Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 30, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/31/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120277841
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6120277841.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne

Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnom spore
žalobcu: POMO, s.r.o., so sídlom Žilina, Závodská cesta č. 3911/24, IČO: 52 756 904, zastúpeného
splnomocneným zástupcom ADVOKÁTI Müller § Dikoš, so sídlom Žilina, Závodská cesta č. 3911/24,
IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Bratislava, ul. Štefanovičova č. 4, IČO: 00 585 441, zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr.
Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom T. - E. J., C. F. č. X/O., o zaplatenie sumy 217,87 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/49/2020-105 zo

dňa 23. septembra 2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 7C/49/2020-121 zo dňa 26. októbra
2020, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdzuje.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 7C/49/2020-105 zo dňa 23.09.2020 v spojení s opravným
uznesením č. k. 7C/49/2020-121 zo dňa 26.10.2020 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
istinu 217,87 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 217,87 eur od 28.02.2020 do zaplatenia, a to

všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania proti žalovanému v celom rozsahu (výrok II.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou podanou na súd dňa 17.04.2020 sa žalobca domáhal proti
žalovanémuzaplateniasumy217,87eurspolusúrokmizomeškaniavovýške5%ročnezosumy217,87
eur od 28.02.2020 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalovaná suma predstavovala postúpení
pohľadávku ohľadom nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti zo dňa 30.11.2019 z
titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 470,- eur, z

ktorej žalovaný poskytol krátenú sumu 252,13 eur.
Pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 427 ods. 1, 2, § 428 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
znení zák. č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zák.
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ust. § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zák. č.
526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, § 443, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení zák.
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, § 1 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 381/20021 Z. z.“) účinného od 01.01.2002, § 2 písm. d/, f/, g/
zák. č. 381/2001 Z. z. v znení zák. č. 39/2015 Z. z. účinnom od 01.04.2015, § 4 ods. 1, 2 písm. b/
zák. č. 381/2001 Z. z. účinného od 01.01.2002, § 4 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z. v znení zák. č.
110/2007 Z. z. účinnom od 01.04.2007, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. účinného od 01.01.2002.Čo sa týka právnej kvalifikácie žalobcom žalobou uplatneného nároku voči žalovanému, súd tento
právne kvalifikoval ako nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001
Z. z. uplatniť nárok na náhradu škody vzniknutej mu v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového

vozidla priamo proti poisťovateľovi, ktorý nárok na žalobcu mal prejsť z poškodeného postúpením podľa
§ 524 Občianskeho zákonníka. Podmienkou pre úspešné uplatnenie tohto nároku je jeho preukázanie.
Uplatnený nárok žalobcu vo výške 217,87 eur spočíval v rozdiele sumy vo výške 470,- eur uvedenej vo
faktúre 0012020 za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme a z poskytnutého poistného
plnenia žalovaným vo výške 252,13 eur. Súd vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby ustálil,

že v danom prípade zodpovednosť za škodu treba posudzovať v zmysle § 427 ods. 2 v spojení s
ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda ako zodpovednosť prevádzateľa (prevádzkovateľa) osobného
motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EČV ZA930FN, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda
poškodenému. Aktívna vecná legitimácia žalobcu bola preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 23.01.2020, z ktorej vyplýva postúpenie pohľadávky vo výške 470,- eur voči žalovanému za
odplatu vo výške 470,- eur a ktorá zodpovedá faktúre č. 00122020. Zmluvou o postúpení pohľadávky

poškodený ako postupca postúpil žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za
nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou a to z titulu nároku voči poisťovni
podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z. z. Predmetom zmluvy tak bola pohľadávka z titulu poistného plnenia,
ktorého súčasťou bol nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného
vozidla. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to

nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za
náhradné vozidlo sa navzájom započítavajú. V danom prípade išlo o odplatné postúpenie pohľadávky,
v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s
nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa tak
žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Žalobca preukázal nájomnou

