Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 23, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115203336
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3115203336.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: X. Q.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom K V. XXX/X, K., právne zastúpený: JUDr. Branislav Bogner, advokát, so sídlom
Vajanského 8, Trenčín, proti žalovanému: VMA Slovakia, s.r.o., so sídlom Cintorínska 765, Soblahov,
IČO: 36 341 762, právne zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS s.r.o., so sídlom Hlavná 979/23,
Galanta, o zaplatenie 12.172,81 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 12.172,81 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05% ročne z tejto sumy od 01.01.2015 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Svedkyňa Anna Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/XX, L. nad V. má proti žalovanému nárok
na svedočné v rozsahu 100%.

Svedok F. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom N. XXX/X, D. - A. má proti žalovanému nárok na
svedočné v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.02.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 12.172,81 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne z tejto sumy do 01.01.2015
do zaplatenia.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo

dňa 11.04.2008, pracoval ako elektrikár, pričom výpoveďou zo dňa 17.09.2014 ukončil žalovaný jeho
pracovný pomer, ktorý skončil uplynutím výpovednej doby dňom 31.12.2014. K pracovnej zmluve boli
uzatvorené dodatky č. 1 a 2, kde podľa dodatku č. X účinného od 01.02.2013 bola hodinovú mzda
za prácu v SR stanovená na sumu 4,- eur /hod a v hrubom a hodinová mzda za prácu v zahraničí
bola 13,- eur/hod v hrubom. Od roku 2012 bol žalobca pravidelne vysielaný na práce v zahraničí,
v období rokov 2013 -2014 pracoval takmer výlučne v zahraničí, v Maďarsku, Belgicku a Švédsku.
Od polovice augusta 2014 žalovaný prestal žalobcovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy a túto

mu neprideľoval až do skončenia pracovného pomeru. Žalobca má za to, že žalovaný mu nesprávne
vypočítal výšku jeho mzdy a súvisiacich náhrad za uvedené obdobie a z tohto dôvodu vyzval žalovaného
listami zo dňa 17.09.2014 a 16.12.2014 na usporiadanie mzdových nárokov, na čo žalovaný nereagoval.
Žalovaný vo výplatných páskach svojvoľne zmenil sadzbu hodinovej odmeny a vypočítal jeho mzdupodľasadzbyplatnejprevýkonprácenaSlovensku(4eur/hod),napriektomu,žežalovanýpočascelého
obdobia pracoval v zahraničí, a preto mu patrila mzda v sume 13,- eur / hod. Tiež nesprávne vypočítal
odmenu za prácu nadčas, vrátane príplatkov a odmenu za čerpanie dovolenky. Žalobca sa preto obrátil

na Inšpektorát práce, ktorý uložil žalovanému uhradiť žalobcovi nevyplatenú časť mzdy, na základe
čoho žalovaný uhradil žalobcovi časť nevyplatených mzdových nárokov a neuhradená časť mzdových
nárokov predstavuje sumu 9.614,58 eur. Ďalšie výdavky súvisiace s výkonom práce pozostávajúce
z cestovných náhrad a náhrad stravného počas výkonu práce v zahraničí počas obdobia od októbra
2013 do septembra 2014 (počas prác v Belgicku a Švédsku) mu žalovaný vyplácal v nesprávnej výške,

keďže pri ich výpočte použil nesprávny prepočítací kurz pri premene švédskych korún na eurá a v
dôsledku takto nesprávne použitého prepočtu vznikol dlh na cestovných a stravovacích náhradách v
sume 2.558,23 eur, spolu 12.172,81 eur.

3. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu zo dňa 29.07.2015, proti ktorému žalovaný
podal včas odôvodnený odpor. Uviedol v ňom, že žalovaný uhradil žalobcovi všetku mzdu, mzdové

zvýhodnenie aj cestovné náhrady, ktoré mu patrili za prácu počas trvania pracovného pomeru. Poukázal
na to, že Inšpektorát práce na podnet žalobcu kontroloval za obdobie od 01.05.2013 do 05.11.2014
vyplatenie mzdy, ďalších mzdových nárokov, ako aj cestovných náhrad, pričom konštatoval, že žalovaný
neposkytol žalobcovi za vykonanú prácu za mesiace 5,8,10/2013 a 2,6/2014 mzdu dohodnutú v
pracovnej zmluve, keď v mesiaci 05/2013 nevyplatený rozdiel činil 576,- eur, v mesiaci 08/2013

nevyplatený rozdiel činil 72,- eur, v mesiaci 10/2013 nevyplatený rozdiel činil 130,- eur, v mesiaci 02/2014
nevyplatený rozdiel činil 900,- eur, v mesiaci 06/2014 nevyplatený rozdiel činil 1.152,- eur, pričom táto
suma 2.830,- eur bola žalobcovi riadne uhradená dňa 12.11.2014. Inšpektorát práce pôvodne vytýkaný
nedostatok spočívajúci v tom, že žalovaný neposkytol žalobcovi mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas
v mesiaci 10/2013 a 07/2014 následne zrušil. Ďalej žalovaný uviedol, že cestovné náhrady boli žalobcovi

vyplácanénazákladecestovnýchpríkazovacestovnýchúčtov,pričomvšetkynimipožadovanécestovné
náhrady boli mu uhradené v súlade s právnymi predpismi. Cestovné náhrady boli žalobcovi vyplácané
napriek tomu, že nepredložil cestovné doklady potrebné pre vyúčtovanie cestovných náhrad do 10 dní
od skončenia pracovnej cesty a nepredložil ani doklady zakladajúce nárok na doplatenie žalovanej sumy
2.558,23 eur. Skutočnosť, že žalovaný uhradil cestovné náhrady riadne a včas svedčí aj to, že tieto

neboli ako nedostatky vytýkané Inšpektorátom práce, na základe žalovaným predložených cestovných
príkazov a účtov za obdobie 05/2013 - 09/2014, ktoré podpísali obe strany sporu, a preto žalovaný má
za to, že všetky tieto nároky boli riadne uspokojené. Okrem toho dôvodil tým, že žalovaný uzavrel so
spol. ARIADNE obchodnú zmluvu, predmetom ktorej je výkon subdodávateľských prác prostredníctvom
zamestnancov žalovaného, pričom strany sa v tejto zmluve dohodli, že na základe objednávky B141183

počas trvania prác v zahraničí bude zamestnancom žalovaného, a teda aj žalobcovi zabezpečovať
stravovania spol. ARIADNE, ako je to obsahom objednávky, o čom táto spoločnosť vystavila aj
potvrdenie. Žalobcovi tak bolo stravovanie počas výkonu práce v zahraničí zabezpečené. Tiež žalovaný
dôvodil tým, že žalobca nevykonával svoju prácu zodpovedne, správal sa neprofesionálne, arogantne,
agresívne a prácu mal viackrát vykonávať pod vplyvom alkoholu, v dôsledku čoho na neho kolegovia

podávali sťažnosti. Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť.

4. V ďalšom konaní žalobca argumentoval tým, že časť nároku uspokojená žalovaným bola už
zohľadnená v podanej žalobe. Nesúhlasil s priznaným počtom odpracovaných hodín, udelením riadnej
dovolenky, výškou diét, resp. zlým prepočtom diét a priemerom pre pracovnoprávne účely. Uviedol, že

v skutočnosti odpracoval viac hodín, ako mu žalovaný uhradil a v dokladoch predložených žalovaným
mal žalovaný pozmeniť viaceré údaje. Spochybnil listiny predložené žalovaným. Uviedol, že zahraničné
pracovné cesty sa písali turnusovo a nie v tabuľke, ako ich predložil žalovaný a sumár odpracovaných
hodín sa posielal emailom. Uviedol, že počas kontrol prebiehajúcich na stavbách bol udelený zákaz
nechávať podpisovať odpracované hodiny stavbyvedúcemu v Belgicku a poukázal na to, že cestovné

príkazy sa vypracovávali turnusovo s miestom, bez uvedenia výšky diét a bez dátumu a podpisu a
žiadna príloha k cestovnému príkazu nebola súčasťou cestovných príkazov. Namietal tiež, cestovné
príkazy predložené žalovaným žalobca v tejto podobe neodovzdal a vidí ich prvýkrát, predložil tiež
emaily potvrdzujúce počet ním odpracovaných hodín. Uvádzal, že cestovné príkazy odovzdával ručne
vypísané, turnusovo a bez uvedenia diét. Doplnil, že dochádzku na stavbe v zahraničí mu podpisoval p.

Liebens, stavbyvedúci zo spol. Ariadne. Predložil tiež podpísané zoznamy prítomných a jeho stavebný
denník. K práci počas septembra 2014 uvádzal, že napriek jeho výzvam mu žalovaný neprideľoval
prácu podľa zmluvy, čo sa považuje za prekážky v práci na strane zamestnávateľa a mala mu byť
vyplatená mzda podľa priemeru pre pracovnoprávne účely, ktorý síce žalovaný použil, ale v zlompriemere za posledný kvartál, podľa výplatnej pásky za mesiac jún 2014 priemerná hodinová mzdy
pre pracovnoprávne účely bola 11,213 eur. K objednávke stravovania spoločnosťou ARIADNE uviedol,
že dňa 21.11.2013, tj. dva dni pred odchodom do Švédska obdržal ako vedúci skupiny od p.. zo

sekretariátu inštrukcie, kľúče a doklady od služobného auta, medzi odovzdanými dokladmi bola aj
predmetná objednávka v anglickom a slovenskom jazyku, avšak rozdiel oproti objednávke predloženej
žalovaným je v bode 6, kde sa neuvádza vôbec nič o vykonávaní práce od pondelka do piatku, o
ubytovaní a poskytovaní stravy. K stravovaniu uvádzal, že stravu so nosili domu, alebo nakupovali v
Lidli v Goteborgu, kde chodili spravidla každý druhý deň. Za 7 rokov, čo bol žalobca zamestnancom

žalovaného, mu strava nebola nikdy poskytovaná. K sťažnostiam jeho kolegov, ktoré predložil žalovaný,
uviedol, že v nich uvádzané skutočnosti nie sú pravdivé, sú účelové, nikdy nepracoval pod vplyvom
alkoholualeboinýchomamnýchlátok,naopak, opakovanebolstavbyvedúcimivyžadovanýprepracovné
projekty. K pánoV. uviedol, že bol konfliktný, málokto s ním chcel pracovať a opakovane sa na adresu
žalovaného hanlivo vyjadroval. Vylúčil obvinenia z falšovania údajov, alebo neprofesionálne správanie,
vyjadril sa k osobám, ktoré na neho mali podať sťažnosť - p. F.a, opísal ich nezodpovedné správanie a k

sťažnosti p. Q.j uviedol, že ňou uvádzané skutočnosti sa na pravde nezakladajú, nikdy nebol upozornený
na nevhodné správanie a navyše to bola ona, ktorá sa od istej doby z neznámych príčin začala k
žalobcovi nevhodne až neprofesionálne správať. Prehlásil, že za obdobie od 06/2013 do 09/2014
nepodpísal žiadne dovolenkové lístky, nebol oboznámený s plánom dovoleniek a ich čerpaním. Ďalej
uvádzal, že do roku 2013, odovzdával odpracované hodiny v origináli osobne žalovanému, dokumenty

sa nazývali: Zoznam prítomných a Odpracované hodiny. Doklady boli najskôr odoslané v emailovej
podobežalovanémuatovždytýždennecezvíkendalebovnasledujúcipracovnýdeňaoriginályvšetkých
dokumentov odovzdal osobne po príchode zo zahraničnej pracovnej cesty na Slovensko, na sekretariáte
firmy žalovaného spolu s ostatnými podkladmi pre vypracovanie mzdy a diét. Pokiaľ ide o doklady
z týždňových prác v Maďarsku, tieto odovzdával na mieste určenom po dohode s administratívnou

pracovníčkou žalovaného, X.. Viedol sa stavebný denník, ktorý slúžil na zdokladovanie vykonávanej
činnosti, Zoznam prítomných a Odpracované hodiny museli byť podpísané stavbyvedúcim a čiastočne
vyplnený cestovný príkaz mal byť vyplnený zásadne bez uvedenia súm. Stavebné denníky žalovaný
požadoval z dôvodu preukázania vykonanej pracovnej činnosti, tieto denníky dostával žalobca na firme
žalovaného bez pečiatky, dokonca bol opakovane poverený žalovaným na zakúpenie týchto stavebných

denníkov pre pracovníkov spoločnosti žalovaného. Okrem iného žalobca na sekretariáte odovzdával aj
bločky za pohonné hmoty, bločky za diaľničné poplatky. Žalovaný nariadil viesť stavebné denníky už
od začiatku pracovného pomeru, t.j od roku 2008. Práca v zahraničí sa vždy vykonávala na pracovisku
na základe potreby klienta a to v rozsahu požadovaného počtu dní a hodín, ktoré klient požadoval
a nakoniec tieto odsúhlasil aj žalovaný. Žalovaný mu prácu nadčas nariaďoval pravidelne a žalobca

nemal nikdy problém s nariadením práce nadčas, resp. zotrvania o nejaký čas dlhšie na zahraničnej
pracovnej ceste, Žalovaný mu tieto príkazy dával často tiež telefonicky. Vždy žalobca písal len tie
údaje o vykonanej práci - teda odpracované hodiny, ktoré sú pravdivé a sám žalovaný zaviedol politiku
preplácania zvyšných hodín (kompenzáciu) do ďalšieho mesiaca, P. K. U. bola jedinou osobou, ktorá
v tej dobe dávala telefonicky inštrukcie, ak bola nejaká zmena, či už zostať dlhšie alebo kratšie na

zahraničnej pracovnej ceste - na danom projekte, doslovne: „pán J. Vám odkazuje, že máte robiť to a
to...“, nikto iný z firmy žalovaného nevolával, preto mali všetci za to, že je poverená žalovaným vydávať
pracovné pokyny aj k práci nadčas. Podľa žalobcu žalovaný úmyselne zavádza ohľadne podpisovania
odpracovaných hodín, pretože odpracované hodiny v tej dobe mohol podpisovať len stavbyvedúci, teda
p. Liebens na Zoznam prítomných/Odpracované hodiny a nikto iný tým nebol poverený. Aj kancelária

žalovaného disponovala informáciou, že p. E. je podpisujúcou osobou za odpracované hodiny a
nikto iný. Zamestnanci žalovaného v kancelárii na Slovensku nemali nikdy vedomosť o tom, kto z
pracovníkov a koľko hodín v daný deň na stavbe v zahraničí odpracoval, na to slúžil dokument Zoznam
prítomných/Odpracované hodiny, ktorý potvrdzoval odpracované hodiny a preto určený stavbyvedúci p.
E.s všetkým na stavbe podpisoval len skutočne odpracované hodiny na stavbe. Nie je pravdivé tvrdenie,

že zamestnanci spol. ARIADNE nemajú žiadne podpisové právo v rámci spoločnosti žalovaného,
nakoľko aj p. Scheepers Willy z ARIADNE rok predtým, v roku 2013 podpisoval odpracované hodiny.
Žalovaný si musí byť vedomý skutočnosti, že v praxi nie je prakticky možné si na stavbách zakaždým
telefonickypotvrdzovaťapýtaťsanaprácunadčas,nikdytotýmtospôsobomnerobili.Prácanadčasbola
vždy na základe nariadenia stavbyvedúceho firmy, ktorý bol dohodnutý so žalovaným a stavbyvedúci

len podpisoval reálne odpracovaný čas na pracovisku na Zoznam prítomných/Odpracované hodiny a
prestávky sa do odpracovaných hodín nezapočítavali. Čo sa týka zotrvania na zahraničnej pracovnej
ceste dlhšie, žalobca dostal tento pokyn od žalovaného telefonicky alebo emailom,, ktorý potvrdzuje
zotrvanie dlhšie v zahraničí v dňoch, resp. v týždňoch, ale nie nadčasovú prácu v hodinách za určitý deň.Aždoskončeniapracovnéhopomerunemalžalovanýanijedenjedinýproblémsprácounadčas.Žalobca
predpokladá, že ak by počas tohto niekoľkoročného obdobia nastal nejaký problém s vyúčtovaním práce
nadčas, určite by existovali písomné záznamy o riešení takéhoto problému. Žalovanému postačovalo

zasielaťklientom(stavbyvedúcim)podpísanýdokumentZoznamprítomných/Odpracovanéhodiny,ktorý
bol pre neho relevantným dôkazom o odpracovanom čase a podkladom pre spracovanie mzdy a diét.
Nadčasy žalovaný nikdy nenamietal, pretože vedel, že boli skutočne odpracované a preplácal ich svojimi
postupmi, t.j. kompenzáciou v ďalšom mesiaci. Žalovaný si dokonca týždenne odsúhlasoval s klientom
odpracované hodiny na základe podkladov, ktoré mu žalobca zasielal emailom. Čo sa týka podpisovania

všetkých cestovných príkazov, tieto sa už od roku 2014 zasielali výhradne žalovanému v elektronickej
podobe, vypísané bez čísla cestovného príkazu a bez akéhokoľvek uvedenia súm stravného. Všetky
cestovnépríkazy,ktoréžalovanýpredložil,súžalovanýmpodľajehopotrebydopracovanéapozmenené.
Žalobca sumu stravného nikdy nevypisoval, ako ani plánovaný čas odchodu a návratu nevypisoval,
cestovné príkazy v podobe predloženej žalovaným žalobca nikdy nevypísal a v tejto konečnej podobe
ich žalobca v žiadnom prípade ani nepodpísal, sumy stravného tiež žalobca neuvádzal v cestovnom

príkaze. Všetky tieto cestovné príkazy bez uvedenia súm stravného boli zaslané elektronicky (e-mailom)
žalovanému. Pán J. B. žalobcovi dal podpísať cestovné príkazy v tej podobe, akej mu ich žalobca
elektronicky odosielal, teda bez uvedenia súm stravného a to všetky naraz a dodatočne spätne za
predchádzajúce obdobia 2013-2014 až na osobnom stretnutí na firme v Soblahove, ktoré sa konalo dňa
02.06.2014 za účelom skončenia pracovného pomeru dohodou s 3-mesačným odstupným a odovzdania

služobného telefónu a notebooku. Prv než došlo k prerokovaniu skončenia pracovného pomeru na
tomto stretnutí, sa najskôr žalovaný zdvihol od stola, šiel za sekretárkou p. Annou Q. a dal si vytlačiť
cestovné príkazy, ktoré mu zasielal mesačne elektronicky bez uvedenia súm stravného a bez podpisu.
Na tomto osobnom stretnutí, p. B. doslova povedal, že má najskôr so spätnou platnosťou podpísať
predložené cestovné príkazy a až potom sa budú baviť o skončení pracovného pomeru a odovzdaní

služobných predmetov. V cestovných príkazoch neboli uvedené sumy stravného ani podpis žalovaného
a boli za spätné obdobia roka 2014 a 2013. Keď žalobca na túto skutočnosť upozornil, p. Bosgaerd
ako poverený zástupca žalovaného odpovedal, že to má podpísať a oni tam už len dopíšu sumy
stravného a za žalovaného to potom podpíše. Teda toto pracovné stretnutie bolo účelovo podmienené
zo strany žalovaného podpisom týchto neúplných cestovných príkazov. K uzatvoreniu vzájomnej dohode

o skončení pracovného pomeru s 3-mesačným odstupným k 31.05.2014 nakoniec nedošlo z dôvodov
na strane žalovaného. Cestovné príkazy podpísané žalovaným žalobca nikdy za svoje celé pôsobenie
vo firme žalovaného v tejto finálnej podobe nevidel. K vzájomnej komunikácii žalobca uviedol, že bol
to práve žalovaný a ním poverené osoby, ktoré mu zasielali pracovnú komunikáciu na jeho súkromný
email aj už od zavedenia služobnej e-mailovej adresy, ktorá však riadne nefungovala a boli problémy

s odosielaním alebo prijímaním e-mailov z pracovnej e-mailovej adresy [email protected] o čom žalovaný a ním
poverené osoby vedeli. Žalobca sa snažil zakaždým posielať pracovné informácie a dokumentáciu zo
služobného emailu spolu s adresou súkromného e-mailu v prípade, keby firemná outlooková emailová
adresa znova zlyhala, čo sa stávalo dosť často. Notebook mu bol pridelený ako aj e-mailová adresa
mu bola zriadená začiatkom mesiaca október 2013 a najskôr uvedená adresa riadne nefungovala až

do decembra 2013 a následne v roku 2014 boli s touto e-mailovou adresou opätovne problémy, preto
poistil zaslanie e-mailu aj na súkromnú e-mailovú adresu. Na súkromnú e-mailovú adresu mu poverení
pracovníci firmy žalovaného naďalej posielali pracovné informácie, aj keď vedeli, že je k dispozícii
aj služobná e-mailová adresa. Na používanie súkromnej emailovej adresy ho nikto zo spoločnosti
žalovaného nikdy neupozornil, ani nemal výhrady voči používaniu súkromnému mailu. Nie je pravdou,

že by bolo poskytnuté niekedy akékoľvek stravovanie na stavbách. Stravu si žalobca vždy (ale aj
všetci pracovníci) za celé obdobie pôsobenia vo firme žalovaného zabezpečoval sám. Spochybnil
dôveryhodnosť dôkazov od firmy ARIADNE, keďže firma ARIADNE je súčasťou spoločnosti VMA
(materskej spoločnosti spol. žalovaného). Počas výkonu prác v zahraničí za celú dobu pôsobenia v
spoločnosti žalovaného, t.j. za cca. 7 rokov mu počas výkonu prác v zahraničí nikdy nebola poskytovaná

strava. Stravu si zabezpečoval sám, preto mal mať ako vždy za vyslanie na zahraničnú pracovnú cestu
poskytnuté diéty v plnej zákonnej výške a na Slovensku dostával gastrolístky. Za celé pôsobenie žalobcu
sa v komunikácii so žalovaným používali výlučne cudzie jazyky, nakoľko slovenskému jazyku p. B.
ako poverený zástupca spol. žalovaného nerozumel, v komunikácii s ním sa používal predovšetkým
francúzsky jazyk, nemecký jazyk, holandský jazyk alebo anglický jazyk. J. B. počas pôsobenia vo firme

vždy odpovedal len v cudzom jazyku a nie v slovenskom jazyku v priamej komunikácii so žalobcom. Aj
posledné dve osobné stretnutia so žalovaným v Soblahove komunikovali taktiež v nemeckom jazyku,
ktorému žalovaný dobre rozumie a to za prítomnosti žalobcovej sestry. Žalovaný vie, že bol 10-
hodinový pracovný čas, ktorý vždy bez problémov zaplatil, rozumie tomu, aké odpracované hodinyboli odovzdané, ako e-mailom, tak aj osobne na firme žalovaného a dokonca sám bol iniciátorom toho,
aby sa určité odpracované hodiny presúvali (kompenzovali) do ďalšieho mesiaca, respektíve mesiacov.
Žalovaný zakaždým odsúhlasil tieto hodiny za prácu nadčas, pretože vedel, že ich aj reálne odpracoval.

Keď žalobca zostal dlhšie na akejkoľvek stavbe, bolo to buď na výslovný na príkaz žalovaného alebo
na základe príkazu klienta, ktorý však so žalovaným vopred odsúhlasil. Požiadavku na prácu predĺženie
prác na stavbe žalobca dostával aj telefonicky. Na základe pokynov od žalovaného bolo objednané
ubytovanieprežalobcu apreživnostníkov,ktorýchviezolvpridelenomslužobnomaute.Nikdysižalobca
nemohol vypracovať cestovný príkaz bez toho, aby nevypísal tabuľku v programe Excel a samozrejme

vždy bez uvedenia sumy, len cestu tam a späť, a pri osobnom odovzdávaní Zoznamu prítomných/
Odpracované hodiny aj už s podpisom na Cestovnom príkaze. Pracovníci si museli okrem Zoznamu
prítomných a Odpracovaných hodín písať aj stavebné denníky, na základe ktorých žalovaný kontroloval
vykonanú činnosť a slúžili mu tiež ako podklad k fakturácii vykonaných služieb pre klienta. Všetky
dovolenkové lístky predložené žalovaným žalobca poprel a uviedol, že ich vidí po prvýkrát a nie sú ním
ani vypísané a už vôbec podpísané. Nevie, kto ich za neho vypisoval, ale žalobca to v žiadnom prípade

nebol, pretože to nie je jeho písmo (jedná sa o lístky žalovaného za obdobia: 05/2014, 04/2014, 6/2014,
02/2014, 12/2013, 08/2013, 05/2013). Priložil iný vzor dovolenkového lístka, ktorý v tejto podobe na
firme vypisoval a zároveň aj podpisoval.

