Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4Csp/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620200780
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5620200780.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou, LL.M. v právnej veci žalobcu: O.

A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. Ú. XX, U. A., zastúpený splnomocneným zástupcom H. A.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom U. C.W., Č. XXX/XX, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpená Advokátska
kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, v spore o
zaplatenie 4.074,38 eura s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.
Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré bude vydané po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 16. 03. 2020, doplnenou podaním
doručeným súdu dňa 31. 03. 2020, sa žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
domáhal zaplatenia sumy 4.074,38 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 03. 01. 2019
do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26. 10. 2018 chcel žalobca ako spotrebiteľ uzatvoriť
s obchodnou zástupkyňou žalovaného vo vlastnom mene kompletné havarijné poistenie na osobné
motorové vozidlo značky AUDI A6 VIN: WAUZZZ4G6DN017481, hnedej metalízy, EVČ: LM643DF,

súčasťou ktorého bolo zmluvné poistenie proti krádeži a proti poškodeniu. Obchodnou zástupkyňou
žalovaného bol žalobca uvedený v omyl, či už úmyselne s cieľom sa bezdôvodne obohatiť na úkor
žalobcu alebo neodborným prístupom žalovanej a jeho obchodného zástupcu, pretože zmluvu podpísal
bez písomného splnomocnenia brat žalobcu H. A. vlastnoručne za žalobcu dňa 26. 10. 2018 podľa
pokynov obchodnej zástupkyne na predajnom mieste pri uzatváraní poistnej zmluvy. Žalovaná hoci
vedela, že zmluva je neplatná, požadovala poistné plnenie za poistenie, ktoré bolo riadne uhradené
žalobcom vo výške 271,59 eur bankovým prevodom na účet žalovanej. Dňa 17. 11. 2018 mal vyššie

uvedené vozidlo v užívaní s jeho súhlasom brat H. A., uvedený deň ho brat informoval, že po tom,
ako mal auto zaparkované pri garážach na ulici ČSA v Liptovskom Hrádku, mu niekto odmontoval štyri
kolesá, vozidlo bolo položené na drevené klátiky, avšak z jednej strany pravdepodobne spadlo na zem,
pričom došlo k poškodeniu prahu vo veľkosti 20 cm, disky mali v čase odcudzenia hodnotu približne
480 eur jeden disk a pneumatika 81 eur, celková škoda, ktorá vznikla krádežou bola 2.240 eur. Trestné
stíhanie bolo právoplatne prerušené uznesením OR PZ v Liptovskom Mikuláši pod ČVS:ORP-686/
LH-LM-2018 pre nezistenie páchateľa. Po vzniku poistnej udalosti „náhodou“ vyšlo najavo, že poistná

zmluva č. 6823741528 bola uzatvorená neplatne v neprospech spotrebiteľa, čo poisťovňa nesporne
veľmi rada uznala a žalobcovi bolo vrátené zaplatené poistné, nakoľko toto bolo pre poisťovňu zjavne
ekonomicky výhodnejšie ako kryť značne vyššie poistné krytie za poistnú udalosť. Počas opravy
motorového vozidla bolo požičané náhradné vozidlo, na ktoré by sa tiež vzťahovalo poistné krytie,ktoré by poisťovňa bola povinná reparovať, preto si uplatňujú aj ušlú položku vo výške 1.400 eur za
28 dní zapožičania náhradného vozidla, a to od nahlásenia zapožičania náhradného vozidla až do
vydania rozhodnutia o neplnení škody. Oprava v servise bola skončená až dňa 05. 12. 2018, kedy

servis zaslal na poisťovňu krycí list. Žalovaný musel už od nahlásenia poistnej udalosti vedieť, že
poistné plnenie nebude plniť, nakoľko pri nahlásení poistnej udalosti zisťovala informáciu, či boli na
diskoch namontované bezpečnostné skrutky a táto informácia je známa už od obhliadky vozidla pri
vstupe do poistenia. Žalobca uviedol, že tieto bezpečnostné skrutky nemal namontované na diskoch,
nakoľko tieto neboli potrebné, aby vozidlo bolo poistené ako celok. Naviac nikto na tieto skutočnosti o

povinnej montáži bezpečnostných skrutiek nikdy neupozornil, ba práve naopak, uviedli mu, že tieto nie
sú vôbec potrebné a žalobca nemal ako vedieť Všeobecné poistné podmienky, lebo nebol pri podpise
zmluvy o havarijnom poistení a to zase len vinou sprostredkovateľky. Tieto bezpečnostné skrutky nie
sú štandardne montované na nové vozidlá, výrobca vozidiel ich nedoporučuje a neprikazuje používať.
Žiadna iná poisťovňa takúto výluku neuplatňuje. Napádajú aj postup žalovanej poisťovne, nakoľko
odmietla škodu plniť v celom požadovanom rozsahu, pričom na vozidle došlo aj k poškodeniu iných