zmluvou výšku nájomného za používanie porovnateľného typu s poškodeným vozidlom, ktorá medzi
stranami ani nebola sporná. Poškodený si porovnateľné náhradné vozidlo prenajal rozumne, nemajúc
povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku. V danej veci je nepochybné, že poškodený sa dostal do
situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku
poistnej udalosti zavinenej škodcom, t.j. poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom

jeho dobrovoľného rozhodnutia. Žalobca v konaní preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený
vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený
práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie
náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti
svoje motorové vozidlo používať. Listinnými dôkazmi žalobca preukázal, že v priamej príčinnej súvislosti

s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté motorové vozidlo od 13.01.2020 do
23.01.2020, kedy mu bolo po jeho oprave z autoservisu a po doručení krycieho listu z poisťovne vydané,
t.j. 11 dní a za uvedené časové obdobie zaplatil ako nájomca prenajímateľovi sumu 470,- eur z titulu
dojednaného nájomného, vrátane poplatku za pristavenie motorového vozidla, ktorý poplatok tak tvorí
súčasť skutočnej škody, ktoré boli poškodeným nutne vynaložené a boli vynaložené aj účelne, keďže

boli vynaložené v súvislosti s tým, že nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas jeho opravy.
Súd sa stotožnil so stanoviskom žalobcu, že poškodený nedokáže sám posúdiť náročnosť opravy a
ani ovplyvniť dobu jej trvania, nevie ovplyvniť prevádzkové možnosti servisu a tvrdenie žalovaného,
že doba prenájmu mala vzhľadom na rozsah poškodenia a pracnosť opravy trvať iba 8 dní, a to len
na základe vlastného posúdenia žalovaného, bez akéhokoľvek objektívneho dôkazu, je vzhľadom na

faktickú nemožnosť používať vlastné motorové vozidlo počas opravy 11 dní irelevantné. Žalovaný v
oznámení o poistnom plnení neposkytol žiadne odôvodnenie krátenia poistného plnenia ani čo sa týka
doby prenájmu a ani pokiaľ ide o odpočet zmeny technickej hodnoty vozidla a pevných prevádzkových
nákladov. K uvedenému odpočtu nákladov ani v rámci svojich vyjadrení k žalobe neuviedol žiadne
skutkové tvrdenia. Pokiaľ žalovaný namietal tvrdenia žalobcu, nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie

opaku. Nepostačuje iba samotné namietanie bez relevantného zdôvodnenia a preukázania. Pokiaľ
žalovaný vzniesol takúto procesnú obranu, tak bolo jeho dôkaznou povinnosťou spoľahlivo tieto tvrdenia
preukázať, čo však neučinil. Žalovaný nespochybnil, že poškodený v príčinnej súvislosti s predmetnou
poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo, namietal dôvodnosť uplatneného nároku a bolo
jeho procesnou povinnosťou okrem popretia skutkových tvrdení produkovať aj vlastné tvrdenia a ich

preukázať. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súdu, súd dospel k záveru, že
je právne dôvodné priznať žalobcovi uplatnené peňažné plnenie vo výške 217,87 eur a preto návrhu v
časti istiny vyhovel. Keďže s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo (§ 524 ods. 2, § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka), súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania v zmysle § 517Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a to odo dňa uplynutia 15
dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie (§
11ods.7zák.č.381/2001Z.z.).Šetrenieboloukončenédňa12.02.2020,ktoréboložalobcovioznámené

listom zo dňa 17.02.2020. Žalobcovi však neboli riadne a náležite vysvetlené dôvody, pre ktoré žalovaný
znížil poistné plnenie (§ 11 ods. 6 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z.) o sumu 217,87 eur, keďže v
predmetnom oznámení sa uvádza len, že vzhľadom na rozsah poškodenia, pracnosť opravy (stanovené
výrobcom) zapožičanie náhradného vozidla priznané max. 8 dní. Zo strany servisu nebola preukázaná
nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku, zmena technickej hodnoty