5. Žalovaný dôvodil ďalej tým, že odpracované hodiny sa nikdy neodovzdávali osobne, najmä ak

zamestnanci vykonávali práci v zahraničí, nikdy si nemali písať ani stavebné denníky. Mal za to, že
žalobca si účelovo nechal schvaľovať odpracovaná dni a hodiny od osôb, ktoré nemohli jeho prácu
skontrolovať, nakoľko šlo o ľudí, ktorí pracovali na Slovensku. Žalovaný a ním poverené osoby sú
jediní, ktorí môžu schvaľovať prácu nadčas, zamestnankyňa GT. nebola poverená na schvaľovanie
práce nadčas. Pán E. nebol zamestnancom žalovaného, ale zamestnancom spol. ARIADNE, a preto

nebol oprávnený schvaľovať počet odpracovaných hodín. Žalovaný má naviac vedomosť, že p. E.
bol zo spol. ARIADNE vyhodený pre nevhodné správanie a podvádzanie, nakoľko spol. ARIADNE
bola objednávateľ, jeho zamestnanci nemali žiadne podpisové práva vo vzťahu k žalovanému. Len
riaditeľp.Bosgaerddisponujeplnomocenstvomnapodpisovaniedokumentov,ztohtodôvodupodpísané
cestovné a pracovné výkazy len žalobcom nemajú žiadnu výpovednú hodnotu a nepreukazujú, že

žalobca uvedenú prácu skutočne vykonal. Z tohto dôvodu popieral všetky cestovné a pracovné výkazy,
ktoré sú podpísané len žalobcom, bez písomného potvrdenia žalovaného alebo ním poverenej osoby.
Popreli tiež každú jednu emailovú konverzáciu vedenú z emailovej z adresy [email protected], nakoľko žalobca
mal u žalovaného vedenú vlastnú emailovú adresu [email protected] , ktorú mal používať pre
pracovnú komunikáciu. Emailová komunikácia vedená z jeho súkromnej adresy sú súdom a žalovaným

nepreskúmateľné a nemajú preto žiadnu výpovednú hodnotu. Tiež nemá vedomosť, že by firemná
adresa žalobcu nefungovala a uvádzal, že nebolo preukázané, že by sa mail zo súkromnej adresy dostal
do dispozičnej sféry žalovaného. Pri doručovaní emailom neplatí fikcia doručenia ako pri doručovaní
poštou alebo do elektronickej schránky, a preto tu nemôže platiť fikcia doručenia aj keď sa adresát s
obsahom emailu neoboznámil. Žalobca nepredložil ani jeden email, kde by mu p. B. potvrdil vykonávanie

práce nadčas. Žalovaný mal za to, že emaily písané v nemeckom jazyku žalobca nemohol písať,
lebo tak perfektne nemecký jazyk neovláda a uviedol, že vrámci komunikácie sa v kanceláriách
žalovaného používal preklad anglický - slovenský a opačne, nie je pravda, že by p. B. komunikoval
aj v inom jazyku ako anglickom. Namietal, že by bol v zahraniční 10 hodinový pracovný čas. Uviedol,
že pokiaľ žalobca žiada za mesiac október 2013 uhradiť 197 hodín, žalovaný konštatuje, že skutočne

došlo k chybe a žalobcovi je potrebné doplatiť ešte 10 hodín, ktoré mu uhradené neboli, a preto
spolu to robí presne 194 hodín za mesiac október 2013. Uvádzal, že dokumenty Zoznam prítomných/
odpracované hodiny neboli mu zasielané ani emailom ani osobne vo forme originálov. Vo firme neboli
zavedené stavebné denníky. Zopakoval, že žiadni zamestnanci žalovaného ani zamestnanci iných
spoločností nemajú splnomocnenie na podpisovanie alebo schvaľovanie čohokoľvek. P. E. nikdy nebol

oprávnený podpisovať výkazy odpracovaných hodín, on sám bol stavbyvedúcim a nie projektovým
manažérom. Poprel, že by niekedy čokoľvek žalobcovi odsúhlasoval v nemeckom jazyku a nikdy ani
nedostal od žalobcu žiadne dokumenty, ktoré v tomto konaní žalobca prezentuje a nikdy ani nevidel
originály týchto dokumentov. Mal za to, že práca nadčas vykonávaná žalobcom, nebola dohodnutá ani
vykonávaná so súhlasom žalovaného, nebola vykonávaná na príkaz žalovaného ani s jeho vedomím.

Práca nadčas musí vyplývať z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času, pričom žalovaný neurčil
vopred rozvrhnutie pracovného času. V pracovnej zmluve bol ustanovený 40 hod. pracovný čas, a
preto tvrdenie, že bol štandardne zavedený 10 hod. pracovný čas denne, nie je v súlade so znením
pracovnej zmluvy. K dovolenkovým lístkom predloženým žalobcom uviedol, že takýto vzor lístka jemožné nájsť kdekoľvek (internet, papiernictvo), naproti tomu ním predložené žiadanky o dovolenku sú
riadne vypísané a podpísané osobou oprávnenou konať za žalovaného, ktorý dovolenku žalobcovi aj
schválil. K žalobcom uvádzanému tvrdeniu, že mu nebola prideľovaná práca v septembri 2014 napriek

jehovýzvamžalovanýuviedol,žežalobcanepreukázal,žebyžalovanéhovyzvalnaprideleniepráceaže
mu práca prideľovaná nebola. Prácu nadčas nariaďoval alebo schvaľoval len p. B., ale v prípade žalobcu
mu prácu nadčas nenariadil ani neschválil. Žalovaný poprel, že by žalobcovi nebola prideľovaná práca,
nakoľko z výplatnej pásky za mesiac 09/2014 vyplýva, že mu práca prideľovaná bola. Tiež uvádzal,
že stretnutie v Soblahove za účelom ukončenia pracovného pomeru so žalobcom prebiehalo inak, než

opísal žalobca.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom osoby oprávnenej konať za žalovaného,
výsluchom svedkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a na
základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že pôsobil u žalovaného už od januára 2008, vtedy bol počas
troch mesiacov vyslaný na dva pracovné turnusy do B., kde sa robili 10hod. smeny a v sobotu sa robilo
8h. Po štyroch týždňoch sa vrátili na Slovensko a robili na dielni. Za štyri týždne odrobili 222 hod.. Už
od začiatku sa robilo vždy 10hod. denne a nikdy s tým nebol problém. Ak by to bolo inak, zamestnanci
by aj odmietli vycestovať. Žalovaný má podchytené také projekty, ktoré chcel urobiť vždy rýchlo a lacno,

za dva turnusy vtedy odrobili 444hod. spolu. Potom, ako sa z turnusu vrátil, to bolo v sobotu, v pondelok
mali nastúpiť na 7hod. do dielne, ale žalobca prišiel asi o 10hod. Musel si vybrať zásielku z pošty a
vzhľadom na to, že sa stará o chorých rodičov, musel s nimi absolvovať vyšetrenie. Keď sa vrátil potom
do práce, pán B. mu oznámil, že má výpoveď. Bol vtedy len v skúšobnej dobe a že keby takto robil
každý, tak že to môže zavrieť. Do týždňa žalobcovi volala pani U., aby vrátil pracovné odevy a žalobcovi

povedala, že pán B. bol s ním spokojný a že ho prepustil len kvôli tomu, že nedošiel na 7hod. do
dielne. Následne mu dal však ďalšiu ponuku, povedal, že mu dá ešte druhú šancu a uzavreli preto druhý
pracovný pomer asi od apríla 2008, odkedy potom pre žalovaného pracoval 7 rokov. Stal sa vedúcim
skupiny, mal na starosti živnostníkov, zadeľovanie prác, ubytovanie, snažil sa učiť aj cudzie jazyky,
vždy chcel žalovanému vyjsť v ústrety. Stalo sa niekedy, že mu telefonicky dva dni pred odchodom zo

zahraničného turnusu oznámili, že namiesto štyroch týždňov, čo tam už boli, má zostať o 2 týždne
dlhšie. Chlapom sa to samozrejme nepáčilo, ale bolo to tak, že bolo povedané, že ak nezostanú robiť,
tak žalovaný nevie, či bude mať pre nich ešte ďalšiu robotu. Za ten čas robili v zahraničí na veľkých
projektoch. Robili pre banku BNP PARIBAS v Bruseli, Volvo v Gente, Audi v Bruseli, rafinérie, mliekarne
vždy sa robilo 10hod. denne. V júli až auguste 2013 robili na veľkom projekte Audi, ktorý bolo potrebné

dokončiť veľmi rýchlo, keďže boli odstavené linky a 2500 zamestnancov vo fabrike dostalo dovolenku.
Aj tu sa robilo tak, aby to bolo čo najrýchlejšie dokončené, 10hod denne, doslova zamestnanci padali na
ústa. Boli to ťažké projekty. Museli absolvovať školenia, dodržiavať bezpečnostné opatrenia, to všetko,
aby to bolo presne do termínu hotové, aby sa mohli čo najrýchlejšie spustiť linky. Nerobili sa žiadne
8hod. smeny, robilo sa v soboty, nedele, bolo im povedané, že sa má robiť vždy podľa pokynov klienta

a tak aj robili. Inak by to žalovaný ani neustál, ak by sa malo robiť kratšie, termíny by neboli dodržané.
Stavebnédenníkysaviedliužodroku2009,kedyžalobcaprebralstavbupokolegoviamuseldodenníka
neho písať kde, kedy a čo sa robilo, ako dlho sa robilo a koľko osôb na stavbe pracovalo. Keď sa
žalobca pýtal, prečo to musí robiť, bolo mu povedané, že niekedy na jednej stavbe bolo súčasne aj 5-6
skupín a ak sa neskôr zistili nejaké nepodarky, s odstupom času bolo na základe toho možné zistiť, kto

konkrétne tam bol a čo robil. Slúžilo to tiež ako doklad o odpracovaných hodinách, ako ďalší doklad k
zoznamu prítomných. Zoznam prítomných podpisoval stavby vedúci a ak už nasledujúci pondelok za
predchádzajúci týždeň toto nedoručili kancelárii žalovaného, sekretárka sa tejto listiny hneď dožadovala,
aby si to mohla porovnať s údajmi od klienta. Na základe toho zrejme sa klientovi podľa žalobcu aj
týždenne fakturovalo. Pondelky až piatky sa robilo 10hod., v sobotu 8h, ak by bol nejaký problém s

počtom hodín, že to nesedí, hneď by mu boli dali dali vedieť. Takto to fungovalo až do žalobcovej
výpovede.Vždyimbolopovedané, robtenapokynklienta.Živnostnícirobili10hod.ažalobcarobilsnimi.
Žalobca ich mal totiž na starosti, niektorým musel vysvetliť robotu, keďže nerozumeli cudziemu jazyku,
zadával im robotu a jedným autom potom so živnostníkmi chodili na ubytovanie, ktoré bolo niekedy
aj 50km od stavby. Večer vždy išli do obchodu alebo si niečo nachystali, navarili na ďalší deň, keďže

nebolaposkytovanástrava.VoŠvédskusizakupovalijedlo,bolotoveľmidrahé.Počethodínmalžalobca
potvrdený emailom, nikto mu nikdy nepovedal, že tam má niečo navyše a žalovaný ani nepreukázal,
že ak sa mali práce nadčas vykonávať na príkaz, či existovalo nejaké tlačivo na príkaz práce nadčas.
Všetkatátokomunikáciaemailomprebiehalacezsekretárky,keďžepánB.nerozumelslovenčine.Všetkyproblémy nastali vtedy, keď došlo k útlmu výroby a presťahovaniu prevádzky do Poľska. Pokiaľ bola
ešte prevádzka v Trenčíne na Kubrici, tak všetko bolo v poriadku, potom sa to zhoršilo. Ak žalobca
niečo potreboval, externá firma, ktorá robila účtovníctvo, ho odkázala na pána Bosgaerda a od neho

koľko krát nedostal ani žiadnu odpoveď. Čo sa týka odsúhlasovania odpracovaných hodín pred júnom
2013, vždy to bolo tak, že pred vyslaním na turnus, žalobca sa dostavil do kancelárie, prevzal kľúče
od auta, jemu pridelený stavebný denník mal u seba, prevzal tlačivo na pohonné hmoty, a keď chodili
do Švédska aj hotovosť na zaplatenie trajektu. Dostal tankovaciu kartu a inštrukciu od sekretárky, kto je
kontaktná osoba na stavbe v zahraničí, u ktorej sa má skupina hlásiť, kde je stavba, kde je ubytovanie.

Obdržal tlačivo - zoznam prítomných, ktoré vždy na týždennej báze žalobca nechal podpísať stavby
vedúcemu zahraničnej firmy a poslal ich na firmu. Keďže mal na starosti prevažne živnostníkov, žalobca
ich obvolal, oznámil, čo kde a asi ako dlho budú vykonávať a žalobca ich služobným autom odviezol až
na ubytovanie. Nastupovali väčšinou v pondelok ráno, doviezli sa na stavbu, žalobca vyhľadal šéfov
zahraničnej firmy, na stavbe boli kontajnery a tam oni sedeli, predstavil im skupinu a oni skupine zadelili
robotu a povedali, ako dlho sa robí. Niekde sa robilo už od 6hod., ale väčšinou až od 7hod. Smena

trvala 10hod., od 7-17:45 hod. a prestávky boli od 9-9:15hod. a od 12-12:30hod. Počet odpracovaných
hodín podpisoval stavby vedúci tej firmy, pre ktorú v zahraničí robili. Žalobca počet hodín vypísal aj za
ľudí v jeho skupine, oni mu to podpísali a odovzdal to stavby vedúcemu, ktorý si to zoskenoval a poslal
emailom na firmu žalovaného. Žalobca potom na ubytovni takto podpísané hodiny odoslal tiež na firmu,
tí si to vždy porovnali, či sedí to, čo odoslal zástupca zahraničnej firmy a aj mu emailom oznámili „OK,

Peter je to v poriadku“. Nikdy nedošlo k zmene tohto systému, takto to vždy fungovalo, podpísané hodiny
boli pre zamestnancov aj pre živnostníkov alfou- omegou. To, že majú robiť podľa pokynov klienta,
im oznamovala sekretárka v kancelárii na Slovensku, či už ústne alebo emailom, všetci to brali ako
samozrejmosť. Fungovalo to tak, že žalovaný bol akoby nejaká agentúra, ktorá dodáva ľudí niekedy aj
náradie a robili pre zahraničnú firmu, ktorá im zadeľovala prácu. Niekedy bolo treba, aby zostali aj dlhšie

na turnuse, žalobca vždy stavby vedúcemu povedal, aby si to vyrokoval s firmou, že žalobca nemôže
svojvoľne, a keď žalovaný oznámil, že je treba, zostali aj o týždeň - dva dlhšie. Tento systém fungoval do
júna 2013 a nič sa na ňom ani po tomto čase nezmenilo. Čo sa týka zamestnancov, zamestnancom, keď
boli vo Švédsku bol pán TJ.a, a F. bol na stavbe v Belgicku. Posledný turnus žalobca už nebol v pozícii
vedúceho skupiny. Vedúci skupiny bol pán K.. Z celkového počtu so žalobcom boli asi dvaja zamestnanci

a možno 10 ľudí boli živnostníci. V tom období mal žalovaný minimálny počet zamestnancov, možno
4-5 na stavbách a okrem toho administratívnych zamestnancov. Niekedy v roku 2012, keď bol taký
stavebný boom, robili v mliekarni Belgamilk v Merchtene v Belgicku, tam žalobca dostal telefonát zo
sekretariátu aj od pána B., že kde sú a čo robia, žalobca dostal od neho pokyn, že má zozbierať všetkých
chlapov, sadnúť do auta a utekať zo stavby, pretože sa v tom čase v celom Belgicku rozbehli kontroly na

cezhraničných pracovníkov. Že tak majú urobiť čo najrýchlejšie a keď mu asi 4x krát telefonoval, rýchlo
odišli, no žiadna kontrola neprišla. Nasledujúci deň už na stavbu nenastúpili, miesto toho mali stretnutie
všetkých skupín tam vtedy pracujúcich, bolo to asi 15 ľudí v meste Ordegen, stretli sa tam všetci, aj
šéf Belgickej VMA a bolo im vysvetlené, že nakoľko prebiehajú kontroly, nemôže byť na stavbách toľko
živnostníkov a že väčšinu musia tvoriť zamestnanci. Povedali im, že pôjdu predčasne domov, že zaplatia

tie hodiny, čo už odrobili, na ďalší deň zohnali ešte prácu vo Volve a potom žalobca s chlapmi odišli s
tým, že povedali, že sa vrátia, keď sa situácia ukľudní. Takisto im bolo povedané, že v prípade kontroly,
aby nevypovedali, pán V., ktorý je konateľom žalovaného, oznámil, že im hrozí pokuta 1 mil. eur a že je aj
v záujme pracovníkov, aby nevypovedali. Dokedy sa situácia neukľudnila, tak už v Belgicku nepracovali.
Žalobca bol stiahnutý v máji - júni do Maďarska, kde mu bolo povedané, že tam bude do konca roka,

ale potom bol stiahnutý do Švédska od polovice júla 2013, keďže sa tam rozbiehal projekt. Žalobca mal
vtedy naplánovanú oslavu 40-tky, mal zajednaný apartmán v Chorvátsku, avšak pán B. mu povedal, že
keď nepôjde, sa môže stať, že nebude mať pre neho do konca roka robotu, tak tam žalobca šiel. Čo
sa týka stravy, keď robili na Slovensku na dielni, dostávali stravné lístky, rovnako keď v roku 2009 robili
v Bratislave v River Park, tak dostavali stravné. Čo sa týka zahraničných pracovných ciest, keď v roku

2013 robili vo Švédsku, vtedy ešte pani U. prerátala diéty a tá to robila správne. Povedala žalobcovi, že
jej to má poslať, že to pripraví pre účtovníčku, aby to sedelo, že tá to preráta podľa kurzu ECB. Nikdy im
však nebolo poskytované v zahraničí žiadne stravovanie. Bývali v prenajatých starých domoch, niekedy
aj 50km od stavby, čo si sami nepripravili na jedenie, to nemali. Nebolo ani kde, aby im zamestnávateľ
poskytoval stravu. V Belgicku bývali v starých domoch, v G?teborgu vo Švédsku, cez prázdniny na

internátoch, čo bolo najlačnejšie ubytovanie. Nebolo kde poskytovať z tohto dôvodu ani stravu. Všetky
tieto ubytovania boli vybavené kuchynkou, mikrovlnkou alebo varičom na prípravu jedla. Čo sa týka
cestovných príkazov, prax bola taká, že žalobca vypísal tlačivo podľa pokynov v rozsahu jeho meno,
priezvisko, kto ho vyslal na cestu, tam vždy napísal diplomovaný Ing. B., počet cestujúcich, teda že idúštyria, potom deň, odkiaľ sa vychádzalo, teda z Trenčína, ešte v ten istý deň večer tam prišli a tak isto
pri ceste späť, že sa išlo odtiaľ naspäť do Trenčína. Medzitým boli rozpísané cesty, ktoré realizovali z
ubytovania na stavbu a späť, keďže nas tavbu dochádzali. Keď sa išlo služobným autom vypísal AUS, v

nedeľu, keď ostávali na ubytovaní, tak to bolo bez tohto. Bez súm takýto príkaz, potom čo ho podpísal,
žalobca odovzdal na sekretariáte s tým, že oni dopíšu sumy, dorátajú diéty a viac žalobca cestovné
príkazy nevidel. Podpísal to s dátumom, kedy bol na firme. Žalobca neobdržal dopredu predpísaný
ani podpísaný cestovný účet, ani diéty im vopred neboli vyplatené. V Maďarsku, kde robili od pondelka
do piatku 10 hod. a chodili po celom týždni domov to bolo tak, že v sobotu večer, keď prichádzali do

Trenčína, žalobca ešte po ceste pani U. zaniesol tento účet aj spolu s bločkami za ubytovanie a takto
to trvalo dva a pol mesiaca, počas ktorých tam pracovali. Nikdy nebol účet vypísaný vopred, aj cesta
v zahraničí sa zúčtovala až po návrate, aj peňažné plnenia im boli poskytované až v nasledujúcom
výplatnom termíne, počas ciest si všetko hradili za vlastné. Ešte pokiaľ vo firme pracovala pani U., bol
zavedený taký systém, že keď šéf povedal, že toľko hodín v danom mesiaci im nemožno vyplatiť, riešilo
sa to formou kompenzácie. Teda bolo napísané, že firma dlží napríklad 400,- eur a toto bude zohľadnené

v nasledujúcom výplatnom termíne, ale toto fungovalo tak do polovice roku 2013. Potom sa tie hodiny
už strácali a takáto kompenzácia sa už neposkytovala. Sumy si do účtov dopisoval žalovaný, oni si to aj
doratúvali. Žalobca to odovzdával vždy na sekretariát, neriešil, či pánovi B. alebo sekretárke alebo či bol
na prevzatie niekto poverený. Pred júnom 2013 žalobca väčšinou pracovnoprávne otázky komunikoval
so sekretariátom, ak tam bol B. tak s ním, inak s pani U., ktorá aj všetko tlmočila z francúzštiny, keďže

B. komunikoval po francúzsky. Zdržiaval sa tam totiž málo, nachádzal sa aj v Belgicku aj v Poľsku kde
rozbiehal prevádzku, vždy žalobca prišiel do kancelárie si prevziať potrebné veci, bola tam pani U. a ešte
dve sekretárky, jedna mala na starosti hodiny, druhá auto a s nimi väčšinou komunikoval. Aj B. žalobcovi
povedal veľa krát, že pani U. mu všetko vysvetlí. Pred júnom 2013 väčšinou zo zahraničia žalobca
komunikoval s pani U., no niekedy mi aj pán B. zavolal, napísal. Väčšinou však dostával pokyny cez

sekretariát. Po júni 2013 žalobca s pánom B. komunikoval buď osobne alebo mailom. Maily si písali aj zo
žalobcovho firemného alebo súkromného emailového konta. Od roku 2013 mal totiž zriadený firemný
mail, s ním boli ale problémy bol totiž zriadený na B. serveri a bolo to potrebné často apgrejdovať.
Aj po roku 2013 komunikoval s pánom B. a komunikoval s ním aj v roku 2010, vtedy napríklad chcel,
aby mu žalobca kúpil vianočný stromček a tiež preto, že žalobca kupoval od firmy ojazdené auto. Čo

sa týka odsúhlasovania počtu hodín, buď to prišlo emailom alebo sms, nie všade bol dobrý internet,
žalobca písal počet hodín, koľko odrobil v tom mesiaci, počet pracovných dní a dní spolu. Žalobca dával
do kópie, keď takéto maily posielal aj pána B. a posielal to aj dvom sekretárkam. To, že je to Ok mu
napísala sekretárka, niekedy aj smskou, aj pani V. alebo pani R., tam sa totiž veľa sekretárok v krátkom
čase menilo. Pani R. mu dávala aj to potvrdenie T., že je cesta bez stravy. Práce nadčas žalobca robil

od 2008 a má zato, že bola nariadená, inak ho mali stopnúť, že X. nerob 10hod. rob iba 8hod. Keď
dorazili na stavbu, žalobca kontaktoval osobu, ktorá bola uvedená ako „kontakt person“ na pokynoch
firmy, bolo tam meno, priezvisko, telefónne číslo, ale nikdy neskúmal pôvod tejto osoby. Keď dorazil na
miesto, vyhľadal príslušný kontajner, ktorý mala každá firma riadne označený a tam prejednali prácu
aj organizačné otázky. Pokiaľ sa v emaily uvádzalo, že zoznam prítomných má podpísať projektový

manažér, bola to osoba, ktorá sídlila niekde v Belgicku, v kancelárii a iba z času na čas chodila na
stavby. Stavby vedúci bola zase osoba, s ktorou sa riešili otázky stavebného charakteru, on na žalobcu
a ostatných dohliadal a zadeľoval prácu, s tým, že za Ariadne tam bolo 4-5 ľudí, každý komunikoval v
inom jazyku. Stavbyvedúci ich mal na starosti, spolu prichádzali a odchádzali na stavbu a boli oprávnení
podpisovať hodiny. K opisovanému stretnutiu uviedol, že mu boli predložené cestovné príkazy vytlačené

bez súm a BH. chcel, aby ich spätne od toho októbra 2013 až do asi marca 2014 podpísal. Žalobca mu
povedal, že cestovné príkazy za minulý rok už vypĺňal, ale rukou. Na to mu povedal, že to musí najprv
podpísať a až potom sa začne s ním baviť o tom, prečo sa stretli. Žalobca ho upozornil, že tam nie sú
sumy, že to nie je korektné, ale aby sa dohodli na tom, na čom žalobca chcel, tak to podpísal. Pán B. mu
povedal, že má pre žalobcu projekt a že dlžné sumy, ktoré mu firma dlží, mu bude kompenzovať v ďalších

mesiacoch, ak nastúpi na ďalší turnus. Žalobca sa za to poďakoval, pristúpil na to, lebo mal za to, že tým
pádom dohoda o skončení pracovného pomeru padá. Následne na to žalobca asi na deväť týždňov asi
za týždeň vycestoval do Švédska a bol ako obarený, keď mu prišla výplata, kde neboli zohľadnené ani
dlžné sumy za minulé obdobia, kde tarifa mu bola priznaná len za prácu ako na Slovensku a navyše diéty
boli zle započítané. Vo Švédsku bol do polovičky augusta a v polovičke septembra obdržal výpoveď.

