Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18Pc/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720202985
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6720202985.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci navrhovateľa mal. F. Š., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom B. V. XX, občan SR, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene, dieťa matky: E. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. V. XX, XXX XX
B. V., občan SR, právne zast. Brázdil & Brázdilová, advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 50 492 934,
Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, a otca: U. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. X, XXX XX V. Š., občan SR,
právne zast. Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka, Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom,
o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd u r č u j e , že U. Š., nar. XX. XX. XXXX, občan SR, trvale bytom V. Š., P. XXXX/X, štátna

príslušnosť SR, n i e j e otcom maloletého F. Š., nar. XX. XX. XXXX, pochádzajúceho z matky E.
W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V., B. V. XX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 03. 07. 2020 návrh, v ktorom žiadal, aby súd vyslovil, že
označený právny otec U. Š. nie je otcom maloletého. V dôvodoch návrhu navrhovateľ uviedol, že v
rodnom liste dieťaťa je ako otec uvedený U. Š.Í.. Právny otec a matka neboli manželia, žili v spoločnej
domácnosti cca 7 mesiacov, avšak ako rodina nefungovali. Matka sa poznala s právnym otcom 15
rokov, po siedmych rokoch sa rozišli a každý z nich si našiel iného partnera. Cca po 2 rokoch sa k sebe
vrátili a začali spolu žiť, na to matka zistila, že je tehotná. Po narodení dieťaťa právny otec a matka žili

spolu cca 7 mesiacov. Po narodení dieťaťa asi 3 týždne si rodičia dali urobiť anonymné testy DNA, z
ktorých vyplynulo, že právny otec, ktorý je zapísaný v rodnom liste dieťaťa, nie je biologickým otcom
maloletého. Od tej doby začal právny otec matke fyzicky aj psychicky ubližovať. Od 9/2014 rodičia nežijú
v spoločnej domácnosti, čo je cca 6 rokov. Matka si v máji 2018 našla nového partnera, od septembra
2018 žije s týmto partnerom aj s maloletým v spoločnej domácnosti, spolu maloletého vychovávajú.
Maloletý právneho otca nevolá otec, oslovuje ho menom „U.“, má k nemu priateľský vzťah, vníma ho
ako kamaráta. K súčasnému partnerovi matky si maloletý vytvoril dobrý vzťah, hovorí mu, že ho ľúbi,

rozumejú si spolu, hrajú sa spolu. Pokiaľ dá matka na výber, s kým chce maloletý stráviť čas, vyberie
si jej súčasného partnera. Matka uviedla, že biologickým otcom dieťaťa je U.. E. I., ktorý absolvoval
anonymnétestyDNA,kdesapotvrdilo,žejebiologickýmotcommal.F..Eštevroku2015matkapodávala
návrh na zapretie otcovstva na Okresnom súde v Žiari nad Hronom, avšak na základe vyhrážok U.
Š., tento návrh stiahla. V konaní bolo vykonané dokazovanie testom DNA, z ktorého vyplynulo, že pán
U. Š. nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa. V konaní pred tunajším súdom vo veci návrhu na
prípustnosť zapretia otcovstva bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, kde boli vypočutí ako svedkovia

pán I., ďalší svedkovia na návrh právneho otca aj matky, bolo vypočuté maloleté dieťa sudcom, boli
predloženélistinnédôkazy,videozáznamy.Rozsudkomsúduzodňa24.06.2019(sp.zn.11Pc/15/2018),
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 16. 08. 2019 súd pripustil zapretie otcovstva, ktoré
svedčí právnemu otcovi U. Š. a určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujmemaloletého. Neodkladným opatrením vydané Okresným súdom Zvolen v konaní č. k. 12P/24/2018 bol
maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené, že je oprávnený sa s ním stýkať
každú nepárnu sobotu v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. Matka sa vyjadrila, že zo strany otca

dochádza k manipulácii dieťaťa, kedy ho navádza a káže mu hovoriť alebo opakovať frázy, ktoré nie sú
samovoľným prejavom dieťaťa. Uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/262/2018 zo dňa 23. 10.
2018 bol ÚPSVaR Zvolen ustanovený maloletému za opatrovníka na podanie návrhu a na zastupovanie
maloletéhodieťaťavkonaníoprípustnostizapretiaotcovstvaavkonaníozapretieotcovstva.Nazáklade
uvedeného navrhovateľ žiadal, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

2. Návrh navrhovateľa bol doručený do vlastných rúk matke aj právnemu otcovi spolu s výzvou
súdu, aby sa k nemu vyjadrili. Právny otec prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení
uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí. Mal zato, že zapretie otcovstva nie je v záujme maloletého.
Je pravdou, že pred tunajším súdom bolo v konaní č. k. 11Pc/15/2018 v spojitosti s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoP/43/2019 právoplatne rozhodnuté o pripustení zapretia

otcovstva. Právny otec uviedol, že sa voči rozhodnutiu prvoinštančného súdu odvolal, avšak Krajský
súd v Banskej Bystrici sa nezaoberal námietkami uvedenými v odvolaní, rozhodnutie odôvodnil
procesnou absenciou osoby právneho otca podať v predmetnej veci odvolanie. Otec prostredníctvom
mimoriadneho opravného prostriedku - dovolanie, napadol obe tieto rozhodnutia, zároveň podal podnet
na podanie dovolania zo strany Generálneho prokurátora SR. O týchto jeho procesných návrhoch

doposiaľ nebolo rozhodnuté. V tejto súvislosti s poukazom na § 164 navrhol, aby súd konanie o zapretie
otcovstva prerušil, pretože v návrhu kolízny opatrovník tvrdí, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby
došlo k zapretiu otcovstva, o tejto otázke je však výlučne oprávnený rozhodnúť súd v súdnom konaní,
ktoré predchádzalo prebiehajúcemu súdnemu konaniu. O tejto otázke nie je toho času rozhodnuté
z dôvodu podania mimoriadnych opravných prostriedkov. Právny otec žiadal, aby súd postupoval

veľmi citlivo, pretože výsledok dovolacieho konania bude mať vplyv aj na výsledok v tu prejednávanej
veci. K samotnému návrhu navrhovateľa právny otec uviedol, že neexistuje záujem maloletého na
vyhovení návrhu. Kolízny opatrovník v návrhu na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz.
Rovnako matka nepredložila žiadne relevantné dôkazy. Kolízny opatrovník nepredložil napr. znalecký
posudokzoblastipsychiatrie/psychológie,čiakékoľvekodbornévyjadrenie,zktoréhobybolverifikovaný

postoj maloletého dieťaťa k podanému návrhu, čím je zjavná absencia súhlasu maloletého dieťaťa s
predmetným konaním. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.US 216/2018
zo dňa 19. 09. 2018, kde Ústavný súd poukázal na nevyhnutný postup súdu pri hodnotení záujmu
maloletého dieťaťa. Zákon vo všeobecnosti v súdnych konaniach týkajúcich sa maloletých detí ukladá
povinnosť prihliadať na názor maloletých detí primerane ich veku a vyspelosti. Ak sú deti útleho veku,

nie je možné na ich názor prihliadať, pretože nedokážu posúdiť dosah tohto rozhodnutia a súdy by
mali ustanoviť súdneho znalca z odvetvia detskej psychológie, ktorý vypracuje znalecký posudok. V
návrhu sa navrhovateľ opiera výlučne o vzťahové pomery medzi matkou a právnym otcom a to na
základe subjektívne uvádzaných tvrdení zo strany matky, ktoré nie sú verifikované žiadnymi dôkazmi.
Práve matka sa v poslednom období dvoch rokov správa voči osobe právneho otca šikanózne, v

rozpore s dobrými mravmi a to od času, keď začala žiť v spoločnej domácnosti s pánom I.. Matka so
svojim súčasným priateľom podala voči právnemu otcovi minimálne deväť trestných oznámení, ktoré
boli vyhodnotené ako zjavne neopodstatnené, matka sa niekoľko krát pokúsila mariť realizáciu styku
právneho otca s maloletým tak, že maloletému zašila odpočúvacie a sledovacie zariadenie do nohavíc,
ktoré malo maloleté dieťa počas realizácie styku s právnym otcom. K spolužitiu s matkou právny otec

uviedol, že približne 4 a pol roka fungovali ako rodina, aj keď nežili v spoločnej domácnosti. Boli v
denno-dennom kontakte, právny otec sa o dieťa staral, ako aj o matku osobne, napriek tomu, že po
testoch DNA vedel, že nie je biologickým otcom dieťaťa. Jeho správanie sa však ani k matke, ani k
maloletému dieťaťu nezmenilo. Dieťa považuje za svojho syna, miluje ho a vždy ho vychovával. Matke
nikdyfyzickyanipsychickyneublížil.Hocidošlomedzinimikukonfliktom,ktoréobajaneadekvátneriešili,

mal zato, že sa to deje denno-denne v bežných domácnostiach. Po každom konflikte však s matkou
dospeli ku konštruktívnemu a zmierlivému riešeniu problému. K maloletému F. má právny otec vytvorený
hlboký citový vzťah, rovnako aj maloletý k nemu, navzájom si veľmi dobre rozumejú. Vzájomná citová
väzba má svoj základ v tom, že sa vždy snažil o dieťa najlepšie postarať. Pral mu oblečenie, kupoval
mu veci, udržiaval jeho osobnú hygienu, uspával ho, čítal mu rozprávky, hrávali sa spolu spoločenské

hry a iné, učil ho jazdiť na bicykli, hrať futbal, spoločne chodili na nákupy. S maloletým pripravovali
stravu, pravidelne chodili na detské ihrisko. Keď bol maloletý chorý, venoval sa mu, podával mu lieky.
Maloletého F. vodil do materskej škôlky, právny otec sa usiloval čo najviac času tráviť s ním. Chodili
na spoločné výlety. Tieto aktivity realizovali v byte matky alebo v byte právneho otca. Niekedy sa stalo,že celý deň aj celú noc strávil v byte matky bez jej prítomnosti, pretože si to maloletý prial. Rovnako
sa stalo, že matka s maloletým občas strávili celý deň aj celú noc v jeho byte na základe želania
maloletého. Maloletého F. vždy vnímal a aj naďalej vníma ako svojho vlastného syna, rovnako maloletý

F. ho považuje za svojho vlastného otca. Preto je v záujme maloletého F. zachovať súčasný právny
stav tak, aby bol naďalej v rodnom liste zapísaný ako jeho otec. Matka iniciovala konanie vedené na
Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 11Pc/15/2018 a to výlučne zo subjektívnych sebeckých a negatívne
mierených dôvodov, najmä pod vplyvom súčasného partnera pána I.. O uvedenom svedčí aj to, že
matka mala dostatok času na uplatnenie svojho práva na zapretie otcovstva, pričom tak neučinila, resp.

