Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119207173
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3119207173.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: W. Q. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., ul. Q. XX, zastúpený

JUDr. Jozefom Onďákom, advokátom so sídlom v Prešove, ul. Slovenská 69, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, ul. Štefanovičova 4,
IČO: 00585441, zastúpený JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Vajnorská
55, o zaplatenie 253,14 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 253,14 eur.

II. Súd žalobu z a m i e t a v časti úroku z omeškania zo žalovanej sumy.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 26.08.2019 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému
domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 253,14 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 18.01.2019 do zaplatenia. Žalobu
odôvodnil žalobca tým, že žalobca je fyzickou osobou a žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá
vykonáva poisťovaciu činnosť. Žalobcovi bola dňa 10.12.2018 spôsobená škoda zo strany pani U. F.,
poistenej podľa zákona PZP (klientka žalovaného), ktorá si svoju chybu riadne priznala, na základe čoho

zanechala za stieračom motorového vozidla žalobcu značky P. W. trieda E, B.: S lístok s telefónnym
kontaktom, pričom z časových dôvodov, nemohla zotrvať na mieste a predpokladala, že výška sumy
neprevýši sumu, na základe ktorej je potrebné volať políciu. Následne bola vykonaná obhliadka vozidla
poškodeného značky P. W. trieda E, B.: TN XXX EY, ktorému bola priznaná škoda vo výške XXX,XX eur
rozpočtom, alebo škoda vo výške 373,07 eur v prípade, že by bolo vozidlo opravované autorizovaným
servisom. Na základe tohto vyjadrenia sa žalovaný zaviazal uhradiť danú sumu do 15 dní, k čomu k
dnešnému dňu nedošlo. Žalobca sa taktiež skontaktoval s pani U. F., či medzičasom nezmenila názor

a pohľad na danú škodovú udalosť. F. U. prehlásila, že skutok sa stal tak, ako obe zo strán nahlásili na
poisťovni t. j., že pani U. F. je zodpovedná za škodovú udalosť v plnom rozsahu, ktorú spôsobila dňa
10.12.2018 poškodenému žalobcovi. Žalobca následne písomne žiadal poisťovňu na vyplatenie dlžnej
sumy.Žalovanýsavyjadriltak,žekuskutkunedošlo,aževinníknezavolalpolíciukmiesteudalosti.Takto
spochybňuje vyhlásenie vinníka, škodcu, bez hodnoverného dôkazu a taktiež bezdôvodne uvádza, že
každú škodovú udalosť treba riešiť prostredníctvom polície. Suma škody neprevýšila hranicu, na základe
ktorej treba škodu riešiť prostredníctvom polície. Z dôvodu škodovej udalosti vznikla na motorovom

vozidle žalobcu škoda, ktorá bola spoločnosťou X.a, pri prvej obhliadke dňa 08.01.2019 o 09:18,
vyčíslená vo výške 253,14 eur vrátane DPH (rozpočtom). Obhliadka bola vykonaná potom, čo žalobca
telefonicky na kontaktné číslo žalovaného oznámil poistnú udalosť a žalovaný mu pridelil číslo škody(poistnej udalosti). Žalovaný bol teda na základe poistnej zmluvy povinný poskytnúť žalobcovi poistné
plnenie vo výške 253,14 eur.

2. Na základe podanej žaloby súd vydal dňa 01.10.2019 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný
riadny odpor. V ňom uviedol najmä to, že pri obhliadke motorového vozidla žalobcu, ako aj vozidla,
ktorým mala údajne vzniknúť predmetná škoda, obhliadajúci technik konštatoval, že k predmetnej škode
nemohlo dôjsť prevádzkou motorového vozidla škodcu. Súčasne bolo zistené, že hrubšie odery na
motorovom vozidle žalobcu nevznikli pri jednej udalosti, nedajú sa priradiť k motorovému vozidlu škodcu

