Uznesenie Judgement was issued on Friday, April 30, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 25Ek/454/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118242901
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Šuchová LL.M
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6118242901.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: CRN2, s.r.o., so sídlom Klincová 35, 821
08Bratislava-Ružinov,vkonanízastúpený:JUDr.PeterBartoš,Kollárovonámestie9,81106Bratislava,
proti povinnému: JVS Slovensko, s. r. o., Križkova 9, 811 04 Bratislava, IČO: 44 623 411, v konaní
zastúpený: Ivanič & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, Dunajská 48, 811 08 Bratislava, v exekúcii
vedenej súdnym exekútorom Mgr. Milošom Dubovcom, so sídlom exekútorského úradu Podunajská

23/D, 821 06 Bratislava, pod č.. 28EX 115/18, o vymoženie pohľadávky vo výške 3.815,38 Eur s
príslušenstvom, o návrhu na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Ek/454/2018 zo dňa 28. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í výrok I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 25Ek/454/2018 zo dňa
28.02.2019 tak, že exekúciu v celom rozsahu podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd z r u š u j e výrok II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica 25Ek/454/2018 zo
dňa 28.02.2019.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.02.2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie
pod sp. zn. 25Ek/454/2018, ktorým vo výroku I. návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom

rozsahu zamietol podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, vo výroku II. nepriznal povinnému nárok na
náhradu trov konania v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie a vo výroku III. priznal
oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za podanie vyjadrenia k návrhu povinného
na zastavenie exekúcie vo výške 95,01 Eur.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným

súdu dňa 06.03.2018 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3.815,38 Eur s
príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodcovského uznesenia zo dňa 29.05.2017, sp. zn.
RD/35/2017, ktoré vydal Ing. Miloš Valach ad hoc rozhodca rozhodcovského súdu. Exekučný titul sa stal
vykonateľným dňa 12.06.2017. Exekučný súd vydal dňa 18.04.2018 poverenie na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi
Mgr. Milošovi Dubovcovi, so sídlom exekútorského úradu Podunajská 23/D, 821 06 Bratislava, ktorý

exekúciu vedie pod č.. 28EX 115/18. Povinný podal v zákonnej lehote podľa ustanovenia § 61k ods. 2
Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného má návrh povinného na
zastavenie exekúcie odkladný účinok na výkon exekúcie. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie súdu
navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu, že nemá vedomosť o tom, akým spôsobom a na základe akých
právnych skutočností a právnych úkonov sa oprávnený stal nositeľom práv a povinností vyplývajúcich
z predloženého exekučného titulu. Ďalej poukázal na konania, výsledok ktorých má vplyv na vedenie

exekúcie. Jedná sa o konanie vedené Okresným súdom Bratislava III, sp. zn. 25Cb/238/2016 z
titulu neuhradených záväzkov vyplývajúcich z obchodného vzťahu, konanie vedené Okresným súdomBratislava V. sp. zn.: 50C/61/2017, v ktorom sa povinný ako žalobca domáha rozhodnutia súdu o
námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a konanie vedené Okresným súdom Bratislava
V. sp. zn.: 29Cr/41/2017 v ktorom sa povinný ako žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Uviedol, že už v priebehu rozhodcovského konania namietol nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu, tento však bol zo strany rozhodcovského súdu zamietnutý a súd konal ďalej a vydal aj príslušné
rozhodnutie. Následne dňa 17.07.2017 bol povinnému doručený rozhodcovský rozsudok vydaný dňa
11.07.2017 v rozhodcovskom konaní pod sp. zn. RD/35/2017. Uviedol nasledovné dôvody, pre ktoré
nie je možné považovať predložený rozhodcovský rozsudok za exekučný titul. Namietal neexistenciu

rozhodcovskej zmluvy, neurčitosť a nejednoznačnosť subjektu označeného ako „rozhodcovský súd ad
hoc rozhodca“, nesplnenie zákonom ustanovených požiadaviek na zriaďovateľa rozhodcovského súdu.
Žiadal zaplatiť náhradu trov exekučného konania. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného
na zastavenie exekúcie uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové
skutočnosti, ktoré by menili exekučný titul, a preto neexistuje žiaden dôvod pre zastavenie exekúcie. Ku
konaniuvedenomnaOkresnomsúdeBratislavaVpodsp.zn.29Cr/41/2017uviedol,žežalobaozrušenie

rozhodcovského rozsudku nebola doručená včas. Ku konaniu vedenom na Okresnom súde Bratislava
V. pod sp. zn. 50C/61/2017 predmetom ktorého je námietka právomoci rozhodcovského súdu uviedol,
že tiež bola podaná oneskorene. Pričom tento návrh sa podľa oprávneného netýka exekučného titulu.
K vzniku rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky uviedol, že v nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
od 01.01.2015 sa nevyžaduje aby písomná rozhodcovská zmluva bola podpísaná oboma stranami.

Rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinným vznikla nespochybniteľným spôsobom v obsahu
VšeobecnýchobchodnýchpodmienokspoločnostiCONCRETESK,s.r.o.(pôvodnývlastníkpohľadávky)
podľa § 4 ods. 3, ods. 4 ZoRK Od návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nenastali žiadne
okolnosti, ktoré by spôsobili zánik alebo zoslabenie práva na vymáhanie nárokov oprávneného v zmysle
exekučného titulu. Povinný nedisponuje žiadnym právoplatným rozhodnutím o zrušení exekučného

titulu. Dôvody, ktoré povinný uvádza vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie, sú dôvodmi, ktoré
sa týkajú napádania samotného rozhodcovského konania, ale nie sú to dôvody, ktoré by sa týkali
skutočností, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu. Oprávnený teda z vyššie uvedených dôvodov
žiada súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný a priznal mu náhradu
trov konania. Súdny exekútor považoval exekučný titul za riadne vykonateľný a právoplatný,preto tiež

navrhoval, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Súd podania strán vyhodnotil tak,
že v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na účel konania o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie. Uviedol, že sa v tomto konaní rieši spor o začatie a prípustnosť exekúcie, kde exekučný
súd na základe návrhu rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd návrhu vyhovie
a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v

dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností. Súd sa oboznámil
s tvrdeniami povinného o prebiehajúcich konaniach ako aj k nim predloženým dôkazom a vyhodnotil
ich ako nedôvodné pre účely zastavenia exekúcie. Ku konaniu o žalobe na zrušenie rozhodcovského
rozsudku uviedol, že podanie žaloby nezakladá dôvod straty právoplatnosti a následne aj vykonateľnosti
exekučného titulu. Uviedol, že takéto účinky môže mať iba právoplatné rozhodnutie súdu o zrušení

rozhodcovského rozsudku alebo právoplatné rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného
titulu, avšak takéto rozhodnutie povinný súdu nepredložil. Oprávnenosť exekučného súdu na skúmanie
dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) ZoRK vyhodnotil negatívne
a teda v tom zmysle, že túto otázku môže skúmať výlučne súd, v ktorého obvode sa nachádza
miesto rozhodcovského konania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

3M Cdo 11/2010, v ktorom bola vyslovená záväznosť rozhodcovských rozsudkov ako exekučných
titulov s povinnosťou exekučného súdu na ich akceptácii. Ďalej riešil právne nástupníctvo, ktoré
prebehlo na strane oprávneného. Uviedol, že súčasťou návrhu na vykonanie exekúcie bola aj Zmluva o
postúpení pohľadávky podpísaná dňa 28.02.2018, ktorá bola uzavretá medzi obchodnou spoločnosťou
CONCRETE SK, s.r.o., so sídlom: Pribylinská 4, 831 04 Bratislava, IČO: 456256975 ako postupcom

a obchodnou spoločnosťou CRN2 s. r. o., so sídlom: Klincová 35, 821 08 Bratislava, IČO: 51 232 413
ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie vymáhanej pohľadávky. Postúpenie pohľadávky
bolo vykonané v súlade s ustanovením § 36 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku a preto ho akceptoval.
Námietku povinného o tom, že nevedel o zmene v osobe veriteľa súd vyhodnotil ako neopodstatnenú,
pretože pre platné a účinné postúpenie pohľadávky nie je potrebný súhlas dlžníka. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti, súd vyhodnotil návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný a preto ho v celom
rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že náhradu trov konania priznal oprávnenému, keďže
bol v konaní úspešnou stranou sporu.3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 45 ods. 2 písm. d), § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5,
§ 61l ods. 3 prvej vety, ods. 4, § 199a ods. 1, § 199d ods. 1, § 200 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych
exekútorochaexekučnejčinnostiaozmeneadoplneníďalšíchzákonov(ďalejlen„Exekučnýporiadok“),

ustanoveniami § 20 písm. e) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení
(ďalej aj ako „CSP“), ustanoveniami § 40 ods. 1 písm a) ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako “ZoKR“) a ustanoveniami § 10 ods. 2, § 13a ods.
2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

4. Dňa 05.03.2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica Opravné uznesenie sp.zn. 25Ek/454/2018, v
ktorom opravil nesprávne poučenie o možnosti podania sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho
úradníka zo dňa 28.02.2019. Vzhľadom na nesprávne poučenie lehota na podanie sťažnosti začala
plynúť doručením tohto opravného uznesenia stranám.

5. Proti tomuto uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 25Ek/454/2018 zo dňa 28.02.2019
podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť a žiadal, aby Okresný súd Banská Bystrica
sťažnosťou napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu z dôvodu neprípustnosti zastaví alebo aby
napadnuté uznesenie zrušil a konanie prerušil do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného
na Okresnom súde Bratislava V sp.zn. 50C/61/20017, predmetom ktorého je námietka nedostatku

právomoci rozhodcovského súdu a žiadal priznať trovy konania.

6. Povinný vo svojej sťažnosti uviedol, že Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre

ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Pričom exekučný súd tak môže urobiť
na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Uviedol, že ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor rozhodnúť rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nie je daná
právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na

to nemá právomoc. Ďalej namietal právomoc rozhodcovského súdu a uviedol s tým súvisiace
dôsledky, ktoré majú za následok zastavenie exekúcie. Ak exekučný súd zistí prekážku brániacu
vykonaniu exekúcie, je povinný exekúciu z úradnej moci zastaviť. V otázke právomoci exekučného
súdu na skúmanie právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu) a rozhodcovskej zmluvy, resp.
doložky uviedol, že exekučný súd túto právomoc má a v prípade zisteného nedostatku je v tomto