podaný návrh na Okresnom súde v Žiari nad Hronom dobrovoľne, slobodne a bez nátlaku vzala v celom
rozsahu späť, napriek tomu, že od narodenia maloletého F. mala vedomosť o tom, že on nie je jeho
biologickým otcom. Postoj právneho otca v prejednávanej veci vychádza z jeho lásky k maloletému
synovi, na ktorom mu záleží a bol by nerád, aby maloletý stratil oporu vo svojom živote, akú môže
mať vo svojom otcovi, a ktorú mu nemôže dokázať nahradiť jeho údajný biologický otec, ani súčasný
priateľ matky, či akákoľvek tretia osoba. Do augusta 2018 bol maloletý šťastným dieťaťom, mal svoju

matku, otca, kamarátov, aj domov. V súčasnosti býva smutný, bojí sa prejaviť svoje názory a pocity, čo
je predovšetkým zásluha matky. Matka žije v súčasnej dobe s pánom I., ktorého akékoľvek existencia
citovej väzby a citového prepojenia s maloletým je otázna, t. j. nemá záujem žiť s pánom I. a v skutočnosti
nemá záujem, aby bol pán I. zapísaný ako otec maloletého F. v rodnom liste. V tejto súvislosti právny
otec poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý poukázal na špecifiká konania o

zapretie otcovstva, pričom rozsudok o zapretí otcovstva nemusí bezvýnimočne deklarovať súlad medzi
biologickým a právnym otcovstvom, ale jeho cieľom je za aplikácie zásady najlepšieho záujmu dieťaťa,
dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi konkurujúcimi si záujmami. Tak ako článok 7, odsek 1 Dohovoru
o právach dieťaťa priznáva dieťaťu právo poznať svojich biologických rodičov, výkladom možno dôjsť k
záveru, že mu taktiež priznáva právo svojich rodičov nepoznať, keďže ide o právo a nie povinnosť poznať

svojich rodičov. ESĽP tiež konštatoval, že v okolnostiach daného prípadu môže mať právne otcovstvo
prednosť pred biologickým, pokiaľ rozhodnutie sleduje legitímny cieľ - zabezpečenie najlepších záujmov
dieťaťa. Obdobne bol vyslovený záver v náleze ÚS ČR sp. zn. PL.US 15/09 z 08. 07. 2010, ktorý
pripustil právnu ochranu vzťahu medzi právnym otcom a dieťaťom. V okolnostiach prípadu mal právny
otec zato, že z návrhu kolízneho opatrovníka nevyplýva záujem maloletého na usporiadanie rodinných

vzťahovprostredníctvomnávrhunavyslovenieprípustnostizapretiaotcovstva.Odnarodeniamaloletého
uplynula pomerne dlhá doba, existujú statusové pomery a je možno konštatovať, že zmena, ktorá by
bola vyslovená, by mohla mať negatívny vplyv na ďalší vývoj maloletého.

3. Matka s podaným návrhom súhlasila. Poukázal na to, že maloletý F. sám prezentoval už dvakrát

svoj názor a to v správe kolízneho opatrovníka ÚPSVaR Banská Štiavnica a vo výpovedi maloletého
pred súdom zo 06. 05. 2019, pričom ani raz neprejavil citovú väzbu a záujem stretávať sa s právnym
otcom.Matkauviedla,žesprávnymotcomnetvorilamanželskýzväzok,akorodinaspolunežili,neobývali
spoločnú domácnosť. Po siedmych mesiacoch od narodenia dieťaťa matka s maloletým odišla po tom,
čo dochádzalo k verbálnym a fyzickým útokom na jej osobu a odvtedy sa nikdy k právnemu otcovi

nevrátila a s maloletým žila sama v domácnosti až do septembra 2018, od kedy začala žiť v spoločnej
domácnosti so súčasným partnerom E. I.. To, že právny otec nie je biologickým otcom maloletého,
je jednoznačne preukázané znaleckým posudkom vyhotoveným v konaní Okresného súdu Žiar nad
Hronom. Maloletý ho ako otca nevníma, ani ho tak nevolá. Tvrdenia právneho otca, ktoré prezentuje
ohľadne citovej väzby maloletého na neho, sleduje výlučne záujem právneho otca, ktorý povyšuje nad

záujem dieťaťa, čo je v rozpore s konaním. Motív konania právneho otca, ktorý bojuje za dieťa, ktorého
nie je biologickým otcom, môže byť v minulosti diagnostikovanom zdravotnom probléme s počatím
dieťaťa, pričom počas konania na priamu otázku právnej zástupkyne, právny otec toto nevyvrátil.
Konanie právneho otca vykazuje znaky až posadnutosti maloletým, čo môže byť prejavom psychickej
poruchy, pričom sám vo svojich vyjadreniach už priznal, že v minulosti navštevoval psychiatra a dodnes

navštevuje psychologičku v Žiari nad Hronom. Takéto konanie zo strany právneho otca môže byť do
budúcna pre vývoj maloletého nebezpečné. Počas odovzdávania a preberania maloletého sa vyskytujú
problémy a to agresívne, neslušné správanie právneho otca, kedy dochádza k verbálnym a tiež aj
fyzickým útokom na matku, čo má negatívny vplyv na psychický a fyzický vývoj maloletého. Nie je v
záujme maloletého, aby bol právny otec naďalej zapísaný ako jeho otec, naďalej sa s ním stretával a aby

do budúcna maloletý preberal takéto správanie právneho otca. Maloletý má biologického otca, s ktorým
mávytvorenúcitovúväzbuatentomázáujemozosúladeniebiologickéhoamatričnéhootcovstva.Matka
poukázala na podstatný článok 7 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zakotvuje dieťaťu právo poznať
svoj pôvod a pôvod svojich rodičov a právo poznať svojho skutočného biologického otca. Manipuláciamaloletého zo strany právneho otca bola zrejmá z videozáznamov, ktoré sám predložil na USB kľúči na
predchádzajúcom konaní a podľa slov maloletého, ho právny otec núti povedať aj veci, ktoré nechce a
nezakladajú sa na pravde. Taktiež tu bolo konanie zo strany právneho otca, ktorý umožnil maloletému

dopúšťať sa konania, ktoré sú podľa osobitných zákonov priestupkami - napr. umožnil maloletému
vedenie osobného motorového vozidla, bez použitia bezpečnostného pásu, nepripútanie maloletého vo
vozidle počas jazdy, čo bolo viditeľné na videozáznamoch, ktoré predložil sám právny otec. Rovnako
právny otec podával trestné oznámenia na matku, ktoré sa však nezakladali na pravde, nebolo voči nej
začaté trestné stíhanie ani v jednom prípade, ani disciplinárne konanie za previnenie z priestupku. Preto

matka žiadala návrhu navrhovateľa vyhovieť.

4. Návrh právneho otca na prerušenie konania podľa § 164 C. s. p. z dôvodu podania mimoriadnych
opravných prostriedkov v konaní pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 11Pc/15/2018 súd nepovažoval
za dôvodný a preto ho zamietol uznesením na pojednávaní dňa 09. 09. 2020. Rozsudkom Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 11Pc/15/2018 zo dňa 24. 06. 2019 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská

Bystrica sp. zn. 15CoP/43/2019 zo dňa 15. 04. 2020 bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že súd
pripúšťa zapretie otcovstva, ktoré svedčí právnemu otcovi U. Š. voči maloletému F. a bolo určené,
že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie otcovstva je v záujme maloletého.
Rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné dňa 06. 05. 2020. Právoplatnosť rozsudku je vlastnosť
súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia (§ 226 C. s.

p.). Inštitút právoplatnosti súdneho rozhodnutia je jedným zo základov princípu právnej istoty definovaný
v článku 2 Civilného sporového poriadku. Vychádza sa z toho, že právna istota a stabilita nastolená
právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Uvedené rieši
právna problematika mimoriadnych opravných prostriedkov, pričom právna úprava pripúšťa mimoriadne
opravné prostriedky len výnimočne, z úzko zákonom stanovených dôvodov. Pokiaľ teda právoplatným

rozhodnutím súdu bolo pripustené zapretie otcovstva v tomto konkrétnom prípade a bolo určené, že
zapretie takéhoto otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme maloletého, súd z uvedeného
rozhodnutia vychádza. Nie je potom pravdivé tvrdenie právneho otca, že o tejto otázke nie je toho
času rozhodnuté z dôvodu podania mimoriadnych opravných prostriedkov Keďže predmetom konania je
rozhodovanie o osobnom stave - otázka otcovstva maloletého dieťaťa, v týchto konaniach súd je povinný

zvlášť konať plynulo a bez prieťahov, v primeraných lehotách, preto súd nevidel dôvod na prerušenie
konania a návrh otca na prerušenie konania zamietol.

5. Súd vo veci vykonával dokazovanie na pojednávaní a to výsluchom matky, právneho otca,
svedkov, oboznámením listinných dokladov, prehratím zvukového záznamu z výsluchu maloletého a

zistil nasledujúci stav veci.

6. Právny otec na pojednávaní vypovedal, že aktuálne sa so synom stretáva na základe neodkladného
opatrenia na 3 hodiny každý druhý týždeň, čo trvá cca 1,5 roka. Keďže mu matka bránila sa stretávať
sa so synom, uvedený návrh podal, toho času matka neodkladné opatrenie dodržiava. Vzťah so F. má

veľmi dobrý, dokonca výborný, avšak 3 hodiny sú málo na to, aby svoj vzťah ďalej vyvíjali, aby vykonávali
spoločné činnosti, spravidla sa iba hrajú. Keď sú spolu, F. je vždy veselý, teší sa, je šťastný, nepýta sa
domov,naopak,keďmupovie,žeužtrebaísť,chcelbyzostať.Zostranyotcaniejeproblém,abyF.zostal
aj na noc. Mimo uvedeného času so synom nie je v kontakte, pretože matka mu nedá F. ani k telefónu, na
SMS-ky mu neodpovedá, avšak F. posiela SMS-ky na meniny, narodeniny, aj teraz k začiatku školského

roka mu posielal správu, či mu to matka odovzdá, nevie. Na základe dohody platí matke výživné po 50,--
€ mesačne, toto si dohodli, keď sa matka v roku 2015 odsťahovala. Mimo toho iné synovi nekupuje,
pretože v minulosti, ak čokoľvek synovi zakúpil, matka mu to vrátila alebo neprevzala a tvrdila, aby si to
nechaluseba.Vminulostismatkoužilispolu7rokov,následnesarozišli.Keďmatkazistila,žejetehotná,
rozhodli sa opäť žiť spolu. Tešili sa na spoločné dieťa, on bol pri jeho pôrode a následne žili spolu do

