Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 20, 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/132/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310216705
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4310216705.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou v spore žalobcu: CAPITOL, akciová spoločnosť,

IČO: 35 750 448, so sídlom Štefanovičova 4, 811 04 Bratislava, v konaní zast.: Advokátska kancelária
JUDr. Petra Kolesárová Oravcová, IČO: 42 241 375, so sídlom Maróthyho 6, 811 06 Bratislava, proti
žalovanému: T.. T. W., narodený XX.X.XXXX, bytom D.. XX. H. XXX/XX, XXX XX W. B. V., o zaplatenie
1.483,36 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorý je

povinný žalobca zaplatiť žalovanému do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti samostatného
uznesenia, ktoré vydá súdny úradník o výške trov konania.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu - trovy znaleckého dokazovania vo výške 1.150,67
eura na účet vedený v Š.O. L., IBAN: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX, ŠS:
XXXXXXXXXX, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 21.12.2010 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
istinu vo výške 1.483,36 eura s 18 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 1.8.2010 do zaplatenia a

nahradil trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

2. Okresný súd Levice o podanej žalobe rozhodol vydaním platobného rozkazu č. k. 11RO/471/2010-25
zo dňa 2.2.2011 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť
žalovanému do vlastných rúk, a preto súd zrušil platobný rozkaz uznesením č. k. 11RO/471/2010-47
zo dňa 13.9.2011.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril dňa 02.12.2011 tak, že zmluva (o sprostredkovaní,
na základe ktorej mal vzniknúť právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným) ako dôkaz je sfalšovaná
a podpis žalovaného na nej nie je jeho. Ďalej uviedol, že Všeobecné zmluvné podmienky, ktoré sú
súčasťou zmluvy o sprostredkovaní nepozná a vidí ich prvýkrát.

4. Žalobca k tomuto vyjadreniu žalovaného vo svojom podaní zo dňa 24.01.2012 uviedol, že podpis na
zmluveosprostredkovanízodňa12.06.2006 jevlastnýmpodpisomžalovaného,atedaboloboznámený

so zmluvnými podmienkami čo dokazuje aj skutočnosť, že žalovaný na základe spomenutej zmluvy
prijímal plnenia, riadil sa jej zmluvnými ustanoveniami, komunikoval so spoločnosťou, vykonával na jej
základe činnosť a na základe predsporovej výzvy uhradil aj časť dlhu. Preto tvrdenie žalovaného o tom,
že sa prvýkrát oboznámil s obsahom Všeobecných zmluvných podmienok až po ich predložení súdomza irelevantné a nepodstatné. Žalobca zároveň súdu predložil originál Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa
12.06.2006, Dotazník k vykonávaniu sprostredkovateľskej činnosti a Čestné prehlásenie k vykonávaniu
sprostredkovateľskej činnosti vlastnoručne podpísané žalovaným.

5. Na pojednávaní zo dňa 31.01.2012, nakoľko žalovaný trval na svojom vyjadrení ohľadom skutočnosti,
že podpis na zmluve o sprostredkovaní nie je jeho, žalobca navrhol ustanoviť znalca na preukázanie
tejto skutočnosti.

6. Žalovaný na pojednávaní dňa 31.1.2012 po nahliadnutí do dokumentov predložených žalobcom
uviedol, že podpis na zmluve o sprostredkovaní nie je jeho, zatiaľ čo podpisy na čestnom prehlásení ako
aj na dotazníku sú jeho vlastnoručné. Žalovaný tiež uviedol, že za žalobcu uzatváral zmluvy o životnom
poistení aj zmluvy investičného charakteru; tieto zmluvy mal uzatvárať od júna 2006 do januára 2007.
Tieto zmluvy mal žalovaný uzatvárať len na základe certifikátu, ktorý dostal po absolvovaní seminára. Po
celý čas mu nebola doručená zmluva o sprostredkovaní, ani všeobecné zmluvné podmienky. Žalovaný

uvádza, že mal dostať ešte preukaz z Národnej banky, avšak ten mu nikdy žalobca nezaslal. Žalovaný
mal pre žalobcu každý mesiac uzatvárať zmluvy, ktoré kontrolovala vyššia poradkyňa T.. T. V.Á. a
následne ich predkladala žalobcovi. Ona tiež žalovanému ozrejmila celý postup pri uzatváraní zmlúv,
vyplácaní provízie, vytváraní storno rezervy. Žalobca za tieto zmluvy žalovanému poskytoval províziu.
Žalovaný ďalej uviedol, že pred začiatkom činnosti bol poučený - na seminároch ako aj poradkyňou, že

storno rezerva sa vytvára za účelom, aby v prípade ukončenia zmluvy si poisťovňa mohla preúčtovať
naspäť vyplatenú províziu. Ak niekto v období dvoch rokov ukončil poistenie, tak zo storno rezervy sa
odpočíta vyplatená provízia. Žalovaný tiež uviedol, že v prípade ak uzavrel poistnú zmluvu za žalobcu,
tak po uplynutí dvoch rokov si už nemôže od neho uplatňovať žiaden nárok. Podľa vyjadrení žalovaného
malmaťužalobcunastornorezervezloženúsumu60.000Skatátozmluvaajostalaužalobcu.Poslednú

zmluvu mal uzavrieť v januári 2017, následne vyčkal lehotu dvoch rokov a písomne požiadal žalobcu
o ukončenie zmluvy o sprostredkovaní, na toto mal mať žalobca tlačivo. Tlačivo žalovanému dala T..
V., ktorá ho následne aj odovzdala žalobcovi. Ešte pred ukončením spolupráce so žalobcom malo byť
žalovanému doručené vyúčtovanie od žalobcu, toto skontrolovali s T.. V. a všetko bolo v poriadku. Mal
doplatiť určitú sumu, to aj doplatil.

