Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 16, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoCsp/60/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320200379
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8320200379.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu G. X. X., so sídlom P. XX, XXX
XX W., G.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX
205, 811 07 Bratislava, proti žalovanej B. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XXX, XXX XX T.
A. I., právne zastúpená advokátom JUDr. Peter Gdovin, so sídlom Kalininova 675, 066 01 Humenné,
o zaplatenie 4.846,86 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k.
12Csp/14/2020-100 zo dňa 03. septembra 2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a III..

II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým,
že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.443,91 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 3.443,91 eur od 27.6.2017 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur
mesačne splatných k 25. dňu v mesiaci počnúc prvým mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku až do zaplatenia s tým, že v prípade omeškania jednej splátky žalovaná stráca výhodu splátok.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 42,1 % s tým,
že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 1 ods. 2, 8, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53
ods. 1 až 3, 9, § 54 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 657, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 232 ods. 3, § 255, § 262 ods. 1,

2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že na základe N. o F. zo dňa XX.XX.XXXX bola medzi stranami sporu
uzatvorená dňa XX.XX.XXXX N. o R.. Z tejto zmluvy vyplýva, že spoločnosť I. C. M., Y. ako veriteľ,poskytla žalovanej finančné prostriedky vo výške 5.000,- Eur pri ročnom úroku 25,55%, RPMN 25,55% a
priemernej RPMN 17,18%. Žalovaná sa poskytnuté finančné prostriedky zaviazala vrátiť 60 mesačnými
splátkami po 140,87 Eur, t.j. spolu sa zaviazala vrátiť veriteľovi sumu 8.452,20 Eur. Termín konečnej

splatnosti úveru bol 20.02.2021. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.04.2017 bola žalovaná vyzvaná
na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 416,09 Eur, v opačnom prípade bude veriteľ oprávnený
úver zosplatniť. List žalovaná neprevzala v odbernej lehote s tým, že tento bol uložený na pošte dňa
12.05.2017 a vrátený odosielateľovi dňa 23.05.2017. Právny predchodca žalobcu predložil list zo dňa
21.06.2017 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, v ktorom pôvodný veriteľ oznámil

žalovanej, že celý dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným, pričom žalovaná bola zároveň vyzvaná k
úhrade dlhu po doručení tohto oznámenia. Podľa prehľadu splátok a úhrad, ku dňu podania žaloby
žalovaná ako dlžník v danom úverovom vzťahu uhradila sumu 1.556,09 Eur. Z výpisu z obchodného
registra vyplynulo, že spoločnosť I. C. M. a.s. bola ku dňu 01.01.2018 vymazaná z Obchodného registra,
pričom jej právnymi nástupcami sú: 1. Q. R. a 2. Q. D., a.s.. Z A. zápisnice č. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/
XXXX,A.XXXXX/XXXXajejprílohzodňaXX.XX.XXXXvyplýva,ževdanejvecisaprávnymnástupcom

stala spoločnosť Q. R.. N. o postúpení pohľadávok právny predchodca žalobcu Q., Y. postúpil svoju
pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Uvedená skutočnosť bola žalovanej oznámená listom zo dňa
27.07.2020.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o pôžičke, z ktorej vzniknutá
pohľadávka prešla na žalobcu ako právneho nástupcu pôvodného veriteľa, teda je daná aktívna
legitimácia žalobcu v tomto konaní. Ďalej súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o pôžičke
je zmluvou spotrebiteľskou. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy o úvere v danej veci zistil, že
táto neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2, a to konkrétne v písm. k) Zákona o

spotrebiteľských úveroch. Zmluva síce obsahuje údaj o RPMN, avšak neobsahuje predpoklady použité
na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že poskytnutý
spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň mal za to, že
dohodnutá výška úroku z úveru 25,55% je v rozpore s dobrými mravmi, keďže podľa priemerných
úrokovýchmierzúverovobchodnýchbánkvpercentáchvypočítanýchpodľaNariadenia(EC)No63/2002

