Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 28, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/266/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206704
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5617206704.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v spore žalobcu: O. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S., M. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom
Ul. X. E. XXX/XX, XXX XX A. E., proti žalovaným: v rade 1/ E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, A. J.,
v rade 2/ C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, A. J., žalovaní v rade 1/ a 2/ zastúpení JUDr. Miloslavom
Hrickom, advokátom, so sídlom K. X. E. XXX, XXX XX A. E., o odstránenie stavieb a vydanie časti
nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č. k. 6C/31/2017-186 zo dňa 23.7.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanýmvrade1/a2/povinnosť vlehotejedného
mesiaca odstrániť časti stavby pletivového plota na kovových stĺpikoch, zasahujúcich do pozemku
parcely C-KN 96/3, trvalé trávne porasty o výmere 1151 m2 a parcely C-KN 107/6, orná pôda vo
výmere 73 m2, v kat. úz. C. A., zapísaným v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálnehoodboruvlistevlastníctvač.XXX,prekat.úz.C.A.,obecKvačany,okresLiptovskýMikuláš,

ktorá stavba pletivového plota je v zameraní skutkového stavu oplotenia č. 42/2018, vyhotoveného
spoločnosťou Geodet Liptov, s.r.o., Ivachnová č. 181, IČO: 44 523 106 dňa 28.05.2018, znázornená
červenými čiarami (výrok I.). Súčasne žalovaným v rade 1/ a 2/ uložil povinnosť v lehote jedného
mesiaca odstrániť z pozemku parcely č. C-KN 96/3, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz.
C. A., obec Kvačany, okres Liptovský Mikuláš, studňu, spolu s drevenou stavbou bez súpisného čísla,
postavenou nad ňou (výrok II.). Ďalej uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť v lehote jedného mesiaca
vydať časti pozemkov parcely C-KN 96/3 vo výmere 244 m2 a parcely C-KN 107/6 vo výmere 22 m2,

zapísané v liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. C. A., obec Kvačany, okres Liptovský Mikuláš, ktoré
bezprostredne susedia s pozemkami parc. č. C-KN 103/1, C-KN 103/7, C-KN 104/2 a C-KN 107/1, kat.
úz. C. A. a ktorých hranice sú v zameraní skutkového stavu oplotenia č. 42/2018 zo dňa 28.05.2018
znázornené červenou farbou (výrok III.). Žalobcovi priznal proti žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny
úradník osobitným uznesením (výrok IV.).

2. Z jeho dôvodov vyplýva, že spor medzi stranami je o priebeh vlastníckej hranice medzi parcelami KN-
C 96/3 a KN-C č. 107/6 vo vlastníctve žalobcu a parcelou č. KN-C 103/7 vlastnícky patriacej žalovanej
v rade 2/. Súčasne žalovaní zároveň tvrdili, že vlastníctvo k zabratej časti pozemku z parcely č. 96/3 v
rozsahu 244 m2 a z parcely č. 107/6 v rozsahu 22 m2 tak, ako je to zakreslené v zameraní skutkovéhostavu oplotenia vypracovaného Geodet - Liptov, s.r.o. dňa 27.09.2016 (červenou čiarou, ďalej len
„zameranie oplotenia") nadobudli vydržaním. Nebolo sporné, že na tejto zabratej časti nehnuteľnosti
žalovaní vybudovali pletivové oplotenie a studňu s drevenou stavbou bez súpisného čísla. Vykonaným

dokazovaním bolo zistené, že žalobca je zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. C. A., obec Kvačany, okres
Liptovský Mikuláš, ako výlučný vlastník parcely č. 96/3, trvalé trávne porasty o výmere 1151 m2 a parcely
č. 107/6, orná pôda o výmere 73 m2. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je darovacia zmluva,
ktorej vklad bol povolený dňa 20.10.2016. Tieto nehnuteľnosti nadobudol od svojej matky W. H., pričom
pred ňou tieto pozemky užívala jeho stará matka P. G. a jej rodičia. Žalovaná v rade 2/ je výlučnou

vlastníčkou parcely č. 103/7, trvalé trávne porasty o výmere 1671 m2, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. C.
A., obec Kvačany, okres Liptovský Mikuláš titulom darovacej zmluvy zo dňa 19.04.2012 od svojej matky.
Podľa tvrdenia žalovanej v rade 2/ tento pozemok predtým užívali G. - jej starí rodičia z otcovej strany.

