Rozsudok Judgement was issued on Monday, August 20, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/682/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115236448
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4115236448.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobcov: 1/ H. A., narodený

XX.X.XXXX, bytom R. Q. XX, 2/ E. A., narodená X.X.XXXX, bytom R. Q. XX, 3/ E. A., narodená
XX.X.XXXX, bytom R. Q. XX, 4/ Q. A., narodený X.X.XXXX, bytom R. Q. XX, 5/ J. A., narodená
XX.X.XXXX, bytom R. H. X, 6/ O. A., narodený XX.X.XXXX, bytom R. Q. XX, 7/ E. A., narodená
X.X.XXXX, bytom R. Q. XX, všetci zastúpení advokátkou: JUDr. Milota Klemaničová, so sídlom Pezinok,
Dr. Bokesa 17, proti žalovaným: 1/ Mgr. C. J., narodená XX.X.XXXX, bytom R. H. XX, zastúpená
advokátskou kanceláriou: AK Bitalová & Demeterová s.r.o., so sídlom Žánovská 5183/2A, Rimavská
Sobota a 2/ Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava,

zastúpený advokátskou kanceláriou: MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO:
35 709 332, o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 30 000 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že plnením jedeného so žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
druhého žalovaného plniť voči žalobcovi 1/.

II. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 20 000 eur do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku s tým, že plnením jedeného so žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
druhého žalovaného plniť voči žalobkyni 2.

III. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni 3/ sumu 20 000 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že plnením jedeného so žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
druhého žalovaného plniť voči žalobkyni 3/.

IV. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 4/ sumu 30 000 eur do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku s tým, že plnením jedeného so žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
druhého žalovaného plniť voči žalobcovi 4/.

V. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni 5/ sumu 30 000 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že plnením jedeného so žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
druhého žalovaného plniť voči žalobkyni 5/.

VI. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 6/ sumu 5 000 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že plnením jedeného so žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
druhého žalovaného plniť voči žalobcovi 6/.

VII. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni 7/ sumu 5 000 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že plnením jedeného so žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
druhého žalovaného plniť voči žalobkyni 7/.

VIII. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.IX. Strany nemajú nárok na náhradu trov konania.

X. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť Slovenskej republike prostredníctvom Okresného súdu
Nitra súdny poplatok 4266 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedeného so
žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného plniť.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ až 5/ žalobou, ktorá bola doručená na súd 6.12.2015 a jej doplnením z 19.6.2018 a z
4.7.2018 požadujú, aby súd rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 70 000

eur, žalobkyni 2/ sumu 30 000 eur, žalobkyni 3/ sumu 30 000 eur, žalobcovi 4/ sumu 50 000 eur, žalobkyni
5/ sumu 50 000 eur, žalobcovi 6/ sumu 5 000 eur a žalobkyni 7/ sumu 5 000 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku tak, že plnením jedného so žalovaných zaniká v tomto rozsahu povinnosť ostatných
žalovaných plniť, pretože žalovaná 1/ zavinila 28.3.1994 dopravnú nehodu, pri ktorej zomrela E. A., ktorá
bola manželkou žalobcu 1/, matkou žalobkyne 2 a 3/, nevestou žalobcov 6/ a 7/ a švagrinou žalobcov

4/ a 5/ a E. A., ktorá bola dcérou žalobcov 5/ a 6/, vnučkou žalobcov 6/ a 7/, sesternicou žalobkýň
2/ a 3/ a neterou žalobcu 1/, čím bolo zasiahnuté do ich osobnostných práv, ale v trestnom konaní,
v ktorom bola žalovaná 1/ uznaná vinnou a odsúdená nebolo rozhodnuté o ich nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy a pretože so žalovaným 2/ ako poisťovateľom mala žalovaná 1/ uzavretú zmluvu
o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou osobného motorového vozidla. Žalobcovia

