Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 29, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116230801
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4116230801.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcov: 1. K.
A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. G., D. 9, 2. C. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. G., D. 9, 3. G. K.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom W. L. XXX, 4. N. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., T. XX, 5. Y. E., nar. XX.
XX. XXXX, bytom Q. G., G. 3, 6. K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. G., T. XX, 7. G. E., nar. XX. XX.
XXXX, bytom W. L., G. 3, žalobcovia zastúpení JUDr. Romanom Juríkom, advokátom, so sídlom Nové
Zámky, M. Flengera 4, IČO: 40 353 729, proti žalovanému: ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom
Bratislava, Žižkova 11, IČO: 35 799 200, zastúpený Advokátska kancelária HMG LEGAL, s. r. o., so

sídlom Bratislava, Červeňova 14, IČO: 35 885 459, o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného
práva a iné, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 7. novembra 2019 č. k.
14C/429/2016-300 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku (II.) a vo výroku
o náhrade trov konania (III.) p o t v r d z u j e .

Napadnutý výrok o zrušení neodkladného opatrenia (IV.) z r u š u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. až 7. rade
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcov na prerušenie konania zamieta.
Druhým výrokom rozhodnutia zamietol žalobu vo veci samej. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovaný má voči žalobcom v 1. až 7. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Posledným
výrokom rozhodnutia zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Nitra sp.
zn. 14C/429/2016-106 zo dňa 02. 12. 2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.

7Co/62/2019-158 zo dňa 26. 03. 2019. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 1
ods. 2, 3 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 7 ods. 2, 3, 4, § 8 ods. 2,
§ 9 ods. 1, 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods.
1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 3 ods. 1, § 151a, § 151b ods. 1, 2, § 151c ods. 1, 2, § 151d ods. 5, §
151h ods. 2, § 151i ods. 1, § 151j ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 2, § 21 ods. 2, §
33 ods. 2, 3, 4 zákona č. 527/2002 Z. z., § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. a § 164 CSP. Uviedol,
že pôvodní žalobcovia 1. K. A., 2. C. A., 3. G. K., 4. N. L., 5. Y. E., 6. K. K., 7. G. E. sa žalobou

doručenou súdu dňa 22. 11. 2016 domáhali určenia, že záložné právo žalovaného k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v kat. úz. W. L., obec W. L., okres Zlaté Moravce, pozemky parcely registra „C“
parc. č. 1596/11 - výmera 308 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1596/12 -
výmera 362 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1596/30 - výmera 155 m2, druhpozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1596/31 - výmera 16 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. 1596/32 - výmera 45 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
parc. č. 1596/33 - výmera 35 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, stavby na pozemkoch

s prac. č. 1596/30, súpisné č. XXX, druh stavby: rodinný dom, parc. č. 1596/31 bez súpisného čísla,
druh stavby: hospodárske budovy, parc. č. 1596/32, bez súpisného čísla, druh stavby: dvojgaráž,
parc. č. 1596/33 bez súpisného čísla, druh stavby: hospodárska budova, nehnuteľnosti v podielovom
spoluvlastníctve žalobcov v 3., 4., 5., 6 rade, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu v 3. rade
1/10, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v 4. rade 1/10, veľkosť spoluvlastníckeho podielu

žalobkynev5.rade1/10,veľkosťspoluvlastníckehopodielužalobkynev6.rade1/2a2/10,nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX vedeného O. úradom Zlaté Moravce, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
kat. úz. Q. G., obec Q. G., okres Zlaté Moravce, pozemok. parc. reg. „C“, parc. č. 2829/72 výmera
86 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, a stavieb na pozemku s prac. č. 2829/72 so
súpisným číslom 2200, druh stavby: dom, v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade veľkosť
spoluvlastníckeho podielu 1/1, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom

Zlaté Moravce a k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. W. L., obec W. L., okres Zlaté Moravce,
pozemky parc. reg. „C“ parc. č. 1375/13 - výmera 525 m2, druh pozemku: záhrady, parc. č. 1375/14
- výmera 461 m2, druh pozemku: záhrady, nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 7. rade,
veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1, zapísané na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Zlaté
Moravce, neexistuje a žalobcovia v 1. až 6. rade sa domáhali aj priznania primeraného finančného

zadosťučinenia každý vo výške 600 eur, ako aj náhrady trov konania. Zároveň sa domáhali nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj uloženia povinnosti zákazu žalovanému previesť na
tretiu osobu práva zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 29067014/67164040
zo dňa 10. 09. 2013 a zo záložných zmlúv 29067014/671640404-N1, 29067014/671640404-N2 a

29067014/671640404-N3 všetky z 10. 09. 2013, a to až do právoplatného skončenia konania. Žalobu
odôvodnili tým, že dňa 10. 09. 2013 uzatvoril žalovaný so žalobcom v 1. rade (správne žalobcom v
7. rade) ako dlžníkom a M. E. ako spoludlžníkom Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere č. 29067014/671640404, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť dlžníkom mimoriadny
medziúver vo výške 107 600 eur a po splnením podmienok stavebný úver vo výške 53 800 eur,

ktorá pohľadávka bola zabezpečená záložným právom, za účelom zriadenia ktorého boli so žalobcami
uzatvorené tri zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátne zmluvy, a to zmluvy
č. 29067014/671640404-N1, 29067014-67164040-N2, č. 29067014/671640404-N3, na základe ktorých
vzniklo záložné právo v prospech žalovaného, a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam vedených na LV č.
XXX pre kat. úz. W. L. (záložná zmluva č. 29067014/671640404-N1) na LV č. XXXX pre kat. úz. Q.

