Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, May 18, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/156/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117220255
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8117220255.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Daniely Babinovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
O. T., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u matky v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce
sociálnych vecí a rodiny Prešov, dieťa rodičov: matky I.. C. G., narodenej XX.XX.XXXX, bytom P. XXX,
a otca I.. G.. J. T., narodeného XX.XX.XXXX, bytom J. XX, J. v konaní o udelenie súhlasu k podaniu
žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 30P/225/2017-819 zo dňa 17.06.2020 takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok tak, že návrh matky z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. V preskúmavanej veci je predmetom konania posúdenie udelenia súhlasu matke namiesto otca mal.
dieťaťa k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého O.. Návrh matka odôvodnila nezáujmom otca
o maloletého, jeho blízkym vzťahom k jej manželovi ako aj tým, že je v záujme maloletého, aby mal
priezvisko ktoré má ona. Vyslovila obavy z nepríjemných situácií vznikajúcich v dôsledku rozdielnych

priezvisk matky a maloletého syna.

2. Otec sa s návrhom matky nestotožnil. Uviedol, že nahradenie súhlasu otca dieťaťa so zmenou
priezviska maloletého nie je v právomoci žiadneho súdneho orgánu a ani správneho orgánu.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že: „
„Udeľuje súhlas matke namiesto otca na podanie žiadosti na zmenu priezviska na príslušný okresný
úrad maloletého O. T., nar. XX.XX.XXXX v J., G. na zmenu priezviska na meno „G.“.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“.

4. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o doplnení

a zmene niektorých zákonov § 11 ods. 3 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo skutočného stavu, ktorý mu vyplynul z
vykonaných dôkazov zistil, že maloletý býva so svojou matkou a jej manželom v spoločnej domácnosti.Matka uzavrela manželstvo v roku 2014. Z vyjadrení matky vyplynulo, že otec v roku 2015 bol navštíviť
dieťa aj so svojimi rodičmi. V roku 2018 bol za synom raz, v roku 2019 otec nemal žiaden osobný kontakt
so synom, ani v roku 2020, poslal mu správu k narodeninám a spolu telefonovali. Otec navštevuje syna

asi dvakrát ročne a to na Veľkú noc a počas letných prázdnin. Maloletý pozná svojho biologického
otca, nie je medzi nimi však vytvorený vzťah ako by mal byť medzi otcom a synom.Za svojho otca
považuje manžela matky. Z manželstva pochádza aj ďalší syn B., ktorý má priezvisko G.. Maloletý syn
si želá mať priezvisko G.. Zo správy psychológa referátu poradensko psychologických služieb ÚPSVaR
Vranov nad Topľou zo dňa 25.04.2016 súd zistil, že medzi manželmi existuje dlhodobo silný citový

vzťah, ich manželstvo je harmonické. Manžel matky má k maloletému Radoslavovi hlboký a citový,
otcovský vzťah. Maloletý ho považuje za svojho otca, je citovo na neho naviazaný. Z výpovede svedka
O. G. súd zistil, že svedok vníma maloletého O. ako vlastného syna. Chcú ho s manželkou chrániť,
aby v budúcnosti, keď bude navštevovať základnú školu, sa predišlo posmeškom zo strany spolužiakov
preto, že má iné priezvisko ako matka. Plánujú spoločné deti a chcú, aby mali všetci spoločné priezvisko,
keďže tvoria kompletnú rodinu. Odkedy pozná matku maloletého, nebol svedkom toho, aby biologický

otec o syna prejavil záujem.

6. Z výsluchu maloletého vyplynulo, že býva spolu s mamkou, ockom, má brata B., ktorý má 3 roky.
Nevedel povedať, prečo sa volá Kadlečík, nie G.. Aj to vedel, ale už to zabudol, je to veľmi zložité, nevie
to vysvetliť. Chce mať priezvisko „G.“, pretože takéto priezvisko má mamka, ocko aj jeho mladší brat B..

7. Súd prijal právny názor, že je dôvodné návrhu matky vyhovieť. Zmenu priezviska považuje v
záujme maloletého dieťaťa. Maloletý žije v kompletnej harmonickej rodine, ktorú tvorí jeho matka, brat
a manžel matky, všetci členovia majú priezvisko G., maloletý je to rodiny začlenený. Biologický otec sa
nekontaktovalsmatkouaomaloletéhosanezaujímalpotom,čosaodsťahovalzospoločnejdomácnosti,

v súčasnosti chodí asi dvakrát do roka na niekoľko hodín. Manžel matky sa o maloletého riadne stará.
Sám maloletý uviedol, že tým, že má iné priezvisko sa cíti ako keby do rodiny nepatril a bol cudzí. Súd
tak z uvedených dôvodov hľadiac na najlepší záujem dieťaťa návrhu matky vyhovel.

8. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia§ 36, § 11 ods.3 zákona č. 300/1993 Z.z.

o mene a priezvisku.

9. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

10. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie otec (č.l. 986-1136). V odvolaní
namieta protiústavnosť, protizákonnosť, zmätočnosť napadnutého rozsudku. Poukazuje na to, že
rozsudokjevrozporesnajlepšímzáujmommaloletéhodieťaťa.Súdporušilprocesnúpodmienkuanemá

právomoc vydávať takéto rozhodnutie, pretože k protiprávnej zmene priezviska by došlo na základe
účelového a neoprávneného návrhu matky. Dochádza k odňatiu identity maloletého dieťaťa. V konaní
boli porušené základné práva otca ako aj práva maloletého dieťaťa. Súd takýmto rozhodnutím odníma
identitu maloletého dieťaťa a podľa názoru odvolateľa de facto pozbavuje ho výkonu rodičovských práv
a povinností. Podľa názoru odvolateľa neboli v danej veci splnené základné procesné podmienky na

pokračovanie v súdnom konaní, keďže otec poukazoval na to, že došlo v rozhodnutiach a konaniach
všeobecných súdov Okresného súdu Vranov nad Topľou, Okresného súdu Prešov, Krajského súdu v
Prešove v konaní 6P/182/2015 a 30P/225/2017 k porušeniu jeho práv, základných práv maloletého
dieťaťa . Ďalej namieta, že uplatnený nárok nepriznáva navrhovateľke žiadne opodstatnenie v právnom
poriadku, teda v hmotnoprávnych ustanoveniach. Podľa názoru odvolateľa nie je dané žiadne zákonné

ustanovenie v právnom poriadku SR, ktoré by pripúšťalo odňatie identity maloletého dieťaťa a odnímanie
základných práv maloletého dieťaťa ako aj práv rodiča, teda že nie je daná právomoc žiadneho súdu
v predmetnej veci rozhodnúť o udelení súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska a súd bol
povinný takéto konanie zastaviť. Poukazuje vo svojom odvolaní na porušovanie práv otca maloletého
dieťaťa podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, článku 7 charty základných práv EÚ, článku

16 ods. 1, 2 Dohovoru OSN, článku 18 ods. 1 dohovoru OSN o právach dieťaťa, porušovanie práva
maloletého v zmysle článku 7 ods. 1, § 18 ods. 1 dohovoru o právach dieťaťa, článku 33 charty, článku
12 ods. 2 a 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súd neodstránil dostatok procesnej podmienky konania a
to je právomoc súdu. Súd založil svoje rozhodnutie v rozpore so zákonom na právne irelevantnýchdôkazoch ako je vyjadrenie matky a jej želanie odňať a zrušiť základné práva maloletého dieťaťa a
otca dieťaťa, zmeniť maloletému dieťaťu priezvisko na priezvisko G., čím nastalo takýmto rozhodnutím
porušenie práva maloletého dieťaťa. Súd bol povinný ex offo a ex lege zastaviť súdne konanie v

zmysle § 161 ods.2 Civilného sporového poriadku v spojitosti s § 9 Civilného sporového poriadku. Súd
nezvážil a nevyhodnotil najlepší záujem dieťaťa, keďže mu odňal jeho identitu. Odvolateľ poukazuje na
to, že je rodičom, ktorý si svoje rodičovské práva plní, vrátane plnenia vyživovacej povinnosti, pričom
jeho syn mu bol odňatý z opatrovania a z bydliska v J. a unesený matkou do 400 km vzdialeného
mesta na východnom Slovensku. Namieta realizáciu výsluchu maloletého dieťaťa, ktorý bol realizovaný

flagrantne a nezákonne. Súd vyhovel návrhu iba na základe tvrdení matky a kolízneho opatrovníka.
Má za to, že súdy len pokračujú vo svojom nezákonnom a protiústavnom postupe ako tomu bolo v
konaní pred Okresným súdom vo Vranove nad Topľou a následne v Prešove v konaniach 6P/182/2015,
ide o explicitný úmysel legalizovať trestnú činnosť a to únos maloletého dieťaťa. Otec opakovane
súd prvej inštancie upozorňoval na nezákonnosť a protiústavnosť daného konania. Má za to, že súd
prejednával nárok, ktorý nemá právomoc prejednať a neide o konanie starostlivosti súdu o maloletého.