smere oprávnený konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom. Pričom nie je viazaný
názorom rozhodcovského súdu. Uviedol že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozhodnutia, a to bez ohradu na to, či zo strany povinného bolo alebo nebolo
rozhodnutie napadnuté žalobou o právomoc rozhodcovského súdu a/alebo žalobou o zrušenie

rozhodcovského rozsudku a bez ohľadu na to, či povinný napadol a spochybnil alebo nenapadol a
nespochybnil právomoc rozhodcovského súdu a/alebo existenciu rozhodcovskej zmluvy. Povinný teda
namieta nedostatok právomoci rozhodcovského súdu z dôvodov , že rozhodcovská zmluva uvedená
vo VOP (dostupných iba na internetovej stránke spoločnosti CONCRETE SK s.r.o.), ani žiadna iná
rozhodcovská zmluva medzi spoločnosťou CONCRETE SK s.r.o. a povinným nikdy nebola platne

uzatvorená, spoločnosť CONCRETE SK s.r.o. existenciu akejkoľvek rozhodcovskej zmluvy žiadnym
spôsobom nepreukázala a povinný jej existenciu výslovne vždy poprel a popiera. Ďalej namietal
nesplnenie zákonom ustanovených požiadaviek na kreovanie rozhodcovského súdu a neurčitosť a
nejednoznačnosť subjektu označeného ako rozhodca/rozhodcovský súd. Povinný ďalej namieta to, že
exekučný súd sa absolútne nezaoberal existenciou rozhodcovskej zmluvy, čo je hlavným dôvodom pre

neprípustnosť uvedenej exekúcie. Povinný má za to, že námietka (ne)existencie rozhodcovskej zmluvy
je v tomto konaní kľúčová a je to práve exekučný súd, ktorý má prvý možnosť a aj povinnosť túto
zjavnú nezákonnosť skúmať pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a následne pri rozhodovaní o
návrhunazastavenieexekúcie,čosavšaknestalo.Exekučnýsúdtaknesprávnymprocesnýmpostupom
znemožnil povinnému, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, navyše domnelý exekučný titul obsahuje výrok (ktorého plnenie je predmetom
tohto exekučného konania) voči ktorému nie je možné sa žiadnym iným spôsobom v prebiehajúcom
exekučnom konaní brániť. Povinný má za to, že arbitrárne vydaný „rozhodcovský rozsudok", nie je v
súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukazuje na rozsudok Okresného súdu Bratislava V.
č.k.: 50C/61/2017-535 zo dňa 25.09.2018, ktorým súd rozhodol, že „Rozhodcovský súd, ktorým je ad
hoc rozhodca Ing. Miloš Valadt ustanovený vybranou osobou ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo,

45 741 905, so sídlom Suľany 243, Hruboňovo, nemá právomoc rozhodovať spor žalovaného proti
žalobcovi o zaplatenie 3.815,38 Eur s príslušenstvom vedeným pod sp. zn. RD 35/2017." Povinný bol
teda na prvom stupni v plnom rozsahu úspešný. Aj napriek podanému odvolaniu považuje za absurdné,
aby bola voči povinnému vedená exekúcia. Uviedol, že ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach je subjekt,
ktorý nemá žiadnu právomoc vydávať rozhodnutia, ktorými by povinnému boli ukladané akékoľvek

povinnosti, ktorý viedol rozhodcovské konanie spôsobom flagrantne porušujúcim zásady rovnosti strán
sporu, čím sa pokúsil znemožniť obranu voči takémuto nezákonnému postupu a rozhodnutiu. Navyše,
domnelý exekučný titul v tomto konaní sa na základe výsledku odvolacieho konania môže zakladať
na tzv. nulitnom akte, ktorý je bez akýchkoľvek pochybností následkom vydania rozhodnutia orgánom,
ktorý nedisponuje právomocou na rozhodovanie veci (uznesenie ÚS SR z 13.09.2018, Č. k. N . ÚS
484/2018). Záverom poukazuje, že si je vedomý, že povinný žiadnym spôsobom k návrhu na zastavenie

exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku,
ani o zrušení exekučného titulu. Povinný však považuje za neprípustné, aby legislatíva spočívajúca
v zavedení kauzálne príslušného súdu pre exekučné konania znamenala, že dôjde v praxi k takému
stavu, že domnelí veritelia budú uplatňovať svoje domnelé pohľadávky formou exekúcie na základe
rozhodnutí vydaných samozvanými rozhodcami, ktorých právomoc nevyplýva z ničoho, a voči tomuto

ich postupu niet obrany. Ďalej uviedol, že exekučný súd má v prípade zistenia neexistencie platne
uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu
(rozhodcu) rozhodovať vo veci, prihliadnuť na nulitu aktu a exekúciu zastaviť. Pričom sa nejedná o vecný
prieskum exekučného titulu. K právomoci rozhodcovského súdu povinný uviedol, že tu prevláda princíp
predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Teda navrhol, aby súd konanie prerušil, dokiaľ o takejto právne

významnej otázke právoplatne nerozhodne všeobecný súd - a teda Okresný súd Bratislava V. sp.zn.
50C/61/2017. Pričom pre použitie inštitútu prerušenia konania poukazuje na rozhodnutie Okresného
súdu Banská Bystrica sp.zn. 59Ek/1208/2018. Povinný považuje napadnuté uznesenie a právne závery
v ňom uvedené za zjavne arbitrárne, lebo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd sa vôbec
neoboznámil s rozhodcovským spisom, jeho závery sú právne neudržateľné a nepreskúmateľné. Taktiež

