Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 4, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15C/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716200748
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8716200748.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci žalobcu: Mesto Vysoké Tatry,

062 01 Starý Smokovec, IČO: 00 326 585, zastúpený: JUDr. František Komka, advokát, Hlavná 27, 080
01 Prešov, proti žalovanému: Bývalé urbárske spolumajiteľstvo Milbach - pozemkové spoločenstvo, so
sídlom Mlynica 141, 059 91 Mlynica, IČO: 31 300 103, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. SIDOR,
s.r.o., so sídlom Zdravotnícka 4373/6, 058 01 Poprad, IČO: 36 866 156,o zrušenie spoločenstva s prísl.
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdu bola dňa 27.1.2016 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia Bývalého urbárskeho
spolumajiteľstva Milbach - pozemkového spoločenstva, so sídlom Mlynica 141, 059 91 Mlynica, IČO: 31
300 103, zapísaného v registri Obvodného lesného úradu Poprad a nariadenia jeho likvidácie.

2. Žalobu odôvodnil tým, že zákon č. 181/1995 z. z. o pozemkových spoločenstvách upravoval
vznik, právne postavenie a zánik pozemkových spoločenstiev. Žalovaný bol registrovaný rozhodnutím
bývalého obvodného úradu v Poprade, Rg. č. 12/96-práv 96/03011-002 zo dňa 18.3.1996. Spoločenstvo

s právnou subjektivitou sa zakladalo zmluvou o založení spoločenstva, vlastníkov podielov spoločnej
nehnuteľnosti. Súčasťou zmluvy o založení musí byť aj zoznam vlastníkov podielov spoločnej
nehnuteľnosti, ktorí zmluvu uzatvárajú. Notárskym osvedčením spísaným vo forme notárskej
zápisnice N391/2003, NZ92217/2003 v Poprade dňa 14.10.2003 jednotliví členovia nadobudli svoje
spoluvlastnícke podiely na ich mená vo veľkosti uvedené k nehnuteľnostiam a to vydržaním v zmysle §
134 a nasl. Občianskeho zákonníka. Všetci jednotliví členovia spoločenstva, ako podieloví spoluvlastníci
k nehnuteľnostiam nikdy a žiadnym spôsobom neužívali žiadnu čo i len najmenšiu časť nehnuteľností,

pretože nemali k tomu žiaden právny titul ani dôvod. Nie sú právnymi nástupcami po bývalých členov
urbariátu. Pokiaľ bolo vydané osvedčenie vyhlásenia o vydržaní formou notárskej zápisnice, Slovenský
pozemkový fond je príslušnou právnickou osobou pre vydanie vyjadrenia k osvedčeniu vyhlásenia o
vydržaní formou notárskej zápisnice. Povinnou prílohou k žiadosti o vyjadrenie k osvedčeniu vyhlásenia
o vydržaní je čestné prehlásenie žiadateľa s úradne overeným podpisom, identifikáciou parciel, listom
vlastníctva, pozemkovo-knižnou vložkou, kópiou katastrálnej mapy, geometrickým plánom, dokladmi,
ktorými žiadateľ mieni preukázať oprávnenú držbu. K závažnému pochybeniu a porušeniu zákona

zo strany bývalého obvodného úradu, ktorý vydal rozhodnutie o registrácii, došlo tak, že tento orgán
rozhodnutie o registrácii vydal bez všetkých platných a potrebných písomných podkladov, čoho dôkazom
je aj obsah tohto rozhodnutia, kde absentuje zoznam jednotlivých členov urbáru a počet podielov.
Žalobca poukázal na ustanovenie § 24 zákona č. 181/1995 Z. z., v zmysle ktorého súd môže na návrhosoby, ktorá osvedčí právny záujem, rozhodnúť o zrušení spoločenstva, ak zaniknú jeho predpoklady
vyžadované zákonom na vznik spoločenstva, alebo ak sa jeho založením porušil zákon.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 8.8.2017 uviedol, že žalobca uplatnil nárok podľa neúčinnej právnej
úpravy. Zákon č. 181/11995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách bol zrušený zákonom č. 97/2013
Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Žalobca nepreukázal, že založením spoločenstva bol porušený
zákon a už vôbec neosvedčil právny záujem na zrušení spoločenstva. Žalovaný poprel skutkové
tvrdenia žalobcu, že založením žalovaného bol porušený zákon, pričom poukázal na právoplatné