kde abrázia povrchu nie je kompatibilná. Na preukázanie týchto skutočnosti žalovaný navrhuje vypočutie
obhliadajúceho technika spoločnosti X. s.r.o., ktorý vykonal obhliadky predmetných motorových vozidiel.
Náhrada škody poistiteľom za poisteného formou poistného plnenia z poistenia zodpovednosti, je
viazaná na splnenie niekoľkých predpokladov, medzi ktoré patrí aj existencia zodpovednosti poisteného
za škodu spôsobenú poškodenému. Pokiaľ nie je preukázané, že predmetná škoda bola skutočne
spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v čase vzniku škody poistené zo zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, nie je možné v prípade takéhoto
nepreukázaného nároku poskytnúť náhradu škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu. V rámci znášania dôkazného bremena je poškodený povinný preukázať vecnú a časovú
súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla a vznikom škody ako
následkom. Dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného nielen vo vzťahu k základu uplatneného nároku

na plnenie, ale taktiež vo vzťahu k výške uplatneného nároku na plnenie. Pre poškodeného, poisteného
a poisťovateľa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (v tomto prípade
žalovaný) je teda nevyhnutným a zásadným preukázanie, či sú naplnené predpoklady zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou konkrétneho (poisteného) motorového vozidla. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal na rozsudok Najvyšší súd SR zo dňa 29.3.2007, sp zn 3Cdo 32/2007 a zo dňa 28.10.2010,

sp.zn. 3Cdo 130/2010. Žalovaný má za to, že v zásade nemožno vodiča poškodeného motorového
vozidla považovať za tzv. tretiu osobu, ktorá nemá právny záujem na poskytnutí plnenia, teda za
„nezaujatého“svedkaškodovejudalosti,pretožesvojimitvrdeniamisledujeprimárnenajmäodškodnenie
svojej vlastnej škody, a teda svoj vlastný, výsostne subjektívny záujem. Žalovaný poukazuje na to,
že v zmysle zákona o PZP sa má preukázať zodpovednosť konkrétneho, nie fiktívneho prevádzateľa

motorového vozidla, z ktorého poistky sa má škoda uhradiť, preto žalovaný navrhuje v tomto konaní
vypočuť svedka p. U. F. ohľadom priebehu predmetnej škodovej udalosti. Žalovaný o výsledkoch
prešetrenia škodovej udalosti vyrozumel žalobcu listom zo dňa 17.01.2019, v ktorom okrem iného
uviedol, že poistený - škodca pri nahlásení škodovej udalosti uviedol, že žalobcom uplatňovaný nárok
nepovažuje za oprávnený. V závere odporu žalovaný uviedol, že podľa ust. § 442 ods. 1 OZ: „Uhrádza

sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“ Pojem skutočná škoda znamená zmenšenie
majetku poškodeného, v tejto súvislosti žalovaný poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 4MCdo 23/2008, zo dňa 21.12.2009, podľa ktorého skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúce
v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné
vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Žalobca sumu, náhrady ktorej sa domáha od

žalovaného, preukazuje iba na základe predbežnej kalkulácie nákladov na opravu rozpočtom, pričom z
jeho strany nedošlo k skutočnej oprave poškodeného motorového vozidla a úhrade faktúry za opravu.
Ak sa teda za skutočnú škodu ďalej považujú „majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť výkladom a
contrario dospejeme k záveru, že majetkové hodnoty ktoré neboli vynaložené, nepredstavujú skutočnú
škodu. Preto navrhuje žalobu žalobcu zamietnuť. K odporu pripojil aj listinný dôkaz, a to oznámenie

žalovaného z 17.01.2019 o spôsobe vybavenia jeho žiadosti (odmietnutie plnenia).

3. Na odpor žalovaného proti vydanému platobnému rozkazu reagoval žalobca písomným vyjadrením
zo dňa 22.01.2020, v ktorom uviedol, že sa pripája k návrhu na vypočutie svedkyne U. F. a zároveň
navrhuje vypočuť ako svedka aj obhliadajúceho technika spoločnosti X. s.r.o. N..

4. Na prejednanie veci samej súd nariadil celkovo dve pojednávanie, ktorých sa zúčastnil iba žalobca
a jeho právny zástupca. Právny zástupca žalovaného sa z neúčasti na oboch pojednávaniach vopred
ospravedlnil.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca zotrváva na podanej žalobe, s
tým, že opravuje jej odôvodnenie v tej časti, že sa nejedná o uplatnenie poistného plnenia, ale
uplatnenie regresu, teda náhrady škody. Je pravdou, že žalobca doposiaľ na opravu poškodeného
vozidla nevynaložil žiadne peňažné prostriedky, avšak toto podľa názoru žalobcu nie je potrebné,nakoľko poisťovne likvidujú poistné udalosti aj tým spôsobom, že sa určí predpokladaná výška opravy
poškodeného vozidla podľa rozpočtu, čo urobil aj žalobca a žalovaný vykonal kalkuláciu opravy. Čo sa
týka škodovej udalosti, tak jej priebeh samotný žalobca nevidel, našiel si poškodené vozidlo, pričom