sú v rozpore s jediným v tejto chvíli adresným súdnym rozhodnutím v súvisiacej právnej veci - rozsudkom
OkresnéhosúduBratislavaV.č.k.:50C/61/2017-535.OkresnýsúdBratislavaV.podôkladnevykonanom
dokazovaní podrobne zdôvodnil nedostatok právomoci rozhodcu, tým aj nezákonnosť predmetného
rozhodcovského konania a dokonca konštatoval jeho molestujúcu (šikanóznu) povahu. Vzhľadom na
uvedené má povinný za to, že exekučný súd pri rozhodovaní nevykonal riadne navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktorých vykonanie povinný navrhol, nedostatočne
zistil (z dôvodov z ktorých je povinný ex offo skúmať zákonnosť exekučného titulu) a nesprávne
vyhodnotil skutkový stav. Pri vydaní napadnutého rozhodnutia teda vychádzal z nedostatočne zisteného
skutkového a právneho stavu a preto dospel k nesprávnym záverom.

7. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril s tým, že sa stotožňuje s napadnutým uznesením a
považuje ho za správne, objektívne a v s súlade s Exekučným poriadkom. Procesná a právna situácia
povinného je stále rovnaká. Neexistuje žiaden dôvod na zastavenie exekúcie oprávneného. Exekúcia
oprávneného je vedená na základe riadneho exekučného titulu nespotrebiteľského rozhodcovského
rozsudku sp. zn. RD/35/2017 zo dňa 11.07.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

dňa 22.08.2017. Povinný žiada od exekučného súdu, aby ten vykonal akési „odvolacie konanie a
meritórny prieskum“ rozhodcovského konania sp. zn. RD/35/2017. K tomu ale exekučný súd nemá
žiadne oprávnenie. Povinný žiada od exekučného súdu niečo, čo nie je zákonom predpokladané.
Exekučný súd nie je súdom príslušným podľa § 28 CSP, a preto nemôže nijakým spôsobom robiť
akýkoľvek prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozhodnutia vydaného podľa §

35 ZoRK, nakoľko mu to žiadna právna norma neumožňuje. Jedine kauzálne príslušný súd podľa
§ 28 CSP na základe podanej námietky/žaloby v hmotnoprávnej lehote 30/60 dní môže v rozsahu
uvedenomvZoRKposudzovaťnespotrebiteľskérozhodcovskérozhodnutia.Vtomtoprípadejekauzálne
príslušným súdom Okresný súd Bratislava V. K namietaným konaniam na všeobecnom súde uviedol,
že boli podané oneskorene, a preto uvedené bude viesť k neúspechu povinného v nich. K rozsudku

Okresného súdu Bratislava V č.k. 50C/61/2017-535 zo dňa 25.09.2018 uviedol, že toto zatiaľ nie je
právoplatné, pretože oprávnený voči nemu podal odvolanie. Ku konaniu o zrušenie rozhodcovského
súdu uviedol, že v tejto veci ešte nebolo vydané rozhodnutie. Súd vo veci zatiaľ vydal iba právoplatné
uznesenie, ktorým zamietol návrh povinného na odklad rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/35/2017pre zmeškanie hmotnoprávnej lehoty. Ďalej sa zaoberá účinkami zrušenia rozhodcovského rozsudku,
kde dospel k záveru, že pokiaľ by došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti/
neexitencie rozhodcovskej zmluvy/doložky, toto bude mať za následok pokračovanie v začatom konaní

na podklade pôvodne podanej žaloby. Pre účely exekúcie považuje dôležité len rozhodnutie v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 29Cr/41/2017 o zrušenie rozhodcovského
rozsudku sp. zn. RD/35/2017. Keďže je podľa názoru evidentné, že povinný zmeškal lehotu na podanie
takejto žaloby, bude to viesť k zamietnutiu jeho žaloby. Čím sa potvrdí, že rozhodcovský rozsudok
sp. zn. RD/35/2017 je nepochybným exekučným titulom. Exekučný súd nemá právomoc meritórne

preskúmavať nespotrebiteľské rozhodcovské rozhodnutie, ani posudzovať právomoc rozhodcovského
súdu v rozhodcovskom konaní. Toto oprávnenie exekučný súd stratil zrušením bývalého § 45 ZoRK v
znení platnom od 01.01.2015. Uviedol, že rozhodcovské rozhodnutie, ktoré nebolo právoplatne zrušené
kauzálne príslušným súdom, má rovnaké účinky ako právoplatné rozhodnutie všeobecného súdu (§ 35
ZoRK). Od návrhu oprávneného na exekúciu nenastali žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik alebo
zoslabenieprávanavymáhanienárokovoprávnenéhovzmysleexekučnéhotitulu,ktorýmjeprávoplatný

a vykonateľný rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/35/2017. Uvedený exekučný titul nie je zrušený a
nie je ani právoplatne odložená jeho vykonateľnosť. Preto neexistuje žiaden zákonom a judikatúrnou
praxou predpokladaný dôvod pre zastavenie exekúcie. Uviedol, že nevyužitie postupu podľa týchto
ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať
rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní, pretože

inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel, boli by nadbytočné. Ďalej citoval súdne rozhodnutia,
ktoré pojednávali o záväznosti a nezmeniteľnosti rozhodcovských súdov, ktoré boli ZoRK postavené na
roveň s rozhodnutiami všeobecných súdov. Vzhľadom na uvedené, a to že exekučný titul a právomoc
rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/35/2017 je v súčasnosti preskúmavaná
kauzálne príslušným Okresný súdom Bratislava V nespôsobuje žiadne obmedzenie v pokračovaní

pri výkone exekúcie. Ani ZoRK ani Exekučný poriadok neuvádzajú, že podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku má akýkoľvek odkladný účinok voči exekúcii povinného. Žiadna zákonná
norma neuvádza, že konania vedené na Okresnom súde Bratislava V má akýkoľvek vplyv na exekučné
konanie oprávneného.

