Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 24, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoCsp/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117224197
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5117224197.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu:
Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s., so sídlom Bôrická cesta 1960, Žilina, IČO: 36 672 297,
právne zastúpený: JUDr. Daniela Hmírová, advokátka so sídlom R. T. XXXX/XX, G., proti žalovanému:
Ing. V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, G., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Kálov 1, Žilina, IČO: 47 240 997, o zaplatenie 31,36 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 40Csp/156/2017-91 z
03. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 31,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 14.02.2017 do
zaplatenia, zamietol (výrok I.). Žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % (výrok II.). Okresný súd vec právne posúdil v zmysle ust. § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho
zákonníka. Konštatoval, že nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu je existencia právneho

vzťahu, ktorý vznikol na základe zmluvy o dodávke vody. Žalovaný v konaní rozporoval nárok žalobcu na
náhradu škody, svoj podpis, resp. údajne jeho príbuzného na dokladoch preukazujúcich nárok žalobcu
a existenciu škody v dôsledku konania, resp. opomenutia konania jeho osobou. Okresný súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal porušenie povinnosti
žalovaného vyplývajúce mu zo zákona č. 442/2002 Z.z., a to že poškodenie vodomeru bolo spôsobené
nedostatočnou ochranou pred poškodením. Žalovanému nevznikla povinnosť uhradiť žalobcovi škodu
v podobe nákladov spojených s výmenou a opravou vodomeru, ktoré si uplatňoval v konaní. Keďže zo

strany žalobcu nebola preukázaná dôvodnosť uplatneného nároku, okresný súd žalobu v celom rozsahu
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný,
preto mu vznikla povinnosť nahradiť úspešnému žalovanému trovy konania, a to v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd
jeho odvolaniu vyhovel a rozsudok okresného súdu zrušil a rozhodol tak, že žalovanému uloží povinnosť
zaplatiť mu sumu 31,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 14.02.2017

do zaplatenia, a zároveň mu prizná voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a z toho dôvodu, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vprejednávanej veci sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 31,36 eur s príslušenstvom z dôvodu
poškodenia meradla na dodávku vody z verejného vodovodu pre odberné miesto žalovaného : rodinný
dom, S. XXXX/X, G., na základe uzatvorenej zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu a

o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Okresný súd urobil nesprávny právny záver,
že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a nepreukázal porušenie povinnosti
žalovaného vyplývajúce mu zo zák. č. 442/2002 Z.z. Poukázal na ust. § 2 písm. a/, § 3 ods. 1,3 písm. e/,
§ 4 ods. 1, 6,11, § 10 ods. 2, § 26 ods. 1 písm. d/, e/ a § 30 cit. zákona. Ustanovenie § 10 tohto zákona
sa vzťahuje výhradne na verejné vodovody, ktorých vymedzenie je určené v § 2. Prevádzkovateľ je

zodpovedný za verejný vodovod po navrtávací pás s uzáverom, ktorý je vo vlastníctve prevádzkovateľa.
Vlastníkom vodovodnej prípojky podľa § 4 ods. 6 je odberateľ. Na vodovodnej prípojke odberateľa
je umiestnené meradlo. Podľa uvedených ustanovení zákona a zvlášť podľa § 26 ods. 1 písm. d/,
písm. e/ a § 30 ods. 3 tohto zákona , za vodovodnú prípojku vrátane meradla nesie zodpovednosť
odberateľ. Meradlo sa nepovažuje za verejný vodovod. Meradlo je príslušenstvom podľa § 4 ods. 11
cit. zákona verejného vodovodu, a to aj z dôvodu, že je umiestnené na vodovodnej prípojke, ktorá je

podľa § 4 ods. 6 tohto zákona vo vlastníctve odberateľa. Žalobca poukázal na výpoveď žalovaného
pred okresným súdom, z ktorej vyplýva, že k poškodeniu vodomeru nedošlo vplyvom natečenej vody
vo vodomernej šachte, ale vplyvom zamrznutia média, t.j. vody vo vodomere. Tým, že voda zamrzne,
ešte k poškodeniu meradla nedôjde. Až následným topením ľadu dochádza k zväčšeniu objemu vody
zmenou tuhého na tekuté skupenstvo. Meradlo je z krehkého materiálu (mosadz, plast) a zmenu