Neprideľovali mu prácu, nevedel, na čom je , nikto mu ani neodpovedal na dopyty, celý september
bol doma, preto aj kontaktoval právnika a podal sťažnosť na inšpektorát práce. Následne celý október,
november a december nevedel, či bude pre neho robota alebo nebude.8. Osoba oprávnená konať za žalovaného J. B. uviedol, že nikdy sa necítil tak ohrozený, ako na
predmetnom osobnom stretnutí so žalobcom . Stretnutie sa odohralo 5 rokov dozadu, bol na ňom
prítomný žalobca a jeho sestra a hneď na začiatku, ho upozornili na to, že žalobca predtým pracoval v

bare Q. v Trenčíne ako vyhadzovač a osobný strážca majiteľa. Už na začiatku stretnutia tu boli pokusy
sa mu vyhrážať, povedali, že ak nedá hneď na stôl 10.000,- €, bude mať problémy, že žalobca pozná
rôznych ľudí a nemôže mi zabezpečiť bezpečnosť. Že zlé jazyky môžu rozšíriť aj jeho žene, že aj on
chodil do predmetného baru a že aj zamestnancov tam bolo vidieť. Je pravda, že sa bavili ohľadom
dokumentácie, ale to preto, že žalobca meškal s dodaním dokumentov potrebných pre administratívu.

Žalobcom predostretú dohodu o ukončení pracovného pomeru mu poslal už dopredu emailom, pričom
jeho príbeh nesedí, keď tvrdí, že ho mal požiadať, aby podpísal cestovné dokumenty bez uvedenia
súm a vedľa neho mala sedieť jeho sestra, odborníčka na tieto veci a ona nič proti tomu nenamietala.
Žalobca predložil návrh dohody na ukončenie pracovného pomeru z dôvodu, že on odmietol pracovať
na Slovensku a chcel pracovať výlučne v zahraničí. Pravdepodobne aj z tohto dôvodu, keďže nechcel
pracovať na Slovensku, sa nechal vypísať na dlhodobú PN. Vyhrážky na stretnutí sa dotýkali aj jeho

rodiny a po stretnutí potom skutočne stretol ľudí, ktorí povedali, že počuli, že má pomer s inou ženou.
Pani Q. počas stretnutia dokonca vyšla hore do rokovacej miestnosti, kde sedeli, lebo počula krik a
hádku. Vyhrážali sa mu, že má položiť 10.000,- € a že ich má isť vybrať, keď ich nemá a že žalobca
potom čokoľvek podpíše. Ďalej uviedol, že len v jeho kompetencii bolo schvaľovanie práce nadčas. V
minulosti počul z rozprávania, že žalobca nepracoval tak ako mal, počul o jeho nedobrých výkonoch.

Vždysasožalobcomnakoniecnejakodohodlinapočtehodín,ktoréreálneodpracovalanikdy potakejto
dohode neviedli diskusiu, či je počet správny alebo nie a nediskutovali ani ohľadom dokumentácie,
ktorá k tomu prislúchala. Čo sa týka zabezpečovania stravovania počas práce v zahraničí, záviselo to
od miesta činnosti, niekde bolo zabezpečené, niekde nie. Uviedol, že sa vo firme neviedli stavebné
denníky. Žalobcovi bola ponúknutá práca na Slovensku, a to inštalácia elektrickej kabeláže v Audi a

vo Volkswagene v Bratislave. V čase, keď ponúkali žalobcovi prácu na Slovensku, mal žalovaný riadne
sídlo, filiálku v Soblahove v Trenčíne. Na to, aby bol žalobca vedúci skupiny, nemal on schopnosti.
Nikomu, kto pracoval na živnosť, nikdy u žalovaného neurčili žiadneho vedúceho, nemali právomoc dať
im nadriadeného, živnostníci pracujú podľa popisu práce na pracovisku, ale nemajú nadriadených. Čo
sa týka komunikácie ohľadom personálnych otázok, informácii a pokynov k zahraničným cestám uviedol,

že tieto pokyny dával on. X. Q., U. a G. zodpovedali za uzatváranie dohôd s externými pracovníkmi
a živnostníkmi a za ich vyplácanie. Samozrejme vždy pod jeho dohľadom a v spolupráci s ním. V
tom čase totiž mali málo interných zamestnancov asi len 5 a veľa externých pracovníkov možno 40
až 50. Čo sa týka evidencie dochádzky, túto viedol on sám v excelovej tabuľke. Čo sa týka jeho
jazykových schopností, na výbornej úrovni komunikujem v holandštine, francúzštine a angličtine. So

zamestnancami väčšinou komunikoval anglicky, má základy nemčiny, a vzhľadom na to, že vyše 15
rokov je na Slovensku aj základy slovenčiny. Pána E. a Q. nikdy nestretol. Z okolnosti prejednávaných v
tejto veci vie, že mali byť zamestnaní v spoločnosti T., ale predtým sa s nimi nestretol ani nekomunikoval,
pretože s touto firmou komunikoval len s členmi manažmentu.

9. Svedkyňa A. Q., sestra žalobcu, uviedla, že vie, čím si žalobca prechádzal, lebo s ním žila v spoločnej
domácnosti. Vie, že všetko fungovalo na báze stavebného denníka, odpracované hodiny, ktoré boli
podpísané vedúcim stavby, boli podkladom aj pre fakturáciu a žalobca to mal tiež ako pomôcku, aby
prípadne vedel počet hodín vyreklamovať. Cestovné príkazy, ktoré posielal žalobca, boli vypísané rukou
bez súm, boli posielané emailom. Vie to preto, že mu ich aj sama pomáhala kontrolovať. Takto podklady

odovzdával emailom a vie, že pokyny ohľadom práce nadčas dostával aj od ostatných zamestnancov,
nebolo žiadne nariadenie od pánT.. Fungovalo to emailom, podstatné bolo, aby všetky práce boli včas
dokončené. Toto všetko vie preto, že žalobca sa tomu venoval po večeroch, vždy keď domov prišiel, sa
ani nenajedol, aby toto všetko vybavil, a ona mu s tým pomáhala keďže v týchto veciach nebol až taký
zdatný. Stravovanie mu nikdy nebolo v zahraničí poskytnuté, mama mu vždy balila pred cestou jedlo a

svedkyňa mu raz posielala chladničku plnú mäsa. Všetko to začalo mať vo firme žalovaného iný spád,
keďnamiestopaniU.prišlapaniQ..Vtedyvseptembri-voktóbridostalnotebook,ktorýnievždyfungoval
mal aj pracovný email, s ktorými boli problémy a vedeli o tom aj v Belgicku. Jeho kolega sa toho ujal, aby
mu pomohol, na jeho súkromný email mu poslal kód, aby sa vedel prihlásiť na pracovný email. Čo sa týka
nadčasovej práce pán B. sám po tom, čo mu na email žalobca poslal počet odpracovaných hodín, poslal

mu späť odpoveď na jeho súkromný aj pracovný email s odpoveďou, že aby to bolo podľa zákona tak, že
kompenzácia mu bude poskytnutá až v ďalšom mesiaci. K žalobcovi sa potom, čo došlo k výmene pani
U. za pani Q., nesprávali pekne, posmeškovali ho, snažili sa ho vyprovokovať a v podstate asi donútiť k
tomu, aby sám skončil pracovný pomer. Problém bol napríklad s tým, že žalobca mal na konci mesiacadoručiť lístok na peniaze, povedali mu, že kancelária to neprijíma a mal problém s tým, komu vlastne by
ten lístok mal odovzdať. Ďalej bol problém so stravnými lístkami, pýtali sa žalobcu či ich poslať poštou
alebo osobne, žalobca povedal že mu to je jedno. Pán B. ale dal pokyn, že žiadne také ceniny sa poštou

posielať nebudú, a preto žalobca povedal, že keď sa vráti z turnusu v auguste si ich osobne vyzdvihne.
Keď sa však vrátil, napriek tomu si ich našiel v pošte. Ďalej poslal emailom žalobca ukončenie PN,
načo mu telefonicky z firmy volali, že má prísť do Soblahova robiť oplotenie, čo ani nebolo jeho náplňou
práce, napriek tomu išiel a prácu vykonal a B. mu ešte napísal, že plot je super a že sa mu páči. Žalobcovi
neprideľovali prácu v zmysle pracovnej zmluvy, stále čakal, že bude robiť to, načo znie pracovná zmluva.

Potom prišiel pokyn od Q., že má prísť sťahovať garáž, brat išiel a celkovo túto prácu plot aj sťahovanie
robil tri dni, za čo dostal stravné lístky. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobca inicioval stretnutie, keďže mu
prácu neprideľovali a jemu sa zdalo, že je nadbytočný, preto žalobca navrhol ukončenie pracovného
pomeru. B. dopredu vedel, že príde žalobca aj s ňou, keďže má skúsenosti, ovláda nemčinu, pán B. určil
termín, ktorý sa neskôr sms presúval až na 2.6.2014. Uviedla, že pani Q. doniesla cestovné príkazy v
elektronickej podobe spätne za obdobie od septembra 2013 asi až do marca alebo apríla 2014, boli bez

súm stravného a bez B. podpisu. Svedkyňa žalobcovi povedala, že veď on odovzdával cestovné príkazy
v písomnej podobe ručne vypísané a nie v elektronickej. B. ale povedal, že to musí najskôr podpísať a
až potom bude pokračovať a budú sa o niečom baviť. Stále ich držal v tom, že keď brat cestovné príkazy
podpíše, že on podpíše dohodu o skončení pracovného pomeru s trojmesačným odstupným. Brat to
teda podpísal, mal už toho v tej firme aj dosť vzhľadom na to správanie k nemu, mali so sebou notebook,

mobil, ktorý bol nachystaný vrátiť. Až potom čo žalobca cesťáky podpísal, bol B. ochotný pokračovať
v jednaní. Potom B. povedal, že on nič podpisovať nebude, lebo má pre žalobcu nový projekt, a keď
naň žalobca nastúpi, že všetky dlžné nároky mu bude kompenzovať v nasledujúcich turnusoch, lebo že
to teraz nejde podľa zákona, keďže prácu nevykonáva. Na to žalobca s tým súhlasil, keďže mu bolo
prisľúbené vyplatenie kompenzácie. Žalobca mal nachystaný aj protokol o odovzdaní služobných vecí,

tento sa nepoužil, obaja v dobrej viere odišli, poďakovali sa, že žalobca nastúpi na nový turnus a že
všetko dlžné mu bude doplatené. Po tomto stretnutí žalobca aj nastúpil na nový turnus, predtým bol
zaslaný formulár pre účely poistenia zo soc. poisťovne formulár A1, registrácia, informácie ohľadom
pobytu v zahraničí ale opäť od iných osôb nie priamo od B.. Stretnutie prebiehalo pokojne a úctivo a
poprela, že by sa znížila na také správanie, ako opisuje žalovaný, nikto sa nikomu nevyhrážal. Svedkyňa

uviedla, že ona s bratom udržiavala kontakt, keď bol v zahraničí emailom ohľadom všetkého, sám si
totiž nevedel dať rady a ona mu pomáhala. Aj jej preposielal emailovú komunikáciu medzi ním a firmou,
čiže odtiaľ má vedomosť o všetkých okolnostiach, ku ktorým sa vyjadrila. Žalobca ju prosil o pomoc,
keďže je personalistka, žalobca vždy napísal šéfovi „halo šéf mam toľkoto a toľko odpracovaných hodín
zasielam ich v prílohe“ ona mu maily pomáhala preložiť do nemčiny.

10. Svedok T. F. uviedol, že on bol zamestnancom žalovaného od roku 2005-2009, potom pracoval pre
neho ako SZČO. So žalobcom u žalovaného pracoval v Belgicku aj vo Švédsku. Uviedol, že čo sa týka
pracovného času na stavbách, tento bol vopred dohodnutý od 7-18:00hod. alebo do 17:00hod., podľa
toho či bola prestávka 15-30-45 min. Prestávka sa nadrábala. Ohľadom pracovného času mali dohodu

s firmou, pre ktorú pracovali a podľa toho sa robilo. Bolo to tak niekedy, že vedeli o pracovnom čase, už
keď išli do zahraničia a niekedy až na mieste. Dohoda bola, že bude 10-hod. pracovný čas, nevie presne,
kto povedal, že budú pracovať 10hod., či to bolo na základe dohody a kto konkrétne. Komunikovali s
nimi sekretárky, pričom ako zamestnanec bol na pracovnú cestu vyslaný len raz. Čo sa týka stavebného
denníka, sami si ho viedli a stavby vedúci im podpisoval hodiny. Nevedel sa vyjadri ť či niekde bola

nejaká kantína alebo iný priestor a možnosť stravovania. Niekedy sa stravovali so žalobcom aj naraz
niekedy nie, mali to podelené, kto kedy ide jesť. Čo sa týka prípadného alkoholu na stavbe uviedol, že
stalo sa to každému a áno niekedy to bolo viditeľné, že žalobca bol pod jeho vplyvom ale nevedel, či
niekedy ho niekto na alkohol kontroloval. Nespomínal si, ako žalobca pracoval, každý pracoval podľa
svojich možností, on sa do nikoho nestaral. Videl ale raz že sa stalo, že si žalobca zapísal hodiny,

ktoré neodpracoval. Odpracované hodiny dostal „bauleiter“ tomu sa dávali hodiny týždenne, tento to
skontroloval a podpísal. Stavebný denník sa viedol, keď to bolo vyžadované, keď išli ako partia, viedol
ho vedúci partie. Ak sa požadovalo, tak sa písal. Zdalo sa mu, že vedúci partie bol aj žalobca. Bývali
so žalobcom spolu na ubytovni, niekedy aj spolu jedávali, bolo to tak, že keď išli z roboty, zastavili sa
nakúpiť, každý si kúpil pre seba, chodil s nimi aj žalobca. On ako živnostník si písal hodiny sám za seba

a na základe toho aj fakturoval. Raz za týždeň sa to odovzdalo vedúcemu stavby, ten to skontroloval
a podpísal, jednu kópiu si nechal a svedok jednu kópiu odfotil mobilom a odoslal na firmu sekretárke.
U zamestnancov ale nevedel, ako toto prebiehalo. Keď robili boli v automobilke, bola tam aj jedáleň,
ale fungovalo to tak, že tam si rozložili svoje jedenie, alebo mali kartičky, na nich kredit a za to sikupovali stravu. Nabíjali si tieto kartičky ale za vlastné. Čo sa týka stavebného denníka, vie napr. že
v Zemianskych Kostoľanoch, sa viedol. Vždy tam písal jeden človek, ten čo bol určený ako vedúci
partie, niekedy sa ale viedol, niekedy nie. Pán E. bol zamestnanec firmy, pre ktorú v zahraničí robili,

on vždy rozdelil práce, ale aj kontroloval či robia, či sú tam, ako robia, či im niečo nechýba, či majú
materiál. Nevedel, či E. nariaďoval prácu čo do počtu hodín, ktoré mali byť odpracované, ale kontroloval
odpracované hodiny. Mali ale aj vstupku -kartičku, aby ich pustili na stavenisko cez turniket, ale na nej sa
dochádzka asi nezaznamenávala. E. podpisoval hodiny, živnostníci si ich písali za seba, zamestnanci
za seba, ale on bol stavby vedúci pre všetkých.

11. Svedkyňa T. Q., uviedla, že pán B. je jej bývalý šéf a žalobca bývalý kolega. U žalovaného pracovala
na pozícii office manažéra, jej úlohou boli bežné kancelárske práce, administratíva, organizovala
vysielanie zamestnancov do zahraničia, mala na starosti vozový park, kontrolu odpracovaných hodín,
prekladateľstvo, skladové hospodárstvo, spracovanie podkladov k fakturácii a manažovanie pracovných
skupín. Pamätala si na stretnutie medzi žalobcom a pánom B., kde bola prítomná aj sestra žalobcu, bolo

to v čase keď žalobca chcel odísť a riešil sa spôsob rozviazania pracovného pomeru. Bola chvíľočku
na tomto stretnutí, potom zostali sami, stretnutie bolo za zatvorenými dverami. Vie, že sa tam riešilo,
za akých podmienok žalobca odíde, ale riešili sa aj personálne problémy so žalobcom, keďže na
neho a jeho správanie chodili sťažnosti od jeho kolegov. Ona zo stretnutia odišla dole do officu, pričom
stretnutie by opísala ako napäté. Asi po 10 min, čo odišla dole do kancelárie, ona a ešte dve osoby,

čo boli v kancelárii, počuli z vrchu hrmot, akoby sa presúval nábytok, vybehla hore skontrolovať, čo
sa deje, šéf bol celý červený, žalobca so sestrou sedeli, povedali, že všetko je ok, a ona odišla. Nevie,
čo sa tam dialo, ale niečo sa tam diať muselo. Na žalobcu sa viac kolegov sťažovalo, že mal údajne
obdobie, kedy problémy riešil alkoholom a mal byť agresívny a odmietali s ním preto pracovať. On sa
obhajoval, že predsa pri práci musí byť poriadok. Čo sa týka odpracovaných hodín, tieto kontrolovala

svedkyňa, potvrdila jej ich vždy belgická strana, a to čo jej zaslali oni, muselo súhlasiť s hodinami, ktoré
si zamestnanci písali sami. Keď niečo nesedelo, spätne si to overovala u Belgickej strany. Uviedla, že
vždy boli projekty v zahraničí, za ktoré zodpovedal projektový manažér, ten mal prehľad, kto kde robí, čo
sa robí, koľko sa robí a ten vždy podpísal počet odpracovaných hodín a oni to takto posielali na firmu. Bol
to projektový manažér z materskej firmy žalovaného v Belgicku. Vždy, keď boli vyslaní zamestnanci do

zahraničia, jeden bol teamleader -vedúci skupiny, ktorý s týmto projektovým manažérom spolupracoval,
projektový manažér vždy vedel koľko ľudí tam je, koľko materiálu, keď niečo nesedelo, žiadal to opraviť.
Niektorí skúšali si zapisovať aj viac hodín, ale u žalovaného to každý týždeň, každý mesiac poctivo
kontrolovali. Ak nesedela dochádzka zamestnancov s dochádzkou doručenou manažérom, ona to
spätne overovala. Vždy prišla požiadavka na zahraničný projekt, partner uviedol, koľko hodín potrebujú,

koľko ľudí potrebujú, šéf to riešil vždy s manažérom. Ona zo svojej pozície nikdy nemohla nariadiť prácu
nadčas ani s ňou súhlasiť. Všetko sa robilo tak, aby o tom vedel pán B., niektorí zamestnanci sa ale
niekedy pokúšali zostať aj dlhšie na vyslaní. Podľa jej vedomostí, nikto nemal plnú moc okrem pána B.,
ten to všetko kontroloval, všetko sa vykonávalo s jeho súhlasom. Bez jeho komunikácie alebo súhlasu,
nebolo možné nič robiť. Svedkyňa sedela v kancelárii v Soblahove, zamestnanci boli v zahraničí, keď

zamestnancaprijali,vždymubolavysvetlenánáplňpráce.Zamestnancovmalnastarostilvedúciskupiny
a v zahraničí aj projektový manažér. Svedkyňa mala na starosti skôr disciplínu, dohovory, upozornenia
a projektový manažér z Belgicka, toho ona kontaktovala, keď bolo treba. Svedkyňa nenariaďovala
ani neodsúhlasovala práce nadčas, len sprostredkúvala pokyny a informácie od pána B. ku konkrétnym
zamestnancom. Prebiehalo to formou mailu, vždy im napísala, že to je na základe jeho pokynu alebo

podľa jeho informácie a ona už som zamestnancom napísala mail. Či už sa to týkalo toho, kedy majú
ísť a kam, čo robiť, prípadne výdaja náradia, služobného vozidla, zloženia pracovných skupín, ale aj
času stráveného v zahraničí. Ohľadom disciplíny žalobcu nemala vedomosť, že by od projektových
manažérov nejaké sťažnosti na žalobcu chodili. Svedkyňa prijímala od zamestnancov emaily s
dochádzkou , vždy sa robili korekcie, keď niečo nesedelo. Vždy musela sedieť dochádzka písaná

zamestnancami s dochádzkou, ktorú obdržali od manažérov. Vždy sa dalo niečo zreklamovať, ak
mal zamestnanec pocit, že niečo nesedí. Nevedela sa vyjadriť k tomu, kto bol vedúci stavby. Ten kto
bol podpísaný na dochádzke, s tým ona komunikovala. Žalobca mal pozíciu vedúceho skupiny, už
keď ona do firmy prišla, ale na základe sťažnosti na neho bol preradený na radového zamestnanca.
Pán B. mu vždy zabezpečil aj prácu na Slovensku keď zrovna nebol v zahraničí, ona ho na jeho pokyn

vyzvala, aby prišiel v piatok robiť poriadok v sklade, on ale odmietol prísť, pretože deň predtým požíval
alkohol, aj napriek tomu mu pán B. odkázal, nech príde a dal mu ešte takto šancu. Žalobca bez
toho, aby dal vedieť jednoducho na firmu, neprišiel. Zo začiatku so žalobcom vôbec žiaden problém
nemala, bol to schopný zamestnanec, bavili sa s humorom, všetko bolo v poriadku, až postupom časusa vzťahy narušili. Pracovné veci so zamestnancami vždy riešila pracovným emailom. Stravovanie bolo
riešené tak, že boli zamestnancom preplácané diéty, ale o konkrétnom systéme stravovania v zahraničí
vedomosť nemala.

12. Svedok F. JW. uviedol, že pracoval ako živnostník pre žalovaného. Žalobca bol jeho spoluparťák,
spolu pracovali v Belgicku a vo Švédsku. Vysvetlil, že jemu vždy prišiel príkaz z firmy, že tam a tam
sa má ísť, s kým tam pôjde, pre koho tam má robiť. Prišli vždy na stavbu, šéfmontér, väčšinou to bol
Belgičan, im zadal, čo majú robiť a podľa toho pracovali. Pri týchto cestách v zahraničí boli jedálne.

Tam, kto chcel, si mohol niečo kúpiť alebo si varili na ubytovni a potom si tam svoje jedlo doniesli a
zjedli. Čo sa týka režimu stravovania zamestnancov v zahraničí, nevedel presne, ale mal za to, že isto
nemali zabezpečené stravovanie. Varili si na ubytovaní, chodili do obchodov a žalobca tiež s nimi. Na
dva-tri dni si doniesli jedlo z domu a potom si varili každý sám pre seba. O zamestnancov sa ale bližšie
ani nezaujímal. Čo sa týka dĺžky práce, dohodli sa, keď prišli do zahraničia, že od pondelka do piatku
sa pracuje 10 hod. v sobotu 8, vždy sa dohodli či chcú robiť aj v sobotu, vždy to záležalo od situácie,

aká bola práca. Prišli tam, chceli si zarobiť, preto robili aj soboty, zvyšok bolo voľno. K alkoholu na
pracovisku uviedol, že počas pracovnej doby sa určite nepilo, ale niekedy sa stalo, že chlapci prišli
do práce ešte pod vplyvom. Robili to viacerí, aj žalobca bol v práci po požití alkoholu. Mal vedomosť,
že žalobca si raz napísal aj prácu, ktorú neurobil, keď neprišiel do práce, ale hodiny mal podpísané.
Potvrdil, že so žalobcom už potom nechcel pracovať, zo začiatku bol v pohode, teraz je rád, že s ním

už nerobí a má k nemu neutrálny vzťah, vzťahy sú na bode mrazu. Vzťahy medzi nimi boli už narušené
vo Švédsku, on by ho bol utopil aj v lyžičke vody. Čo sa týka schválenia dochádzky, vždy to bolo tak,
že im ju podpisoval šéf montér, teda osoba, ktorá bola na mieste v zahraničí na stavbe a ktorá im tam
prideľovala na stavbe prácu. Jeden papier podpísaný im vrátil, jeden si nechal a ten potom posielal na
firmu. Takýmto šéfmontérom bol aj X. E., boli tam dvaja bratia E. a tento X. im zadeľoval robotu a aj

podpisoval dochádzku. Jeho ako živnostníka nekontroloval nikto. Čo sa týka stavebných denníkov, tieto
sa na začiatku neviedli, vo Švédsku sa určite neviedli, no neskôr sa to začalo vyžadovať. V Belgicku sa
potom už denník písal, viedol ho vedúci partie. Aj žalobca bol za takéhoto vedúceho určený. Keď bola
prestávka na jedlo, väčšinou všetci spolu odišli do miestnosti určenej na jedenie a teda aj so žalobcom a
večer na ubytovni si spravil večer jedlo každý sám. Na stavbách im nedávali fúkať, čiže žalobcovi nebolo

nikdy preukázané, že bol pod vplyvom.