3. Bolo preukázané, že oplotenie spornej časti pozemku vybudoval žalovaný v rade 1/, ale nebolo
preukázané, kedy k tomu presne došlo. Žalovaný v rade 1/ tvrdil, že oplotenie vybudoval v roku

2009, z výpovedí menovaných svedkov mala byť sporná časť plotu zhotovená pred dvoma až šiestimi
rokmi. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaní v rade 1/ a 2/ nepochybne vybudovaním časti plota
a postavením studne zasiahli do pozemku parcela č. 96/3 a 107/6 vyznačené v zameraní oplotenia
červenou farbou vychádzal zo stanoviska katastrálneho odboru Okresného úradu Liptovský Mikuláš.
Týmto mal preukázaný priebeh hranice medzi parcelami č. 103/7 a parcelami 96/3 a 107/6. Bolo

nesporné, že pozemok, ktorý v súčasnou období vlastnícky patrí žalobcovi, v minulosti užíval pán U..
Zo stanoviska katastrálneho úradu k priebehu hranice vyplynulo, že práve pán U. potvrdil 30.07.1982
lomové body medzi jeho pozemkom a susediacim pozemkom. V tom čase spornú časť pozemku užívalo
PoľnohospodárskedružstvoKvačany,ktorétakistopotvrdilolomovébodypriebehuhranicevrámciTHM.
Svedkovia súčasne potvrdili, že medza, ktorá mala oddeľovať parcely, bola zarastená krovinami. Ďalej z

vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že po založení poľnohospodárskeho družstva pozemky
neboli oplotené, užívalo ich družstvo v celosti. Pred založením poľnohospodárskeho družstva uvedená
hranica pozemkov nemohla končiť na hranici medze, v mieste, kde sa zvažuje dole, ale vyššie, pretože
medza rozdeľovala intravilán a extravilán obce a slúžila na odvádzanie vody z týchto pozemkov, nakoľko
sa jedná o svahovitý terén. Žalovaní najskôr vyhotovili plot zo severnej strany, ktorý končil nad medzou,

ktorá tvorila prirodzenú hranicu medzi intravilánom a extravilánom obce, neskôr (pred dvoma až šiestimi
rokmi) žalovaný vyrúbal kroviny, ktorými bol vrch medze zarastaný a následne túto časť pozemku oplotil
a vybudoval studňu. Pokiaľ žalovaní dôvodili vybudovanie oplotenia spornej časti pozemku výmerou
PKV parcely 476/1, odvolávali sa na pozemnoknižnú výmeru pozemku, ktorá nikdy nebola zaručená.
Vedomosť žalovaných o spornosti hranice potvrdzuje aj geometrický plán zo dňa 10.03.2009, ktorý na

žiadosť žalovaných vypracoval Q. Z.. Vzhľadom na právnu úpravu ust. § 134 Občianskeho zákonníka,
žalovaní nemohli nadobudnúť vlastníctvo k spornej časti pozemku vydržaním do 31.12.1992 a ani
neskôr. Dôvodmi, pre ktoré súd neprihliadol na návrh žalovaných na vypracovanie geometrického plánu
na preskúmanie správnosti priebehu hranice, boli okrem sudcovskej koncentrácie tie, že žalovaní od
samého počiatku namietali priebeh hranice, tvrdili, že hranica medzi pozemkom patriacim žalobcovi a

žalovanej v rade 2/ bola v minulosti v jednej rovine, za týmto účelom súd aj konanie prerušil. O prešetrení
priebehu hranice zaslal Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny žalovanej odpoveď. Ak sa
s týmto stanoviskom žalovaní nestotožnili, mali dostatočný časový priestor na predloženie súkromného
geometrického plánu. Ohliadkou na mieste samom súd zistil, že plot ako aj studňa, sú stavbami v zmysle
ust. § 43 ods. 1 písm. a) stavebného zákona. Na tomto základe mal preukázanú dôvodnosť žaloby,

neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu, preto v zmysle ust. § 126 ods. 1 OZ uložil žalovaným
povinnosť vydať žalobcovi zabratú časť pozemku, nakoľko oplotenie vyznačené v zameraní oplotenia
červenou farbou, ako aj studňa, sú stavbami, ktoré boli vybudované na pozemku žalobcu. V súlade s ust.
§ 135c ods. 1 OZ uložil žalovaným tieto stavby odstrániť. Na splnenie tejto povinnosti im poskytol lehotu
jedného mesiaca, ktorú považoval za dostatočne dlhú. Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust.