G. (záložná zmluva č. 29067014-67164040-N2), na LV č. XXXX pre kat. úz. W. L. (záložná zmluva č.
29067014/671640404-N3). Podľa znaleckých posudkov znalca Ing. Karola Frištáka z roku 2013 mali
nehnuteľnosti takéto všeobecné hodnoty, nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre kat. úz. W. L. podľa
znaleckého posudku č. 40/2013 hodnotu 90 000 eur, nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX pre kat.
úz. Q. G. podľa znaleckého posudku č. 41/2013 hodnotu 121 000 eur, nehnuteľnosti na LV č. XXXX

pre kat. úz. W. L. podľa znaleckého posudku č. 51/2013 hodnotu 16 700 eur. Spolu si tak žalovaný
nechal zabezpečiť úver vo výške 107 600 eur, záložnými právami na nehnuteľnostiach v hodnote 227
700 eur, a preto zabezpečenie presahuje výšku budúcej pohľadávky skoro jedenapolnásobne. Keďže
žalovaný plnil len vo výške 107 600 eur, zabezpečenie je viac ako dvojnásobné. Podľa čl. IV bod
4.1 sa úver mal splácať pravidelnými vkladmi na stavebné sporenie na účet, ktorého majiteľom bol

žalobca v 7. rade, ktorú povinnosť si žalovaný v 7. rade (správne žalobca v 7. rade) plnil, pričom na
základe poverenia vydaného Okresným súdom Nitra dňa 09. 12. 2015 bol vydaný príkaz na začatie
exekúcie a exekučný príkaz na prikázanie pohľadávky z účtu v banke, splácanie úveru spôsobom
dohodnutým v zmluve sa tak stalo nemožným. Žalobca v 7. rade sa snažil dohodnúť so žalovaným
na inom spôsobe splácania úveru, čo však bolo odmietnuté a žalovaný mimoriadne zosplatnil úver a

pristúpil k výkonu záložného práva a navrhol dobrovoľnú dražbu a vykonaním dobrovoľnej dražby poveril
dražobníka AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ, s. r. o., ktorý pristúpil k úkonom smerujúcim k dražbe, vykonal
ohodnotenienehnuteľností,pričomnehnuteľnostivedenénaLVč.XXXprekat.úz.W.L.boliohodnotené
znaleckým posudkom č. 164/2016 na hodnotu 64 000 eur, nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX pre
kat. úz. Q. G. znaleckým posudkom č. 171/2016 na hodnotu 106 000 eur. Mali za to, že v zmysle

názoru Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 23/2014 a Súdneho dvora Európskej únie vo veci C/34/13
Kušionová, je súd povinný poskytnúť ochranu v prípade neprimeranej hrozby straty obydlia. Okrem
toho, novou praxou bánk je, že sa vyhýbajú nariadenému neodkladnému opatreniu spočívajúcemu v
zákaze výkonu záložného práva tým, že postúpi svoju pohľadávku na tretiu osobu a záložné právo satak snaží vykonať tretia osoba. Žalobcovia uzatvorili zmluvy ako spotrebitelia a žalovaný je v postavení
dodávateľa. Predmetná úverová zmluva nevykazuje výraznejšie nedostatky okrem jedného, a to opciu
Obchodného zákonníka, avšak aj s ohľadom na toho času platné a účinné ust. § 52 ods. 3 tretej

vety OZ sú všetky spotrebiteľské zmluvy absolútnymi občianskoprávnymi vzťahmi. V tomto smere
však záložné zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore so zákonom a s
dobrými mravmi, napr. čl. II bod. 1 písm. c) a d), podľa ktorého sa zabezpečujú záložným právom aj
pohľadávky v čase „vzniku“ záložného práva ešte neexistujúce, konkrétne pohľadávky z bezdôvodného
obohatenia, či z dôvodu zániku záväzku z dôvodu úverovej zmluvy. Záložné právo je pritom akcesorické,

závislé od hlavného právneho vzťahu, a teda nemožno zabezpečiť záložným právom neexistujúci
záväzok. Podľa čl. III bodu 8 a 9 sa záložcovia zaväzujú umožniť záložnému veriteľovi alebo ním
poverenej osobe kedykoľvek sprístupniť založené nehnuteľnosti za účelom vykonania obhliadky, ktorá
povinnosť prechádza aj na dedičov záložcov. Podstatným nedostatkom predmetných záložných zmlúv
je viac ako dvojnásobné zabezpečenie pohľadávky, čo predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku
upravenú v § 53 ods. 4 písm. s) OZ, ktorá postihuje všetky záložné zmluvy v celom ich rozsahu, je

nevyhnutné kvalifikovať ich za absolútne neplatné v celom rozsahu. Neplatnosť zmlúv sa posudzuje iba
ako predbežná otázka s tým, že ide o neplatnosť právneho úkonu, ktorý vzniká zo zákona ex tunc a súd
je povinný prihliadať na ňu ex offo. Naliehavý právny záujem na určení neexistencie záložného práva
je daný opodstatnenou neistotou žalobcov, že prídu o vlastné bývanie a aj vlastníctvo nehnuteľností.
Žalobcovia v 1. až 6. rade nemajú žiadne povinnosti záväzkovo-právneho charakteru voči žalovanému,

nie sú dlžníkmi z úverovej zmluvy, dlžníkom je len žalobca v 7. rade. Všetkým žalobcom však svedčí
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré je chránené Ústavou SR. Vzhľadom na závažnosť porušenia
povinností žalovaným, a to najmä noriem spotrebiteľského práva, sa žalobcovia v 1. až 6. rade domáhajú
aj priznania finančného zadosťučinenia v súlade s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, keďže títo nemajú vinu na vzniknutom stave, nie sú dlžníkmi žalovaného a žalovaný

voči nim zneužil záložné právo, čím ich vystavil obrovskému stresu, ktoré zažíva aj maloleté dieťa
žalobcu v 7. rade a jeho manželka a došlo z tohto dôvodu k rozkolu v rodine. Súd prvej inštancie
uznesením sp. zn. 14C/429/2016-106 zo dňa 02. 12. 2016 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat.
úz. W. L., obec W. L., okres Zlaté Moravce, pozemky parcely registra „C“ parc. č. 1596/11 výmera 308

m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1596/12 výmera 362 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1596/30 -výmera 155 m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria, parc. č. 1596/31 výmera 16 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1596/32
výmera 45 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1596/33 výmera 35 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, stavby na pozemkoch s prac. č. 1596/30, súpisné č. XXX, druh

stavby rodinný dom, parc. č. 1596/31 bez súpisného čísla, druh stavby: hospodárske budovy, parc. č.
1596/32 bez súpisného čísla, druh stavby: dvojgaráž, parc. č. 1596/33 bez súpisného čísla, druh stavby:
hospodárska budova, nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v 3., 4., 5., 6 rade, veľkosť
spoluvlastníckeho podielu žalobcu v 3. rade 1/10, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v 4. rade
1/10, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v 5. rade 1/10, veľkosť spoluvlastníckeho podielu