svojužalobuodôvodnilitým,žežalobca1/žilsnebohoumanželkou19rokovvharmonickommanželstve,
trávili spolu všetok čas, spoločne vychovávali dve deti a stratou manželky utrpel vážnu citovú ujmu,
stratil možnosť viesť plnohodnotný rodinný život s milovanou osobou a matkou svojich detí v dôsledku
čoho pociťuje úzkosť, zúfalstvo a silný smútok. Žalobkyne 2/ a 3/ mali s nebohou matkou silné sociálne,
morálne, kultúrne, citové putá, ktoré boli pretrhnuté v ich najviac zraniteľnom tínedžerskom veku, čím

budú žalobkyne aj do budúcna ukrátené o vzťah s matkou, pričom stratou matky utrpeli citovú ujmu,
ktoré je prakticky neodstrániteľná. Žalobcovia boli po nehode, pri ktorej tiež utrpeli zranenia nútení
sa presťahovať a tak si pomáhať si pri znášaní jej ťažkých psychických a aj finančných dôsledkov.
Žalobcovia 4/ a 5/ stratou svojho dieťaťa utrpeli najväčšiu traumu v živote človeka, bola im spôsobená
nenapraviteľná citová ujma prejavujúca sa v ťažkých depresívnych vzťahoch a v dôsledku straty jedného

člena rodiny, ktorý chýba aj ich mladšiemu synovi bola narušená celistvosť ich rodiny. Žalobcovia 6/
a 7/ boli na svoju vnučku veľmi naviazaní, pretože vyrastala v ich dome a bola súčasťou ich života
a tak jej strata veľmi zasiahla do ich životov. Pretože žalovaná 1/ svojim konaní spôsobila nezvratný
následok spočívajúci v usmrtení osôb blízkych žalobcom a tým negatívne zasiahla do ich osobného
života i fungujúcich rodinných vzťahov t.j. práv chránených zákonom podľa § 11 a 13 Občianskeho

zákonníka, ktorý vzťah nie je možné žiadnym spôsobom reparovať, vznikla im rozsiahla nemajetková
ujma, ktorú navrhujú odškodniť podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka sumami, ktoré podľa ich
názoru zodpovedajú intenzite a vážnosti zásahu. Namietali, že žalovaná 1/ neprejavila skutočnú úprimnú
ľútosť, bezprostredne po nehode a ani s odstupom času sa nezajímala o ich rodinu, neponúkla im žiadnu
pomoc a neposkytla žiadna morálna satisfakcia. Pretože medzi žalovanou 1/ ako poistenou a žalovaným

2/ ako poisťovateľom bol založený osobitný vzťah podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, má žalovaná 1/ nárok,
aby žalovaný 2/ poskytol za ňu poškodeným poistné plnenie podľa § 4 ods. 2 uvedeného zákona. Ich
nároky sú samostatnými nárokmi proti žalovanej 1/ podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a proti
žalovanému 2/ podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Žalovaní 1/ a 2/ majú postavenie samostatných

dlžníkov a jedným súdnym rozhodnutím môže byť každý z nich zaviazaný na plnenie celého dlhu.
K žalobe pripojili rozsudok Okresného súdu Lučenec z 16.4.2013 č.k. 22T/4/2015-692 a rozsudok
Krajského súdu v Nitre z 29.7.2015 sp. zn. 3To/70/2015.

2.Žalovaný2/navrholžalobuzamietnuť,pretože.zákonopovinnomzmluvnompoisteníneuvádzanárok

žalobcovi medzi nárokmi, ktoré podliehajú rozsahu poistného krytia povinného zmluvného poistenia
a preto nemajetková ujma nie je predmetom poistného krytia a nie je preto nositeľom hmotnoprávnej
zodpovednosti, o ktorú v konaní ide. Jediným subjektom povinným poskytnúť žalobcom peňažnú
náhradu nemajetkovej ujmy je narušiteľ. Namietal aj výšku požadovanej náhrady, ktorá nekorešponduje
s výškou priznávanou inými rozhodnutiami a poukázal na rozsudok NSSR z 31.3.2016 sp. zn. 3 Cdo