veku 9-tich mesiacov dieťaťa. Vtedy sa matka rozhodla odísť zo spoločnej domácnosti, nechcela s ním
zostať žiť a tak sa dohodli a on jej pomohol nájsť podnájom a presťahovať sa. Vo vzťahu k F. sa dohodli,
že ho budú naďalej vychovávať spolu, preto boli v každodennom kontakte, niekedy sa stalo, že matka
prišla k nemu aj na týždeň. Toto trvalo asi 3,5 až 4 roky. Počas tohto obdobia matka menila podnájom, je
pravdou, že to nebolo z jej viny, u otca mal syn vždy stabilné prostredie. Keď matka nastúpila do práce a

mávala služby denné aj nočné, v tom čase sa práva otec staral o F., niekedy boli u neho v byte, niekedy v
byte u matky. V auguste 2018 došlo k zmene, keď matka bez udania dôvodu odišla za svojim priateľom,
s ktorým je doposiaľ. Ešte predtým bol spoločne s matkou aj synom na dovolenke v Grécku a po návrate
z dovolenky matka odišla na 4 dni preč a F. nechala u neho, otec nevedel, čo je s matkou. Keď sa vrátila,iba si zbalila veci, zobrala F. a odišla. Keďže netušil, čo sa stalo, hľadal ich a keď mu po pár dňoch
zdvihla telefón, oznámila mu, že F. nikdy neuvidí. Preto to začal riešiť, kontaktoval príslušný úrad, ktorý
si matku predvolal, aj on bol predvolaný, aby podali vysvetlenia. Pokúsili sa aj o rodičovskú dohodu, ku

ktorej však nedošlo, preto sa on obrátil s návrhom na súd, kde žiadal zveriť F. do striedavej starostlivosti.
Okresný súd v Žiari nad Hronom jeho návrhu vyhovel a vydal vo veci neodkladné opatrenie, ktoré sa
začalo realizovať od septembra 2018 do polovice novembra 2018, na odvolanie matky krajský súd jeho
návrh zamietol. Toho času prebieha konanie pred tunajším súdom o úpravu rodičovských práv na návrh
otca, vo veci nie je doposiaľ rozhodnuté. V tomto konaní sa otec dožaduje striedavej starostlivosti, ev.

širšieho styku so synom. Otec uviedol, že jeho vzťah so F. je vynikajúci a je len ťažké toto preukázať,
nakoľko sa nedá o tom predložiť konkrétna listina. Už v predchádzajúcom konaní vzájomný vzťah so
synom preukazoval fotografiami, videom, čestnými prehláseniami svedkov.

7. K výpovedi otca matka uviedla, že čo sa týka telefonátov a SMS-iek, v minulosti sa otec snažil volať
F., avšak počula do telefónu, ako sa vulgárne vyjadruje na adresu matky. Rovnako tento rok na Veľkú

noc, kvôli zákazu presunu pre Coronu, otec nemohol prísť a teda povolila, aby F. zavolal. Keď otec
telefonoval, v tom čase piekla koláče a požiadala ho, aby zavolal trochu neskôr. Na to znovu volal a tvrdil,
že mu zamedzuje styk so F. a tak mu F. odovzdala k telefónu a tento sám po 2-3 minútach telefón zložil.
Na to opäť otec volal matke, že manipuluje so synom a použila na ňu výraz „pojebaná psychopatka“, a
keďže mala mobil na hlasitý odposluch, počul to aj syn. Práve preto sa rozhodla, že telefonický kontakt

otcovi neumožní. Čo sa týka SMS-iek, každé dva týždne otec posiela tú istú správu v znení: „Ahoj, chýba
mi F., je zdravý, ako sa má?“ Spočiatku na to aj odpísala, neskôr on však tieto SMS-ky predložil ako
údajný dôkaz o vzájomnej komunikácii kvôli svojmu návrhu na striedavú starostlivosť. Na druhej strane
však SMS-ky, kde sa vzájomne hádali, nepredkladal a preto s ním odmietla komunikovať SMS-kou, na
syna sa môže opýtať, keď si pre neho príde. Čo sa týka výživného vo výške 50,-- € mesačne, toto platí,

avšak navrhol výšku on a hovoril, že viac jej nedá. Ona túto situáciu iba akceptuje. Nie je pravdou, že by
odmietalavecnéplnenia,avšakotecnosilF.lenhračkyakeďužtohoboloveľa,niektoréhračkyodmietla.

8. Matka pred súdom vypovedala, že toho času odovzdáva dieťa otcovi v zmysle rozhodnutia súdu. V
stanovenom čase dieťa pripraví a povie mu, že má prísť U., ale vždy ho aj ubezpečí, že sa od neho vráti

späť domov. Syn však hovorí, že sa mu nechce ísť, napriek tomu ho nabáda, aby sa nebál, že sa vždy
k matke vráti. Pri odovzdávaní dieťaťa dochádzalo medzi matkou a otcom ku konfliktom najmä z jeho
strany. Správal sa tak, že vyhľadával konflikty, provokoval matku a preto na neho prestala reagovať, len
sa snažila rozlúčiť so synom. Otec v komunikácii používal vulgárne slová, gestá a to aj pred synom.
Pred mesiacom došlo k incidentu, kedy ju aj fyzicky napadol, keď usádzala syna do auta, lakťom ju silno

odstrčil, tak, že ju odrazilo do auta a syn sa zľakol, vybehol z auta, potom ho otec zobral, usadil, pripútal
a odišli. Neskôr sa však syn na to pýtal, bol z toho vystrašený. Tak isto, keď donesie syna, používa na
osobu matky vulgárne výrazy: „jebnutučná, piča pojebaná“. Na tieto výrazy sa potom spytuje aj F. a ona
mu nevie vysvetliť, prečo sa tak otec voči nej správa a takéto správanie považuje za neúnosné. Čo sa
týka ich predchádzajúceho vzťahu, je pravdou, že spolu žili 7 rokov, avšak ona sa rozhodla ukončiť toto

spolužitie pre agresívne správanie otca. V minulosti bola vždy fyzicky aktívna, robila bojové umenie, otec
jej to zakazoval, dôvodil, že sú tam muži. Keď začala navštevovať fitnes centrum, aj to jej zakazoval, lebo
sútammuži.Zakazovaljejkomunikáciu,odrezaljuodpriateľovataksarozhodlaodnehoodísťanašlasi
vlastné bývanie. V roku 2012 nastúpila do Policajného zboru a robila tam asi 2 roky. Počas toho obdobia
sa spoznala s biologickým otcom dieťaťa, s ktorým nadviazala vzťah. Aj počas uvedeného obdobia jej

však otec stále písal, že mu chýba, aby sa vrátila a tak v roku 2013 ukončila vzťah s biologickým otcom
dieťaťa a vrátila sa k otcovi, verila, že sa zmení a mala ho rada. Asi po mesiaci zistila, že je tehotná a
oznámila to obom, to znamená, že otec vedel, že nemusí byť biologickým otcom F.. Na to jej povedal,
že mu to nevadí, že sa o nich postará. Pred pôrodom bol zapísaný do rodného listu dieťaťa ako otec,
hoci nevedeli, či to tak skutočne je. Tri týždne po narodení dieťaťa jej otec zistil v mobile SMS-ku, ktorú

posielala biologickému otcovi, že ho ľúbi a nevie, kto je biologickým otcom dieťaťa. Napokon sa dohodli
s otcom, že sa urobia testy DNA a výsledkom bolo, že on nie je biologickým otcom dieťaťa. Neveril tomu,
dal si urobiť druhý anonymný test, ktorý financovala matka a výsledok vyšiel taký istý. Odvtedy začal
voči matke psychické aj fyzické útoky, keď jej neustále vyčítal túto situáciu. Vyčítal jej, že ho podviedla
a prečo nie je on biologickým otcom dieťaťa. V piatom mesiaci veku dieťaťa sa stalo, že ju aj so synom

vyhodil vonku bez kľúčov, nemali kam ísť a až cca po 5-tich hodinách po ňu prišiel, že sa môže vrátiť
späť. V šiestom mesiaci veku dieťaťa ju fyzicky napadol tak, že ju udrel na zem a škrtil a zrejme v tom
čase aj stratila vedomie, avšak on jej nepomohol, len jej vykrikoval tieto veci. Preto zavolala svojmu
bratovi, ktorý ju zobral aj so F. k sebe a boli u neho dva týždne. Otec jej vypisoval SMS-ky, že sa tonikdy viac nestane, že sa zmení a tak sa k nemu vrátila, situácia sa však opakovala stále dookola a
tak v ôsmom mesiaci veku dieťaťa odišla so synom do podnájmu. V tom čase bol otec prakticky doma,
pretože v práci mal 24 hodinové služby, ktoré mu vyšli cca 7 dní do mesiaca, takže chodieval pravidelne

za F., mal k nemu dobrý vzťah. Ona mu toto dovolila. Pokiaľ však nechcela, aby prišiel, zvonil neustále aj
45 minút, a keďže nemala nikoho, kto by jej v tomto pomohol, nakoniec ho vždy pustila. Rovnako medzi
nimi dochádzalo k hádkam, ale keďže bola vo svojom byte, mohla ho vtedy vyhodiť. Následne jej on
zasa písal SMS-ky, že sa to nebude opakovať. V roku 2015 podala žalobu o zapretie otcovstva, avšak
otec sa jej začal vyhrážať, že ak je zapísaný v rodnom liste dieťaťa, bude žiadať striedavú starostlivosť

a preto návrh zobrala späť. Po nástupe do práce sa jej otec ponúkol, že jej pomôže so F. a ona s tým
súhlasila, pretože inak by si musela hľadať opatrovateľku. Nie je pravdou, že by odišla na dlhšiu dobu
a bola by bez syna, to je vyslovené klamstvo zo strany otca. Rovnako nie je pravdou, že by otec bol
dlhšie so synom, bol sním vždy len počas jej služieb. Matka poprela, že by bývala v byte otca, že by s
otcom spolu žili, že by spolu spávali a fungovali ako rodina. Bolo to tak, že sa otec pohral so F., ale v
tom čase ona a otec už nemali nič iné spoločné. V máji 2018 si našla priateľa a v septembri sa rozhodla

aj so F. sa k nemu odsťahovať. S priateľom sú doposiaľ, plánujú spolu uzavrieť manželstvo a založiť si
rodinu, toho času stavajú rodinný dom. K súčasnému správaniu otca ďalej matka uviedla, že otec hovorí
synovi rôzne veci, napr. že majú škaredý dom a on má krajší a káže mu to aj nahlas zopakovať, núti F.
hovoriť, že ho matka neľúbi, že má škaredé vlasy a podobne. Toto jej F. hovorí. F. sa v podstate právneho
otca bojí, pretože sa stále pýta, či sa vráti k matke, o čom ho matka vždy musí ubezpečovať, takže na

noc by k nemu určite nešiel. Čo sa týka biologického otca, po narodení F. sa tento k nemu nehlásil,
ozval sa cca po 4 mesiacoch, že mu to je ľúto, a že sa chce sa ním stretávať. Vedel však, že v rodnom
liste je už ako otec zapísaný U. Š.. Toho času umožňuje biologickému otcovi sa so F. stretnúť asi 2-3
krát do mesiaca, volajú si, píšu si. Zaujíma sa o F., či niečo potrebuje. S biologickým otcom sa zatiaľ F.
stretáva za prítomnosti matky, do budúcna, ak by sa chcel stretávať aj sám, matka v tom problém nevidí.

