veta prvá ZKR ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej
majetkovejhodnotyprevedenejzmajetkudlžníka,sútí,vočiktorýmsaprávoodporovaťprávnemuúkonu
uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec,

právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková
hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva
alebo inej majetkovej hodnoty.

28. Podľa § 67 ods. 1 písm. d) ZKR konkurzu podlieha iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.

29. Podľa § 80 ods. 1 ZKR do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe
neúčinných právnych úkonov, ako aj nároky z nich vyplývajúce. Ak tretia osoba neúčinnosť právneho
úkonu písomne neuzná, správca môže majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neúčinnéhoprávneho úkonu alebo nároky z neho vyplývajúce zapísať do súpisu, až keď neúčinnosť právneho úkonu
určí súd; vylučovacia žaloba v tom prípade nie je prípustná.

30. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil nárok
žalobcu ako nárok vyplývajúci z úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech. Z hľadiska splnenia zákonných predpokladov stanovených v § 42b ods. 4
Občianskeho zákonníka zároveň správne vyvodil, že tieto predpoklady boli v danom prípade splnené,
keď odporovateľnosť právneho úkonu uzavretého medzi dlžníkom žalobcu a žalovanou bol deklarovaný

právoplatným súdnym rozhodnutím a súčasne ide o peňažnú náhradu, nakoľko nehnuteľná vec, ktorá
bola predmetom prevodu neúčinného právneho úkonu, už nie je vo vlastníctve žalovanej. Súd prvej
inštancie sa zaoberal otázkou, či plnenie z titulu odporovateľnosti sa vzťahuje iba na veriteľa, ktorý
bol účastníkom konania o určenie odporovateľnosti podľa § 42b Občianskeho zákonníka alebo aj na
ďalších veriteľov, ktorí si uplatnili pohľadávky v konkurznom konaní. Dospel k záveru, že rozhodujúcim
kritériom pre posúdenie uvedenej otázky je či a kedy došlo k plneniu na základe odporovateľného

úkonu. Vyvodil, že ak došlo k plneniu pred vyhlásením konkurzu, účinky odporovateľného úkonu sa
viažu iba na účastníka civilného konania, v opačnom prípade je žalovaný povinný plniť to, čo mu vyplýva
z odporovateľného úkonu do majetkovej podstaty a rozhodnutie sa vzťahuje na všetkých konkurzných
veriteľov. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR
v uznesení zo dňa 30.4.2013, ktorým argumentoval žalobca v podanom odvolaní a v zmysle ktorého

zapísať do súpisu možno len taký majetok, ktorý bol predmetom právneho úkonu, neúčinnosti ktorého sa
súspechomdovolalsprávcaaleboveriteľprihlásenejpohľadávkypodľa§57ZKR,tedažaloboupodanou
v rámci konkurzného konania. V zmysle § 57 ods. 1 ZKR právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka
sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky
podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka,

len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Najvyšší súd SR v
predmetnom rozhodnutí konštatoval, že právnu úpravu odporovateľných právnych úkonov obsahuje
Občiansky zákonník (§ 42a a nasl.), ale aj ZKR (§ 57 a nasl.), pričom na účely konkurzu ide podľa
Občianskeho zákonníka o právnu úpravu, ktorej použitie je z dôvodu osobitnej úpravy obsiahnutej v
ZKR vylúčené. Rozdiel medzi právnou úpravou odporovateľných úkonov podľa Občianskeho zákonníka

a ZKR spočíva v tom, že podľa Občianskeho zákonníka sa neúčinnosti právneho úkonu možno dovolať
len voči tomu, kto podal voči dlžníkovi odporovaciu žalobu a podľa ZKR ide v prípade dovolania sa
neúčinnosti právneho úkonu o neúčinnosť pôsobiacu voči všetkým veriteľom. Majetok nadobudnutý
neúčinným právnym úkonom, aj v prípade tretích osôb, sa zapisuje do súpisu majetku podstaty, pretože
takýto majetok podlieha konkurzu, ale možno ho zapísať až po tom, čo povinná osoba odporovacie

právo písomne uzná, ak k uznávaciemu prejavu nepríde, až po tom, čo neúčinnosť právneho úkonu určí
súd, a to podľa žaloby uplatnenej podľa § 57 ZKR. Odporovať právnym úkonom je nielen právom, ale
aj povinnosťou správcu.

31. Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec

nesprávneprávneposúdil,keďvyvodilrovnakéúčinkyodporovaniaprávnemuúkonupodľaObčianskeho
zákonníka a podľa ZKR a v dôsledku uvedeného dospel k záveru, že uplatnená pohľadávka je
pohľadávkou, ktorá patrí do majetku podliehajúceho konkurzu, keď žalovaná má povinnosť uhradiť
žalovanú sumu do podstaty úpadcu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že záver o tom, že pohľadávka
patrí do majetku podliehajúceho konkurzu, by bolo možné vyvodiť iba za súčasného zistenia, že majetok

nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu, resp. nárok z neho vyplývajúci, bol zapísaný
správcom do súpisu majetku, čo však z obsahu súdneho spisu nevyplýva.

32. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil napadnutý rozsudok
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom

prejednaní veci posúdiť nárok žalobcu v intenciách vyššie uvedeného záveru vysloveného odvolacím
súdom, opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2
C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa riadil pri posúdení žaloby, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,

z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy; v novom
rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania ( § 396 ods.3 C.s.p.).33. Vo vzťahu k namietanému postupu súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že zvoleným
postupomprvoinštančnéhosúdunedošlokporušeniuprocesnýchprávžalobcu.Zust.§183ods.1C.s.p.
vyplýva, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom pojednávanie môže byť na

návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť
na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že hoci na strane žalobcu existoval dôležitý dôvod, pre ktorý
sa nemohol dostaviť na nariadené pojednávanie, a ktorý dodatočne aj preukázal, bol riadne zastúpený
právnym zástupcom, na strane ktorého žiadny dôvod na nedostavenie sa na pojednávanie neexistoval.

Súd prvej inštancie si zároveň splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 183 ods. 4 C.s.p. a
bezodkladne upovedomil právneho zástupcu, že žalobcom uvedený dôvod na odročenie pojednávania
nie je dôležitý, a to práve z dôvodu, že je zastúpený advokátom, pričom je irelevantné, kedy si právny
zástupca upovedomenie súdu prečítal. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym
spôsobom vysvetlil svoj (správny) procesný postup, keď vykonanie výsluchu žalobcu nepovažoval v
konaní za potrebné a pri rozhodovaní vychádzal z predložených listinných dôkazov.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).