Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 11, 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 10Cb/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518205743
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1518205743.10

Uznesenie

OkresnýsúdMalackyvprávnejvecižalobcu:GlobalExchangePayments,SE,StaráVajnorskáč.11,831
04 Bratislava, IČO: 47 526 661, zastúpený Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s.r.o., Vretenová
4 841 04 Bratislava - Karlova Ves, IČO: 46 606 122, proti žalovaným: 1/ K., zastúpený Y., 2/ Y., zastúpený
Y. v konaní o neplatnosť zmluvy, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava V. dňa 25.09.2018, ktorá bola v časti postúpená
Okresnému súdu Malacky na námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovanými, sa žalobca voči
žalovaným vo veci samej domáha:
- vyslovenia neplatnosti Rámcovej zmluvy o vývoji a poskytovaní programátorských činností uzatvorenej
dňa 29.01.2016 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným 1/ ako poskytovateľom, predmetom

ktorej bol záväzok žalovaného 1/ vykonávať pre žalobcu programátorské činnosti vo vzťahu k softvérovej
aplikácii tvoriacej časti systému elektronickej evidencie stravných kreditov, činnosti projektového
manažmentu pri vývoji a prevádzkovaní tohto systému a súvisiace činnosti v prípade osobitnej
požiadavky žalobcu za odmenu vo výške 54.165 €;
- vyslovenie neplatnosti Rámcovej zmluvy o vývoji a poskytovaní programátorských činností uzatvorenej
dňa 29.01.2016 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným 2/ ako poskytovateľom, predmetom

ktorej bol záväzok žalovaného 2/ vykonávať pre žalobcu programátorské činnosti vo vzťahu k softvérovej
aplikácii tvoriacej časti systému elektronickej evidencie stravných kreditov, činnosti projektového
manažmentu pri vývoji a prevádzkovaní tohto systému a súvisiace činnosti v prípade osobitnej
požiadavky žalobcu za odmenu vo výške 54.165 €;
- vyslovenia neplatnosti listiny „Uznanie dlhu“ datovanej a podpísanej 12.02.2016 žalobcom ako
dlžníkom, v ktorom uznal svoj dlh čo do dôvodu (zmenky č. XXXXXX, č. XXXXXX. č. XXXXXX, č.

XXXXXX, č. XXXXXX. vystavené 12.06.2016) a výšky (v sume 54.165 €) voči žalovanému 1/ ako
veriteľovi 1/ a čo do dôvodu (zmenky č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX
vystavené 12.06.2016) a výšky (v sume 54.165 €) voči žalovanému 2/ ako veriteľovi 2/.
Dôvodom neplatnosti právnych úkonov, tvrdeným žalobcom je, že žalovaný 1/ bol predsedom
predstavenstva a žalovaný 2/ členom dozornej rady spoločnosti, súčasne ako boli poskytovateľmi z
rámcovej zmluvy a na uzatvorenie zmluvy potrebovali podľa Stanov súhlas dozornej rady spoločnosti.

2. Podaním doručeným súdu 09.11.2020 žalobca zmenil žalobcu tak, že doplnil žalobu o „alternatívny
petit“ a žiada, aby súd alternatívne uložil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 108.330 €. Súd posúdil obsah podania doručeného dňa 09.11.2020
ako ďalší samostatný nárok na plnenie uplatnený voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/, ktorý
nepredstavuje alternatívu vo vzťahu k pôvodne uplatneným nárokom na určenie (ako sú uvedené v bod

1 odôvodnenia) a zmenu žaloby (rozšírenie žaloby o nárok na plnenie titulom škody vo výške 108.330
€) uznesením č.k. 10Cb/4/2020-272 zo dňa 13.11.2020 pripustil.3. V podaní zároveň doručil aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (prvý), ktorým žiadal, aby
súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s pohľadávkami vyplývajúcimi

Rámcovej zmluvy o vývoji a poskytovaní programátorských činností uzatvorenej dňa 29.01.2016
a zároveň uložil žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s pohľadávkami
vyplývajúcimi z Rámcovej zmluvy o vývoji a poskytovaní programátorských činností uzatvorenej dňa
29.01.2016, vrátane prislúchajúcich listín označených ako Uznanie dlhu a zmeniek č. XXXXXX, č.
XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX,

č. XXXXXX . vystavených žalobcom až do právoplatného rozhodnutia o veci samej. Súd návrh na
nariadenieneodkladnéhoopatreniavčasti,vktorejsažalobcadomáhal uloženiapovinnostižalovanému
2/ zdržať sa nakladania s pohľadávkami vyplývajúcimi zo zmeniek č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX,
č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX,č. XXXXXX s poukazom
na ustanovenie § 22 písm. a) CSP v spojení s ustanovením § 40, 43 ods. 1 CSP postúpil Okresnému
súdu Bratislava V ako kauzálne príslušnému na rozhodnutie. O ostávajúcej časti návrhu rozhodol tak,

že návrh Uznesením č.k. 10Cb/4/2020-274 zo dňa 16.11.2020 zamietol.