8.Povinnýsúdudoručilsvojedoplňujúcepodaniezodňa10.03.2020,vktoromdospisudoložilRozsudok
Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2Cob/48/2019-639 zo dňa 28.01.2020, ktorým odvolací súd potvrdil
prvostupňový rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 50C/61/2017-535 zo dňa 25.09.2018. Týmto
bol judikovaný nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, ktorým bol ad hoc rozhodca Ing. Miloš
ValachustanovenývybranouosobouROYALDEVELOPMENT-RSRD,zzpo,IČO:45741905sosídlom

Suľany 243, Hrubošovo rozhodovať spor medzi oprávneným (žalobcom) a povinným (žalovaným) o
zaplatenie 3.815,38 Eur s príslušenstvom vedeným pod sp.zn RD 35/2017. Uviedol, že súdy potvrdili,
že rozhodcovské konanie bolo nezákonne začaté a vedené pred domnelým rozhodcom v domnelom
rozhodcovskom konaní. Na základe uvedených skutočností žiada aby súd napadnuté uznesenie zmenil
a exekúciu zastavil z dôvodu jej neprípustnosti.

9. Oprávnený sa k novým skutočnostiam vyjadril podaním zo dňa 14.04.2020 a uviedol, že nesúhlasí
so zastavením exekúcie. Prípadné uznesenie exekučného súdu považuje za predčasné, pretože ešte
nebolo rozhodnuté o tom, či došlo k zrušeniu exekučného titulu v konaní prebiehajúcom na Okresnom
súde Bratislava V sp.zn. 29Cr/41/2017. Uvádza, že dôvody povinného nemusia viesť vždy k zrušeniu

exekučného titulu. K zrušeniu exekučného titulu a k odloženiu jeho vykonateľnosti nedošlo. To znamená,
že z pohľadu pozitívneho práva exekučný titul oprávneného nestráca platnosť a vykonateľnosť.
Exekučný súd nemôže o obsahu podania povinného rozhodnúť vo vzťahu k exekúcii oprávneného
(a to ani kladne a ani záporne), lebo nie je k tomu súdom príslušným podľa § 28 CSP. Preto žiada
konanie prerušiť až do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp.

zn. RD/35/2017 zo dňa 11.07.2017 (exekučného titulu oprávneného) vedeného na Okresnom súde
Bratislava V v konaní pod sp. zn. 29Cr/41/2017.

10. K podaniu oprávneného sa vyjadril aj povinný dokumentom zo dňa 12.05.2020, kde uviedol,
že nesúhlasí s návrhom na prerušenie konania. Uviedol, že Domnelý „exekučný titul" je nulitným

právny aktom, v právnej sfére nevyvoláva žiadne ním zamýšľané účinky. Domnelý „rozhodca" vydal
nulitný právny akt (tzv. paakt), inak povedané právne neexistuiúce rozhodnutie, ktoré nemôže byť
podkladom pre zákonne vedenú exekúciu v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Právomoc konať a vydať rozhodcovský rozsudok v danej spornej veci domnelým „rozhodcovskýmsúdom, ktorým je ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach" bola zákonným spôsobom preskúmaná v konaní
o námietke právomoci rozhodcovského súdu, ktorého výsledkom sú všeobecnými súdmi vydané dnes
už právoplatné rozhodnutia. Z tohto dôvodu už niet dôvodu na prejudiciálne riešenie otázky ohľadom

právomoci rozhodcovského súdu, čo má vplyv aj na zodpovedanie otázky týkajúcej sa existencie
exekučného titulu. Na základe uvedeného žiada exekúciu zastaviť.

11. K podaniu povinného sa vyjadril oprávnený dokumentom zo dňa 09.11.2020, v ktorom do spisu
predložil rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn.29Cr/41/2017-191 zo dňa 16.09.2020, ktorým

súd zamietol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/35/2017 (exekučného titulu).
Ďalej sa zaoberal právomocou exekučného súdu posudzovať rozhodcovské otázky v nespotrebiteľských
veciach.

12. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny
úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o
rozhodnutie,protiktorémujeprípustnéodvolanie,aosťažnostiachprotirozhodnutiamvyššiehosúdneho

úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

14. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, (ďalej aj ako „CSP“),
proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

15. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

16. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

17. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

18. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

19. Podľa § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

20. Podľa § 21 ods. 4 ZoRK, ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne
o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v
rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc
rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení
predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o

zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania
o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

21. Podľa § 40 ods. 3 veta prvá ZoRK, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný.

22. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola podaná súdu emailom dňa 05.04.2019 a
doplnená do podateľne súdu dňa 09.04.2019. Sťažnosť smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie v spojení s opravným uznesením bolo do dátovej
schránky právneho zástupcu povinného doručené dňa 21.03.2019, bola sťažnosť podaná v zákonom

stanovenej lehote (§242 CSP).23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného je dôvodná.