13. Z pracovnej zmluvy zo dňa 11.04.2008 mal súd zistené, že žalobca bol zamestnancom žalovaného,
vykonával elektroinštalačné práce v budovách, firmách, stavby panelov a ich kabeláž v montážnej dielni,
inštaláciu bezpečnostných systémov, dochádzkových systémov dátových sietí a požiarnej signalizácie.

Ako miesto výkonu práce bol určený Trenčín, s tým, že zamestnanec môže byť vyslaný na iné miesto
výkonu práce, so začiatkom výkonu práce 14.04.2008, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú
s dohodnutou hodinovou mzdou 100,- Sk/hod. Zmeny pracovnej zmluvy boli realizované dodatkom č.
1 s účinnosťou od 01.01.2012 a dodatkom č. 2 s účinnosťou od 01.02.2013, ktorým došlo k zmene
výšky mzdy na 4,- eur /hod brutto za prácu na Slovensku a na 13,- eur /hod brutto za prácu v zahraničí.

Pracovný pomer žalobcu u žalovaného bol skončený výpoveďou žalovaného ako zamestnávateľa zo
dňa 17.09.2014 z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu, že zamestnanec sa stal
nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách a zrušení
pracovného miesta a v mieste výkonu práce nemá zamestnávateľ už možnosť zamestnanca zamestnať
ani na kratší pracovný čas. Výpovedná doba uplynula dňom 31.12.2014.

14. Žalobca podal podnet na Inšpektorát práce v Trenčíne, ktorý v liste zo dňa 11.11.2014 konštatoval, že
žalovaný neposkytol žalobcovi za vykonanú prácu za mesiace 5,8,10/2013 a 2,6/2014 mzdu dohodnutú
v pracovnej zmluve, keď v mesiaci 05/2013 nevyplatený rozdiel činil 576,- eur, v mesiaci 08/2013
nevyplatený rozdiel činil 72,- eur, v mesiaci 10/2013 nevyplatený rozdiel činil 130,- eur, v mesiaci 02/2014

nevyplatený rozdiel činil 900,- eur, v mesiaci 06/2014 nevyplatený rozdiel činil 1.152,- eur, pričom vo
zvyšných mesiacoch bola mzda poskytnutá v súlade s dojednanými podmienkami. Inšpektorát práce
ďalej konštatoval, že na základe zamestnávateľom predložených cestovných príkazov a cestovných
účtov za obdobie od 05/2013 do 08/2014 podpísaných zamestnancom i zamestnávateľom boli nároky z
pracovných ciest uspokojené v súlade s cestovnými príkazmi a účtami a prepočet kurzu švédskej koruny

voči euru nie je v jeho kompetencii. V tejto časti preto podnet bol vzhliadnutý ako neopodstatnený.

15. Žalobca vyzval žalovaného na usporiadanie mzdových nárokov listami zo dňa 17.09.2014 a
16.12.2014 a o zaplatenie sumy 12.837,85 eur najneskôr do 31.12.2014.16. Podľa špecifikácie žalobcu :
- vo výplatnej páske za jún 2013 chýba 40 hod za prácu nadčas v sadzbe 13,- eur/ hod, spolu 520,-
eur brutto a 40 hod za príplatky za prácu nadčas - 40 x 13 x 25%, spolu 130 eur brutto, dokopy 650,-

eur brutto.
K uvedenému nároku predložil žalobca listinu Vyporiadanie platieb za prácu v BE za jún 2013, kde
sa uvádza, že nárok za jún 2013 je 2.550, -eur + nedoplatok za apríl 2013 188,93 eur, spolu nárok
2.738,29 eur, v zmysle výplatnej pásky za 06/2013 bolo vyplatených 2.688,19 eur, pričom nedoplatok
50,20 eur mal byť kompenzovaný v júli 2013. Podľa predloženého prehľadu odpracovaných hodín (jún

2013 - Maďarsko - U.), žalobca odpracoval celkovo v mesiaci 200 hodín. Podľa záznamu zo stavebného
denníka od 03.06.2013 do 28.06.2013, tj za 20 dní bolo malo byť odpracovaných denne po 10 hod,
spolu 200 hod.

- za júl 2013 podľa žalobcovej špecifikácie bolo odpracovaných 80 hod v Maďarsku a 200 hod vo
Švédsku, spolu 280,- hod á 13 eur/hod brutto. Vo výplatnej páske chýba 104 hod za prácu nadčas v

sadzbe 13,- eur/ hod, spolu 1352,- eur brutto, 94 hod za príplatky za prácu nadčas - 94 x 13 x 25%,
spolu 305,50 eur brutto a 10 hod za príplatky za prácu vo sviatok - 10 x 13 x 50%, spolu 65 eur brutto,
dokopy 1.722,50 eur brutto.
K uvedenému nároku predložil žalobca listinu Vyporiadanie platieb za prácu v BE za júl 2013, kde sa
uvádza, že nárok za júl 2013 je 3.570, -eur + nedoplatok za máj 2013 je 50,20 eur, spolu nárok 3.620,20

eur, v zmysle výplatnej pásky za 07/2013 bolo vyplatených 3.190,29 eur, pričom rozdiel 429,91 eur mal
byť kompenzovaný v auguste 2013. Podľa predloženého prehľadu odpracovaných hodín (júl 2013 - od
01.07-10.07.2013 v Maďarsku a 12.07.- 31.07.2013 vo Švédsku), žalobca odpracoval celkovo v mesiaci
280 hodín. Podľa záznamu zo stavebného denníka od 01.07.2013 do 10.07.2013, tj za 8 dní bolo malo
byť odpracovaných denne po 10 hod, spolu 80 hod v Maďarsku a od 12.07.2013 do 31.07.2013, malo

byť odpracovaných spolu 200 hod vo Švédsku (11 dní po 10 hod, 3 dni po 11 hod, 4 dni po 12 hod a
1 deň po 9 hod). Z emailu z 31.07.2013 od ĽR. adresovaného na súkromný mail žalobcu vyplýva, že
uvedená pracovníčka žalovaného žiadala o zaslanie počtu hodín za júl, na čo žalobca oznámil počet
hodín za jednotlivých pracovníkov a za seba (200 hodín Švédsko a 80 hod Maďarsko). Predložený bol
zoznam prítomných (od 13-14.7.) podpísaný vedúcim projektu Willym Q..

- za október 2013 podľa žalobcovej špecifikácie bolo odpracovaných 197 hod v Belgicku, spolu 197
hod á 13 eur/hod brutto. Vo výplatnej páske chýba 13 hod za prácu nadčas v sadzbe 13,- eur/ hod,
spolu 169,- eur brutto, 13 hod za príplatky za prácu nadčas - 13 x 13 x 25%, spolu 42,25 eur brutto,
po zohľadnení už vyplatených 130,eur na pokyn inšpektorátu, ostáva zaplatiť 81,25 eur brutto. Nakoľko

nebola poskytovaná žiadna strava, chýbajú cestovné náhrady v plnej výške 24 dní x 45 eur, spolu 1.080,-
eur netto - 270 eur vyplatených /podľa priloženej výplatnej pásky/, ostáva doplatiť 810,- eur netto.
Podľa predloženého prehľadu odpracovaných hodín (október 2013 - od 01.10. do 12.10. 2013 a
20.10-31.10.2013 v Belgicku), žalobca odpracoval celkovo 197 hodín. Podľa záznamu zo stavebného
denníka za túto dobu malo byť odpracovaných od 01.10. do 11.10.2013 spolu 99 hodín a od 21.10.2013

do 31.10.2013 spolu 98 hodín. Z emailu z 31.10.2013 od L. V. vyplýva, že uvedená pracovníčka
žalovaného žiadala o zaslanie počtu hodín za august, na čo žalobca oznámil počet hodín za seba (197
hodín) poslal cestovný príkaz. Priložený cestovný príkaz (od 15.09.2013 do 20.10.2013) bol vypísaný
rukou ako aj cestovný účet za obdobie od 01.10.2013 do 31.10.2013 bol vypísaný rukou - vyplnené
rubriky : por. číslo, dátum, odchod- príchod, použitý dopravný prostriedok, miesto, podpis, bez vyplnenia

zvyšných častí vrátane stravného. Predložený bol zoznam odpracovaných hodín za 10/2013 (č.l. 382)
nepodpísaný, čo žalobca odôvodňoval tým, že bol pre prebiehajúce kontroly udelený zákaz podpisovať
hodiny

- za november 2013 podľa žalobcovej špecifikácie bolo odpracovaných 118 hod v Belgicku a 60 hodín vo

Švédsku, spolu 178 hod á 13 eur/hod brutto. Vo výplatnej páske chýba 18 hod za prácu nadčas v sadzbe
13,- eur/ hod, spolu 234,- eur brutto, 8 hod za príplatky za prácu nadčas - 8 x 13 x 25%, spolu 26 eur
brutto a 10 hod za príplatky za prácu vo sviatok - 10 x 13 x 50%, spolu 65 eur brutto, dokopy 325,- eur
brutto. Nakoľko nebola poskytovaná žiadna strava, chýbajú cestovné náhrady v plnej výške (Belgicko)
16 dní x 45 eur, spolu 720,- eur netto a (Švédsko) 8 x 455,- SEK, po správnom prepočte podľa kurzu ECB

8 x51,15 eur, spolu 409,20 eur. Cestovné náhrady 720 + 409,20, teda 1129,20 eur netto- vyplatených
270 eur (podľa výplatnej pásky), zostáva uhradiť 859,20 eur netto na cestovných náhradách.
Podľapredloženéhoprehľaduodpracovanýchhodín(november2013-od01.11.do16.11.2013Belgicko
a 23.11.-30.11.2013 Švédsko), žalobca odpracoval celkovo 178 hodín. Podľa záznamu zo stavebnéhodenníkazatútodobu malobyťodpracovanýchvBelgickuspolu118hodavŠvédsku60hod.Predložený
bol zoznam prítomných podpísaný E. X. vo Švédsku (od 25.11.-30.11), podľa ktorého odpracovaných
bolo po 10 hod denne x 6 dní. Z emailu adresovaného zo súkromnej emailovej schránky žalobcu

pracovníčke L. Q. a T. Q., oznámil, že odpracoval za november v Belgicku XXX hod a vo Švédsku 60
hod. Za november 2013 podľa zoznamu osôb bol žalobca v dňoch 09., 12,13, 14. Prítomný od 06,30 do
17, 00 hod a 15. 11. 2013 prítomný od 06,30 hod do 15, 00 hod.

- za december 2013 podľa žalobcovej špecifikácie bolo odpracovaných 180 hod vo Švédsku á 13 eur/

hod brutto. Vo výplatnej páske chýba 8 hod za prácu v sadzbe 13,- eur/ hod, spolu 104,- eur brutto, 60
hod za prácu nadčas 60 x 13 hod, 780,- eur brutto, 60 hodím za príplatky za prácu nadčas - 60 x 13
x 25%, spolu 195 eur brutto, dokopy 1.079,- eur brutto. Nakoľko nebola poskytovaná žiadna strava,
chýbajú cestovné náhrady v plnej výške (Švédsko) 22 dní x 455,- SEK, po správnom prepočte podľa
kurzu ECB : 22 x 51,08 eur, spolu 1.123,76 eur. Cestovné náhrady 1.123,76 - vyplatených 990 eur
(podľa výplatnej pásky), zostáva uhradiť 133,76 eur netto na cestovných náhradách.

Podľa predloženého prehľadu odpracovaných hodín (december 2013 - od 01.12. do 22.12.2013
Švédsko), žalobca odpracoval celkovo v mesiaci 180 hodín. Podľa záznamu zo stavebného denníka za
túto dobu malo byť odpracovaných spolu 180 hod vo Švédsku. Predložený bol zoznam prítomných
podpísaný E., podľa ktorého odpracovaných bolo po 10 hod denne za obdobie od 02.12.2013 do
22.12.2013 (18 dní x 10 hodín). Priložený cestovný príkaz (od 23.11.2013 do 23.12.2013) bol vypísaný

rukou ako aj cestovný účet za obdobie od 01.12.2013 do 22.12.2013 bol vypísaný rukou - vyplnené
rubriky: por. číslo, dátum, odchod- príchod, použitý dopravný prostriedok, miesto, podpis, bez vyplnenia
zvyšných častí vrátane stravného.

- za január 2014 podľa žalobcovej špecifikácie bolo odpracovaných 230 hod vo Švédsku á 13 eur/

hod brutto. Vo výplatnej páske chýba 62 hod za prácu nadčas 62 x 13 hod, 806,- eur brutto, 52 hodín
za príplatky za prácu nadčas - 52 x 13 x 25%, spolu 169 eur brutto a 10 hodín za príplatky za
prácu vo sviatok - 10 x 13 x 50%, spolu 65 eur brutto, dokopy 1.040,- eur brutto. Nakoľko nebola
poskytovaná žiadna strava, chýbajú cestovné náhrady v plnej výške (Švédsko) 27 dní x 455,- SEK, po
správnom prepočte podľa kurzu ECB : 27 x 51,38 eur, spolu 1.387,26 eur. Cestovné náhrady 1.387,26

- vyplatených 1.215,- eur (podľa výplatnej pásky), zostáva uhradiť 172,26 eur netto na cestovných
náhradách.
Podľa predloženého prehľadu odpracovaných hodín (január 2014- od 05.01. do 31.01.2014 Švédsko),
žalobca odpracoval celkovo v mesiaci 230 hodín. Podľa záznamu zo stavebného denníka za túto dobu
malo byť odpracovaných spolu 230 hod vo Švédsku. Predložený bol zoznam prítomných podpísaný

E., podľa ktorého odpracovaných bolo po 10 hod denne za obdobie od 06.01.2014 do 31.01.2014 (23
dní x 10 hodín).

- za február 2014 podľa žalobcovej špecifikácie bolo odpracovaných 130 hod vo Švédsku á 13 eur/hod
brutto. Vo výplatnej páske je uvedená nesprávna hodinová sadzba, keď namiesto 13 eur / bola vyplatená

len sadzba 4 eur/ hod. Správne má byť 130 hod x 13 eur, dokopy 1.690,. eur brutto. Žalobca uvádza, že
nečerpal žiadnu dovolenku, o žiadnu nežiadal. Po zohľadnení sumy vyplatenej na pokyn inšpektorátu
900,-eur, ostáva doplatiť 390,- eur brutto, Nakoľko nebola poskytovaná žiadna strava, chýbajú cestovné
náhrady v plnej výške (Švédsko) 16 dní x 455,- SEK, po správnom prepočte podľa kurzu ECB : 16 x
51,41 eur, spolu 822,56 eur. Cestovné náhrady 822,56 eur - vyplatených 720,- eur (podľa výplatnej

pásky), zostáva uhradiť 102,56 eur netto na cestovných náhradách.
Podľa predloženého prehľadu odpracovaných hodín (február 2014- od 01.02.2014. do 16.02.2014
Švédsko), žalobca odpracoval celkovo v mesiaci 130 hodín. Podľa záznamu zo stavebného denníka za
túto dobu malo byť odpracovaných spolu 130 hod vo Švédsku. Predložený bol zoznam prítomných
podpísaný E.., podľa ktorého odpracovaných bolo po 10 hod denne za obdobie od 01.02.2014 do

15.02.2014 (13 dní x 10 hodín).

- za marec 2014 podľa žalobcovej špecifikácie bolo odpracovaných 254 hod vo Švédsku á 13 eur/
hod brutto. Vo výplatnej páske chýba 62 hod za prácu nadčas 62 x 13 hod, 806,- eur brutto, 62 hodín
za príplatky za prácu nadčas - 62 x 13 x 25%, spolu 201,50 eur brutto, dokopy 1.007,50 eur brutto.

Nakoľko nebola poskytovaná žiadna strava, chýbajú cestovné náhrady v plnej výške (Švédsko) 28 dní
x 455,- SEK, po správnom prepočte podľa kurzu ECB : 28 x 51,40 eur, spolu 1.439,20 eur. Cestovné
náhrady 1.439,20 - vyplatených 1.260,- eur (podľa výplatnej pásky), zostáva uhradiť 179,20 eur netto
na cestovných náhradách.Podľa predloženého prehľadu odpracovaných hodín (marec 2014- od 02.03 do 29.03.2014 Švédsko),
žalobca odpracoval celkovo v mesiaci 254 hodín. Podľa záznamu zo stavebného denníka za túto dobu
malo byť odpracovaných spolu 254 hod vo Švédsku. Predložený bol zoznam prítomných podpísaný E.

Petrom, podľa ktorého odpracovaných za obdobie od 03.03.2014 do 28.03.2014 spolu 254 hod.

- za jún 2014 podľa žalobcovej špecifikácie bolo odpracovaných 130 hod vo Švédsku á 13 eur/hod
brutto. Vo výplatnej páske je uvedená nesprávna hodinová sadzba, keď namiesto 13 eur / bola vyplatená
len sadzba 4 eur/ hod. Správne má byť 130 hod x 13 eur, dokopy 1.690, - eur brutto, po zohľadnení

zaplatenej sumy na pokyn inšpektorátu práce 1.152 eur, žiada doplatiť 26 eur brutto. Nakoľko nebola
poskytovaná žiadna strava, chýbajú cestovné náhrady v plnej výške (Švédsko) 16 dní x 455,- SEK, po
správnom prepočte podľa kurzu ECB : 16 x 50,43 eur, spolu 806,88 eur. Cestovné náhrady 806,88
eur - vyplatených 720,- eur (podľa výplatnej pásky), zostáva uhradiť 86,88 eur netto na cestovných
náhradách.
Podľa predloženého prehľadu odpracovaných hodín (jún 2014- od 15.06 do 30.06.2014 Švédsko),

žalobca odpracoval celkovo v mesiaci 130 hodín. Podľa záznamu zo stavebného denníka za túto dobu
malobyťodpracovanýchspolu130hodvoŠvédsku. PredloženýbolzoznamprítomnýchpodpísanýE.X.
(označený ako vedúci stavby), podľa ktorého odpracovaných za obdobie od 16.06.2014 do 30.06.2014
je spolu 130 hod (13 dní x 10 hod).

- za júl 2014 podľa žalobcovej špecifikácie bolo odpracovaných 297 hodín vo Švédsku á 13 eur/hod
brutto. Vo výplatnej páske chýba 79 hod za prácu nadčas v sadzbe 13,- eur/ hod, spolu 1027,- eur brutto,
103 hod za príplatky za prácu nadčas - 103 x 13 x 25%, spolu 334,75 eur brutto a 10 hod za príplatky
za prácu vo sviatok - 10 x 13 x 50%, spolu 65 eur brutto. Okrem toho vo výplatnej páske na príplatky
za prácu nadčas je uvedená hodinová sadzba len 4 eur ale má byť 13 eur / hod. Dokopy 1.392,75 eur

brutto. Nakoľko nebola poskytovaná žiadna strava, chýbajú cestovné náhrady v plnej výške (Švédsko)
31 x 455,- SEK, po správnom prepočte podľa kurzu ECB 31 x 49,67 eur, spolu 1.539,77 eur. Cestovné
náhrady 1.539,77 eur netto- vyplatených 1.395 eur (podľa výplatnej pásky), zostáva uhradiť 144,77 eur
netto na cestovných náhradách.
Podľa predloženého prehľadu odpracovaných hodín (júl 2014 - od 01.07. do 31.07.2014 Švédsko),

žalobca odpracoval celkovo 297 hodín. Podľa záznamu zo stavebného denníka za túto dobu malo
byť odpracovaných vo Švédsku 297 hod. Predložený bol zoznam prítomných podpísaný E. X., resp.
inou osobou označenou ako vedúci stavby vo Švédsku (od 01.07.2014 do 31.07.2014), podľa ktorého
odpracovaných bolo celkovo 297 hod.

- za august 2014 podľa žalobcovej špecifikácie bolo odpracovaných 107 hodín vo Švédsku á 13 eur/hod
brutto. Vo výplatnej páske chýba 3 hod za prácu nadčas v sadzbe 13,- eur/ hod, spolu 39,- eur brutto.
Dňa 18.08 a 19.08.2014 vyzval žalobca žalovaného na prideľovanie práce, bol doma a nepracoval,
mal dostať inú výšku mzdy z dôvodov prekážok v práci na strane zamestnávateľa v sume 535,42 eur.
Nakoľko nebola poskytovaná žiadna strava, chýbajú cestovné náhrady v plnej výške (Švédsko) 16 x

455,- SEK, po správnom prepočte podľa kurzu ECB : 16 x 49,35 eur, spolu 789,60 eur. Cestovné
náhrady 789,60 eur netto- vyplatených 720 eur (podľa výplatnej pásky), zostáva uhradiť 69,60 eur netto
na cestovných náhradách.
Podľa predloženého prehľadu odpracovaných hodín (august 2014 - od 01.08. do 16.08.2014 Švédsko),
žalobca odpracoval celkovo 107 hodín. Podľa záznamu zo stavebného denníka za túto dobu malo byť

odpracovanýchvo Švédsku107hod.Predloženýbolzoznamprítomných podpísanýosobouoznačenou
ako vedúci stavby vo Švédsku (od 01.08 do 15.08.2014), podľa ktorého odpracovaných bolo celkovo
107 hod.

- za september 2014 podľa žalobcovej špecifikácie mu práca nebola prideľovaná vôbec, boli prekážky

na strane zamestnávateľa. Vo výplatnej páske je nesprávne vypočítaný priemer pre pracovnoprávne
účely (v júni 2014 odpracoval 130 hod á 13 eur, ale v páske je uvedené len 128 hod á 4 eur).
Preto si za september 2014 uplatňuje doplatiť sumu 1.365,16 eur brutto z dôvodu prekážok na strane
zamestnávateľa. Podľa výplatnej pásky za september 2014 je priznaných 160 hod ako náhrada mzdy
za ostatné prekážky na strane zamestnávateľa a 16 hod ako náhrada mzdy za sviatok.

17. Podľa dohody o generálnom plnomocenstve z 02.10.2014 bol p. RH.d splnomocnený konateľom
žalovaného na všetky právne úkony a konania týkajúce sa obchodného vedenia žalovaného v rozsahu
rovnakom ako konateľ spoločnosti, všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku ajej obchodnej činnosti, aj keď sa inak vyžaduje osobitné splnomocnenia (v rámci toho aj na zastupovanie
žalovaného pred súdom), ako aj na úkony voči zamestnancom (uzatváranie pracovných zmlúv, zmien,
skončenia pracovného pomeru).

18. Žalovaný predložil tabuľky s rozpisom odpracovaných hodín, pričom v týchto je zaznamenaný nižší
počet odpracovaných hodín, ako v tabuľkách predložených žalobcom, pretože:
- za jún 2013 žalovaný evidoval 160 odpracovaných hodín (podľa žalobcovej tabuľky to bolo 200 hod),
- za júl 2013 žalovaný evidoval 176 odpracovaných hodín (podľa žalobcovej tabuľky to bolo 280 hod),

- za október 2013 žalovaný evidoval 184 odpracovaných hodín (podľa žalobcovej tabuľky to bolo 197
hod),
- za november 2013 žalovaný evidoval 160 odpracovaných hodín (podľa žalobcovej tabuľky to bolo 178
hod),
- za december 2013 žalovaný evidoval 112 odpracovaných hodín (podľa žalobcovej tabuľky to bolo 180
hod),

- za január 2014 žalovaný evidoval 168 odpracovaných hodín (podľa žalobcovej tabuľky to bolo 230
hod),
- za február 2014 žalovaný evidoval 100 odpracovaných hodín (podľa žalobcovej tabuľky to bolo 130
hod),
-zamarec2014žalovanýevidoval192odpracovanýchhodín(podľažalobcovejtabuľkytobolo254hod),

- za jún 2014 žalovaný evidoval 128 odpracovaných hodín (podľa žalobcovej tabuľky to bolo 130 hod),
- za júl 2014 žalovaný evidoval 218 odpracovaných hodín (podľa žalobcovej tabuľky to bolo 297 hod),
- za august 2014 žalovaný evidoval 160 odpracovaných hodín, z toho v zahraničí len 104 hod (podľa
žalobcovej tabuľky to bolo 107 hod v zahraničí),
- za september 2014 žalovaný evidoval 0 odpracovaných hodín (čo korešponduje s tvrdením žalobcu,

že mu nebola v tomto období prideľovaná práca).

