Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/219/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808203207
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5808203207.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobkyne: Marta Bebejová, nar. XX. XX. XXXX,
bytom L. č. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom so
sídlom L., ul. Z. V. č. XX, proti žalovanému: PRIMULA, s. r. o., so sídlom Zuberec č. 373, IČO: 31 603
521, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Tonhauserom, advokátom so sídlom G. G., J.
N. č. XX, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/143/2008-210 zo dňa 27. apríla 2011,
takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 30. 06.
2008 zo strany žalovaného je neplatné. Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni náhradu

mzdy za obdobie od 01. 07. 2008 do 07. 2009 vo výške 1.264,80 EUR brutto mesačne spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % od 01. 09. 2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,5 % zo
sumy 1.246,80 eur od 01. 10. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 7,5 % zo sumy 1.246,80 eur
od 01. 11. 2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 6,5 % zo sumy 1.246,80 eur od 01. 12. 2008 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania 6,5 % zo sumy 1.246,80 eur od 01. 01. 2009 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania 6,5 % zo sumy 1.246,80 eur od 01. 02. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 6,5 %

zo sumy 1.246,80 eur od 01. 03. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 6,5% zo sumy 1.246,80 eur
od 01. 04. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 6,5 % zo sumy 1.246,80 eur od 01. 05. 2009 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania 6,5 % zo sumy 1.246,80 eur od 01. 06. 2009 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania 6,5 % zo sumy 1.246,80 eur od 01. 07. 2009 do zaplatenia. Rozhodol, že od žalovaného
nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával. Žalobu v časti, v ktorej žalobkyňa
žiadala určiť, že jej pracovný pomer, uzavretý pracovnou zmluvou zo dňa 01. 12. 1997 naďalej trvá

a v časti, v ktorej žalobkyňa žiadala priznať náhradu mzdy vo výške 1.246,80 eur brutto mesačne od
01. 08. 2009 do 01. 01. 2010, s úrokom z omeškania 6,5 % zo sumy 1.246,80 eur od 01. 08.
2009 do zaplatenia, zo sumy 1.246,80 eur od 01. 09. 2009 do zaplatenia, zo sumy 1.246,80 eur od 01.
10. 2009 do zaplatenia, zo sumy 1246,80 eur od 01. 11. 2009 do zaplatenia, zo sumy 1.246,80 eur od
01. 12. 2009 do zaplatenia a zo sumy 1.246,80 eur od 01. 01. 2010 do zaplatenia, zamietol. O trovách
konania si súd vyhradil rozhodnúť osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že 01. 12. 1997 medzi žalovaným ako zamestnávateľom
a žalobkyňou ako zamestnankyňou bola uzavretá pracovná zmluva, na základe ktorej mala žalobkyňa
pre žalovaného vykonávať prácu riaditeľky s. r. o. s miestom výkonu práce hotel Primula. Ako vyplynulo
z výpisu z obchodného registra žalovaného, v čase uzavretia pracovného pomeru žalobkyňa nebola
spoločníčkou ani konateľkou žalovaného, stala sa nimi až dňa 30. 12. 1998. V písomnej uzavretej
pracovnej zmluve nebola uvedená pracovná náplň žalobkyne. V čase uzatvárania pracovnej zmluvy

konateľmi žalovaného boli Ing. Šiška a S. Gejdoš. Z výsluchu žalobkyne mal súd preukázané, že ani
ústnou formou si nedojednali jej pracovnú náplň, a to ani pri uzavretí pracovnej zmluvy, ani neskôr.Uvedení konatelia jej dávali len ústnou formou všeobecný pokyn, že má zveľadiť hotel, čím mysleli
zvýšenie jeho návštevnosti. Spôsob, akým mala zvýšenie návštevnosti realizovať, nekonkretizovali.
Keďže výpovede Ing. Šišku a S. Gejdoša a žalobkyne ohľadne pracovnej náplne žalobkyne sa líšia a

z ich výpovedí nebolo možné jednoznačne vyvodiť jednotlivé pracovné úlohy, ktoré mala žalobkyňa v
rámcidohodnutéhodruhupráceprežalovanéhoplniť,podľanázoruprvostupňovéhosúduvšakpracovná
zmluva z 01. 12. 1997 je platná, keďže v písomne uzavretej pracovnej zmluve boli dohodnuté jej
podstatné náležitosti podľa § 29 zákona č. 65/1965 Zb. (Zákonníka práce), a preto na jej základe vznikol
pracovný pomer k 01. 12. 1997 medzi žalobkyňou a žalovaným. V súvislosti s menovaním žalobkyne do