24. Súd konštatuje, že vyšší súdny úradník nedostatočne zistil a vyhodnotil skutkový stav exekučného
konania v čase posudzovania návrhu povinného na zastavenie exekúcie, dôsledkom čoho bola
skutočnosť, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových (procesných) zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácií práva na zistený stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval,
alebo ak zo skutkových (procesných) záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade
vyšší súdny úradník skutkový stav nedostatočne zistil. Následne ho nesprávne vyhodnotil a zároveň ho
ani nepodradil pod správne predpisy, v dôsledku čoho vyvodil nesprávne právne závery o právach a

povinnostiach oprávneného a povinného. Navyše napadnuté uznesenie nedostatočne odôvodnil.

25. V úvode je nevyhnutné uviesť, že cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného,
ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného
konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Exekučný súd

v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre
posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j.
moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Pričom dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených
v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len
na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného

poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to či
to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia
Exekučnéhoporiadku,zktoréhovyplýva,ženávrhnazastavenieexekúciemusíbyťodôvodnenýamusia
byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný
musíuviesťokolnosti,ktorépodľanehopovznikuexekučnéhotituluspôsobilizánikvymáhanéhonároku,

zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

26. V predmetnom konaní o návrhu na zastavenie exekúcie bolo nosnou námietkou povinného pre
zastavenie exekúcie skutočnosť, že prebiehajú tri konania, ktorých výsledok má vplyv na vedenie
exekúcie. Súd sa však v napadnutom uznesení ich obsahom a dôsledkami nezaoberal, ale ich

len vyhodnotil ako nepostačujúce pre zastavenie exekúcie. Pričom ako podklad pre takéto tvrdenie
použil ustanovenie § 40 ods. 3 ZoRK, ktoré ustanovuje, že samotné podanie žaloby na zrušenie
rozhodcovského rozsudku nezakladá stratu právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Ďalej
uviedol, že takéto účinky môže mať len právoplatné rozhodnutie súdu o zrušení rozhodcovského
rozsudku alebo právoplatné rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. Uvedené

tvrdenie podložil nemožnosťou exekučného súdu skúmať v nespotrebiteľských rozhodcovských veciach
či rozhodcovský rozsudok vykazuje vady alebo nie, pretože na posúdenie tejto otázky sú kauzálne
príslušné všeobecné súdy uvedené v ustanovení § 28 CSP. Zároveň poukázal na zrovnoprávnenie
rozhodcovského rozsudku s rozhodnutiami všeobecných súdov.

27. Uvedené argumenty sú síce pravdivé, avšak pre prejednávaný prípad sú nedostatočné, pretože
nezahŕňajú komplexne uvedený skutkový a právny rámec. Súd teda uvádza, že v danom prípade je
potrebné vyhodnocovať situáciu širšie, ktorá musí zahŕňať jednak začiatok právneho vzťahu medzi
stranami, týkajúceho sa dojednania o riešení sporu (čiže proces uzatvárania rozhodcovskej zmluvy,
resp. doložky), obsah tohto zmluvného dojednania ako aj následne otázku existencie a oprávnenosti

subjektu zvoleného pre riešenie sporov strán. V neposlednom rade sa musí riešiť aj otázka priebehu
rozhodcovského konania a jeho výsledku pretaveného do rozhodcovského rozsudku. Z uvedeného je
evidentné, že vyšší súdny úradník sa zameral len na čiastkový problém, ktorý vyhodnotil podľa názoru
súdu nesprávne nakoľko nevzal v úvahu širší kontext prejednávaného prípadu.

28. Pred posúdením uvedeného je potrebné poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
č.k. - IV.ÚS 22/2020 z 13.05.2020, ktorým bolo stanovené, že exekučný súd v nespotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní nie je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnosti,
resp. neexistencie rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy, keďže na uplatnenie takejto námietky existujú vzmysle zákona o rozhodcovskom konaní iné inštitúty (námietka nedostatku právomoci rozhodcovského
súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 zákona o rozhodcovskom
konaní, resp. podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom

konaní). Možnosť uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a možnosť podať
žalobuozrušenierozhodcovskéhorozsudkuvnespotrebiteľskýchveciachvylučujeskúmanieprávomoci
rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pričom nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných
než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu,
a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní.

29. Vzhľadom na takúto limitáciu bolo v prvom rade potrebné ustáliť, že vymáhaná pohľadávka
vznikla v spore, ktorý má nespotrebiteľský charakter. Toto určenie malo následne vplyv na posúdenie
rozsahu právomoci exekučného súdu na preskúmanie uzatvorenej rozhodcovskej doložky, právomoci
rozhodcovského súdu ako aj posúdenia rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Vychádzajúc
z vyššie spomenutého nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, podstatnou skutočnosťou pre tento

prieskum jeaktivitažalovaného,ktorémuZoRKdávadorúknástroje,ktorýmimôžeochrániťsvojepráva,
v prípade ak je presvedčený, že boli porušené jeho práva. V prípade, že je neaktívny a svoje práva si na
kauzálne príslušnom všeobecnom súde neuplatní riadne a včas, stráca túto možnosť a takúto nečinnosť
nemožno následne zhojiť vo vykonávacom konaní.

