Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 18, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014711
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3119014711.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému O. Q., nar. XX.X.XXXX
v T., trvale bytom U. H., I. ulica XXX/X, prechodne bytom W. XXX, trestne stíhaného pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., na neverejnom
zasadnutí dňa 18. januára 2021, prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti

rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 8T/43/2019 zo dňa 4. decembra 2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec sa vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 4. decembra 2019, sp. zn. 8T/43/2019, bol obžalovaný O.
Q.oslobodenýpodľa§285písmenob)Trestnéhoporiadku„spodskutkuprávneposúdenéhoobžalobou“
Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 1Pv 570/18 ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1,
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, ktorého sa
mal dopustiť tak, že dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hodine došlo k dopravnej nehode medzi osobným
motorovým vozidlom značky A. A., E.: T., ktoré viedol „obvinený“ O. Q. a motocyklom značky G. MT-

XX, E.: X. XXXP. ktoré viedol poškodený K. J. a to tak, že „obvinený“ jazdiaci po ceste 1/57 v úseku
151,26 km v smere od Dubnice nad Váhom na Nemšovú, v katastri obce Nemšová, pri odbočovaní
vľavo na diaľnicu DI nedal prednosť oproti jazdiacemu motocyklu poškodeného, ktorý jazdil v smere od
Nemšovej, pričom došlo k zrážke v jazdnom pruhu obvineného, ktorý narazil prednou časťou motocykla
do pravej časti vozidla A. A., pri nehode utrpel poškodený ťažké zranenia polytraumu brucha, hlavy
a panvy, otvorenú posunutú nestabilnú zlomeninu panvy s dvojitým prelomením panvového kruhu

vpredu s rozostúpením lonovej spony panvy a odtrhnutím úponu ľavého priameho predného brušného
svalu vzadu s rozvoľnením pravého krížovobedrového kĺbu a blízkou zvislou zlomeninou krížovej kosti
so zapobrušnicovým krvným výronom, ťažké devastačné dilaceračné poranenie hrádze prenikajúce
do malej panvy až pod a pred podbrušnicu a do okolia spodiny pomliaždeného močového mechúra
s jeho odchlípením do Retziovho priestoru, roztrhanie vonkajších a vnútorných ritných zvieračov na
prednej stene ritného kanála, úplné odtrhnutie ľavého kavernozneho dutinkatého toporivého telesa

penisu, vykĺbenú zlomeninu bázy IV. záprstnej kosti pravej ruky, otras mozgu stredného (II.) stupňa, šok
úrazový kombinovaný so šokom z vykrvácania III. (ťažkého) stupňa, zlomeninu bočného výbežku L - 5.
driekového stavca, maloletá Q.., narodená XX.XX.XXXX, sediaca vo vozidle A. A. vzadu vpravo utrpela
pri dopravnej nehode ťažké zranenia polytraumu štyroch dôležitých systémov ľudského tela (hlava,
hrudník, brucho, chrbtica) so sprievodným život ohrozujúcim šokom, viacpočetné trhliny pravého laloka
pečene s jej pomliaždením a podpúzdrovou podliatinou aj menším vnútrobrušným krvným výronom,

zakrvácame do pravej nadobličky liečené neoperačne, pomliaždenie a podpúzdrový krvný výron pravej
obličky, pomliaždenie pľúc obojstranne - bez rozvoja druhotného zlyhania dýchania, zlomeninu pravejhlavice záhlavovej kosti na spodine lebky bez posunu úlomkov, otras mozgu I. stupňa, zlomeninu
priečnych výbežkov hrudného stavca Th-2 obojstranne a Th - 3 vpravo, mnohopočetné drobné rezné
ranky bez nutnosti ich zošitia a odreniny tváre viac vpravo, zlomeniu I. - IV. rebra vpravo a I. rebra

vľavo, zlomeninu stredného článku V. prsta pravej ruky bez posunu, podozrenie na cudzie teleso V. prsta
pravej ruky - operačne revidované, ale nepotvrdené, s chirurgickým zošitím rany, čím „obvinený“ svojim
konaním porušil § 19 ods. 4 Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov s
poukazom na § 137 ods. 2 písm. c), písm. h) citovaného zákona, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku bol poškodení K. J., T. C. a poškodená spoločnosť Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázaní na
civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal odvolanie
prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku v neprospech

obžalovaného.Následneprokurátorodvolaniepísomneodôvodnil.Vúvodedôvodovodvolaniapoukázal
na výrokovú časť napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:

