Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by Mgr. Martina Trnavská

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoCsp/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117200122
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3117200122.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu Y. proti žalovanému D., o zaplatenie
55,94 EUR s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 329,64 EUR a neplatnosť poistnej
zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 6.augusta 2020, č. k.
11Csp/3/2017-63, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi n e p r i z n á v náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 6.augusta 2020 č. k. 11Csp/3/2017-63 súd prvej inštancie uložil žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 55,94 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne
zo sumy 55,94 EUR od 29.05.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vzájomnú žalobu o zaplatenie 329,64 EUR zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania proti

žalovanému v rozsahu 100 %. Súd vychádzal zo skutkového zistenia, že medzi stranami sporu bol
na základe poistnej zmluvy zo dňa 29.11.2011 založený občianskoprávny záväzkový vzťah v zmysle
§ 788 ods. 1, § 790 písm. b/ Občianskeho zákonníka. V uzavretej poistnej zmluve sa žalobca ako
poistiteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako poistenému v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane
udalosť v zmluve bližšie označená a žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi bežné poistné
13,13 EUR mesačne vždy 17. dňa kalendárneho mesiaca. Z výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy

je zrejmé, že žalovaný takto určené poistné nesplácal. Výzvou zo dňa 22.04.2014 vyzval žalobca
žalovaného na úhradu omeškaného poistného za obdobie od 17.01.2014 do 17.02.2014 v
sume 55,94 EUR s upozornením, že ak nebude poistné zaplatené do 1 mesiaca od doručenia tejto
výzvy, poistenie zanikne. Výzvu žalovaný prevzal dňa 28.04.2014 a dlžné poistné žalobcovi v lehote
1 mesiaca neuhradil. V dôsledku toho poistenie podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaniklo
dňa 28.05.2014 uplynutím jedného mesiaca od doručenia kvalifikovanej výzvy na zaplatenie dlžného
poistného za použitia fikcie doručenia dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach. Podľa §

803 ods. 1 Občianskeho zákonníka má poistiteľ právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Poistné
nebolo zaplatené za obdobie od 17.01.2014 do 28.05.2014, spolu v sume 55,94 EUR. V konaní nebolo
preukázané, že by k zániku dlhu žalovaného došlo jeho splnením. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
súd dospel k záveru, že pohľadávka uplatnená žalobcom je čo do istiny, čo do právneho základu a
výšky dôvodná a žalobe vyhovel. V konaní žalovaný rozporoval platné uzavretie zmluvy, keď tvrdil,
že jej dodatočným preštudovaním zistil, že bola uzatvorená neférovo, proti dobrým mravom z dôvodu,

že za 20 rokov by zaplatil poistné 3.151,20 EUR a pri dožití v roku 2031 by mu bolo vyplatené len
1.700,- EUR. K tomu súd prvej inštancie uzavrel, že výška poistného, poistnej sumy a doba trvania
poistenia bola v zmluve určite a zrozumiteľne dohodnutá. Skutočnosť, že žalovaný nie je spokojný svýškou dojednaného poistného plnenia a dobou trvania zmluvy nemá za následok neplatnosť zmluvy.
Žalovaný v konaní ani neuviedol žiadne konkrétne okolnosti ohľadne tvrdenia o uzavretí zmluvy pod
psychickým tlakom. Vzhľadom na uvedené pre nadbytočnosť súd prvej inštancie nevykonal doplnenie

dokazovania posúdením poistnej zmluvy znalcom z odboru finančníctva. Žalovaný tak dostatočným
spôsobom nepreukázal skutočnosti, z ktorých odvodzuje neplatnosť poistnej zmluvy, nepreukázal
neplatnosť ustanovení poistnej zmluvy, Preto súd vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie 329,64
EUR, keď nemal preukázanú žalovaným namietanú neplatnosť poistnej zmluvy, zamietol. Súd súladne
s vyjadrením žalobcu poukazuje na to, že kapitálové životné poistenie predstavuje zmiešaný produkt

životného poistenia, ktorý má za úlohu kryť životné riziká, ktorými sú smrť alebo dožitie a cena produktov
predstavuje cenu za poskytovanú poistnú ochranu. Celé poistné sa nespotrebuje na krytie rizika, ale z
jeho rezervotvornej časti sa tvoria poistné rezervy, t.j. kapitál. Poistník platí časť poistného na sporenie
a druhú časť na riziko, čo znamená, že menšia časť sa presunie na poistné náklady a druhá časť do
technickej rezervy, ktorá slúži na výplatu poistných plnení pre prípad smrti alebo následkom úrazu.