spôsobenú nahrievaním nevydrží, dôjde k poškodeniu telesa vodomeru. Tým, že žalovaný vodomer a
prípojkunahrieval,spôsobil poškodenievodomeru.Sámvosvojejvýpovedipoškodeniemeradlapriznal.
Zodpovednosť za to, aby voda vo vodovodnej prípojke a teda i v meradle nezamrzla, je na odberateľovi.
Je na ňom, aby tento priestor zabezpečil tak, aby teplota vody neklesla pod 0 °C. Dodávateľ - žalobca
je v prípade zodpovednostného vzťahu povinný tvrdiť a preukázať existenciu zmluvného vzťahu na

dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd na konkrétnom odbernom mieste s odberateľom a nie
preukazovať, akým spôsobom žalovaný porušil svoju povinnosť danú mu zákonom. Zodpovednosť za
poškodenie meradla je objektívna zodpovednosť odberateľa, v tomto prípade žalovaného , ktorá mu
je uložená zákonom. Na strane žalovaného došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej mu zo zák. č.
442/2002 Z.z., pretože došlo k poškodeniu meradla, čiže nezabezpečil dostatočnú ochranu meradla a v

dôsledku toho došlo následkom mrazov k jeho poškodeniu. Žalovaný sa nemôže zbaviť zodpovednosti
za poškodený vodomer, keďže k poškodeniu meradla došlo na odbernom mieste a nie mimo neho.
Žalovaný nepreukázal, že poškodenie meradla spôsobila tretia osoba, prípadne, že k poškodeniu došlo
mimo sféru jeho zodpovednosti, napr. že k poškodeniu meradla došlo až po jeho odňatí zamestnancom
žalobcu. Meradlo žalovaného je umiestnené vo vonkajších priestoroch (vodomernej šachte), preto mal

žalovaný zabezpečiť opatrenia na jeho ochranu. Aké opatrenia vykoná je v jeho moci, práve tým, že
nezabezpečil vodomer proti poškodeniu je zodpovedný za jeho nefunkčnosť a znáša škodu a náklady
spojené s výmenou. Súd prvej inštancie na tento prípad vôbec neaplikoval ust. § 30 ods. 1 a 3 citovaného
zákona. Pričom aj sám žalovaný nepoprel, že k poškodeniu meradla došlo, a to v dôsledku mrazu.
Ďalej okresný súd uviedol, že nepreukázal existenciu Dohody o fakturácii výkonov a služieb a výkazu

vykonaných prác medzi ním a žalovaným. Dohoda slúži pre žalovaného a je dokladom o tom, že práce
boli skutočne vykonané. Vykonanie prác potvrdzuje odberateľ. Žalovaný nepoprel, že práce spojené s
výmenou meradla vykonané boli.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril podaním z 30.01.2020. Po oboznámení sa so

skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu v odvolaní mal za to, že odvolanie nie je dôvodné a je
potrebné ho zamietnuť v celom rozsahu a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení neuniesol
dôkazné bremeno. Nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným, existenciu škody, výšku škody
a existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. V súdnom konaní

uviedol on ako žalovaný, aké opatrenia vykonal, aby nedošlo k poškodeniu meradla zamrznutím.
Šachta, v ktorej sa meradlo nachádza bola vybudovaná podľa projektu schváleného žalobcom, bola
dodržaná hĺbka umiestnenia meradla v hĺbke šachty 1,5 m, zabezpečenie šachty poklopom, polystyrén
na poklope, vodotesný poklop, tieto skutočnosti neboli žalobcom rozporované. Žalobca uvádzal, že
na jeho internetovej stránke sú uvedené pokyny ako má zákazník postupovať, avšak na internetovej

stránke žiadne relevantné informácie, ktoré by doporučovali iné ďalšie opatrenia, ako tie, ktoré urobil,
neboli uvedené l. Žalobca teda nepreukázal splnenie prvej podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu
škody, a to porušenie právnej povinnosti jeho osobou (žalovaným). V priebehu konania neuviedol, aké
iné opatrenia mal vykonať a tieto nevykonal. Žalobca spoľahlivo nepreukázal ani existenciu škodya jej výšku. Fakturovaná suma je paušálna náhrada za poškodené meradlo 30,06 eur vrátane DPH
a cena za dopravu vo výške 1,30 eur s DPH. K náhrade škody sa však daň z pridanej hodnoty
neúčtuje, v čom je súdna prax ustálená. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu vznikla škoda za zadováženie