Vzhľadom k záveru, že nemá súd právomoc konať, navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 389 ods.1
písm.a/ Civilného sporového poriadku zrušil nelegitímny tento rozsudok, ktorý bol vydaný namiesto toho,
aby došlo k zastaveniu konania. Namieta zaujatosť sudcov senátu Krajského súdu v Prešove JUDr.
Antónie Kandravej, JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Kalinákovej, pretože vznikli dôvodné pochybnosti
o nezaujatosti uvedených sudcov pri prejednaní odvolania otca zo dňa 24.07.2020 ako aj z dôvodu

právnych skutočností a to podania podnetu na disciplinárne stíhanie daných sudcov otcom.

11. K odvolaniu otca sa nevyjadrila matka, ani kolízny opatrovník.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa

(§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti(§127a§363C.s.p.),preskúmalnapadnutérozhodnutiebezviazanostirozsahom(§65CMP)
a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že

boli splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozsudku postupom podľa ustanovenia § 388 C.s.p.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na skutočnosti vyplývajúce zo zisteného
skutočného stavu, odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, argumenty odvolateľa predostreté v
odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ mal za dôvodné

pri podstatnej nezhode rodičov o zmene priezviska maloletého dieťaťa udeliť matke súhlas namiesto
otca k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého O..

14. Súd prvej inštancie zistený skutočný stav vyhodnotil a prijal záver, že je v záujme maloletého O., aby
došlo k zmene jeho priezviska, zohľadňujúc pritom zistenie, že názory rodičov sú rozdielne. Poukazuje

na názor maloletého, ktorý nevie vysvetliť prečo sa volá T. a za svojho otca považuje manžela matky
a želá si mať priezvisko ako ostatní členovia jeho rodiny.

15. Predmetom konania je rozhodnutie o podstatnej nezhode rodičov, ktorá vznikla v súvislosti s
výkonom ich rodičovských práv a povinností. Rozhodovanie podľa § 35 zákona o rodine nastáva v

prípadoch, kedy rodičia nie sú schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, a preto
rozhodnutie musí byť hľadaním optimálneho stavu zo strany súdu.

Rekapitulácia skutočného stavu veci

16. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplývajú nasledujúce závery. Rodičia
maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Mal. O. žije spoločne s matkou s jej súčasným
manželomamaloletýmbratom.Rodičiasanedohodlivotázkezmenypriezviskamal.syna.Podľatvrdení
matky je v záujme maloletého zmena priezviska. Dôvodmi je rozdielnosť priezvisk maloletého a matkya brata ako aj jej manžela, obavy z nepríjemných situácií vznikajúcich v dôsledku rozdielnych priezvisk.
Poukázalananezáujemotca osynaakoaj skutočnosť,žemaloletýpovažujezasvojhootcajejmanžela.

17. Zo správy psychológa referátu poradensko -psychologických služieb ÚPSVaR Vranov nad Topľou
zo dňa 25.04.2016 vyplýva, že manžel matky má k maloletému O.ovi hlboký a citový, otcovský vzťah.
Maloletý ho považuje za svojho otca, je citovo na neho naviazaný. Z psychologického hľadiska vzhľadom
na okolnosti, vzťahy a prostredie, v ktorom maloletý O. žije je vhodná u maloletého dieťaťa zmena
priezviska.

18. Z výpovede manžela matky svedka O. G. vyplýva, že maloletého O. považuje za vlastného
syna. Chcú ho s manželkou chrániť, aby v budúcnosti, keď bude navštevovať základnú školu, sa
predišlo posmeškom zo strany spolužiakov, preto, že má iné priezvisko ako matka. Odkedy pozná matku
maloletého, nebol svedkom toho, aby biologický otec o syna prejavil záujem.