častí, s ktorými bezpečnostné skrutky nemali žiadny súvis, ak samozrejme nebrali do úvahy absurdný
argument, že keby na vozidle boli namontované bezpečnostné skrutky, zlodeji by sa vozidla nedotkli.
Žalobou si uplatňujú ušlé poistné krytie z neplatného poistenia neuzatvoreného poisťovňou lege artis,
na ktoré by inak mal nárok vo výške škody 2.674,38 eur vzniknutej na vozidle podľa priloženej faktúry za
opravu vozidla a z ušlej položky proti poisťovni vo výške 1.400 eur za požičanie náhradného motorového

vozidla.

2. Na výzvu súdu uznesením č. k. 4Csp/16/2020-65 zo dňa 22. 04. 2020 podľa § 167 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), po doplnení žaloby o žalobcom označené prílohy, žalovaný (č. l.
97 spisu) žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalovaný nárok žalobcu neuznávajú ani

čiastočne, považujú ho za neopodstatnený, žalovaný poprel, že by žalobca vôbec preukázal existenciu
právneho vzťahu medzi stranami sporu, na základe ktorého sa domáhal priznania nároku. Z listín
predložených spolu so žalobou nemožno jednoznačne ustáliť, že by žalobca preukázal právny vzťah
medzi stranami sporu, pričom dôkazné bremeno ohľadne preukázania tohto vzťahu a jeho obsahu
zaťažuje jednoznačne žalobcu, nie žalovaného. Žalovaný popiera aktívnu legitimáciu žalobcu. Podľa

názoružalovanéhonato,abysaniektostalstranousporu,netreba,abybolúčastníkomhmotnoprávneho
vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu, či však bude žalobca v spore úspešný závisí
od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Je
povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný
žalobou uplatnený nárok.

3. Na výzvu súdu uznesením č. k. 4Csp/16/2020-90 zo dňa 14. 05. 2020 na podanie dupliky k vyjadreniu
právneho zástupcu žalovaného splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že žiada rozhodnúť v zmysle
príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku a namieta jeho podanie po súdom určenej lehote
a navrhujú, aby súd vydal rozsudok pre zmeškanie, ak sú splnené podmienky.

4. Na výzvu súdu uznesením č. k. 4Csp/16/2020-150 zo dňa 02. 09. 2020 podľa § 167 ods. 4
CSP podaním doručeným súdu dňa 29. 09. 2020 žalovaný trval na svojej argumentácii vyjadrenej v
podaniach, ktoré v predmetnom spore doručil súdu a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5.Splnomocnenýzástupcažalobcunapojednávaniachtrvalnapodanejžalobe.Uviedol,žemužalobca-
brat požičal motorové vozidlo, keď ho potreboval, ale nielen jemu, ale aj iným rodinným príslušníkom. On
uzatvorilzmluvunahavarijnépoisteniesobchodnouzástupkyňoužalovaného,pretožepotrebovalpoistiť
auto. Obchodná zástupkyňa mu povedala, že jej je to jedno, aby sa tam podpísal ako A.. Zmluva bola
na meno jeho brata, on takto uzatvoril dve poistné zmluvy. Jemu brat kázal vybaviť havarijné poistenie s

tým, že mu bolo jedno, či to bolo na jeho meno alebo na meno brata. On sa riadil nesprávnymi pokynmi
obchodnej zástupkyne. Brat jednoducho nechal naňho, aby dve motorové vozidlá poistil havarijne s tým,
že nechal naňho, aký typ poistenia a akú poisťovňu má vybrať. Žiadnu plnú moc mu neudelil. Až doma
zistili, že poistná zmluva je na meno žalobcu, podpísal ju ale on, pričom obchodná zástupkyňa povedala,
že A. ako A., že je to jedno. Preto on aj brat napísali podanie, ktoré zasielali žalovanému. Brat podpísal