§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal plnú
náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku voči všetkým jeho výrokom podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaní v rade 1/ a 2/ z dôvodu, že okresný súd nesprávne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne

právne posúdil. Z týchto dôvodov žiadali napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. V jeho dôvodoch uviedli, že súd nesprávne vyložil obsah správy katastrálneho odboru,
Okresného úradu Liptovský Mikuláš. Táto popisuje, ako prebiehalo technicko-hospodárske mapovanie
a akým spôsobom bol výsledok zanesený do katastra nehnuteľností. Záver správy odkazuje na hranicumedzi pôvodnou parcelou 103 a parcelou 96. Naopak, nevyplýva z nej, že súčasná hranica medzi
parcelami 103/7 a 96/3 a 107/6 bola zakreslená na základe THM. Uvádza tiež, že užívateľom parcely
103 bolo poľnohospodárske družstvo Liptovské Hole Kvačany. To korešponduje s tvrdením žalovaných,

že družstvo užívalo ich pozemok až po medzu a výpoveďami svedkov, najmä svedka U., ktorí tiež
potvrdili, že až po medzu užívalo pozemok družstvo a neskôr žalovaní, resp. ich právni predchodcovia.
Teda hranica, ktorú určilo THM prebiehala medzou, ako vlastne vyplýva aj zo správy katastra zo dňa
23.03.2010. Správa katastra zo dňa 05.06.2019 tak potvrdzuje, že proces technicko-hospodárskeho
mapovania prebehol správne a jeho výsledok, vrátane hranice na medzi, bol následne zakreslený do

katastrálnej mapy. Namietali, že súd nesprávne právne posúdil aj hmotnoprávnu námietku žalovaných,
že spornú časť pozemku nadobudli vydržaním. Sporná časť parcely sa nachádza nad medzou, teda
nad hranicou, kde sa pozemok zvažuje nadol. Samotná medza má tiež určitú šírku, ale jej povrch nie
je predmetom sporu. To však nespochybňuje dobrú vieru žalovaných (ich právnych predchodcov) v to,
že im patrí sporný pozemok, teda pozemok od hornej hranice medze smerom na západ k pozemku
žalovaných. Ani to, že medza bola v minulosti zarastená vŕbami, nespochybňuje to, že žalovaní mali

sporný pozemok, teda nie medzu samotnú, v držbe. A ak aj bola zarastená časť pozemku nad hornou
hranicou medze, nespochybňuje to presvedčenie žalovaných o tom, že im patrí pozemok až po medzu
(jej hornú hranicu). Podstatou vydržania je oprávnená držba počas zákonom stanovenej doby. Opráv-
nená držba závisí na dobromyseľnosti držiteľa. A dobromyseľnosť je založená na ospravedlniteľnom
omyle držiteľa, ktorý môže byť skutkový alebo právny. V tomto prípade sa jednalo o ospravedlniteľný

skutkový omyl. Žalovaní (ich právni predchodcovia) boli v omyle, že ich pozemok siaha až po hornú
hranicu medze. Potvrdzovali to prírodné pomery, teda samotná medza, ktorá tvorila reálnu hranicu
medzi pozemkami. Potvrdilo to aj samotné technicko-hospodárske mapovanie. Skutočnosť, že pozemok
užívalo družstvo, nemá na držbu vplyv, pretože držbou sa rozumie aj držba prostredníctvom detentora.
Podľa názoru žalovaných boli splnené všetky predpoklady vydržania. Minimálne od roku 1982, kedy

prebehlo technicko-hospodárske mapovanie, mali spornú časť pozemku v držbe. Neskoršie udalosti,
ako napríklad geometrický plán z roku 2009, už nemali na vydržanie vplyv.

5. Odvolanie žalovaných bolo v zmysle ust. § 373 ods. 3 CSP doručené na vyjadrenie žalobcovi, ktorý v
stanovenej lehote vyjadrenie súdu nezaslal. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd nedisponoval

ďalšími podaniami strán sporu.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v
spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP

v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol

a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Takýto postup je v súlade s judikatúrou Ústavného
súdu SR, v zmysle ktorej odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno

posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacieho konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok (pozri napr. III.ÚS 78/05, II.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08, IV.ÚS 350/09).

8. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalobcu uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

9. S ohľadom k obsahu podaného odvolania je zrejmé, že odvolateľ sa nestotožnil so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvej inštancie tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.