2.Protitomutorozsudkupodalžalovanývčasodvolanie.Navrhol,aby„odvolacísúdzrušilrozsudoksúdu
prvej inštancie“. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Uviedol, že nemohol
zobjektívnychekonomickýchpríčinuhrádzaťpredpísanú mesačnúčiastkupoistného13,13EUR.Tvrdil,
že v odpore si uplatnil právo premlčania podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka, nadväzujúc na § 101 až §
110 a vytýkal súdu prvej inštancie, že v rozsudku sa o uplatnení práva premlčania nezmieňuje. Uviedol,

že preto opätovne a zrozumiteľne vznáša námietku premlčania „poistnej zmluvy“. Namietal, že poistná
zmluva má nedostatky. Nie je v nej číselne alebo percentuálne vyjadrené, akú časť poistného bude
mať poistenec nasporenú a aká čiastka bude obsahovať riziko. V poistnej zmluve by malo byť podľa
neho stanovené, aký podiel na prípadnom prebytku má poisťovňa pripísať klientovi. Taktiež ho zaujíma,
koľko peňazí bolo odvedených zo sporiaceho účtu a aká čiastka bola daná na riziko zo zaplatenej

sumy 329,64 EUR. Namietal, že zmluvné dojednania sú vytlačené „mikropísmom“, že v praxi obchodní
zástupcovia poisťovní nemajú čas vysvetľovať klientom obsah poistnej zmluvy. Namietal voči záverom
súdu o bezbrehej ochrane spotrebiteľa s tým, že spoločnosť má chrániť občanov pred špekulantmi
a podvodníkmi. Žalobcovi vytýkal, že sa nedostavil na pojednávanie. Predložil odvolaciemu súdu
potvrdenie o výbere hotovosti 198,09 EUR z osobného bankového účtu v Prima banke a.s. a uviedol,

že mu banka vykonáva exekúciu, predložil aj poštové poukážky o uhrádzaní poplatkov za internet (9,98
EUR), elektrinu (8,00 EUR) a nájomného za družstevný byt (120,- EUR). Uviedol, že mu zostáva 60,11
EUR na stravu, ošatenie a kultúru.

3. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a k odvolaniu uviedol, že žalovaný v ňom

neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali mať vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie. K
námietke premlčania žalovaného uviedol, že z dôvodu nezaplatenia poistného poistenie zaniklo dňa
28.5.2014. Žaloba bola podaná na súde dňa 02.01.2017, a teda v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej
doby. Nárok tak v čase začatia konania nebol premlčaný.

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu zopakoval svoje výhrady oči tomu, že sa žalobca nezúčastnil
pojednávania na súde prvej inštancie. Žiadal, aby „odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a
trovy konania žalobcovi nepriznal.“

5. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného a uviedol, že svoju neprítomnosť na pojednávaní náležite

ospravedlnil.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa

387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

7. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd

sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.8.Odvolacísúdvychádzalzoskutkovéhozisteniasúduprvejinštancie,podľaktorého žalobcauzavrelso
žalovaným dňa 29.11.2011 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo kapitálové životné
poistenie C. so začiatkom poistenia 17.12.2011 na dobu 20 rokov. Touto zmluvou sa žalobca zaviazal

vyplatiť žalovanému poistné plnenie pre prípad, že nastane dohodnutá poistná udalosť (dožitie, úmrtie,
trvalé následky úrazu s progresívnym plnením, čas nevyhnutného liečenia) a žalovaný sa zaviazal platiť
žalobcovi ročné poistné v sume 157,56 EUR, a to v mesačných platbách po 13,13 EUR, zročných do
17. dňa v mesiaci. Výška poistnej sumy bola dojednaná v prípade dožitia/úmrtia 1.700,- EUR, trvalých
následkov úrazu 3.320,- EUR a času nevyhnutného liečenia 1.700,- EUR s tým, že právo na plnenie

v prípade smrti poisteného má N. D..

9. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že si v odpore proti platobnému rozkazu uplatnil námietku premlčania.
Odvolací súd preskúmal podanie žalovaného zo dňa 30.05.2017 obsahujúce odpor proti platobnému
rozkazu a zistil, že v odpore uvádzal žalovaný tie skutočnosti, ktoré uviedol súd prvej inštancie v ods. 3
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalovaný v odpore nevzniesol námietku premlčania uplatneného

nároku. Rovnako nenamietal premlčanie nároku ani vo svojich následných podaniach zo dňa 27.8.2017,
21.09.2018 ani ústne na pojednávaní súdu prvej inštancie. Prvýkrát námietku premlčania vzniesol až
v odvolaní. Preto, ak v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že sa o jeho námietke
premlčania v rozsudku nezmieňuje, je takáto výčitka bez opory v zistenom procesnom stave a teda
absolútne nedôvodná.

10. V zmysle § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Námietku premlčania radíme
k hmotnoprávnym námietkam aj vzhľadom na dikciu § 152 C.s.p., ktoré za hmotnoprávnu námietku

považuje právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. Námietka
premlčania spôsobuje oslabenie práva, keďže uplynutím premlčacej lehoty síce právo nezaniká, ale
zaniká nárok.

11. Podľa § 296 C.s.p. spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

12. Podľa § 292 C.s.p. súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom
spotrebiteľa poučí o možnosti zastúpenia, jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu
všeobecnej poučovacej povinnosti.

13. Súd prvej inštancie si poučovaciu povinnosť o § 296 C.s.p. (koncentrácii konania) voči žalovanému
splnilpísomným poučením(č.l.14spisu),ktorémuzaslalspolusplatobnýmrozkazomažalobou(tedapri
prvom procesom úkone), a ktoré žalovaný prevzal dňa 16.05.2017. Napriek tomu námietku premlčania
vzniesol žalovaný po prvýkrát až v odvolaní.

14. Odvolací súd sa najskôr zaoberal otázkou prípustnosti námietky premlčania v odvolacom konaní z
hľadiska zákonnej koncentrácie konania.
15. V súdnej praxi neexistuje jednota názorov na otázku možnosti uplatnenia námietky premlčania v
odvolacom konaní. Problematickým sa javí výklad pojmu uvedeného v § 296 C.s.p. „do rozhodnutia vo

veci samej“. Existujú názory (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/69/2018;
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/68/2018; rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 4Co8267/2018), podľa ktorých citované ustanovenie v spotrebiteľských sporoch neustanovuje,
že by malo ísť o vyhlásenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, spotrebiteľ teda môže prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany predložiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho

súdu ako konečného rozhodnutie vo veci samej, až ktorého doručením toto nadobudne právoplatnosť;
zároveň je tento výklad odôvodňovaný zásadou ochrany slabšej strany spotrebiteľa. Naproti tomu
jestvujú názory s iným výkladom tohto pojmu (napr. rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/8/2018), podľa ktorých v zmysle § 296 C.s.p. môže spotrebiteľ uplatniť
prostriedok procesnej obrany spočívajúci v námietke premlčania najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia

vo veci samej - rozsudku súdu prvej inštancie (rovnako rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
2Co/278/2018, rozsudky Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/264/2018, 9Co/226/2018,
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/34/2019, ktorý však necituje § 296 C.s.p., ale prevzal
odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/65/2017 v „nespotrebiteľskej veci“).16. Vzhľadom na uvedenú nejednotnosť názorov k možnosti uplatnenia námietky premlčania až v
odvolacom konaní v spotrebiteľskom spore sa odvolací súd vznesenou námietkou premlčania v danej

veci zaoberal.

17. Zo žaloby zistil, že žalobca si uplatňuje nárok na dlžné poistné najskôr za obdobie od 17.01.2014 do
17.2.2014 vo výške 13,13 EUR a následne za obdobie do 28.05.2014 vo výške celkovo v sume 55,94
EUR. Poistné bolo podľa č.l.4 p.v. splatné vždy 17. dňa v mesiaci.

18.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Podľa § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení začala premlčacia doba najskôr
omeškaného poistného vo výške 13,13 EUR plynúť dňa 18.02.2014 a skončila uplynutím troch rokov t.j.
dňom 18.02.2017. Žaloba došla súdu dňa 04.01.2017 teda pred uplynutím (najvčasnejšej) premlčacej
doby. Z uvedeného je zrejmé, že námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná, súd preto

môže právo na zaplatenie 55,94 EUR žalobcovi priznať.