zrušenie oboch poistných zmlúv. Išlo to z účtu žalobcu, brat mu dal na to peniaze. Považujú to za nekalú
obchodnú praktiku žalovaného. On obchodnej zástupkyni žalovaného zaslal všetky prefotené doklady,
občiansky preukaz, veľký technický preukaz a PZP. Sprostredkovával to na základe pokynu brata. Mal
od brata plnú moc na prihlásenie motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte. Mal generálnu plnúmoc, ktorá zahŕňala aj poistenie motorového vozidla, ale od neho obchodná zástupkyňa takúto plnú
moc nežiadala. Pretože brat sa do toho nevyznal, obchodná zástupkyňa prišla za ním do roboty, dala
mu narýchlo podpísať nejaký papier označený ako oznámenie. Potom išiel za obchodnou zástupkyňou,

prečo išla za bratom, prečo to robí poza jeho chrbát. Tvrdí, že obchodná zástupkyňa si od neho mala
pýtaťplnúmoc.Brataprekvapiloto,prečonapoistnejzmluveniejejehomeno,prečotamniejeuvedené,
že je to na základe plnej moci. Pokiaľ brat v reklamácii zo dňa 30. 01. 2019 hovorí o podvode, zrejme
má na mysli podvod, ktorý urobila obchodná zástupkyňa. On si myslí, že to bolo naschvál urobené
tak, aby poisťovňa potom nemusela platiť. Plnú moc neprikladal z toho dôvodu, že to ani obchodná

zástupkyňa od neho nežiadala, nebolo to potrebné. Obchodná zástupkyňa vedela, že auto je písané na
žalobcu. Brat žiadal zrušenie poistnej zmluvy, pretože videl podpis a tvrdil, že tam malo byť uvedené, že
je splnomocnený. Ak sú nejaké právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou, nemá to za následok
vznik, zmenu a zánik práv a povinností. On žiadnu plnú moc neprekročil. Plnú moc nepredkladal, pretože
akoby nebola. Jeho brat s týmto právnym úkonom súhlasil, ibaže nesúhlasil s tým, ako bolo urobené.
Absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu spôsobil žalovaný. Zmluvu mal podpísať brat. Brat by s

touto zmluvou súhlasil, keby bol na nej jeho podpis ako podpis splnomocnenca.

6. Právny zástupca žalobcu zotrval na písomných vyjadreniach, ktoré sú založené v spise. Uviedol, že
mu uniká nejaký zmysel, prečo by mala obchodná zástupkyňa podvodne konať, keď jej cieľom bolo

získať sprostredkovateľskú odmenu, tak nemá dôvod uzatvoriť neplatnú poistnú zmluvu. Od počiatku tu
zo strany žalobcu dochádza k modifikácii pôvodných skutkových tvrdení, keď žalobca najskôr tvrdil, že
nemal žiadnu plnú moc, následne potom modifikuje svoje tvrdenie, že existovala ústna plná moc, neskôr
uvádza, že mal generálne plnomocenstvo od brata, na základe ktorého konal. Žalobca nepreukázal
jedinú skutkovú okolnosť, ktorú tvrdí. Jeho procesný útok je účelový a prispôsobuje sa vývoju sporu. Oni

nerozporujú SMS komunikáciu pred uzatvorením poistnej zmluvy, že táto bola medzi splnomocneným
zástupcom žalobcu a ich obchodnou zástupkyňou. Nemajú vedomosť o tom, že by plná moc bola
pripojenákpredmetnejpoistnejzmluve.Žalobcoviničnebránilo,abybezzbytočnéhoodkladudodatočne
schválil konanie svojho brata, k čomu nedošlo. Preto nie je žiaden nárok požadovať akékoľvek plnenie.

7. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise a to SMS komunikáciou
medzi obchodnou zástupkyňou žalovaného N. B. D. a splnomocneným zástupcom žalobcu, s Poistnou
zmluvou - Havarijné poistenie motorového a prípojného vozidla zo dňa 26. 10. 2018, s plnou mocou
zo dňa 06. 08. 2018 (č. l. 197 rub spisu), s Dohodou o ukončení neživotného poistenia dojednaného
Poistnou zmluvou č. 6823741528 zo dňa 05. 02. 2019 (č. l. 197 spisu), s uplatnením nároku na náhradu

škody zo dňa 22. 11. 2018 (č. l. 14 spisu), s faktúrou č. OF1820 803683 na sumu 2.674,38 eur splatnú 30.
12. 2018 (č. l. 12, 13 spisu), s potvrdením o uskutočnení prevodu za požičanie náhradného motorového
vozidla zo dňa 24. 04. 2019 na sumu 1.400 eur (č. l. 20 spisu), s reklamáciou zo dňa 31. 01. 2019
splnomocneného zástupcu žalobcu (č. l. 19 spisu), s reklamáciou žalobcu zo dňa 30. 01. 2019 (č. l.
119 spisu).

8. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní
vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový právny stav:

9. Z plnej moci označenej ako generálne plnomocenstvo zo dňa 06. 08. 2018 bolo preukázané, že

žalobca splnomocnil H. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. C., Č. XXX/XX, aby motorové vozidlo AUDI A6
Avant, rok výroby 2012, EVČ: LM643DF, tmavej hnedej metalízy, používal pre svoje potreby, aby ho v
plnomrozsahuzastupovalvovšetkýchúkonoch,ktorésabudútýkaťtohtovozidlaaabyvykonávalvšetky
úkony spojené s poistením vozidla (PZP, havarijné poistenie), s predajom a prevodom tohto motorového
vozidla, aj s prevzatím finančnej hotovosti za toto motorové vozidlo, či už z predaja alebo poistenia.

10. Dňa 26. 10. 2018 bola uzatvorená poistná zmluva - havarijné poistenie motorového a pripojeného
vozidla, číslo poistnej zmluvy 2650008352, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla AUDI
A6, EVČ: LM643DF s predpokladaným začiatkom poistenia 27. 10. 2018, ktorá poistná zmluva bola
uzatvorená na dobu neurčitú za dojednané ročné poistné 1.086,36 eur. Ako poistník a osoba, ktorá

zmluvu uzatvorila sa uvádza žalobca, pričom medzi stranami sporu nebolo sporné, že uvedenú poistnú
zmluvu za žalobcu podpísal jeho brat H. A.. Plná moc k poistnej zmluve nebola pripojená. Z emailovej
komunikácie medzi obchodnou zástupkyňou žalovaného a splnomocneným zástupcom žalobcu bolonepochybne preukázané, že obchodná zástupkyňa pred aj po uzatvorení predmetnej poistnej zmluvy
komunikovala výlučne so splnomocneným zástupcom žalobcu.

11. Ďalej mal súd v spore preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 17. 11. 2018 v
Liptovskom Hrádku na ulici ČSA pri garáži č. 1350 v čase okolo 21.00 hod. do 22.54 hod. z predmetného
motorového vozidla boli odcudzené štyri ks hliníkové disky značky AUDI R17, na ktorých boli založené
zimné pneumatiky zn. TOMKAT o rozmeroch 225/55/R17 a zároveň bol poškodený prah na ľavej strane

vozidla o veľkosti 20 cm. Poverený príslušník Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom
Mikuláši, odbor poriadkovej polície, OO PZ Liptovský Hrádok uznesením ČVS: ORP-686/LH-LM-2018
zo dňa 17. 12. 2018 podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie, ktoré bolo začaté pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil nezistený páchateľ, prerušil,
nakoľko sa neporadilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestného stíhanie voči určitej osobe.
Oprava predmetného vozidla bola fakturovaná faktúrou č. OF1820 803683 na sumu 2.674,38 eur, ktorá

bola splatná 30. 12. 2018, okrem toho žalobca vynaložil za zapožičanie náhradného motorového vozidla
spolu sumu 1.400 eur, ktorá bola vyplatená spoločnosti CAR-TEEM, s.r.o., Uhorská Ves 128 dňa 24.
04. 2019.

12. Listom zo dňa 20. 12. 2018 oznámil žalovaný žalobcovi, že po prešetrení škodovej udalosti, ktorá je

v ich spoločnosti evidovaná pod č. 8013826246 dospeli k záveru, že z vozidla boli odcudzené štyri disky,
ktoré neboli zabezpečené bezpečnostnými skrutkami a v zmysle Všeobecných poistných podmienok
článok 13 ods. 5 poistený je povinný preukázateľne zabezpečiť disky kolies z ľahkých zliatin poistenými
bezpečnostnými skrutkami a v zmysle odseku 10, ak poistený poruší niektorú z povinností uvedenú v
článku 13, je poisťovňa oprávnená uplatniť výluku a neposkytnúť poistné plnenie. Na základe týchto

skutočností poisťovňa ukončila šetrenie škodovej udalosti bez nároku na poistné plnenie (č. l. 28 spisu).

13. Listom zo dňa 30. 01. 2019 (č. l. 119 spisu) žalobca oznámil žalovanému, že Poistnú zmluvu č.
6823741528 neuzatvoril (nepodpísal), nevie či ide o pokus o podvod a na základe akých zmlúv má byť
akože poistený, keď žiadne dokumenty nepodpísal, ale na základe zlých pokynov sprostredkovateľky

N.. B. D. ich neoprávnene podpísal zaňho jeho brat H. A..