10. Na potvrdenie správnosti odvolací súd uvádza: Žalovaní tvrdili, že parcela CKN č. 103 mala spoločnú
hranicu s parcelou č. CKN č. 96, tento operát bol vytvorený na základe skutočného merania v teréne
(THM), ktoré v kat. úz. C. A. prebehlo v roku 1982 a hranice boli zamerané tak, ako boli pozemky
skutočne užívané.Juhovýchodná hranica CKN parcely č. 103 bola vymedzená medzou. Takto určenejhranicizodpovedalaajvýmerapôvodnejPknparcelyč.476/1(neskôrCKNč.103).Vtýchtosúvislostiach
spochybňovanie vyjadrenia katastra k priebehu spoločnej hranice vyznieva nelogicky, keď stále ide o tú
istú spoločnú hranicu vymedzenú na základe technicko-hospodárskeho merania vnesenú do katastra,

ale v súčasnosti medzi aktuálne označenými pozemkami KNC č. 103/7, KNC č. 96/3 a KNC č. 107/.
Z obsahu správy správneho orgánu o priebehu hranice vypýva, že v záverečnom protokole THM zo
dňa 10.12.1982 zúčastnení zástupcovia poľnohospodárskych závodov a vlastníci s hranicami súhlasili a
operát v kat. úz. C. A. zo dňa 28.09.1982 bol vyhlásený za platný a prevzatý do katastra nehnuteľnosti.
Z údajov katastra vychádza aj zameranie oplotenia. Žalovaní v tomto smere nepredložili súdu žiadny

dôkaz, ktorým by takto stanovený priebeh hranice dôvodne spochybnili.

11. Okresný súd sa správne vysporiadal aj s hmotnoprávnou námietkou vydržania spornej časti
pozemkov. Žalovaní sa v konaní bránili tým, že na spornej časti pozemkov, na ktorej postavili studňu a
plot, vydržali už ich právni predchodcovia. Títo ho držali, užívali až po medzu v presvedčení, že takto
užívaný pozemok zodpovedá aj výmere pôvodnej Pkn parcele č. 476/1 a v užívaní im nikto nebránil.

12. Zákon stanovuje predpoklady nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti vydržaním, ktoré musia byť
splnené po celú dobu vydržania, okrem spôsobilého subjektu a predmetu držby ide predovšetkým o
dobromyseľnosť vydržiteľa, oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a uplynutie vydržacej doby.
Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Okolnosťami svedčiacimi pre existenciu
dobromyseľnosti sú spravidla okolnosti právneho dôvodu nadobudnutia práva. Domnienka držiteľa, že
mu vec patrí sa musí vždy opierať o niektorý právny úkon, alebo inú právnu skutočnosť, na základe
ktorých, nadobudol presvedčenie, že vec nadobudol. Z hľadiska oprávnenosti držby stačí i len domnelý
právnytitul.Najbežnejšímdomnelýmtitulomdržbyjeneplatnýprávnyúkon,nazákladektoréhosadržiteľ

ujal držby.

13. Posúdenie tohto či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti držby
ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá

má objektívne znaky titulu (prípadne aj domnelého - putatívneho) nadobudnutia vlastníctva. Takýmto
domnelým titulom je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v
súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť,
znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže
byť v praxi napríklad dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa

objektívne nepatrila do jeho majetku; neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, kúpna
alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná (porovnaj uznesenie NS SR z 24.
apríla 2017, sp. zn. 3 Cdo 17/2016). Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov
bez toho, že by bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali
vlastníkmi nehnuteľnosti nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho

práva vydržaním (napr. rozsudok NS SR z 30 marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 12/2010).

14. V uvedených súvislostiach odvolací súd skutkové a právne závery okresného súdu vyjadrené vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku považoval za vecne správne, a preto rozsudok okresného súdu
potvrdil.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04)
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jej požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 ústavy a práva

na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhovaných dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania,
rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1
CSP) a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalobcu k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným

súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Prvoinštančný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, z akých dôvodov žalobe žalobcu nevyhovel a ku svojim záverom dospel v
kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov.16. Okresný súd vykonal dokazovanie v prejednávanej veci náležitým spôsobom a
v potrebnom rozsahu a spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania, umožnil
stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú

aktivitu strán, ako aj meritum veci. Odvolacie dôvody žalobcu vyhodnotil preto krajský súd ako
neopodstatnené, pričom zároveň nezistil v postupe okresného súdu ani nedostatky, na ktoré odvolací
súd prihliada z úradnej povinnosti. Súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dokazovania
zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim
spôsobom v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP aj správne odôvodnil. V dôsledku toho krajský súd

rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

17. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo
vecisamejzávislývýrokotrováchprvoinštančnéhokonania,ktorýplnezodpovedáprocesnémuúspechu
strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej ako úspešnej procesnej strane nárok
na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov (aj
odvolacieho) konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3
(za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)