4. Dňa 05.01.2021 žalobca doručil súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (druhý v poradí),
ktorým sa voči obom žalovaným opätovne domáha uloženia rovnakých obmedzení ako prvým návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia, a to povinnosti žalovaného 1/ zdržať sa akéhokoľvek nakladania

s pohľadávkami vyplývajúcimi z Rámcovej zmluvy o vývoji a poskytovaní programátorských činností
uzatvorenej 29.01.2016 medzi žalobcom a žalovaným 1/ a uloženia povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa
akéhokoľvek nakladania s pohľadávkami z Rámcovej zmluvy o vývoji a poskytovaní programátorských
činností uzatvorenej dňa 29.01.2016 medzi žalobcom a žalovaným 2/, vrátane prislúchajúcich listín
označených ako Uznanie dlhu a zmeniek č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č.

XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX . vystavených žalobcom, do
právoplatného rozhodnutia o veci samej.

5. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (druhý v poradí) žalobca odôvodňuje tým, že žalovaní
majú snahu uzatvoriť „umelú dohodu“ s R., ktorý bol do roku 2016 konateľom viacerých spoločností,

v ktorých bol konečným užívateľom M., rovnako ako v tejto veci. R. zneužil svoje postavenie a viacero
spoločností nechal zlikvidovať zlúčením so spoločnosťou MA ADVISORS s.r.o. IČO: 47 467 304,
cieleným konaním zanikla aj táto spoločnosť bez právneho nástupcu likvidáciou z úradnej povinnosti pre
neexistenciu sídla a konateľa dňa 19.10.2017. Podľa názoru žalobcu išlo o trestnú činnosť, hoci OČTK
boli iného názoru, žalobca uvádza, že zrejme z dôvodu, že R. ako bývalý policajt mal nadštandardné

vzťahy so svojím švagrom a inými vo vysokej pozícii PZ SR, podľa všetkého v NAKA. Zároveň R. zneužil
postavenie konateľa a voči konečnému užívateľovi výhod M. podal návrh na konkurzné konanie pre
neexistujúcupohľadávkuspoločnostiBERAGO,s.r.o.,IČO:46474587,ktorénebolodoposiaľskončené.
Po jeho odvolaní nový konateľ vydal vyhlásenie, že voči M. spoločnosť nemá žiadnu pohľadávku.
Medzi zlúčenými spoločnosťami bola aj spoločnosť jobjob s.r.o., IČO: 43 867 472, kde spreneveril

sumu 300.000 € a zároveň znemožnil plnenie poskytnutého úveru, čím spoločnosť prišla aj o ďalšiu
nehnuteľnosť, byt v hodnote 330.000 € na N. Menovaný pri zlúčení vydal „fiktívne“ čestné vyhlásenie, že
koná v mene majoritného akcionára, čo si ani notár neoveril, ktorý je okrem iného známy práve nekalým
zlučovaním firiem. Žalobca tvrdí, že R. podľa zistených skutočností ponúkol pomoc žalovaným po tom,
čo sa dozvedeli o „úmysle súdom schváleného petitu“, aby mu svoje pohľadávky postúpili, resp. jemu

blízkej osobe tak, aby pohľadávku nebolo možné pri prípadnej výhre vzájomne započítať. Podľa žalobcu
k takej dohode nedošlo preto, že žalovaní si zatiaľ nie sú istí „dobromyseľným nekonaním“ R. a hľadajú
spôsob, aby mali k pohľadávke, prípadne výťažku z nej, prístup a bola v ich dispozičnej sfére. Podľa
žalobcu existuje dokonca podozrenie, že by taká zmluva mohla byť antidatovaná. Žalobca dôvodí, že
zatiaľ neprišlo k oznámeniu o postúpení pohľadávky, ak k tom dôjde, už nebude možné neodkladné

opatrenie vydať a prejednávaná vec stratí pre žalobcu svoj význam a záujem ďalej viesť tento spor, ktorý
je protihodnotou za vykonané úkony žalovaných ako orgány spoločnosti žalobcu.

