Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Jozef Janík

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/79/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121010262
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3121010262.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci odsúdeného I. R., nar. XX.XX.XXXX v P., prejednal
na neverejnom zasadnutí dňa 17. júna 2021 sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v
neprospech odsúdeného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. mája 2021, sp.
zn. 1Pp/13/2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 19. mája 2021, sp. zn. 1Pp/13/2021, podľa § 66 ods.
1, ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr. por. podmienečne prepustil odsúdeného I. R. z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/76/2020
zo dňa 24.06.2020 a trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 4T/3/2020 zo dňa 30.01.2020 v

spojení s uznesením Okresného súdu Zvolen sp.zn. 4T/3/2020 zo dňa 15.07.2020. Podľa § 68 ods. 1 Tr.
zák. určil odsúdenému skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov a súčasne nariadil probačný dohľad nad
odsúdeným 12 (dvanásť) mesiacov a s odkazom na § 51 ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. k) Tr. zák. uložil
mu aj zákaz požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky v skúšobnej dobe a ustanovil povinnosť
spočívajúcu v príkaze v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo sa preukázateľne o zamestnanie uchádzať.

Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery
uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone tohto trestu plnením svojich povinností
a svojím správaním preukázal polepšenie a dôvodne sa od neho môže očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život. Bola u neho teda splnená tak formálna, ako aj obe materiálne podmienky jeho
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Splnenie formálnej podmienky mal súd
za preukázané zo skráteného výpisu odsúdeného. Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky,

že počas doterajšieho výkonu trestu odsúdený plnením svojich pracovných aj mimopracovných úloh
vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody
preukázal polepšenie, okresný súd túto považoval taktiež za splnenú. Z hodnotenia ÚVTOS Dubnica
nad Váhom vyplynulo, že správanie a vystupovanie odsúdeného v ústave je vo vzťahu k príslušníkom
aj odsúdeným slušné, v kolektíve sa javí ako nekonfliktný a prispôsobivý, do podujatí organizovaných
v rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa zapája, pracovne zaradený nie je z dôvodu nedostatku vhodnej

práce i s prihliadnutím na jeho zdravotné obmedzenia a hodnotenie vyznieva pozitívne, v prospech
odsúdeného. Pokiaľ ide o tretiu zákonnú podmienku a to dôvodné očakávanie vedenia riadneho
života odsúdeného na slobode, aj túto považoval okresný súd za splnenú, pričom taktiež vychádzal
z hodnotenia ústavu, z ktorého vyplynulo, že správanie odsúdeného je na požadovanej úrovni, výkon
trestu odňatia slobody bol odsúdenému dostatočným ponaučením, aby v budúcnosti viedol riadny život
a zaradil sa do spoločnosti. Okresný súd tiež dal do pozornosti skutočnosť, že odsúdený udržiaval

kontaktsvonkajšímprostredímformoukorešpondencieatelefonovaniasmatkouabratom,čozhľadiska
resocializácie vyhodnotil v prospech splnenia druhej materiálnej podmienky. Vzhľadom na uvedené malokresný súd za to, že u odsúdeného bola daná dostatočná záruka, že odsúdený bude na slobode viesť
riadnyživotanestotožnilsasozáveromhodnoteniaústavu,ktorýneodporučilodsúdenéhopodmienečne
prepustiť, keďže tento je v rozpore s ostatnými jeho časťami. Okresný súd záverom poznamenal, že u

odsúdeného sa jedná o prvý výkon trestu odňatia slobody.

Proti uvedenému uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej trojdňovej lehote, sťažnosť
prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len prokurátor) v neprospech odsúdeného. Namietal
v nej najmä to, že u odsúdeného nie je splnená materiálna podmienka podmienečného prepustenia

spočívajúca v zákonnej požiadavke vedenia riadneho života v budúcnosti. Poukázal na obsah a závery
hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, v ktorom sa konštatuje,
že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a z tohto
dôvodu neodporúča odsúdeného podmienečne prepustiť, pričom u odsúdeného existuje stredné riziko
sociálneho zlyhania a resocializačná prognóza je u odsúdeného vyhodnotená ako menej priaznivá.
Podľa názoru prokurátora predchádzajúce odsúdenia na správaní odsúdeného nezaznamenali žiadúci

vplyv, neviedli k jeho náprave v smere vedenia riadneho života, výchovný účinok uložených trestov sa na
jeho správaní neodrazil, keď v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia opätovne spáchal úmyselný
trestný čin, nevyužil tak príležitosť, ktorá mu bola ponúknutá a nevyužil možnosť preukázať, že trest
splnil svoj výchovný účel. Prokurátor namietal, že u odsúdeného nebol naplnený jeden zo základných
cieľov trestu, ktorým je individuálne prevenčné pôsobenie. Poukázal na to, že u odsúdeného vykonávaný