F. svojho biologického otca ľúbi. Volá ho menom „E.“, tak sa dohodli s biologickým otcom, nakoľko toho
času je ako otec v rodnom liste zapísaný pán Š. a nevedia ako dopadne súčasné konanie. V spoločnej
domácnosti toho času býva so súčasným partnerom, ktorého volá „E.“ a matka nechce, aby syn mal v
tom zmätok. Syn nevníma to, kto je jeho biologickým otcom, avšak matka vyslovila svoj názor, že určite
syn ľúbi biologického otca oveľa viac ako pána Š., pretože medzi nimi je silnejší vzťah. Okrem toho

nevidel medzi ním a matkou žiadne hádky a bitky, tak ako je to s pánom Š..

9.Oteckvýpovedimatkyuviedol,žejejtvrdeniapovažujezaabsurdnéaprekrúcanieskutočnosti.Poprel,
že by voči matke vystupoval vulgárne alebo fyzicky pri preberaní dieťaťa. Naopak, je tam vždy prítomný
jej súčasný partner a obaja vykrikujú po otcovi, ktorý sa snaží na to nereagovať, ale niekedy sa voči tomu

ohradí. Poprel, že by udrel matku pri preberaní dieťaťa, je pravdou, že medzi nimi došlo k dotyku, ale
nie tak ako to popísala matka. Otec ďalej uviedol, že čo sa týka kontaktu dieťaťa s jeho širšou rodinou,
on má toho času žijúcu matku, súrodencov nemá. Syn sa občas stretol aj s jeho matkou, avšak matka
maloletého F. to namietala a preto sa snaží robiť opatrenia, aby nezadal príčinu na prípadné obmedzenie
kontaktu so synom.

10. Svedok E. I. pred súdom vypovedal, že s matkou maloletého sa poznali v Banskej Štiavnici cca
pred 9-timi rokmi a ich vzťah sa rozvinul do lásky, spolu intímne žili a zo vzťahu sa narodil F.. Pred jeho
narodením mali s matkou isté rozpory a tak svedok vzťah ukončil, čo však s odstupom času hodnotil
ako chybu. Štyri mesiace po narodení F. opäť matku kontaktoval a odvtedy sú spolu v kontakte a F.

navštevuje. Vedel, že je biologickým otcom F., pretože v tom čase neprichádzal nikto iný do úvahy ako
otec F.. Rovnako vedel, že do rodného listu bol ako otec zapísaný pán Š. a svedok rešpektoval toto
rozhodnutie matky. Svedok uviedol, že je sám ženatý od roku 2004 a preto ponechal rozhodnutie na
matku, keďže sa rozhodla žiť s právnym otcom, ukončili vzájomný kontakt. Je si vedomý toho, že ani on
sám nevykonal žiadne úkony na zápis svojho otcovstva, avšak teraz má snahu dať všetko do poriadku.

Potom sa matke telefonicky ozval, stretli sa a uvedomil si, že chce byť so synom. V tom čase mal
stále citový vzťah k matke a domnieval sa, že by mohli aj spolu žiť, avšak po stretnutí to nevyšlo. On
zostal žiť v Bratislave a následne navštevoval matku aj F. podľa možností 1 až 3x do mesiaca a to v
čase, keď si matka našla sama byt. S právnym otcom mali jedno stretnutie, kde sa rozprávali o danej
situácii, ale k ničomu nedospeli. Stalo sa, že právny otec poslal fotografiu svedkovej manželke, kde bol

svedok zobrazený s matkou aj F. s cieľom zrejme ublížiť, či už svedkovi alebo jeho manželke. Vedel aj
to, že matka podávala návrh na zapretie otcovstva, avšak túto okolnosť ponechal na jej rozhodnutí. V
súčasnosti je situácia taká, že naďalej F. navštevuje 2 až 3x do mesiaca, v poslednom období vzhľadom
na situáciu s Corona vírusom, neboli spolu cca 3 mesiace, avšak si telefonovali. V čase stretnutia jeF. veselý, hravý, teší sa, niekedy sú spolu u nich doma alebo niekedy idú aj vonku. O F. vie už aj jeho
manželka a akceptuje to. Doposiaľ sa s maloletým F. však nestretla, avšak ich spoločné deti boli spolu
na výlete aj so F.. Matke od počiatku finančne pomáhal, kúpil im auto, aby boli mobilní a po dohode

s matkou F. zakupuje, čo potrebuje, kupuje mu darčeky. Svedok uviedol, že po skončení predmetného
konania by chcel F. spolu s matkou oznámiť, že on je jeho otcom, a chce byť zapísaný ako jeho otec v
rodnom liste. F. je jeho syn, ľúbi ho a chce to dotiahnuť do konca. Aj keby súd návrhu nevyhovel, má
snahu byť pre F. prítomný, chce ho vidieť rásť a byť tu pre neho. Zrejme by sa v tomto smere museli
všetci nejako dohodnúť. S matkou má svedok dobrý vzťah, komunikácia medzi nimi je na dobrej úrovni.

11. K svedeckej výpovedi otec uviedol, že naopak, on vychádzal z toho, že je biologickým otcom dieťaťa,
preto sa aj s matkou rozhodli pre spoločný život a bol zapísaný ako otec do rodného listu dieťaťa. O
syna sa staral po finančnej stránke, aj osobnou starostlivosťou až do odchodu matky v auguste 2018.
Svedok sa nijako nezaujímal, ako by matka so synom mohla vyžiť z materských dávok. Matka k tomu
uviedla, že právny otec nemal vedomosť o tom, keď sa so svedkom stretávali. Tento jej vždy nechával

v obálke peniaze 300,-- až 500,-- €, z čoho uhrádzala výdavky popri materskej, venoval im obom čas aj
financie. Naopak, ak požiadala právneho otca, aby im niečo kúpil, vždy doniesol bloček a tieto peniaze
mu posielala na účet.

12. Svedok E. I. pred súdom vypovedal, že sa s matkou zoznámil v marci 2018, začali sa spolu stretávať.

V tom čase sa stretol aj s jej synom F., chodili na spoločné výlety, už vtedy vnímal silný citový vzťah medzi
F. a matkou. F. k matke vždy prejavoval silnú náklonnosť. Aj na svedka F. dobre reagoval, našli si cestu
k sebe, čím spolu častejšie, tým to bolo lepšie. Toho času majú medzi sebou krásny vzťah, navzájom sa
ľúbia,majúvytvorenúcitovúväzbu.Jetovýsledoktoho,žespolužijúavytvorilisitakýtodobrývzťah.F.je
rád v spoločnosti svedka, je spokojný, šťastný. S jeho matkou žijú v usporiadanom vzťahu, nie sú medzi

nimi žiadne konflikty, ktoré by sa odrážali na jeho výchove. Toho času F. nastúpil do 1. triedy základnej
školy, spolu s matkou sa striedajú pri jeho výchove, príprave do školy, aj domácich prácach. Za obdobie
čo ho pozná, si F. nevytvoril vzťah k právnemu otcovi taký, ako má dieťa k svojmu rodičovi, skôr je to
vzťah priateľský, založený na tom, že si právny otec jeho náklonnosť získava darčekmi, hračkami alebo
tým, čo chce F.. Naproti tomu, svedok so F. chodievajú na spoločné výlety, spoločne vyrábajú hračky,

varia a podľa neho toto dieťa potrebuje pre zdravý vývoj. Svedok uviedol, že vie aj, kto je biologickým
otcom dieťaťa, vie, že telefonuje F. aj matke, chodí za F. a vidí, že je medzi nimi dobrá komunikácia.
Svedok nemá problém s týmto komunikovať, akceptuje, že je jeho biologickým otcom a považuje za
prirodzené, že má záujem o svoje dieťa. Pri stretnutiach biologického otca so F. nedochádza k žiadnym
konfliktom ani so F., ani s matkou. F. je rád, keď príde, aj sa na neho pýta. Naproti tomu svedok uviedol,

že dva roky, čo spolu žijú so F., sa tento na právneho otca nikdy nepýtal v tom zmysle, že by mu chýbal.
Keď sa od neho vráti, tak hovorí, čo mu otec kázal povedať. Svedok je v blízkosti, keď si otec príde pre
F., otec príde bez slov, dieťa posadí do auta, rovnako je to pri návrate, pozdraví sa len so F. a odíde.
Spočiatku to však bolo problematické, pretože prvý krát prišiel s dvomi „bodyguardami“, čo nepovažoval
za dobré pre dieťa. Pri ďalších stretnutiach sa otec správal v rozpore so zákonom, stala sa situácia,

keď F. zašiel za bráničku do dvora a otec svedka chcel bráničku zavrieť, právny otec mu v tomto fyzicky
bránil a došlo ku konfliktu. Potom ešte právny otec vykrikoval aj na svedka. Stalo sa tiež, že vulgárne
slovne urážal matku a to aj pri telefonickom kontakte. Tieto situácie F. videl, aj si to pamätal. Svedok
uviedol, že toho času žije so F. a jeho matkou, vytvorili rodinné zázemie a chcú žiť pokojný rodinný
život. Právny otec je s týmto zrejme nespokojný, pretože tvrdil matke, že im to spolu nevyjde, čo sa

nestalo. Toho času sú s matkou zasnúbení, stavajú dom, plánujú spoločný život. Tento stav akceptuje
biologický otec F., na druhej strane prítomný právny otec toto neakceptuje. Správanie právneho otca
hraničí s posadnutosťou dieťaťom, berie ho ako prostriedok na ubližovanie. Počas spoločného života F.
o právnom otcovi nerozpráva, ani matka pred F. nijako nepopisuje otca, či už pozitívne alebo negatívne,
o právnom otcovi sa v rodine nerozprávajú. Svedok vyslovil názor, že F. právneho otca nevníma ako

otca, pretože vzhľadom na svoj vek a vyspelosť nechápe a nerozumie nariadeniu súdu.