19. Žalovaný predložil cestovné príkazy a cestovné účty :
- za október 2013 - cestovný účet vyplnený počítačom aj s doplnenou rubrikou stravné (spolu v hodnote
stravného k výplate 270,- eur) podpísané aj žalobcom,

- za november 2013 - cestovný účet vyplnený počítačom aj s doplnenou rubrikou stravné (spolu v
hodnote stravného k výplate 270,- eur) podpísané aj žalobcom,
- za december 2013 - cestovný účet vyplnený počítačom aj s doplnenou rubrikou stravné (spolu v
hodnote stravného k výplate 990,- eur) podpísané aj žalobcom,
- za január 2014 - cestovný účet vyplnený počítačom aj s doplnenou rubrikou stravné (spolu v hodnote

stravného k výplate 1215,- eur) podpísané aj žalobcom,
- za február 2014 - cestovný účet vyplnený počítačom aj s doplnenou rubrikou stravné (spolu v hodnote
stravného k výplate 720,- eur) podpísané aj žalobcom,
- za marec 2014 - cestovný účet vyplnený počítačom aj s doplnenou rubrikou stravné (spolu v hodnote
stravného k výplate 1.260,- eur) podpísané aj žalobcom,

- za jún 2014 - cestovný účet vyplnený počítačom aj s doplnenou rubrikou stravné (spolu v hodnote
stravného k výplate 720,- eur) podpísané aj žalobcom,
- za júl 2014 - cestovný účet vyplnený počítačom aj s doplnenou rubrikou stravné (spolu v hodnote
stravného k výplate 1.395,- eur) podpísané aj žalobcom,
- za august 2014 - cestovný účet vyplnený počítačom aj s doplnenou rubrikou stravné (spolu v hodnote

stravného k výplate 720,- eur) podpísané aj žalobcom.
Tam uvedené sumy stravného k výplate korešpondujú so sumami vyplatenými podľa výplatných pások
za jednotlivé mesiace a že stravné v tejto sume bolo žalobcovi vyplatené, nie je ani sporné (žalobca
priznal ich vyplatenie v tomto rozsahu v ním spracovanej špecifikácii nároku).

20. Podľa úradného prekladu potvrdenia od p. D. - manažéra prevádzok spol. ARIADNE, spol. ARIADNE
riadne plnila podmienky dohodnuté a uvedené v objednávkach č. B a B XXXXXX (týkali sa len práce vo
Švédsku), ktoré boli jasne uvedené v bode 6, potvrdil, že zaplatili za ubytovanie našich zamestnancov
a postarali sa o celú stravu. Podľa obj. č. č. B a B XXXXXX konkrétne bodu 6 objednávok v znení, ako
boli predložené žalovaným : prístup na pracovisko kvôli vykonaniu prác bude možný iba od pondelka

do piatku, ubytovanie a stravu počas realizácie podľa bodu 2 zabezpečí spol. ARIADNE. V emaili p.
V. z XX.XX.XXXX adresovanému J. B. je uvedené, že prenocovanie je vrátane raňajok, iné jedlá sú k
dispozícii podľa dohody na stavenisku, a/ alebo ich zabezpečia naši ľudia na mieste. Ubytovanie podľa
obsahu emailu pre ľudí žalovaného bolo zabezpečené v apartmánoch. Podľa objednávky č. B ktorúpredložil žalovaný ako objednávku, ktorá mu bola odovzdaná žalovaným pred odchodom do Švédska,
úplne chýba bod 6 v znení „prístup na pracovisko kvôli vykonaniu prác bude možný iba od pondelka do
piatku, ubytovanie a stravu počas realizácie podľa bodu 2 zabezpečí spol. ARIADNE“, nie je uvedená

žiadna informácia o stravovaní.

21. Z emailu p. Anny Q. označeného ako „Nariadenie“ z 20.04.2014 (adresovaného o.i. aj žalovanému
na jeho súkromný email), ktorého adresátom bolo niekoľko osôb so zriadenou emailovou schránkou na
portáli gmail.com či centrum.sk, azet.sk, a iné, teda inou než oficiálnou emailovou adresou vedenou u

žalovaného vmaslovakia.sk, vyplýva, že táto na príkaz p. B. dáva pokyn, že dochádzku (odpracované
hodiny) je potrebné posielať vždy v pondelok za každý odpracovaný kal. týždeň a za posledný kal.
týždeň v mesiaci max. do 5teho dňa nasledujúceho mesiaca, pričom tento musí byť podpísaný vždy
projektovým manažérom a v excelovskom súbore. V opačnom prípade bude preplatených len toľko
hodín, koľko bolo na jej emailovú adresu zaslaných. Nebudú akceptované iné dochádzkové listy ako v
exceli, na ktorom bude uvedené správne číslo projektu. Ak by bol problém s projektovými manažérmi,

trebastriktnetrvaťnatom,abytopodpisovali,príp.možnopoužiťargument,ženaďalšídeňsanenastúpi
do práce. Oneskorene zaslané dochádzky budú doúčtované až v nasledujúcom mesiaci. Zodpovední
za odoslanie sú vedúci skupín. Z emailu p. G. datovaného dňa 27.06.2014 vyplýva požiadavka p. B.
zostať vo Švédsku o týždeň dlhšie až do 17.08.2014, na čo žalobca odpovedal, že hoci bolo plánované,
že ostáva do polovice augusta, môže ostať aj do konca augusta. Emailom z 27.01.2014 prišiel pokyn o

p. R., že cestovný príkaz - tlačivo sa po novom musí vypĺňať cez počítač. Z emailu p. R.j z 10.10.2015
vyplynulo, že pokyn ohľadom škôd na služobných autách bol zasielaný žalovanému na jeho súkromnú
adresu na gmail.com. Email z 28.03.2014 od pani Uherkovej bol doručovaný na súkromnú emailovú
adresužalovanéhospokynmi,akopostupovaťpriprípadnejkontrole(čokonkrétnemožnoačonemožno
povedať, prípadne najlepšie neodpovedať na žiadne otázky a použiť výhovorky, že nerozumejú a

potrebujú tlmočníka). Rovnako tak pokyn k predkladaniu bločkov bol poslaný na súkromnú adresu
žalobcu dňa 28.02.2014. Dňa 14.04.2014 bol na súkromnú adresu žalovaného poslaný email s tlačivami
-nahodiny,ktorésapodľapokynumaloposielaťlenp.Q.,amalbyťnanichvyplnenýtýždeň,mená,čisté
hodiny, stavba, číslo stavby, nič viac a „hlavne nie žiadne podpisy“. Tiež sa zasielalo tlačivo- zoznam
prítomných, kde malo byť iba meno pracovníka, vedľa neho podpis, že je na stavbe a tento zoznam sa

mal dávať B. - šéfmontérovi, nemali byť na ňom žiadne hodiny, ani čas príchodu ani odchodu. Pokyny
dával p. F.. Email z 03.06.2014 obsahujúci tlačivo na hlásenie vo Švédsku bol poslaný opäť na súkromný
emailžalobcu.Pokyn-plánprejednotlivépracovnéskupinyposielalžalobcovip.F.mailomz19.07.2014.
Z emailovej komunikácie z 08.04.2014 vyplýva, že sa riešil problém s firemnou schránkou žalovaného
(posielali sa kódy na prihlásenie).

22. Z osobnej komunikácie T. Q. so žalovaným z 06.12.2013 vyplýva, že táto sa niesla v priateľskom a
osobnom duchu. Žalobca predložil súdu následne sťažnosť adresovanú p. B. na opakované nevhodné a
neprimerané správanie voči nemu, na posmeškovanie z jej strany, obrat v jej správaní voči nemu a opis
situácií, v ktorých mu p. Q. znepríjemňovala prácu, resp. robila naprieky, k čomu predložil aj neskoršiu

vzájomnú emailovú komunikáciu, ktorú považoval za šikanóznu.

23. Emailom z 07.09.2014 zaslal žalovaný p. G. hodiny za mesiac august 2014. Emailom z 15.09.2014
poslal p. A. K. žalobcovi počet odpracovaných hodín + zoznam prítomných za júl 2014 (listiny predložené
žalobcom) v počte evidovaných hodín 297 hod. Podľa emailu p. Q. z 13.06.2014 p. K. bol vedúcim

skupiny vo Švédsku. Emailom z 31.07.2014 poslal žalovaný p. G. a do kópie p. B. a p.Q. počet
odpracovaných hodín za júl 2014, uvedené bolo im doručené. Osobitne bol doručovaný počet hodín
za júl 2014 aj p. B., počet odpracovaných hodín za jún 2014 bol zasielaný mailom p. Bosgaerdovi, p.
Q. ( čl. 317 - 318). Komunikácia T. Q. so žalobcom z 12.03.2014 so žalobcom je z jeho súkromného
emailu, ktorým poslal hodiny za 10 týždeň (celkom zrejme kal. roka 2014). Počet odpracovaných hodín

za január 2014 bol zasielaný mailom z 03.20.2014 p. V.. Počet odpracovaných dní za marec 2014
posielal žalobca p. B. v počte 254 hodín, ako aj vyúčtovanie vyplácania mzdy od júna 2013 do marca
2014 na správne zaplatenie v mesiaci apríl 2014. Na to p. B. odpísal, že vyúčtovanie je pre neho v
poriadku, ale nemôžu to spraviť za 1 mesiac, ale v mesiacoch apríl a máj. V máji má mať omnoho
menej hodín, takže je to podľa neho dobré. P. B. posielal dňa 11.11.2013 žalobcovi mail týkajúci sa

vysporiadania platieb za október 2013, kde uznal nárok v sume 2.511,75 eur za 197 hodín, v páske je
ale len suma 2112,27 eur, a preto preplatok mal byť kompenzovaný v mesiaci november 2013. Žiadal
tento dokument podpísať žalobcom a ako dôverný ho poslať naspäť. Počet odpracovaných hodín za
december 2013 bol vzájomne odsúhlasený medzi žalobcom a p. Q. mailom z 07.01.2014 (adresovanýna súkromnú emailovú adresu žalovaného) v počte 180 hodín. Počet hodín za november 2013 zasielal
žalobcaemailomz30.11.2013p.V.,vpočte118Belgicko,60Švédsko,mailjejboldoručený,poďakovala
zaň. P. Q. potvrdila mailom z 02.12.2013, že to sedí a že má spolu 178 hodín za november (adresovala

opäť na súkromný email žalovaného). Počet odpracovaných hodín 197 za október 2013 bol poslaný
emailom p. V. dňa 01.11.2013. Počet odpracovaných hodín za júl 2013 bol p. U. zaslaný emailom (zo
súkromnej schránky, na ktorú mu ona predtým zasielala žiadosť o poslanie počtu hodín) v počte 200
hodín za Švédsko a 80 hodín za Maďarsko. Z komunikácie žalobcu (z jeho pracovnej emailovej adresy)
a p. B. z 19.08.2014 vyplýva, že mu žalobca posielal odpracované hodiny vo Švédsku v počte 107 hodín.

Zároveň žiadal o doplatenie sumy 491,84 eur za jún 2014 a 690,99 eur za júl 2014. Informoval sa, aký
budestav,keďod17.08.2014jedomaadokedyeštemábyťdoma,tiežsainformoval,akobudúúčtované
tie dni, kedy bude doma, pretože vtedy predsa nemá dovolenku. Mail bol p. B. doručený 19.08.2014.

24. Žalovaný predložil žiadanky o pracovné voľno - dovolenku za dni 06.-07.5.2013,
02.-15.08.2013, 16.08.-21.08.2013, 20.12.2013 - 23.12.2013, 27.12-31.12.2013, 19.02.2014 -

28.02.2014, 01.04.-07.04.2014, 09.04.-11.04.2014, 02.06.-04.06.2014, 20.05-30.05.2014, 16.05.2014 a
19.05.2014, ktorých pravosť žalobca poprel a uviedol, že ich nikdy nevypísal a ani nepodpísal, a zároveň
tvrdil, že tlačivo na dovolenku malo u žalovaného aj iný formát a grafickú úpravu ( čl. 507).

25. Žalobca predložil faktúry, ktorými boli refakturované náklady za mesiace 10, 11, 12/2013 len za

ubytovanie, prenájom motorového vozidla a poplatky za trajekt pre celú skupinu žalobcu.

26. Z tlačiva označeného ako Zoznam prítomných vyplýva, že toto mal podpisovať stavbyvedúci
(preložené do slovenčiny), v angličtine Projectmanager (č.l. 555).

27. Žalobca poukazoval na to, že cestovné príkazy vypisoval a odovzdával vypísané rukou za obdobia
od septembra 2013 do 23.12.2013, vyplnené podľa pokynov len čiastočne (predložil na čl. 543-554).
Podľa emailu od P. z 26.01.2014 mal dostať žalobca cestovný príkaz v Exceli, ktorý bude treba vypísať
v počítači bez sumy (45,-eur) a poslať J. na mail, on to prepočíta a pošle ho naspäť aj so sumami a tento
mal žalobca už vypísať ako originál, do kópie mal žalobca dať aj L. (zrejme pracovníčku žalovaného).

Podľa emailu od Anny R. z 03.02.2014 podľa pokynu od p. B. bolo v cestovnom príkaze povinnosťou
zamestnanca vyplniť len kolónky 1 a 6 (tj. zodpovedajú na tlačivo rubrike: meno a priezvisko a plán
cesty) a na cestovnom účte kolónky 2, 3 a 4 ( tj. zodpovedajú na tlačivo rubrike : dátum, odchod- príchod
a použitý dopravný prostriedok). Ostaté podľa pokynu vyplniť netreba a začínajúc rokom 2014 ich treba
zasielať takto vyplnené p. B. vždy prvý piatok v mesiaci (viď aj čl. 245 -248).

28. Žalobca predložil ďalej email z 15.05.2014, kde bol povolaný prísť na firmu nakladať nábytok a iné
veci z garáže do Poľska, dochádzku za máj 2014 posielal žalobca p. V. mailom z 30.05.2014, pričom
bolo evidovaných len 16 odpracovaných hodín len v Soblahove (pozn. súdu nárok za máj 2014 nie je
predmetom konania).

29. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom v rozhodnom čase, V pracovnej zmluve je
zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce,

na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť
obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté
v kolektívnej zmluve.

Podľa § 57 Zákonníka práce v znení účinnom v rozhodnom čase, Zamestnávateľ môže zamestnanca

vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na
nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva
priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na
pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu
podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal.

Podľa § 97 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom v rozhodnom čase, Práca nadčas je práca
vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždennýpracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca
rozvrhu pracovných zmien.

Podľa § 97 ods. 5 Zákonníka práce v znení účinnom v rozhodnom čase, Prácu nadčas môže
zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom len v prípadoch prechodnej a naliehavej
zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi
dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok

medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín.

Podľa § 97, ods. 9 a 10 Zákonníka práce v znení účinnom v rozhodnom čase, Rozsah a podmienky
práce nadčas určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov. Zamestnanec môže v
kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín.

Podľa § 99 Zákonníka práce v znení účinnom v rozhodnom čase, Zamestnávateľ je povinný viesť
evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej
pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom
zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.

Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom v rozhodnom čase, Zamestnávateľ je povinný
poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa § 121 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom v rozhodnom čase, Za prácu nadčas patrí
zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného

zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a
mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku.

Podľa § 122 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom v rozhodnom čase, Za prácu vo sviatok
zamestnancovipatrídosiahnutámzdaamzdovézvýhodnenienajmenej50%jehopriemernéhozárobku.

Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého
odpočinku zamestnanca v týždni.

Podľa § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce v znení účinnom v rozhodnom čase, Priemerný zárobok
na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej

zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom
v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu
časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3 ) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas
neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok

predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k
prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého
štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce v znení účinnom v rozhodnom čase, Ak nemohol zamestnanec

vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2,
zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa § 145 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom v rozhodnom čase, Zamestnávateľ poskytuje
zamestnancovi za podmienok ustanovených osobitným predpisom cestovné náhrady, náhrady

sťahovacích výdavkov a iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení pracovných povinností.
Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

Podľa § 132 Zákonníka práce, Ustanovenia § 129 až 131 sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované
zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení účinnom v rozhodnom
čase, Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu,

miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj
ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy
zamestnanca.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení účinnom v rozhodnom čase,

Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, c) stravné, d) náhrada preukázaných potrebných
vedľajších výdavkov, e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny
do miesta pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu
rodinynaúzemíSlovenskejrepubliky,akpodľaurčenýchpodmienokpracovnácestatrváviacakosedem

po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne
v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší
čas, najdlhšie však za jeden mesiac.

Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení účinnom v

rozhodnom čase, Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok
ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej
cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma a) 5 až 12
hodín, b) nad 12 hodín až 18 hodín, c) nad 18 hodín. Sumu stravného pre časové pásma podľa odseku
1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej

len „ministerstvo"); opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení účinnom v rozhodnom
čase, Na poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách vrátane iných náhrad a
vyšších náhrad sa vzťahujú ustanovenia § 3 až 9 , ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 13 ods. 1 a 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení účinnom v rozhodnom
čase, Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej
pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene.
Stravné v eurách alebo v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej

cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej
cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma a) do 6 hodín vrátane, b) nad
6 hodín až 12 hodín, c) nad 12 hodín. (2) Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo financií“).

Podľa § 13 ods. 7, 8, 9 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení účinnom v
rozhodnom čase, (7) Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené
bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na
zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ

stravné určené podľa odsekov 1 až 6 kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za
bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného
pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa odseku 6. (8) Ak
má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane poskytnuté raňajky v rámci ubytovacíchslužieb, zamestnávateľ stravné podľa odsekov 1 až 6 kráti spôsobom ustanoveným v odseku 7.
(9)Zamestnávateľ stravné v eurách alebo v cudzej mene nekráti spôsobom ustanoveným v odsekoch
7 a 8, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré

nezavinil.

Podľa § 36 ods. 6 vety tretej, ods. 7, 8, zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení
účinnom v rozhodnom čase, Pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte sumy stravného ustanoveného v
eurách na cudziu menu a naopak použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou

centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v
ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala. (7)
Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa skočenia pracovnej cesty alebo inej
skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné
dokladypotrebnénavyúčtovanienáhradavrátiťnevyúčtovanýpreddavok,akniejevkolektívnejzmluve,
alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa

určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená.
(8) Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov
vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto
zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so

zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie
však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené
písomné doklady.

Podľa § 1 opatrenia Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z.z., ktorým sa stanovujú základné sadzby

stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, je základná sadzba
stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách v Belgicku 45,- eur, vo
Švédsku 455,- SEK (švédskych korún).

30. V konaní nebolo sporné, že žalobca bol zamestnancom žalovaného v rozhodnom období, za ktoré

si v konaní uplatňuje svoje nároky ( zahŕňajúc obdobie od júna 2013 do septembra 2014) a nebolo
ani sporné, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil v dôsledku výpovede žalovaného ako
zamestnávateľa uplynutím výpovednej doby, tj. dňom 31.12.2014. V konaní nebolo ďalej sporné, že k
pracovnej zmluve boli uzatvorené dva dodatky, pričom pre rozhodné obdobie je podstatný dodatok č. 2
účinný od 01.02.2013, pričom nebola sporná ani počnúc týmto dňom dohodnutá mzda v sadzbe 4,- eur /

hod brutto pre práce na Slovensku a 13,- eur/ hod brutto pre práce v zahraničí. Žalovaný však rozporoval
uplatnený nárok čo do základu, keďže tvrdil, že všetky mzdové nároky (vrátane príplatkov za prácu
nadčas a prácu za sviatok), ako aj všetky cestovné náhrady (žalobca uplatňoval z cestovných náhrad
len nevyplatené stravné, iné cestovné náhrady, ktoré predpokladá zák. č. 283/2002 Z.z. uplatnené
neboli), na ktoré žalobcovi nárok vznikol, mu žalovaný už skôr zaplatil (s výnimkou čiastočného uznania

mzdového nároku za október 2013 v počte 10 neuhradených odpracovaných hodín - k tomu neskôr
v ďalšom odôvodnení). K jednotlivým výškam, sumám uplatnených nárokov tak, ako ich podrobne
špecifikoval žalobca (podrobne vyšpecifikované v odseku 16 vyššie), žalovaný konkrétne námietky
nevzniesol, keď čo do výšky žalovaný nenamietal, že by tieto výpočty boli realizované nesprávne, že by
boli nároky nesprávne matematicky vyčíslené, nenamietal chyby v počtoch. Rozporoval ale konkrétne

skutočnosti týkajúce sa základu uplatnených mzdových nárokov a nárokov na stravné, pre ktoré tieto
nemôžu byť priznané, a k týmto skutočnostiam súd zaujíma nasledovné stanoviská:

31. Najpodstatnejším argumentom žalovaného bolo, že žalobcovi nepatrí mzda a mzdové zvýhodnenie
za prácu nadčas, pretože nevykonával prácu nadčas, táto mu nebola nariadená a ani nebola

vykonávaná so súhlasom žalovaného, ktorý sa ani nemal ako dozvedieť, že žalobca pracuje nad
rámec svojho ustanoveného pracovného času podľa pracovnej zmluvy. Súd sa však s argumentáciou
žalovaného nestotožnil. V konaní vyplynulo, že žalobca pri svojich zahraničných pracovných cestách
pracoval v niektorých prípadoch zahraničných ciest aj viac, než činil jeho ustanovený pracovný čas
podľa pracovnej zmluvy ( 40 hod týždenne, tj. 160 hodín mesačne ), pričom to vyplýva z listín - ako z

tabuliek o výške odpracovaných hodín predložených žalobcom, tak aj tabuliek o výške odpracovaných
hodín predložených žalovaným (kde rovnako sú v niektorých mesiacoch evidované počty i viac než
160 hodín mesačne). Súd má za to, že podmienkou nadčasovej práce nemusí byť vždy tak, ako to
vyplýva z cit. zák. ustanovenia § 97 ods. 1 Zákonníka práce, príkaz zamestnávateľa, postačuje tiežnielen súhlas s takouto prácou, ale aj len samotná vedomosť zamestnávateľa o takejto práci. Prácou
nadčas je i práca nad rozsah ustanovenej týždennej pracovnej doby, ktorú zamestnávateľ nenariadil,
ale ju inicioval zamestnanec. Podmienkou je však súhlas zamestnávateľa, a to aj dodatočný. Súhlas

zamestnávateľa nemusí mať vždy podobu výslovného písomného alebo ústneho súhlasu, ale môže
mať aj podobu mlčky akceptovaného konania zamestnanca, tj. že zamestnávateľ bez pripomienok
akceptuje prácu aj nad rozsah týždenného ustanoveného pracovného času. Podľa názoru súdu, pokiaľ
si zamestnávateľ nepraje, aby zamestnanec pracoval nadčas v prípadoch, keď mu práca nadčas nebola
výslovne nariadená, musí zamestnávateľ, ak zamestnanec chce alebo aj začne pracovať nadčas,

zamestnancovi výslovne zakázať vykonávanie takejto práce, alebo inak jeho konaniu zabrániť. Súhlas
s výkonom práce totiž nemusí byť učinený iba písomne alebo ústne, ale i mlčky a ak má zamestnávateľ
vedomosť o tom, že zamestnanec prácu nadčas vykonáva a pritom k zastaveniu práce nedá príkaz,
výkon takejto práce potom berie na vedomie. Tento názor podľa súdu je možné aplikovať aj na
prejednávanú vec, pričom je tiež v súlade s rozhodnutím, na ktoré odkazoval žalobca (R 37/1964), kde
bolo konštatované, že nariadenou prácou nadčas je i práca vykonávaná síce bez výslovného príkazu,

avšak s vedomím podniku, ktorého vedúci pracovníci presvedčovali svojich podriadených o nutnosti
pracovať nadčas. V prejednávanej veci žalovaný namietal, že žalobcovi práca nadčas nevyplýva z
pracovnej zmluvy a žalobca ani nepreukázal, že by mu práca nadčas bola nariadená, alebo že bola
vykonávaná so súhlasom zamestnávateľa, pričom argumentoval, že prácu nadčas mohol nariadiť alebo
schváliť iba p. Bosgaerd. Súd má za to, vychádzajúc z vyššie uvedených východísk, že práca nadčas

(teda nad týždenný ustanovený pracovný čas), bola vykonávaná so súhlasom žalovaného. V prvom
rade treba konštatovať, že aj z predložených tabuliek dochádzky (aj tých, ktoré predložil žalovaný)
vyplýva, že práca nad ustanovený 40 hodinový pracovný čas, nebola ojedinelá (opakovala sa) a už
len z tohto možno vyvodiť, že takýto stav bol celkom zrejme u žalovaného opakovane akceptovaný.
Žalovaný pritom ani netvrdil, že by tie hodiny nadčas (nad rámec 160 hodinového mesačného času),

ktoré boli zaznamenané v ním predložených tabuľkách, boli osobitným spôsobom žalobcovi nariadené,
pretože vychádzajúc z logiky žalovaného zrejme teda výslovne museli byť nariadené alebo schválené
pánom B., keď ich sám akceptoval. Konkrétne z tabuľky predloženej žalovaným vyplýva, že v mesiacoch
júl 2013, október 2013, január 2014, marec 2014 a júl 2014 aj podľa záznamov žalovaného žalobca
mal pracovať nadčas, žalovaný však ani netvrdil a ani nepreukázal, že by táto ním akceptovaná časť

nadčasových hodín bola osobitne (inak než všetky ostatné, ktoré si uplatnil žalobca) nariaďovaná,
odsúhlasovaná a že by len táto časť nadčasov ním akceptovaných bola tá, o ktorej mal osobitnú
vedomosť pán B.. Súd vychádzal z toho, že práca nadčas bola pracovníkmi vykonávaná, pričom aj
zo zavedeného systému sledovania a kontroly dochádzky (na týždennej báze) vyplýva, že o nej vo
firme žalovaného dlhodobá a permanentná vedomosť musela byť. Nič nebránilo tomu, aby po tom,

čo bola doručená dochádzka žalobcu (ale aj kohokoľvek iného, keďže bolo preukázané, že systém
zasielania dochádzky na týždennej báze emailom sa vzťahoval aj na iných členov pracovných skupín)
žalovanému za jeden týždeň s evidentnou prácou nad rámec 8 hodín denne, ak žalovaný nesúhlasil
s takýmto postupom, aby dal výslovný pokyn k tomu, že sa má pracovať najviac 8 hodín denne a
nie viac. Žiaden takýto výslovný príkaz však nebol ani tvrdený. V konaní bolo preukázané, a to

výpoveďou žalobcu, výpoveďou pani Q., výpoveďou svedka F. a P., ktoré boli zhodné, že dochádzka
sa na prácach v zahraničí evidovala do tlačiva pravidelne na týždennej báze, pričom jedno tlačivo s
dochádzkousapodpísanézasielaloemailomsekretárke,pričomsvedkyňaQ.áuviedla,žedochádzkasa
poctivo kontrolovala a porovnávala sa dochádzka zaznamenaná pracovníkmi na tlačive s dochádzkou
zaznamenanou projektovým manažérom, ktorý jej tiež svoje tlačivo o dochádzke každý týždeň zasielal.

