Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217214348
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7217214348.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
Jozefa Kuruca a JUDr. Dany Bystrianskej, v exekučnej právnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko,
s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,Bratislava,IČO:35724803,zastúpenéhoTomášKušnír,s.r.o.,Pajštúnska
5, Bratislava, IČO : 36 613 843, proti povinnému : U. O., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX
XX S., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Záhradnícka 60,

Bratislava, pod spis. zn.: EX 12049/17, pre vymoženie istiny 1.387,99 eur s príslušenstvom, o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v konaní o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k.: 48Er/3512/2017-16 zo dňa 06.06.2017, t a k t o

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,
so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spis. zn. EX
12049/17 zamietol.

2. V odôvodnení uznesenia po právnom posúdení veci podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44

ods. 2, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnom konaní (ďalej len „Exekučný
poriadok“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), konštatoval, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie proti
povinnému zo dňa 16.03.2017 domáhal vymoženia svojej pohľadávky na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácií pre
arbitráž so sídlom Vansovej 2, v Bratislave, zo dňa 26.10.2016, spis. zn. SRSAspA 14490/16, ktorý

nadobudol vykonateľnosť dňa 02.03.2017.

3. Súd prvej inštancie zistil, že medzi právnym predchodcom (VÚB BANKA) a povinným bola uzatvorená
dňa23.01.2009Zmluvaoposkytnutíspotrebnéhoúveru,ktorouoprávnenýposkytolpovinnémufinančné
prostriedky vo forme úveru, ktoré mu mal povinný uhradiť, čo však nesplnil riadne a včas. Zo
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 02.01.2016 súd zistil, že všetky spory, ktoré vzniknú z

Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na základe dohody, alebo
spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto dohody, budú riešené pred
Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu.

4. Súd posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku, nakoľko praktickým dôsledkom takto
formulovanejrozhodcovskejdoložky,jeskutočnosť,žepovinnémubolafaktickyodopretámožnosťbrániťsvoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre
povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, pred súkromnou osobou,
ktorú si oprávnený už predformuloval v rozhodcovskej zmluve a na výbere ktorej povinný nemala žiadnu

účasť. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide
totiž aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským súdom a
všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa

dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky, že by si
povinný osobitne vymienil jej dojednanie.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva, ktorú povinný
nemohol nijako ovplyvniť, mohol ho len ako celok odmietnuť alebo podpísať a je veľmi pravdepodobné,

že bez jeho podpísania by mu oprávnený úver ani neposkytol.

6. Uzavrel, že rozhodcovskú doložku nepovažuje za individuálne dojednanú, teda považuje ju za
neprijateľnú podmienku podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ, preto rozhodcovský rozsudok
vydaný v tomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Ak napriek

tomu rozhodcovský súd konal a vydal rozhodcovský rozsudok, v celom rozsahu ide o rozsudok vydaný
neoprávnenou osobou, a teda je paktom (nulitným aktom), nespôsobilým na jeho výkon.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

8. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.

9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie
oprávnený. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora

vykonaním exekúcie v rozsahu ako o žiada v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Oprávnený v odvolaní nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka obsiahnutá
v Rozhodcovskej zmluve je neprijateľnou podmienkou. Poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods. 4
písm. r) OZ, v zmysle ktorej ak by niektoré z ustanovení zakladalo právomoc rozhodovať spor výlučne
v rozhodcovskom konaní, považuje sa takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok

zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť
spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje
práva voči dodávateľovi uplatňovať aj v občianskoprávnom konaní.

10. Podľa odvolateľa v zmysle tejto dôvodovej správy je rozhodcovská doložka v súlade so zákonom

a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby svoje práva voči veriteľovi uplatnil na
príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi
na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Poukazuje na ustanovenie
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré až od 01. 01. 2008 označilo za neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľských zmluvách dojednanie rozhodcovskej doložky. Uviedol, že vzhľadom na

vyššie uvedené, posudzovaná zmluva môže byť len preskúmavaná z hľadiska právnej dovolenosti, či
rozporu s dobrými mravmi podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a
Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Navyše, neplatnosť rozhodcovskej
doložky nemá sama o sebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ale len
na vznik práva dlžníka podať žalobu podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní.