„Samosudca Okresného súde Trenčín vo svojom rozhodnutí konštatuje, že na hlavnom pojednávaní na
základe vykonaných dôkazov v zmysle návrhov procesných strán a v rozsahu doplneného dokazovania

na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom
súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal za preukázané,
že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku a ako bol popísaný v písomne
podanej obžalobe, čo preukazujú predovšetkým výpovede obžalovaného, svedka poškodeného K. J.,
znalcov X.. K. S., X.. Bc. K. Holéciho, znalecké posudky z odboru Zdravotníctvo a farmácia č. 11/2018,

z odboru Doprava cestná č. 25/2019 a č. XXXXXXXXXXXX, avšak z vyššie uvedených dôkazov, najmä
z dvoch znaleckých posudkov z odboru Doprava cestná, zároveň vyplynuli dva rôzne opisy priebehu
nehodového deja, relevantné pre právne posúdenie predmetného skutku, a to vo vzťahu k spôsobu
jazdy motorového vozidla obžalovaného po rozjazde z odbočovacieho jazdného pruhu cesty 1/57
smerom na diaľničný privádzač D1. Znalec X.. K. S. v rámci prednesú svojho znaleckého posudku

skonštatoval, že obžalovaný po rozjazde z odbočovacieho jazdného pruhu cesty 1/57 pravdepodobne
hneď smeroval plynulo šikmo cez protismerný jazdný pruh na diaľničný privádzač D1. Uvedené znalec
oprel jednak o konečné polohy motorového vozidla a motocykla po nehode, ale aj o praktické skúsenosti
so spôsobom jazdy iných motorových vozidiel po rozjazde na predmetnej križovatke, pričom zároveň
znalec skonštatoval, že takýto spôsob jazdy je v súlade so Zákonom o cestnej premávke. Odlišne

spôsob jazdy obžalovaného popísal znalec X.. Bc. K. H., podľa ktorého sa obžalovaný po rozjazde
pohyboval najskôr vo svojom odbočovacom jazdnom pruhu a až následne zatočil so svojím vozidlom
cez protismerný jazdný pruh na diaľničný privádzač Dl.

Ďalším relevantným rozporom medzi znaleckými posudkami z odhora Doprava cestná bola znalcami

zistená rýchlosť motocykla poškodeného v priebehu nehodového deja.

Proti tomuto rozsudku čo do výroku o vine v neprospech obžalovaného bolo po vyhlásení rozsudku
prokurátorkou zahlásené odvolanie.

So záverom súdu ktorý ho viedol k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby sa nestotožňujem a to z
nasledujúcich dôvodov. 1

Samosudca Okresného súdu Trenčín podľa odôvodnenia svojho rozhodnutia dospel k záveru, že
skutkomprektorýbolovznesenéobvinenieobžalovanémuniejetrestnýmčinom,pričompoukázalnajmä

na závery znaleckých posudkov znalcov z odboru doprava cestná X.. Bc. K. H. a X.. K. S.. U. Ing. Bc. K.
H. na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch uvedených vo svojom znaleckom posudku a technickou
príčinou dopravnej nehody bola podľa jeho zistení a analýz neprávna technika jazdy obžalovaného keď
uskutočnil odbočovaní manéver v okamihu, keď sa poškodený ktorý sa pohyboval po hlavnej ceste
nachádzal v takej vzdialenosti a pohyboval sa takou rýchlosťou, že nemohol zastaviť do miesta zrážky a