funkcie konateľky žalovaného bolo zistené, že dňa 20. 12. 2002 bola uzavretá zmluva o výkone funkcie.
Súdzčl.II.tejtozmluvymalzistené,ževrámcisvojejpôsobnostijekonateľpovinnýzabezpečovaťriadne
vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov, informovať spoločníkov o stave
spoločnosti, vykonávať všetky práva a povinnosti vyhradené právnymi predpismi štatutárnemu orgánu
spoločnosti, vykonávať voči zamestnancom spoločnosti všetky práva a povinnosti zamestnávateľa,
zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,

zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo
spoločnostispôsobiťaleboohroziťjejzáujmyalebozáujmyjejspoločníkovaprivýkonesvojejpôsobnosti
bolo uložené konateľovi, aby uprednostňoval svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo
záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. V rámci výsluchu žalobkyne mal súd preukázané, že
pokiaľ sa stala konateľkou žalovaného, pribudli jej povinnosti aj zodpovednosť. Konkrétne jej pribudli

povinnosti viesť zoznam spoločníkov, zvolávať valné zhromaždenia a pripravovať podklady pre valné
zhromaždenie. V rámci vedenia účtovníctva ako konateľka na valnom zhromaždení predniesla správu
o výsledku hospodárenia. Tieto jej tvrdenia mal súd potvrdené z výsluchu svedka Ing. I. L.. Súd mal
v konaní preukázané, že žalobkyňa ako konateľka spoločnosti vykonávala odlišnú činnosť než ako
zamestnankyňa, kde hlavne zabezpečovala bežnú prevádzku hotela Primula.

Podľa názoru súdu vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 12. 1997 medzi účastníkmi pracovný
pomer, ktorý bolo možné ukončiť len spôsobmi, ktoré boli taxatívne vymenované v ust. § 59 Zákonníka
práce. Menovanie do funkcie konateľa, resp. skončenie prideľovania práce podľa pracovnej zmluvy
zamestnancovi medzi spôsoby skončenia pracovného pomeru nepatrí. V čase, kedy žalovaný dal
žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru, dňa 30. 06. 2008, podľa názoru súdu pracovný

pomer medzi účastníkmi existoval, a to nielen ako tzv. faktický pracovný pomer. Konštatoval, že
prvý dôvod uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru (najpodstatnejší), a to zodpovednosť
žalobkyne za vznik schodku na pokladni zamestnávateľa vo výške 5.543.359,49 Sk ku dňu 13. 05. 2008,
sa v konaní nepreukázal. Tento dôvod potom žalovaný nemohol považovať ani za porušenie pracovnej
disciplíny žalobkyne ako zamestnankyne, ani za porušenie povinností žalobkyne ako konateľky s.

r. o. Pokiaľ sa týkalo ďalších dôvodov uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru, a to
neodvedenie poistného na zdravotné poistenie príslušným zdravotným poisťovniam za mesiace marec a
apríl 2008, vydanie nesprávneho pokynu účtovníčke nezaúčtovať všetky odpisy za rok 2007, v dôsledku
čoho zamestnávateľ zaplatil vyššiu daň z príjmov právnických osôb, nepodpísanie koncoročných
inventúr a štvrťročných stavov pokladne, tieto dôvody podľa názoru prvostupňového súdu nie sú

porušením pracovnej disciplíny žalobkyne. Možno ich subsumovať pod povinnosť zabezpečiť riadne
vedenie účtovníctva spoločnosti, ktorá však bola povinnosťou žalobkyne ako konateľky s. r. o., v rámci
zmlúv o výkone funkcie zo dňa 20. 12. 2002, 30. 05. 2007 a zo dňa 18. 12. 2007. Posledný dôvod, ktorý
žalovaný uviedol v okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobkyňou, a to neuzavretie dohôd
s údržbárom, vodičom a účtovníčkou zamestnávateľa, ktoré sú vyžadované všeobecne záväznými

predpismi, podľa názoru súdu tento dôvod je neurčitý, lebo v ňom nie je uvedené, konkrétne aké dohody
mala žalobkyňa s údržbárom, vodičom a účtovníčkou zamestnávateľa uzavrieť, ani v akom období. Súd
konštatoval, že ak malo ísť o niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tak
potom by ju mohla žalobkyňa uzavrieť ako konateľka žalovaného, pretože v zmysle zmluvy o výkone
funkciu mala vykonávať voči zamestnancom spoločnosti všetky práva a povinnosti zamestnávateľa.