žalobkyne v 6. rade 1/2 a 2/10, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedeného Okresným úradom
Zlaté Moravce, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. Q. G., obec Q. G., okres Zlaté Moravce,
pozemok. parc. reg. „C“, parc. č. 2829/72 výmera 86 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
a stavieb na pozemku s prac. č. 2829/72 so súpisným číslom XXXX, druh stavby: dom, v podielovom
spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1, nehnuteľnosti zapísané

na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Zlaté Moravce a k nehnuteľnostiam nachádzajúci sa v kat.
úz. W. L., obec W. L., okres Zlaté Moravce, pozemky parc. reg. „C“ parc. č. 1375/13 - výmera 525 m2,
druh pozemku: záhrady, parc. č. 1375/14 - výmera 461 m2, druh pozemku: záhrady, nehnuteľnosti vo
výlučnom vlastníctve žalobcu v 7. rade, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1, zapísané na LV č. XXXX
vedného Okresným úradom Zlaté Moravce, ako aj povinnosť zákazu previesť na tretiu osobu práva zo

zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 29067014/671640404 zo dňa 10.09.2013 a
zo záložných zmlúv č. 29067014/671640404-N1, č. 29067014/671640404-N2, č. 29067014/671640404-
N3, všetky tri z 10.09.2013, a to až do právoplatného skončenia konania. Súd uznesením zo dňa 29.
01. 2019 sp. zn. 14C/429/2016-133 rozhodol o pokračovaní s dedičmi po žalobcovi v 2. rade, a to s
K. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. 9, Q. G. a C. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. G., D. XXXX/X po

právoplatnosti tohto uznesenia. Súd preto následne pokračoval v konaní s nasledovnými žalobcami: 1.
K. A., 2. C. E. (dedička po pôvodnom žalobcovi v 2. rade), 3. G. K., 4. N. L., 5. Y. E., 6. K. K., 7. G. E..
V dôsledku odvolania žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra sp. zn. 14C/429/2016-106 zo
dňa 02. 12. 2016 rozhodoval Krajský súd v Nitre ako odvolací súd, ktorý uznesením zo dňa 26. 03. 2019sp. zn. 7Co/62/2019-158 uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti, v ktorej uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov, potvrdil a
uznesenie vo výroku I. v časti, v ktorej uložil žalovanému zákaz previesť na tretiu osobu práva zo zmluvy

o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 29067014/671640404 zo dňa 10. 09. 2013 a zo
záložných zmlúv č. 29067014/671640404-N1, č. 29067014/671640404-N2, č. 29067014/671640404-
N3, všetky tri z 10. 09. 2013, zmenil tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia
v tejto časti zamietol. Žalobcovia podaním zo dňa 14. 04. 2019 navrhli prerušiť konanie podľa § 164
CSP z dôvodu, že na súde prebieha pod sp. zn. 16Csp/1/2018 konanie vo veci zaplatenia sumy 82

791,40 eura s príslušenstvom titulom tej istej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
č. 29067014/671640404, a to na podklade žaloby žalovaného voči žalobcovi v 6. rade a M. E.. Súd
uznesením, vyhlásenom na pojednávaní dňa 07. 11. 2019, pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat.
úz. W. L., obec W. L., okres Zlaté Moravce, pozemky parcely reg. „C“, parc. č. 1596/11 - výmera 308
m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1596/12 - výmera 362 m2, druh pozemku:

zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1596/30 - výmera 155 m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria,parc.č.1596/31-výmera16m2,druhpozemku:zastavanéplochyanádvoria,parc.č.1596/32
- výmera 45 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1596/33 - výmera 35 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, stavby na pozemkoch s prac. č. 1596/30, súpisné č. XXX, druh
stavby: rodinný dom, parc. č. 1596/31 bez súpisného čísla, druh stavby: hospodárske budovy, parc. č.

1596/32, bez súpisného čísla, druh stavby: dvojgaráž, parc. č. 1596/33 bez súpisného čísla, druh stavby:
hospodárska budova, nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v 3., 4., 5., 6 rade, veľkosť
spoluvlastníckeho podielu žalobcu v 3. rade 1/10, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v 4. rade
1/10, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v 5. rade 1/10, veľkosť spoluvlastníckeho podielu
žalobkyne v 6. rade 1/2 a 2/10, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedeného Okresným úradom

Zlaté Moravce, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. Q. G., obec Q. G., okres Zlaté Moravce,
pozemok. parc. reg. „C“, parc. č. 2829/72 výmera 86 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
a stavieb na pozemku s prac. č. 2829/72 so súpisným číslom XXXX, druh stavby: dom, v podielovom
spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v 1. rade 3/4
a veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v 2. rade 1/4, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX

vedenéhoOkresnýmúradomZlatéMoravceaknehnuteľnostiamnachádzajúcimsavkat.úz.W.L.,obec
W. L., okres Zlaté Moravce, pozemky parc. reg. „C“ parc. č. 1375/13 - výmera 525 m2, druh pozemku:
záhrady, parc. č. 1375/14 - výmera 461 m2, druh pozemku: záhrady, nehnuteľnosti vo výlučnom
vlastníctve žalobcu v 7. rade, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/1, zapísané na LV č. XXXX vedného
Okresným úradom Zlaté Moravce. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 1. rade primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 600 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni v 2. rade primerané finančné zadosťučinenie vo výške 600 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 3. rade primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 600 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 4. rade
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 600 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. VI. Žalovaný

je povinný zaplatiť žalobkyni v 5. rade primerané finančné zadosťučinenie vo výške 600 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. VII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 6. rade primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 600 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na to, že žalobcovia
navrhli prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra sp. zn.
16Csp/1/2018, predmetom ktorého je žaloba žalobcu: ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. voči žalovaným:

1. G. E., nar. XX. XX. XXXX a 2. M. E., nar. XX. XX. XXXX, o zaplatenie sumy 82791,40 eura s
príslušenstvom, súd sa najskôr zaoberal dôvodnosťou tohto návrhu žalobcov na prerušenie konania
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 16Csp/1/2018.
Súd, posudzujúc návrh žalobcov na prerušenie konania, nevzhliadol za hospodárne prerušiť toto
konanie do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 16Csp/1/2018, keďže

predmetom konania je posudzovanie nároku žalobcu: ČSOB stavebnej sporiteľne, a. s. titulom zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 29068014/671640404, v ktorom konaní súd skúma
predmetnú zmluvu a v nadväznosti na to aj výšku uplatňovanej pohľadávky v tomto konaní. Súd dodal,
že predmetom tohto konania po pripustení zmeny žaloby je posúdenie postupu žalovaného pri výkone
záložného práva, ktoré odvíja od predmetných zmlúv o zriadení záložného práva a mandátnych zmlúv

zo dňa 19. 09. 2013. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval za hospodárne prerušovať toto konanie,
keďže výsledok konania vedeného pod sp. zn. 16Csp/1/2018, v ktorom súd posudzuje samotnú zmluvu
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úveru a v nadväznosti na dôvodnosť uplatňovanej pohľadávky
na zaplatenie dlžnej sumy úveru, nemá vplyv na výsledok tohto konania, v ktorom súd posudzuje postupžalovanéhoprirealizáciivýkonuzáložnéhoprávazhľadiskajehosúladusdobrýmimravmi,apretonávrh
žalobcov na prerušenie konania zamietol. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v konaní nebolo sporné,
že dňa 19. 09. 2013 uzatvorili žalovaný ako veriteľ a žalobca v 7. rade ako dlžník a M. E., nar. XX. XX.