to ani v prípade, ak by sa pohyboval rýchlosťou pre daný úsek maximálne povolenou. Aj keby poškodený
jazdil na motorke maximálne povolenou rýchlosťou táto skutočnosť nemá príčinný súvis so vznikom
dopravnej nehody a ku kolízii s vozidlom obžalovaného by došlo. Zároveň je potrebné poukázať na
to, že obžalovaný po technickej stránke nedal prednosť v jazde poškodenému ktorý viedol motorku pohlavnej ceste a vytvoril mu náhlu prekážku v cestnej premávke. V tejto súvislosti poukazujem na to,
že podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe v podobných prípadoch všeobecne platí, že vodič vozidla,
ktorý má prednosť v jazde, nie je povinný meniť smer alebo rýchlosť jazdy, pokiaľ nič nenasvedčuje

tomu, že by hrozil stret s vozidlom, ktorého vodič je povinný dať mu prednosť vjazde. Túto povinnosť a
v nadväznosti na to aj povinnosť zabrániť stretu vozidla má vodič iba vtedy, keď včas a na dostatočnú
vzdialenosť zistí, že vodič vozidla, ktorý mu má dať prednosť v jazde, svoju povinnosť nesplnil, resp. že si
počína tak, že je zrejmé, že ju nesplní. Na hlavnom pojednávaní pri prezentovaní znaleckých posudkoch
znalcami vyvstal zásadný rozpor medzi nimi, a to v určení miesta stretu. Každý znalec určil iné miesto

stretu, a preto aj vstupné údaje, ktoré boli znalcami použité v programe simulujúcom nehodový dej boli
rozdielne. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že znalec X.. Bc. K. H. sa osobne zúčastnil
zadokumentovávania miesta dopravnej nehody bezprostredne po tom čo k nej došlo, a preto je vyššia
miera pravdepodobnosti, že jeho posúdenie príčin dopravnej nehody sú presnejšie ako závery znalca
X.. S.. Samosudca v odôvodnení rozsudku uvádza, že znalecký posudok X.. K. S. je komplexnejší a
bol precízne a presvedčivo prednesený na hlavom pojednávaní, pričom znalcovi X.. Bc. K. H. vytýka,

že ako znalec neskúmal niektoré situácie ktoré boli riešené znalcom X.. K. S.. V prípade ak samosudca
dospel k takýmto zisteniam, mohol požiadať znalca X.. Bc. K. H. o vypracovanie dodatku k znaleckému
posudku, v ktorom by sa znalec zaoberal vytýkanými skutočnosťami, čo však samosudca nespravil.
1
V súhrne mám za to, že súd pri rozhodovaní neprihliadol na vyššie uvedené skutočnosti, s dôvodmi,

na ktorých je toto rozhodnutie postavené, sa nestotožňujem, nakoľko mám za to že bolo preukázané,
skutok je trestným činom.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhujem, aby Krajský súd Trenčín podľa § 321 odsek 1 písmeno b)
písmeno c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/43/2019

zo dňa 04.12.2019 a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na neverejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1

Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že podané odvolanie prokurátora je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v
podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil
v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním prokurátora napadnutého výroku rozsudku
okresného súdu, senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že oslobodzujúci výrok rozsudku okresného
súdu trpí vadami v zmysle § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por.

Z odvolania prokurátora a jeho vyššie citovaných dôvodov vyplýva, že prokurátor v dôvodoch odvolania
proti napadnutému rozsudku okresného súdu namietal správnosť skutkových zistení okresného súdu,
na základe ktorých, podľa názoru prokurátora nesprávnych, skutkových zistení okresný súd dospel k
záveru, že skutok nie je trestným činom.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku okrem opisu obsahu vykonaných dôkazov obsahuje nasledovné
skutkové a právne úvahy okresného súdu:

„V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov v zmysle návrhov

procesných strán a v rozsahu doplneného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotením
týchtovykonanýchdôkazovjednotlivoivovzájomnomsúhrnebezohľadunato,ktoráz procesnýchstrán
tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej
časti tohto rozsudku a ako bol popísaný v písomne podanej obžalobe. Predovšetkým výpoveďamiobžalovaného, svedka poškodeného K. J., znalcov X.. K. S., X.. Bc. K. H., prečítaním znaleckých
posudkov z odboru Zdravotníctvo a farmácia č. 11/2018, z odboru Doprava cestná č. 25/2019 a č.
XXXXXXXXXXXXbolojednoznačnepreukázané,žeskutoksastaltak,akojeuvedenývovýrokovejčasti