19. Z výsluchu mal. O., ktorý bol realizovaný pred súdom prvej inštancie dňa 16.06.2020 vyplynulo, že
je žiakom druhého ročníka základnej školy. Jeho ocko sa volá O. G.. Nevedel prečo sa volá T. a nie G.,
chce mať priezvisko G., pretože takéto priezvisko má mamka aj mladší brat. V prípade, ak by sa jeho
priezvisko nedalo zmeniť uviedol, že by bol z toho smutný, pretože všetci sa volajú inak ako on, majú
iné priezvisko a vyzerá to ako keby nepatril do rodiny a bol cudzí.

20. Kolízny opatrovník maloletého považoval za dôvodné návrhu matky vyhovieť.

Právne posúdenie veci

21. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) , ak sa rodičia nedohodnú o podstatných
veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa
do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení
súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh
niektorého z rodičov súd.

Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)

okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,

súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Podľa§ 43 ZoR maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach,
ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má

maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa
zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a
rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať

patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä
možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď
priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť
v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

22. Odvolací súd po vyhodnotení dôkazov a z nich plynúcich záverov učinil odlišný skutkový
záver z vykonaného dokazovania a prijal právny záver, že nie sú splnené predpoklady pre vyhovenie
návrhu matky. Nie sú v danej veci preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by zakladali
potrebu vyhovenia návrhu v záujme najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Svoje rozhodnutie odvolací
odôvodňuje nasledovne.

23. Meno, ako aj priezvisko fyzickej osoby sú jeho individuálnym znakom a konkrétnym prejavom
všeobecných osobnostných práv v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka. Rozhodovanie pri nezhode
rodičov je v danej veci dané tým, či je oprávnená podať matka žiadosť o zmenu priezviska. Určiť meno
a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov. Maloleté dieťa musí mať priezvisko svojho
rodiča, a k zmene priezviska môže dôjsť len zákonom predpísaným spôsobom. Súd dá súhlas na

podanie žiadosti jedným z rodičov proti vôli druhého rodiča len vtedy, ak sú na to závažné dôvody.

24. Zmena priezviska maloletého dieťaťa je závažným zásahom súdu do rodinného života účastníkov
konania, preto je potrebné k nemu pristupovať prísne reštriktívne, len za existencie dôvodov hodných
osobitného zreteľa, ktoré by zakladali potrebu vyhovenia návrhu v záujme najlepšieho záujmu

maloletého dieťaťa. Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri
určení priezviska obaja rodičia určili zhodne priezvisko svojmu spoločnému dieťaťu - T..

25. Zásadne patrí obom rodičom právo rozhodovať o záležitostiach ich maloletého dieťaťa. Podstatné
otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. V danej veci došlo k

nezhode medzi rodičmi o tom, čo je skutočný záujem dieťaťa vo vzťahu k priezvisku maloletého syna,
ktoré by mal nosiť aj do budúcnosti.

26. V zmysle zaužívanej súdnej praxe za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať
nasledovné situácie: - rodič, ktorého priezvisko dieťa nosí, neplní svoje povinnosti k dieťaťu, nejaví

o neho záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah, takže nie je v záujme dieťaťa prehlbovať pocit
spolupatričnosti k tomuto rodičovi, s dieťaťom sa nestretáva - rodič, ktorého priezvisko má dieťa, si
neplní vyživovaciu povinnosť - rodič, ktorý má dieťa vo výchove, žije s novým partnerom, s ktorým má
ďalšie dieťa, ktoré má priezvisko odlišné od dieťaťa, ktorého priezviska sa zmena týka. Súd musí mať
však za preukázané, že pre takéto nariadenie súhlasu existujú dôležité dôvody, vyššie opísané. Súd

zváži aj to, koho priezvisko má dieťa nosiť v budúcnosti, aké sú ich vzájomné citové väzby, či tento vzťah
vykazuje známky stability a pod. Pokiaľ je dieťa schopné posúdiť následky zmeny priezviska, mal by
ho súd vypočuť.

27.Odvolacísúdtakpristúpilkopätovnému posúdeniu dôvodovtvrdenýchmatkoupreudeleniesúhlasu

k zmene maloletého O.. Vyhodnotil každý jednotlivo, ale následne ich vyhodnotil v súbehu so snahou
v konečnom rozhodnutí objektívne určiť, či sú tieto dôvody natoľko závažné a trvalé, že v záujme
maloletého O. bude zmena priezviska.