30. Z obsahu spisu ako aj množstva podaní strán jednoznačne vyplýva, že povinný bol aktívny a svoje
práva si uplatnil na kauzálne príslušných všeobecných súdoch a ich existenciu namietal v návrhu na
zastavenie exekúcie. Súd je toho názoru, že skutočnosť, že v čase podania návrhu na zastavenie
exekúcie ešte o týchto nárokoch nebolo právoplatne rozhodnuté, nemôže byť na ťarchu povinného. Tieto
súdy totižto posudzovali také otázky, ktoré majú vplyv na posúdenie prípustnosti exekúcie ako takej, čo

je podstatou sporu o návrhu na zastavenie exekúcie.

31. Je nesporné, že sa jednalo o nasledovné konania: 1.) konanie vedené Okresným súdom Bratislava
III sp. zn. 25Cb/238/2016 z titulu neuhradených záväzkov vyplývajúcich z obchodného vzťahu, 2.)
konanie vedené Okresným súdom Bratislava V. sp. zn.: 50C/61/2017, v ktorom sa povinný ako žalobca

domáhal rozhodnutia súdu o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a 3.) konanie
vedené Okresným súdom Bratislava V. sp. zn.: 29Cr/41/2017 v ktorom sa povinný ako žalobca domáhal
zrušenia rozhodcovského rozsudku. Z obsahu prejednávaných vecí súd musel najprv určiť, či je
nevyhnutné počkať na výsledok všetkých konaní, alebo či niektoré z uvedených konaní bude postačovať
pre zodpovedanie otázky prípustnosti exekúcie. Analýzou vyplynulo, že exekučný súd nemusí čakať

pokiaľ všetky uvedené konania budú právoplatne skončené. Pre účely posúdenia prípustnosti exekúcie
súd vyhodnocuje, že najdôležitejším konaním je konanie vedené na Okresnom súdu Bratislava V pod
sp.zn. 50C/61/2017, v ktorom sa povinný ako žalobca domáhal rozhodnutia súdu o námietke nedostatku
právomoci rozhodcovského súdu. K uvedenému záveru dospel tým, že považuje zodpovedanie
otázky právomoci rozhodcovského súdu za natoľko dôležitú, ktorá má vplyv jednak na kreovanie

rozhodovacejentity(vtomtoprípadeadhocrozhodcu),priebehrozhodcovskéhokonaniaakoajvýsledok
rozhodcovského konania, ktorým je najmä rozhodcovský rozsudok. Totižto, všetko navzájom súvisí a v
prípade ak je chybný základ, bude chybný aj následok, ktorý na tento základ nadväzuje. Vo všeobecnosti
platí, že len platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc na konanie rozhodcovského súdu v
rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého

nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým,
kto na to nemal právomoc. Vo svojej podstate by išlo o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného,
majúceho účinky paktu. Predpokladom existencie exekučného titulu, čo je základ pre výkon exekúcie
je skutočnosť, že tento vôbec existuje. Teda, že spĺňa materiálne a formálne znaky vykonateľnosti. Ak
takéto rozhodnutie vznikne pred orgánom, ktorý na to nemá právomoc, má to za následok materiálnu

nevykonateľnosť (nezáväznosť) exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku).

32. Vzhľadom na uvedené, súd žiadosť oprávneného o prerušenie exekúcie až do právoplatného
skončenia konania vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 29Cr/41/2017 neakceptoval.

33. Súdu bol predložený Rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 50C/61/2017 zo dňa 25.09.2018
a Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/48/2019-639 zo dňa 28.01.2020. Lustráciou v
registri doložiek právoplatností bolo zistené, že uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa
13.03.2020. V danom konaní o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu bolo judikované,že rozhodcovský súd, ktorým je ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach ustanovený vybranou osobou
ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, IČO: 45 741 905 so sídlom Suľany 243, Hruboňovo nemá
právomoc rozhodovať spor žalovaného (povinného) proti žalobcovi v konaní o zaplatenie 3.815,38 Eur

s príslušenstvom vedeným pod sp.zn. RD 35/2017.

34. Vzhľadom na viazanosť exekučného súdu pri posúdení otázky právomoci rozhodcovského súdu
ako aj skutkových zisteniach kauzálne príslušného všeobecného súdu, ktoré smerovali k takémuto
záveru,bolavyhodnotenáajnámietkaoprávnenéhoonestihnutípodaťuvedenúžalobuvčas.Všeobecný

súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že hmotnoprávna lehota 30 dní na podanie žaloby „na
súd“ nebola zmeškaná a teda nedošlo k preklúzii procesného práva povinného. Z ust. § 21 ods. 4
ZoRK nevyplýva, že možnosťou podať návrh na súd je myslený kauzálne príslušný súd, keďže v tomto
ustanovení to takto vyjadrené nie je.

35.Súdsamuselvysporiadaťajsnámietkouoprávneného,ktorásatýkalaoneskorenepodanéhonávrhu

na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ZoRK, kde sa priamo v tomto ustanovení vyžaduje
podanie žaloby na „príslušnom súde“ a kde bolo (zatiaľ neprávoplatne) rozhodnuté v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava V č.k. 29Cr/41/2017 o tom, že žaloba bola podaná oneskorene a z tohto
dôvodu bola aj zamietnutá. Je teda predpoklad, že budú existovať dve protichodné rozhodnutia. Jedno
rozhodnutie týkajúce sa vyslovenia nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a druhé rozhodnutie

výsledkom ktorého bude nezrušenie rozhodcovského rozsudku. V danom prípade exekučný súd
však použil princípy základnej logiky a priklonil sa k akceptácii rozhodnutí o nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu, v ktorom došlo k meritórnemu preskúmaniu celého prípadu na rozdiel od druhého
konania, kde sa prieskum zastavil pri zistení, že žaloba bola podaná oneskorene.

