Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 17, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoCsp/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217218170
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2217218170.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Ľubice
Spálovej a Mgr. Lucie Mizerovej, v spore žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom Lamačská
cesta 8, Bratislava, IČO: 31 749 542, zastúpený splnomocnencom: AENEA Legal, s.r.o., so sídlom
Jozefská 3, Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovaným: 1. Ing. K. H., nar. X.X.XXXX, bytom X.
XXXX/XX, G. R., zastúpená splnomocnencom: Potásch & Potásch, s.r.o., so sídlom Jedľová 7/14037,

Bratislava, IČO: 47 258 616, 2. Z. H., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXXX/XX, G. R., 3. D. B., nar. X.X.XXXX,
bytom L. XX, 4. Ing. E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. P. XXX/XX, G. R., zastúpený splnomocnencom
Potásch & Potásch, s.r.o., so sídlom Jedľová 7/14037, Bratislava, IČO: 47 258 616, o zaplatenie
12.084,51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaných 1. a 4. proti uzneseniu Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 28. septembra 2018, č.k. 14Csp/309/2017-105, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zastavenia konania p o t v r d z u j e

a v napadnutej časti nároku na náhradu trov prvoinštančného konania m e n í tak, že žalobcovi nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.

II. Žalobca má voči žalovaným 1. a 4. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovaným 1. až 4. priznal

voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Zastavenie konania súd právne odôvodnil použitím ust. § 145 ods. 1 až 3 a § 146 ods. 1 CSP s tým, že
žalobca zobral žalobu proti žalovaným v celom rozsahu späť podaním doručeným súdu dňa 23.2.2018,
teda ešte pred prejednaním sporu, a preto súd nemal dôvod zisťovať súhlas, resp. nesúhlas žalovaných
so späťvzatím žaloby. Vzhľadom na späťvzatie žaloby súd konanie zastavil. O nároku na náhradu trov

konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaní 1. až 4. majú nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi, keďže žalobca neuviedol dôvod späťvzatia žaloby, tak procesne
zodpovedá za výsledok konania.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti nároku na náhradu trov konania podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol uznesenie v napadnutej časti zmeniť a nárok na náhradu trov

prvoinštančného konania nepriznať žiadnej zo strán sporu a súčasne mu priznať nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Uviedol, že podaním zo dňa 21.2.2018 zobral žalobcu späť a žiadal konanie
zastaviť, nakoľko zo strany žalovaných došlo k úhrade dlžnej sumy, vrátane príslušenstva a trov
právneho zastúpenia. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v späťvzatí žaloby zo dňa 21.2.2018
uviedol dôvod, pre ktorý berie žalobu späť a žiada konanie zastaviť. Na základe zaslaného vyjadrenia
žalovaných 1. a 4., ktorým vyjadrili nesúhlas so späťvzatím žaloby a zastavením konania, žalobca

opätovne uviedol súdu, že zo strany žalovaných došlo k úhrade žalovanej sumy vrátane príslušenstva
a trov konania, a preto žiadal konanie zastaviť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná strana zavinilazastavenie konania (uhradením dlžnej sumy v priebehu konania vrátane trov konania), žalobca bol toho
názoru, že konajúci súd mal konanie zastaviť a nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1. a 4., ktorí navrhli
uznesenie v časti zastavenia konania zrušiť s tým, že v konaní sa bude ďalej pokračovať, pričom
predmetom konania bude už len peňažné plnenie uplatnené v priebehu konania žalovanými 1. a 4.
(5.904,65 Eur) a súčasne navrhli, aby im súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. Mali za to, že
postup súdu, ktorý zastavil konanie vedené pod sp. zn. 14Csp/309/2017 v celom rozsahu, je nesprávny

a rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom. Odvolatelia už vo svojom odpore zo dňa 31.1.2018
deklarovali, že úhradu podľa platobného rozkazu uskutočnili nad rozsah právneho nároku žalobcu.
Následne podaním zo dňa 10.4.2018 v súvislosti so späťvzatím žaloby uviedli, že nárok žalovaných
1. a 4., ktorý bol riadne uplatnený v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, predstavuje sumu
5.904,65 Eur a pre úplnosť dodali, že v rámci mimosúdnych rokovaní žalobca uznal, že žalovaní majú
„preplatok“ na plneniach vo vzťahu k nemu, avšak ním vypočítaný preplatok (v rozsahu 2.223,61 Eur)