vozidla (THV) - predpokladané zníženie THV poškodeného vozidla za predpokladu jeho používania po
dobu priznanú za zapožičanie náhradného vozidla, aj to bez toho, aby k takto uvedenej sume uviedol
akékoľvek objektívne skutočnosti, z ktorých vychádzal. V dôsledku nesplnenia uvedenej povinnosti je
s poukazom na ust. § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z. povinný zaplatiť aj úroky z omeškania podľa
§ 517 Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaný dňa 12.02.2020 skončil prešetrenie poistnej udalosti
bol povinný do 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť

poistné plnenie v plnej výške (do 27.02.2020), čo neučinil, preto od 28.02.2020 sa dostal do omeškania
a od tohto obdobia prináleží žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške stanovenej v súlade s §
3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“. Žalobca bol v konaní úspešný,

preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v celom rozsahu.
O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu

z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.).
Žalovaný považoval rozsudok prvoinštančného súdu za nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny.
Rozsudok je podľa neho výsledkom zjavnej svojvôle súdu a trpí vo svojej podstate aj samotnou

nepreskúmateľnosťou. Mal za to, že súd vyslovil právne závery avšak nevysporiadal sa so
skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol podľa jeho
názoru na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Podľa neho
medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie
súdneho rozhodnutia. Ďalej žalovaný mal za to, že súd sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom

vysporiadal s namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu vo vedenom spore. Zo súdom
uvádzaného zisteného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne ho potvrdzujú aj dôkazy predložené
žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Na
základe toho poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje faktúra,
v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. Poukazom

na uvedené skutočnosti, ako aj znenie § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený
predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky.
Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na
žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu
ako pohľadávka nevznikla, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v

zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu). K úhrade faktúry pritom v uvedených
súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v predloženej
zmluve o postúpení. Z tejto totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval
k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa jeho názoru neexistujúcej) a až následne
k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol

majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu
a kauzálne žalobcovi následne mohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty
za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že
žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom
súdnom konaní. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o

postúpení medzi poškodením ako postupcom a žalobcom ako postupníkom týkajúcej sa nemožnosti
uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení malo byť
postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako
dlžníkovi (t.j. neexistujúci predmet postúpenia) je takýto právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníkazjavne absolútne neplatný. Žalobca vo vedenom spore žiadnym spôsobom nepreukázal, že poškodený
pred údajnou cesiou pohľadávky aj uhradil faktúru žalobcovi, v kauzálnom dôsledku čoho nemohla
poškodenému vzniknúť ani pohľadávka voči nemu z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov

na prenájom náhradného vozidla. Obsah žalobcom predloženej zmluvy o postúpení práve naopak
preukazuje nezaplatenie faktúry zo strany poškodeného, a to ešte pred samotnou údajnou cesiou
pohľadávky. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda nepochybné, že údajný postupca pohľadávky (in
concreto poškodený) nikdy nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému. Zároveň žalovaný poukázal
na skutočnosť, že prvoinštančný súd rozsudkom priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, a to v rozpore

s ustálenou judikatúrou. V tejto súvislosti poukázal na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR (ďalej len „NS SR“) z 22.11.2018 sp. zn. 3 Cdo 145/2017, ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so
záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením
právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať
až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi
súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v

podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z. je viazaná na plnenie
nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zák. č. 381/2001 Z. z., účelom ktorej
je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola
donútená oznámiť v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
Žalovaný navrhol, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zruší rozsudok okresného súdu a vec

vráti okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 22.12.2020 konštatoval,
že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli akokoľvek spochybniť správnosť
skutkových zistení a právnych záverov súdu prvého stupňa. Odvolanie je len prejavom nesúhlasu

