Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 13, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318200837
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8318200837.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senátu zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobkyne V.. N. Q., rod. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, R., zastúpenej advokátom Mgr. Ivanom Chvostekom, Štefánikova
17, Humenné, proti žalovaným: 1) N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, R., 2) V.. N. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, Y., zastúpenému JUDr. U. N., advokátom, R. XXXX, U., 3) S. G.,
rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, 4) Y. D., rod C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. konfederácia,
H. XX, XXXX Z., 5) C. Y., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, R., 6) Z. G., rod. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, R., o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti

rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15C/11/2018-185 zo dňa 16.01.2020 v spojení s uznesením
č.k. 15C/11/2018-217 z 25.11.2020 a opravným uznesením č.k. 15C/11/2018-221 z 27.01.2021 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s uznesením z 25.11.2020 a opravným uznesením z 27.1.2021.

Priznáva žalovanému v 2. rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalovaným v rade 1. a 3. - 6. nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol
a priznal žalovaným, ktorým bola v tom čase žalovaná v 1. rade U. C. a v 2. rade V.. N. C. vo vzťahu
k žalobkyni právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa podala dňa 23.02.2018 žalobu, ktorou žiadala
určiť, že darovacia zmluva uzatvorená 04.09.2013 medzi darkyňou U. C. a V.. N. C., ktorá sa týka

darovania spoluvlastníckeho podielu v čiastke 3 k celku budovy, súpisné číslo XXXX, ktorá je postavená
na pozemku označenom ako stavebná parcela číslo XXXX o výmere 351 m2 v katastrálnom území
Pardubice, časť Obce Zelené předměstí, obec Pardubice (ulica Macanova), kraj Pardubický a je
zapísaná v katastri nehnuteľností na Katastrálnom úrade pre Pardubický kraj, Katastrálne pracovisko
Pardubice, Čechovo náb. 1791, pre katastrálne územie Pardubice časť Zelené předměstí, obec
Pardubice, na LV č. XXXX, je neplatná. Žaloba bola odôvodnená tým, že dňa 04.09.2013 uzavrela jej
matka U. C. darovaciu zmluvu s jej bratom V.. N. C., na základe ktorej mu darovala spoluvlastnícky

podiel k nehnuteľnosti, ktorú uviedla v žalobe. V.. N. C., ako žalovaný v 2. rade, využil zlý zdravotný
stav matky, ktorá je vo vysokom štádiu demencie ťažkého stupňa na uzatvorenie darovacej zmluvy.
Darovaciazmluvapodľažalobkynejeneplatnázdôvodunespôsobilostidarkynetakútozmluvuuzatvoriť.
Právne žalobu odôvodnila ustanovením § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V žalobe bolo uvedené,že naliehavosť právneho záujmu žalobkyňa osvedčila skutočnosťou, že podanou žalobou je možné
dosiahnuť odstránenie protiprávneho stavu, pretože je ohrozené jej vlastnícke právo z titulu zákonného
dedenia.

Súd konštatoval, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že darovacia zmluva bola
podpísaná a autorizovaná advokátom a lekárska správa, na ktorú sa žalobkyňa odvoláva, je z obdobia
pred podpísaním zmluvy. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o duševnej poruche matky, ktorá by ju
robila neschopnou k právnemu úkonu. V priebehu konania navrhol zamietnuť žalobu z dôvodu, že v
zmysle ust. § 137 písm. d) CSP žalobca sa nemôže domáhať určenia neplatnosti darovacej zmluvy, lebo

ide o právnu skutočnosť a takáto žaloba by bola prípustná, len ak by to vyplývalo z osobitného predpisu,
a taká možnosť z osobitného predpisu nevyplýva.
Súd prvej inštancie s odkazom na § 137 Civilného sporového poriadku uviedol, že predmetom konania
na základe žaloby je určenie neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy. Ide o určenie právnej
skutočnosti, pričom žalobou to je možné požadovať len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Poukázal
na komentár k citovanému zákonnému ustanoveniu, podľa ktorého „za účinnosti Občianskeho súdneho