36. Na základe uvedeného exekučný súd akceptoval posúdenie Okresného súdu Bratislava V aj v
otázke uzavretia rozhodcovskej zmluvy, v ktorej dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná,
pretože nebola preukázaná jej písomná forma a ani žiadny iný úkon povinného, na základe ktorého by sa
všeobecné obchodné podmienky stali súčasťou ich zmluvného vzťahu, založeného nájomnou zmluvou
a takáto neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie.

37. Exekučný súd rovnako akceptoval aj záver, že v čase vzniku žalobcom predkladanej rozhodcovskej
doložky teda v čase vzniku predmetných obchodných podmienok dňa 01.02.2013, subjekt ROYAL
DEVERLOPMENT -RSRD zzpo neexistoval a vznikol až dňa 08.11.2013, hoci žalovaný na tento
subjekt odkazuje vo svojom vyjadrení zo dňa 08.03.2018, avšak v predmetnej rozhodcovskej doložke

obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach už figuruje ROYAL DEVELOPMENT spol. s r.o.
S odkazom na ust. § 54b ods. 3 ZoRK sa Rozhodcovský súd Royal development zriadený pri ROYAL
DEVELOPMENT zzpo nestal právnym nástupcom pôvodného rozhodcovského súdu zriadeného pri
ROYAL DEVELOPMENT spol. s r.o. Teda v čase podania žaloby na rozhodcovský súd zriaďovateľom
rozhodcovského súdu je ROYAL DEVELOPMENT RSRD, zzpo, pričom tento rozhodcovský súd nespĺňa

podmienky ust. § 12 ods. 1 platného a účinného k 01.01.2017 a podľa prechodných ustanovení, ak
zriaďovateľ nespĺňa podmienky ustanovené zákonom pre zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu
nemôže po 31.12.2016 vykonávať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia. S
odkazom na ust. § 6 ods. 3 a § 8 ZoRK ustanovenou právnickou osobou ustanovujúcou rozhodcu mala
byť ROYAL DEVELOPMENT spol. s r.o., ktorý bol však zrušený. Mechanizmus fungovania subjektu

ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo a jeho ad hoc rozhodcov všeobecný súd vyhodnotil ako
obchádzanie ustanovenia § 12 ods. 1 ZoRK, keďže činnosť ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo a
jeho ad hoc rozhodcov má znaky stálej rozhodcovskej činnosti.

38. Súd v tomto smere dodáva, že za daného skutkového stavu, exekučný súd nemôže oprávnenému

priznať právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone práva, ktoré bolo priznané rozhodcovským
rozsudkom, ktorý je nutné považovať za nulitný, resp. ničotný právny akt. Z dôvodu nedostatku
právomoci rozhodcovského súdu ako aj pre nepreukázanie, že došlo k uzatvoreniu rozhodcovskej
zmluvy. Rozhodnutie je možné považovať za exekučný titul len vtedy ak priznáva právo, zaväzuje
k povinnosti alebo postihuje majetok, a je vykonateľné. Vykonateľnosť (ako základný predpoklad

pre existenciu spôsobilého exekučného titulu) je takou vlastnosťou rozhodnutia, ktorá mu dáva punc
vynútiteľnosti a umožňuje núteným spôsobom (výkonom) aj proti vôli povinného subjektu realizovať
povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ak táto nebola splnená dobrovoľne. Vykonateľnosť
má svoju materiálnu a formálnu stránku. Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, akrozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo
vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť
rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú

identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu. Výsledkom
splnenia uvedených požiadaviek formálnej a hlavne materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný
titul, ktorý presne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov. Ak by súd oprávnenému v
exekučnom konaní priznal uplatnenie takéhoto práva, konal by v rozpore so zákonom a základnými
princípmi právnej istoty.

39. Exekučný súd ďalej uvádza, že v prípade ak sa v odôvodnení tohto rozhodnutia nezaoberal
konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň
nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce.

40. V posudzovanom prípade je teda možné konštatovať, že exekúcia je neprípustná, pretože

predložený exekučný titul nie je materiálne vykonateľný (je nezáväzný). Na základe uvedených
skutočností, súd konštatuje, že zistil a mal preukázanú existenciu dôvodu, ktorý bráni vymáhateľnosti
exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súd podanú sťažnosť povinného
považoval za dôvodnú a napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 25Ek/454/2018
zo dňa 28.02.2019 zmenil vo výroku I. tak, že exekúciu v celom rozsahu zastavil podľa ustanovenia § 61k

ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. O závislých výrokoch II. a III. súd rozhodol tak, že ich vzhľadom
na zmenený výrok I. zrušil, nakoľko znenie uvedeného výroku po zmene rozhodnutia neobstojí. Po
právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník rozhodne o trovách exekúcie vrátane trov konania
o sťažnosti.

41. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods.

4 Exekučného poriadku).