nového meradla, nepreukázal kúpnu cenu meradla a nepredložil ani doklad o jej zaplatení. Pokiaľ sa
týka uplatnenej škody za dopravu svoje nároky ohľadne tejto škody žiadnym spôsobom nepreukázal a
nedoložil. Ďalej žalovaný uviedol, že o žiadnej Dohode o fakturácii výkonov a služieb nemá vedomosť,
nikdy ju nepodpísal ani ju nemá k dispozícii a podpis na tejto Dohode nie je jeho podpisom. Pokiaľ
žalobca tvrdí, že ju mala podpísať tretia osoba, ktorá má bývať s ním v spoločnej domácnosti, tak

túto skutočnosť nepreukázal a rovnako na preukázanie svojich tvrdení neoznačil žiaden konkrétny a
relevantný dôkaz. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, ktoré neuniesol. Z obsahu spisu je zrejmé,
že žalobca technické posúdenie poškodenia vodomera spoločnosť Sensus Slovensko, a.s., zo dňa
15.05.2017 k žalobe ako dôkaz nepriložil a neoznačil, napriek tomu, že ho mal k dispozícii už skôr,
neargumentoval prečo tento listinný dôkaz nepredložil už pri podaní žaloby. Technické posúdenie však
nie je hodnoverným dôkazom, nakoľko predmetná spoločnosť nie je oprávnenou osobou na vyhotovenie

technických správ, a to ani v prípade, ak je výrobcom konkrétneho typu vodomeru. Technická správa,
na ktorú žalobca poukazuje nespĺňa základné obsahové požiadavky na technickú správu a jej závery
sú nejednoznačné a sú založené len na predpokladoch.

5. Žalobca v replike zo dňa 15.04.2020 k vyjadreniu žalovaného poukazujúc na ust. § 26 ods. 1 písm.

e/ a § 30 ods. 3 zák. č. 442/2002 Z.z. uviedol, že na uplatnenie škody voči žalovanému za poškodenie
vodomeru stačí, aby došlo k poškodeniu meradla a ak bola nefunkčnosť alebo poškodenie meradla
spôsobené nedostatočnou ochranou meradla. V danom prípade pôjde o objektívnu, nie subjektívnu
zodpovednosť, preto nie je podstatné, akým spôsobom došlo k poškodeniu určeného meradla. Na
strane žalovaného došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej mu z týchto zákonných ustanovení,

pretože nezabezpečil dostatočnú ochranu vodomeru, a v dôsledku toho došlo následkom mrazov k
jeho poškodeniu. Projektová dokumentácia vodomernej šachty mu žalovaným nebola predložená na
vyjadrenie. Podľa listu zo dňa 01.06.2016 bol pôvodne vodomer v garáži rodinného domu, pričom
žalovaný požiadal o jeho preloženie do vybudovanej šachty. V prípade, ak by sa vyjadroval k projektovej
dokumentáciu tak vyjadrenie spočíva v určení štandardných technických podmienok tak, aby bolo

možné vykonať montáž meradla, demontáž meradla, odpočet vodomeru, aby do šachty nevnikala
spodná voda a pod. Aj keď určí podmienky, nenesie zodpovednosť za poškodenie meradla. Nie je
povinný stanoviť opatrenie na ochranu vodomeru, žiadny predpis mu túto povinnosť neukladá. Ochrana
vodomeru je len v dispozícii odberateľa. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nemá vedomosť o Dohode o fakturácii
sám vo svojej výpovedi priznáva, že „zavolal toho, čo mu urobil vodovodnú šachtu a že povedal, že

je to zamrznuté a nahrieval to a potom začala voda striekať“. Z uvedeného vyplýva, že vodomer bol
zamrznutý a následne roztrhnutý, čo spôsobila jeho nedostatočná ochrana. Žalovaný vedel, že má
vymenený vodomer , nereklamoval stav na vymenenom vodomere a za dodávku vody podľa nového
vodomeru zaplatil na základe vyúčtovaných faktúr. V montážnom liste podpísanom odberateľom je
pri výmene meradla uvedený dôvod montáže nového meradla - roztrhnutý mrazom. Pokiaľ žalovaný

namietaldôkazoposúdenípoškodeniavodomeraspoločnosťouSensusSlovensko,a.s.,tátospoločnosť
neoverovala meradlo, nevykonávala skúšku jeho merania, nevydala ani doklad o overení. Vykonala
technické posúdenie na jeho požiadanie.