žalovaného s rozsudkom, jeho postoj však nemá vecné ani právne opodstatnenie. K údajnej ústavnej
nekonformnosti napadnutého rozsudku uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia stačí na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Podľa žalobcu nie je
možné dôvodne vytýkať súdu prvej inštancie, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal

s argumentáciou sporových strán podľa predstáv odvolateľa. Možno teda jednoznačne konštatovať,
že nespokojnosť odvolateľa s hodnotením priebehu a výsledku konania a právnym posúdením súdu
prvej inštancie v rámci rozhodnutia o peňažnom nároku, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné
limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia, netvorí opodstatnený dôvod odvolania.
Nosnúnámietkunesprávnehoprávnehoposúdeniavecianedostatkuaktívnejvecnejlegitimáciežalobca

považoval za zmätočnú a zavádzajúcu. Uviedol, že v záujme predísť dvojakému splneniu vzájomných
pohľadávok - na strane poškodeného povinnosti splniť nájomné za prenájom vozidla a na jeho strane
(žalobcu) povinnosti zaplatiť poškodenému odplatu za postúpenú pohľadávku tak on a poškodený
uzatvorili súčasne s postúpením pohľadávky dohodu o vzájomnom započítaní týchto pohľadávok. Teda
k momentu uzavretia týchto dvoch zmlúv dochádza podľa prejavenej a súhlasnej vôle zmluvných strán k

stretu jeho pohľadávky z titulu nájomného voči poškodenému a pohľadávky poškodeného voči žalobcovi
nazaplatenieodmenyzapostúpeniebudúcejpohľadávky,ktorýmmomentomsazároveňmenícharakter
pohľadávky na existujúcu v konkrétnej sume a výške. Tým je dosiahnutý účel inštitútu započítania,
ktorým je dosiahnutie zániku vzájomných záväzkov bez toho, aby došlo k vzájomnému finančnému
plneniu. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného o nemožnosti splnenia záväzku poškodeného

započítaním, nakoľko v zmysle voľnej dispozície účastníkov zmluvných vzťahov bolo na poškodenom,
že sa rozhodol svoj záväzok voči žalobcovi splniť takýmto spôsobom. Podotkol, že zákon takúto formu
splnenia záväzku pripúšťa a rovnako judikatúra i odborná prax tento právny úkon považuje za ekvivalent
platenia. Ak na vznik jeho aktívnej vecnej legitimácie žalovanému „chýba“ fakticky presun finančných
prostriedkov poškodeného do jeho dispozičnej sféry, toto on v celom rozsahu považuje za nelogické a

rozporné so zákonom, ako i zásadami civilného práva. V danom prípade nepochybne došlo k zániku
započítaním na podklade dohody uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným dňa 23.01.2020 v Zmluve
o postúpení pohľadávky. Argumentáciu žalovaného nemožno podľa žalobcu považovať za správnu,
nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nie je súladná s ustálenou súdnou praxou
súdov. V tejto súvislosti označil súdne rozhodnutia, v zmysle ktorých mali súdy s poukazom na zmluvu

o postúpení pohľadávky, kde k úhrade nájomného došlo započítaním, existenciu škody za jednoznačne
preukázanú. Žalobca mal za to, že v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri zohľadnení povahy
postúpenej pohľadávky, ktorá sa postúpením nemení, a v spojení s úpravou vyplývajúcou z ust. § 4
ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. je žaloba skutkovo a právne dôvodná. Uvedené je vsúlade s materiálnym výkladom zákona, ktorý má v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe prednosť pred
striktne formálnym výkladom práva. Podľa žalobcu nemožno sa stotožniť ani s tvrdeniami o absolútnej
neplatnosti postúpenia pohľadávky z dôvodu jej neexistencie, keďže išlo o budúcu a identifikovateľnú