Ak malo ísť o niektorú občianskoprávnu alebo obchodno-právnu zmluvu, vzhľadom na charakter tejto
činnosti by prichádzala do úvahy zmluva o dielo, mandátna alebo príkazná zmluva, ktoré možno uzavrieť
aj neformálne. Tento dôvod ako porušenie pracovnej disciplíny žalobkyne v konaní nepreukázal.
Prvostupňový súd uviedol, že žalobkyňa vo svojom výsluchu 06. 04. 2011 uviedla, že nevie, či pôžičky
poskytovala ako riaditeľka hotela, t. j. ako zamestnankyňa, alebo ako konateľka žalovaného. Podľa

názoru súdu však požičiavanie peňazí žalovaného, resp. nedostatočná evidencia pôžičiek žalobkyňou
nie sú uvedené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny v okamžitom skončení pracovného pomeru,
ktorého neplatnosť bola predmetom tohto konania. Súd sa napokon priklonil k záveru, že žalobkyňa
pôžičky poskytovala ako konateľka žalovaného, pretože vo svojom výsluchu dňa 05. 10. 2009 uviedla,že pôžičky z peňazí žalovaného poskytovala na pokyn starostu obce Zuberec (ktorý bol spoločníkom
žalovaného PRIMULA, s. r. o.) a p. Jantoľáka, ktorý bol predsedom dozornej rady žalovaného. V
rámci poskytnutia pôžičiek teda podľa vlastného vyjadrenia plnila príkazy spoločníka, resp. predsedu

dozorného orgánu žalovaného. Z obsahu prvého dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru
súd mal zistené, že žalovaný ako zamestnávateľ považoval za porušenie pracovnej disciplíny vznik
schodku na pokladni, nie samotné poskytovanie pôžičiek žalobkyňou alebo ich evidenciu. Z výsluchu
svedkovIng.L.aQ.S.akobývalejúčtovníčkyžalovanéhomalsúdpreukázané,žeposkytovaniepôžičiek
sa dialo zo strany žalovaného aj v minulosti, napr. firme Tatrawest, ktoré však boli vrátené a nebolo

preukázané, že by za poskytovanie týchto pôžičiek voči osobe, ktorá ich za žalovaného poskytla, boli
vyvodzované nejaké sankcie.
Súd dospel teda k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou je neplatné,
zohľadnil však fakt, že žalobkyňa skutočne neustále menila svoje vyjadrenia k otázke údajnej pôžičky
z pokladne žalovaného a ani počas konania nevysvetlila čo s peniazmi, resp. údajnou pôžičkou, ktorú
poskytla z peňazí žalovaného urobila, súd uznal za oprávnenú požiadavku žalovaného o rozhodnutí, že

od žalovaného ako zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu ďalej zamestnával.
Správanie žalobkyne kedy odmietla uviesť výšku pôžičky z peňazí žalovaného a odmietla predložiť
zmluvu o pôžičke, taktiež odmietala uviesť komu peniaze požičala, je podľa názoru súdu aj dostatočným
dôvodom, pre ktorý žalobkyni priznal náhradu mzdy len za obdobie 12 mesiacov.
Zo mzdových listín žalobkyne za mesiace apríl jún 2008 súd uistil, že v tomto období dosahovala

priemerný mesačný zárobok 1.264,80 eur brutto. Súd jej priznal náhradu za 12 mesiacov od neplatného
skončenia pracovného pomeru s úrokom z omeškania v jeho zákonnej výške. V časti, v ktorej žiadala
určiť, že jej pracovný pomer naďalej trvá a v časti, v ktorej žiadala priznať náhradu mzdy presahujúcu
12 mesiacov s úrokom z omeškania, súd žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).

V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Mal za to, že súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa jeho názoru okresný súd nesprávne zhodnotil právny stav, ktorý vznikol medzi ním a žalobkyňou
po jej menovaní do funkcie konateľky spoločnosti. Žalobkyňa sama vo svojich výpovediach na otázku
právneho zástupcu uviedla, že nevie relevantným spôsobom definovať rozdiel svojej činnosti riaditeľky
pred a po menovaní konateľkou spoločnosti. Rozdiel vo svojej činnosti konkretizovala až vo svojej
výpovedi 06. 04. 2011, kde z pripraveného papiera čítala, že ako konateľka viedla zoznam spoločníkov