poriadku sa v praxi pripúšťali žaloby na určenie právnej skutočnosti vo všeobecnej rovine, ak žalobca
preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. Zmluvy a iné právne úkony, ich
existencia, platnosť, či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami. Určenie existencie právnej skutočnosti
(napríklad, že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny
právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však

nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napríklad výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná
nemá výpovednú hodnotu či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Z
týchto dôvodov nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej
skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä hmotného práva). Ak bol
zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na kupujúceho vykonaný na základe neplatnej

zmluvy, predávajúci môže žalovať kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenie práva).
Predávajúci nemajú k dispozícií žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (takáto žaloba z osobitného
právneho predpisu nevyplýva).“
Súd prvej inštancie vzhľadom na komentár k Civilného sporovému poriadku, ustanoveniu § 137 písm. d)
uviedol, že je zrejmé, že predmetom konania malo byť určenie existencie právnej skutočnosti. Žalobkyňa

žalobou chcela docieliť, aby žalovaná v 1. rade, jej matka, sa znova stala podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy. Nebolo však možné určiť, že žalovaná v 1.
rade je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v Českej republike. Súd prvej inštancie
odkázal aj na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 125/2012 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa čl. 24 bod 1 výlučnú právomoc majú

tie súdy členského štátu bez ohľadu na bydlisko účastníkov konania, v ktorých predmetom sú vecné
práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, súdy členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť
nachádza. Teda súd by nemohol rozhodovať o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá sa
nachádza v inom členskom štáte Európskej únie - Českej republike. Výlučnú právomoc by mal súd v
Českej republike, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť nachádza.

Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobe nemohol vyhovieť z dôvodu, že žalobkyňa žiadala o určenie
neplatnosti právneho úkonu a takáto možnosť z hmotného práva nevyplýva. Aj prípadný rozsudok o
určení neplatnosti darovacej zmluvy by bol nevykonateľný, pretože by nemohol byť podkladom pre zápis
vlastníckeho práva v inej členskej krajine Európskej únie, lebo vo vecných právach k nehnuteľnostiam
môžu rozhodovať len súdy členskej krajiny, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.

Pre uvedené dôvody žalobu zamietol v celom rozsahu.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, vychádzajúc zo zásady úspechu
vo veci.

2. Z dôvodu, že pôvodne žalovaná v 1. rade, U. C. rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, po vyhlásení rozsudku

dňa XX.XX.XXXX zomrela, uznesením č.k. 15C/11/2018-217 z 25.11.2020 rozhodol súd prvej inštancie
podľa § 63 ods. 1, 2 a 3 Civilného sporového poriadku o pokračovaní v konaní s N. C., ako žalovaným v
1. rade, S. G., ako žalovanou v 3. rade, Y. D., ako žalovanou v 4. rade, C. Y., ako žalovanou v 5. rade a
Z. G., ako žalovanou v 6. rade, ako osobami, ktoré okrem žalobkyne a žalovaného v 2. rade prichádzali
do úvahy ako dedičia po U. C..

3. Opravným uznesením č.k. 15C/11/2018-221 z 27.01.2021 súd prvej inštancie opravil záhlavie
rozsudku.4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, argumentujúc tým, že súd prvej
inštancie sa nesprávne vysporiadal s argumentáciou, že žaloba, ktorá bola podaná, nevyplýva z
osobitného právneho predpisu. Osobitným dôvodom neplatnosti právneho úkonu pre prípad, keď

právny úkon urobila osoba konajúca v duševnej poruche, ktorá ju robí pre tento úkon nespôsobilou,
je skutočnosťou, ktorá vyplýva z § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka a takýto výrok by bol dôležitý
ako podklad pre ďalšie konanie o určenie vlastníctva pred súdom Českej republiky. Ak mal súd prvej
inštancie podľa žalobkyne za to, že vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, nemal
odôvodňovať napadnutý rozsudok nad rámec svojej právomoci. Súd prvej inštancie hneď na začiatku

konania bezodkladne nezastavil konanie podľa § 9 CSP, a to po podaní žaloby, ale toto konanie viedol
2 roky s rozsiahlym dokazovaním, až nadbytočným, ktorým spôsobil žalobkyni trovy konania. Takýmto
postupom boli porušené základné princípy Civilného sporového poriadku, článku 2 a § 9 Civilného
sporového poriadku. Žalobkyňa uviedla, že nemohla mať istotu, že súd Českej republiky bude o takejto
žalobe jednať, pretože predmetom nie je nehnuteľnosť, ale darovacia zmluva ako právny úkon, ktorý
podpísala osoba na území Slovenskej republiky konajúca v duševnej poruche s trvalým pobytom na