13. Na pojednávaní súd prehral výsluch maloletého z konania sp. zn. 11Pc/15/2018, ktorý bol vypočutý
na pojednávaní dňa 06. 05. 2019 konajúcim sudcom. Na otázky sudcu maloletý uviedol, že toho času
býva s maminkou v V. spolu s E.. Spočiatku sa na otázky k „U.“ nevyjadroval. Uvádzal, že predtým býval

v V. Š., ale toho času je mu lepšie. Na otázky, s kým sa hrá najradšej uvádzal, že s maminkou a uvádzal
svojich kamarátov. Na otázky k „U.“, kto to je, sa nevedel vyjadriť, kým mu je. Keď je s ním, nie je mu
dobre, maloletý výslovne uviedol, že ho nechce, neznáša ho, pretože ublížil maminke a nechce sa s ním
stretávať. Na otázky, čo hovorí U. o maminke a maminka o U., uviedol „netuším.“ Na výslovné otázky, čimu U. chýba, či sa chce s ním stretávať a či ho ľúbi uviedol sám „nie.“ Na otázky sudcu ďalej uviedol, že
márádmaminku,márádajE.,sudcoviukazovalakoveľmiichmárád.Naotázkykotcoviuviedol,žeotca
nemá, že U. nevolá tatino. Taktiež uviedol, že sa mu nepáči u U. v Š.. Rodinou je pre neho mamina a E..

Taktiež uviedol, že U. kričal na maminku a na otázku, či aj udrel maminku uviedol nie, ale že udrel „uja.“

14. K tomu právny zástupca otca uviedol, že z výsluchu maloletého je zrejmé, že nebol zistený objektívny
názor dieťaťa na jeho vzťah k právnemu otcovi. Dieťa na výpoveď prišlo v sprievode matky a je zrejmé,
žezostranymatkyboloovplyvnenéanegatívnenastavené.Ajsamédieťauviedlo,žehomatkanaviedla,

aby odpovedalo na otázky spojené s opisom otca „netuším.“ Sú pochybnosti, či dieťa pri výsluchu
tlmočilo svoj názor alebo názor matky. Pri výsluchu dieťa na otázku, či má rád tatina uviedol, nie. Na
otázku, či U. volá tatino, uviedol tiež nie, to znamená, že neuviedol, že by nemal rád ako otca práve
právneho otca. Jeho vyjadrenia skôr možno považovať za zmätočné a preto na zistenie objektívneho
názoru dieťaťa a citovej väzby k právnemu otcovi navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z
oblasti klinickej psychológie.

15. Právna zástupkyňa matky uviedla, že pokiaľ maloletý používal pri výpovedi pojem „netuším“, je to
slovo, ktoré matka bežne používa a nemožno si to vykladať tak, že by ho tým ovplyvňovala vo výpovedi.
Z výpovedi dieťaťa je zrejmé, že právneho otca nevolá otec, ani tatino, čo potvrdil aj sám otec vo svojich
výpovediach v rôznych konaniach. Podstatné je vyjadrenie maloletého, že sa nechce s U. stretávať,

že ho neľúbi. Výpoveď dieťaťa bola hodnotená aj v konaní sp. zn. 11Pc/15/2018. Nevidia dôvod na
nariaďovanie znaleckého dokazovania a tým predĺženia neistého stavu vo vzťahu k maloletému.

16. Kolízny opatrovník uviedol, že z výpovede maloletého je zrejmé, že najstabilnejšou osobou v jeho
živote je matka. Vzhľadom na vek dieťaťa a zmätok na mužské osoby v jeho živote by bolo vhodné vo

veci nariadiť znalecké dokazovanie.

17. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11Pc/15/2018 zo dňa 24. 06. 2019 bolo rozhodnuté,
že súd pripúšťa zapretie otcovstva, ktoré svedčí U. Š. voči maloletému F. a bolo určené, že zapretie
otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie otcovstva rodičom dieťaťa je v záujme maloletého.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom matky,
právneho otca, maloletého dieťaťa, svedkov navrhnutých matkou aj otcom, okrem iných aj svedka E.
I. a E. I.. Súd po vyhodnotení obsah dialógu medzi sudcom a maloletým dospel k jednoznačnému
záveru, že maloletý F. nie je silne citovo naviazaný na osobu právneho otca, aj keď otcovi súd neupiera
starostlivosťalásku,ktorúvenovalmaloletémudieťaťu.Dieťadlhšíčasžijebezstálejfyzickejprítomnosti

právneho otca, stretávajú sa len v stanovených časoch, podľa dohody. Na výslovné otázky sudcu
maloletý uviedol, že právneho otca nemá rád, nechce s ním bývať, nie je mu s ním dobre, naopak, chce
byť v prítomnosti svojej matky a jej terajšieho partnera. Súd nezistil u maloletého prejavy „závislosti“
a silného citového prepojenia k právnemu otcovi tak, ako to tento prezentoval. Na druhej strane súd
konštatovalcitovúväzbuprávnehootcakdieťaťu,ktorémuodnarodeniaistýčasnahrádzalotca,najmäv

období nasledujúcom ihneď po narodení dieťaťa. Súd poukázal na článok 7 Dohovoru o právach dieťaťa,
v zmysle ktorého má dieťa právo poznať svoj pôvod a pôvod svojich rodičov a právo poznať svojho
skutočného biologického otca. Súd preto konštatoval, že záujem maloletého dieťaťa na pripustenie
zapretia otcovstva je prezentovaný predovšetkým argumentom zosúladenia matričného a biologického
otcovstva, na ktorom má záujem aj dieťa, aj biologický otec. Uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 15CoP/43/2019 z 05. 04. 2020 bolo odvolanie právneho otca odmietnuté. V dôvodoch
rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, že v zmysle § 108 ods.4 C. m. p., účastníkom konania o
prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva je len dieťa, zastúpené opatrovníkom a tak právny
otec ani matka nemajú v tomto konaní postavenie účastníka konania a nemôžu podať odvolanie voči
rozhodnutiu. Preto odvolací súd odvolanie právneho otca odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou

osobou. Poukázal na to, že až v konaní o zapretie otcovstva je právny otec aj matka účastníkom konania
so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami. Otec preukázal, že vo veci 11Pc/15/2018 podal dovolanie
ako zástupca maloletého dieťaťa (čl. 44 až 46) a rovnako podal podnet na podanie dovolania proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoP/43/2019 zo dňa 15. 04. 2020 adresovaný
Generálnej prokuratúre SR. V čase rozhodnutia súdu o týchto podaniach otca rozhodnuté nebolo.

18. Na návrh otca aj matky súd oboznámil zápisnice o pojednávaní z konania sp. zn. 11Pc/15/2018 zo
dňa 25. 02. 2019, zo dňa 06. 05. 2019, zo dňa 27. 05. 2019 ako aj čestné prehlásenia osôb (čl. 36 až 42,
čl. 140 až 162), k čomu otec potvrdil, že sa jedná o čestné prehlásenia, ktoré predložil a boli prebratéaj v konaní sp. zn. 11Pc/15/2018. Z obsahu čestných prehlásení a zápisníc boli podstatné dôkazy a to
najmä výsluchy svedkov navrhnutých zo strany matky aj zo strany právneho otca, ktorí sa vyjadrovali
k správaniu otca k maloletému F. a opačne, ako aj k jeho starostlivosti o maloletého, vyjadrovali sa k

vzájomnému vzťahu medzi matkou a právnym otcom.

19. Otec predložil súdu fotografie, kde je zobrazený s maloletým F. (čl. 32 až 35) na preukázanie
vzájomného vzťahu, z ktorých súd konštatuje, že sa fotografie týkajú najnižšieho veku maloletého a tieto
boli predložené a hodnotené aj v konaní sp. zn. 11Pc/15/2018.

20. Ďalej súd oboznámil listinné doklady preukazujúce podanie trestného oznámenia medzi matkou
a právnym otcom navzájom. Z uznesenia Úradu inšpekčnej služby ČVS: ÚIS-385/OISS-2019 zo dňa
13. 03. 2020 vyplýva, že bola odmietnutá vec podozrenia zo spáchania prečinu porušenia dôvernosti
ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy podľa § 377 ods.1 Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť
príslušníci PZ - V.. E. I. a E. W. vo vzťahu ku skutku z 09. 11. 2019 ako aj vec podozrenia z prečinu

zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť
nestotožnený príslušník OO PZ Zvolen ku skutku zo dňa 12. 11. 2019, pretože nebol dôvod na začatie
trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods.2 Tr. poriadku. V dôvodoch uznesenia sa uvádza,
že šetrenie bolo začaté na základe trestného oznámenia U. Š. zo dňa 13. 11. 2019. Vykonaným
preverovaním bolo zistené, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty uvedeného trestného činu. Matka

predložilasúduoznámeniaauzneseniaVojenskejpolícievPrešove,ktorýmbolivybavenéjejoznámenia
na podozrenie z nezákonnej činnosti právneho otca s tým, že objasňovanie bolo odovzdané veliteľovi
VÚ 3030 Zvolen na prejednanie konania majúceho znaky priestupku podľa osobitných predpisov (čl.
92 až 98). Na žiadosť súdu bolo oznámené o výsledku prejednania odstúpených vecí právneho otca
tak, že zo siedmych prípadov, v dvoch prípadoch došlo k rozhodnutiu disciplinárnym rozkazom a to za

skutok zo dňa 29. 08. 2018, kedy právny otec počas vedenia vozidla používal telefónny prístroj bez
použitiasystémuvoľnérukyasúčasnevovozidleprepravovalsvojhomaloletéhosynabezzabezpečenia
pripútaním a skutok zo dňa 25. 05. 2019, kedy právny otec nepoužil bezpečnostný pás, ktorým bolo
sedadlo vodiča vybavené a súčasne zveril vedenie motorového vozidla svojmu maloletému synovi, za
čo mu bola uložená pokuta vo výške 30,-- €. Ostatné odstúpené veci boli zastavené z dôvodu, že sa ich

právny otec nedopustil, prípadne, že bolo zistené, že sa skutok nestal (čl. 128 až 131).