Pokynykzasielaniudochádzkytýmtospôsobompritomvyplynuliajzpredloženýchemailov(emailp.Q.).
Ak žalovaný namietal, že dochádzku s nadčasovými hodinami mohol schváliť len p. B., súd konštatuje,
že bolo preukázané, že dochádzka sa zasielala na emailové adresy jednotlivých pracovníčok, ktoré
dochádzku spracúvali (toto bola aj úloha svedkyne Q. tak, ako sa sama vyjadrila jej úlohou bola kontrola
odpracovaných hodín, pričom vo výpovedi podrobne opísala, ako kontrola prebiehala), pričom aj výzvy

na zaslanie dochádzok adresované žalobcovi opakovane smerovali z emailu jednotlivých pracovníčok -
sekretárok, ktoré žiadali zaslať dochádzku za jednotlivé mesiace na ich emaily. Okrem toho v jednom z
predložených emailov p. Q. sa dokonca výslovne uvádzalo, že bude preplatených len toľko hodín, koľko
bude doručených na jej email. Preto je celkom zrejmé, že štandardným, zaužívaným a opakovaným
systémom na doručovanie dochádzky bolo jej zasielanie pracovníčkam žalovaného, ktoré dochádzku

spracúvali, v opačnom prípade by nebola určite ani motivácia zamestnancov doručovať dochádzku
niekam inam, ak by vedeli, že by v rozpore s pokynom doručená dochádzka niekomu inému, znamenala
nepreplatenie hodín. Z ničoho nevyplýva, že by dochádzka, teda tlačivá s odpracovanými hodinami
mali byť zasielané priamo p.B., pričom si len celkom ťažko možno predstaviť, že v spoločnosti by ajtakúto administratívu zastrešoval zástupca majúci inak podľa generálnej plnej moci skôr kompetencie
konateľa (ktorý naviac dobre nerozumie slovenčine), bez toho, aby táto bola delegovaná na iných
pracovníkov spracúvajúcich mzdu, či pripravujúcich personálne podklady. Opakovane a dlhodobo bola

dochádzka k spracovaniu zasielaná na emaily sekretárok, bez toho, aby bol žalobca napomenutý, že ich
posiela nesprávnej osobe, takýto stav bol teda akceptovaný. Až počas tohto súdneho konania žalovaný
namietal, že zasielanie dochádzky (aj to len vo vzťahu k práci nadčas) na email sekretárok vlastne
nemá žiadnu relevanciu, lebo všetky nadčasové hodiny musel schvaľovať p. B., čo sa súdu javí ako
účelové.Zpredloženýchemailovtiežvyplýva,žesekretárkynielenžeprijímalidochádzkyodpracovníkov

zo zahraničia, ale aj udeľovali pokyny (p. Q. sama uviedla, že jej úlohou bol aj manažment pracovných
skupín), zasielali vzorové tlačivá a komunikácia s pracovníkmi v zahraničí prakticky prebiehala emailom
len na úrovni sekretariátu. Preto sa súdu javí ako účelové tvrdenie, že tieto osoby neboli poverené
na schvaľovanie dochádzky, či udeľovanie pokynov, keď podklady k spracúvaniu dochádzky sami tieto
sekretárky od žalobcu vyžadovali doručovať výslovne a načas. Ak svedkyňa Q. kontrolovala v rámci
svojej kompetencie dochádzku, sumarizovala a porovnávala počet odpracovaných hodín a opakovane

uvádzala, že všetko, čo sa robilo, bolo podľa pokynov a s vedomím či pod kontrolou p. B., potom aj
zavedený systém o evidencii dochádzky celkom zrejme musel fungovať s jeho dohľadom. Súd preto má
za to, že nemožno nič vyčítať žalobcovi, ak za takéhoto stavu doručoval počet odpracovaných hodín
emailami na pracovníčky - sekretárky žalovaného, pričom v konaní nebolo zistené, že po doručení
ktorejkoľvek týždennej evidencie pracovného času by bol ktokoľvek od žalovaného namietal, že žalobca

neodôvodnene pracuje nad rámec svojho Xhodinového pracovného času. Dokonca aj osobne p. B.
muselo byť zrejmé, že žalobca opakovane pracuje aj viac, než je jeho ustanovený týždenný pracovný
čas (a to aj nad rámec hodín nadčas, ktoré pripúšťa Zákonník práce), keď zo vzájomnej komunikácie
žalobcu a p. B. vyplýva, že tento sám potvrdil, že mu toľko hodín v jednom mesiaci nemôžu preplatiť,
a že sa musí vykonať kompenzácia v nasledujúcich mesiacoch. On sám musel mať potom vedomosť,

že sa v spoločnosti, ktorú riadi, realizuje práca nadčas (dokonca v rozsahu zrejme väčšom, než je
podľa pracovnoprávnych predpisov prípustné) a ani pri takejto výslovnej vedomosti nezakročil a túto
prax nezakázal. To, že sa štandardne pracovalo denne na zahraničných pracovných cestách viac než
8 hodín (pravidelne 10 hodín), potvrdil aj svedok F. a P.. Neobstojí pritom tvrdenie žalovaného, že oni
boli živnostníci, a preto ich tvrdenia v tomto smere sú irelevantné. To, že rovnaký pracovný režim

čo do pracovného času pre živnostníkov aj žalobcu ako zamestnanca, teda aj v rozsahu svedkami
- živnostníkmi deklarovaného pracovného času v rozsahu 10 hodín denne, bol žalovanému zrejmý,
osvedčuje aj fakt, že to bol žalobca, ktorý bol opakovane šéfom ich pracovnej skupiny a bol za nich
zodpovedný, dohliadal aj na ich prácu, kontroloval ich, tlmočil im, a teda sa od neho muselo vyžadovať,
že jeho pracovný režim sa skôr bude prispôsobovať pracovnému režimu členov jeho skupiny, ktorých

riadil. Žalovaný musel vedieť, že títo majú rovnaký režim bez ohľadu na to, či sú zamestnanci alebo
živnostníci, nakoľko, podľa nerozporovaných tvrdení žalobcu, im žalovaný pridelil vždy jedno služobné
auto, a preto robili vždy všetci rovnako, aby sa mohli spoločne doviezť na stavbu aj odviezť zo stavby
na spoločné ubytovanie. Režim živnostníkov a žalobcu ako zamestnanca sa preto prekrýval, a preto
sú relevantné aj tvrdenia svedkov - živnostníkov, že sa robilo štandardne viac než 8 hodín denne, a

to aj soboty, keď títo (zhodne so žalobcom) potvrdili, že sa robilo tak, ako bolo treba, aby sa všetko
stihlo načas tak, ako sa vyžadovalo. Z vyššie uvedených dôvodov preto treba uzavrieť, že hodiny,
ktoré odpracoval žalobca nad rámec svojho podľa pracovnej zmluvy ustanoveného pracovného času,
je potrebné považovať za prácu nadčas, s ktorou sa spájajú mzdové nároky v zmysle § 122 ods. 1
Zákonníka práce, a síce mzda a mzdové zvýhodnenie, ktoré, nakoľko nebola preukázaná iná dohoda, sa

čo do výšky riadi týmto zákonným ustanovením (tj. 25% priemerného zárobku). Ak žalovaný namietal, že
práca nadčas musí vyplývať z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času, pričom žalovaný neurčil
vopred rozvrhnutie pracovného času, a teda, že by z tohto dôvodu nemalo ísť o prácu nadčas, k
tomuto argumentu súd uvádza, že len samotná skutočnosť, že zamestnávateľ týždennú pracovnú dobu
nerozvrhol, neznamená, že by zamestnancova práca nad stanovenú týždennú pracovnú dobu (40 hod)

povahu práce nadčas stratila. Ak zamestnanec za tejto situácie pre zamestnávateľa prácu vykonáva,
jedná sa o výkon práce vyplývajúci z existujúceho pracovného pomeru a ak presiahne takto vykonaná
práca z časového hľadiska stanovenú týždennú pracovnú dobu, ide vždy o prácu nadčas (ak sú splnené
podmienky,žeideoprácukonanúnapríkazzamestnávateľa,alebosjehosúhlasom,resp.vnadväznosti
na vyššie uvedené, ak ide o prácu, kde súhlas zamestnávateľ vyjadril tým, že túto prácu dlhodobo

pravidelne mlčky bez výhrad akceptuje). Preto ani táto argumentácia na prijatom závere súdu nemôže
nič zmeniť.32. Čo sa týka počtu odpracovaných hodín nadčas, za ktoré si žalobca uplatnil mzdu a mzdové
zvýhodnenie za jednotlivé mesiace, žalobca pri určovaní výšky mzdy nadčas, vychádzal jednak z ním
predložených tabuliek odpracovaných hodín (kde porovnanie s tabuľkou žalovaného vykonal súd v

odseku 18), jednak zo stavebného denníka a ohľadom práce vo Švédsku aj zo zoznamu prítomných
podpísaného stavbyvedúcim na mieste stavby. Súd konštatuje, že vo všetkých mesiacoch, za ktoré si
žalobca počet hodín uplatnil podľa svojej špecifikácie, sú počty odpracovaných hodín vyplývajúce zo
všetkých týchto dokumentov v zhode (z každého dokumentu za daný mesiac vyplýva zhodný počet ním
odpracovaných hodín). Žalovaný neakceptoval takto predložené záznamy o odpracovaných hodinách

a predložil svoje záznamy evidujúci nižší počet odpracovaných hodín (bližšie k tomu odsek 18). Súd
uvádza, že ani ohľadom tejto časti neuznal argumentáciu žalovaného ako dôvodnú. Žalovaný ohľadom
svojej predloženej excelovskej tabuľky v prvom rade neuviedol, z čoho, z akých podkladov, tieto jeho
záznamy vychádzajú, z čoho vychádzal pri zostavovaní tabuľky evidovanej žalobcom odpracovaný
počet hodín. Nepredložil podklady, z ktorých vychádzajú tam zaznamenané údaje, napr. aspoň
kontrolnú dochádzku, ktorú mal žalovanému zasielať tiež na týždennej báze vždy zahraničný partner,

pre ktorého žalobca vykonával práce a s ktorou sa dochádzka doručovaná zamestnancami každý
týždeň porovnávala a po porovnaní si žalovaný zaevidoval zhodujúce sa počty podľa oboch doručených
dokumentov. Narozdiel od toho, žalobca predložil hneď dva podklady, kde sa počty rovnako zhodujú,
čím sa tento jeho postup už len týmto javí pre súd dôveryhodnejší, nakoľko si za takého stavu len
ťažko možno predstaviť, že by žalobca mohol dodatočne počty hodín v excelovskej tabuľke upravovať

a navyšovať, keď sú tieto zaznamenané aj na iných dvoch od seba nezávislých dokumentoch. Naproti
tomu, ak žalovaný nepredložil podklady, z ktorých čerpal pri spracovaní „svojej“ tabuľky, možno
prisvedčiť žalobcovi, že si mohol tieto údaje v tabuľke upravovať podľa svojej potreby aj dodatočne.
Žalovaný mal v konaní problém s tým, že žalobca predložil stavebný denník, keď sa tento podľa tvrdení
žalovaného u neho nikdy neviedol. Svedok F. uviedol, že sa stavebné denníky viedli, tam, kde sa

to vyžadovalo a písali ich stavbyvedúci, svedok JW.a uviedol, že sa najskôr sa neviedli, neviedli sa
určite vo Švédsku a potom sa to začalo vyžadovať, v Belgicku sa ale už viedli. Žalobca uvádzal, že
sa viedli vždy, dokonca bol poverený ich aj sám pre žalovaného zakupovať a na preukázanie svojich
tvrdení ich k jednotlivým mesiacom aj priložil aj so zaznamenaným počtom odpracovaných hodín. I keď
výpovede svedkov neboli jednotné a nepreukazujú komplexne, kedy a pri ktorých pracovných cestách sa

denníky museli písať, tieto výpovede už sami osobe vyvracajú tvrdenie žalovaného, že sa u neho nikdy
žiadne stavebné denníky neviedli. Zhrnúc uvedené, výpoveďami svedkov bolo zistené, že v Belgicku
sa denníky u žalovaného povinne viedli (P.), vo Švédsku sa povinne u žalovaného určite neviedli (P.)
a inak sa povinne viedli tam, kde sa to vyžadovalo (F.), čiže nie je vylúčené, že sa to vyžadovalo aj
inde (napr. v Maďarsku, ku ktorému žalobca denníky na preukázanie tejto skutočnosti aj predložil). Niet

dôvodu preto neakceptovať povinne vedené denníky z Belgicka a tiež predložené denníky z Maďarska,
v ktorých prípadoch sa záznamy o počte odpracovaných hodín zhodujú s počtom odpracovaných
hodín v žalobcom predloženej tabuľke, a teda ak sa zhodujú počty v tabuľke vedenej žalobcom a
v stavebnom denníku vedenom pre žalovaného, potom takéto údaje súd považuje za dôveryhodné.
Okrem toho treba vo vzťahu k dôveryhodnosti údajov o počte odpracovaných hodín v Belgicku uviesť,

že počet hodín za prácu v Belgicku v mesiaci október 2013 a počet hodín za prácu v Belgicku v
mesiaci november 2013 (v iných mesiacoch uplatnených žalobou žalobca v Belgicku ani nepracoval),
bol schválený žalovaným, keď celkový počet odpracovaných hodín v Belgicku (a teda aj nadčasových)
za október 2013 schválil výslovne p. B., a to mailom z 11.11.2013 (čl. 391 + 488) v počte 197 hod
(teda presne podľa záznamov žalobcu) a celkový počet odpracovaných hodín v Belgicku (a teda aj

nadčasových) za november 2013 schválila p. Q. počte 118 hod (teda presne podľa záznamov žalobcu),
a to mailom z 02.12.2013 (čl. 378),pričom táto uviedla „ďakujem Peťo, sedí nám to, máte po 178 hod“
pozn. súdu (118 v Belgicku + 60 vo Švédsku). Teda táto pracovníčka celkom zrejme po porovnaní so
svojimi záznamami skonštatovala, že počet hodín sedí, pričom tento spôsob odsúhlasovania hodín zo
strany sekretariátu súd už vyhodnotil ako akceptovateľný vzhľadom na zavedenú prax u žalovaného

v predošlom odseku. Čo sa týka vedenia počtu odpracovaných hodín vo Švédsku, vo vzťahu k tejto
evidenciitrebauviesť,žepodstatnejšienežzáznamyvstavebnýchdenníkoch(čiichužviedolžalobcazo
svojejiniciatívy,alebopovinnenapokynžalovaného),súzoznamyprítomnýchsevidovanoudochádzkou
žalobcu za jednotlivé mesiace, kde rovnako počet hodín každý mesiac presne zodpovedá počtu hodín
podľa tabuliek o počte odpracovaných hodín za jednotlivé mesiace predložených žalobcom. Žalovaný

mal vo vzťahu k týmto záznamom - tlačivo „Zoznamom odpracovaných hodín“ problém s tým, že
neboli podpísané oprávnenou osobou. Súd sa ale ani s týmto argumentom žalovaného nestotožnil.
Všetky tieto listiny boli podpísané na mieste označenom ako „podpis vedúceho stavby/ signature of the
projectmanager“, väčšinou podpísané E., resp. N. Q., resp. B. U., resp. inou osobou, ktorej podpis nieje čitateľný. Ak žalovaný uvádzal, že nemožno akceptovať podpis X. E., lebo mal byť údajne prepustený
pre podvádzanie, súd konštatuje, že táto argumentácia neobstojí a navyše ani nebola táto skutočnosť
preukázaná. Ak tvrdil žalovaný, že nik iný ako len p. B. nemohol podpisovať odpracované hodiny,

ani s týmto sa súd nestotožnil. Z predloženej emailovej komunikácie, a to konkrétne z emailu p. Q.
označenej ako Nariadenie z 20.04.2014 vyplynulo, že dochádzku boli zamestnanci povinní nechať
podpísaťprojektovýmmanažéromatakútopodpísanújuajposielať avprípade,žebybolsichpodpisom
problém, mali striktne trvať na tom, aby ju podpísali aj pod vyhrážkou, že v prípade nepodpísania sa
na druhý deň do práce nenastúpi. Sama pritom označovala osobu zodpovednú za podpísanie osobu

projektového manažéra, čo zodpovedá označeniu na tlačive signature of the projectmanager, na ktorom
mieste každá jedna prezenčná listina aj bola podpísaná. Aj svedkovia P. a F. potvrdili, že osobou, ktorá
podpisovala dochádzku, bola šéfmontér, ktorým bol aj X. E. (svedok P.) a rovnakú osobu ako oprávnenú
na podpisovanie dochádzky označil ako svedok F., pričom ho označil ako stavbyvedúceho, bauleitera.
V maili z 14.04.2014 bol pokyn, že zoznam prítomných sa mal dať šéfmontérovi. Z uvedeného jasne
vyplýva,žeosobou,ktorábolaoprávnenápotvrdzovaťvzahraničípočetodpracovanýchhodín(bolpodľa

pokynov žalovaného samotného) šéfmontér (označený v emaili z 14.04.2014), resp. projektmanažér
(označený v emaili z 20.04.2014), pričom z výpovede svedkov i žalobcu vyplynulo, že táto osoba bola
označovaná aj ako stavbyvedúci (alebo bauleiter z nemčiny), čo všetko zodpovedá označeniu na tlačive
„podpis stavbyvedúceho/signature od projectmanager“. Tá istá zodpovedná osoba sa potom označovala
rôzneviacerými„funkciami“akostavbyvedúci(zoslovenčiny),projektomanažér(zangličtiny),bauleiter(z

nemčiny)čišéfmontér,podstatnébolo,žepraxužalovanéhozavedenávyžadovalastriktnépodpisovanie
dochádzky touto osobou. Nepochybné pritom je, že touto osobou (nech už ju označíme akokoľvek)
nebol p. B., ktorý ako jediný mal podľa žalovaného kompetenciu ohľadom schvaľovania dochádzky, ktorý
v zahraničí so žalobcom nikdy nebol prítomný, ale že to bola osoba prítomná v zahraničí na stavbe,
ktorá mala počas prác jednotlivé skupiny pracovníkov na starosti, prideľovala robotu, kontrolovala

práce, dohliadala, zabezpečoval materiál a iné, tak ako to opísali svedkovia. Na jednej strane žalovaný
akceptoval a vyslovene vyžadoval podpisy týchto osôb na zozname prítomných zaznamenávajúcich
dochádzku, na druhej strane počas konania, podľa názoru súdu účelovo, spochybňuje prax, ktorú
sám zaviedol a dlhodobo uplatňoval. Ako nepochopiteľný sa v tomto kontexte javí pokyn samotného
žalovaného (email z 14.04.2014), kde vyslovene prikazuje, že na tlačive pre evidenciu dochádzky

„hlavne nemajú byť žiadne podpisy“ (pričom súčasne podľa nerozporovaného tvrdenia žalobcu bol
udelený žalovaným zákaz podpisovania zoznamov prítomných aj v čase prebiehajúcich kontrol na
stavbách,čokorešpondujespokynomdanýmemailomz02.04.2014„papiere,naktorýchbudúnapísané
hodiny, nebudú podpísané“) a následne na to dňa 20.04.2014 dáva nariadenie, aby sa striktne trvalo
na podpise šéfmontérom. Za danej situácie pokyny žalovaného nepochybne už ani pre samotných ich

prijímateľov nemohli byť prehľadné a podľa názoru nemožno akceptovať, ak sa túto situáciu žalovaný
snaží teraz využiť vo svoj prospech. Je zrejmé, že takto stavbyvedúcim, resp. projektovým manažérom
podpisované tlačivá žalovaný od žalobcu dostával, pričom nebolo tvrdené, ani preukázané, že by
čokoľvek takémuto postupu bolo zo strany žalovaného vytýkané, že by namietal, že osoba, ktorá ich
podpisuje (najčastejšie P. E.), ich nie je oprávnená podpisovať. V čase kontrol na stavbách bol

žalovanýpritomsámochotnýichakceptovaťajnepodpísané,keďkichnepodpisovaniudalsámvýslovný
pokyn, a potom argumentácia žalovaného produkovaná v konaní, že ich ani podpísané oprávnenou
osobou nemožno akceptovať, sa javí ako nepochopiteľná. V neposlednom rade, ak žalovaný tvrdil, že
zoznamy prítomných podpisovali neoprávnené osoby, potom počet tam zaznamenaných hodín nemal
akceptovať vôbec a nie zvoliť taký postup, že časť odpracovaných hodín (riadneho pracovného času,

resp. v niektorých mesiacoch aj časť nadčasových hodín) uzná a preplatí a zvyšok (v rozsahu zvyšnom
uplatnenom žalobcom v tomto konaní) nepreplatí a argumentuje, že záznamy podpísala neoprávnená
osoba nemajúca kompetenciu dochádzku schvaľovať. Okrem toho treba dodať, že ohľadom hodín za
december 2013 ( mail z 07.01.2014 č.l. 360) sám žalovaný, prostredníctvom p. Q. ktorej náplňou
práce bola kontrola dochádzky, vychádzal z údajov o počte odpracovaných hodín v počte 180 hod

(uvádzalo sa „mali by ste mať po 180 hodín a žiadala to od žalobcu potvrdiť), čo korešponduje so
zoznamom prítomných ( čl. 49-51) podpísaným X. E., a teda takto zaevidovaný a schválený počet
odpracovaných hodín zrovna v tomto mesiaci pre žalovaného problematický nebol. To isté v mesiaci
marec 2014, vykazovaný počet hodín podľa zoznamu prítomných podpísaného X. E. (šl. 77-80) v počte
254 hod, bol presne v tomto rozsahu schválený p. B. emailom z 09.10.2015, ktorý bol uzrozumený

s týmto počtom, nenamietal a schválil spôsob vyúčtovania „vyúčtovanie je pre mňa v poriadku“. I
napriek tomu žalovaný tento počet odpracovaných hodín podľa výplatnej pásky žalobcovi nevyplatil a
vyplatil menej, než sám predtým žalobcovi odobril. Súd preto uzavrel, že niet dôvodu nevychádzať
zo žalobcom predložených počtov odpracovaných hodín zaevidovaných v podpísaných Zoznamochprítomných za jednotlivé mesiace, keď to opäť zodpovedá pokynom a praxi zavedenej a uplatňovanej
žalovaným v rozhodnom období. Tieto sú dokladmi o tom, v akom rozsahu bola v jednotlivých mesiacoch
práca pre žalovaného vykonávaná a nakoľko sú podpísané oprávnenou osobou, súd nemal dôvod

pochybovať o tom, že práca v rozsahu tam potvrdenom, bola žalobcom aj vykonaná. K dochádzke
evidovanej v excelovských tabuľkách, ktorú predložili obe strany (každý však mal v nich evidovaný
rozdielny počet odpracovaných hodín - odsek 18) súd ešte dodáva, že z pripojených emailov vyplýva, že
žalobca žalovanému emailom zo zahraničia zasielal aj svoje uvedené excelovské tabuľky s dochádzkou
a ani proti zaznamenávaniu dochádzky touto formou teda žalovaný nič nenamietal a takúto formu

akceptoval (email z 03.02.2014 na č.l. 353 -354), keď žalobca tvrdil, že dokonca žalovaný od januára
2014 nariadil sám zasielať mu evidenciu v takýchto excelovských tabuľkách. Okrem toho treba dodať,
že sám žalovaný udelil pokyn, aby sa na excelovských tabuľkách s dochádzkou, ktoré mu zamestnanci
sú povinní posielať, presne označoval projekt, číslo projektu (email „Nariadenie“ z 20.04.2014 od p.Q.,
kde sa uvádza, že nebudú akceptované iné dochádzkové listy ako v exceli, na ktorom bude uvedené
správne číslo projektu). Žalobcom predložené excelovské tabuľky s evidovanou dochádzkou sú presne

týmto spôsobom označované, kdežto žalovaným predložené excelovské tabuľky s dochádzkou žalobcu
už tieto náležitosti, ním samým vyžadované pod podmienkou ich akceptovateľnosti, ani nespĺňajú. Ak
sa v objednávke B B uvádzalo, že prístup na pracovisko bude možný len od pondelka do piatku, toto
tvrdenie sa ukázalo v kontexte ostatných dôkazov ako nepravdivé, keď aj svedok P. uviedol, že sa robilo
vždy podľa dohody, a to aj v soboty 8 hodín a početné záznamy o prácach v sobotu vyplývajú aj z

podpísaných zoznamov prítomných, ktoré sa žalovanému zasielali na týždennej báze a nebolo zistené,
že by žalovaný proti práci aj mimo dní pondelok- piatok čokoľvek namietal, alebo že by ju zakázal.