XXXX ako spoludlžník zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 29067014/671640404,
na základe ktorej sa zaviazal žalovaný poskytnúť dlžníkom mimoriadny medziúver pod č. 29067014 vo
výške 107 600 eur a to do dňa pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení č. 671640404
a po splnení podmienok pre pridelenie cieľovej sumy sa zaviazal poskytnúť dlžníkom stavebný úver
pod č. 671640404 vo výška cca 53 800 eur. Rovnako tak nebolo sporným, že na zabezpečenie tejto

pohľadávky zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere boli uzatvorené zmluvy o zriadení
záložného práva: dňa 19. 09. 2013 č. 29067014/671640404-N1 medzi žalobcami v 3. až 6. rade ako
záložcami a žalovaným ako záložným veriteľom, č. 29067014/67164040-N2 medzi žalobcami v 1.
rade a pôvodne C. A., teraz ako právny predchodca žalobkyne v 1.rade a žalobkyne v 2. rade, č.
29067014/671640404-N3medzižalobcomv7.radeakozáložcomažalovanýmakozáložnýmveriteľom.
Predmetom záložných zmlúv podľa čl. II bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam za účelom

zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa. Žalovaný v predmetnom zmluvnom vzťahu bol v pozícii
záložného veriteľa a žalobcovia sa stali záložcami nehnuteľností. Podľa čl. II každej zmluvy o záložnom
práve, záložné právo sa zriadilo na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. Q. G., LV č. XXXX,
kat. úz. W. L., LV č. XXX kat. W. L. za účelom zabezpečenia pohľadávky, ktorá vznikla zo zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 29067014/671640404, pohľadávky na uhradenie

úrokov, úrokov z omeškania a všetkých poplatkov, účelne vynaložených nákladov vyplývajúcich z
úverovej zmluvy, pohľadávky, ktorá vznikne v dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy alebo v dôsledku
jej výpovede, alebo oznámením o predčasnej splatnosti poskytnutého úveru, pohľadávky, ktorá vznikne
z dôvodu bezdôvodného obohatenia, z dôvodu zániku úverovej zmluvy iným spôsobom ako splnením,
odstúpením alebo vypovedaním. Záložné právo žalovaného na základe predmetných záložných zmlúv

boli na základe podaného návrhu na vklad do katastra nehnuteľností zapísané na predmetné LV. V
konaní bolo preukázané, že žalobca v 7. rade svoju povinnosť splácať dlh riadne a včas (ako sa k tomu
zaviazal zmluvne) prestal plniť, naposledy uhradil na účet stavebného sporenia sumu dňa 16. 11. 2015,
pričom povinnosti porušil už v roku 2014, pričom listom dňa 19. 01. 2016 bol žalobca v 7. rade vyzvaný
na úhradu dlžnej sumy riadnych splátok úveru 997,54 eura a nedoplatku na vkladoch sporenia 1 588,04

eura do 29. 02. 2016, s tým, že bol vyzvaný aj na uskutočnenie krokov, ktoré budú viesť k vyriešeniu
exekučného konania, pretože na účte stavebného sporenia je evidované exekučné konanie, v dôsledku
čoho sa nevykonávajú úhrady na vkladoch stavebného sporenia, v opačnom prípade žalovaný zváži
vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru a k výkonu záložného práva, k čomu došlo listom zo dňa 04. 04.
2016, ktorým bolo žalobcovi v 7. rade oznámené okamžité vyhlásenie splatnosti celého zostatku úveru a

vypovedanie zmluvy o stavebnom sporení a súčasne bol vyzvaný na splatenie zostatku neuhradeného
úveru v celkovej výške 82 791,40 eura do 30. 04. 2016. Dražobná spoločnosť AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ,
s. r. o. listami zo dňa 06. 09. 2016 vyzvala žalobcov na sprístupnenie nehnuteľností vedených na LV č.
XXXX pre kat. úz. W. L., LV č. XXX pre kat. úz. W. L. za účelom ich ohodnotenia s dátumom obhliadky
dňa 27. 09. 2016. V danom prípade predmetnú zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom

úvere č. 29067014/671640404 zo dňa 19. 09. 2013 súd posúdil za úverovú zmluvu, s tým, že ide o
zmluvu spotrebiteľskú, avšak nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z.,
keďže tento v § 1 ods. 2 negatívne vymedzuje zmluvy, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje, pričom
pod písm. b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie
alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, sa nepovažuje za

spotrebiteľský úver. Právna úprava stavebného sporenia pritom je obsiahnutá v zákone č. 310/1992 Zb.
o stavebnom sporení, v zmysle ktorého je možné poskytnúť mimoriadny medziúver len za predpokladu,
že bude zároveň uzavretá zmluva stavebného sporenia, ktorá sa viaže k osobe stavebného sporiteľa a
je evidované k jeho rodnému číslu, zmluva stavebného sporenia je vinkulovaná v prospech medziúveru
a to až do doby, kedy budú splnené podmienky na pridelenie cieľovej sumy. Je preto potrebné súhlasiť

so žalovaným, že v tomto prípade nie je možné, aby sa vklady poukazovali na iné konto stavebného
sporenia, ako to, ktoré je priamo naviazané na konto medziúveru, lebo následne by neboli splnené
podmienky na pridelenie cieľovej sumy a nevznikol by nárok na poskytnutie stavebného úveru, keďže
by sa na účte stavebného sporenia nenaakumulovali potrebné finančné prostriedky. V predmetnej veci
záložné právo na nehnuteľnosti žalobcov bolo zriadené písomnými zmluvami, a to zmluvou o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva č. 29067014/671640404-N1, zmluvou o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva č. 29067014/671640404-N2, zmluvou
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva č. 29067014/671640404-N3, všetky
zo dňa 19. 09. 2013 (§ 151b ods. 1 OZ), v každej zo zmlúv o zriadení záložného práva bola určená ajpohľadávka(žalovaného),ktorúzabezpečujeakonkrétnevymedzeniezáloh(§151ods.2OZ).Prevznik
záložných zmlúv bola splnená aj zákonná podmienka - zápis do katastra nehnuteľností (zavkladovanie),
keďže sa jednalo o zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam. Ďalšou nepochybnou skutočnosťou je