rozhodnutie o registrácii pozemkového spoločenstva k žalobe. Podľa novej právnej úpravy nemá
žalobca žiadne vecné dôvody pre zrušenie žalovaného, lebo platná právna úprava neobsahuje normy
upravujúce dôvody, pre ktoré je možné domáhať sa zrušenia pozemkového spoločenstva. Je iba v
kompetencii obvodného pozemkového úradu upozorniť spoločenstvo na porušenie povinností a uložiť
mu povinnosť odstrániť nedostatky pod hrozbou sankcií. Obvodný lesný úrad rozhoduje aj o prípadnej
likvidácii spoločenstva. Novou právnou úpravou je zrušenie pozemkového spoločenstva rozhodnutím

súdu vylúčené. Žalovaný poznamenal, že obvodný lesný úrad ho neupozornil na žiadne nedostatky
alebo porušenie povinností. Žalobca sa už domáhal neplatnosti notárskeho osvedčenia, o čom bolo
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/174/2007 tak, že žalobu zamietol. Notárska
zápisnica nebola podkladom pre založenie pozemkového spoločenstva žalovaného. Žalovaný vznikol
dávnopredspísanímnotárskejzápisnice.Účelomspísanianotárskejzápisniceboloobnovenieurbárskej

knihy a súčasne osvedčená veľkosť podielov pôvodných spoluvlastníkov, resp. ich právnych nástupcov.
Žalovaný má za to, že vecne legitimovaným na podanie žaloby je ten, kto osvedčí právny záujem na
podaní takejto žaloby. Žalobca však nepreukázal právny záujem na zrušení žalovaného, teda či sa
sporný právny vzťah dotýka jeho právnej sféry.

4. Dňa 3.9.2018 bol súdu doručený návrh žalobcu na prerušenie konania, a to až do právoplatného
skončenia konania vedenom na Ústavnom súde Slovenskej republiky sp. Zn. IV. ÚS 150/2018.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil žalobca ani žalovaný, pričom
obaja súhlasili, aby súd pojednával v prítomnosti ich právnych zástupcov.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na to, že spoločenstvo bolo založené v
dôsledku porušenia zákona. Spoločníci ako podieloví spoluvlastníci nikdy od počiatku založenia až
do súčasnosti hodnoverným spôsobom nepreukázali nadobudnutie vlastníckeho podielu k spoločnej
nehnuteľnosti. V zmysle § 8 zákona účinného v čase založenia spoločenstva vyplýva, že člen

nadobúda svoje vlastnícke právo prevodom alebo prechodom vlastníctva a jedine takýmto spôsobom
sa môže stať členom spoločenstva. Z obsahu notárskeho osvedčenia vyplýva, že to bol práve
predchádzajúci predseda spoločenstva p. Ferko, ktorý sa dostavil do notárskej kancelárie, predložil
notárskej splnomocnenia domnelých spoluvlastníkov s tým, že sú to práve tieto osoby, ktoré sú
špecifikované v notárskom osvedčení, ktorí sú nástupcami po bývalých členov urbariátu a že tieto

osoby nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely vydržaním. Absentujú zákonom vyžadované podmienky
vydržania akými sú predmet vydržania, dobromyseľnosť a užívanie po zákonom požadovanú dobu.
Aj z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že spísaním notárskej zápisnice o osvedčení a nadobudnutí
spoluvlastníckych podielov išlo de facto o obnovenie urbárskej knihy, ktorá neexistuje. Je nepochybné,
že na bývalý urbariársky majetok boli v pozemkových knihách vedené jednotlivé pozemnoknižné parcely

zapísané v konkrétnych pozemkovoknižných vložkách k určitým nehnuteľnostiam, ktoré tvorili rozsah
majetku urbáru, ako aj boli vedené pozemnoknižné zápisnice na všetkých jednotlivých spoločníkov
k nehnuteľnostiam tvoriacich urbár s určením výšky spoluvlastníckeho podielu. Ako uvádza sám
žalovaný, takéto pozemnoknižné zápisnice ani knihu urbáru nepredložil a preto pokiaľ došlo k založeniu
spoločenstva, došlo k založeniu v rozpore so zákonom, čo je dôvod na zrušenie spoločenstva.

