Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 23, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4620010180
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4620010180.2

Uznesenie

Krajský súd v M., v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD.
a sudcov JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej PhD., v trestnej veci obžalovaného J. Q.,
pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného J. Q. proti
rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 15.02.2021, sp. zn. 1T/36/2020 na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 23.06.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného J. Q. z a m i e t a , pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného J. Q.
(ďalej len obžalovaný) vinným prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že:

obžalovaný ako prezident Mestského futbalového klubu TOPVAR Topoľčany, so sídlom Topoľčany ul.
Dr. P. Adámiho č. 1238, IČO: 34006087 po obdržaní dotácie v zmysle Zmluvy č. 16/2018/0 o poskytnutí
dotácie z rozpočtu Mesta Topoľčany pre potreby Mestského futbalového klubu TOPVAR Topoľčany,
zakúpil od spoločnosti SPORTIKA GROUP, s.r.o. Bratislava, IČO: 47609338 na základe faktúry č.
18020051 zo dňa 01.03.2018 športový materiál v hodnote 919,36 Eur a od spoločnosti SPORTIKA
CZ & SK, s.r.o. organizačná zložka Slovensko, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51960257

športový materiál na základe faktúr:
- č. 18100011 zo dňa 05.12.2018 vo výške 1.320,00 Eur,
- č. 18100012 zo dňa 05.12.2018 vo výške 1.480,00 Eur,
- č. 18100013 zo dňa 06.12.2018 vo výške 1.740,00 Eur,
- č. 18100015 zo dňa 07.12.2018 vo výške 1.770,00 Eur,
- č. 18100016 zo dňa 07.12.2018 vo výške 1.960,00 Eur,

- č. 18100021 zo dňa 08.12.2018 vo výške 160,00 Eur,
- č. 18100017 zo dňa 10.12.2018 vo výške 1.620,00 Eur,
- č. 18100018 zo dňa 10.12.2018 vo výške 1.270,00 Eur,
- č. 18100019 zo dňa 12.12.2018 vo výške 1.780,00 Eur,
- č. 18100014 zo dňa 12.12.2018 vo výške 1.540,00 Eur,
- č. 18100020 zo dňa 12.12.2018 vo výške 960,00 Eur,

- č. 18100022 zo dňa 13.12.2018 vo výške 1.340,00 Eur,
- č. 18100023 zo dňa 13.12.2018 vo výške 1.660,00 Eur,
- č. 18100024 zo dňa 17.12.2018 vo výške 1.060,00 Eur,
teda spolu vo výške 20.579,36 Eur, ktorý tovar od týchto spoločností po ich zaplatení osobne
prevzal, Mestu Topoľčany v mesiaci marec 2018 a december 2018 deklaroval účelové použitie
finančných prostriedkov, avšak ani na opakované výzvy Mestského úradu Topoľčany zo dňa 27.02.2019

a 03.05.2019 neodovzdal zakúpený športový materiál do užívania futbalistom mládeže Mestskéhofutbalového klubu TOPVAR Topoľčany, ale ponechal si ho pre svoju potrebu, čím spôsobil poškodenému
Mestu Topoľčany, so sídlom Námestie M. R. Štefánika 1/1, IČO: 311162, škodu vo výške 20.579,36 Eur,

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 213 ods. 2 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods.
2, ods. 3 Tr. zák., zistiac poľahčujúce okolnosti, uvedené v § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. nezistiac
priťažujúcu okolnosť, uvedenú v § 37 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorého
obžalovanému podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu
určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Zároveň obžalovanému uložil podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. povinnosť, aby nahradil v skúšobnej dobe
spôsobenú škodu v sume 15.900,01 eura poškodenému Mestu Topoľčany. O uplatnenom nároku na
náhraduškodypoškodenéhoMestaTopoľčanyrozhodolpodľa§287ods.1Tr.por.tak,žeobžalovanému
uložil povinnosť nahradiť spôsobenú škodu v sume 15.900,01 eur.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe, na
všetky položené otázky odpovedal kladne a po zistení stanoviska prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie

obžalovaného prijať, súd I. stupňa toto vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a dokazovanie ohľadne
žalovaného skutku nevykonával. Pri ukladaní trestu vychádzal z kritérií uvedených v § 34 Tr. zák., zistil
existenciu dvoch poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. l, písm. n/ Tr. zák. a podľa § 38 ods. 3
Tr. zák. znížil hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o 1/3 a tak ukladal trest odňatia slobody
v rozpätí 1 rok až 3 roky 8 mesiacov. V prípade obžalovaného s poukazom na jeho osobu a pomery

nepovažoval súd I. stupňa za potrebný priamy výkon trestu odňatia slobody a tak obžalovanému ukladal
podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou v trvaní dvoch rokov.

Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote odvolaním napadol obžalovaný.
V písomných dôvodoch odvolania, ktoré zaslal prostredníctvom svojho obhajcu, uviedol, že jeho

odvolanie smeruje proti výroku o treste. Trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s jeho
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov považoval za neprimerane prísny. Mal za
to, že keďže doposiaľ nebol odsúdený za žiadny úmyselný trestný čin a s prihliadnutím na majetkový
charakter trestnej činnosti, bolo dôvodné pristúpiť k ukladaniu peňažného trestu.
Pokiaľ súd I. stupňa mal pochybnosti jeho majetkových pomerov vzhľadom ku skutočnosti, že doposiaľ

poškodenému Mestu Topoľčany spôsobenú škodu neuhradil, uviedol, že kvôli pandémii koronavírusu
bol dlhšiu dobu limitovaný v možnostiach podnikania, avšak škodu sa snaží podľa svojich možností a
schopnostísplácať,pričomtaknaposledyurobildňa05.03.2021,kedyvprospechMestaTopoľčanyvložil
na účet hotovosť 400,01 eur. Poukázal zároveň, že od 10.02.2021 má uzatvorenú zmluvu o spolupráci
sospoločnosťouMEDdistributions.r.o.,nazákladektorejmánároknaodmenuzapredajzdravotníckeho

materiálu. V závere podaného odvolania žiadal zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321
ods. 1 písm. e/ Tr. por. vo výroku o treste a uložiť mu peňažný trest s náhradným trestom odňatia slobody
vo výmere podľa úvahy odvolacieho súdu.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného poukázal na písomné dôvody

odvolania, ktoré doplnil s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný je celý život podnikateľom a
prípadným uložením trestu odňatia slobody by bol obmedzený v možnostiach svojho podnikania, a tým
aj v možnostiach zabezpečiť svoju rodinu. Okrem sumy 400,01 eur dňa 22.06.2021 Mestu Topoľčany
uhradil sumu 1.600,- eur vkladom v hotovosti na účet VÚB Banke. Poukázal aj na skutočnosť, že okrem
zmluvy o spolupráci uvedenej v písomných dôvodoch odvolania uzatvoril ďalšiu zmluvu na poskytovanie

služieb so spoločnosťou GHILES B.N s.r.o. V konečnom návrhu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu
I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. vo výroku o uloženom treste a obžalovanému uložiť peňažný
trest spolu s náhradným trestom vo výmere podľa úvahy odvolacieho súdu.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom zotrval na podanom odvolaní a žiadal

uloženie peňažného trestu. Ohľadom majetkových pomerov konštatoval, že v súčasnej dobe má v
Alžírsku predajňu, ktorá znovu začala vykazovať činnosť a tak predpokladaný mesačný príjem má 5 až 6
tisíc eur minimálne, pričom jeho súčasný reálny príjem je 3 tisíc eur. Uviedol, že je vlastníkom rodinného
domu spolu s manželkou, s ktorou má tri deti, pričom k dvom z nich má ešte vyživovaciu povinnosť.

Zástupkyňa krajského prokurátora uviedla, že rozsudok súdu I. stupňa v obžalovaným napádanom
výroku o treste považuje za zákonný a správny, keďže súd I. stupňa vychádzal z dostatočne zisteného
stavu a aj majetkových pomerov obžalovaného. Ukladal mu trest odňatia slobody na dolnej hranici,
upravenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Tr. por. Vzhľadom na výšku spôsobenej škody amajetkovépomerydeklarovanéobžalovanýmvprípravnomkonaní,byuloženiepeňažnéhotrestunebolo
správne. V konečnom návrhu zástupkyňa krajského prokurátora navrhla postupovať podľa § 319 Tr. por.
a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku o treste, proti ktorému mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože

odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.

NahlavnompojednanípredsúdomI.stupňaobžalovanýurobilvyhlásenie,žejevinnýasúdI.stupňatoto
jeho vyhlásenie prijal. Vzhľadom na túto skutočnosť výrok o vine napadnutého rozsudku súdu I. stupňa
je právoplatný a odvolací súd tak preskúmaval napadnutý rozsudok súdu I. stupňa len obžalovaným

napádanej časti, a to v časti výroku o treste. V tomto smere odvolací súd poukazuje na precízne
zdôvodnenie tohto výroku súdom I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď súd I. stupňa
poukázalnavšetkyskutočnosti,ktoréhoviedlikuloženiutrestuobžalovanému.Ajodvolacísúdvprípade
obžalovaného zistil existenciu dvoch poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák.
tak, ako súd I. stupňa a nezistil žiadnu z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zák. Súd I. stupňa

tak správne potom upravil zákonom stanovenú trestnú sadzbu 1 rok až 5 rokov podľa kritérií uvedených
v § 38 ods. 3 Tr. zák. a následne tak správne ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v upravenej
sadzbe 1 rok až 3 rokov 8 mesiacov. Aj odvolací súd považoval za postačujúce uloženie trestu odňatia
slobody obžalovanému na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby.

V prípade obžalovaného považoval aj odvolací súd tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej
prevencie postačujúci trest bez jeho priameho výkonu a tak trest podmienečný s určenou skúšobnou
dobou v trvaní dvoch rokov považoval za zákonný a správny.

Ani odvolací súd nepovažoval za správne a zákonné uloženie iného druhu trestu, a to trestu

peňažného obžalovanému, predovšetkým s poukazom na charakter spáchanej trestnej činnosti, ako aj
na skutočnosť, že obžalovaný uhrádza spôsobenú škodu len sporadicky, a to zatiaľ vždy len v čase pred
rozhodnutím či už súdu I. stupňa, ako aj odvolacieho súdu. Aj keď obžalovaný deklaroval na verejnom
zasadnutí predpokladanú výšku priemerného mesačného zárobku, preukázané to však nebolo, a tak
ani odvolací súd nebol toho názoru, že bolo možné uložiť takýto druh trestu.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak ak je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.