ECD, bola priemerná úroková miera z úverov s dobou splatnosti 1 - 5 rokov v čase uzavretia zmluvy o
úvere v hodnote 9,91% ročne. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na
trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100%, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Vzhľadom k
tomu, že úroky z úveru posúdil ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, ako aj vzhľadom k tomu, že
spotrebiteľský úver v danej veci považoval za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi patrí len poskytnutá

výška úveru. Žalovaná od právneho predchodcu žalobcu čerpala úver vo výške 5.000,- Eur, pričom
jednotlivými splátkami už uhradila sumu 1.556,09 Eur, preto súd žalobe žalobcu vyhovel len v časti o
zaplatenie 3.443,91 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Je nepochybné, že žalovaná sa dostala
do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok
z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z. z., a v prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania žalobu zamietol. Žalovaná požiadala
o povolenie úhrady dlhu v splátkach, pretože nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlhu
naraz. Po zhodnotení majetkovej, zárobkovej a sociálnej situácie žalovanej, ako aj vzhľadom na výšku
priznanej sumy a vzhľadom k tomu, že žalovaná má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, súd
prvej inštancie jej povolil uhradiť dlžnú sumu splátkami po 50,- Eur mesačne s tým, že neuhradením čo

i len jednej splátky, žalovaná stratí túto výhodu splátok.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 3.443,91 Eur
(71,05% žalovanej sumy), čo predstavuje úspech žalobcu a neúspech žalovanej, a teda v tejto časti
patrí náhrada trov konania žalobcovi. V časti o zaplatenie 1.402,95 Eur (28,95% žalovanej sumy) žalobu

žalobcu zamietol, čo predstavuje neúspech žalobcu a úspech žalovanej, a teda v tejto časti patrí náhrada
trov konania žalovanej. Aby sa predišlo vzájomnému plateniu trov konania a vzhľadom na to, že v konaní
bol úspešnejší žalobca, náhradu trov konania priznal žalobcovi - po odpočítaní rozsahu jeho neúspechu
vkonaní,atoodrozsahujehoúspechuvkonaní.Žalobcovitakvovzťahukžalovanejpriznalnáhradutrov
konania v rozsahu 42,1% z celkových trov konania, na ktoré by mal žalobca nárok pri plnom úspechu.

O výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výrokom II. a III.. Odvolanie
právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len„C.s.p.“). Podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k
nesprávnemu záveru o bezúročnosti úveru. Namietal, že z rozhodnutia súdu nie je možné zistiť, ktoré
konkrétne parametre pre výpočet RPMN v zmluve chýbajú a pre absenciu ktorých parametrov má

byť úver postihnutý prísnou sankciou bezúročnosti. Napadnuté rozhodnutie je v tomto smere neurčité,
celkom nepreskúmateľné a nezodpovedá požiadavke riadneho presvedčivého súdneho rozhodnutia.
Uviedol, že RPMN je v zmluve vypočítaná na základe zákonného vzorca uvedeného v prílohe č. 2
zákona, a všetky parametre vystupujúce do celkového výpočtu RPMN sú v zmluve riadne uvedené v jej
základných náležitostiach v čl. III. zmluvy, naviac zákonný vzorec pre výpočet RPMN a spôsob výpočtu

RPMN je uvedený v bode 8 článku VII.. Za nesprávny považoval rovnako právny záver o neprijateľnosti
dojednaných úrokov z úveru vo forme odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Odplata za
poskytnutie úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 25,55% zhodne s dojednanou úrokovou
sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Nie výška úrokovej
sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre
ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Uviedol, že výška dojednanej odplaty

za poskytnutie spotrebiteľského úveru neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, a je aj v súlade so zákonom stanovenou maximálnou
výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Dojednaná odplata v úverovej
zmluvenepresahuje2xpriemernejvýškyRPMNzverejnenejMFSRvSúhrnnýchinformáciáchoúdajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok

2015 so stavom ku dňu 31.12.2015 vo výške 12,79% pre obchodné úvery. Dojednaná odplata je
primeraná a v súlade so zákonom a dobrými mravmi. Uviedol, že správnym procesným postupom by súd
prvej inštancie vyhovel žalobe v ním upravenom rozsahu. Na základe uvedených skutočností navrhol,
aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu
1.402,95 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,00% p.a. zo sumy 1.402,95 Eur od 27.06.2017 do zaplatenia,

a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur mesačne v splatných k 25. dňu v mesiaci
počnúc prvým mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu až do zaplatenia
s tým, že v prípade omeškania jednej splátky žalovaná stráca výhodu splátok, a priznal mu aj náhradu
trov konania a trov právneho zastúpenia v celom rozsahu. Záverom uviedol, že si uplatňuje náhradu trov
konania za zaplatený súdny poplatok v konaní pred súdom prvej inštancie a zaplatený súdny poplatok

za podané odvolanie a náhradu trov právneho zastúpenia.

7. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za zákonné
a vecne správne, vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a správne právne
odôvodnené. Uviedla, že je nesporné, že uzatvorená zmluva spĺňa všetky atribúty spotrebiteľskej zmluvy

a súd prvej inštancie správne poukázal na jej formulárové znenie, kedy spotrebiteľ jej obsah nemá
možnosť zmeniť vzhľadom na formulárovú predtlač. Spotrebiteľ buď prijme podmienky uvedené v
zmluve alebo neprijme, a v takom prípade zmluvný vzťah ani nevznikne. Uviedla, že súd prvej inštancie
správne poukázal na to, že absentujú všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN a nemožno
prisvedčiť žalobcovi, že samotné uvedenie údajov o výške splátky, počte splátok, celkových nákladov a

výške RPMN napĺňa túto obligatórnu náležitosť zmluvy, a rovnako ani samotné zobrazenie zákonného
vzorca na výpočet RPMN podľa jej názoru túto zákonnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy nespĺňa.
Poukázala na to, že nič nebránilo poskytovateľovi úveru namiesto vzorca uviesť konkrétny výpočet
RPMN, pričom treba prihliadnuť na to, že poskytovateľ úveru v tomto prípade vystupuje ako zvýhodnený
účastníkzmluvnéhovzťahu,ktorýmábohatéskúsenostisposkytovanímúverovýchproduktov,disponuje

odborne vyškolenými zamestnancami, a preto by mal pri poskytovaní úverov postupovať zodpovedne
a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Ďalej poukázala na to, že pri dojednávaní úrokov
koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že
dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne
rozhodol, keď považoval dohodnutú výšku 25,55% z úveru v rozpore s dobrými mravmi. K žalobcom

označenej Súhrnnej informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a
pobočkami zahraničných bánk uviedla, že zmluva bola uzatvorená až dňa 22.02.2016, a preto údaj
vyplývajúci z uvedenej listiny považuje za irelevantný a bez akejkoľvek výpovednej hodnoty. Vzhľadom
na uvedené navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné, a priznal jej náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobca namieta nepreskúmateľnosť rozsudku a
nesprávne právne posúdenie (§ 365 ods. 1 písm. b), h) C.s.p.).

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietanou nepreskúmateľnosťou a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na

zistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadnesvojerozhodnutie
odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

13. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza, že nezávislosť rozhodovania súdov sa musí
uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny
rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 ods.
1 a nasl. Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva
na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie

odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v § 220 ods. 2 C.s.p.. Preto z odôvodnenia rozhodnutia musí
vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi súdu na strane druhej. Povinnosťou súdu je vždy taktiež dostatočným a rozumným
spôsobom vyrovnať sa s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na jeho rozhodnutie.
Neznamená to však, že súd musí rozhodnúť v súlade so skutkovým a právnym názorom tej ktorej strany,

postačuje, že sa s jej argumentmi vo svojom rozhodnutí ústavne akceptovateľným spôsobom vyrovná,
čo v súdenom spore naplnené nebolo.

14. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka nebola naplnená.

15. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským,
pretože uzatvorená Zmluva o úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny
predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy

konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom,
keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

16. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v prevyšujúcej časti žalobcom požadovaného nároku na
zaplatenie nesplateného zvyšku poskytnutého úveru z dôvodu, že úver je postihnutý sankciou
bezúročnosti a bezpoplatkovosti, keďže uzatvorená zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti(predpoklady použité na výpočet RPMN), pričom aj dohodnutú výšku úrokov vyhodnotil ako rozpornú s
dobrými mravmi. S uvedeným záverom však nesúhlasil žalobca, nakoľko mal za to, že zmluva obsahuje
všetky podstatné náležitosti požadované zákonom a aj zmluvný úrok je v súlade s dobrými mravmi a

požiadavkami právnych predpisov. Odvolací súd sa preto zaoberal preskúmaním postupu a záveru súdu
prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.

17. Vo vzťahu k dohode o výške úrokov odvolací súd uvádza, že pri dojednávaní úrokov koná v
súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník

uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie
veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí, bez ohľadu na to, v akej situácii sa
nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov a ktorý
svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na
skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie.
Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným zásadám poctivosti, aby dlžník v takejto situácii poskytoval

veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká
výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s
prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri
nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika
vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však úroky neprimerané.