tohto rozsudku. Jednotlivé vykonané priame aj nepriame dôkazy sa vzájomne podporujú a dopĺňajú,
pričom tieto neboli žiadnym relevantným spôsobom vyvrátené a ani nebola zistená žiadna skutočnosť,
ktorá by nasvedčovala ich nevierohodnosti. Tieto uvedené dôkazy vrátane niektorých listinných dôkazov
skutočne vytvárajú ucelený reťazec dôkazov preukazujúcich priamo či nepriamo skutočnosť, že skutok
sa stal a že ho spáchal obžalovaný.

Avšak z vyššie uvedených dôkazov, najmä z dvoch znaleckých posudkov z odboru Doprava cestná,
zároveň vyplynuli dva rôzne opisy priebehu nehodového deja, relevantné pre právne posúdenie
predmetného skutku, a to vo vzťahu k spôsobu jazdy motorového vozidla obžalovaného po rozjazde
z odbočovacieho jazdného pruhu cesty I/57 smerom na diaľničný privádzač D1. U. X.. K. S. v rámci
prednesu svojho znaleckého posudku skonštatoval, že obžalovaný po rozjazde z odbočovacieho

jazdného pruhu cesty I/57 pravdepodobne ihneď smeroval plynulo šikmo cez protismerný jazdný pruh
na diaľničný privádzač D1. Uvedené znalec oprel jednak o konečné polohy motorového vozidla a
motocykla po nehode, ale aj o praktické skúsenosti so spôsobom jazdy iných motorových vozidiel po
rozjazde na predmetnej križovatke, pričom zároveň znalec skonštatoval, že takýto spôsob jazdy je v
súlade so Zákonom o cestnej premávke. Odlišne spôsob jazdy obžalovaného popísal znalec X.. Bc.

K. H., podľa ktorého sa obžalovaný po rozjazde pohyboval najskôr vo svojom odbočovacom jazdnom
pruhu a až následne zatočil so svojim vozidlom cez protismerný jazdný pruh na diaľničný privádzač
D1. Ustálenie spôsobu jazdy obžalovaného je nevyhnutne potrebné pre určenie momentu, kedy sa
obžalovaný s vozidlom dostal do protismerného jazdného pruhu, kedy bolo povinnosťou obžalovaného
vyhodnotiť situáciu v cestnej premávke takým spôsobom, aby neporušil niektoré z ustanovení Zákona

o cestnej premávke. Ďalším relevantným rozporom medzi znaleckými posudkami z odboru Doprava
cestná bola znalcami zistená rýchlosť motocykla poškodeného v priebehu nehodového deja, pričom
však znalec X.. Bc. K. H. na hlavnom pojednávaní nevylúčil skutočnosť, že motocykel poškodeného
sa v priebehu nehodového deja pohyboval rýchlosťou, ktorú určil znalec X.. K. S.. Po následnom
vyhodnotení jednotlivých znaleckých posudkov z odboru Doprava cestná je potrebné poznamenať, že

znalecký posudok X.. K. S. je komplexnejší a navyše precízne a presvedčivo prednesený na hlavnom
pojednávaní, pričom napr. okolnosti rozhľadu účastníkov predmetnej nehody v priebehu nehodového
deja znalec X.. Bc. K. H. vo svojom posudku ani neskúmal. Z vyššie uvedených dôvodov, tiež po aplikácii
zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného sa súd priklonil k analýze nehodového deja znalcom
X.. K. S..

Po ustálení priebehu predmetného nehodového deja a tým aj predmetného skutku súd vyhodnocoval, či
tento skutok naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, prípadne iného
trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Jednu zo základných znakov skutkovej
podstaty žalovaného trestného činu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno

a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona a to objektívnu stránku,
ktorá je neoddeliteľnou súčasťou žalovaného skutku, charakterizuje spôsob spáchania trestného činu
a jeho následky, vyjadruje vonkajšiu charakteristiku trestného činu. Obligatórnymi znakmi sú konanie,
následok a príčinný vzťah medzi nimi a len preukázaním všetkých týchto obligatórnych znakov sa
stáva preukázanou a naplnenou objektívna stránka skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Čo