6. Žalovaný v duplike z 15.05.2020 k replike žalobcu zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

Ďalej uviedol, že nové argumenty žalobcu v replike nie sú spôsobilé zmeniť jeho stanovisko k odvolaniu.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia strán sporu k veci neboli dané.

8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379

a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. Žalobca v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že neuniesol dôkazné bremeno
a spochybňuje správnosť hodnotenia dôkazov vykonaných týmto súdom. Dôkazným bremenom sa

rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že
z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je
umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorási nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť
nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú strany sporu
zaťažujúce povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou

hmotno-právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu.

10. Žalobca sa v podanej žalobe obmedzil na citáciu ust. § 26 ods. 1 písm. e/ zák. č. 442/2002
Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktoré ukladá povinnosť odberateľovi dbať o
to, aby nedošlo k poškodeniu meradla, k jeho odstráneniu alebo k inému neoprávnenému zásahu a

poukázal na to, že v zmysle Cenníka výkonov a služieb bola žalovanému fakturovaná suma 31,36 eur.
Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, v zmysle ktorých by bolo možné ustáliť porušenie
povinnosti žalovaným v zmysle § 26 ods. 1 písm. e/ zák. č. 442/2002 Z.z. Žalovaný v odpore proti
platobnému rozkazu vydanému na základe podanej žaloby sa voči týmto tvrdeniam ohradil s tým, že
na jeho strane nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti. Naopak, vychádzajúc z ust. § 10 ods. 2 zák. č.
442/2002 Z.z. bol to, podľa jeho názoru práve žalobca, ktorý mal zabrániť zamrznutiu vodomera. Vo

svojom ďalšom vyjadrení z 07.11.2017 žalobca poukázal na to, že žalovaný mal vykonať opatrenia na
ochranu vodomeru, ktorý je umiestnený vo vonkajších priestoroch vodomernej šachty s tým, že tieto
zabezpečenianeurobil.Vtomtovyjadrenívšaknapreukázanietvrdeníotom,žežalobcaneprikrylpoklop
šachty tepelnou izoláciou, vodomer nezabezpečil tepelnou izoláciou, šachtu dôkladne neuzatvoril,
neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy. Z technickej správy spoločnosti Sensus Slovensko, a.s.,

tak ako to konštatoval aj okresný súd, skutočnosť porušenia povinnosti žalovaným nevyplynula. Táto
správa sa týkala len opisu poškodenia vodomera avšak bez ďalšieho z toho nemožno usudzovať, že
to poškodenie bolo spôsobené porušením povinnosti žalovaného. Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady
škody mal preukázať tvrdenia o protiprávnom konaní žalovaného, ktoré videl v porušení povinností
vyplývajúcich zo zák. č. 442/2002 Z.z. Žalovaný v rámci konania pred okresným súdom sa obmedzil

iba na citáciu ustanovení tohto zákonného predpisu, ktoré upravujú povinnosti žalovaného, avšak v
konaní mal preukázať, že tieto povinnosti, ktoré žalovanému ukladá uvedený právny predpis, žalovaný
porušil. Jediným dôkazom na preukázanie porušenia povinnosti riadneho zabezpečenia vodomeru
proti poškodeniu, boli tvrdenia o zamrznutí tohto vodomeru. Táto skutočnosť však, ak by aj bolo
možné konštatovať, že došlo k zamrznutiu vodomera, nepreukazuje, že to bolo spôsobené porušením

zákonných povinností žalovaného. Na preukázanie týchto tvrdení žalobca neoznačil ani nepredložil
žiaden dôkaz. Dôkazom o porušení týchto povinností nie je skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť o
výmene vodomeru . Vychádzajúc z týchto zistení preto krajský súd rozsudok okresného súdu považoval
za vecne správny a v celom rozsahu sa s ním stotožnil, preto v podrobnostiach na obsah jeho
odôvodnenia poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Okresný súd, vzhľadom na výsledok konania, správne rozhodol aj o trovách konania. Správnosť
tohto výroku nebola namietaná žalobcom v podanom odvolaní, avšak odvolací súd ho preskúmaval
ako závislý výrok.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní, keďže rozsudok okresného súdu bol potvrdený, bol žalobca
neúspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalovanému, a to v plnom
rozsahu.

13. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).