existencia pohľadávky veriteľa voči žalobcovi v 7. rade, ktorý svoj záväzok zaplatiť úver voči žalovanému
nesplnil. Ani zosplatnením dlhu a vypovedaním od zmluvy pohľadávka (dlh) z úveru nezanikla, naďalej
trvá. Žalobca v 7. rade netvrdí, že by pohľadávku na zabezpečenie ktorej záložné právo bolo zriadené,
medzičasom žalovanému zaplatil. Tvrdenie, že sa pokúšal uhradiť nejakú sumu v roku 2017, čo mu
nebolo umožnené, neobstojí, pretože v danom prípade išlo o úhradu sumy 50 eur po tom, čo úver bol

žalovaným zosplatnený ku dňu 04. 04. 2016, o čom bol žalobca v 7. rade upovedomený a súčasne
vyzvaný na úhradu celého zostatku úveru do 30. 04. 2016. Súd poukázal na to, že žalobca v 7. rade
sa v zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zaviazal od mesiaca nasledujúceho po
uzavretí tejto zmluvy do nasporenia 50% z cieľovej sumy o stavebnom sporení č. 671640404 pravidelne
mesačne poukazovať vklady v minimálnej výške 200 eur vždy od 01. do 16. dňa príslušného mesiaca
na účet stavebného sporenia č. 671640404 (čl. IV bod 1.1 zmluvy) a súčasne sa zaviazal od mesiaca

nasledujúceho po prvom čerpaní mimoriadneho medziúveru do pridelenia cieľovej sumy splácať
mimoriadny medziúver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 499,32 eura vždy od 01. do 16.
dňa príslušného mesiaca na účet stavebného sporenia č. 671640404, kód banky 8170 a dal súhlas s
inkasom úverovej splátky z účtu stavebného sporenia č. 671640404 na účet mimoriadneho medziúveru
č. 29067014 (čl. IV bod 2.1 zmluvy). V konaní bolo preukázané, že žalobca v 7. rade začal uvedené

podmienky porušovať už v roku 2014 a následne dochádzalo k častejšiemu porušovaniu zmluvných
podmienok,príkaznazačatieexekúcieprikázanímpohľadávkyzúčtustavebnéhosporeniavexekučnom
konaní bol doručený v januári 2016, pričom posledná úhrada na účet stavebného sporenia žalobcom v
7. rade bola dňa 16. 11. 2015, pričom žalovaný adresoval žalobcovi v 7. rade listy zo dňa 19. 01. 2016,
08. 02. 2016 a 17. 03. 2016, ktorými ho usmerňoval, ako má vyriešiť vzniknutú situáciu s evidovaním

exekučného konania na účte stavebného sporenia, v dôsledku čoho sa nevykonávali platby na vkladoch
stavebného sporenia a aby tak predišiel zosplatneniu predmetného úveru, napriek tomu žalobca 7. rade
nevyriešil uvedenú situáciu. Jednotlivé dôvody zániku záložného práva Občiansky zákonník upravuje
v § 151md ods. l. Občiansky zákonník v predmetnom ustanovení neuvádza „dôvod zániku záložného
práva“ v dôsledku vypovedania veriteľa od úverovej zmluvy, zosplatnenia úveru. V danom prípade

záložné zmluvy slúžili na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy, podstatné je, že
zabezpečenie pohľadávky nezaniklo, pretože pohľadávka veriteľa (žalovaného) žalobcom v 7. rade
(dlžníkom) uspokojená nebola. Ide o pohľadávku, ktorej vznik tkvie v úverovej zmluve. Záložné právo
zriadené záložnou zmluvou je zabezpečovacím právnym inštitútom pohľadávky z úverovej zmluvy,
zabezpečuje celkovú návratnosť z titulu úveru poskytnutých peňažných prostriedkov, zosplatnením

úveru nezaniklo. Žalobcovia spochybňujú postup žalovaného pri výkone záložného práva a tvrdia, že
žalovaný prijal zabezpečenie úveru o viac ako dvojnásobok, čo neobstojí, keďže akceptovaná hodnota
nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX ohodnotených znaleckým posudkom č. 40/2013 bola vo výške
57 000 eur, akceptovaná hodnota nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX ohodnotená znaleckým
posudkom č. 41/2013 bola vo výške 78 000 eur, akceptovaná hodnota nehnuteľností evidovaných na LV

č. XXXX ohodnotená znaleckým posudkom č. 51/2013 bola vo výške 16 700 eur. Je preto nepravdivé
tvrdenie žalobcov, že by zabezpečenie pohľadávky žalovaného z titulu úverovej zmluvy bolo viac ako
dvojnásobné. V danom prípade hodnota nehnuteľností spolu je 151 700 eur a stavebný úver 107
600 eur, a preto nemožno konštatovať, že prijal zabezpečenie úveru o viac ako dvojnásobok. Podľa
názoru súdu v danom prípade nie je možné konštatovať, že by bol samotný zákon o dobrovoľných

dražbách č. 527/2002 Z. z. v znení platnom v čase vyhlásenia rozhodnutia v rozpore s Ústavou SR,
medzinárodnými zmluvami, resp. právom Európskej Únie upravujúcim ochranu spotrebiteľa. O tom
svedčia aj platné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce práva k cudzím veciam, medzi inými
aj záložné právo, ktoré v zákone upravených prípadoch odkazujú na Zákon o dobrovoľných dražbách.
Nie je preto dôvod vylúčiť práve žalovaného, ani s poukazom na ust. § 3 Občianskeho zákonníka z

možnosti začať výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov na
uspokojenie svojej pohľadávky. V tomto smere bola prijatá aj novela Zákona o dobrovoľných dražbách,
ktorou sa sprísnili podmienky realizácie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, obzvlášť nehnuteľnosti
slúžiacej na bývanie. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákona pritom patrí k právnym normám
s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo

právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jedinom
prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého dopredu vymedzeného okruhu okolností.
Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade, či v rozpore s dobrými
mravmi, zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnenépodmienky pre použitie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je vždy potrebné urobiť po
starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce skutočnosti. Zo skutkových
zistení jednoznačne vyplýva, že záložný veriteľ sa rozhodol využiť zmluvný inštitút výkonu záložného

práva formou dobrovoľnej dražby (mimosúdne). Žalovaný listom zo dňa 04. 04. 2016 vyhlásil okamžitú
splatnosť úveru a vyzval žalobcu v 7. rade na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom vo
výške 82 791,40 eura, pričom posúdenie predmetnej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úverejepredmetomkonaniavedenéhonaOkresnomsúdeNitrapodsp.zn.16Csp/1/2018.Podľanázoru
súdu realizácia záložného práva k nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.