11. V závere oprávnený tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo/11/2010 zo
dňa 26. 09. 2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie
správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v §
45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor

s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje
neprijateľnú podmienku, nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj
rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim je preto len to, či plnenie, ktoré má byť vykonané,odporuje alebo neodporuje dobrým mravom, len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné
konanie.

12. Súdny exekútor a ani povinný sa k odvolaniu oprávneného v zákonnej lehote nevyjadrili.

13. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací

v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.

14. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

16. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné
v podrobnostiach poukazuje podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia uvádza nasledovné.

17. Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie rozhodcovskej doložky obsiahnutej
rozhodcovskejzmluve,vyhodnotenietejtorozhodcovskejdoložkyakoneplatnejvcelomrozsahuaztoho
dôvodu nedôvodné zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd z
obsahu spisu zistil, že povinný s oprávneným uzatvoril dňa 23.01.2009 Zmluva o poskytnutí spotrebného

úveru, ktorou oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky vo forme úveru, ktoré mu mal povinný
uhradiť, čo však nesplnil.

18. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadeným

záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01
Bratislava, IČO : 45 744 971, vydaný rozhodcom Mgr. Petrom Senovským, zo dňa 26.10.2016, spis. zn.:
SRSAspA 14490/16, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.03.2017 a vykonateľnosť dňa 02.03.2017.
Žalovaný bol týmto rozhodcovským rozsudkom zaviazaný žalobcovi (oprávnenému) zaplatiť sumu
1.387,99 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 700,93 od 27.04.2015 do zaplatenia,

trovy rozhodcovského konania, pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 83,28 eur
a trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 191,88 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

19. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku

odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky.

20. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

21. Je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť, že právny vzťah medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným, ktorý vznikol na základe zmluvy o pripojení je vzťahom spotrebiteľským,
riadiacim sa zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Európska únia venuje problematikeochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých
svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva
spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06. 10. 2009 vo veci Asturcom

Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku,
na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny
súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez
účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými

na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej
medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

22. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

23. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008,
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

25. Občiansky zákonník síce až od 01. 01. 2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné
označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31. 12. 2007. Občiansky
zákonník účinný do 31. 12. 2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda

charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie
§ 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a

Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

26. Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva z OPÚP predložených
oprávneným, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa

a má za to, že táto vyžaduje od povinnej ako spotrebiteľa, aby akékoľvek spory vyplývajúce zo
zmluvy, riešila výlučne v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom a podľa jeho vnútorných
predpisov, s ktorými povinná ani nebola oboznámená. Okrem toho, ako uviedol súd prvého stupňa a
čo vyplýva aj z vyššie uvedeného, rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou
predtlačeného formulára vypracovaného poskytovateľom úveru, v danom prípade VÚB BANKA ako

právnym predchodcom oprávneného a povinný nemal reálnu možnosť túto zmeniť, ale iba zmluvu
o úvere a ďalších úverových produktoch podpísať alebo nepodpísať. Z množstva exekučných vecí
odvolací súd zistil, že rozhodcovské doložky sú uvedené vo všeobecných podmienkach, ktoré sú
rozsiahle a predtlačené malým písmom, takže spotrebiteľ ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne
oboznámiť a odvolací súd v ani jednej z prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú

výhradu k zmluve alebo obchodným podmienkam.

27. Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie,
v ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje „silnejšie" postavenie
a spotrebiteľovi ako „slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky, a teda za konanie, ktoré je

v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako aj podľa § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútna neplatnosť rozhodcovskej doložky.28. Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj
pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 ZRK. Ako vyplynulo z obsahu
spisu,rozhodcovskádoložka,nebolapodpísanázmluvnýmistranami,pretorozhodcovskúdoložkuvnich

uvedenú nie je možné posúdiť ako platne dohodnutú v zmluve o úvere a ďalších úverových produktoch.

29. Úprava obsiahnutá v ZRK v ustanovení § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a
formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010).

30. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou
v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na

vykonanie exekúcie.

31. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP.

32. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie prípustné
podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod
nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred
odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie dovolania (§ 434 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu
so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor
môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
(§429 ods.1, 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a
včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).