Poukázal na zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách usporiadaní pozemkového vlastníctva
pozemkových úradoch, kde v ustanovení § 16 ods. 1 sa uvádza, že vlastníctvo pozemkov sa zisťuje v
súčinnosti pozemkového úradu s príslušnými orgánmi so združením účastníkov a s účastníkmi z údajov
evidencie nehnuteľností. Ďalej poukázal na ust. § 6 písm. b) zákona č. 97/2013 Z. z.. S poukazom na §
32 zákona je daná vecná príslušnosť súdu podľa § 6 písm. b) zákona.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že osvedčenie vlastníckeho práva notárskou
zápisnicou nemá nič spoločné so založením spoločenstva. Nie je žiadny dôvod, aby sa súd zaoberal
splnením podmienok vydržania vlastníctva. Žalobca opiera svoj nárok o právnu úpravu, ktorá jeneúčinná. Podľa novej právnej úpravy žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o
zrušenie pozemkového spoločenstva. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. iba člen pozemkového
spoločenstva môže podať návrh na súd na zrušenie spoločenstva a to ak spoločenstvo nevykonáva

činnosť alebo ak nemá výbor ani dozornú radu. Pokiaľ sa aj opiera žalobca o neúčinnú právnu úpravu,
tak neosvedčil právny záujem na zrušení spoločenstva. Pokiaľ žalobca argumentu tým, že členstvo v
spoločenstve vzniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva, tak ustanovenie zákona, ktoré
citoval, riešia zmenu členstva v spoločenstve, dôsledkom ktorej je vznik členstva nadobúdateľovi
podielu spoločnej nehnuteľnosti. Členstvo vzniklo ešte pri založení spoločenstva v roku 1992. Pokiaľ

ide o notársku zápisnicu, členovia spoločenstva touto zápisnicou osvedčovali iba veľkosť podielov
na spoločných nehnuteľnostiach a nie vlastnícke právo, lebo vlastnícke právo ich predchodcov nikdy
nezaniklo a neprešlo ani na žalobcu a v tom aj spočíva základ rozhodovania pred orgánom verejnej
správy. Iba člen spoločenstva môže mať záujem na tom, aby bolo spoločenstvo zrušené. Nikomu inému
ako členovi spoločenstva neprislúcha domáhať sa na súde zrušenia spoločenstva ako to bolo možné
za účinnosti zákona č. 181/1995 Z. z.

8. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to rozhodnutím
obvodného úradu v Poprade č. l. 5, výpisom z registra č. l. 7, notárskou zápisnicou č. l. 8 - 9, uznesením
Okresného súdu Poprad č. l. 20 - 21, odvolaním č. l. 22, uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 34
- 35, vyjadrením žalovaného č. l. 39 - 42, návrhom na prerušenie konania z 3.9.2018 č. l. 60, a ďalšími

listinnými dokladmi tvoriacimi spisový materiál zistil nasledovný skutkový stav:

9. Obvodný úrad v Poprade rozhodnutím Rg. č. 12/96-práv 96/03011-002 zo dňa 18.3.1996
registroval Bývalé urbárske spolumajiteľstvo Milbach - pozemkové spoločenstvo. Notárskou zápisnicou
N 391/2003 Nz 92217/2003 zo dňa 14.10.2003 bolo osvedčené nadobudnutie spoluvlastníckych

podielov jednotlivých členov uvedených v notárskej zápisnici k nehnuteľnostiam a to vydržaním podľa
§ 134 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 27.1.2016 domáhal zrušenia
žalovaného a nariadenia jeho likvidácie.

10. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, spoločenstvo sa zrušuje:

a) znížením počtu členov spoločenstva na menej ako päť,
b) dňom uvedeným v rozhodnutí súdu o zrušení spoločenstva alebo dňom, keď toto rozhodnutie
nadobudne právoplatnosť,
c) zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia, zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok
úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, zamietnutím návrhu

na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, zastavením konkurzného konania pre nedostatok
majetku, zrušením konkurzu pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu po splnení konečného
rozvrhu výťažku,
d) rozhodnutím zhromaždenia.

11. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, člen spoločenstva môže
podať na súd návrh na zrušenie spoločenstva, ak
a) spoločenstvo nevykonáva činnosť a
b) výbor ani dozorná rada nemá minimálny počet členov a nenastúpil náhradník alebo nie sú zvolení
členoviavýboruadozornejradyalebovýboruadozornejradeuplynulofunkčnéobdobieaaniopakovane

nie je zvolený nový výbor alebo nová dozorná rada.

12. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky
na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky

návrh na začatie konania.

13. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

14. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník je subjektom
hmotnoprávneho oprávnenia, ktoré je predmetom súdneho konania, a účastník na druhej procesnej
strane je subjektom hmotnoprávnej povinnosti.15. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou

súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,
že ju žiadna zo strán konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví ešte
neznamená, že sa s ňou v konaní nezaoberal.

16. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická

alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy
iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide.

17. Poučovacia povinnosť súdu je zameraná na pomoc stranám sporu, predovšetkým ohľadom

procesných aspektov ich úkonov. Súd nemá povinnosť ani oprávnenie poučovať stranu sporu o jeho
hmotnoprávnych oprávneniach a účinkoch jeho úkonov, ktoré na súde uplatňuje, teda ani o tom, či a
ktorá strana konania má byť aktívne alebo pasívne legitimovaná. Opak by bol v rozpore so zásadou
rovnosti strán konania.

18. V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom
hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok.

19. Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v ustanovení § 6 ods. 1 a 2 upravuje situácie,
kedy dochádza k zrušeniu spoločenstva. Jedným zo spôsobov zrušenia pozemkového spoločenstva

je na základe rozhodnutia súdu. Aktívne legitimovaným subjektom, ktorý sa môže domáhať zrušenia
spoločenstva, je v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách len
člen spoločenstva, pričom zákon taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré sa môže domáhať zrušenia
spoločenstva.

20. Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách ustanovenie § 24 zákona č. 181/1995 Z. z., o
ktoréžalobcaopierasvojužalobu,úplnevynechalatedapostup,ktorýžalobcanavrhujevzmyslenového
zákona, už neexistuje. Na nápravu nedostatkov súvisiacich so vznikom, registráciou a pôsobením
pozemkovýchspoločenstievpodľadoterajšíchpredpisovzákonodarcavrámcispoločných,prechodných
a záverečných ustanovení zákona č. 97/2013 Z. z. v ustanovení § 31 ods. 1 zakotvil, že spoločenstvá

s právnou subjektivitou podľa doterajších predpisov sa považujú za spoločenstvá podľa tohto zákona.
V zmysle § 31 ods. 5 zákona č. 97/2013 Z. z. uložil zákonodarca spoločenstvám založeným podľa
doterajších predpisov prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona do 28. februára
2014. Iba v prípade ak spoločenstvo nesplní povinnosť podľa § 31 ods. 5, v zmysle § 31 ods. 9 zmluva
o spoločenstve stráca platnosť a členstvo sa zrušuje.

21. Žalobca poukázal na ustanovenie § 32 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách,
v zmysle ktorého je daná vecná príslušnosť podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 97/1993 z. z. o
pozemkových spoločenstvách. Predmetné ustanovenie je prechodným ustanovením, ktoré upravuje
situácie, kedy konanie o zápise spoločenstva do registra a o zápise zmeny údajov v registri začalo a

nebolo ukončené pred 1.5.2013. To však nie je tento prípad. Argumentácia žalobcu v tomto smere preto
nie je dôvodná.

22. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobcovi nesvedčí aktívna vecná
legitimácia. Zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva aktívna vecná legitimácia

žalobcu. Absentuje hmotnoprávne ustanovenie, na základe ktorého by bol žalobca oprávnený domáhať
sa zrušenia žalovaného. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol.

23. Žalobca podal návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Súd v tejto súvislosti
uvádza, že je len na jeho posúdení, či takýto návrh podá alebo nie. Súd nedospel k záveru o splnení

podmienok na konanie o súlade právnych predpisov. Preto zamietol návrh žalobcu na prerušenie
konania.24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. V danom prípade bol žalovaný v spore v plnom rozsahu úspešný. Vzhľadom na pomer úspechu na
strane žalovaného súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti I. výroku n i e j e prípustné odvolanie (§ 357 CSP a contrario).

Proti II. a III. výroku tohto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na
tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k

vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.