6. Podľa § 324 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 328 ods. 2 CSP veta prvá o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Súd po posúdení v poradí už druhého návrhu na nariadenie neodkladného oparenia dospel k záveru,
žetakémutonávrhuniejemožnévyhovieťatovzásadezrovnakýchdôvodov,akovyplývajúzUznesenia

č.k. 10Cb4/2012-274 zo dňa 16.11.2020.

16. Neodkladné opatrenie je charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany
smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, ktorého cieľom je rýchlo a pružne vyriešiť
situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane

práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. Plní funkciu
prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny
zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak
k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia (§ 329 ods. 2 CSP).

17. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, teda
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo v prípade, ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Z pozitívno-právnej úpravy civilného sporového poriadku vyplývajú základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú: 1) naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia,

2) osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, 3) odôvodnenie
potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, 4) osvedčenie nároku,
ktorého sa žalobca mieni domáhať návrhom vo veci samej, 5) určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť
navrhovaného neodkladného opatrenia.

18. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne
vyžaduje rýchly zásah súdu, pričom zásah do práv dotknutej strany musí byť primeraný žalobcom
osvedčenému porušeniu jeho práva a právom chránených záujmov. Potrebu a splnenie zákonných
predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia však súd musí skúmať z hľadiska účelu súdneho
konania vo všeobecnosti a ochrany práv a právom chránených záujmov všetkých subjektov konania.

Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí
existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú
úpravu, alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

19. Neodkladné opatrenie môže teda súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). V každom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia navrhovateľ musí uviesť, pričom súd je povinný aj ex offo skúmať predpoklady

nariadenia neodkladného opatrenia z pohľadu, či v danej veci nie je možné účel dosiahnuť iným
postupom, napr. zabezpečovacím opatrením. Elementárnym (základným) zákonným ustanovením
vytyčujúcim hranice súdu v otázke rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
teda § 324 ods. 3 CSP. Žalobca sa voči žalovaným vo veci samej domáha určenia neplatnosti právnych
úkonov (Rámcových zmlúv o vývoji a poskytovaní programátorských činností uzatvorených 29.01.2016
so žalovaným 1/ a žalovaným 2/ a Uznania dlhu zo dňa 12.02.2016) a zaplatenia peňažnej pohľadávky a

žiadaobmedziťžalovanýchvnakladaníspohľadávkamiztýchtoRámcovýchzmlúv.Návrhnanariadenie
neodkladného opatrenia žalobca podáva z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán až
do právoplatného rozhodnutia vo veci tak, aby žalovaní nenakladali s pohľadávkami z právnych úkonov,
o ktorých platnosť sa strany sporia. Sledovaný účel teda v zásade nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením, avšak i napriek tomu súd posúdení návrhu dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie

podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Žalobca ani v druhom podanom návrhu ničím neosvedčil žiadnu z ním tvrdených skutočností
vo viazanosti na prejednávanú vec sp. zn. 10Cb/4/2020, z ktorej by mala vyplynúť nevyhnutnosť
dočasnej úpravy pomerov sporových strán. Z obsahu návrhu vyplýva opis udalosti, ktoré sa mali

uskutočniť v priebehu rokov 2016, 2017 a popísané skutočnosti sa týkajú iných podnikateľských
subjektov, tieto subjekty nie sú sporovými stranami v prejednávanej veci a neexistuje vo vzťahu
k prejednávanej veci žiadna súvislosť (MA ADVISORS s.r.o., BERAGO s.r.o.). Pokiaľ sa žalobca
dovoláva personálneho prepojenia s prejednávanou vecou u osôb M. z návrhu nevyplýva akákoľvek
súvislosť konania označených fyzických osôb v právnych vzťahoch tretích subjektov v r. 2016, 2017 s

prejednávanou vecou a právnym vzťahom žalobcu a žalovaných, ktorý je predmetom konania vo veci
samej. Špekulácie žalobcu týkajúce sa motivácie týchto osôb v iných právnych vzťahoch, ako aj týkajúce
sa výsledku trestného konania vedeného v inej nesúvisiacej veci, nijako neosvedčujú nevyhnutnosť
neodkladného opatrenia vo veci sp. zn. 10Cb/4/2020.

21. Úprava postupu pri rozhodovaní súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje,
aby navrhovateľ súdu minimálne osvedčil základné skutočnosti vždy vo viazanosti na konkrétnu
prejednávanú vec. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať
na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na

všetky okolnosti javí ako hodnoverná.