21. Podľa správy kolízneho opatrovníka zo dňa 20. 08. 2020 bolo zistené, že matka s maloletým bývajú v
trojpodlažnom rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve rodičov partnera matky. V rodinnom dome
žije matka s partnerom E. I. a maloletým, rodičia partnera matky. Súčasný partner matky je zamestnaný

akopolicajt.Matkaspoluspartneromamaloletýmobývajúposchodie,kdemámaloletýzariadenúdetskú
izbu primerane veku a potrebám dieťaťa. Počas šetrenia bolo zistené, že starostlivosť o maloletého je na
požadovanej úrovni. Maloletý od 9/2020 nastupuje do I. triedy ZŠ v V.. Maloletý je zdravý, nenavštevuje
žiadnych odborných lekárov. Matka je zamestnaná ako policajtka. Partneri hospodária spoločne, na
výdavkoch sa podieľajú spoločne. Matka sa pri šetrení vyjadrila, že otec plní vyživovaciu povinnosť vo

výške 50,-- € a toho času prebieha na Okresnom súde Zvolen konanie vo veci úpravy rodičovských práv
a povinností. Nad rámec vyživovacej povinnosti sa otec takmer vôbec nepodieľa, zakúpi F. autíčka a tieto
zostanú v jeho domácnosti, na sviatky mu zakupuje hračky. Stretávanie maloletého s otcom prebieha
podľa rozhodnutia súdu, otec si dieťa preberá v dome matky, preberanie aj odovzdávanie dieťaťa býva
konfliktné, otec je agresívny, matke nadáva a fyzicky ju napáda. Matka tiež uviedla, že maloletý F. chce

ísť k otcovi, neplače, ale keď si pre neho otec príde, matka mu vždy vysvetlí, kde ide, a že sa následne
v ten deň domov vráti.

22. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/262/2018 súd zistil, že uznesením zo dňa 23. 10. 2018,
právoplatné 15. 11. 2018 bol ÚPSVaR Zvolen ustanovený za kolízneho opatrovníka na podanie návrhu

a zastupovanie maloletého F. v konaní o prípustnosti zapretia otcovstva a v konaní o zapretie otcovstva.

23. Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 22P/19/2018 bolo zistené, že dňa 27. 08. 2018
podal právny otec návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému F., ktorým žiadal zveriť
maloletého F. do striedavej starostlivosti a zároveň podal návrh na vydanie neodkladného opatrenia,

ktorým by súd nariadil matke odovzdať maloletého do starostlivosti otca v piatok každý nepárny
kalendárny týždeň o 14:00 hod. a otec je povinný odovzdať maloletého do starostlivosti matky v piatok
každého párneho kalendárneho týždňa o 14:00 hod. Ako dôvod podania návrhu otec uviedol skutočnosť,
že mu matka od augusta 2018 bráni kontakt s maloletým. Po podaní návrhu na žiadosť súdu vykonalkolízny opatrovník šetrenie v rodine maloletého, o čom podal písomnú správu zo dňa 30. 08. 2018, z
ktorej vyplýva, že bol vykonaný pohovor s maloletým v domácnosti matky. Z rozhovoru vyplynulo silné
rozrušenie maloletého F., ktorý vníma konfliktný vzťah medzi matkou a otcom a vníma prejavy kriku. Zo

strany maloletého bol manifestovaný silný citový vzťah k matke a verbálne prezentovaný hnev na otca.
Z ďalších otázok však bolo zrejmé, že k postave otca má citovú väzbu. Do vzťahu medzi matkou, otcom
a maloletým výrazne zasahuje aktuálny konfliktný vzťah medzi matkou a otcom maloletého, nakoľko
rodičia nie sú v súčasnej dobe schopní vecne komunikovať ohľadne maloletého. U oboch rodičov
boli vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloletého a nie je proti záujmu

maloletého upraviť stretávanie otca s maloletým. Uznesením súdu zo dňa 31. 08. 2018 bolo návrhu
otca na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovené. Na odvolanie matky Krajský súd
v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 12CoP/55/2018 zo dňa 07. 11. 2018 uznesenie prvoinštančného
súdu zmenil tak, že návrh otca na neodkladné opatrenie zamietol. Odvolací súd zdôraznil, že pri zverení
maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je potrebné, aby medzi nimi
prebiehala kvalifikovaná komunikácia. Nepostačuje len základná komunikácia, pretože rodičia musia

vedieť komunikovať o podstatných otázkach týkajúcich sa starostlivosti a výchovy o maloletého. Musia
promptne spoločne riešiť situácie a problémy, ktoré sa pri starostlivosti o dieťa môžu vyskytnúť bez
hádok a vzájomného osočovania. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že rodičia toho času nie
sú schopní komunikovať o maloletom vecne, zo strany maloletého bola prezentovaná silná citová väzba
na matku a odmietanie otca, o ktorom sa vyjadroval tak, že „U. je zlý“. Odvolací súd zdôraznil, že

realizácia striedavej starostlivosti pri prehlbovaní konfliktných situácií a neznášanlivosti medzi rodičmi
je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Preto súd konštatoval, že za aktuálneho stavu dočasné
zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov na základe neodkladného opatrenia nie
je v súlade so záujmami maloletého dieťaťa. Uznesením súdu zo dňa 14. 11. 2018 bola prenesená
miestna príslušnosť konajúceho súdu na Okresný súd Zvolen, ktorému bol opatrovanecký spis následne

odstúpený 21. 11. 2018. Na Okresnom súde Zvolen sa vec vedie pod sp. zn. 5P/317/2018. Dňa 04.
12. 2018 podal v tejto veci otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne
upravil styk otca s maloletým, pričom otec žiadal stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od
štvrtka od 16:00 hod. do nedele do 19:00 hod. a každý párny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod.
Uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 10. 12. 2018 bol návrh otca na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietnutý. V dôvodoch rozhodnutia súd poukázal na to, že pred Okresným súdom Zvolen
sa vedie konanie pod sp. zn. 12P/24/2018, v ktorom matka žiadala vydať neodkladné opatrenie, na
základe ktorého žiadala dieťa zveriť do osobnej starostlivosti až do právoplatného rozhodnutia súdu o
zapretie otcovstva bez možnosti úpravy styku dieťaťa s otcom. Okresný súd Zvolen v danom konaní dňa
29. 11. 2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloletého F. do osobnej starostlivosti matky

a zároveň určil, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým bez prítomnosti matky každú nepárnu
sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod. až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedeným na
Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 5P/317/2018. Súd konštatoval, že nie je v záujme maloletého, aby
sa pomery rodičov k maloletému upravovali v krátkych časových intervaloch, kým sa nepreukáže, aký
má dopad doterajšia úprava. Uznesením súdu zo dňa 22. 10. 2019 bolo rozhodnuté o prerušení konania

do doby rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici o odvolaní otca v konaní sp. zn. 11Pc/15/2018.
Uznesením zo dňa 25. 06. 2020 bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní z dôvodu, že krajský súd
uznesením zo dňa 15. 04. 2020 v konaní sp. zn. 11Pc/15/2018 rozhodol tak, že odvolanie otca odmietol.
Vec doposiaľ nie je rozhodnutá, je vytýčený termín pojednávania na 10. 12. 2020.

24. Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 12C/45/2016 bolo zistené, že matka podala dňa
25. 02. 2016 návrh na zapretie otcovstva k maloletému F., proti právnemu otcovi U. Š.. V dôvodoch
rozhodnutia uviedla, že s právnym otcom sa poznajú od roku 2004, neskôr začali spolu bývať, avšak
po 5-tich rokoch spoločného bývania si prestali rozumieť a tak sa rozišli. Počas tohto obdobia si matka
našla prácu, našla si nového priateľa, aj právny otec mal priateľku. V roku 2012 sa s právnym otcom

znovu začali stretávať a v roku 2013 zistila, že je tehotná. Po testoch otcovstva však vyšlo, že právny
otec nie je biologickým otcom maloletého F.. Došlo medzi nimi k sporom, pretrvávali zlé vzťahy a tak
sa matka rozhodla, že nechce, aby bol právny otec uvedený v rodnom liste maloletého, a aby nosil
jeho priezvisko. Zároveň pripojila správu o anonymnej analýze DNA za účelom overenia otcovstva z
11. 03. 2014. Jeho výsledkom bolo, že osobu označenú ako U. Š. možno vylúčiť ako biologického otca

osobyoznačenejakoF.Š..Podoručenínávrhuprávnyotecnavrholvovecisúdnoznaleckédokazovanie.
Uznesením súdu zo dňa 23. 01. 2017 bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie a vo veci bol dňa 30.
06. 2017 podaný znalecký posudok z odboru genetiky, analýza DNA znalkyňou E.. W. I. P.. Na základe
znaleckého dokazovania znalkyňa prijala záver, že otcovstvo U. Š. voči maloletému F. je jednoznačnevylúčené. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 28. 09. 2017, písomným podaním doručené súdu
dňa 21. 09. 2017 matka žiadala o zastavenie konania z dôvodu, že po vzájomnej komunikácii a čase,
ktorý prešiel od podania návrhu, sa jej vzťah s U. Š. zlepšil a obaja by radi syna F. spoločne vychovávali.

Obaja sa zhodli, že U. Š. by mal zostať zapísaný v rodnom liste maloletého ako právoplatný otec. Žiadosť
bola podpísaná matkou aj právnym otcom. Uznesením súdu z 02. 11. 2017, právoplatné dňa 02. 12.
2017 bolo konanie zastavené.

25. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12P/24/2018 súd zistil, že matka podala dňa 22. 11. 2018

na tunajšom súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd maloletého
F. zveril do jej osobnej starostlivosti bez možnosti úpravy styku s otcom maloletého až do rozhodnutia
súdu v konaní o zapretie otcovstva vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 5P/262/2018.
Uznesením zo dňa 29. 11. 2018 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloletého dočasne
do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletým tak, že tento je oprávnený stretávať sa
s maloletým bez prítomnosti matky každú nepárnu sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod. Súd vyslovil, že

neodkladné opatrenia trvá len do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu rodičovských
práv vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 5P/317/2018. Na odvolanie otca Krajský súd v
Banskej Bystrici sp. zn. 16CoP/12/2019 zo dňa 20. 03. 2020 uznesenie prvoinštančného súdu potvrdil.
Z konania pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 10P/15/2019 súd zistil, že matka podala na tunajšom
súde dňa 23. 07. 2019 návrh na zmenu neodkladného opatrenia, v ktorom žiadala, aby súd zmenil

neodkladné opatrenie sp. zn. 12P/24/2018 v bode 2/ tak, že styk otca s maloletým sa upravuje tak, že
je oprávnený stretávať sa s maloletým bez prítomnosti matky každú nepárnu sobotu v čase od 15:00
hod. do 16:00 hod. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že v prebiehajúcom konaní pred Okresným súdom
Zvolen pod sp. zn. 11Pc/15/2018 právny otec predložil na pojednávaní súdu ako dôkazný materiál USB
kľúč a matka pri preštudovaní spisového materiálu dňa 18. 06. 2019 po vzhliadnutí obsahu zistila, že