14. Dňa 05. 02. 2019 bola medzi stranami sporu uzatvorená Dohoda o ukončení neživotného poistenia
dojednaného Poistnou zmluvou č. 6823741528 s tým, že zmluvné strany sa dohodli na ukončení hore
uvedenej poistnej zmluvy dňom 27. 10. 2018. Poistné bolo vrátené na účet platiteľa.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v

dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

17. Podľa § 790 a) Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia,
zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).

18. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

19. Podľa § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za
niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.

20. Podľa § 32 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene
splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo

splnomocniteľovi.

21. Podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie
vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak všaksplnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu
po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

22. Podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie
konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný
sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak
splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s
ktorousakonalo,odsplnomocnencapožadovaťbuďsplneniezáväzku,alebonáhraduškodyspôsobenej

jeho konaním.

23. Podľa § 32 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa
konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.

24. Podľa § 42 Občianskeho zákonníka, ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá

sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu. každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

25. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia
(§ 132 ods. 1 a § 150 ods. 1 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie

dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na
jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu,
ktoré vychádza zo skutkového základu zistené z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom
postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Skutočnosti
navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca. Princípy dokazovania v sporovom konaní platia aj pre

spotrebiteľské spory, v ktorých, pokiaľ strana tvrdí istú skutočnosť, je povinná túto dokázať a nemôže
svoje dôkazné bremeno presúvať na protistranu. Ochrana spotrebiteľa v procesnej rovine síce zahŕňa
možnosť poučenia spotrebiteľa o hmotnom práve (§ 292 písm. b) CSP), nie však popretie elementárnych
princípov platných pre dokazovanie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že jednou zo základných procesných
povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť, teda uvádzať skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a táto

povinnosť zaťažuje aj spotrebiteľa. Strany sporu musia uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia
súdu, aby uplatnený nárok právne kvalifikoval. Súd potom skúma, či tvrdené skutočnosti možno podradiť
pod hypotézu právnej normy tak, aby z dispozície tejto normy bolo možné vyvodiť plnenie, alebo
potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené (pozri rozsudok NS SR sp. zn.
5Cdo/196/2009).

26. Podanou žalobou sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorú mu mal spôsobiť žalovaný
prostredníctvom svojej obchodnej zástupkyne pri uzatváraní poistnej zmluvy pre havarijné poistenie
motorového vozidla tým, že údajne žalovaný mal spôsobil neplatnosť tohto právneho úkonu. Žalobcom

uvádzanéskutkovétvrdeniaboliplnélogickýchrozporovarovnakobolivrozporesozistenýmskutkovým
stavom. V podanej žalobe uvádza, že poistnú zmluvu bez písomného plnomocenstva podpísal jeho brat
riadiac sa údajne nesprávnymi pokynmi obchodnej zástupkyne žalovaného. Uvedenú skutočnosť preto
oznámilžalovanémuasúduakodôkazpredložillistoznačenýako„reklamácia“,vktoromuvádza,žejeho
brat podpísal zmluvu na základe pokynov sprostredkovateľky neoprávnene. Z týchto dôvodov následne

došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu Dohody o ukončení neživotného poistenia dojednaného
Poistnou zmluvou č. 6823741528 a k vráteniu žalobcom uhradeného poistného. V podanej žalobe ďalej
žalobca uvádza, že po vzniku poistnej udalosti tieto skutočnosti vyšli najavo „náhodou“, aby poisťovňa
nemusela plniť poistné plnenie, pričom žalobca opomenul súdu uviesť, že k zrušeniu zmluvy došlo na
základe jeho iniciatívy. Napriek tomu, že sa údajne žalobca necítil byť poistnou zmluvou viazaný (o čom

svedčí práve uzatvorenie dvojstranného právneho úkonu zrušenia zmluvy), v tomto spore sa žalobca
domáha náhrady škody vo výške poistného plnenia za základe poistnej zmluvy pre havarijné poistenie,
ktorá bola preukázateľne medzi stranami sporu na základe vzájomnej dohody zrušená, ktorá skutočnosť
už sama o sebe by bola dôvodom pre zamietnutie žaloby. Následne žalobca svoje skutkové tvrdenia
v prerokúvanej veci prispôsoboval zistenému skutkovému stavu a teda predloženej plnej moci (ktorej

existenciu pritom v žalobe popieral) v tom smere, že by s poistnou zmluvou aj súhlasil, ak by na nej
bol podpis brata ako splnomocneného zástupcu. Súd ďalej poukazuje na časové súvislosti a teda, že
žalobca namietal platnosť poistnej zmluvy až po tom, čo mu poisťovňa oznámila, že nebude poskytovať
poistné plnenie pre nesplnenie podmienok uvádzaných v VOP, keďže dovtedy so všetkých zistenýchskutkových okolností vyplynulo, že žalobca platnosť poistnej zmluvy nespochybňoval a nakoľko mal
vôľu uzatvoriť takýto právny úkon, na jej uzavretie písomne splnomocnil zástupcu, zástupcovi poskytol
osobné údaje potrebné pre uzavretie tohto právneho úkonu, zaplatil poistné a prostredníctvom zástupcu

si uplatnil právo na plnenie z poistnej zmluvy.

27. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorý videl neplatnosť poistnej zmluvy v tom, že
ju v jeho mene uzatvoril jeho zástupca. Z obsahu predloženej plnej moci vyplýva, že splnomocnený
zástupca bol oprávnený v mene žalobcu uzatvoriť havarijné poistenie na konkrétne motorové vozidlo.

Poistná zmluva je právny úkon, pri ktorom zákon nevylučuje, aby ju uzatvoril zástupca. V prejednávanej
veci tak nebolo sporné, že došlo k platnému dojednaniu plnomocenstva pre zástupcu žalobcu, ktorý
v jeho mene tento právny úkon uzatvoril. Občiansky zákonník v prípadoch, keď za splnomocniteľa
koná splnomocnenec, nevyžaduje ako podmienku platnosti takéhoto právneho úkonu, aby písomne
splnomocnenie bolo pripojené k uzatváranému právnemu úkonu. Inými slovami pre platnosť právneho
úkonu sa nevyžaduje, aby bola k nemu pripojená plná moc.

28. Pokiaľ sa táka otázky prekročenia plnej moci, súd dáva do pozornosti, že v praxi súdov bolo dlhšiu
dobu sporné, či je platná písomná zmluva, v záhlaví v ktorej je síce uvedený zastúpený, ale ktorú uzavrel
jeho zástupca bez toho, aby bolo v zmluve uvedené, že zástupca koná na základe hmotnoprávneho
plnomocenstva. Je pravdou, že vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom Vrchného súdu v Prahe zo dňa 07.

11. 1997 sp. zn. 11Cmo/245/1997, v zmysle ktorého, ak zmluvu za niektorú zmluvnú stranu uzaviera na
základehmotnoprávnehoplnomocenstvazástupca,musíbyťzozmluvyzjavné,žetakrobíakozástupca.
Táto zákonná požiadavka nie je splnená, je zmluva neplatná bez ohľadu na to, že konajúcej osobe
bolo udelené plnomocenstvo. Toto rozhodnutie však nebolo súdnou praxou jednoznačne prijaté a bolo
prekonané rozsudkom NS ČR z 29. 08. 2007 sp. zn. 29Odo/1635/2005, ktorý bol publikovaný ako Rc

49/2008. Dovolací súd v ňom prijal záver, že ak zmluvu podpísala fyzická osoba ako osoba konajúca
za zmluvnú stranu, nie je pre riešenie otázky platnosti tejto zmluvy významné, či v nej bolo výslovne
uvedené, že tak robí na základe hmotnoprávneho plnomocenstva. Ako ďalej vyplýva z citovaného
rozhodnutia, dôsledkom prekročenia zmocnenia na základe plnej moci, prípadne konania bez plnej
moci, nie je neplatnosť dotknutého právneho úkonu, ale iba to, či je splnomocniteľ, resp. ten, za ktorého

konala tretia osoba bez plnej moci, vykonaným právnym úkonom viazaný. Ak splnomocnenec pri konaní
prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa, alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva,
je z tohto konania zaviazaný sám, okrem prípadu, že by ten, za koho sa konalo právny úkon dodatočne
bez zbytočného odkladu schválil. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo ak
ide o konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo (v tomto prípade žalovaný) od

splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. Toto
však neplatí, ak táto osoba o nedostatku plnomocenstva vedela.

29. Pretože žalobca nepreukázal splnenie základných atribútov zodpovednostného vzťahu a to
neplatnosť právneho úkonu, konanie žalovaného v rozpore s právom a vznik škody, súd žalobu v celom

rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako
úspešnej strane sporu priznal voči žalobcovi plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá súdny úradník

podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.