z. v danom prípade predstavuje zákonom prípustný prostriedok výkonu záložného práva pre prípady,
kedy nastala splatnosť pohľadávky zabezpečenej týmto záložným právom a nebola dlžníkom riadne a
včas uhradená (ide o dobrovoľný výkon záložného práva, čo vylučuje jeho protiprávnosť). Z uvedeného
potom vyplýva, že každá realizácia záložného práva na dobrovoľnej dražbe predstavuje síce súčasne
i zásah do vlastníckeho práva záložcu, avšak tento zásah je súčasne (ak sú splnené všetky zákonné
podmienky) právom aprobovaný (dovolený). Možno preto uzavrieť, že nie každý výkon záložného práva

cestou dobrovoľnej dražby automaticky neznamená neoprávnený zásah do vlastníckych práv záložcu
(práve naopak, ide o dovolený spôsob realizácie záložného práva). Súd poukázal na to, že finančné
prostriedky boli žalobcovi v 7. rade poskytnuté, pričom išlo o vysokú finančnú čiastku, a za súčasnej
právnej úpravy zabezpečenie veriteľa záložným právom je dôležitým právnym prostriedkom. Existuje
pohľadávka, ktorá nie je zaplatená a na jej zabezpečenie bolo v súlade so zákonom zriadené záložné

právo. Ide o primerané a zákonom dovolené prostriedky právnej ochrany v riešenom právnom vzťahu,
ktorý tu bol medzi žalobcom v 7. rade a žalovaným. Výkon záložného práva umožňuje vnútroštátna
norma (§ 151j ods. 1 OZ) aj dobrovoľnou dražbou, v prípade dražby sú veľmi široké právne prostriedky
ochrany,najmäkonanieourčeníneplatnostidražbyavprípade,žebydošlokvýkonudražbyajpríklepuv
rozpore so zákonom, žalobcovia majú dosť účinných právnych prostriedkov ochrany. Súd prvej inštancie

poukázal na to, že záložné zmluvy boli uzavreté v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka,
uvedený hmotno-právny predpis v § 151b umožňuje zriadiť záložné právo písomnou zmluvou. Aj v
konkrétne súdenej veci záložné zmluvy boli uzavreté písomne, obsahovali všetky podstatné náležitosti,
t.j. aké pohľadávky zabezpečuje, čo je predmetom zálohu, všeobecnú hodnotu záložného práva s
príslušenstvom podľa znaleckého posudku. Záložné právo je právny inštitút slúžiaci na zabezpečenie

záväzku rovnako ako iné zabezpečovacie inštitúty (§ 544 - § 558 OZ), kedy plní zabezpečovaciu a
uhradzovaciu funkciu pre veriteľa zabezpečenej pohľadávky. Samotná existencia záložného práva v
prejednávanej veci a ani výkon záložného práva žalovaného nie je v rozpore s dobrými mravmi tak,
ako to uvádzajú žalobcovia. V prípade, že by došlo k výkonu dražby aj príklepu v rozpore so zákonom,
žalobcovia majú dosť účinných právnych prostriedkov ochrany. Pre úplnosť súd považoval za potrebné

dodať, že podľa § 33 ods. 2, 4 zákona č. 527/2002 Z. z. navrhovateľ dražby zodpovedá za správnosť
vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.), záložný
veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva,
zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinností podľa tohto odseku sa nemožno zbaviť.
Navrhovateľ dražby zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením ustanovení tohto zákona. Tejto

zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno
od neho spravodlivo očakávať. Preto, ak by aj vznikla žalobcom škoda z tohto dôvodu (podhodnotenie
ceny dražených nehnuteľností) majetková škoda, vznikne im právo sa samostatnou žalobou domáhať
náhradyškodyodžalovaného.Súdprvejinštanciepretonevzhliadolžiadnyrozporvpostupežalovaného
pri výkone záložného práva v rozpore ani so zákonom, ani dobrými mravmi. Od zosplatnenia úveru

až doposiaľ neuhradili dlžníci žalovanému jeho pohľadávku, čo je tiež potrebné zohľadniť v súvislosti
s riešením konkrétneho prípadu. S ohľadom na uvedené podľa názoru súdu neexistuje dôvodnosť pre
uloženie povinnosti žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva. Rovnako tak neobstojí ani nárok
žalobcov v 1. až 6. rade na primerané finančné zadosťučinenie, keďže v konaní súd nezistil žiaden
dôvod na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobcovia v 1. až 6. rade nemajú nárok

na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., keďže nie je splnený
predpoklad na jeho priznanie, a to úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý
bol v konaní úspešný, priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.2. Proti tomuto rozhodnutiu, v jeho zamietajúcom výroku, vo výroku o zrušení neodkladného
opatrenia a vo výroku o náhrade trov konania, podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia,
namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval mu

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má
iný nedostatok, ktorý mohol mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na to, že súčasťou práva na spravodlivý proces je
aj náležité odôvodnenie rozsudku a na to, že súd sa vôbec nevyrovnal s otázkou, či môže veriteľ za

každých okolností ihneď siahnuť po výkone záložného práva (ak ho má k dispozícii) bez vyčerpania
iných prostriedkov na vymoženie pohľadávky, či je za takýchto okolností zasiahnuť do práv aj iných
osôb, záložcov, ktorí nie sú dlžníkmi. Odôvodnenie spočívajúce v tvrdení o práve záložného veriteľa
navrhnúť dobrovoľnú dražbu, pretože Zákon o dobrovoľných dražbách je v súlade s ústavou, je
extrémne formalistické, nepresvedčivé a v rozpore s citovanými rozhodnutiami vysokých súdnych
autorít. Rozsudok je tak nepreskúmateľný. Za inú chybu konania možno považovať zrušenie uznesenia

o nariadení neodkladného opatrenia. Ide zároveň o chybu spočívajúcu v nesprávnom právom posúdení.
Súd tiež nesprávne zistil skutkový stav, na viacerých miestach rozsudku konštatuje, že dlžníci sa dostali
do omeškania so splácaním úveru (mimoriadneho medziúveru). Toto skutkové zistenie ale nezodpovedá
dôkazom. Splátka medziúveru neobsahovala splátku istiny. Dlžníci sa teda dostali do omeškania so
splácaním príslušenstva úveru, nie jeho istiny. To v zmysle úverových podmienok, naformulovaných