sa tam nachádzajú videozáznam a fotografie vyhotovené právnym otcom, kde je zjavné protiprávne
konanie právneho otca, ktorým bezprostredne ohrozuje zdravie a život maloletého, keď ho vezie v
cestnej premávke nepripútaného, počas vedenia motorového vozidla si ho nahráva prostredníctvom
mobilného telefónu a nevenuje sa tak plne vedeniu vozidla. Na inom videozázname dokonca necháva
samé dieťa viesť osobné motorové vozidlo na ceste s riadenou cestnou premávkou, kde je veľký pohyb

vozidiel a chodcov. Takto nepriamo učí konať protiprávne aj maloletého. Z videozáznamov je tiež zrejmé,
akoprávnyotecmanipulujesmaloletým,ktoréhonavádzaaprikazujemu,abyvyslovilpredzáznamovým
zariadením názor, ktorý zjavne nie je samovoľným prejavom maloletého, čo je evidentne vidieť na týchto
videozáznamoch. Toto v matke vyvolalo pohoršenie a dôvodnú obavu o život a zdravie maloletého,
o narušenie jeho priaznivého psychického a fyzického vývoja. Okrem toho v iných konaniach bolo už

preukázané, že právny otec nie je biologickým otcom maloletého a v konaní sp. zn. 11Pc/15/2018
súd rozsudkom zo dňa 22. 07. 2019 pripustil zapretie otcovstva, ktoré svedčí právnemu otcovi voči
maloletému a určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme maloletého. Matka
samaupozornilaprávnehootcanapovinnosťpripútaťmaloletéhovaute,tenvšakuviedol,ževobcimôže
byť maloletý nepripútaný, a že dostatočne dbá na jeho bezpečnosť. Uznesením zo dňa 05. 08. 2019 súd

návrh matky na zmenu neodkladného opatrenia zamietol, súd konštatoval, že z dôkazov predložených
matkou nezistil, že by pobyt maloletého v prítomnosti otca mal na maloletého výrazne negatívny dopad,
nemal za osvedčené napriek dôkazom predloženým matkou ohrozenie na živote alebo zdraví tak, ako
matkaprezentovalavnávrhu,hocisúhlasil,žeuvedenésprávanieotcamožnodourčitejmierypovažovať
za nezodpovedné. Ďalej súd konštatoval, že doposiaľ nebolo právoplatne zapreté otcovstvo v súdnom

konaní a preto nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali bezodkladné rozhodnutie súdu o
zmene nariadeného neodkladného opatrenia. Na odvolanie matky Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn.
16CoP/42/2019 zo dňa 17. 10. 2019 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

26. Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela

matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

26.1 Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov.

26.2 Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením
rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že
by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.Podľa ods. 2, aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého
otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

26.3 Podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom
dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti
zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Podľa
ods. 2, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva
po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať

návrh na zapretie otcovstva.
26.4 Podľa Čl.5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

26.5 Podľa Článku 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (OZNÁMENIE Federálneho ministerstva
zahraničných vecí č.104/1991 Zb.), každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia
právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo
na ich starostlivosť.

26.6 Podľa Článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena
a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

27. V tomto konkrétnom prípade bolo otcovstvo k maloletému určené súhlasným vyhlásením oboch
rodičov, na základe ktorého je právny otec uvedený v rodnom liste maloletého ako jeho otec. Z výpovedí
matky aj právneho otca, z výpovede označeného biologického otca ako svedka, ako aj z listinných
dokladov predložených matkou v konaní o zapretie otcovstva vedeného pred Okresným súdom Žiar
nad Hronom, ako aj zo znaleckého posudku podaného v danom konaní jednoznačne a nepochybne

vyplynulo, že právny otec, ktorý je v súčasnej dobe zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa ako
jeho otec, nie je biologickým otcom maloletého. Právny otec si je tejto skutočnosti sám vedomý, avšak
nesúhlasí so zapretím otcovstva z dôvodu, že toto nie je v záujme maloletého dieťaťa. Právny otec
v konaní tvrdil, že súhlasil so zápisom svojho otcovstva, pretože bol v domnení, že je biologickým
otcom maloletého, na narodenie dieťaťa sa tešili spolu s matkou, bol pri jeho narodení. Od počiatku

sa o maloletého staral ako o svoje dieťa, prijal ho za svojho a svoj postoj k maloletému nezmenil ani
po tom, čo sa dozvedel, že nie je jeho biologickým otcom. Keď krátko po narodení dieťaťa nežili s
matkou v spoločnej domácnosti, naďalej poskytoval matke podporu v starostlivosti o dieťa, rešpektoval
rozhodnutie matky odísť zo spoločnej domácnosti, a považoval ich ďalšie fungovanie za fungovanie ako
riadnych rodičov. Medzi ním a maloletým sa vytvoril vzťah ako medzi otcom a synom, hoci je pravdou,

že ho maloletý nevolá „otec“, bolo to tak od počiatku. Oslovuje ho menom „U..“ Právny otec poukázal na
to, že k maloletému má vytvorený vrúcny vzťah, pokiaľ je s maloletým v kontakte, maloletý je spokojný,
teší sa, nechce ukončiť stretnutie. Právny otec ďalej poukázal na súčasný stav, kedy mu je umožnený
styk s maloletým len v obmedzenom rozsahu, a tak nemá možnosť ďalej rozvíjať tento vzťah. Matka
maloletého naopak uviedla, že hoci boli s právnym otcom dlhšiu dobu partneri, pre vzájomné nezhody,

najmä pre správanie sa právneho otca k nej, sa rozišli. Po istom časovom období sa opäť zblížili, v tom
čase zistila, že je tehotná. Keďže medzi tým mala aj iného partnera, mala pochybnosti, kto je biologickým
otcom maloletého. Právny otec sa však vyjadril tak, že sa o ňu aj o dieťa postará a obaja sa dohodli na
tom, že ako otec bude zapísaný do rodného listu právny otec. Matka uviedla, že v tom období verila,že spolu s právnym otcom a maloletým vytvoria šťastnú a spokojnú rodinu. Krátko po narodení dieťaťa,
keď sa právny otec dozvedel o tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa, zmenil svoje správanie voči
matke a začali sa konflikty, ktoré matka pociťovala ako psychické a fyzické útoky voči svojej osobe.

Napriek tomu, že právny otec sa jej neskôr ospravedlňoval a tvrdil, že sa to nebude opakovať, jeho
správanie voči matke naďalej trvalo, preto sa matka rozhodla odísť zo spoločnej domácnosti. Súhlasila
s tým, aby právny otec bol v kontakte s maloletým F., pomáhal jej so starostlivosťou o maloletého,
poprela však, že by tvorili naďalej rodinu tak, ako to tvrdil právny otec. Naopak, tvrdila, že právny otec
jej situáciu zneužíval, avšak je pravdou, že v danom období súhlasila so starostlivosťou právneho otca

o maloletého. Z uvedeného je zrejmé, že právny otec si idealizoval vzťah s matkou po jej odchode zo
spoločnej domácnosti, keď matka popisovala jeho správanie voči nej ako pre ňu neúnosné, naopak otec
to považoval len za bežné konflikty, ktoré obaja neadekvátne riešili, mal zato, že sa to deje denno-denne
v bežných domácnostiach, ich vzťah považoval za fungovanie rodiny. Matka uvedené poprela, uviedla,
že v tom čase už bol maloletý v pravidelnom kontakte s biologickým otcom, s ktorým nadviazal dobrý
vzťah a tento ich aj finančne podporoval. Toto bolo potvrdené svedeckou výpoveďou biologického otca.

Z uvedeného vyplýva, že v tom čase matka umožňovala kontakt právnemu otcovi s maloletým, tento s
ním trávil skutočne veľa času a riadne sa mu venoval po každej stránke. Aj s poukazom na vykonané
dokazovanievsúvisiacomkonanísp.zn11Pc/15/2018bolonepochybnepreukázané,žeotecsavdanom
období skutočne intenzívne staral o maloletého, bolo preukázané, že zabezpečoval osobnú starostlivosť
o maloletého v čase, keď matka vykonávala zamestnanie, a že jeho starostlivosť bola na požadovanej

úrovni. Osoby, s ktorými prichádzal do kontaktu, vnímali vzťah medzi ním a maloletým ako vzťah medzi
otcom a synom. Z výpovedí oboch rodičov vyplynulo, že k podstatnej zmene došlo v situácii, keď si
matka našla súčasného partnera a následne sa rozhodla s ním žiť v spoločnej domácnosti. Odvtedy
začala konfliktná komunikácia medzi rodičmi, ktorá v podstate pretrváva dodnes. Súd mal preukázané,
že rodičia sú v kontakte výlučne z dôvodu starostlivosti o maloletého, keď dochádza ku styku otca s

maloletým. Obaja rodičia zhodne potvrdili, že v danom prípade od počiatku dochádzalo ku konfliktným
situáciám, hoci každý z rodičov viní z danej situácie toho druhého, o vzájomnej nevraživosti svedčia aj
trestné oznámenia, ktoré navzájom na seba rodičia podávajú. Matka uviedla, že daný stav nepriaznivo
vplýva aj na maloletého, čo súd konštatuje, že vyplynulo aj z osobného výsluchu maloletého pred
tunajšímsúdom,kedymaloletýsámspontánneuvádzalsudcovinaadresuprávnehootca,žehoneznáša

práve z dôvodu, že ublížil maminke, sám spontánne uviedol, že „U. zbil uja“. Z uvedeného vyplýva, že
maloletý citlivo vníma konfliktnú komunikáciu medzi matkou a právnym otcom, ako aj konfliktné vzťahy
medzi právnym otcom a osobami, s ktorými toho času maloletý žije v spoločnej domácnosti. Napriek
tomu, že právny otec túto situáciu zľahčuje a prezentuje do budúcna možnosť zmeny v komunikácii
s matkou, súd tieto vyjadrenia považuje len za účelové, pretože doposiaľ správanie právneho otca a

matky smeruje len k prehlbovaniu vzájomnej nevraživosti, ani jeden z nich neučinil taký krok, ktorý by
súd mohol hodnotiť pozitívne. Takáto situácia, pokiaľ by súd mal vyhovieť stanovisku právneho otca, by
naďalej negatívne mohla vplývať na ďalší zdravý vývoj maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania
či už šetrením kolízneho opatrovníka, či už zo samotného výsluchu maloletého pred súdom v súvisiacom
konaní,zvýpovedesvedkovcelkomjednoznačnevyplynulo,žemaloletýmávytvorenúsilnúcitovúväzbu

na matku a pokiaľ sa otec správa nevraživo a nevhodne voči osobe matky, ktorá je v strede záujmu
maloletého, a to aj za prítomnosti maloletého, pôsobí to na maloletého destabilizačne, čo si zrejme
právny otec dostatočne neuvedomuje. Stanovisko kolízneho opatrovníka v prejednávanej veci bolo také,
aby súd návrhu vyhovel z dôvodu, že faktický stav je nepochybne preukázaný, t. j., že právny otec nie je
biologickým otcom maloletého. Poukázal však na to, že pre hodnoverné posúdenie vzťahu maloletého

k právnemu otcovi a prípadne k ďalším osobám mužského pohlavia, ktoré sú prítomné v jeho súčasnom
živote, by bolo vhodné znalecké dokazovanie. Súd k uvedenému uvádza, že v súvisiacom konaní sp. zn.
11Pc/15/2018 sa súd podrobne zaoberal a hodnotil vzťah právneho otca a maloletého a v tej súvislosti
aj záujem dieťaťa na zapretí otcovstva. V právoplatnom rozhodnutí súdu súd zaujal stanovisko, že je
v záujme maloletého zapretie otcovstva súčasného právneho otca a to aj po uplynutí zákonnej lehoty.