33. Ak žalovaný namietal, že žalobca si mal niekedy dopísať aj hodiny, ktoré neodpracoval, táto
skutočnosť síce bola spomenutá aj svedkami, ale nebolo preukázané, kedy sa tak konkrétne stalo, ako

to bolo riešené a že sa tak stalo aj v mesiacoch, za ktoré sú uplatnené nároky v tomto konaní. Preto
nemožno len z tohto dôvodu žalobcom predložené prehľady dochádzky neuznať. Ak žalovaný namietal,
že žalobca si neplnil riadne svoje pracovné povinnosti, či porušoval pracovnú disciplínu, toto rovnako
nemôžezavážiť,pretoženikdynebolžalobcapreporušovaniepracovnejdisciplínyriešený,napomenutý,
uvedené preto nemôže byť dôvodom pre akékoľvek „krátenie“ či nepriznanie mzdy. Tiež len ťažko si ale

možno predstaviť, že by žalovaný dával žalobcovi opakované šance, ako to bolo v konaní prezentované
(aj v čase, keď sám chcel odísť, žalovaný sa s ním nedohodol na skončení pracovného pomeru a vyslal
ho na ďalšiu zahraničnú pracovnú cestu), ak by tento závažne porušoval pracovnú disciplínu a žalovaný
by nebol ochotný takéto jeho správanie ďalej akceptovať, alebo ak by s jeho prácou bol nespokojný.
Ak žalovaný namietal, že všetky hodiny boli žalobcovi vyplatené, pretože k takémuto záveru dospel aj

inšpektorát práce, súd konštatuje, že z jeho záverov vychádzať nemožno a súd ani nimi nie je viazaný.
Inšpektorát práce ani nemohol skonštatovať nič iné, než len to, čo skonštatoval, keď podľa protokolu
vyplatenie mzdových nárokov kontroloval podľa listín predložených žalovaným, teda mal k dispozícii len
dochádzku žalobcu tak, ako ju viedol žalovaný, súčasne už bez toho, aby mal k dispozícii tie listiny od
žalobcu, ktoré sú s nimi navzájom v rozpore. Konečné vyhodnotenie tohto rozporu by i tak inšpekcia

nebola oprávnená učiniť, keďže tak môže učiniť iba súd, pre ktorý však závery inšpekcie (vychádzajúce
pritom naviac len z jednostranne predložených podkladov) nie sú rozhodujúce a súd po komplexnom
vyhodnotení dokazovania môže dospieť k odlišnému záveru.

34. Čo sa teda mzdových nárokov v tejto časti týka (teda nevyplatená mzda, mzdové zvýhodnenie za

prácu nadčas a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a namietané nesprávne priznanie sadzby
hodinovej mzdy), súd uzavrel nasledovné:
V mesiaci jún 2013 bolo preukázané odpracovania 200 hod, žalovaný vyplatil len 160 hod, tj.
nevyplatených bolo 40 hod, ktoré je potrebné považovať vzhľadom na všetko vyššie uvedené za prácu
nadčas, za ktorú patrí mzda ako aj mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas. Žalovaný nenamietal nárok

vyčíslený v sume 650,- eur za tento mesiac čo do výšky (že by nebol správne vypočítaný), pričom nebolo
sporné, že v tento mesiac žalobca pracoval v zahraničí, a teda hodinová sadzba mzdy bola 13 eur podľa
dodatku č. 2.

V mesiaci júl 2013 bolo preukázané odpracovanie 80 hod v Maďarsku a 200 hod vo Švédsku, spolu

280 hod, žalovaný vyplatil len 176 hod, tj. nevyplatených bolo 104 hod. Z toho za prácu vo sviatok
05.07.2013 pripadá 10 hodín, za ktoré patrí mzda aj mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a zvyšok
94 hodín je prácou nadčas, za ktorú patrí mzda aj mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas. Žalovaný
nenamietal nárok vyčíslený v sume 1.722,50 eur za tento mesiac čo do výšky (že by nebol správnevypočítaný), pričom nebolo sporné, že v tento mesiac žalobca pracoval v zahraničí, a teda hodinová
sadzba mzdy bola 13 eur podľa dodatku č. 2.

V mesiaci október 2013 bolo preukázané odpracovanie 197 hod v Belgicku, žalovaný vyplatil len 184
hod, tj. nevyplatených bolo 13 hod., ktoré je potrebné považovať vzhľadom na všetko vyššie uvedené za
prácu nadčas, pričom 10 hod žalovaný v konaní uznal. 13 hodín je prácou nadčas, za ktorú patrí mzda
aj mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas. Žalovaný nenamietal nárok vyčíslený v sume 81,25 eur (po
zohľadnení časti zaplatenej na pokyn inšpektorátu) za tento mesiac čo do výšky (že by nebol správne

vypočítaný), pričom nebolo sporné, že v tento mesiac žalobca pracoval v zahraničí, a teda hodinová
sadzba mzdy bola 13 eur podľa dodatku č. 2.

V mesiaci november 2013 bolo preukázané odpracovanie 118 hod v Belgicku a 60 hod vo Švédsku,
spolu 178 hod, žalovaný vyplatil len 160 hod, tj. nevyplatených bolo 18 hod.. Z toho za prácu vo
sviatok 01.11.2013 pripadá 10 hodín, za ktoré patrí mzda aj mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok

a zvyšok 8 hodín je prácou nadčas, za ktorú patrí mzda aj mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.
Žalovaný nenamietal nárok vyčíslený v sume 325,- eur za tento mesiac čo do výšky (že by nebol správne
vypočítaný), pričom nebolo sporné, že v tento mesiac žalobca pracoval v zahraničí, a teda hodinová
sadzba mzdy bola 13 eur podľa dodatku č. 2.

V mesiaci december 2013 bolo preukázané odpracovanie 180 hod vo Švédsku, žalovaný vyplatil len
112 hod, tj. nevyplatených bolo 68 hod., 8 hodín je prácou v riadnom ustanovenom pracovnom čase
(robilo sa len 3 prac. týždne), 60 hodín je prácou nadčas, za ktorú patrí mzda aj mzdové zvýhodnenie
za prácu nadčas. Žalovaný nenamietal nárok vyčíslený v sume 1.079,- eur, za tento mesiac čo do
výšky (že by nebol správne vypočítaný), pričom nebolo sporné, že v tento mesiac žalobca pracoval v

zahraničí, a teda hodinová sadzba mzdy bola 13 eur podľa dodatku č. 2.

V mesiaci január 2014 bolo preukázané odpracovanie 230 hod vo Švédsku, žalovaný vyplatil len
168 hod, tj. nevyplatených bolo 62 hod.. Z toho za prácu vo sviatok 06.01.2014 pripadá 10 hodín, za
ktoré patrí mzda aj mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a zvyšok 52 hodín je prácou nadčas, za

ktorú patrí mzda aj mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas. Žalovaný nenamietal nárok vyčíslený v sume
1.040 ,- eur za tento mesiac čo do výšky (že by nebol správne vypočítaný), pričom nebolo sporné, že v
tentomesiacžalobcapracovalvzahraničí,atedahodinovásadzbamzdybolaXXeurpodľadodatkuč.2.

Vmesiacifebruár2014bolopreukázanéodpracovanie 130 hodvoŠvédsku,pričom námietkaspočívala

v tom, že bola vyplatená mzda iba v sadzbe 4,- eur / hod. Nebolo sporné, že v tento mesiac žalobca
pracoval v zahraničí, a teda hodinová sadzba mzdy bola právne 13 eur podľa dodatku č. 2., keď aj podľa
tabuľky dochádzky spracovanej žalovaným nie je nikde poznámka, že by sa pracovalo na Slovensku (tak
ako je to v mesiaci august 2014, kde je poznámka pri jednotlivých dňoch, že sa pracovalo na Slovensku
a nie v zahraničí). K tejto okolnosti tvrdenej žalobcom žalovaný ani žiadne konkrétne námietky v konaní

neprodukoval na svoju obranu. Žalovaný nenamietal nárok vyčíslený v sume 390 ,- eur ( po zohľadnení
sumy vyplatenej na pokyn inšpektorátu) za tento mesiac čo do výšky (že by nebol správne vypočítaný),

V mesiaci marec 2014 bolo preukázané odpracovanie 254 hod vo Švédsku, žalovaný vyplatil len 192
hod, tj. nevyplatených bolo 62 hod, ktoré je potrebné považovať vzhľadom na všetko vyššie uvedené za

prácu nadčas, za ktorú patrí mzda ako aj mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas. Žalovaný nenamietal
nárok vyčíslený v sume 1.007,50,- eur za tento mesiac čo do výšky (že by nebol správne vypočítaný),
pričom nebolo sporné, že v tento mesiac žalobca pracoval v zahraničí, a teda hodinová sadzba mzdy
bola 13 eur podľa dodatku č. 2.

V mesiaci jún 2014 bolo preukázané odpracovanie 130 hod vo Švédsku, pričom námietka spočívala
v tom, že bola vyplatená mzda iba v sadzbe 4,- eur / hod. Nebolo sporné, že v tento mesiac žalobca
pracoval v zahraničí, a teda hodinová sadzba mzdy bola správne 13 eur podľa dodatku č. 2., keď aj podľa
tabuľky dochádzky spracovanej žalovaným nie je nikde poznámka, že by sa pracovalo na Slovensku (tak
ako je to v mesiaci august 2014, kde je poznámka pri jednotlivých dňoch, že sa pracovalo na Slovensku

a nie v zahraničí). K tejto okolnosti tvrdenej žalobcom žalovaný ani žiadne konkrétne námietky v konaní
neprodukoval na svoju obranu. Žalovaný nenamietal nárok vyčíslený v sume 26,- eur ( po zohľadnení
sumy vyplatenej na pokyn inšpektorátu) za tento mesiac čo do výšky (že by nebol správne vypočítaný).V mesiaci júl 2014 bolo preukázané odpracovanie 297 hod vo Švédsku, žalovaný vyplatil len 218 hod,
tj. nevyplatených bolo 79 hod, čo predstavuje prácu nadčas, za ktorú patrí mzda aj mzdové zvýhodnenie,
pričom mzdové zvýhodnenie žiadal zaplatiť aj za časť priznaných nadčasov /kde bola vyplatená len

mzda bez zvýhodnenia/. Žiadal tiež zohľadniť príplatok za prácu vo sviatok (05.07.2014). Žalovaný
nenamietal nárok vyčíslený v sume 1.392,75 eur za tento mesiac čo do výšky (že by nebol správne
vypočítaný), pričom nebolo sporné, že v tento mesiac žalobca pracoval v zahraničí, a teda hodinová
sadzba mzdy bola 13 eur podľa dodatku č. 2.

V mesiaci august 2014 bolo preukázané odpracovanie 107 hod vo Švédsku, žalovaný vyplatil len 104
hod, tj. nevyplatených bolo 3 hod, za ktorú patrí mzda. Žalovaný nenamietal nárok vyčíslený v sume
39,- eur za tento mesiac čo do výšky (že by nebol správne vypočítaný), pričom nebolo sporné, že v tento
mesiac žalobca pracoval v zahraničí, a teda hodinová sadzba mzdy bola 13 eur podľa dodatku č. 2.

35. V tejto časti námietky žalovaný produkoval len čo do základu - že sa nejedná o prácu nadčas, že

hodiny neboli schválené, boli podpísané neoprávnenou osobou, s ktorými sa súd už vyššie vysporiadal,
pričom žalovaný nenamietal žalobcom predložený výpočet nevyplatených mzdových nárokov za
prácu nadčas vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas. Žalovaný ďalej neprodukoval žiadnu
konkrétnu obranu vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že mu neboli vyplatené mzdové nároky za prácu vo
sviatok, hoci v sviatky pracoval, resp. že mzda nebola vyplatená v správnej tarife (13 eur/ hod), ale

len v tarife 4,- eur / hod, hoci pracoval v zahraničí (k tomuto v skratke uvádzal len to, že nič nedlží
a že ani inšpektorát práce žiadne pochybenie nezistil). Súd vyhodnotil argumentáciu žalovaného ako
nedôvodnú, vysporiadal sa s ňou podrobne v predošlých odsekoch, ale nakoľko žalovaný nenamietal
nesprávnosť vyčíslenia nárokov podľa výpočtov žalobcu, bolo nadbytočné vykonávať dokazovanie čo
do preskúmania ich správnosti (nariaďovaním znaleckého dokazovania, resp. inak). Výšku žalobcom

uplatnených nárokov podľa predošlej časti súd preto nepodrobil ďalšiemu prieskumu na zistenie, či tieto
sú číselne vypočítané správne. Preto súd vychádzal pri ich priznaní z vyčíslenia sporných nárokov tak,
ako ich predložil žalobca

36. Ďalšou spornou okolnosťou bolo čerpanie dovolenky, ku ktorému čerpaniu žalobca uvádzal, že v

mesiacoch, kde sa na výplatnej páske uvádza, že dovolenku čerpal, ju nečerpal (túto námietku vzniesol
konkrétne v mesiacoch december 2013 a február 2014), pričom žalovaný tvrdil, že tam kde je uvedené,
ju žalobca skutočne čerpal. Žalovaný predložil viaceré žiadanky o dovolenku ( v rámci toho aj za sporné
mesiace - žiadanka o dovolenku za dni 20.12.-23.12., 27.12.-31.12.2013 a od 19.02.-28.02.2014).
Žalobca poprel, že by tieto žiadanky on bol býval niekedy vypisoval alebo podpisoval, tvrdil, že na nich

nie je jeho písmo a že tlačivo žiadanky u žalovaného nikdy ani takúto formu nemalo a takéto tlačivo
dovolenkovéholístkasaužalovanéhonikdyaninepoužívalo.Žalobcatedapoprelžalovanýmpredložené
listiny - vypísané dovolenkové lístky, tvrdil, že on ich nikdy nevypísal a nepodpísal. V civilnom spore platí
pravidlo,že neexistencia(niečoho)majúcatrvajúcicharaktersazásadnenepreukazuje.Priposudzovaní
dôkazného bremena na strane tej- ktorej sporovej strany treba rešpektovať uvedenú tzv. negatívnu

dôkaznú teóriu. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnejskutočnosti.Jednýmzdôkaznýchprostriedkovjelistina,ktorámôžebyťverejnáalebosúkromná.
Oproti listine verejnej, kde dôkazné bremeno leží na tom, kto popiera jej správnosť, u súkromnej listiny
stačí „formálne" popretie jej správnosti druhou sporovou stranou (tu žalobcom), aby nastúpila dôkazná
povinnosť a dôkazné bremeno tej sporovej strany, ktorá tvrdí skutočnosti, ktoré mali byť preukázané

práve touto súkromnou listinou (tu nastupuje dôkazná povinnosť žalovaného, ktorý tvrdil a preukazoval,
že žalobca na základe týchto lístkov sám o dovolenku žiadal a následne ju čerpal v rozsahu uvedenom
vo výplatných páskach). Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny (vystaviteľom mal byť žalobca,
ktorý ich mal vypísať a podpísať), leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tej sporovej
strane, ktorá zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (v danom

prípade žalovaný tvrdiaci, že žalobca skutočne dovolenku čerpal v rozsahu podľa výplatných pások).
Bolo preto povinnosťou žalovaného preukázať pravosť predložených listín, teda to, že dovolenkové
lístky boli skutočne vypísané a podpísané žalobcom. Žalovaný však toto dôkazné bremeno neuniesol,
neprodukoval v tomto smere následne žiadne návrhy na dokazovanie. Preto súd uzavrel, že nebolo
preukázané, že by žalobca bol býval (súd zaujímajú len mesiace december 2013 a február 2014)

o dovolenku v rozsahu evidovanom na výplatnej páske žiadal, že by tieto dovolenkové lístky sám
vypisoval, či podpisoval (navyše podpis na nich pri pečiatke už aj na prvý pohľad nepatrí žalobcovi, keď
navyše je tento podpis ešte aj uvedený v časti „Odsúhlasené“, teda by malo ísť zrejme o podpis toho, kde
vyslovil súhlas s dovolenkou) a že by dovolenku bol býval v tomto rozsahu aj skutočne vyčerpal. Tiež sažiada dodať, že počty údajne čerpanej dovolenky v mesiaci december 2013 na výplatnej páske ( podľa
pásky mal žalobca čerpať 5 dní dovolenky), nekorešpondujú ani s predloženými dovolenkovými lístkami.
Podľa nich mal si žalobca zažiadať o dovolenku v trvaní od 20.12.-23.12.2013, avšak až do 22.12.2013

(aj podľa cestovného príkazu predloženého žalovaným) bol žalobca na zahraničnej pracovnej ceste,
teda nanajvýš mohol čerpať dovolenku len 23.12.2013 (pondelok). Ďalej mal čerpať dovolenku v trvaní
od 27.12.2013 do 31.12.2013 (od piatku do utorka), čo predstavuje v počte pracovných dní len 3 dni,
spolutedamax4dni,ktorémoholtitulomdovolenkyčerpaťanie5dní,akojeuvedenénavýplatnejpáske
(keďže by to bolo v súčte v počte vyššom, než je samotný počet kalendárnych dní v mesiaci). Uvedené

však súd uvádza len na okraj, keďže vzhľadom na to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v
súvislosti s tvrdenou dovolenku, tvrdenia ohľadom toho, že by vôbec bola žalobcom dovolenka čerpaná,
preukázané neboli. Aj z tohto dôvodu súd potom vychádzal za mesiace december 2013 a február 2014
(vo vzťahu ku ktorým žalobca vzniesol námietky týkajúce sa čerpania dovolenky), z výpočtov nárokov
žalobcom predložených, nakoľko čo do počtov ich výšku žalovaný nenamietal.

37. Ďalej, čo sa mzdových nárokov týka, žalobca poukazoval na to, že v auguste a v septembri
2014 z dôvodov prekážok na strane zamestnávateľa nepracoval. Čo sa týka existencie prekážok v
práci na strane zamestnávateľa v septembri 2014, pre ktoré žalobcovi nebola prideľovaná práca, ich
existencia vyplýva jednoznačne aj z výplatnej pásky za september 2014 (čl. 107 - položka ostatné
prekážky na strane zamestnávateľa), za čo mu bola poskytnutá náhrada mzdy, avšak žalobca namietal

jej výšku s poukazom na to, že bol nesprávne pre účely náhrady mzdy vypočítaný priemerný zárobok
na pracovnoprávne účely (keďže v júni 2014 v skutočnosti odpracoval 130 hod v sadzbe 13 eur/
hod, kdežto zamestnávateľ vychádzal len zo 128 hodín v sadzbe 4 eur/hod). Podľa predloženého
prehľadu odpracovaných hodín (jún 2014- od 15.06 do 30.06.2014 Švédsko), žalobca odpracoval
celkovo v mesiaci skutočne 130 hodín. Podľa záznamu zo stavebného denníka za túto dobu malo

byť odpracovaných spolu 130 hod vo Švédsku. Predložený bol tiež zoznam prítomných podpísaný E.
(označený ako vedúci stavby), podľa ktorého odpracovaných za obdobie od 16.06.2014 do 30.06.2014
je spolu 130 hod (13 dní x 10 hod), pričom za prácu vo Švédsku patria mzda v sume 13 eur/ hod
brutto. Preto námietka žalobcu v tomto smere je opodstatnená, pričom súd konštatuje, že rozhodujúcim
obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok, tj. v

danom období rozhodujúcim je 2.štvťrok (obdobie od apríla do júna 2014). Vo vzťahu k tejto námietke
žalovaný žiadne konkrétne stanovisko nezaujal, len tvrdil, že vyplatil všetko, čo vyplatiť mal, čo však
nie je pravdivé, nakoľko skutočne v rozhodnom období mesiaca jún 2014 bolo zistené, že žalobca
odpracoval viac hodín a vo vyššej tarife (z dôvodu že pracoval v zahraničí, hoci na výplatnej páske
z mesiaca 06/2014 je priznaná len 4,- eur hodinová mzda akoby pracoval na Slovensku) , než mu

bolo vyplatené, čoho dôsledkom je potom pre účely ďalšieho kalendárneho štvrťroka nižší priemerný
zárobok než ten, ktorý mu skutočne patril. Inšpektorát práce tento nedostatok nekonštatoval, pretože
vychádzal z podkladov, ktoré mu predložil žalovaný ohľadom evidencie dochádzky, kde sa skutočne
eviduje v rozpore so skutočnosťou len 128 hod. Žalovaný výšku tohto nároku vyčíslenú žalobcom v sume
1.365,16 eur nenamietal a nenavrhol dokazovania na preskúmanie správnosti výpočtu, a preto súd bez

ďalšieho vychádzal z takto žalobcom predloženého výpočtu. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení z 23.04.2019
uviedol,ževseptembri2014žalobcoviprácaprideľovanábola,atedapoprelexistenciuprekážokvpráci,
uvedené sa nemôže zakladať na pravde, pretože aj podľa ním spracovanej výplatnej pásky v septembri
bola vyplatená len náhrada mzdy za 2 dni sviatku a náhrada mzdy za ostatné prekážky v práci na strane
zamestnávateľa, z čoho teda jasne vyplýva, že práca prideľovaná nebola.