sa týka konania, toto je prejavom vôle vo vonkajšom svete. Konanie obžalovaného, kladené mu za
vinu v zmysle obžaloby, bolo po vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov jednoznačne bez akýchkoľvek
pochybností preukázané. Ďalej následok ako ďalší obligatórny znak objektívnej stránky skutkovej
podstaty žalovaného trestného činu je porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným
zákonom, t.j. objektu trestného činu. Následok v prípade poškodeného vyplýva zo záveru Znaleckého

posudku č. 11/2018 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, Traumatológia, ale aj z
ďalších listinných dôkazov a výsluchov svedkov, teda skutočnosť, že zranenia, ktoré poškodený utrpel
dňa 04.08.2018 majú charakter ťažkej ujmy na zdraví. A napokon kauzálny nexus (príčinný vzťah) ako
posledný obligatórny znak objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu je vlastne
proces vnútorného prepojenia konania s následkom. Pritom príčinou následku je len také konanie,

bez ktorého by následok nenastal. Trestná zodpovednosť je obmedzená len na tie následky, ktoré
páchateľ svojím konaním zavinil. Pokiaľ na pričítanie následku stačí nedbanlivosť, vyžaduje sa, aby
páchateľ vývoj príčinnej súvislosti a následok predvídal a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to,
že ho nespôsobí, alebo by páchateľ príčinný priebeh a následok podľa okolností a svojich pomerovpredvídaťmalamohol.Príčinnývzťahmedzikonanímanásledkomvšaknebolvpredmetnejtrestnejveci
po zhodnotení všetkých na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov preukázaný. Znalec z odboru
Doprava cestná X.. K. S. sa k najrelevantnejšej skutočnosti, kto z technického hľadiska vyvolal kolíznu

situáciu a čo bolo jej príčinou jednoznačne vyjadril, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody
bolanesprávnatechnikajazdyvodičamotocyklaG.K.J.(§4ods.1písm.c,§16ods.5Zákonač.8/2009
Z. z.), ktorá bola tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a ktorý vodičovi znemožnil
zabrániťdopravnejnehode.ZnaleczodboruDopravacestnáX..K.S.ďalejustálil,žetechnickyprijateľná
rýchlosť motocykla poškodeného bola v momente rozjazdu vozidla obžalovaného podľa dostupných

informácií a nasimulovaného nehodového deja v = 128,46 km/h a vzdialenosť motocykla od miesta
zrážky s = 164,7 m. Vzhľadom na dostupné informácie o dopravnej situácii, rozhľade a poveternostných
podmienkach je technicky prijateľné predpokladať, že vodič vozidla A. A. O. Q. na danú vzdialenosť ešte
nemusel rozpoznať prichádzajúci motocykel Yamaha zo smeru od Nemšovej do Dubnice. Navyše po
aplikáciizásadyvpochybnostiachvprospechobžalovanéhojepotrebnévychádzaťzrýchlostimotocykla
poškodeného + 10%, teda v = 141,31 km/h a tým aj z predĺženej vzdialenosti motocykla poškodeného od

miesta zrážky. Týmto sa pochybnosti o možnom rozpoznaní prichádzajúceho motocykla obžalovaným
v momente jeho rozjazdu len zvýrazňujú. Napokon pokiaľ by súd aj pripustil skutočnosť, že obžalovaný
v momente rozjazdu svojho vozidla mohol rozpoznať prichádzajúci motocykel poškodeného, nemôže
vyžadovať od obžalovaného splnenie povinnosti predvídať, že motocykel jazdiaci v protismernom
jazdnom pruhu, ktorý má prednosť v jazde, sa pohybuje rýchlosťou, ktorá dvojnásobne prekračuje

dovolenú rýchlosť. Takýto výklad pravidiel cestnej premávky by bez pochýb spôsobil kolaps v cestnej
doprave. Súd preto dospel k záveru, že príčinný vzťah medzi konaním obžalovaného a následkom
nebol v predmetnej trestnej veci po zhodnotení všetkých na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov
preukázaný.

Súd preto na základe vyššie uvedeného uvádza, že dokazovaním v predmetnej trestnej veci
neboli jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané všetky obligatórne znaky,
konkrétne príčinný vzťah medzi konaním obžalovaného a následkom, objektívnej stránky skutkovej
podstaty žalovaného trestného činu, prípadne iných trestných činov uvedených v osobitnej časti
Trestného zákona. Z uvedených dôvodov preto súd v zmysle § 285 písmeno b) Trestného poriadku

obžalovaného spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín oslobodil.“

Nazákladepreskúmaniaveciodvolacísúdzistil,žeskutkovézáveryokresnéhosúduotom,ženamieste
činu a v čase činu došlo k zrážke dvoch motorových vozidiel tak, ako je to uvedené v obžalobe, má oporu
vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Z výsledkov vykonaného dokazovania tiež dôvodne vyplýva,

že k tejto zrážke malo dôjsť v jazdnom pruhu motocykla vedeného poškodeným, ktorý mal pred zrážkou
jazdiť vyššou rýchlosťou, ako bola povolená v danom úseku dopravnou značkou a k tejto zrážke malo
dôjsť pri odbočovaní vozidla, vedeného obžalovaným, vľavo.
Obžaloba tvrdí, že primárnou príčinou vzniku dopravnej nehody malo byť porušenie povinnosti
obžalovaného, ako vodiča automobilu, podľa ustanovenia § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení

účinnom v čase nehody (ďalej len zákon č. 8/2009 Z. z., ak nie je uvedené inak). Okresný súd podľa
odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že príčinou vzniku dopravnej nehody malo byť
porušenie povinnosti poškodeného ako vodiča motocykla podľa § 4 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 5 zákona
č. 8/2009 Z. z. Z uvedeného aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že posúdenie viny obžalovaného
závisíodposúdenia,čiprimárnapríčinavznikudopravnejnehodyspočívavporušenípovinnostiuloženej

zákonom obžalovanému alebo poškodenému. Hoci sa dôvodne javí, že v danom prípade ide o možnú
kolíziu dvoch povinností uložených zákonom, pre posúdenie otázky viny obžalovaného nie je nutné
úplné vylúčenie porušenia niektorej z takto kolidujúcich povinností, ale je nutné ustáliť, porušenie ktorej
povinnosti bolo primárnou príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. vodič je povinný
c) venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke,

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. na účely tohto zákona sa ďalej rozumie
b) dať prednosť v jazde povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť

v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy,

Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy
vozidiel určenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením.Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať
znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je

povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje,
musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.

Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde
protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch,

vozidlám idúcim vo vyhradenom jazdnom pruhu po jeho ľavej strane a chodcom prechádzajúcim cez
vozovku. Vodič motorového vozidla i nemotorového vozidla odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v
jazde električke, ak je povolená jazda pozdĺž električky vľavo a vozidlu idúcemu vo vyhradenom jazdnom
pruhu po jeho pravej strane.

Podľa § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa

považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky.

Podľa § 137 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je
a) jazda pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky; to neplatí, ak ide o cyklistu podľa § 4 ods.

2 písm. c),
b) odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky,
c) také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej
sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností
účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti,

d) jazda po požití lieku, ktorý môžu znížiť schopnosť vodiča bezpečne viesť vozidlo,
e) použitie vozidla, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť
jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla alebo najväčšia prípustná
hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla je prekročená,
f) nezastavenie vozidla na pokyn STOJ! dávaný policajtom alebo inou oprávnenou osobou, alebo na

signál svetelného signalizačného zariadenia s červeným svetlom "Stoj!",
g) vjazd alebo prejazd cez železničné priecestie v čase, keď je to zakázané,
h) nedanie prednosti v jazde,
i) neuposlúchnutie pokynu, výzvy alebo príkazu policajta v súvislosti s výkonom jeho oprávnení pri
dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky,

j) jazda v protismernej časti cesty, ak si to nevyžaduje situácia v cestnej premávke,
k) neumožnenie bezpečného a plynulého prejazdu vozidlu s právom prednostnej jazdy,
l) vedenie vozidla bez tabuľky s evidenčným číslom alebo s tabuľkou s evidenčným číslom, ktorá
nezodpovedá svojím vyhotovením a umiestnením na vozidle tomuto zákonu alebo s tabuľkou s
evidenčným číslom, ktorá nie je pridelená tomuto vozidlu,

m) vedenie vozidla vyradeného z cestnej premávky alebo vozidla, ktoré nebolo schválené na prevádzku
v cestnej premávke, alebo vozidla vyradeného z evidencie,
n) predchádzanie iného vozidla v mieste, kde je to zakázané,
o) vedenie motorového vozidla bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca podľa
§ 74 ods. 2 alebo počas zadržania vodičského preukazu; to neplatí, ak osoba vedie motorové vozidlo

autoškoly v kurze podľa osobitného predpisu, 8a) podrobuje sa skúške alebo preskúšaniu z vedenia
motorového vozidla alebo má povolenú jazdu podľa § 70 ods. 4 a § 71 ods. 2,
p) porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 3, § 4 ods. 3, § 9 ods. 2 alebo § 25 ods. 1 písm. g),
q) zastavenie a státie na vyhradenom parkovacom mieste pre osobu so zdravotným postihnutím, ak
nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovacie miesto vyhradené,

r) ohrozenie chodca, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov,
s) ohrozenie chodca na chodníku alebo chodca prechádzajúceho cez cestu, na ktorú vodič odbočuje,
pri odbočovaní na miesto mimo cesty, pri vchádzaní na cestu a pri otáčaní alebo pri cúvaní,
t) ohrozenie cyklistu prechádzajúceho cez priechod pre cyklistov,
u) ohrozenie cyklistu pri obchádzaní alebo predchádzaní,

v) porušenie povinností inštruktora autoškoly podľa § 7,
w) porušenie povinností spolujazdca podľa § 74 ods. 2,
x) vedenie motorového vozidla s neplatným vodičským preukazom z dôvodu nesplnenia si povinnosti
podľa § 91 ods. 6,y) neoprávnené vybavenie vozidla zariadením umožňujúcim používanie typického zvukového znamenia
alebo zvláštneho výstražného svetla ustanoveného pre vozidlá s právom prednostnej jazdy
alebo neoprávnené použitie typického zvukového znamenia alebo zvláštneho výstražného svetla

ustanoveného pre vozidlá s právom prednostnej jazdy,
z) jazda s vozidlom s nebezpečnými chybami v rámci technického stavu vozidla71aa) alebo jazda s
vozidlom s nebezpečnými chybami v rámci upevnenia nákladu.71ab)

Hoci z vyššie citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva právny záver okresného súdu,

podľa ktorého bezprostredne pred dopravnou nehodou mal poškodený porušiť svoju povinnosť, uloženú
mu ustanovením § 4 ods. 1 a § 16 ods. 5 Tr. zák., podľa názoru odvolacieho súdu tento záver okresného
súdu na základe doterajších výsledkov vykonaného dokazovania by zatiaľ bolo možné akceptovať len
z hľadiska správnej aplikácie ustanovenia § 16 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. Zo záverov znaleckých
posudkov vyplýva, že poškodený, ktorý mal bezprostredne pred zrážkou jazdiť vyššou, ako dovolenou
rýchlosťou, nebol schopný zabrániť zrážke. Vzhľadom na tieto závery podľa názoru odvolacieho súdu

okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevysvetlil, na základe v akých konkrétnych
skutkových zistení dospel k záveru o porušení povinnosti zo strany poškodeného aj podľa § 4 ods. 1
písm. c) zák. č. 8/2009 Z. z. Na druhej strane v odôvodnení napadnutého rozsudku sa okresný súd
vôbec nezaoberal podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie tejto veci rozhodnou otázkou, ktorou
je otázka, či došlo alebo nedošlo v danom prípade k porušeniu povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. c)

zo strany obžalovaného, ktorá zákonná povinnosť podľa uvedeného ustanovenia je uložená každému
vodičovi, teda v danom prípade táto zákonná povinnosť mala byť aj na strane obžalovaného.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd ustálil východiskový záver, z ktorého pri
posudzovaní veci vychádzal a podľa ktorého záveru „ustálenie spôsobu jazdy obžalovaného je