Súd uvádza, že Zákon o rodine v záujme určenia otcovstva ustanovuje systém vyvrátiteľných zákonných
domnienok otcovstva, podľa ktorých sa určuje, koho platné právo považuje za otca dieťaťa, resp. kto sa v
súladesplatnýmprávompovažujezaotcadieťaťa.Tútoskutočnosťmožnovyvodiťztoho,žepodmienky
vzniku právneho otcovstva sú viazané buď na časovo ohraničené obdobie možného počatia dieťaťa,
alebo na vedomé rozhodnutie rodičov týkajúce sa rodičovstva. Cieľom druhej domnienky otcovstva je

stabilizovať právne pomery dieťaťa žijúceho mimo manželského zväzku v záujme ochrany jeho práv.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že cieľom zákonodarcu v prípade určenia otcovstva podľa
druhej domnienky nie je len určenie akéhokoľvek právneho otca dieťaťa, ale v súlade so spoločnosťou
a morálkou všeobecne akceptovaným princípom zodpovednosti (každý by mal niesť zodpovednosť zasvoje konanie) určenie biologického otca, ktorý by mal prijať a niesť plnú zodpovednosť za zabezpečenie
výchovy a výživy svojho dieťaťa tak, že status právneho otca nadobudne biologický otec dieťaťa.
Rodičovstvo a to biologické alebo právne, určené na základe domnienky otcovstva patrí do sféry

súkromného a rodinného života. Rodič aj dieťa majú rovnaké právo na vlastnú identitu, ktorej súčasťou
je aj zistenie, či právny status vytvorený na základe domnienky otcovstva zodpovedá aj biologickému
stavu. Stav nesúladu právneho a biologického otcovstva zasahuje aj samotné dieťa, napr. v jeho práve
poznať svojich biologických rodičov, a taktiež koliduje s právami biologického otca dieťaťa, ktorý sa
usiluje dosiahnuť status právneho otca, ako aj s právami matky dieťaťa.

28. Súd v danom prípade preto veľmi citlivo zvažoval, do akej miery vyhovenie, prípadne nevyhovenie
podanémunávrhuzasiahnedopráv,čiužprávnehootca,samotnéhodieťaťa,aleajmatkyabiologického
otca dieťaťa. Po vyhodnotení súčasnej situácie súd konštatuje, že je v súlade so záujmom maloletého
dieťaťa zosúladiť právny status s biologickým stavom. Súd nezistil také dôvody, pre ktoré by mal
uprednostniť právo otca na zachovanie súčasného právneho stavu, ktorý je ale celkom zjavne v

rozpore so skutočným biologickým stavom. Jedným zo základných práv, ktoré priznáva Dohovor o
právach dieťaťa je aj právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že v súčasnej dobe maloletý ani jedného z mužských partnerov, ktorých matka
mala, a s ktorými je maloletý v kontakte, nevníma ako svojho otca. Z vykonaného dokazovania však
pre súd vyplynulo, že biologický otec dieťaťa sa krátko po jeho narodení sa o syna začal zaujímať,

rovnako poskytoval matke pomoc v starostlivosti o dieťa a to ako materiálnou pomocou, tak aj osobnou
prítomnosťou, kedy bol v kontakte s matkou a stretával sa aj s maloletým. Tento kontakt a starostlivosť zo
strany biologického otca naďalej trvá. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vzájomný kontakt
medzi biologickým otcom a maloletým prebieha v pozitívnej atmosfére, ktorú nenarúšajú konflikty medzi
matkou a biologickým otcom tak, ako to je v prípade kontaktu matky a právneho otca. Biologický

otec sa pred súdom celkom jednoznačne vyjadril tak, že mieni do budúcna zosúladiť právny stav so
stavom skutočným a mieni byť zapísaný ako otec v rodnom liste dieťaťa. prezentoval sa tak, že chce byť
súčasťouživotasvojhosynabezohľadunato,akosúdvtejtovecirozhodne.Stýmtopostupomsúhlasíaj
matka dieťaťa, rovnako súd pozitívne na prospech dieťaťa hodnotí aj postoj súčasného partnera matky,
ktorý rešpektuje práva biologického otca dieťaťa a v tomto má ústretový postoj. Ďalej súd v neprospech

zachovania súčasného stavu hodnotil skutočnosť, že je vytvorený negatívny a konfliktný stav medzi
právnymotcomabiologickýmotcom,akoajmedziprávnymotcomasúčasnýmpartnerommatky,pretože
maloletý v súčasnosti žije v domácom prostredí matky, kde má vytvorené stabilné prostredie, matka
má vytvorený stabilný vzťah so súčasným partnerom, priateľský vzťah s biologickým otcom dieťaťa,
čo maloletý veľmi pozitívne vníma. Súd konštatuje, že toto stabilné prostredie je naopak narušované

konaním zo strany právneho otca, pričom súd nemá na mysli to, že sa právny otec snaží o zachovanie
kontaktu s maloletým F. a zachovanie súčasného právneho stavu, ale práve jeho skratové konanie, či
už vo vzťahu k matke, k jej partnerovi alebo aj vo vzťahu k biologickému otcovi dieťaťa tak, ako to títo
popísali vo svojich výpovediach. Je treba si uvedomiť, že rodinu pre dieťa tvoria obaja rodičia - otec aj
matka, ale aj širšia rodina a pre zachovanie zdravého vývoja dieťaťa je nevyhnutné, aby tieto vzťahy

boli pre dieťa pozitívne a stimulujúce, čo v osobe právneho otca súd nemal preukázané. Súd preto
uzatvára, že zachovanie súčasného právneho stavu nie je v záujme maloletého dieťaťa. Naopak, súd
je presvedčený, že pokiaľ do budúcna dôjde k zosúladeniu právneho stavu s biologickým otcovstvom
maloletého, umožní tak maloletému spoznať svojho biologického otca, aj jeho širšiu rodinu a nadviazať
vzájomný vzťah tak, aby sa mohol vytvoriť vzťah medzi otcom a synom, čomu je prístupná matka a

jej súčasný partner. Preto súd návrh navrhovateľa považoval za plne dôvodný, preukázaný, otcovstvo
právneho otca je znaleckým dokazovaním celkom jednoznačne vylúčené a súd nezistil žiadne také
skutočnosti, ktoré by bránili zosúladiť skutočný a právny stav rodičovstva k maloletému F.. Preto súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

29. Pokiaľ sa otec v konaní domáhal nariadenia znaleckého dokazovania na zistenie citových väzieb
medzi maloletým a právnym otcom, k čomu sa pripojil aj kolízny opatrovník, a otec navrhoval na
preukázanie tohto vzťahu aj výsluch ďalších svedkov a to svojich kolegov a súčasnej susedy, súd
konštatuje, že navrhované dôkazy nepovažoval za nevyhnutné vykonať pre rozhodnutie o veci. Súd
má zato, že postoj maloletého ako aj vzájomný vzťah medzi maloletým a otcom bol v dostatočnej

miere preskúmaný v súvisiacom konaní 11Pc/15/2018, v tomto konaní bolo vypočuté množstvo svedkov
zo strany otca aj zo strany matky, ktorí sa vyjadrovali k tomu, ako vnímali vzťah medzi maloletým a
právnymotcom.Všetkytietodôkazybolivyhodnotenékonajúcimsúdomtak,akojeuvedenévpísomnom
vyhotovení rozsudku a viedli k záveru súdu, že medzi otcom a maloletým nie je vytvorená taká citováväzba, ktorej pretrhnutie by malo byť na ujmu maloletého. Súd nezistil, že by maloletý mal vytvorené
silné citové puto k právnemu otcovi, čo vyplynulo z jeho vyjadrení ako reakcia na aktuálnu situáciu,
ktorú maloletý sám vnímal. Názor maloletého bol zisťovaný osobným výsluchom sudcu v 5/2019, v

predchádzajúcomobdobíšetrenímkolíznehoopatrovníkav8/2018(vinýchsúvisiacichkonaniach),kedy
mal. po konfliktoch právneho otca a matky prezentoval negatívny postoj k právnemu otcovi práve z tohto
dôvodu. Na druhej strane bolo nepochybne preukázané a to súd konštatuje aj v tu prejednávanej veci,
že otec má vytvorené silné puto na maloletého F., ktoré otec zdôvodnil tým, že od narodenia maloletého
sa k nemu správa ako otec a na tomto jeho postoji nezmenila nič ani skutočnosť, keď sa dozvedel, že nie

je biologickým otcom maloletého. V tomto konaní otec neuviedol žiadne také nové skutočnosti vo vzťahu
k maloletému, na základe ktorých by súd mohol konštatovať zmenu skutkových záverov, ku ktorým
dospel súd v predchádzajúcom súvisiacom konaní 11Pc/15/2018. Preto súd navrhované dokazovanie
znaleckým dokazovaním, či výsluchom svedkov považoval za nadbytočné a nehospodárne, rovnako
súd nepovažoval za nutné opätovne vypočúvať maloletého aj v tu prejednávanej veci. Okrem toho súd
vzal do úvahy aj to, že sa jedná o konanie, predmetom ktorého je posúdenie osobného stavu, ako aj

konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, kedy súd rozhoduje urýchlene a bez prieťahov. Súd
nezistil žiaden taký dôvod, pre ktorý by bolo potrebné vykonať navrhované dokazovanie a preto dôkazné
návrhy otca súd zamietol.

30. Na základe rozhodnutia súdu, pokiaľ rozsudok nadobudne právoplatnosť, bude vykonaná zmena v

rodnom liste maloletého tak, že právny otec bude vymazaný z rodného listu ako otec maloletého dieťaťa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, §
362 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.). uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 C.m.p.).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
C.m.p.).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny
výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, §376 ods. 1 C.s.p.).