21. Odvolateľ v odvolaní ďalej namietal voči platnosti poistnej zmluvy. Odvolateľ za nedostatok poistnej
zmluvy považuje neuvedenie pravidiel stanovených poisťovňou a vzorcov poistnej matematiky.

22. Poistná matematika sa stará o to, aby suma, ktorú poisťovňa vyberie od všetkých klientov na
poistnom, bola minimálne rovnaká (ideálne väčšia), ako sú náklady na poistné plnenie. Tento pomer sa
vždy sleduje pre dopredu dané časové obdobie, väčšinou kalendárny rok. Ide teda o vzorec, ktorý má
význam a zmysel pre poistných matematikov, ktorí zabezpečujú, aby poisťovňa podnikala v medziach
zákona, aby vždy vedela splniť svoje záväzky voči klientom a aby aj finančná rezerva bola v správnej

výške a správne umiestnená. Tento vzorec resp. stanovenie pravidiel však nemá reálny význam pre
potreby klienta- spotrebiteľa. Naviac pri životnom poistení, ako je toto, sa používa skôr štatistické
sledovanie, ako len matematicky presné metódy. Preto jeho neuvedenie v poistnej zmluve nemá žiadne
dôsledky pre platnosť zmluvy.

23. Odvolací súd zároveň nezistil, žeby predložená poistná zmluva bola nečitateľná. To preukazuje
aj skutočnosť, že žalovaný sám vypĺňal údaje zdravotného dotazníka, ktorý sa nachádza na druhej
strane poistnej zmluvy. Tieto údaje sú uvedené rovnakým, alebo aj menším písmom, ako zostávajúce
ustanovenia poistnej zmluvy, ktoré upravujú práva a povinnosti oboch strán. Významnou z hľadiska
spätnej účinnosti je aj skutočnosť, že poistná zmluva bola uzavretá dňa 29.11.2011, teda pred

účinnosťou §1b nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, a §53c veta druhá Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia s účinnosťou
od 01.06.2014 upravujú otázku požadovanej čitateľnosti spotrebiteľskej zmluvy a veľkosti písmen. Preto
aj uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

24. Namietaná (ospravedlnená) neprítomnosť žalobcu na pojednávaní pred súdom prvej inštancie,
nemá žiaden vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nie je teda dôvodným odvolacím
dôvodom. Konanie súdu v neprítomnosti strany sporu je prípustné, zákonom upravené a predvídané.
Pojednávanie v neprítomnosti protistrany žalovanému neznemožnilo, aby uskutočňoval svoje procesné
práva, nespôsobilo mu žiadnu ujmu, boli zachovaná pravidlá spravodlivého procesu.

25. So zostávajúcimi odvolacími námietkami žalovaného sa vysporiadal už súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku, preto v odpovedi na ne odkazuje odvolací súd na rozsudok súdu prvej inštancie
a jeho odôvodnenie.

26. Žalovaným uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.27. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

28. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s

§ 255 ods. 1 a § 257 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom
konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto
odvolacieho konania. Odvolací súd však vzal do úvahy žiadosť žalovaného o nepriznanie náhrady trov
odvolacieho konania žalobcovi vyslovenú v jeho podaní zo dňa 11.1.2020 doručenom žalobcovi súdom a
zohľadnil jeho súčasnú sociálnu a osobnú situáciu, majetkové a zárobkové pomery, na ktoré poukazuje
od počiatku sporu. Odvolací súd z listinných dôkazov predložených žalovaným zistil, že žalovaný je

starobný dôchodca, podľa potvrdenia o výplate dôchodkových dávok z 19.05.2017 poberal starobný
dôchodok 471,90 EUR mesačne, z ktorého boli vykonávané zrážky v sume 91,27 EUR mesačne,
podľa potvrdenia poisťovne uhrádza dlh na zdravotnom poistení 34,- EUR mesačne, podľa poštových
poukážok uhrádza mesačne za internet (9,98 EUR), elektrinu (8,00 EUR) a nájomné za družstevný
byt (120,- EUR). Uviedol, že mu zostáva 60,11 EUR na stravu, ošatenie a kultúru. Odvolací súd tieto

okolnosti posúdil v zmysle § 257 C.s.p. ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie
náhrady trov odvolacieho konania úspešnému žalobcovi.

30. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.