pohľadávku,ktorejpostúpeniejemožné...Tiežsadomnieva,ženámietkanedostatkuaktívnejlegitimácie
je nedôvodná s poukazom na čiastočnú úhradu plnenia žalovaným. Za rovnako správny považoval
napadnutý rozsudok v časti priznaného úroku z omeškania, keďže mu neboli riadne vysvetlené dôvody,
pre ktoré žalovaný znížil poistné plnenie, žalovaný si tak nesplnil svoje povinnosti v zmysle § 11 ods. 6
zák. č. 381/2001 Z. z. Zároveň bol názoru, že ukončenie prešetrovania poistnej udalosti žalovaného v

lehote stanovenej v § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z. ho totiž nezbavuje zodpovednosti za oneskorené
plnenie, ktorého splatnosť je stanovená v § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. po uplynutí 15 dní od
skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi.
Poukázal i na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/132/2019 zo dňa
27.09.2019, sp. zn. 8Co/24/2020 zo dňa 27.03.2020 ako i sp. zn. 7Co/58/2020 zo dňa 26.08.2020.

Žalobca preto navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu
trovy odvolacieho konania, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Na repliku žalobcu žalovaný písomne nereagoval.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas stranou sporu (§
362, § 359 C. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods.
1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 C. s. p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného
súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok

okresného súdu v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.).
6. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu uplatňujúceho si na žalovanom zaplatenie sumy
217,87 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 217,87 eur od 28.02.2020 do zaplatenia v
plnom rozsahu vyhovel z dôvodov uvedených v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku.

7. Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 30.11.2019 došlo v obci Mojš k dopravnej nehode,
pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Toyota Avenssis, EVČ: ZA169GB, ktorého
držiteľom v čase škodovej udalosti bola poškodená J. J.. Na danom vozidle bola škoda spôsobená
motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia, EVČ: ZA930FN, ktoré bolo povinne zmluvne poistené
u žalovaného. Daná skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Taktiež nebolo sporné, že počas

trvania opravy poškodeného vozidla si poškodená prenajala motorové vozidlo zn. Škoda Rapid, EVČ:
ZA330IM na základe zmluvy o prenájme náhradného vozidla číslo 4/2020, uzavretej so žalobcom ako
prenajímateľom zo dňa 13.01.2020 (č.l. 11 spisu). Po skončení nájmu vystavil žalobca poškodenej
faktúru č. 0012020 zo dňa 23.01.2020 na sumu vo výške 470,- eur (v sume je zahrnutý aj poplatok za
pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,- eur) za obdobie od 13.01.2020 do 23.01.2020,

t.j. 11 dní, výška denného nájomného 40,- eur. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.01.2020,
uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodenou ako postupcom vyplýva, že ňou bola
postúpená pohľadávka vo výške 470,- z titulu nároku poškodenej voči poisťovni (žalovanému) podľa §
4 zák. č. 381/2001 Z. z. Nárok predstavoval účelne vynaložené náklady za nutné užívanie náhradného
motorového vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 30.11.2019 na vozidle Toyota Avensis

EVČ: ZA169GB. Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom odplata
za postúpenie pohľadávky je vo výške 470,- eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 0012020 vystavenej ako
prenajímateľom (žalobcom) postupcovi (poškodená) ako nájomcovi náhradného motorového vozidla
zn. Škoda Rapid, EVČ: ZA330IM (č.l. 14 spisu). Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné
nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo)

sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom spoločnosť POMO, s.r.o. (žalobca) si bude uvedenú
pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Listom zo dňa 23.01.2020 poškodená v
zmysle § 526 Občianskeho zákonníka oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky. Žalobca listom zo
dňa 23.01.2020 si uplatnil voči žalovanému náhradu škody z postúpenej pohľadávky. Listom zo dňa
13.02.2020 oznámil žalovaný žalobcovi, že dňa 12.02.2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti a uviedol,

že vzhľadom na rozsah poškodenia, prácnosť opravy (stanovené výrobcom) je zapožičanie náhradného
vozidla priznané max 8 dní. Zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času
vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla (č.l. 20 spisu). Priznal žalobcovi poistné plnenie vo
výške 252,13 eur, ktoré boli zaúčtované na účet žalobcu dňa 17.02.2020 (č.l. 22 spisu).8. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu prechádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie

rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú
vec aj správne právne posúdil. Nezistil nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací
súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 C. s. p.). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozsudku, podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť dôvodov
uvedených v jeho písomnom vyhotovení, na ktoré v podstatných bodoch odkazuje.

10. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C. s.
p.), zaoberal sa pri posudzovaní veci iba podstatnými námietkami uvedenými v odvolaní žalovaného a
procesnýmpostupomsúduprvejinštancie,ktorýpredchádzalvydaniunapadnutéhorozsudkuzhľadiska,
či nedošlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 161 ods. 1 C. s. p.).

11. Žalovaný v odvolaní v prvom rade považoval rozsudok prvoinštančného súdu za nesprávny,
nezákonný a navyše aj arbitrárny, ktorý trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou.

12. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal

so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

13. Odvolaciu námietku žalovaného o arbitrárnosti, nesprávnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia
odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská
procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne normy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil právne závery, ktoré vysvetlil. Odôvodnenie
rozsudkusúduobsahujeodpovedenavšetkyotázkyuvádzanéžalovanýmvodvolaní.Rozhodnutiesúdu
prvej inštancie preto zodpovedá požiadavkám ust. § 220 ods. 2 C. s. p.

14. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že sa súd nedostatočným a nesprávnym spôsobom
vysporiadal s namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu vo vedenom spore.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom okresného súdu o aktívnej legitimácii žalobcu v

prejednávanej veci a odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné. Táto legitimácia vyplýva nielen zo
zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania sa žalovaného, ktorý časť poistného
plnenia zaplatil žalobcovi. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že poškodený úhradu nájomného
považoval za škodu, na zaplatenie ktorej mu vznikol nárok z povinného zmluvného poistenia voči
žalovanému v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z. z. a ktorú si mohol voči žalovanému

ako poisťovateľovi uplatniť priamo. Na základe tohto zákona tak vznikol záväzkovo-právny vzťah
medzi poškodeným a poisťovateľom (žalovaným), kde na jednej strane vystupuje poisťovateľ ako
subjekt povinný poskytnúť plnenie a poškodený ako subjekt oprávnený na prijatie takéto plnenia.
Tento nárok (pohľadávka) je spôsobilý byť predmetom postúpenia v zmysle § 524 Občianskeho
zákonníka. Prípady, kedy pohľadávka nie je spôsobilá na postúpenie upravuje ust. § 525 Občianskeho

zákonníka, pričom v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by tu existovali takéto zákonné
dôvody vylučujúce postúpenie. Z vykonaného dokazovania bolo tiež preukázané, že poškodený uhradil
nájomné žalobcovi titulom zmluvy o prenájme dopravného prostriedku č. 4/2020 z 13.01.2020 formou
započítania (čo je aj jeden zo zákonných spôsobov zániku záväzku, resp. spôsobov úhrady podľa §580 Občianskeho zákonníka v spojení s § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V zmluve o postúpení
pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu
za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom

započítajú. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k
úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či
neexistenciunárokunanáhraduškodyspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidla.Zmluvaopostúpení
pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný
nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak

zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky.
Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky
došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej
praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku
čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na
zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Podľa

zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú
faktúruzanájom,čímdošlokvznikuškodyazároveňpostúpilžalobcovizaodplatusvojnároknanáhradu
škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu.

16. Napokon žalovaný v odvolaní poukázal na skutočnosť, že prvoinštančný súd rozsudkom priznal

žalobcovi aj úroky z omeškania a to v rozpore s ustálenou judikatúrou. V tejto súvislosti poukázal na
závery uvedené v rozhodnutí NS SR z 22.11.2018 sp. zn. 3Cdo/145/2017.

17. Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov

odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie
rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia,
ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

18. Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní

po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
19. Podľa § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6 je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (pozn. 15a - § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka).