a zvolávala valné zhromaždenia, pripravovala podklady pre valné zhromaždenie. Pripomenul, že
spoločnosť PRIMULA, s. r. o., mala v priemere 14 spoločníkov, takže činnosť spočívajúca vo
vyhotovovaní zoznamu spoločníkov nie je možné nazvať hlavnou činnosťou, keďže zaberá maximálne
30 minút činnosti ročne s aktualizáciou jeho obsahu. Rovnako príprava valných zhromaždení a
podkladov na valné zhromaždenie, ktoré sa spravidla konali 1 až 2x do roka, neubrala z pracovného

nasadenia žalobkyne veľké množstvo času. Je nesporné, že žalobkyňa sa nevedela diferencovať medzi
svojou činnosťou konateľky a riaditeľky spoločnosti. V rámci jej činnosti tak dochádzalo k prelínaniu
dvoch funkcií a dvoch odlišných právnych vzťahov.
V prvom rade vykonávala funkciu konateľky ako štatutárneho orgánu spoločnosti v rámci obchodno-
právneho vzťahu k žalovanému. Rovnako tak v dvojjedinom postavení vykonávala aj činnosť riaditeľky

ako zamestnanca v pracovnom pomere. Pri výkone jej činnosti tak dochádzalo k súbehu dvoch odlišných
právnych vzťahov, ktoré sa navzájom vylučujú.
Poukázal na to, že pracovný pomer je záväzkovo právny vzťah, ktorý na rozdiel od obchodno-právnych
a občiansko-právnych vzťahov je založený na princípe podriadenosti a nadriadenosti. Prvky rovnosti
zmluvných strán prevládajú len pri založení pracovného pomeru. Poukázal na judikatúru Najvyššieho

súdu ČR, ktorý sa venoval otázkam, či je možné, aby konateľ spoločnosti s. r. o., bol v pracovnom
pomere k spoločnosti, v ktorej je konateľom.
Namietal, že okresný súd sa nevysporiadal s hlavným dôvodom okamžitého skončenia pracovného
pomeru, a to chýbajúcou hotovosťou. Tvrdenie súdu, že schodok, ktorý žalobkyňa uznala na
mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 09. 05. 2008, o čom svedčí zápis z konania mimoriadneho

valného zhromaždenia, nemohol byť dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, pretože
nebol zo strany žalovaného preukázaný, podľa názoru žalovaného neobstojí, pretože súd nevykonal
v predmetnej veci žiadne dokazovanie. Žalobkyňa v konaní neustále menila svoje výpovede ohľadne
chýbajúcej hotovosti, a preto je nesporné, že hodnoverne a preukázateľne neustála dôkazné bremeno,lebo nedokázala jasne vysvetliť osud predmetnej finančnej hotovosti aj napriek skutočnosti, že peniaze
v pokladni vykazovala v účtovných závierkach. Naopak, prejav vôle žalobkyne, ktorým uznala svoj
záväzok voči žalovanému, nebol počas súdneho konania spochybnený. Žalobkyňa nedokázala vyvrátiť

pochybnosti o nečestnosti jej konania a účelovosti zmeny svojich názorov. Žalobkyňa s pokladňou
hospodárila a peňažné prostriedky použila bez súhlasu zamestnávateľa. Preto namietal odôvodnenie
rozhodnutia prvostupňového súdu, že žalobkyňa nebola zodpovedá za schodok v pokladni, to znamená
rozdiel medzi skutočným stavom a stavom účtovným, keď podľa predložených dôkazov schodok
každoročne narastal a len v rokoch 2006 a 2007 asi o 1 milión. Hospodárenie s pokladňou a hotovosťou

vykonávala iba žalobkyňa.
Trval na tom, že žalobkyňa vykonávala funkciu riaditeľky, to znamená činnosť vedúceho zamestnanca,
ktorý je v rámci svojej činnosti zodpovedný za riadenie celej spoločnosti a pri svojom rozhodovaní je viac
autonómny. Jej základné povinnosti vyplývajú z ust. § 82 Zákonníka práce. Prvostupňový súd opomenul,
že práve žalobkyňa v rámci svojej pracovnej činnosti prideľovala zamestnancom prácu a vykonávala
pôsobnosť zamestnávateľa. Pre tieto skutočnosti žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

(§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením § 202 O. s. p., v
odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§
212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 a 2 O. s. p. zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Odvolací súd z dokazovania vykonaného pred prvostupňovým súdom mal preukázané, že žalobkyňa sa
žalobou podanou na Okresnom súde v Námestove domáhala voči žalovanému neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 30. 06. 2008 a žiadala určiť, že pracovný pomer medzi ňou a
žalovaným trvá.
Podaním zo dňa 14. 05. 2009 doplnila žalobu o náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce.