18. Odvolací súd na tomto mieste dáva do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, z ktorého vyplýva, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s
§ 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne
neplatný.Otakýtostavpôjdevtedy,akdohodnutéúrokypresiahnumieruúrokovposkytovanúpeňažnými

ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR tak možno
konštatovať správnosť postupu súdu prvej inštancie.

19. V predmetnom prípade bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dohodnutá úroková
sadzba vo výške 22,50%, pričom ako správne poukázal súd prvej inštancie, podľa údajov Národnej

banky Slovenska, pri nových obchodoch za mesiac 02/2016 predstavovala pre spotrebiteľské úvery
od 1 do 5 rokov úroková sadzba výšku 9,91% ročne, teda v predmetnom prípade dojednaný úrok
medzi stranami bol 2,27-násobne vyšší ako priemerná výška úrokovej sadzby za ktorú poskytovali
banky úvery v rovnakom čase, ako bola uzatvorená zmluva. Dohodnutá úroková miera teda podstatne
prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými

mravmi má oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd taktiež považuje za rozporné s dobrými
mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver s úrokom viac ako 2,27-násobne prevyšujúcim priemerné
úroky porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom
požadovaný úrok z úveru spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto
úverovej zmluvy, pretože bolo súdom prvej inštancie v rámci skutkového stavu preukázané a zistené,

že priemerné úrokové sadzby v tomto období boli vo výške 9,91 % ročne.

20. Odvolací súd ešte poukazuje na to, že za neplatnú z dôvodu rozporu dojednaných úrokov s
dobrými mravmi nemôže byť považovaná iba časť dojednania podstatne prevyšujúca obvyklú úrokovú
mieru, pretože ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto

časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu
došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Tam, kde sa dôvod neplatnosti
vzťahuje na celý právny úkon, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku možnosti a nemožnosti
oddelenia právneho úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a
nielen z hľadiska oddeľovanej časti. Dojednanie o úrokoch treba chápať ako nedeliteľný celok. Pri

neprimeranom dojednaní úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru je možné hovoriť o občianskoprávnej
úžere, ktorá žiadnu právnu ochranu nepožíva. Neprimeraná odplata za úver ohrozuje najmä sociálne
slabšie obyvateľstvo, a preto takéto neprimerané protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácii. Takéto
úverové praktiky sú z celospoločenského hľadiska nebezpečné v súvislosti s neprimeraným úverovým
zaťažením obyvateľstva. Občianskoprávna úžera spôsobuje neplatnosť dojednania o úrokoch v celom

rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi, pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu
úveru.21. Zmluvné podmienky, pokiaľ ide o úrok z úveru, vyhodnotil súd prvej inštancie správne ako
odporujúce dobrým mravom, a odvolaciemu súdu neprináleží ich upravovať tak, aby zodpovedali
zákonnej požiadavke súladu s dobrými mravmi (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-618/10

Banco Espaňol). Odvolací súd na margo veci poznamenáva, že súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k
iným úrokovým sadzbám (5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v Prešove vo veci 3Co
67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o
12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol
pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967

rozhodnutímz01.04.1967úrokovúsadzbuvprípadochúverovprespotrebiteľovz26%na18%asadzbu
26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom. Na základe uvedeného tak možno konštatovať, že súd
prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.

22. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ nepriznal žalobcovi
uplatnený nárok na úrok vo výške 25,50% ročne, pretože ho považoval za rozporný s dobrými mravmi. V

dôsledku uvedeného dospel rovnako správne k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
úveru, preto žalovaná bola povinná vrátiť už len istinu poskytnutého úveru. Súd prvej inštancie tak
správne zamietol žalobu v časti prevyšujúcej rozdiel medzi poskytnutým úverom a žalovanou už
vrátenou istinou v dôsledku vyššie uvedeného.

23. Odvolací súd za to, že už samotná rozpornosť dohodnutých úrokov s dobrými mravmi, spôsobila
bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, a preto sa nebolo potrebné ďalej zaoberať ani
ostatnými dôvodmi bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru namietanými žalobcom v
podanom odvolaní, resp. ostatnými dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia.

24. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z
19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

25. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutom rozsahu a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

27.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§262ods.
1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalovanej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).