žalovaným ani nebolo možné. Z toho vyplýva viacero právnych problémov. Môže omeškanie so
splácanímpríslušenstvapohľadávkybezomeškaniasosplácanímistinypohľadávkyvôbecvyvolaťvznik
práva dlžníka podľa § 565 Občianskeho zákonníka? Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka hovorí
ibaonásledkochomeškaniasplnenímsplatnýmvsplátkach.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníka
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené

s jej uplatnením. Občiansky zákonník vo viacerých svojich ustanoveniach zmieňuje o príslušenstve
pohľadávky ako o samostatnej, i keď od pohľadávky závislej kategórie (ako o akcesorickej pohľadávke,
napríklad § 151a, § 151d ods. 2, § 151mb ods. 1, § 524 ods. 2, § 553c ods. 5). Obchodný zákonník
definuje príslušenstvo pohľadávky trochu odlišne. Aj podľa Obchodného zákonníka je príslušenstvo
pohľadávky závislé od pohľadávky, no v inom zmysle. Napríklad podľa § 369 ods. 1 Obchodného

zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi,
ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Z týchto zákonných
ustanovení nevyplýva absencia povinnosti dlžníka platiť príslušenstvo pohľadávky. Je ale potrebné pa-
mätať na charakter kontraktu ako spotrebiteľskej zmluvy, ktorú si naformuloval dodávateľ. Zmluvná

sloboda je pri spotrebiteľských zmluvách celkom prirodzene obmedzená, pretože dodávateľ má odbor-
nú prevahu nad spotrebiteľom a má tiež väčšiu vyjednávaciu silu. Preto má aj väčšiu zodpovednosť
za obsah spotrebiteľskej zmluvy. Ten nespočíva len v zákaze používania neprijateľných zmluvných
podmienok, ale tiež v prísnejšom uplatňovaní zásady vigilantibus iura scripta sunt (analogicky pozri
Najvyšší súd Slovenskej republiky 6 Cdo 1/2012). Aj v zmysle § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka

v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Zmluvu a ďalšie zmluvné dokumenty bolo preto potrebné vykladať tak, že dlžníci, keďže sa nemohli z
objektívnych dôvodov dostať do omeškania so splácaním istiny úveru, nemohlo na ich strane dôjsť k
omeškaniu, na základe ktorého by si veriteľ mohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka.
Na to nadväzuje posúdenie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ako neplatného právneho úkonu

a následne nespôsobilosť pohľadávky na výkon záložného práva. Ak žalovaný nemal pohľadávku
spôsobilú na vykonanie záložného práva, nie je správne právne posúdenie súdu, podľa ktorého mohol
začať s výkonom záložného práva a mohol navrhnúť dobrovoľnú dražbu. V závere odvolania poukázali
na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky (napríklad v uznesení PL. ÚS 23/2014, v rozhodnutiach II. ÚS
237/2011 a II. ÚS 261/2013 (obe citované v uznesení PL. ÚS 23/2014) definoval ústavné limity výkonu

záložného práva. Obdobne to urobil aj Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku vo veci C-34/13
Monika Kušionová proti Smart Capital, a. s., vo veci C-415/11 Mohamed Aziz proti Caixa d'Estalvis
de Catalunya, Tarragona i Manresa (Catalunyacaixa), vo veci C-8/14 BBVA SA, predtým Unnim Banc
SA proti Pedrovi Penalvovi Lópezovi, Clare Lópezovej Duránovej, Diegovi Fernándezovi Gabarrovi, a
vo veci C-421/14 Banco Primus SA proti Jesúsovi Gutiérrezovi Garcíovi. Uviedli, že ak odhliadnu od

nespôsobilostipohľadávkynavýkonzáložnéhopráva,veriteľvprípadeomeškaniadlžníka(sosplácaním
istiny, nie príslušenstva záväzku) má právo pristúpiť k výkonu záložného práva. Nie je ale súladný s
ústavou, ani s primárnym a sekundárnym úniovým právom taký výklad zákona, v zmysle ktorého to
môže urobiť hneď, ako prvú voľbu, bez ohľadu na osud záložcov. Obydlie je ústavou chránené. Aj bankamôže na obydlie, hoci v súlade so záložnou zmluvou, siahnuť až ultima ratio. Právne posúdenie, podľa
ktorého žalobcovia 1. až 6. nemajú právo na primerané finančné zadosťučinenie, je síce v kontexte
výroku rozsudku správne. Neobstojí ale vo svetle odvolacích námietok. Nesprávny je aj výrok rozsudku

o práve žalovanej na náhradu trov konania za predpokladu, že by ostatné výroky tiež neboli správne. Ide
o závislý výrok. Výrok, ktorým súd zrušil neodkladné opatrenie, neodôvodnil vôbec. Preto ho považujú
za nesprávny a nepreskúmateľný. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a súčasne výrok o zrušení neodkladného
opatrenia zrušil.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu je
správne a vychádza zo súdom zisteného skutkového stavu. Nesúhlasí s tvrdeniami žalobcov v podanom
odvolaní, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Má za
to, že súd v rozsudku jasne uviedol, že postup pri výkone záložného práva bol v súlade so zákonom. V
zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka platí, že ak pohľadávka zabezpečená záložným

právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. Žalovaný si
splnil všetky zákonom stanovené povinnosti a žalobcu riadne a včas informoval o možnom vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru a následnom pristúpení k výkonu záložného práva podľa zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách. Nie je tak možné považovať výkon záložného práva vykonaním
dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách za neprimeraný, a preto

daný odvolací dôvod považuje za nedôvodný. Tiež má za to, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
bolo jasne preukázané a správne potvrdené súdom. Považuje namietanie nespôsobilosti pohľadávky
na výkon záložného práva za špekulatívne, a preto daný odvolací dôvod považuje za nedôvodný.
Podané odvolanie žalobcov pôsobí v ostatných odvolacích dôvodov zmätočne a nejasne. Má za
to, že prvoinštančný súd sa v žalobcami napadnutom rozsudku správne vysporiadal so všetkými

skutočnosťami, ktoré počas konania na súde prvej inštancie vyšli najavo. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné

a rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu zamietnutia podanej žaloby (v jeho zamietajúcom výroku)
a vo výroku o náhrade trov konania je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť
a vo výroku o zrušení neodkladného opatrenia je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušiť.