vznikol na základe započítacích úkonov, ktoré žalovaní rozporujú. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní 1. a
4. deklarujú rozsah plnenia (koľko si uplatňujú), ktorého sa domáhajú od žalobcu titulom bezdôvodného
obohatenia. Podľa ich názoru potom nebol správny a zákonný postup prvoinštančného súdu, ktorý
konanie zastavil v celej veci, a nechal bez povšimnutia nárok riadne uplatnený žalovanými 1. a 4. v
priebehu konania.

5. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní 1. a 4., ktorí považovali za legitímny návrh žalobcu,
aby o trovách konania bolo rozhodnuté tak, že stranám sporu náhrada trov konania nebude priznaná,
alebo aby súd konanie o odvolaní žalobcu vo veci trov konania prerušil do právoplatného skončenia
konania vo veci sp. zn. 14Csp/141/2018. Ďalej navrhli, aby žalobcovi nebola priznaná náhrada trov za

podanieodvolania,keďžerozhodnutiesúduvtejtoveciniejerozhodnutímvovecisamej,jeautonómnym
rozhodnutím súdu bez právnej relevancie argumentácie strán sporu, t.j. žalovaní sa pred rozhodnutím
súdu nemali možnosť vyjadriť k žiadnemu návrhu žalobcu k trovám konania. Ich priznanie by považovali
za rozporné aj s čl. 3 ods. 2 druhá veta CSP v spojitosti s čl. 3 ods. 1 CSP.

6. K odvolaniu žalovaných 1. a 4. sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že podaným odvolaním
sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania tak, že on má
nárok na náhradu trov konania vo výške 183,34 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní sa podaným
odvolaním domáhali svojho práva v zmysle vzájomného návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 5.904,65 Eur, žalobca sa k meritu veci vyjadrí v rámci tohto konania, teda v rámci samostatne

vyčleneného konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak,
že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 366,68 Eur (2 úkony právnej služby vo výške
287,14 Eur - celý úkon vo výške 287,14 Eur, režijný paušál vo výške 2x 9,21 Eur a DPH vo výške 61,12
Eur).

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávnenými osobami - stranami sporu, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§ 359 a § 362
ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357
písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP),
a že odvolatelia v odvolaniach použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti zastavenia konania správne a
nesprávnym je v časti výroku o nároku na náhradu trov konania.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 14Csp/309/2017 bolo zaplatenie
12.084,51 Eur s príslušenstvom. Súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 10. januára 2018, č.k.
13Csp/309/2017-41, ktorým žalovaným uložil zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom, ako i zaplatiť
náhradu trov konania. Na základe vydaného platobného rozkazu v lehote na podanie odporu žalovaná
1. pohľadávku žalobcu uhradila v celom rozsahu vrátane trov konania. V zákonnej lehote na podanie

odporu následne žalovaní 1. a 4. podali odpor, v ktorom uviedli, že po doručení platobného rozkazu
z dôvodu prípadných ďalších negatívnych následkov spojených s neuhradením súm sumy uvedené
vo výroku rozkazu spolu s trovami konania dňa 18.1.2018 uhradili. Poukázali však na to, že na
platby v uvedenom rozsahu žalobca nemá nárok, a preto ku dňu predpísania predmetných plnení najednotlivé peňažné účty ich adresátov došlo k ich bezdôvodnému obohateniu v rozsahu, ktorý prevyšuje
ich skutočný nárok. Vzhľadom na to mali žalovaní za to, že aktuálne (po uskutočnení úhrad) majú
voči žalobcovi, resp. jemu právnemu zástupcovi, ako i voči Slovenskej republike (titulom súdneho

poplatku) pohľadávky, o ktorých bude musieť byť rozhodnuté v priebehu súdneho konania - najmä ako o
protipohľadávke,resp.vzájomnejpohľadávke,akmedzižalobcomažalovanýminedôjdekdohode,resp.
k usporiadaniu ich vzájomných nárokov po zrušení platobného rozkazu. Podaním doručeným súdu prvej
inštancie dňa 23.2.2018 žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť, nakoľko
zo strany žalovaných došlo k úhrade dlžnej sumy, vrátane príslušenstva a trov právneho zastúpenia.