28. Dôvodom pre udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletého O. má byť predovšetkým existujúca

rozdielnosť priezviska maloletého a matky, súrodenca maloletého, pozitívny citový vzťah manžela
matky k maloletému a opačne. Po rozvode manželstva si väčšina matiek zmení svoje priezvisko,
prípadne buď na rodné priezvisko alebo uzavretím manželstva, čím vznikne stav, keď maloleté dieťa
nesie rozdielne priezvisko ako jeho matka. Pokiaľ je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
matky, tak rozdielnosť priezvisk môže viesť napríklad k problémom v sociálnej interakcii maloletého,

najmä s rovesníkmi. Z tvrdenia matky vyplýva, že chce predísť situácií, aby sa maloletý volal rozdielne
ako rodina, ktorú teraz tvoria. V žiadnom prípade nemôže byť dôvodom pre zmenu priezviska len
samotná skutočnosť, že maloleté dieťa nesie iné priezvisko ako rodič. Nie je možné len v dôsledku
zistenia maloletého, že má iné priezvisko ako matka, brat a manžel matky mať za to, že by ponechaniejeho doterajšieho priezviska spôsobovalo akékoľvek negatívne zmeny v prežívaní, prípadne malo
negatívny vplyv na jeho psychický, fyzický, či sociálny vývin. V každom prípade si každá matka musí
dobrezvážiť,čisizmeníporozvodesvojepriezviskoalebonieazvážiťajpriuzavretí novéhomanželstva

zmenu svojho priezviska a priezviska prípadne narodených detí v novom manželstve.

29. Vzhľadom na tvrdenia matky o tom, aby sa predišlo problémom v školskom prostredí maloletého
a problémom v budúcnosti pri rozdielnosti priezviska maloletého je možné konštatovať, že problémy
maloletého dieťaťa s priezviskom v školskom prostredí neboli v konaní preukázané. Zo záverov

vykonaného dokazovania nie je možné prijímať záver, že by tento dôvod bol zo strany maloletého O.
prezentovaný. Meno a priezvisko je potrebné vnímať ako súčasť osobnej identity a odvolací súd má
za to, že nebolo preukázateľne zistené, že rozdielne priezvisko maloletému spôsobuje problémy vo
vrstovníckych vzťahoch a má z toho stres. Maloletý nehovoril o negatívnych reakciách detí priamo v
škole ani okolia. Deti si všímajú, či majú spolužiaci rovnaké priezviská ako ich rodičia. Deti sa zvyknú
pýtať prečo ho nemajú rovnaké, spochybňujú legitimitu dieťaťa. Preto je v tomto smere mať ľahšie

rovnaké priezvisko, avšak v súčasnosti čoraz viac detí nemá rovnaké priezvisko ako jeho rodičia. Je však
dôležité, aby rodičia dieťaťu adekvátnym spôsobom vysvetlili prečo sa volajú inak, aby im dostatočne
vysvetlili dôvod, inak neskôr môžu mať problémy so sebadôverou, pretože práve úprimné vzťahy ľudí
v rodine formujú.

30. Zo záverov dokazovania vyplýva, že maloletý nemá negatívne väzby ani spomienky na doterajšie
priezvisko. Želá si mať priezvisko ako ostatní členovia jeho rodiny. Samozrejme, že spoločné dlhodobé
žitie v rodine, kde majú rozdielne priezviska jeho najbližší môže mať určitý vplyv na maloleté dieťa.
Odvolací súd je presvedčený, že ak matka zrozumiteľne vysvetlí synovi, že je nositeľom priezviska
svojhobiologickéhootca,ktorýjeabudesúčasťoujehoživota,malbysastýmjejsynpostupnevyrovnať.

Matka musí podporiť syna v akceptácií osoby jeho otca a teda i jeho priezviska. Nebolo zistené aby bol
maloletý konfrontovaný s negatívnymi životnými situáciami, vzniknutými v dôsledku rozdielnosti jeho
priezviska s priezviskom matky.

31. Najzávažnejším dôvodom, ktorý potrebné bolo v danej veci vyhodnotiť je prianie maloletého dieťaťa.

Názor mal. dieťaťa je dôležitý. Súd vždy prihliada pri tak závažnej otázke, ako je zmena priezviska, aj
na názor mal. dieťaťa, samozrejme, primerane jeho veku a rozumovým schopnostiam. V rozhodovacom
procese má názor maloletého dieťaťa významnú úlohu a jeho názor nemôže ostať nepovšimnutý s
prihliadnutím na jeho vek a rozumovú vyspelosť, odrážajúc jeho schopnosť samostatne ho vyjadriť.
V konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Pranie dieťaťa je dôležité, musí byť

zohľadnené, čím dieťa je staršie, tým má jeho názor väčšiu váhu, u mladších detí ,súdy hodnotia názor
s prihliadnutím na ich vek a rozumovú vyspelosť.