trest neplní iba resocializačnú funkciu a funkciu individuálnej a generálnej prevencie, či morálneho
odsúdenia, ale predovšetkým funkciu ochrannú, kedy sa ďalším výkonom trestu zabezpečuje ochrana
spoločnosti. Vzhľadom na uvedené má prokurátor za to, že rozhodnutie okresného súdu nemožno
vyhodnotiťzavecnesprávneanavrhol,abykrajskýsúdnapadnutéuzneseniezrušilanávrhodsúdeného
o podmienečné prepustenie ako nedôvodný zamietol.

Odsúdený sa k písomným dôvodom sťažnosti prokurátora do termínu konania neverejného zasadnutia
krajského súdu bližšie nevyjadril.

KrajskýsúdvTrenčíne,akonadriadenýsúdnapodkladesťažnostiprokurátora,ktorámuspolusospisom

bola predložená 11. júna 2021, preskúmal dňa 17. júna 2021 na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods.
1 Tr. por. správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce týmto
výrokom a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak

odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život - ak ide o osobu odsúdenú za prečin,
po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom
ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 68 ods.1 Tr. zák. pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na 1 rok až 7 rokov,
skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného.

Krajský súd v súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v posudzovanom
prípade všetky zákonom vyžadované podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného I.
R. uvedené v ustanovení § 66 Tr. zák. boli splnené. Odsúdený vykonal polovicu uložených
nepodmienečných trestov odňatia slobody dňa 09.02.2021 a teda formálna podmienka na jeho

podmienečného prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody bola splnená.

Okresný súd v posudzovanom prípade sa všetkými zákonnými hľadiskami dôsledne riadil, prihliadol na
všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné
prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone

trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život. V uvedenom smere vykonal všetky potrebné dôkazy a dospel k vecne správnemu
záveru, podľa ktorého odsúdený I. R. vo výkone trestu plnením povinností a správaním preukázal
nielen polepšenie, ale čiastočným plnením stanoveného programu zaobchádzania aj dostatočnú snahupo náprave a zmene hodnotovej orientácie, ktorá odôvodňuje predpoklad jeho pozitívneho správania
v budúcnosti. Krajský súd k čiastočnému plneniu stanoveného programu zaobchádzania uvádza, že
nedostatok bol zaznamenaný len v časti edukácie z dôvodu postoja k páchanej trestnej činnosti, pričom

spáchanú trestnú činnosť priznáva, ale z hodnotenia ústavu vyplýva, že je to s prvkami racionalizácie a
vykresľovania vo svoj prospech. Z hodnotenia v jeho súhrne je však zrejmé, že išlo o jediný nedostatok
odsúdeného. Ostatné časti stanoveného programu plní na požadovanej úrovni. Rovnako ako okresný
súd, aj krajský súd je toho názoru, že nie je možné sa stotožniť so záverom hodnotenia ústavu, keďže
tento je v rozpore s ostatnými jeho časťami, z ktorých vyplýva splnenie podmienok na podmienečné

prepustenie odsúdeného z výkonu trestu. Krajský súd prízvukuje, že úroveň a kvalita vzťahov boli z
hľadiska resocializácie odsúdeného vyhodnotené pozitívne, pričom kontakt udržiava s matkou a bratom
všetkými dostupnými formami. Okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že u odsúdeného sa jedná
o prvý výkon trestu odňatia slobody.

Krajský súd naviac poukazuje na to, že odsúdený I. R. si trest odňatia slobody vykonáva v ústave na

výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pričom počas doteraz vykonanej časti
trestu nebol disciplinárne potrestaný, ani disciplinárne odmenený.

Súd prvého stupňa teda správne zistil, že odsúdený spĺňa zákonné podmienky pre podmienečné
prepustenie, keďže vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené okresným súdom v

napadnutom uznesení možno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 66 ods.1 Tr. zák.

V uvedených smeroch sú zistenia a závery súdu prvého stupňa vecne správne a presvedčivo
odôvodnené, preto krajský súd na tieto dôvody, s ktorými sa stotožnil, poukazuje. V tejto

súvislosti pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri
existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa dáva nadriadenému súdu možnosť len
v podrobnostiach poukázať na dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.
Napadnuté uznesenie je vecne správne, náležite a presvedčivo odôvodnené.

Krajský súd na základe uvedených dôvodov nepovažoval sťažnosť prokurátora za dôvodnú, preto ju
podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.