7. Žalobca sa k prednesu žalovaného na pojednávaní vyjadril svojím podaním zo dňa 09.03.2012. V
tomto podaní uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že na uzatváranie poistných zmlúv mu mal stačiť
certifikát je zavádzajúce a klamlivé. Žalobca na uzatváranie poistných zmlúv so sprostredkovateľom
v každom prípade požaduje platne uzatvorenú zmluvu. Pri začiatku spolupráce s novými poradcami

je vždy rovnaký postup, a to tak, že po ústnom prejednaní zmluvných podmienok je im predložený
písomný návrh zmluvy o sprostredkovaní. V tomto prípade bola táto zmluva žalovanému predložená
jeho postupovo vyšším poradcom T.. V.. Na podporu svojich tvrdení súdu predložil spolu s vyjadrením
aj Žiadosť o ukončenie zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 29.07.2008, Vyhlásenie o zmene adresy a
Žiadosť o odpis z registra trestov zo dňa 16.05.2006. Žalobca tiež uvádza, že v zmysle § 642 a nasl.

Obchodného zákonníka zákon nepredpisuje Zmluve o sprostredkovaní písomnú formu a žalovaný sám
viackrát potvrdil, že bol o informáciách týkajúcich sa sprostredkovateľskej činnosti informovaný či už
na seminároch alebo prostredníctvom T.. V.. Na základe uvedeného má žalobca za to, že Zmluvné
podmienky a jej neoddeliteľné súčasti boli žalovanému známe už pred podpisom písomnej formy zmluvy,
a teda Zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená ústnou formou ešte pred dodatočným podpisom jej

písomnej formy. Taktiež má žalobca za to, že tvrdenia žalovaného o tom, že mu neboli známe všeobecné
zmluvné podmienky sú zavádzajúce nakoľko žalovaný svojim podpisom potvrdil autentickosť zmluvy o
sprostredkovaníaprevzatieVZP.Žalobcatiežnaozrejmenieuvádza,žeskutočnosť,žežalovanýobdržal
vyúčtovanie ešte pred ukončením zmluvy o sprostredkovaní a toto bolo v poriadku neznamená, že
nedoplatok nemohol vzniknúť neskôr v rámci dvojročného ručenia za poistné zmluvy. Nakoľko žalovaný

priznal, že z vyúčtovania vyplývala nejaká suma, ktorú musel uhradiť, týmto uznal nárokovateľnosť
storien v zmysle VZP zo strany žalobcu voči žalovanému. Je potrebné tiež uviesť, že žalovanému neboli
účtované storno provízie len za ním dojednané zmluvy, ale aj za provízie získané za tímovú produkciu.

8. Na pojednávaní dňa 20.3.2012 žalovaný uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že pre žalobcu

pracoval a uzatváral zmluvy, spochybňuje však skutočnosť, že podľa jeho názoru si uplatnil províziu
nedôvodne, pretože podľa jeho vedomosti v lehote jedného ani v lehote dvoch rokov od ním uzavretých
zmlúv nedošlo k žiadnemu stornu, a preto si myslí, že žalobca nemá nárok na žalovanú sumu. Žalovaný
súdu zároveň predložil listinu vytlačenú u žalobcu dňa 26.1.2009 - ku dňu ukončenia spolupráce -a z tohto prehľadu vyplýva, že všetky zmluvy, ktoré uzavrel boli platené. Nakoľko žalovaný uvádza,
že poslednú zmluvu pre žalobcu uzatvoril v januári roku 2007, dvojročná lehota, počas ktorej ručil
za tieto zmluvy skončila v januári roku 2009. Až vtedy som si dal skontrolovať, ktoré z týchto zmlúv

boli stornované a po tomto termíne by už nemalo dôjsť k stornám poistných zmlúv, ktoré uzatváral.
Zároveň žalovaný poukázal na rozdielny moment uzatvorenia zmluvy a storna poistnej zmluvy u žalobcu
a v poisťovni Kooperativa. Zatiaľ čo u žalobcu je taká prax, že ak do dvoch rokov od uzavretia
zmluvy nedôjde k stornu zmluvy, žalobca nemá právo na uplatnenie si storno rezervy. V Kooperative
ponechávajú zmluvy platné aj keď už nie sú platené dlhšiu dobu.

9. Žalobca reagoval na vyjadrenia žalovaného na pojednávaní zo dňa 20.03.2012 tak, že súhlasí s
tvrdením žalovaného o odlišných momentoch storna zmlúv u žalobcu a v Kooperative. Žalobca sa
však riadi ustanoveniami § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa o neplatení poistného
v uzatvorených zmluvách dozvie len prostredníctvom výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy, ktorý
vypracováva Kooperativa. V praxi sa preto môže stať, že žalobca sa o neplatení poistnej zmluvy dozvie

neskôr ako v dvojročnej lehote od vzniku zmluvy, aj keď ku stornu zmluvy mohlo dôjsť v dvojročnej
lehote. To mohol byť aj prípad žalovaného.

10. Dňa 28.3.2012 žalobca predložil kópie stornovaných zmlúv.

11. Súd uznesením č. k. 13C/132/2011-232 zo dňa 16.5.2014 nariadil znalecké dokazovanie z odboru
písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo a za súdneho znalca ustanovil Y.. N. B., bytom B. X, O.. Súd
znalcovi uložil zistiť, či žalovaný vlastnoručne podpísal dňa 12.6.2006 zmluvu o sprostredkovaní ( čl. 72).
Dňa 13.04.2015 súdny znalec predložil vypracovaný znalecký posudok. Zo záveru znaleckého posudku
vyplýva, že podpis na zmluve o sprostredkovaní zo dňa 12.06.2006, ktorá sa nachádza v spise na čl.

72 je vlastnoručným podpisom žalovaného.

12. K znaleckému posudku sa dňa 4.5.2015 vyjadril žalobca tak, že vzhľadom k výsledku znaleckého
dokazovania má za to, že nakoľko doložil všetky potrebné dôkazy preukazujúce opodstatnenosť
uplatňovanej pohľadávky a žalovaný účelovo uvádza nepravdivé informácie, marí a predlžuje súdne

konanie žiada súd o rozhodnutie v zmysle podanej žaloby zo dňa 21.12.2010 spolu s trovami konania.

13. K výsledkom znaleckého dokazovania sa vyjadril aj žalovaný podaním zo dňa 22.05.2015 tak, že
uviedol, že znalecký posudok je nesprávny, ide o napodobeninu jeho podpisu a má tiež podozrenie na
konkrétneho človeka, ktorý to podpísal. Opätovne tiež uvádza, že súdu predložil vyúčtovanie, podľa

ktorého ním uzavreté zmluvy boli aj po dvoch rokoch aktívne a z tohto dôvodu žalobca nemá nárok na
provízie. Tiež uvádza, že žalobca si úhradu provízií žiada už tretí krát z toho istého titulu - prvý krát mu
stiahol z účtu cca 60 tísíc korún, druhýkrát poslal záverečné vyúčtovanie provízií, ktoré zaplatil a toto
je tretíkrát. Navyše má za to, že žalobca stále nepredložil doklady v zmysle výzvy súdu, že zmluvy boli
stornované a tiež rozčlenenie nároku, ktorý si uplatňuje aby bolo zrejmé v akej výške si uplatňuje storno

provízie resp. koľko z nich už bolo zaplatené. Na základe uvedeného žalovaný žiadal zamietnuť žalobu
pre nedostatočné preukázanie a nedostatočné vyčíslenie storno rezervy.

14. Žalovaný sa opätovne vyjadril k veci svojim podaním zo dňa 11.6.2015 tak, že žiada o opakované
zamietnutie žaloby z dôvodov, že žalobca nepredložil doklady preukazujúce ním uplatňovanú výšku

pohľadávky 1.483,36 eur, že žalobca v danej veci už konal keď prvýkrát využil žalovaného storno rezervu
vo výške 2.000 eur - tieto peniaze si nechal bez predloženia vyúčtovania, druhýkrát spravil vyúčtovanie
provízie z januára 2009. Dňa 29.4.2009 žalobca zaslal žalovanému „informáciu o dlhu“ a „predsporovú
výzvu o zaplatenie 654,04 eur pričom táto suma bola zaplatená dňa 17.8.2009. A tretíkrát žalobca
vymáha pohľadávku žalobou na súde keď žiada zaplatiť 1.483,36 eur. Tieto svoje vyjadrenia žalovaný

odôvodňoval tým, že nikto mu počas pôsobenia u žalobcu nedal podpísať zmluvu o sprostredkovaní,
neoboznámil o spôsobe účtovania, prepočty na jednotky sú neprehľadné a nikdy som im nerozumel.
Preto žalovaný opätovne žiada, aby súd zabezpečil od žalobcu originály poistných zmlúv, potvrdenie
kedy boli uzavreté a kedy ukončené, sumy, ktoré požaduje na vrátenie, nakoľko ide o ručenie za storno
zmlúv v rôznych výškach - 100%, 33 % a 50%. Žalovaný opakovane uvádza, že žalobca sa chce na

úkor neho obohatiť, keď požaduje plnenie z dôvodu ručenia za storno poistných zmlúv, ktoré si už
uplatnil tým, že si ponechal storno rezervu vo výške 2.000 eur a navyše žalovaný na základe vyúčtovania
predloženého dňa 29.4.2009 žalobcom zaplatil aj sumu 654,04 eur. Spolu s týmto vyjadrením žalovanýpredložil ako doklady preukazujúce jeho tvrdenia aj „Prehľad výsledkov za mesiac január“, „Informácia
o dlhu, Predsporová výzva“ a „Daňový doklad zo dňa 01.02.2009“.

15. Dňa 24.02.2017 žalovaný opäť zaslal súdu svoje vyjadrenie k veci, obsahovo totožné s
predchádzajúcimi vyjadreniami.

16. Dňa 09.03.2017 sa na pojednávanie nedostavil žalovaný. Konalo sa v jeho neprítomnosti. Právny
zástupca žalobcu sa k prejednávanej veci vyjadril tak, že žalovaný získaval províziu za poistné zmluvy

sprostredkované členmi tímu, od januára 2007 do októbra 2007, čo vyplýva z jednotlivých vyúčtovaní
žalobcu za jednotlivé mesiace. Po októbri 2007 do januára 2009, kedy došlo k ukončeniu spolupráce,
dochádzalo už len k stornám poistných zmlúv a v následných vyúčtovaniach dochádza k navyšovaniu
dlhu z dôvodu storno provízii. Tento dlh na storno províziách, ktorý vznikol do januára 2009 bol krytý
vytvorenoustornorezervou.Zároveňžalobcadospisupredložilvyúčtovaniezajanuár2009,kdeuvádza,
že zostatok storno rezervy bol vo výške 64,27 eur a o túto storno rezervu bol znížený dlh z vyúčtovania.

Na upresnenie uviedol, že vo vyúčtovaní za mesiac január 2009 celkový dlh žalovaného predstavoval
790,51 eura, od tejto sumy je potrebné odpočítať storno rezervu vo výške 64,27 eura, a preto pri
vyúčtovaní za január 2009 predstavoval dlh žalovaného voči žalobcovi sumu vo výške 726,24 eura z
titulu storna poistných zmlúv. Zostatok storno rezervy k januáru 2009 je tým pádom 0 eur. Túto listinu
zároveň založil do spisu krátkou cestou na čl. 333. Poukazuje tiež na to, že k mesiacu január 2009 podľa

listiny na čl. 333 už bola storno rezerva na nule, a preto aj k tomuto dátumu je dlh žalovaného 726,24
eura. Pripomína, že za predchádzajúce obdobie z titulu, že došlo k stornu poistných zmlúv bol vyzvaný
žalobcom na zaplatenie sumy vo výške 654,04 eura, pričom túto sumu žalovaný aj zaplatil 17.08.2009.
Právnyzástupcažalobcuďalejuviedol,žeužvžalobežalobcašpecifikoval,žežalovanásumapozostáva
zo 4 vyúčtovaní, a to za august 2009, február 2010, marec 2010 a máj 2010. Z týchto vyúčtovaní je

možné pri spočítaní splatného dlhu toho - ktorého vyúčtovania zistiť súčtom výšku žalovanej sumy, t. j.
za august 2009 splatný dlh vo výške 159,34 eur, čo zodpovedá storno províziám za poistnú zmluvu T. W.
č. 6533452197, ďalej vo februári 2010 splatný dlh 9,20 eur, kde žalobca žiada vrátenie storno provízie
za zmluvu T. T. č. 6535250003, ďalej za marec 2010 splatný dlh vo výške 477,92 eur, kde žalobca žiada
vrátenie storno provízie za poistné zmluvy T. W. č. 6536586481 a W. T. č. 6536585585, a nakoniec máj

2010 splatný dlh vo výške 913,10 eur podľa druhej strany vyúčtovania, a to za 9 stornovaných poistných
zmlúv. Toto sú všetky poistné zmluvy, o ktoré ide v tomto súdnom spore.

17. Na vysvetlenie rozdielu žalovanej sumy a súčtu vyúčtovaní právny zástupca žalobcu predložil
dokument - vyúčtovanie za jún 2010. Kde vo vyúčtovaní je súčasný stav dlhu uvedený v sume 1.483,36

eur, čo zodpovedá výške žalovanej sumy. Podľa tohto vyúčtovania bol dlh žalovaného znížený o prijatú
tímovú províziu za zmluvu U. H., čo je uvedené na druhej strane vyúčtovania. Právny zástupca žalobcu
sa nevie vyjadriť, prečo bola suma podľa vyúčtovania máj 2010 znížená o ďalšiu prijatú províziu, nakoľko
v tom čase už žalovaný nemal nárok na získavanie ďalších tímových provízií. Napriek tomu žalobca
žiada o zaplatenie 1.483,36 eura ako je uvedené v žalobe. Do spisu bolo krátkou cestou založené aj

vyúčtovanie za mesiac jún 2010.

18. Právny zástupca žalobcu obdržal dňa 08.03.2017 emailom od N.. V. V., vedúceho oddelenia
dátového centra Kooperativy výpisy inkasného účtu každej stornovanej poistnej zmluvy, za ktoré žiada
žalobca vrátiť províziu, z týchto výpisov vyplýva začiatok poistenia, účinok storna, čo je dôležité pre

určenie, či si žalobca uplatňuje nárok na vrátenie provízie vo výške 100 % alebo iba v čiastočnej výške,
a tieto predkladá do spisu. Sú tu čísla poistných zmlúv aj meno poisteného a z výpisu vyplýva kedy došlo
k začiatku poistenia a kedy došlo ku stornu poistenia. Z toho potom vyplýva, či prešiel rok alebo dva.

19. Právny zástupca žalobcu zároveň krátkou cestou predložil prehľad všetkých poistných zmlúv, kde

uviedol, kedy pri jednotlivých zmluvách došlo k začiatku poistenia, kedy došlo k stornu, či ide o províziu
tímovú alebo províziu za zmluvy sprostredkované priamo žalovaným, aké % provízie žiada vrátiť,
z akého dôvodu a v akej výške a tiež na základe ktorého vyúčtovania bola táto provízia pôvodne
žalovanému vyplatená.

20. Právny zástupca žalobcu do spisu doložil výpisy z inkasného účtu ( čl. 339-352 ) a aj vyjadrenie
právneho zástupcu žalobcu k jednotlivým poistkám s tým, že listina je vedená v spise pod čl. 353, a tiež
založil e - mailovú komunikáciu na čl. 354.21. Dňa 2.5.2017 právny zástupca žalobcu doručil súdu listiny - vyúčtovania preukazujúce postupné
znižovanie storno rezervy v priebehu zmluvnej spolupráce žalobcu a žalovaného. Dňa 3.5.2017 právny
zástupca žalobcu zaslal súdu dôkazy o dátume a dôvode storna jednotlivých poistných zmlúv.

22. Dňa 1.6.2017 sa žalovaný svojím podaním vyjadril k žalobcom predloženým listinám tak, že tieto
predložené doklady nie sú chronologicky zoradené, tak isto z týchto dokladov podľa žalovaného nebolo
možnépreveriťakonasebanadväzujú,nakoľkonebolikompletnéod10/2007.Žalobcapodľanehomôže
vymáhať pohľadávky len do 3/2009. Na základe uvedeného ( a tvrdení obsahovo korešpondujúcimi s

predchádzajúcimi vyjadreniami žalovaného) má žalovaný za to, že konanie by malo byť zastavené z
dôvodu nedostatočnej spolupráce žalobcu so súdom, nepreukázanie dlhu a nedostatočné vyčíslenie
storno rezervy tak, ako bola použitá. Podľa jeho vyjadrení žalobca nedokázal, že mu je dlžný peniaze,
nakoľko po dvoch rokoch už nemá nárok na storno rezervu, t.j. od januára 2009. Doklady, ktoré žalobca
predkladá sú podľa žalovaného neoprávnené a opravované podľa potrieb žalobcu.

23. Dňa 22.6.2017 sa konalo pojednávanie, ktorého sa zúčastnili tak žalobca ako aj žalovaný. Žalovaný
krátkou cestou do spisu zakladá fotokópiu zmluvy o sprostredkovaniach, žiadosť o ukončenie zmluvy
o sprostredkovaní.

24. Žalovaný uvádza, že do spisu predložil listiny, ku ktorým uvádza, že zmluva o sprostredkovaní zo

dňa 12.06.2006 je sfalšovaná rovnako ako aj zmluva o sprostredkovaní zo dňa 28.03.2006, dohoda
zo dňa 15.06.2006 a tiež ani na žiadosti o ukončení zmluvy o sprostredkovaní, ktorá došla podľa
odtlačku razítka žalobcovi 13.01.2009, nie je môj podpis. Žalobca si robí čo chce, falšujú sa zmluvy,
preto popiera zodpovednosť zo zmlúv. Na týchto listinách je každý podpis iný, a preto kto tam sedel,
ten tam podpísal. Žalovaný uviedol, že preskúmal všetky listiny a nevie akým spôsobom postupoval

žalobca a akým spôsobom vyrátal žalovanú sumu vo výške 1483,36 eura. V žalobe si žalobca uplatňuje
1.483,36 eura, pričom v predsporovej výzve zo dňa 21.12.2010 si žalobca uplatňuje sumu 111,27 eura.
Ďalej žalovaný poukazuje na to, že v žalobe sú pripojené aj všeobecné zmluvné podmienky, pričom
poukazujem na článok II písm. B) vyúčtovanie, bod 5.2 písm. a) (v spise na čl. 8). Žalobca nepreukázal
doposiaľ, kedy bola tá ktorá poistná zmluva uzatvorená, kedy došlo k stornovaniu poistných zmlúv a aká

výška z titulu storna pripadá na tú ktorú poistnú zmluvu. Túto skutočnosť nedokázal žalobca spracovať
od roku 2012, kedy bola súdom povinnosť uložená žalobcovi. Za ďalšie by žalovaný chcel uviesť, že
13.05.2016 bol vyzvaný žalobcom prostredníctvom advokátskej kancelárie, aby zaplatil 338,65 eura.
Tiež zakladá do spisu aj predsporovú výzvu žalobcu zo dňa 29.04.2009, v ktorej ho žalobca vyzýva
na úhradu sumy 654,04 eura. Ďalšou inou výzvou ho žalobca vyzýval na sumu 111 eur. Takýto postup

žalobcu je chaotický, nakoľko v každom podaní je iná suma. Žalovaným predložené dokumenty - Výzva
na úhradu zo dňa 13.05.2016, predsporová výzva zo dňa 29.04.2009 sa zakladajú do spisu.

25. Ďalej žalovaný do spisu zakladá vyúčtovanie za august 2009 napríklad a na druhej strane tejto
listiny je pri vyúčtovaných jednotkách suma 100, -100, 200, -200. Teda pri súčte týchto jednotiek vyjde

výsledná suma 0 a zrazu sa objaví pri provízií suma 159,34 eura. Podľa žalovaného je nedostatkov v
žalobe a počas konania zo strany žalobcu veľa, ako ďalší uvádza príklad poistnej zmluvy č. 6633452197,
kde sa uvádza účinnosť storna 04.07.2011, avšak táto zmluva podľa prehľadu pripojeného k žalobe
bola uzatvorená v roku 2006, teda o 5 rokov skôr. Tým pádom absentuje 2 ročná lehota. K listinám,
ktoré došli na tunajší súd 02.05.2017, poukazuje, že všetky boli realizované dodatočne, ako príklad

poukazuje na čl. 470 spisu. Ako dôkaz sú daňové doklady. Žalovaný uviedol, že poslednú poistnú zmluvu
uzatváral 01.03.2007, pričom dvojročná lehota uplynula dňa 01.03.2009. Ako príklad uvádza mesiac
august 2009. Poukazuje na daňové doklady od mája 2009 do augusta 2009, kde sú nulové výpisy, preto
tomu nerozumie, z akého titulu teraz žalobca od neho pýta žalovanú sumu, keď v auguste 2009 mal
voči žalobcovi dlh vo výške 0 eur. Rovnako tomu bolo aj za obdobie v mesiaci od novembra 2009 až

do februára 2010. Z toho vyplýva, že k stornovaniu muselo prísť až po tomto termíne, to znamená po
februári 2010.

26. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní dňa 22.6.2017 k vyjadreniu žalovaného vyjadril tak,
že žalovaný opakovane úmyselne zavádza súd, klame, predlžuje úmyselne toto konanie, opakovane

sa dopúšťa trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného zákona, samotné
predsporové výzvy nemusia obsahovať spočítaný celkový dlh, ktorý má žalovaný zaplatiť, ale jedná sa
o samostatné pohľadávky, resp. čiastkové pohľadávky, ktoré mohli vzniknúť v inom čase. Žalovaný tieto
okolnosti ovláda a vie ich. Pokiaľ by sa zúčastňoval pojednávaní alebo pozornejšie prečítal zápisnicuzo dňa 09.03.2017, všetky ním namietané okolnosti sú tam vysvetlené. Žalobca nesúhlasí s tým, že
by v dokladoch, predložených dôkazoch bol nejaký chaos, žalovaný všetkým týmto dokladom rozumie,
tieto sú štandardizované pri všetkých sprostredkovateľoch poistenia alebo obdobných produktoch pre

poisťovňu. Žalobca má za to, že boli predložené všetky relevantné dôkazy, ktoré preukazujú jeho nárok
voči žalovanému. V priebehu konania sa stalo nesporným najmä to, že žalovaný úmyselne nehovorí
pravdu pri čom poukazuje na znalecký posudok č. 7/2015. Chcel by som sa vyjadriť k tvrdeniam
žalovaného,kdepredkladaldôkazyotom,ženiektorévýpisyodlhubolinulovéaženeskôrvznikolnejaký
dlh, pričom tvrdí, že žalobca sa mal dopúšťať antidatovania vzniku nejakého dlhu alebo pohľadávky

voči žalovanému. Na to je jednoduché vysvetlenie. Žalobca je sprostredkovateľom poistenia, poistenie
samotné poskytuje poisťovňa. Oneskorené vyúčtovanie je len zapríčinené spracovaním a prenosom
informácii medzi poisťovňou a sprostredkovateľom. To znamená, pre vysvetlenie, ak tento mesiac dôjde
k stornovaniu zmluvy a vzniku nároku na vrátenie provízie, túto informáciu sprostredkovateľ môže
dostať s oneskorením, a preto za tento mesiac, prípadne aj najbližšie mesiace, môže vystaviť aj nulové
výpisy. Zdôrazňujem, že žalovaný toto všetko vie a ovláda. Hoci mám pochybnosti o jeho činnosti

ako sprostredkovateľa poistného, nakoľko vykazuje znaky podvodného konania za účelom vlastného
prospechu a zisku, vzhľadom na množstvo stornovaných zmlúv vyslovujem podozrenie, že žalovaný
zneužil provízny systém, podľa ktorého sprostredkovateľ poistenia za uzatvorenú zmluvu uzatváraného
typupoisteniavnemalejvýškevopred,pretosapoisťovňaazároveňajsprostredkovateľ,vtomtoprípade
žalobca, poisťuje voči takémuto špekulatívnemu konaniu, a preto súčasťou zmluvy o sprostredkovaní sú

aj všeobecné zmluvné podmienky, ktoré riešia práve storno poplatky, resp. storno vyplatených provízií.
Všetky zmluvy, ktoré uzatvoril žalovaný, boli stornované z dôvodu neplatenia poistného. Zároveň krátkou
cestou do spisu predložil vyjadrenie Kooperativy zo dňa 3.5.2017.

27. K tomuto vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu žalovaný na pojednávaní uviedol, k tvrdeniu

žalobcu, že žalobca sa dostal oneskorene k informáciám, poukazuje na skutočnosť, že podľa výtlačku
z 26.01.2009 všetky poistné zmluvy boli platné. Potom ale hovorí žalobca o stornách poistných zmlúv
k 22.02.2012. A podľa názoru žalovaného tieto storná poistných zmlúv sú antidatované s dátumom v
roku 2008. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že keď ukončil svoju činnosť pre žalobcu, mal vytvorenú
storno rezervu vo výške 65000 Sk, ktorú si žalobca pomaly stiahol, zaplatil 650 eur a prišli ďalšie výzvy

na 111 eur a napokon podaná žaloba. Uviedol tiež, že existujú 2 zmluvy o sprostredkovaní v origináli,
to znamená, že každý podpis je iný za žalovaného.

28. Dňa 11.9.2017 sa konalo pojednávanie v neprítomnosti žalovaného. Na tomto pojednávaní právny
zástupca žalobcu navrhol na doplnenie dokazovania ustanoviť súdneho znalca za účelom určenia

správnosti výšky uplatňovanej provízie v tomto súdnom konaní.

29. Žalovaný sa svojim podaním zo dňa 5.12.2017 vyjadril, že s vyhotovením znaleckého posudku z
oblasti poisťovníctva nesúhlasí, nakoľko by stačilo, aby žalobca predložil priame dôkazy a správnosť
výšky by sa dala ľahko overiť. Ďalej sa pridržiava svojej argumentácie z predchádzajúcich vyjadrení,

uvádza tiež, že žalobca zámerne falšuje dôkazy čím naťahuje súdne konanie. Vzhľadom na uvedené
žiada žalobu zamietnuť.

30. Súd uznesením č. k. 13C/132/2011-614 zo dňa 20.4.2018 nariadil znalecké dokazovanie z odboru
ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo a za súdneho znalca ustanovil znaleckú

organizáciu GemerAudit, spol., s.r.o. so sídlom Šafárikova 65, Rožňava. Ako úlohu uložil znaleckej
organizácií zistiť- ustáliť, či žalobca dôvodne žaluje istinu vo výške 1.483,36 eur z titulu ukončenia
zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 12.6.2006, ktorá vznikla na základe stornovania poistných zmlúv v
zmysle dohodnutých zmluvných podmienok a na základe Všeobecných podmienok pre poradcov, ktoré
boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a vyčísliť výšku dlhu, uviesť presný postup výpočtu ( matematický

výpočet a postup) v súlade s podmienkami zmluvy o sprostredkovaní a so Všeobecnými podmienkami
žalobcu tak, aby bol celý postup výpočtu preskúmateľný. Znalec doručil vypracovaný znalecký posudok
č. 4/2018 dňa 04.09.2018 so záverom, že na základe predložených dokladov nie je možné jednoznačne
zistiť výšku dlhu žalovaného, nakoľko žalobca nepredložil k znaleckému dokazovaniu jednoznačné
dokladyovýškesvojejpohľadávky.Znalecžalobculistomzodňa11.06.2018žiadalopredloženieďalších

podkladov, ktoré ku dňu vypracovania znaleckého posudku neboli predložené.

31. Žalobca sa k vypracovanému znaleckému posudku vyjadril dňa 25.09.2018 tak, že najdôležitejším
zistením vyplývajúcim zo znaleckého posudku je skutočnosť, že žalovaný je žalobcovi dlžný, a to nazáklade storien vyplatených provízií z dôvodu zrušenia ním uzatvorených poistných zmlúv. Znalec určil,
že žalovaný je žalobcovi dlžný minimálne sumu 1.559,56 eur, a teda podaná žaloba je legitímna pretože
žalobca si môže v konaní uplatniť aj nižší nárok ako mu oprávnene patrí.

32. Žalovaný sa k podanému znaleckému posudku vyjadril podaním zo dňa 12.10.2018 tak, že znalecký
posudok považuje za jednostranne zameraný a účelový pre žalobcu. Podľa žalovaného neobsahuje
základné údaje, aby mohol jednoznačne vypočítať dlh žalobcu voči žalovanému. Znalecký posudok
podľa neho tiež neobsahuje údaje o tom, kedy boli jednotlivé poistné zmluvy právoplatne ukončené

(upomienka poistníkovi o neplatení poistného), aby ich mohol znalec zaradiť do jednotlivých skupín
a podľa toho určiť, koľko percent má žalovaný vrátiť z vyplatenej provízie. Na základe uvedené
aj predchádzajúcich vyjadrení žalovaného má žalovaný za to, že súd by mal konanie zastaviť kvôli
nedostatku dôkazov.

33. Dňa 20.11.2018 sa konalo pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť

a žiadal o prejednanie veci v jeho neprítomnosti, zároveň uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania.

34. Žalovaný sa na tomto pojednávaní vyjadril tak, že od začiatku súdneho konania žiadal od žalobcu
doklady, aby bolo zrejmé, kedy boli poistné zmluvy uzavreté, kedy boli poistné zmluvy ukončené a aká

je výška storno poplatkov k tej ktorej poistnej zmluve. Doposiaľ nie je zrejmá výška žalovanej istiny.
Žalobca úmyselne predlžuje súdne konanie, nezdokladoval výšku nároku, hoci ho súd na túto povinnosť
vyzýval ešte dňa 31.01.2012. Žalobca nepredložil originály poistných zmlúv, upomienky a potvrdenia o
zániku poistných zmlúv. Toto svoje vyjadrenie zakladá krátkou cestou do spisu a v celom rozsahu sa ho v
rámcizáverečnéhovyjadreniapridržiava.Zároveňpoukázalnavyjadrenieprávnejzástupkynižalobcuna

pojednávaní dňa 20.03.2012, kedy potvrdila, že uzavreté poistné zmluvy boli platné k 29.01.2009. Toto
vyjadrenie svedčí o tom, že žalobca nemá nárok na provízie, pretože sám žalobca priznal, že poistné
zmluvy boli platné viac ako dva roky. Preto žalobca nemá nárok na vrátenie provízie. Žalovaný tiež
pripojil a poukázal na emailovú komunikáciu žalobcu zo dňa 09.03.2017 a Kooperativou (čl.728-729),
kde žalobca žiadal poisťovňu, aby mu zaslala storná k poistným zmluvám, pričom sa tu uvádza, že

poisťovňa nevie otvoriť žiadne okno storna k poistným zmluvám.

35. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu tvoriacimi súdny spis, vypočul vo veci strany, nariadil
znalecké dokazovanie a ustanovil znalca. Z vykonaného dokazovania vyplýva tento skutkový stav:

36. Dňa 21.12.2010 bola na tunajší súd podaná žaloba žalobcu voči žalovanému o zaplatenie 1.483,36
eur s príslušenstvom. Uvedenú sumu žalobca požaduje z dôvodu ručenia žalovaného vrátením provízie
za storno poistných zmlúv, ktoré uzatvoril v mene žalobcu. Okresný súd Levice o podanej žalobe
rozhodol vydaním platobného rozkazu č. k. 11RO/471/2010-25 zo dňa 02.02.2011 tak, že žalobe v celom

rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, a preto súd zrušil
platobný rozkaz uznesením č. k. 11RO/471/2010-47 zo dňa 13.09.2011.

37. Dňa 12.06.2006 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o sprostredkovaní (čl.5-6),
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky pre poradcov ( ďalej len „VZP“) (čl.

7-9). Žalovaný od začiatku namietal skutočnosť, že túto zmluvu nikdy nepodpísal, že podpis na zmluve
nie je jeho. Toto tvrdenie žalovaného bolo vyvrátené vypracovaním znaleckého posudku súdneho znalca
Y.. N. B., znalca z odboru písmoznalectvo č. 7/2015 ( čl. 262 a nasled.), ktorý potvrdil skutočnosť,
že podpis na zmluve je vlastnoručným podpisom žalovaného. Na základe uvedeného je nesporné, že
zmluva o sprostredkovaní bola platne uzavretá a je dokumentom, na základe ktorého vznikol právny

vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný mal v zmysle zmluvy o sprostredkovaní ako aj VZP nárok
na províziu za dojednanie poistných zmlúv a zároveň za každú žalovaným dojednanú poistnú zmluvu
žalovaný ručí za prípadné stornovanie poistnej zmluvy vo výške 100 % priznaných jednotiek a vyplatenej
provízie pri storne zmluvy počas obdobia jedného roka od začiatku platnosti zmluvy a vo výške 33 % pri
storne zmluvy počas obdobia druhého roka od začiatku platnosti zmluvy. Za účelom zaistenia ručenia za

stornovaniedojednanýchzmlúvbolodzačiatkuspoluprácevytváranýúčetvovýškemax.20%mesačnej
provízie žalovaného (storno rezerva).38. Žalovaný počas celého konania tvrdil, že žalobca si storno províziu za stornované zmluvy uplatnil
jednak z vytvorenej storno rezervy vo výške cca 2.000 eur a jednak na základe výzvy žalobcu o dlhu
žalovaného žalovaný zaplatil týmto istým titulom sumu 654,04 eur dňa 17.08.2009 - čo potvrdil aj

žalobca. Navyše žalovaný poukazoval neustále na skutočnosť, že žalobca nepredložil doklady tak, aby
sa z nich dalo jednoznačne určiť odôvodnenosť pohľadávky žalobcu a jej presná výška.

39. Na návrh žalobcu za účelom ochrany žalovaného, bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie
znaleckou organizáciou GemerAudit, spol., s.r.o. so sídlom Šafárikova 65, Rožňava. Účelom tohto

znaleckého dokazovania mala byť odpoveď na otázku, či žalobca dôvodne žaluje istinu vo výške
1.483,36 eur z titulu ukončenia zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 12.06.2006, ktorá vznikla na základe
stornovania poistných zmlúv v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok a na základe Všeobecných
podmienok pre poradcov, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a vyčísliť výšku dlhu, uviesť presný
postupvýpočtu (matematickývýpočetapostup)vsúladespodmienkamizmluvyosprostredkovaní
a so Všeobecnými podmienkami žalobcu tak, aby bol celý postup výpočtu preskúmateľný. Výsledkom

znaleckého posudku znaleckej organizácie č. 4/2018 (čl. 621 a nasled.) bolo konštatovanie, že na
základe predložených dokladov ( aj opakovane žiadaných od žalobcu) nie je možné jednoznačne zistiť
výšku dlhu žalovaného, nakoľko žalobca nepredložil k znaleckému dokazovaniu jednoznačné doklady
o výške svojej pohľadávky.

40. Podľa § 642 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o sprostredkovaní sa
sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť
uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu
(províziu).

41. Podľa ust. čl. 2 časť B - vyúčtovanie VZP, má žalovaný nárok na províziu za dojednanie poistných
zmlúv podľa Sadzobníka, ktorý je súčasťou Zmluvy.

42. Podľa ust. čl. 2 časť B - vyúčtovanie bod 9. VZP, bude celková suma nárokovateľných peňažných
hodnôt ( t.j. výška provízie) znížená o peňažné hodnoty za stornovanie poistných zmlúv ( ďalej len

„Storno jednotky“).

43. Podľa ust. čl. 2 časť B - vyúčtovanie bod 7. VZP, pre každú žalovaným dojednanú poistnú zmluvu
žalovaný ručí za prípadné stornovanie poistnej zmluvy.

44. Podľa ust. čl. 2 časť B - vyúčtovanie bod 5.2 VZP, za žalovaným dojednaný a obchodným partnerom
žalobcu akceptovaný návrh poistnej zmluvy ručí žalovaný vo výške 100 % počas obdobia jedného roka
od začiatku platnosti resp. účinnosti predmetnej zmluvy , tzn. ak príde počas prvého roku poistenia
( resp. trvania zmluvy) z akéhokoľvek dôvodu k stornu zmluvy , budú žalovanému pôvodne priznané
jednotky ako aj vyplatená provízia za túto zmluvu odúčtované v plnej výške. Za žalovaným dojednaný a

obchodným partnerom žalobcu akceptovaný návrh poistnej zmluvy ručí žalovaný vo výške 33 % počas
obdobia druhého roka od začiatku platnosti resp. účinnosti predmetnej zmluvy , tzn. ak príde počas
druhého roku poistenia ( resp. trvania zmluvy) z akéhokoľvek dôvodu k stornu zmluvy, budú žalovanému
pôvodne priznané jednotky ako aj vyplatená provízia za túto zmluvu odúčtované vo výške 33 %.

45. Podľa ust. čl. 2 časť B - vyúčtovanie bod 10 VZP, bude od začiatku spolupráce vytváraný účet na
zaistenie ručenia za stornovanie dojednaných zmlúv vo výške max. 20 % z mesačnej provízie. Pokiaľ
pohľadávka žalovaného na účte stornorezerv po zániku Zmluvy nestačí k pokrytiu ešte ďalej vzniknutého
storna, je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi už vyplatenú províziu alebo jej časť v zodpovedajúcej výške.

46. Podľa § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

47. Podľa § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak

zákon neustanovuje inak.

48. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá
skutočnosťvýznamnáprerozhodnutieoveci,nebolaalebonemohlabyťpreukázanáakeďtedavýsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom,

že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane
sporu,ktorázexistencietýchtoskutočnostívyvodzujepresebapriaznivéprávnedôsledky;ideotústranu
sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalobca tvrdil, že od žalovaného požaduje
sumu 1.483,36 eur s príslušenstvom, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy
na preukázanie tejto skutočnosti. Súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu v konaní,

dokonca za účelom preukázania oprávnenosti nároku na sumu požadovanú žalobcom z titulu vrátenia
provízie za storno poistných zmlúv nariadil znalecké dokazovanie.

49. Na základe uzavretej zmluvy o sprostredkovaní je síce osvedčený nárok žalobcu na storno províziu
žalovanéhopodľapríslušnýchustanoveníVZP,avšakabsentujepreukázaniepresnéhospôsobuvýpočtu
jej výšky ako aj spôsob započítania už vrátenej storno provízie na dlh žalovaného. Na základe žalobcom

predložených listinných dôkazov nebolo možné vypočítať presnú výšku pohľadávky voči žalovanému a
žalobca ani na základe výzvy súdu, ani na základe výzvy ustanovenej znaleckej organizácie nepredložil
ani dodatočne dôkazy, ktoré by tento jeho uplatňovaný nárok - zaplatenie sumy 1.483,36 eur s
príslušenstvom - osvedčovali. Navyše z predložených dokladov nie je zrejmé ani to, kedy jednotlivé
zmluvy nadobudli účinnosť ( platnosť) a ku ktorému dátumu boli stornované, a teda či je žalobca

oprávnený vymáhať storno províziu v lehote dvoch rokov od začiatku platnosti resp. účinnosti tej ktorej
zmluvy.

50. Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil súdu - ako aj znalcovi - všetky doklady
potrebné k jednoznačnému osvedčeniu jeho nároku v tomto konaní, súd žalobu zamietol.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

54. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal plnú

náhradu trov konania, nakoľko žalobu zamietol, a preto mal žalovaný úspech v celom rozsahu. O výške
náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník.

55. Podľa § 207 ods. 1 CSP ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké
poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi

znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný
posudok.

56. Podľa § 207 ods. 2 CSP ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky,
súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

57. Na návrh žalobcu bolo uznesením č. k. 13C/132/2011-232 zo dňa 16.05.2014 nariadené znalecké
dokazovanie z odboru písmoznalectvo odvetvie ručné písmo a za súdneho znalca bol ustanovený JUDr.
IgorNitriansky,bytomNovomestského8,Trenčín.Súduznalecvypracovanýznaleckýposudokč.7/2015
predložil dňa 13.04.2015 spolu s vyúčtovaním odmeny a výdavkov znalca v celkovej výške 1.138,16

eur. Táto odmena bola znalcovi priznaná a následne z rozpočtových prostriedkov súdu aj vyplatená dňa
05.04.2016.

58. Taktiež na návrh žalobcu bolo uznesením č. k. 13C/132/2011-614 zo dňa 20.04.2018 nariadené
znalecké dokazovanie z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo a za

súdneho znalca ustanovil znaleckú organizáciu GemerAudit, spol. s.r.o. so sídlom Šafárikova 65,
Rožňava. Uznesením č. k. 13C/132/2011-599 zo dňa 08.03.2018 súd uložil žalobcovi povinnosť zložiť
preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 700 eur. Tento preddavok bol súdu zložený žalobcom
dňa 29.03.2018. Znalecká organizácia predložila súdu vypracovaný znalecký posudok č. 4/2018 dňa04.09.2018 spolu s vyúčtovaním odmeny v celkovej výške 712,51 eur. Časť odmeny zo zloženého
preddavku bola znaleckej organizácií vo výške 700 eur vyplatená dňa 31.10.2018. Zvyšok odmeny vo
výške 12,51 eur nebol znaleckej organizácií toho času ešte vyplatený.

59. Nakoľko žalobca dal návrh na vykonanie znaleckého dokazovania a v konaní bol v celom rozsahu
neúspešný, súd mu uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vynaložené na znalecké dokazovanie v celkovej
výške 1.150,67 eur, ktorá predstavuje súčet odmien vyčíslených znalcami po odpočítaní zloženého
preddavku vo výške 700 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (127 ods. 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.