osoba zodpovedná za spôsobenie škody pani U. F. mu popísala priebeh vzniku škody, po tom, čo ju
telefonicky kontaktoval na základe ňou zanechaného kontaktu. O tejto udalosti bol spísaný záznam,
teda správa o nehode. Žalobca v plnom rozsahu zotrváva na podanej žalobe. Ďalej poukazuje na
to, že je študentom vysokej školy a vozidlo doteraz nebolo opravené. Žalobca sa rozhodol žalovať
poisťovňu, nakoľko ocenil prístup pani F., ktorá sa priznala k poškodeniu vozidla. Navrhol, aby súd v

rámci dokazovania v konaní vykonal výsluch svedkyne pani U. F., bytom podľa správy o nehode.

6. Svedkyňa U. F. vypovedala tak, že žalobcu osobne nepozná, prišla s ním do kontaktu len raz, v
súvislosti s dopravnou nehodou. So žalobcom pred nehodou nebola v kontakte. K nehode došlo tak, že
sa pohýnala z parkoviska pri U., na presný dátum si už nepamätá a oškrela motorové vozidlo žalobcu,
pričom zrejme išlo o vozidlo značky P.. Na mieste nehody nechala svoj telefonický kontakt. Následne

ju žalobca telefonicky kontaktoval a dohodli sa na spísaní záznamu o dopravnej nehode. Nakoniec tak
aj osobne urobili. Niekto z poisťovne žalovaného ju následne kontaktoval a bol si odfotiť jej motorové
vozidlo. O výsledku nebola písomne informovaná, resp. si to nepamätá. Po nahliadnutí do listiny na č.
l. 10 a to správy o nehode, uviedla, že je tam jej podpis. Po nahliadnutí do listiny na č. l. 37 (fotografia
poškodenia vozidla) uviedla, že sa jedná o toto poškodenie. Po nahliadnutí do listiny na č. l. 38 (rukou

písaný odkaz) uviedla, že ide o jej odkaz.

7. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č. l. 8 kópia technického
preukazu,č.l.8rubovástranalistžalovanéhoz17.01.2019,č.l.9zápisopoškodenímotorovéhovozidla,
č. l. 9 rubová strana uplatnenie nároku na náhradu škody, č. l. 10 rubová strana správa o nehode, č. l.

36-38 fotografie predmetného vozidla žalobcu a oznamu napísaného svedkyňou.

8.1 Po vykonanom dokazovaní a na základe nesporných skutkových okolností súd zistil pre rozhodnutie
o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a vec
následne právne posúdil.

8.2 Z výpovede svedkyne a zo správy o nehode bolo preukázané, že dňa 10.12.2018 o 11.00 hod.
došlo k poškodeniu motorového vozidla P. W. s EČ: S vo vlastníctve žalobcu tak, že vodička U. F. pri
pohýnaní z parkoviska s motorovým vozidlom H. P. s EČ: S pri OC U. v S., oškrela uvedené stojace
motorové vozidlo žalobcu. Išlo o poškodenie laku na ľavom prednom nárazníku. Správa o nehode bola

spísaná oboma subjektmi po tom, čo žalobca U. F. telefonicky kontaktoval na nej vlastnoručne napísané
telefónne číslo na papieriku, ktorý zanechala za stieračom poškodeného vozidla. Medzi sporovými
stranami nebolo sporné, že U. F. mala uzatvorené povinné zmluvné poistenie pre prípad zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Nárok na náhradu škody si
žalobca uplatnil písomne na formulári žalovaného. Listom zo dňa 17.01.2019 žalovaný informoval

žalobcu, že jeho nárok neuznáva, nepovažuje ho za oprávnený a nesúhlasí s plnením. Tento postoj
vychádzal zo zistenia pracovníkov spoločnosti X., ktorí konštatovali, že ku poškodeniu vozidla došlo za
iných technických podmienok ako pri opisovanom kontakte vozidiel. Z technického hľadiska je rozsah
poškodenia neprijateľný. Žalovaný dňa 10.12.2018 vyhotovil kalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom
v sume 253,14 eur, resp. v sume 373,07 eur s DPH.