38. Ohľadom prekážok v práci za mesiac august 2014, preukázateľne žalobca pracoval vo Švédsku
od 01.08.2014 len do 16.08. 2014 (aj podľa cestovného príkazu predloženého žalovaným na č.l. 223),
následne sa záznam o dochádzke predložený žalobcom a žalovaným ( excelovské tabuľky na č.l.
191 a 99) rozchádzajú v tom, že kým v žalobcovej evidencii dochádzky nie je od 17.08.2014 evidovaná

žiadna práca, v tabuľke žalovaného je od 18.08.2014 evidovaných 56 hod práce odpracovaných na
Slovensku (koľko mu bolo aj vo výplatnej páske z 08/2014 vyplatených) v sadzbe 4,- eur/ hod. Dovolenka
nebola čerpaná. Žalovaný k tomuto tvrdeniu žalobcu žiadne konkrétne stanovisko nezaujal a nepoprel
tvrdenie žalobcu o neprideľovaní práci, prideľovanie tvrdil iba pre mesiac september 2014 tak, ako
súd uviedol v predošlom odseku. Žalobca okrem toho predložil mail, v ktorom vyzval žalovaného na

pridelenie práce s odôvodnením, že nečerpá dovolenku a od 17.08.2014 je doma a žiada o oznámenie,
dokedy bude doma bez práce ( č.l. 497). K tomuto emailu žalovaný tiež nevzniesol žiadne námietky,
pričom žalovaný prakticky ani neprideľovanie práce v auguste výslovne nepoprel (poprel ich len vo
vzťahu k septembru). Súd preto tvrdenia o tom, že v auguste počnúc dňom 17.08.2014 nebola žalobcoviprideľovaná práca, považoval za nesporné. Súd poukazuje na to, že zamestnanec nie je povinný od
zamestnávateľa vyžadovať pridelenie práce, ak mu zamestnávateľ prestal prideľovať prácu a ani sa
nemusí zdržovať po dobu, po ktorú si zamestnávateľ neplní svoje právne povinnosti na mieste určenom

zamestnávateľom (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 21 Cdo 2048/2003, a preto žalobca ani nebol povinný
vyzývať žalovaného, aby mu prácu pridelil, resp. dopytovať sa na to, dokedy má ostať doma a čakať
na pridelenie práce. Z dôvodu neprideľovania práce v mesiaci august 2018 žalobca svoj chýbajúci
nevyplatený mzdový nárok vyčíslil na sumu 496,42 eur (535,42 - 39), a keďže výšku takto vyčíslenú
žalovaný konkrétnym spôsobom ako nesprávnu neoznačoval, súd vychádzal zo žalobcom prevedeného

výpočtu.
Spolu mzdové nároky vyššie zvýraznené: 9.614,58 eur

39. Ďalším nárokom, ktorý bol uplatnený, je zaplatenie cestovných náhrad, teda konkrétne stravného,
keďže žalobca namietal, že mu toto nebolo vyplatené riadne v mesiacoch október 2013 (Belgicko),
november 2013 (Belgicko, Švédsko), december 2013 (Švédsko), január 2014 (Švédsko), február 2014

(Švédsko), marec 2014 (Švédsko), jún 2014 (Švédsko), júl 2014 (Švédsko) a august 2014 (Švédsko),
keďže mu nebola na zahraničných pracovných cestách poskytovaná nikdy žiadna strava. V prvom rade
súduvádza,žeakžalovanýnamietalrozsahuplatnenýchnáhradzapracovnúcestužalobcuvMaďarsku,
cestovné náhrady za prácu v Maďarsku predmetom konania nie sú, keďže v Maďarsku žalobca pracoval
iba v júni a júli 2013, za ktoré mesiace cestovné náhrady predmetom konania žalobca neučinil, preto

sa súd s touto argumentáciou žalovaného ani ďalej nezaoberal. Vo vzťahu k cestovným náhradám -
stravnému (tzv.diétam) za prácu realizovanú vo Švédsku súd konštatuje, že okrem nevyplatenia ich
plného rozsahu, ktorého sa žalobca dožadoval, namietal aj chybný prepočet stravného pri prevode meny
SEK na EUR. Čo sa týka chybného prepočtu stravného za prácu vo Švédsku, ku ktorému malo dôjsť
podľa žalobcu tým, že stravné žalovaný neprepočítaval správnym kurzom meny švédskej koruny proti

euru v zmysle § 36 ods. 6 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, súd túto skutočnosť
označil aj v rámci predbežného právneho posúdenia za nespornú, pretože žalovaný sa nevyjadroval k
takto vytýkanému nedostatku, neprodukoval k nemu žiadne svoje tvrdenia. Súd tak skutočnosť o tom,
že žalovaný pri vyúčtovaní náhrad stravného z cudzej meny - švédskych korún na eurá nepostupoval
zákonným spôsobom, a síce že nepoužil referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou

centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v
ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala, považoval medzi stranami sporu za nespornú. Žalovaný
nenamietal nič proti tomuto tvrdeniu, neuviedol k nemu svoje tvrdenia, nevysvetlil, prečo považuje svoj
postup pri prepočte mien za správny, nenamietal samotný prepočet z jednej meny do druhej realizovaný
žalobcom v jeho špecifikácii, neoznačil ho za chybný, a preto súd čo sa správnosti samotných menových

prepočtov stravného zo SEK do EUR týka, nemal pochybnosť a súd z takto predostretých výpočtov aj
vychádzal. Keďže ich žalovaný účinne nepoprel, nebolo potrebné vykonať dokazovanie, ktoré by postup
pri prepočte stravného z jednej meny do druhej verifikoval. Súd preto vychádzal z výpočtu tak, ako
ho súdu podrobne za každý mesiac predniesol žalobca. Navyše inšpektorát práce v tejto časti podnet
žalobcu ani neskúmal, pretože prepočet kurzu švédskej koruny nie je v jeho kompetencii (viď odpoveď

na podnet žalobcu).

40. Sporným ale zostal rozsah náhrady - stravného, na ktorý žalobcovi vznikol nárok. Žalovaný tvrdil,
že žalobcovi bola počas zahraničných pracovných ciest poskytovaná strava, a preto mu nárok na
stravné ním žiadané nevznikol, žalobca tvrdil, že mu žiadna strava poskytovaná nebola a má preto

nárok na stravné v plnej výške. V konaní žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno, aby preukázal,
že žalobcovi počas jednotlivých namietaných mesiacov poskytoval stravovanie v rozsahu bezplatne
tak, ako to tvrdí. Ako už bolo vyššie uvedené, neexistujúca skutočnosť sa zásadne preukázať nedá,
a preto od žalobcu nemožno spravodlivo žiadať, aby preukazoval, že mu stravovanie poskytované
vôbec nebolo. Na preukázanie svojich tvrdení o poskytovaní stravy žalovaný predložil objednávky B.

a B kde sa uvádza, že ubytovanie a stravu počas realizácie zabezpečí spol. Ariadne počas obdobia
25/11/2013-29/02/2014 a 19/5/2014-31/08/2014. Tieto objednávky ale samy osobe ešte nepreukazujú,
že k zabezpečeniu stravy skutočne na mieste samom aj došlo v zmysle tejto objednávky, či táto
objednávka bola splnená a ak áno, v akom rozsahu. To všetko najmä za situácie, keď žalobca predložil
objednávku B.9, ktorú obdržal pri vycestovaní do Švédska spolu s ostatnými pokynmi, kde bod o

tom, že má spol. ARIADNE zabezpečiť, stravu úplne chýba, čím vlastne namietal pravdivosť listiny
predloženej žalovaným. Navyše tieto objednávky sa týkajú len údajného stravovania vo Švédsku, avšak
nie v Belgicku, pričom nezabezpečovanie stravy žalobca tvrdil aj vo vzťahu k prácam v Belgicku v októbri
a novembri 2013. Žalovaný okrem toho produkoval ďalšie dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia,že žalobcovi v Belgicku a Švédsku poskytoval stravovanie v celom rozsahu, a teda bez nároku na
požadované stravné, a to email z 12.11.2013, ktorý pojednáva o stravovaní (opäť ale len vo Švédsku),
kde uvádza, že ubytovanie je vrátane raňajok a iné jedlá sú poskytované podľa dohody na stavenisku

alebo ich zabezpečia ľudia spol. Ariadne na mieste. Pričom ani z tohto emailu nemožno vyvodiť nič
iné ako len to, že ubytovanie malo byť vo Švédsku s raňajkami, ale nepreukazuje to, že by bola
zabezpečovaná strava nad rámec raňajok, pretože ostatné jedlá mali byť dojednané podľa dohody.
Tento mail sa opäť vôbec netýka rozsahu stravovania v Belgicku, a preto ani tento listinný dôkaz nie je
spôsobilý preukázať, že by v Belgicku bolo stravovanie žalobcovi zabezpečené. Potvrdenie p. Vosa z

22.05.2015 sa odvoláva na email z 12.11.2013 (vyššie citovaný), kde malo byť potvrdené, že zaplatili
za ubytovanie „našich“ zamestnancov a tiež sa postarali o celú stravu“. Ako už súd vyššie uviedol, z
mailu 12.11.2013 nemožno vyvodiť jednoznačný záver, že by bola poskytovaná strava v celom rozsahu,
ako tvrdí žalovaný, keď nad rámec raňajok sa strava mala poskytnúť podľa dohody, čo jednoznačný
rozsah stravy počas cesty vo Švédsku nepochybne nepreukazuje. Okrem toho sa v maili z 12.11.2013
hovorí o našich a vašich ľuďoch (celkom zrejme pracovníci Ariadne a pracovníci žalovaného), a teda

nie je možné jednoznačne ani dospieť k záveru, či práve vo vzťahu k zamestnancom žalobcu mala
byť vôbec nejaká strava poskytovaná, to bezplatne, a či aj raňajky tam spomínané sa mali vzťahovať
na zamestnancov žalovaného („vašich ľudí“), alebo na zamestnancov spol. Ariadne („našich ľudí“).
Preto ani len poskytovanie raňajok žalobcovi nepochybne z tohto mailu nevyplýva. Žalovaný pritom
nepreukázal, že by bol býval zaplatil svojmu partnerovi - Ariadne za zabezpečenie stravy pre svojich

zamestnancov, resp. akým iným spôsobom zaplatil náklady za to, že zabezpečili poskytovanie stravy v
celom rozsahu na mieste za žalovaného, ktorý je ako zamestnávateľ stravu povinný poskytnúť. Svedok
P.a hoci boli živnostníkmi, svojimi výpoveďami nepotvrdili, že by bola pre žalobcu zabezpečovaná
vôbec nejaká strava, keď títo opisovali, že sa stravovali aj so žalobcom, každý zvlášť si varil, chodili
aj so žalobcom spoločne nakupovať, nosili si jedlo na stavenisko, kde bol priestor, kde ho mohli zjesť,

resp. mohli si tam jedlo zakúpiť, ale kartičky na kúpu jedla si nabíjali za svoje peniaze. Výslovne
nepotvrdili, že by žalobca mal poskytované vôbec nejaké stravovanie zo strany žalovaného a už vôbec
nie, že mal poskytované stravovanie v celom tvrdenom rozsahu (raňajky, obed, večeru). Svedok P. sa
dokonca domnieval, že žalobca isto nemal poskytované stravovanie. Tomu, že nebola strava štandardne
žalovaným zabezpečovaná svedčia aj faktúry doručené žalobcovi p. V. dňa 10.01.2014, kde sa opäť

uvádzali len náklady za ubytovanie, dopravu a náklady za trajekt, vôbec nie však za stravu. Súd na
základe uvedeného uzavrel, že žalovaný nepreukázal, že by bol býval žalobcovi vyplatil v mesiacoch
október 2013 (Belgicko), november 2013 (Belgicko), Švédsko), december 2013 (Švédsko), január 2014
(Švédsko), február 2014 (Švédsko), marec 2014 (Švédsko), jún 2014 (Švédsko), júl 2014 (Švédsko) a
august 2014 (Švédsko) stravné v rozsahu podľa zákona o cestovných náhradách, teda v celom rozsahu

základnej dennej sadzby ako v prípade, že nie je zamestnávateľom na zahraničnej pracovnej ceste
zabezpečené poskytovanie stravovania v rozsahu raňajok, obedov a večerí (Belgicko 45 eur a Švédsko
455,- SEK). Súd pritom vychádzal z prepočtov chýbajúcich náhrad stravného realizovaných žalobcom,
keďže žalovaný nenamietal tieto čo do výšky, resp. čo do nesprávneho matematického výpočtu, a teda
vychádzal z toho, že k doplateniu je suma stravného za október 2013 vo výške 810,- eur, za november

2013 suma 859,20 eur, za december 2013 suma 133,76 eur, za január 2014 suma 172,26 eur, za február
2014 suma 102,56 eur, za marec 2014 suma 179,20 eur, za jún 2014 suma 86,88 eur, za júl 2014 suma
144,77 eur, za august 2014 suma 69,60 eur, spolu: 2.558,23 eur.

41. Ak žalovaný namietal, že vyplatil na cestovných náhradách žalobcovi všetko, čo mal a čo si

žalobca uplatnil, ako to aj konštatovala inšpekcia práce, súd uvádza, že inšpektorát práce vychádzal
len z cestovných účtov predložených mu žalovaným, ktoré boli podpísané žalobcom aj žalovaným
(viď protokol a odpoveď na podnet), avšak ďalšie skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania v konaní
pred súdom (spôsob, akým sa vypĺňali a podpisovali cestovné účty) už nemal. V konaní pritom
bolo jednoznačne preukázané, že k podpisu predmetných cestovných účtov došlo až dodatočne na

spoločnom stretnutí žalobcu a p. B. ktorú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa Q., ktorá sa tohto stretnutia
sama osobne zúčastnila a potvrdila, že dodatočný podpis cestovných účtov bol ako podmienka ďalšieho
jednania p. B. od žalobcu vyžadovaný a keď žalobca chcel ďalej jednať, musel ich podpísať, k čomu
aj pristúpil. Svedkyňa SK. pritom bola sama prítomná na tomto stretnutí, mala priamu a bezprostrednú
vedomosť a skúsenosť s priebehom stretnutia (na rozdiel od okolností týkajúcich sa pobytu žalobcu v

zahraničí, vo vzťahu ku ktorým mala skôr len sprostredkovanú vedomosť), a preto čo sa opisu tohto
stretnutia týka, súd považoval jej výpoveď popisujúcu priebeh stretnutia za dôveryhodnú, pričom táto
plne potvrdila tvrdenia žalobcu, že dodatočne podpisoval cestovné príkazy aj v podobe ním nevyplnenej.
Svedkyňa Q. pritom nebola prítomná osobne počas tohto stretnutia, ak uviedla, že sa počula hrmota rachot, akoby sa presúval nábytok, a preto síce nevie, čo sa tam dialo, ale niečo sa diať muselo,
táto jej výpoveď verziu žalovaného o nepriateľskom priebehu stretnutia, resp. verziu o vyhrážaní sa
žalobcu p. B. jednoznačne nepotvrdila. Skutočnosti, že cestovné účty (vyúčtovanie pracovnej cesty)

už aj s vyplneným stravným boli podpísané žalobcom až dodatočne pri jednaní o skončení pracovného
pomeru, a to s takým obsahom vypísanej rubriky „stravné“, aký mu bol predložený, teda predvypísaný
žalovaným, svedčia aj ďalšie listinné dôkazy. Žalobcovi totiž bolo výslovne zakázané vyplňovať tlačivo
o vyúčtovaní pracovnej cesty tak, ako sa toto správne má vypĺňať, teda vo všetkých jeho dotknutých
rubrikách, čo vyplýva aj z emailu p. R. z 03.02.2014, kde na pokyn p. B. sa mali na cestovnom účte

vyplniť len por. č. cesty, dátum, odchod a príchod a použitý dopravný prostriedok. Sám žalobca podľa
zavedenej praxe u žalovaného nemohol podať vyúčtovanie, kde by si uplatnil zodpovedajúcu sumu
stravného, keď túto rubriku na tlačive pod por. č. 9 vyplnili pracovníci žalovaného bez ďalšej žalobcovej
súčinnosti. Rovnako aj z emailu p. F. z 26.01.2014 vyplýva, že vyúčtovania pracovnej cesty zamestnanci
vypĺňali bez sumy stravného, ktoré sumy tam následne dopisovali už poverení pracovníci žalovaného
jednostranne. To znamená, že sa obchádzal zákonný postup, kedy si má v celom rozsahu zamestnanec

vypísať tlačivo na vyúčtovanie pracovnej cesty, ktoré vyúčtovanie následne zamestnávateľ skontroluje a
schváli alebo neschváli, keď namiesto toho, sumy cestovných náhrad, vrátane stravného, zamestnanec
vyplniť nesmel, predložil zamestnávateľovi prakticky „biankotlačivo“ a zamestnávateľ už následne bez
súčinnosti zamestnanca doplnil sumy stravného a takéto sumy ním dopísané potom vyplatil. Podstatné
je, že to teda nebol žalobca ako zamestnanec, ktorý by si bol býval uplatnil len takéto znížené sadzby

stravného za jednotlivé pracovné cesty a na základe takto ním uplatneného nároku žalovaný vyplatil
uplatnené sumy, ale bolo to naopak, kedy žalovaný bez súčinnosti zamestnanca priznal stravné a
dodatočne vyžadoval odsúhlasenie už vyplatených súm stravného zamestnancom, čo nemôže byť
akceptované

42. Už len záverom súd podotýka, že ak žalovaný namietal doručovanie emailov zo súkromnej emailovej
adresyžalobcu,tototvrdeniesúdpovažujerovnakozaúčelové,keďzniekoľkýchpočasdlhšiehoobdobia
zasielaných emailov (viď odsek 21,23) vyplýva, že žalovaný nerozlišoval, či komunikuje s ním žalobca
zo súkromnej alebo pracovnej emailovej schránky. Sám zamestnávateľ pritom odosielal maily žalobcovi
(aj iným osobám) aj na jeho súkromnú schránku (raz na pracovnú, raz na súkromnú), nikdy žalobcovi

nevytýkal, alebo priamo neprikázal používať výlučne len pracovnú schránku a žiadnu inú. Aj p. B. sám
adresoval niekoľko emailov žalobcovi na jeho súkromnú emailovú adresu (napr. čl. 250, č.l. 485, 487),
a teda komunikáciu na túto či z tejto súkromnej adresy žalovaný sám niekoľkokrát inicioval a robili tak
aj pracovníčky žalovaného, ktoré opakovane žalobcu kontaktovali aj na jeho súkromný mail. Námietky
žalovaného ohľadom používania inej než pracovnej emailovej adresy žalobcu produkované v tomto

konaní súd preto považoval za účelové. Ak žalovaný namietal všetky emaily odosielané žalobcom z
jeho súkromnej emailovej schránky, pretože tieto údajne nemali byť žalovanému nikdy doručené, súd
konštatuje, že ak aj doručoval žalobca podľa pokynov počet odpracovaných hodín žalovanému zo
súkromného emailu, nebolo tvrdené ani preukázané, že by bol niekedy urgovaný žalovaným, že má
poslať počet odpracovaných hodín znovu, pretože tento email z technických príčin z jeho súkromného

emailu žalovanému neprišiel. Tiež súd uvádza, že z emailov uvedených v odseku 23, ktoré boli vo veci
relevantné ohľadom počtu zasielaných odpracovaných hodín, podstatný mail adresovaný žalobcom zo
súkromného mailu p. B. dňa 04.04.2014, ktorým posielal počet odpracovaných hodín za marec 2014 v
počte 254 hod bol mu nepochybne doručený, keď p. B. naň odpovedal. Ďalej podstatný email, ktorým
si žalobca s p. Q. odsúhlasovali hodiny za december 2013 v počte 180 hod a ktorý p. Q. adresovala

žalobcovi na jeho súkromný email, opäť bol vzájomne doručený, keď si maily vzájomne vymenili. Zo
súkromného emailu doručoval dňa 1.11.2013 žalobca počet hodín za október 2013 na mail p. V., bol
jej doručený, lebo zaň 4.11.2013 poďakovala. Rovnako zo súkromného mailu žalobca posielal p. Q.
odpracované hodiny za november 2013 mailom z 30.11.2013, na čo ona poďakovala a odpísala, že to
sedí, preto tiež jej musel byť doručený. Nemôže byť teda pochybností, že boli riadne doručené. Počet

odpracovaných hodín za august 2014 bol zaslaný p. G. a Q. z pracovného mailu žalobcu, rovnako tak
ohľadom počtu odpracovaných hodín za júl 2014 komunikoval žalobca z pracovného mailu, ohľadom
zaslania odpracovaných hodín za júl 2014 tiež ich žalobca zasielal p. G. a do kópie p. B. a p.Q. z
pracovného mailu, rovnako počet odpracovaných hodín za jún 2014 bol zasielaný mailom p. B., p.
Q. zase z pracovného mailu. Preto niet žiadneho pre počet, schvaľovanie a zasielanie počtu hodín

relevantného mailu žalobcu, o ktorom by sa dalo pochybovať, či bol pracovníkom žalovaného skutočne
doručený.43. Zhrnúc uvedené, zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, keď súd argumentáciu žalovaného uznal
za v celom rozsahu nedôvodnú, súd považoval žalobu žalobcu za skutkovo a právne dôvodnú, a preto
jej v časti o zaplatenie sumy 12.172,81 eur (súčet súd v texte hrubo zvýraznených) vyhovel, nakoľko

nebolo preukázané, že by žalovaný uspokojil nárok žalobcu čo i len čiastočne. Ako už súd vyššie uviedol,
žalovaný výpočet jednotlivých čiastkových nárokov čo do ich výšky nenamietal, a preto súd výšku dlhu
ustálil na podklade žalobcom produkovaných výpočtov a špecifikácií.

44. Z dlžnej sumy súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania v zmysle cit. ust. § 517 ods. 1 a 2

Občianskeho zákonníka, v spojení s § 129 a 132 Zákonníka práce. Žalobca si úroky z omeškania
uplatnil počnúc dňom 01.01.2015, kedy je zrejmé, že žalovaný bol s úhradou dlžnej mzdy, mzdových
zvýhodnení, náhrady mzdy, ako aj cestovných náhrad, tj. s úhradou všetkých zložiek mzdy v omeškaní.
Mzda je totiž splatná pozadu za mesačné obdobie, pričom žalobca si uplatnil nároky za obdobie od
júna 2013 a najneskorší nárok bol za mesiac september 2014, ktorý bol ako najneskorší nárok splatný
v mesiaci október 2014 (nároky za predošlé mesiace sa preto stali logicky splatné už skôr). Ak si

žalobca uplatnil úroky z omeškania od 01.01.2015, v tento deň už bol žalovaný s úhradou všetkých
nárokov v omeškaní. K 01.01.2015 výška úrokov z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
predstavovala 5,05% ročne (ako základná úroková sadzba ECB 0,05% + 5%). Žalobca si uplatnil úroky
z omeškania v sadzba 5,5% ročne, teda nad rozsah najvyššej prípustnej sadzby úrokov z omeškania
stanovenej právnym predpisom, a preto súd priznal úroky z omeškania len v sadzbe 5,05% ročne a vo

zvyšku úrokov z omeškania (nad tento rozsah), súd žalobu zamietol.

45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol úspešný v celom rozsahu,
keďže súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto má žalobca voči žalovanému právo na náhradu

trov konania v rozsahu 100%. Ak by súd zobral do úvahy zamietnutie časti úrokov z omeškania (aj to
len vo výške 0,45% ročne), tento neúspech žalobcu by bolo nutné považovať za nepatrný neúspech
len v minimálnej časti príslušenstva, čo nemôže mať vplyv na konštatáciu o celkovom jeho úspechu v
časti primárneho nároku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto uznesenia v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

XX. Okrem toho ostali v konaní neuspokojené nároky svedkov p. Q. a p.. na svedočné, ktoré nebolo
v konaní kryté preddavkami. O výške ich nárokov bude nutné ešte rozhodnúť, pričom boli uplatnené
oba včas v lehote 10 dní odo dňa konania ich výsluchu. Tieto nároky musí uspokojiť žalovaný, a to v
rozsahu svojho neúspechu, teda v rozsahu 100%, čo sa súčasne javí ako spravodlivé, keďže výsluch

oboch svedkov navrhol žalovaný a (keby súd trval na preddavkovaní svedkov), bol by povinný znášať
tento nárok z ním zloženého preddavku tiež v celom rozsahu. O výške svedočného bude rozhodnuté
samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.