Z dokazovania vykonaného pred prvostupňovým súdom bolo preukázané, že žalobkyni bolo skončenie
pracovného pomeru v písomnej forme doručené 30. 06. 2008. Obsahom okamžitého skončenia
pracovného pomeru boli dôvody:
1 žalobkyňa mala spôsobiť schodok na peňažných prostriedkoch v pokladni zamestnávateľa, ktoré jej
boli zverené;

2. žalobkyňa neodviedla poistné na zdravotné poistenie príslušným zdravotným poisťovniam za mesiace
marec a apríl 2008;
3. žalobkyňa vydala nesprávny pokyn účtovníčke nezaúčtovať všetky odpisy za rok 2007, v dôsledku
čoho zamestnávateľ zaplatil vyššiu daň z príjmov právnických osôb;
4/ žalobkyňa nepodpísala koncoročné inventúry a štvrťročné stavy pokladne.

Prvostupňový súd rozhodol rozsudkom č. k. 5C/143/2008-135 zo dňa 04. 01. 2010 v spojení s opravným
uznesením č. k. 5C/143/2008-188 zo dňa 29. 04. 2010, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel a určil,
že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 30. 06. 2008 zo strany žalovaného je neplatné a
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 01. 07. 2008 do doby opätovného

prideľovania práce, mesačne vo výške 1.264,80 eur brutto spolu s mesačnými úrokmi podľa úrokovej
miery za jednotlivé obdobia rokov 2008, 2009 a 2010. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8Co/216/2010-200 zo dňa 30. 12.
2010 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytýkal okresnému súdu, že
sa dostatočne nezaoberal skutočnosťou, či činnosti, ktoré boli predmetom pracovnej zmluvy mohla

vykonávať žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy po tom, čo bola vymenovaná do funkcie konateľky
vzhľadom k tomu, že časť úkonov, ktoré vykonávala v rámci pracovnej činnosti, predstavovali i úkony
vykonávané v rámci konateľstva. Vytýkal prvostupňovému súdu pokiaľ išlo o skúmanie dôvodov pre
okamžité skončenie pracovného pomeru v súvislosti s postavením žalobkyne ako konateľky, že sa
dostatočne nezaoberal otázkou prelínania povinností v rámci výkonu týchto dvoch činností a ich vplyvu

na dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru. Odvolací súd pokiaľ išlo o schodok,
stotožnil sa s odôvodnením okresného súdu, že nebola vykonaná inventúra, a teda nebolo dokázané,
že za schodok zodpovedá žalobkyňa. Namietal však, že okresný súd sa v súvislosti s uvedeným
nevyporiadal s jej výpoveďou keď priznala, že požičiavala peniaze v rozpore so svojimi úlohami. Nieje zrejmé či ich požičiavala ako konateľka alebo riaditeľka spoločnosti. Pôžičky riadne neevidovala, a
tieto ani neboli vrátené.

Prvostupňový súd doplnil dokazovanie výsluchom žalobkyne pred prvostupňovým súdom na
pojednávaní dňa 06. 04. 2011 a dňa 27. 04. 2011 vyhlásil rozsudok.
Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 06. 04. 2011 aj odvolací súd
mal preukázané, že pokiaľ uzatvárala pracovnú zmluvu so žalovaným, nebola jej písomne, ani ústne,
oznámená pracovná náplň. Konatelia žalovaného jej oznámili, že bude pracovať tak, aby zveľadila hotel,

čím mali na mysli, aby zvýšila jeho návštevnosť. Nekonkretizovali spôsob ako má ďalej prakticky tieto
úlohy a činnosti plniť. Žalobkyňa bola dňa 30. 12. 1998 ustanovená do funkcie konateľky žalovaného.
Pracovný pomer ako riaditeľka žalovaného ukončený nemala. Obe tieto zaradenia vykonávala súbežne.