9.1 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

9.2 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

9.3 Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

9.4 Podľa § 427 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú
za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.9.5 Podľa § 2 písm.d/, f/, g/, h/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších prepisov, ďalej len „zákon o PZP“, na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom

poisťovňa,poisťovňazinéhočlenskéhoštátualebozahraničnápoisťovňa,ktorájeoprávnenávykonávať
poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, e) poistníkom
ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti, f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje
poistenie zodpovednosti, g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má
nárok na náhradu škody podľa tohto zákona, h) škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť

dôvodomvznikuprávpoškodenéhonaplneniepoisťovateľaalebokancelárie,i)poistnouudalosťouvznik
povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu.

9.6Podľa§4ods.2písm.b/zákonaoPZPpoistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľ
zanehonahradilpoškodenémuuplatnenépreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutejpoškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci.

9.7 Podľa § 11 ods.6 písm. a/, b/ zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a

oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

9.8 Podľa § 11 ods.8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

9.9 Podľa § 15 ods.1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

10.1 Žalobca sa podanou žalobou domáha práva na náhradu škody proti žalovanému, ktoré mu vyplýva
z citovaného § 15 ods.1 zákona o PZP, pretože žalovaný je poisťovateľom (poisťovňou), ktorý uzatvoril
zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Renault Megane
s EČ: S ktorého prevádzkovateľom je U. F., a ktorého prevádzkou bola žalobcovi spôsobená škoda.
Škoda predstavovala poškodenie ľavého predného nárazníka vozidla žalobcu (poškodenie laku) a jej

výška vyplýva z kalkulácie nákladov na opravu v sume 253,14 eur vyhotovenej samotným žalovaným.

10.2 Dôvodom, pre ktorý žalovaný žalobcovi škodu nenahradil, bolo jeho tvrdenie a zároveň aj
obrana v tomto konaní, že samotnú existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a dopravnou
prevádzkou predmetného vozidla nepreukazujú ani súhlasné tvrdenia poškodeného a poisteného. Nie

je preukázané, že príčinou predmetnej škody je prevádzka poisteného motorového vozidla U. F.. Obrana
žalovaného teda de facto spochybňovala pravdivosť vyhlásenia poisteného (svedkyne U. F.), ktorá bola
priamym účastníkom (resp. vinníkom) škodovej udalosti.

10.3 Žalobcu v tomto konaní zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadne jeho tvrdenia, že mu vodička U.

F. spôsobila škodu na jeho motorovom vozidla spôsobom, aký je uvedený vyššie. Súd po vykonanom
dokazovaní, teda na základe vykonaných návrhov na vykonanie dokazovania oboch sporových strán,
dospel k záveru, že žalobca toto dôkazné bremeno uniesol, vzhľadom na vyššie uvedený zistený
skutkový stav. Naopak obrana žalovaného nebola dôvodná, pretože žalovaný neoznačil ani nepredložil
žiadny dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenie, že ku poškodeniu predmetného vozidla došlo za iných

technických podmienok, a že z technického hľadiska je rozsah poškodenia neprijateľný. V tomto smere
pôvodne žalovaný navrhoval vypočuť bližšie nekonkretizovaného technika spoločnosti X. s.r.o., avšak
ani na základe výzvy súdu tohto svedka riadne neoznačil. Nakoniec v podaní zo dňa 06.07.2020 uviedol,
že na jeho výsluchu netrvá.10.4 V okolnostiach prejednávaného prípadu súd konštatuje, že žalobca preukázal, že za jemu
vzniknutú predmetnú škodu zodpovedá poistená u žalovaného, U. F.. Dôvody, pre ktoré žalovaný

odmietol nahradiť túto škodu podľa § 15 ods.1 zákona o PZP, uvádzané v liste zo dňa 17.01.2019
sú nepostačujúce, v podstate bezobsažné a teda svojvoľné. Z postoja žalovaného súd dedukuje, že
žalovaný je tohto názoru, že u neho poistená U. F. neuvádza pravdu ohľade priebehu škodovej udalosti.
Tento jeho postoj však nie je ničím relevantným podporený. Nenahradenie preukázanej škody je tak
potom podľa názoru súdu iba neplnením si zákonnej povinnosti. Preto súd žalobe vyhovel a rozhodol

o splnení povinnosti žalovaného.