32. V súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa odvolací súd zdôrazňuje, že je známe z praxe súdov,
že pokiaľ dieťa bolo už zverené niektorému z rodičov do výlučnej starostlivosti alebo fakticky dlhodobo

rodič starostlivosť zabezpečoval, tak je možné, že sa rodič, ktorý mal dieťa doposiaľ v starostlivosti
snažil pranie dieťaťa zmanipulovať (porovnaj rozsudok ESLP vo veci C.c/a Fínsku zo dňa 09.05.2006 č.
18249/02,bod58.),pričomúlohousúdovjetútomanipuláciu,pokiaľmožnonejakýmspôsobomodstrániť
a vyhodnotiť, vyrovnať sa s ňou. Rozumová a emocionálna vyspelosť dieťaťa je dôležitá. Potrebné je
zdôrazniť, že názor maloletého dieťaťa nie je pre rozhodnutie súdu jediným kritérium.

33. Súd vyhodnotil aj pranie maloletého dieťaťa, jeho názor na rozdiel od súdu prvej inštancie korigoval.
Úlohou súdu je riešiť situáciu komplexným náhľadom, teda aj s ohľadom na ďalšie relevantné zákonom
chránené hodnoty a práva všetkých dotknutých osôb a je úlohou súdu prijať čo najlepšie opatrenie v
záujme maloletého dieťaťa. Maloletý O. prezentuje svoj názor tak, že si želá zmenu priezviska a želá

si volať sa ako ostatní členovia jeho rodiny. Dôležitým pre korigovanie názoru maloletého pre odvolací
súd boli viaceré zistené skutočnosti v konaní. Maloletý si želá zmenu, ale nie každé želanie je vhodné
naplniť, ale je potrebné výchovne to zvládnuť inak ako to už bolo uvedené vhodným vysvetlením zo
strany oboch rodičov.

34. Odvolací súd názor maloletého dieťaťa vyhodnocoval práve s prihliadnutím na jeho vek. a zistenia,
že maloletý nemá výrazne negatívne postoje voči osobe otca. Podľa názoru súdu vychádzajúc aj z
vyjadrení maloletého, tento si neuvedomuje dostatočne zmysel svojho priezviska, ani zmysel prípadnej
zmeny. Maloletý svoj názor prezentoval vo veku 9 rokov. Maloleté dieťa ešte nie je plne schopnévzhľadom na svoj aktuálne dosiahnutý kalendárny vek samé sformulovať svoj vlastný názor. Do určitej
miery si už svoje názory vytvára čiastočne sám. Vo vzťahu k otázke zmeny priezviska dokáže ich do
určitej miery vyjadriť. Jeho názor nie je preto ešte objektívny, stabilný a trvalý. U dieťaťa sú dané dôvody

a to sú vedomé dôvody mať priezvisko ako ostatní členovia rodiny a nevedomé sa nestotožnenie sa s
osobou otca ale s osobou súčasného manžela, ktorý je v roli otca.

35. Pre odvolací súd bolo dôležité zistenie, že je nepravdepodobné, aby spôsobovalo súčasné
ponechanie priezviska akékoľvek negatívne zmeny v prežívaní, prípadne malo negatívny vplyv na jeho

psychický, fyzický, či sociálny vývin. Nemožno spochybniť, že v novej rodine, v ktorej v súčasnosti
maloletý býva a žije v tejto rodine, dostáva sa mu pozitívnych sýtených väzieb, kde maloletý svoju rodinu
vníma pozitívne ako oporu, zdroj osobnej prestíže a rodina uspokojuje väčšinu jeho potrieb.

36. Je potrebné zdôrazniť, že priezvisko nie je len formálnym prejavom vzťahu dieťaťa a príslušnosti k
príbuzenstvu a k rodine na strane otca, ale má v sebe aj emocionálne puto a diferencuje ho od iného

príbuzenstva, a k identite dieťaťa patrí aj vzťah k biologickému otcovi. Námietky odvolateľa v tomto
smere o potrebe zachovania identity maloletého syna sú dôvodné.