Na základe výzvy súdu sa žalovaní 1. a 4. vyjadrili k späťvzatiu žaloby žalobcom, pričom rozporovali
nárok žalobcu na samotné peňažné plnenie tak, ako sa ho domáha súdnou cestou, keďže na takéto
plnenie mu nevznikol právny nárok. V rámci požiadavky o vydanie bezdôvodného obohatenia odmietli
akceptovať také započítacie úkony žalobcu, ktoré sa týkajú najmú sankčných položiek, na ktoré žalobca
nemá nárok z dôvodov uvedených v odpore. Nárok žalovaných, ktorý bol riadne uplatnený v odpore proti
platobnému rozkazu, predstavuje sumu 5.904,65 Eur. Následne uznesením napadnutým odvolaním súd

prvej inštancie konanie zastavil a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaným 1. až 4.
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9.Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmaniesprávnostipostupuauzneseniasúduprvejinštancie,
ktorým bolo konanie zastavené a bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania.

10. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť v celkom, súd konanie zastaví.

11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak došlo k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. V prejednávanej veci došlo k späťvzatiu žaloby pred pojednávaním, a teda súd nemusel prihliadať
na nesúhlas žalovaných so späťzatím žaloby.

13. Súd prvej inštancie však pochybil, pokiaľ zastavil konanie v celom rozsahu bez prihliadnutia na to,
že žalovaní 1 a 4 v podanom odpore a následnom podaní po výzve súdu uplatnili voči žalobcovi nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.904,65 Eur.

14. Uvedený nedostatok následne súd odstránil uznesením zo dňa 25.10.2018, č.k.

14Csp/309/2017-142, ktorým vzájomný návrh žalovaných 1 a 4 vylúčil na samostatné konanie.

15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

16. Citované ustanovenie platí pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené,
ak už vznikol procesno-právny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu
navzájom. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená,
že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa
posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného

práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po
začatí konania. K zastaveniu konania môže dôjsť napríklad z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu
neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky
konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť a podobne. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, a aj na
strane žalovaného.

17. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP je súd povinný vždy
skúmať,činiektorázostránzavinila,žesakonaniemuselozastaviť.Nastranežalobcuexistujeprocesné
zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo podal žalobu,
hoci existovala prekážka res iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu

späť a podobne. Pokiaľ ide o správanie žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie samotného
žalovaného, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania
žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo
znamená, že žaloba bola podaná dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcuuspokojil, a to vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má ísť o také
správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy
sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre

správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojim prejavom
vôle zastavenie konania vyvolal.

18. Vzhľadom na to, že žalovaní po vydaní platobného rozkazu splnili povinnosti ním uložené, a teda
v celom rozsahu uspokojili nárok žalobcu uplatnený podanou žalobou, bolo dôvodným na základe

dispozitívneho úkonu žalobcu konanie zastaviť a vychádzať z toho, že žalovaní zavinili zastavenie
konania, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania. S prihliadnutím na to, že
žalovaní spolu s uplatneným nárokom uhradili i nárok na náhradu trov konania, bolo dôvodným o nároku
na náhradu trov konania rozhodnúť tak, že žalobcovi nebude priznaný voči žalovaným nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania.

19. Nie je pravdou, že by žalobca v späťvzatí žaloby neuviedol dôvod späťvzatia žaloby, keď tento z
obsahu uvedeného podania jednoznačne vyplýva.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zastavenia konania z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v napadnutej časti

nároku na náhradu trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobcovi voči žalovaným nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP, keď vychádzal z toho, že žalobca bol v odvolacom konaní na základe

podaného odvolania zo strany žalobcu a žalovaných 1. a 4. úspešný v celom rozsahu a žalovaní 1. a
4. boli v odvolacom konaní neúspešní. Vzhľadom na to odvolací súd žalobcovi proti žalovaným 1. a 4.
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).