10.5 Čo sa týka obrany žalovaného, že žalobca doposiaľ na opravu poškodenia vozidla nevynaložil
žiadne peňažné prostriedky (čo bolo nespornou skutkovou okolnosťou), a preto je potrebné žalobu
zamietnuť, súd túto obranu nepovažuje za dôvodnú. V zmysle judikatúry všeobecných súdov Slovenskej
republiky výška náhrady za poškodenú vec totiž nie je závislá na tom, či si poškodený v danom prípade

nechal vec opraviť, či si ju opravil sám, alebo či vec ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je
závislý ani od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal, či ju predal, daroval, a pod,
pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody (R 5/1988, R 25/1990). Platí totiž, že ak dôjde
k zníženiu hodnoty veci (čo bolo naplnené, keďže k poškodeniu vozidla žalobcu došlo), vlastníkovi veci
vznikne škoda bez ohľadu na to, či už vynaložil prostriedky na uvedenie veci do pôvodného stavu pred

škodovou udalosťou alebo nie (napr. Najvyšší súd ČR sp.zn. 25Cdo/552/2003). Je nerozhodné, či vec
je skutočne opravovaná, či je oprava dokončená, alebo vec ešte nie je opravená. Škoda totiž z hľadiska
jej rozsahu nie je iná pre prípad, že poškodená vec je už opravená a iná pre prípad, že opravená nie
je. V opačnom prípade, by zníženie hodnoty havarovaného vozidla bez vykonanej opravy znamenalo,
že ku žiadnemu zmenšeniu hodnoty majetku nedošlo, čo je záver zjavne nesprávny. Náklady na opravu

poškodenia nakoniec vyčíslil sám žalovaný (čo nebolo rozporované žalovaným), a to vo výške žalovanej
sumy. Preto je v tomto smere žaloba žalobcu dôvodná.

10.6 Nad rámec potreby odôvodnenia tohto rozhodnutia súd uvádza, že si je vedomý spoločenskej
reality spočívajúcej v tom, že dochádza aj k úmyselnému uvádzaniu do omylov pri likvidácii poistných

(škodových) udalostí, avšak aj napriek tomu nie je možné nazerať na každého poškodeného prizmou
tejto skutočnosti. V opačnom prípade by aj „poctivý“ poškodený bol postihovaný za protiprávne konanie
iných, resp. za určitý negatívny spoločenský jav. Išlo by o zavádzanie akejsi prezumpcie podvodu
účastníkmi škodovej udalosti, bez relevantných dôvodov. Je na žalovanom, ktorý je podnikateľom a
nesporne vykazujúcim zisk, aby prijal účinné opatrenia, ktoré by eliminovali možnosť nahradzovania

škôd, na ktorých náhradu nie je povinný, príp. zmenil podnikateľskú stratégiu v tejto oblasti. Odmietanie
nahradenia škody nemôže spočívať na vyššie uvádzaných dôvodoch a okolnostiach.

10.7 Súd žalobu zamietol v časti uplatnených úrokov z omeškania. Súd poukazuje na ustanovenie § 11
ods.8 zákona o PZP, podľa ktorého ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť

poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Z vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že žalovaný si splnil povinnosť podľa § 11 odsek 6 zákona
o PZP, teda bez zbytočného odkladu začal prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
poskytol poškodenému (žalobcovi) písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné

plnenie. Nebol teda naplnený predpoklad (hypotéza právnej normy) pre občianskoprávnu sankciu
poisťovateľa vo forme úrokov z omeškania. Jeho omeškanie tak môže vzniknúť až po právoplatnom
rozhodnutí súdu o výške náhrady škody a po márnom uplynutí lehoty na plnenie.

11.1 Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania

podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.11.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku a priznal
žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože súd jeho žalobe nevyhovel len v časti
úrokov z omeškania, vo výške 18,80 eur ku dňu vyhlásenia rozsudku, čo predstavuje približne 7,43

% z celej žalovanej sumy. Ide teda o nepatrný (zanedbateľný) neúspech žalobcu v konaní, navyše
týkajúci sa príslušenstva dôvodne uplatnenej pohľadávky. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Akžalovanýdobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnérozhodnutie,oprávnenýžalobcamôžepodať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.