20. Podľa názoru odvolacieho súdu sa ustanovenie § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z. týka len
prípadu omeškania poisťovateľa s plnením jeho nepeňažnej povinnosti podľa § 11 ods. 6 predmetného
zákona, riadne a včas začať a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky riadne oznámiť

poškodenému. Nezaoberá sa naopak omeškaním poisťovateľa so splnením jeho inej právnej povinnosti
peňažného charakteru, a to včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody, ktoré
poisťovateľovi riadne preukázal. Ustanovenie § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z. nevylučuje vznik nároku
poškodeného na úroky z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady
škody zo strany poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia v takomto prípade

nárok na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. Predmetné ustanovenie neurčuje, že poškodený má
nárok na úroky z omeškania len v prípade v ňom uvedenom. Žalovaný v odvolaní poukazoval na závery
rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018. Pri akceptácii tam uvedeného názoru, že
povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške
náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá

mu bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, by v
zásade poisťovňa bola hrozbou sankcie v podobe úroku z omeškania motivovaná iba k splneniu svojich
nepeňažných povinností riadne prešetriť poistnú udalosť a výsledok oznámiť poškodenému, ale nie k
plneniusvojejpovinnostipeňažnéhocharakteru,poskytnúťpeňažnéplnenie.Dovedenédoadabsurdum- pre poisťovňu by bolo výhodne a priori každý poistný nárok odmietnuť a každú poistnú udalosť iba
prešetriť, oznámiť poškodenému v každom prípade akékoľvek dôvody, pre ktoré odmieta poskytnúť
poistné plnenie a poistné plnenie poskytnúť až v dôsledku podanej žaloby. Nie každý poškodený by

svoj nárok uplatnil súdnou cestou a prípadné neuplatnené nároky poškodených by mohli prevýšiť
eventuálne náklady poisťovne na úhradu trov konania žalobcov. Takýto postup poisťovne by podľa
názoru odvolacieho súdu nebol v súlade so spravodlivosťou. Poškodený by bol tzv. nedobrovoľným
veriteľom, t.j. veriteľom, ktorým sa stal nie základe svoje vôle, ale nútene - nedobrovoľne, v dôsledku
protiprávneho konania, z ktorému mu vznikla škoda. Navyše výklad, podľa ktorého by jedna kategória

dlžníkov (poisťovne pri nárokoch z povinného zmluvného poistenia) bez legitímneho dôvodu z hľadiska
možnosti uplatnenia úrokov z omeškania voči nim, mala byť vo výhodnejšom postavení oproti iným
dlžníkom, podľa názoru súdu naráža aj na ústavný princíp rovnosti (čl. 12 ods. 1 Ústavy) a právo vlastniť
majetok (čl. 20 Ústavy). Vedený týmito úvahami sa odvolací súd nestotožnil s názorom vysloveným
v rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018. Okresný súd preto správne priznal
žalobcovi ním uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Keďže žalovaný dňa 12.02.2020

skončil prešetrovanie poistnej udalosti, bol povinný do 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na
zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie, čo neučinil, preto od 28.02.2020 sa dostal do
omeškania. Od tohto obdobia prináleží žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške stanovenej v
súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Odvolací súd preto považoval za správne právne
posúdenie veci okresným súdom o existencii nároku žalobcu na úroky z omeškania.

21. Vzhľadom na uvedené podľa odvolacieho súdu námietky, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní v
rámci uplatnených odvolacích dôvodov nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutiaaneumožňujúanizáverovadáchkonania,ktorébymalizanásledoknesprávnerozhodnutie
súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 217,87 eur spolu s 5 % úrokom z

omeškania zo sumy 217,87 eur od 28.02.2020 do zaplatenia. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok
okresného súdu v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil a to vrátane výroku o
trovách konania, založeného na zásade úspechu žalobcu v spore (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 C. s. p.), ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu,
a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s . p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).