5. Predmetom konania bol nárok žalobcov uplatnený na súde prvej inštancie žalobou dňa 22. 11.
2016 na určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným žalobcami v petite
podanej žaloby a na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia žalobcom v 1. až 6. rade,
každému vo výške 600 eur mesačne. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie súd pripustil zmenu
žaloby v zmysle požiadavky žalobcov tak, že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva

k špecifikovaným nehnuteľnostiam a súčasne je povinný zaplatiť žalobcom v 1. až 6. rade primerané
finančné zadosťučinenie, každému vo výške 600 eur.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva
z § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je

viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní
sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie
prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť,
ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje.Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom

rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri
rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote
na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

10. Prejednávajúc podané odvolanie žalobcov, s ohľadom na jeho rozsah a odvolacie dôvody, dospel
odvolací súd k záveru, že toto odvolanie nebolo spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu, v prospech odvolateľov a žalobcami podané odvolanie
je potrebné vyhodnotiť v celom rozsahu za nedôvodné.

11. Pokiaľ žalobcovia namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, s takýmto
názorom odvolateľov sa odvolací súd nestotožňuje a rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za
dostatočne odôvodnené.

12. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a predstavami

strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia. Zákonné
ustanovenie § 220 ods. 2 CSP sa totiž chápe aj z hľadiska práv strany sporu na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti,
a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č.

30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé
a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa
povahyrozhodnutiaamusísaposúdiťvosvetleokolnostíkaždejveci.JudikatúraESĽPtedanevyžaduje,
aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

13. Prihliadajúc na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie spĺňa kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, a preto ho možno
považovať za preskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie predovšetkým zodpovedá
základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia (čoho sa žalobcovia domáhali a z akých dôvodov, aké
je stanovisko žalovaného k žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti

z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom zistený, aké právne normy na vec aplikoval, ako
tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, aké právne
závery vyplývajú vo vzťahu k podanej žalobe), súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich
obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritéria určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti
a presvedčivosti rozhodnutia. V danej veci tak mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie jasne,

zrozumiteľne a dostatočne odôvodnil, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané
nepovažoval, z čoho vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Jeho rozhodnutie
je riadne a dostatočne odôvodnené, a to, že vyznelo v neprospech žalobcov, neznamená, že by
v danej veci došlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces. Na rozdiel od odvolateľom
odvolací súd nepovažoval odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spočívajúce v tvrdení o práve

záložného veriteľa navrhnúť dobrovoľnú dražbu za extrémne formalistické a nepresvedčivé. Občiansky
zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša
možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje
ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho
úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom

regulovaným právom (Zákon o dobrovoľných dražbách). Súd prvej inštancie pritom uviedol aj to, že
ide o dovolený prostriedok právnej ochrany v riešení právneho vzťahu medzi žalobcom v 7. rade a
žalovaným, pričom práve v prípade realizácie dobrovoľnej dražby sú zákonom garantované prostriedky
právnej ochrany záložcu v záujme jej výkonu právom regulovaným spôsobom.

14. Pokiaľ žalobcovia v podanom odvolaní ďalej argumentovali tým, že na strane dlžníkov nemohlo
dôjsť k omeškaniu, na základe ktorého by si veriteľ mohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho
zákonníka a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je tak neplatné a ak potom žalovaný nemal
pohľadávku spôsobilú na vykonanie záložného práva, nie je správne právne posúdenie súdu, podľaktorého mohol začať s výkonom záložného práva, k tejto odvolacej argumentácii žalobcom je potrebné
uviesť, že v zmysle ustanovenia § 366 CSP obsahuje neprípustné novoty v odvolacom konaní a
na takýto prostriedok procesného útoku žalobcov, uplatnený až v rámci odvolacieho konania (nie v

konaní pred súdom prvej inštancie) odvolací súd nemôže prihliadať. Žalobcom nič nebránilo, aby tento
prostriedok procesného útoku využili v konaní pred súdom prvej inštancie, a nie až v rámci odvolacieho
konania. Teda, pokiaľ žalobcovia tento prostriedok procesného útoku uplatnili až v rámci podaného
odvolania proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, bez toho, že by bolo preukázané, že
tak nemohli urobiť už v konaní pred súdom prvej inštancie, na takúto neprípustnú novotu odvolacieho

konania odvolací súd nemôže prihliadať.

15. S ohľadom na odvolacie dôvody žalobcov, ktorými namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia a
súčasne uplatnili neprípustnú novotu v odvolacom konaní a s ktorými dôvodmi odvolania sa odvolací súd
vysporiadal vyššie, je potrebné opätovne uviesť, že takto podané odvolanie žalobcov ako nedôvodné
nebolo spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia v zmysle požiadavky odvolateľov, naopak,

odvolací súd mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku
a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania je potrebné v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP
potvrdiť. Na doplnenie odvolací súd záverom udáva, že žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva
nie je ani žalobou o splnenie povinnosti, ani o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ani o
určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ani o určenie právnej skutočnosti, teda nepatrí do

žiadnej z kategórií žalôb vymedzených civilným sporovým poriadkom, ani do kategórie iných žalôb, ktoré
predpokladá hmotné právo. Takáto žaloba je v rozpore s podstatou záložného práva, podľa ktorého, ak
pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať
výkon záložného práva, pričom záložca je povinný strpieť výkon záložného práva.

16. Vo vzťahu k napadnutému výroku o zrušení neodkladného opatrenia (IV.) odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil, pretože dôvody na jeho
vydanie neexistovali, keď zo samotného rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení vyplýva, že toto bolo
nariadené dočasne, do doby právoplatného skončenia sporu pod sp. zn. 14C/429/2016, a tak nebol
žiadny dôvod na to, aby súd pristúpil k jeho zrušeniu osobitným výrokom v napadnutom rozhodnutí.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).