Pokiaľ žalovaný vo svojom písomnom ukončení pracovného pomeru okamžite so žalobkyňou zo dňa
30. 06. 2008, ako dôvody uvádzal závažné porušenie pracovnej disciplíny, a to tým, že žalobkyňa

spôsobila schodok na peňažných prostriedkoch v pokladni zamestnávateľa žalovaného, ktoré mali
byť jej zverené a čo malo byť preukázané inventúrnym súpisom ku dňu 31. 05. 2008, neodvedenie
poistného na zdravotné poistenie príslušným zdravotným poisťovniam za mesiace marec a apríl
2008, vydanie nesprávneho pokynu účtovníčke spoločnosti, podľa ktorého účtovníčka nezaúčtovala
všetky odpisy za rok 2009, v dôsledku čoho žalovaný zaplatil vyššiu daň z príjmu fyzických osôb a

nepodpísanie koncoročných inventúr a štvrťročných stavov pokladne, neuzavretie dohôd s údržbárom,
vodičom a účtovníčkou za žalovaného, ktoré sú vyžadované všeobecnými právnymi predpismi, žalobca
nepreukázal. Odvolací súd sa preto stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu, že okamžité
skončenie pracovného pomeru žalovaným so žalobkyňou zo dňa 30. 06. 2008 je neplatné. Bolo na
žalovanom ako zamestnávateľovi, aby žalobkyni určil pracovnú náplň, a to písomne alebo ústne a

na základe toho potom mohol konštatovať, že došlo k porušeniu pracovnej disciplíny a neplnení úloh
a pracovných činností, ktoré by vyplývali z tejto pracovnej náplne. Pokiaľ žalobkyňa obdržala od
žalovaného okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 30. 06. 2008, dňa 01. 07. 2008 oznámila
žalovanému, že nesúhlasí s ukončením pracovného pomeru a vyzvala ho, aby ju naďalej zamestnával
za nezmenených podmienok.

Odvolací súd sa oboznámil rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/60/2009 zo dňa 27.
10. 2011. Z predmetného rozsudku vyplynulo, že žalobkyňa bola uznaná vinnou, že za obdobie od 01.
12. 1997 do 13. 05. 2008 ako výkonná riaditeľka a konateľka obchodnej spoločnosti PRIMULA, s. r.
o., Zuberec, organizačná zložka hotela PRIMULA Zuberec, ako zodpovedný a na to určený pracovník

preberala finančné prostriedky z činnosti stravovacích, reštauračných a ubytovacích služieb v oblasti
turizmu a cestovného ruchu na prevádzke hotela PRIMULA Zuberec 373 v lokalite Roháčov, ktoré
ukladala v pokladni (trezore) hotela a ktoré slúžili na ďalších chod a podnikateľské aktivity spoločnosti. Z
týchto finančných prostriedkov si postupne počas celého uvedeného obdobia bez vedomia spoločníkov,
ostatných konateľov spoločnosti a spolupracovníkov fyzicky alebo výberom z účtu spoločnosti brala

rôzne finančné čiastky, ktoré následne použila pre svoje bližšie neurčené účely, fyzické inventúry
nevykonávala a skutočný stav pokladne viedla fiktívne, čím obchodnej spoločnosti PRIMULA, s. r. o.,
Zuberec spôsobila škodu vo výške 185.828,39 eur. Okresný súd mal za to, že žalobkyňa spáchala
obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1 a ods. 4 písm. a/ Trestného zákona.

Dopytom na trestnú kanceláriu Krajského súdu v Žiline (č. l. 246 spisu) bolo zistené, že odsudzujúci
rozsudok prvostupňového trestného súdu, Okresného súdu Námestovo, nie je doposiaľ právoplatný.

Z rozsudku Okresného súdu Námestovo bol zistený iný skutkový stav v rámci trestného konania, ako
v rámci konania civilného o žalobe žalobkyne a zároveň bola zistená aj rozdielnosť pri posudzovaní

konania žalobkyne.

S poukazom na uvedené skutočnosti, a tiež vzhľadom na nedoplnené dokazovanie v zmysle intencií
zrušujúceho uznesenia krajského súdu č. k. 8Co/216/2010-200 zo dňa 30. 12. 2010 bol
rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Súd I. stupňa pripojí

právoplatné rozhodnutie trestného súdu, Okresného súdu Námestovo, v konaní sp. zn. 4T/60/2009 a
vysporiada s tvrdením žalovaného ohľadne konania žalobkyne, ktoré bolo v rozpore s povinnosťami
zamestnanca. V prípade právoplatného odsudzujúceho trestného konania sa súd vysporiada s tým, či
schodok vo výške zistenej v trestnom konaní, spôsobený žalobkyňou, je závažným porušením pracovnejdisciplíny, ktorý má za následok okamžité skončenie pracovného pomeru. Až po doplnení dokazovania
v naznačenom smere prvostupňový súd opätovne vo veci rozhodne a v novom rozhodnutí rozhodne o
trovách prvostupňového a odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .