Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/161/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209209536
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209209536.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom
v Bratislave, IČO: 35 937 874, pobočka Košice, Senný trh 1, Košice, proti povinnému: FILANDRA, s.r.o.,
IČO: 36 186 619, naposledy so sídlom Bukovecká 14, Košice, vedenej u súdneho exekútora JUDr.
Michala Bulka, Exekútorský úrad so sídlom Nám. sv. Egídia 95, Poprad, pod sp. zn. EX 663/2009,
o vymoženie 1.262,97 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu

Okresného súdu Košice II č. k. 48Er/1086/2009-22 zo dňa 2.5.2012, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
nepriznal a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, konanie zastavil a
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 14.5.2009 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Michala Bulka poverením č. 5803 073523. Dňa 23.4.2012 doručil súdny exekútor súdu prvého
stupňa návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný bol dňa 23.3.2010 vymazaný z obchodné
registra.Nazákladeuvedenéhosúdprvéhostupňaexekúciuvyhlásilzaneprípustnúatútozastavilpodľa
ust. § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej

len "Exekučný poriadok"), nakoľko povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť na práva
a povinnosti a zároveň aj spôsobilosť byť účastníkom konania.

Pri rozhodovaní o trovách exekúcie mal prvostupňový súd za to, že nebol daný zákonný dôvod na to,
aby trovy zastavenej exekúcie znášal oprávnený, ktorý zastavenie exekúcie nezavinil, a preto súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Poukázal pritom na skutočnosť, že súdny exekútor má z

úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne musí znášať aj riziko spočívajúce v tom, že jeho nárok na
trovy exekúcie nebude uspokojený. Riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu je však na druhej
strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.

Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa trov exekúcie podal včas odvolanie súdny exekútor a žiadal
napadnutéuzneseniezrušiťapriznaťtrovyexekúcievtakomrozsahu,akotovyčíslilvosvojomnávrhuna

zastavenie exekúcie zo dňa 18.4.2012. Namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil,
a tým došlo k omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

Oprávnený k odvolaniu súdneho exekútora uviedol, že sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí. Navrhol preto, aby súd odvolanie súdneho exekútora zamietol ako
nedôvodné.Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní súdneho exekútora
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka rozhodol zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p.
tak, že mu nevyhovel, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 a 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods.
1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti
uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v
prípade zastavenia exekúcie z dôvodu výmazu povinného ako obchodnej spoločnosti z obchodného
registra.

Po preskúmaní spisu odvolací súd zistil, že posudzované exekučné konanie sa začalo dňa 28.4.2009,

kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Po začatí
exekučného konania došlo dňa 23.3.2010 k výmazu povinného z Obchodného registra Okresného súdu
Košice I z dôvodu zrušenia obchodnej spoločnosti bez likvidácie na základe uznesenia Okresného súdu
Košice I č. k. 27Cbr/72/2009-20 zo dňa 12.2.2010 o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa
§ 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, ak dôjde
k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov
exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Ako vyplýva z citovaného ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku pravidlom je, že trovy exekúcie znáša

alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Takúto
situáciu predpokladá ust. § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého oprávnený hradí trovy exekúcie v
prípade, ak k jej zastaveniu dôjde zavinením oprávneného, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Rozhodnutie o tom, kto znáša trovy exekúcie, teda závisí od dôvodu zastavenia posudzovanej exekúcie.
V predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra na
základe uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa č. k. 27Cbr/72/2009-20 zo dňa 12.2.2010 o zrušení
obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka z dôvodov
podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. V zmysle ust. § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka súd

rozhodne o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie, ak zistí, že táto spoločnosť nemá obchodný
majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora.
Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011 konštatoval, že v prípade,
ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na
náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie

exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.I keď súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. l písm. g) Exekučného poriadku, teda z
dôvodu, že exekúcia je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať,
ktorým je v danej veci strata hmotnoprávnej aj procesnej spôsobilosti povinného, neznamená to, že pri

rozhodnutí o trovách exekúcie nie je možné zohľadniť prípadnú nemajetnost' povinného, ak táto vyplýva
z predložených dôkazov. V takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený, nakoľko podľa § 203 ods.
2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Súd prvého stupňa teda nepostupoval správne, keď súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov
exekúcie, a preto odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil napadnuté uznesenie vo
výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V tomto konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne o náhrade trov povereného súdneho exekútora
s prihliadnutím na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu a posúdi účelnosť vykonaných úkonov

exekučnej činnosti.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.