37. Otec na maloletého však riadne platí výživné, preto neplatenie výživného nemôže byť dôvodom
zmeny priezviska maloletého. Ako sa otec sám vyjadril, o maloletého má záujem, pritvrdiť však

možno argumentácii matky, že jeho záujem o osobnú starostlivosť maloletého je minimálny. Maloletý
je stále vo veku nadväzovania citových väzieb so svojimi blízkymi, preto by otec nemal premárniť
svoju príležitosť a o maloletého by sa mal zaujímať podstatne viac, aby ich spoločné priezvisko
nebolo len formálnym zväzkom, ale naplnené skutočným citovým putom. Každopádne, otec prejavil
záujem o osobnú starostlivosť o maloletého, preto zmenu priezviska nemožno odsúhlasiť ani z dôvodu

absolútneho nezáujmu otca o maloletého.

38. Najzávažnejšie dôvody, s ktorými zákon a súdna prax spája udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o
zmenu priezviska v danej veci nie sú splnené.

39.Vyhodnocujúcvšetkyzákonné kritériápotrebnéprerozhodnutieonávrhumatky konštatujeodvolací
súd v prejednávanej veci neexistenciu vážnych dôvodov pre zmenu priezviska na rozdiel od súdu prvej
inštancie tak, že vážne dôvody neboli zistené.

40. K námietke otca k právomoci súdu zaujíma nasledovne stanovisko. Potrebné je rozlišovať medzi

rozhodovaním súdu o udelení súhlasu jednému z rodičov v dôležitých veciach v rámci starostlivosti
súdu o maloletých a medzi samotným rozhodovaním o zmene priezviska, ktoré do právomoci súdu
nepatrí.Skúmaniepodmienok je predmetomadministratívnoprávnehokonaniaozmenepriezviskapred
správnym orgánom a súd sa v tomto konaní nimi nezaoberá, a teda sa k nim ani nemusí vyjadrovať. Súd
nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska maloletého dieťaťa. Má rozhodnúť pri nezhode rodičov

v tej veci iba o tom, či je jeden z rodičov oprávnený podať v tom smere žiadosť o zmenu priezviska
maloletého dieťaťa.

41. Odvolateľ uviedol v podanom odvolaní, že v dôsledku právnej skutočnosti podania podnetu
na disciplinárne stíhanie sudcov Krajského súdu v Prešove JUDr. Antónie Kandravej, JUDr. Elišky

Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej vznikli dôvodné pochybnosti o nezaujatosti uvedených sudcov
pri prejednávaní tohto odvolania otca maloletého dieťaťa a tak pre prípad, že vec bude pridelená týmto
sudcom, podáva voči ním námietku zaujatosti.

42. Podľa § 52 C.s.p., námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa

strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd
neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Na opakované námietky zaujatosti
podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú
v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada;

v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

43. Právo účastníka uplatniť námietku zaujatosti patrí medzi jeho procesné práva. V zmysle § 52 ods.2
je zrejmé čo musí obsahovať námietka zaujatosti. V tejto námietke zaujatosti sa musí uviesť okreminých dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana dozvedela o týchto dôvodoch vylúčenia a
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktorých povaha to pripúšťa okrem tých, ktoré nemôže bez svojej
viny pripustiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety súd neprihliadne a v tomto prípade

sa vec nadriadenému súdu nepredkladá a ustanovenia a o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

44. Odvolací súd po vyhodnotení daných skutočností na dané podanie neprihliadol, pretože podľa jeho
názoru nespĺňa náležitosti podľa ust.§ 52 ods.2 prvej vety C.s.p. V tejto námietke chýba uvedenie kedy
sa strana o dôvode vylúčenia sudcov dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Z uvedených

dôvodov odvolací súd nepredložil vec nadriadenému súdu, keďže ustanovenia o odstraňovaní vád
podania sa nepoužijú v zmysle § 52 ods.2 C.s.p.

45.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdzmenilpodľaustanovenia§388C.s.p.rozsudokvovzťahu
k vyhoveniu návrhu matky na podanie žiadosti o zmenu priezviska a to tak, že návrh na udelenie súhlasu
k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého O. zamietol.

46. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací
súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému
z účastníkov v zmysle § 55 CMP.

47. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania. Existenciu
podmienok pre doplnenie dokazovania odvolací súd nezistil (§ 384 ods. 2 a 3 C.s.p.). S dôrazom na
to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na
pojednávaní na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo

preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani
nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po
výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA
ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo

veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).