území Slovenskej republiky. Žalobkyňa uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd vec spravodlivo posúdil.

5. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že so skutočnosťami a právnou argumentáciou
uvádzanou žalobkyňou v odvolaní nesúhlasí. Všetkými skutočnosťami a právnymi argumentmi sa
zaoberal a vysvetlil ich v písomnostiach, ktoré boli súdu predložené v priebehu konania. Odôvodnenie

rozsudku považuje za jasné a výstižné a v plnom rozsahu sa s týmto odôvodnením stotožňuje. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v

rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, preskúmal taktiež konanie rozhodnutiu súdu prvej inštancie
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal bez
nariadeniapojednávania(§385ods.1CSPacontrario),vychádzajúcztoho,ženariadeniepojednávania
vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem.
Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej

miery, že nebol oprávnený preskúmať rozsudok z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do
uplynutia odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 28.04.2021 (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie dôvodným nebolo.

7. Žalobkyňa, ako zo žaloby vyplýva, podala žalobu, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti darovacej
zmluvy uzavretej 04.09.2013 medzi darkyňou U. C. a V.. N. C., predmetom ktorej bol spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území Českej republiky. V žalobe odkázala na ust. § 80
písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, t.j. na ustanovenie procesného predpisu, ktorý v čase podania
žaloby na súd 23.02.2012 už platným nebol. Od 01.07.2016 civilné sporové konanie upravuje zákon č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý v ust. § 137 uvádza demonštratívny výpočet druhov žalôb,
pričom právnu úpravu platnú do prijatia Civilného sporového poriadku výrazne modifikuje. Úplne nová
koncepcia jednotlivých druhov žalôb je v písm. c) a d) § 137 Civilného sporového poriadku.
Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Z dôvodovej správy k predmetnému

zákonu, ktorá je interpretačným pravidlom, vyplýva, že medzi osobitné predpisy podľa písm. d) § 137
Civilného sporového poriadku patrí Zákonník práce, zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách
a pod.
Ak sa žalobkyňa žalobou podanou za účinnosti Civilného sporového poriadku, domáhala určenia
neplatnosti právneho úkonu, domáhala sa určenia právnej skutočnosti, čo je možné požadovať len ak to

vyplýva z osobitného predpisu. Ňou uplatnený žalobný návrh z osobitného predpisu nevyplýva. Odvolací
súd, rovnako ako súd prvej inštancie, odkazuje na výklad k ust. § 137 písm. d) Civilného sporového
poriadku, z ktorého jasne vyplýva, že žalobe, tak ako bola žalobkyňou formulovaná, nemohol vyhovieť
z dôvodov, ktoré uviedol v rozsudku.

8.Odvolacísúd,stotožňujúcsasdôvodmisúduprvejinštanciepodľa§387ods.1,2Civilnéhosporového
poriadku, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil; správnemu rozhodnutiu o zamietnutí žaloby zodpovedá
aj súvisiaci výrok o nároku na náhradu trov konania vychádzajúci z pomeru úspechu k neúspechu vo
veci.9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní. K odvolaniu sa vyjadril

žalovaný v 2. rade, preto mu odvolací súd voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, kvantifikáciu ktorých zrealizuje súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaným
v rade 1. a v rade 3. - 6., s ktorými sa v konaní pokračovalo z dôvodu úmrtia pôvodne žalovanej U. C.,
nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko sa k odvolaniu nevyjadrili a zo spisu ani nevyplýva,
že by im trovy s konaním vznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.