nevyhnutne potrebné pre určenie momentu, kedy sa obžalovaný s vozidlom dostal do protismerného
jazdného pruhu, kedy bolo povinnosťou obžalovaného vyhodnotiť situáciu v cestnej premávke takým
spôsobom, aby neporušil niektoré z ustanovení Zákona o cestnej premávke“.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu uvedený východiskový záver okresného súdu je v rozpore

s ustanovením § 4 ods. 1 písm. c) a § 19 ods. 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. Z ustanovenia § 4
ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. nepochybne vyplýva, že vodič je povinný vždy sledovať situáciu
v cestnej premávke a pričom ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. nad rámec ustanovenia
§ 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. ukladá odbočujúcemu vodičovi osobitnú povinnosť dbať
na zvýšenú opatrnosť. S poukazom na znenie vyššie uvedených zákonom ustanovených povinností

preto podľa právneho názoru odvolacieho súdu nie je možné stotožniť sa s vyššie uvedeným názorom
okresného súdu, podľa ktorého názoru by pre posúdenie porušenia zákonom ustanovených povinností
zo strany obžalovaného mal byť rozhodujúci až moment, kedy sa obžalovaný mal dostať so svojím
vozidlom do protismerného jazdného pruhu. S poukazom na uvedené nesprávne východisko okresného
súdu a vzhľadom na to, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v rozpore s ustanovením

§ 168 ods. 1 Tr. por. vôbec nevysvetlil, ako na konanie obžalovaného aplikoval aj ustanovenia § 4 ods.
1 písm. c) a § 19 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z. z., krajský súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
trpí vadami podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vôbec nezaoberal

otázkou, podstatnou pre správne a zákonné posúdenie veci, a to otázkou, aké boli objektívne výhľadové
možnosti obžalovaného, teda v akej vzdialenosti obžalovaný objektívne mohol zbadať poškodeného
a motocykel, na ktorom jazdil. V tomto konkrétnom prípade podstatný význam objasnenia tejto
otázky vyvstáva z okolnosti, podľa ktorej mal poškodený bezprostredne pred zrážkou jazdiť vyššou,
ako dopravnou značkou určenou rýchlosťou. Nutnosť objasnenia tejto objektívnej skutkovej okolnosti

vyplýva z obsahu povinností vodiča pri odbočovaní podľa § 4 ods.1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z.
(povinnosť sledovať situáciu v cestnej premávke) a najmä podľa § 19 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z.
z. (povinnosť pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť a povinnosť dať prednosť v jazde protiidúcim
motorovým vozidlám). Len správne objasnenie objektívnych výhľadových pomerov môže byť podľa
názoru odvolacieho súdu relevantným východiskovým podkladom pre správne posúdenie, či zo strany

obžalovaného došlo alebo nedošlo k porušeniu jeho zákonných povinností ako vodiča pri odbočovaní
a k následným úvahám, porušenie akej zákonnej dôležitej povinnosti a zo strany ktorého účastníka
dopravnej nehody bolo primárnou príčinou predmetnej dopravnej nehody. Z uvedených dôvodovodvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je chybný aj z dôvodov uvedených v ustanovení
§ 321 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Nad rámec vyššie uvedených vecných dôvodov pozornosti odvolacieho súdu neušla formulácia vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku („...bol obžalovaný Andrej Q. oslobodený podľa § 285 písmeno
b/ Trestného poriadku spod skutku právne posúdeného obžalobou ...“), ktorá formulácia podľa názoru
odvolacieho súdu nie je súladná s formuláciou znenia ustanovenia § 285 písm. b) Tr. por.

Keďže s poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok o oslobodení
obžalovaného spod obžaloby trpí vadami v zmysle § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por., rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu vykonať dokazovanie, zamerané na správne ustálenie
objektívnych výhľadových pomerov na mieste činu. Až na základe objektívneho ustálenia týchto

skutkových okolností bude možné pristúpiť k posúdeniu ďalších otázok, rozhodných pre správny a
zákonný záver o vine obžalovaného.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.