22. Jediným dôvodom požadovaného obmedzenia, ktoré sa viaže na prejednávanú vec, sú subjektívne
a ničím neosvedčené tvrdenia žalobcu, podľa ktorých mal Jaroslav Masaryk údajne ponúknuť pomoc
žalovaným, ktorá mala spočívať v ponuke na postúpenie ich pohľadávok (ktorých zaplatenie ale nie je

predmetom konania v súdenej veci) a malo sa tak stať s pohnútkou, aby pohľadávky nebolo možné
pri prípadnej výhre (zrejme žalobcu v tomto konaní) vzájomne započítať. Žalobca napokon tvrdí, že k
dohode medzi žalovanými a Jaroslavom Masarykom neprišlo z dôvodu zrejme nedôvery žalovaných v
dobromyseľné konanie R. a napokon tvrdí, že v prípade, že by napokon prišlo k uzatvoreniu zmluvy,
existuje „veľké“ podozrenie, že by taká zmluva mohla byť antidatovaná.

23. Nakoľko ide už v poradí druhý návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd považuje
za potrebné priamo a bez okolkov na adresu žalobcu konštatovať, že takto prezentované špekulatívne
úvahy strany sporu nemajú miesto v kontradiktórnom súdnom konaní, a to ani pri rešpektovaní nižších
nárokov na postup súdu pri hodnotení najvýznamnejších skutočností pre rozhodovanie o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia. Aj keď súd pri zisťovaní najvýznamnejších skutočností pre
rozhodnutie nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní vo veci samej a postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná, za osvedčenú
skutočnosť nie je možné považovať subjektívne hodnotiace úsudky žalobcu („išlo o trestnú činnosť,hoci OČTK boli iného názoru, zrejme z dôvodu, že R. ako bývalý policajt mal nadštandardné vzťahy
v Národnej kriminálnej agentúre“); špekulatívne úvahy o prípadnom možnom postupe protistrany
(„žalovaní majú snahu urobiť umelú dohodu s R.“, „existuje dokonca veľké podozrenie, že by taká

zmluva mohla byť antidatovaná“), a dokonca pohnútke protistrany a tretej osoby (.), spočívajúcej v
tvrdenej snahe postúpením pohľadávok zabrániť žalobcom plánovanému započítaniu. Zákonná úprava
vyžaduje, aby navrhovateľ súdu minimálne osvedčil základné skutočnosti, a to vždy vo viazanosti
na konkrétnu prejednávanú vec, osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Žalobca

však žiadnu z tvrdených skutočností (uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok v úmysle vyhnúť
sa započítaniu vzájomných pohľadávok) nielenže neosvedčil, ale z návrhu vyplýva, že k takýmto
úkonom ani neprišlo a dokonca zrejme ani nepríde pre tvrdenú nedôveru žalovaných v dobromyseľnosť
budúceho (tvrdeného) nadobúdateľa. Pokiaľ žalobca dôvodí, že ak príde k oznámeniu o postúpení
pohľadávok, prejednávaná vec stratí pre žalobcu význam a žalobca stratí záujem ďalej viesť tento
spor, súd dáva do pozornosti žalobcu, že predmetom konania sp. zn. 10Cb/4/2020 však nie je nárok

žalovaných na zaplatenie pohľadávok z rámcových zmlúv (voči ktorým by mohol v prípade úspechu
žalobca započítať tvrdenú uplatnenú protipohľadávku).

24. Z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ani listinných dôkazov založených v
súdnom spise nemožno vyvodiť osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. Súd nemal za osvedčenú

naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán ani nemal za osvedčenú existenciu takého
protiprávneho konania žalovaných, v dôsledku ktorého bezprostredne hrozí žalobcovi ujma na jeho
právach.

25. Súd opätovne poukazuje na dôvody uvádzané žalobcom, ktoré napokon spochybňujú nárok žalobcu

vo veci samej - ak žalobca tvrdí, že postúpením pohľadávok žalovanými sa zmarí možnosť ich plnenia
formou zápočtu ako jednostranného úkonu zo strany žalobcu voči nároku na plnenie (ktorý uplatnil
ako „alternatívny“ petit), potom sú jeho skutkové tvrdenia vo vzťahu k nároku vo veci samej významne
nekonzistentné z tohto dôvodu: ak nároky žalovaných z rámcových zmlúv žalobca neuznáva, potom
nie je zrejmé, prečo pohľadávky žalovaných z nich má v úmysle započítať jednostranným úkonom voči

svojej pohľadávke na náhradu škody uplatnenú „alternatívnym“ petitom.

26. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností danej veci dospel súd prvej inštancie
k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie ním požadovaného
neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP a návrh zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).