301/2012.3. Žalobcovia vzali následne žalobu v časti proti žalovanému 2/ späť, na čo súd konanie v tejto časti
právoplatne zastavil. Následne žalobcovia s poukazom na uznesenie ÚS SR z 17.8.2016 č.k. I. ÚS

474/2016 navrhli, aby do konania opäť pristúpil žalovaný 2/, na čo súd jeho vstup právoplatne pripustil.

4. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedla, že svoje konanie od začiatku ľutuje a aj v písomnom
vyjadrení sa k odvolaniu prokurátora podaného prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že
nevie ako môže odčiniť to čo sa stalo, skutok ľutuje, nevie si vysvetliť príčinu svojho konania, berie

na seba zodpovednosť za následok nehody. Je si teda vedomá zodpovednosti za škodu podľa § 427
Občianskeho zákonníka aj § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale nárok žalobcov má byť krytý z jej
povinného zmluvného poistenia s poukazom na uvedené rozhodnutie ÚS SR z 17.8.2016 sp. zn. I. ÚS
474/2016, ale aj rozhodnutie z 16.1.02016 sp. zn. III ÚS 666/2016. Uviedla, že po nehode sa zrútila, bola
liečená na psychiatrii a doposiaľ trpí post traumatickou stresovou poruchou a nie je skončené konanie
o jej spôsobilosti na právne úkony. V priebehu konania sa nachádzala vo výkone trestu pre iný trestný

čin, je bez príjmu a psychiky a aj fyzicky vo veľmi zlom stave.

5. Právna zástupkyňa žalobcovi v priebehu konania a na pojednávaní namietala proti tomu, že by
žalovaná 1/ páchala následnú majetkovú trestnú činnosť z dôvodu, že by chcela odškodniť žalobcov,
pretože neurobila žiadny úkon, ktorým by ich kontaktovala, naopak v trestnom a aj tomto konaní

spochybňovala svoju svojprávnosť, zbavila sa svojho majetku a v rámci vyporiadania jej bezpodielového
spoluvlastníctva prišlo k prevodu spoločného bytu do vlastníctva jej manžela. Trvala na tom, že žalovaný
2/ je v spore pasívne legitimovaný a nárok žalobcov nie je proti nemu premlčaný, pretože premlčacia
doba je podľa § 101 Občianskeho zákonníka 3 ročná, pričom poukázala na rozsudok NS ČR z 9.10.2009
sp. zn. 30 Cdo 4318/2007. Čo sa týka výšky náhrady poukázala na rozsudok Súdneho dvora z

24.10.2012 vo veci C-22/12, podľa ktorého je poistný limit 5 000 000 eur bez ohľadu na počet zranených
a usmrtených a pretože žalobca 1/ sa po smrti manželky musel vypriadať s jej dlhmi z podnikania a tieto
splatiť, obe žalobkyne 2/ a 3/ dlhodobo poberajú sociálne štipendiá, považovala požadované sumy za
primerané a žalobe navrhovala v celom rozsahu vyhovieť.

6. Právna zástupkyňa žalovanej 1/ na pojednávaní namietala výšku požadovaného nároku v porovnaní
s inými rozhodnutiami súdov. Námietku premlčania žalovaného 2/ považovala za nedôvodnú s tým,
že právo žalobcov sa premlčuje vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho
zákonníka, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy prišlo k neoprávnenému zásahu do
osobnostných práv a napriek tomu, že žalobcovia žalobou podanú aj proti žalovanému 2/ vzali späť a

následne ju opäť podali nie je ich nárok premlčaný. Navrhla, aby súd priznal žalobcovi 1/ náhradu vo
výške 30 000 eur, žalobkyni 2/ vo výške 15 000 eur, žalobkyni 3/ vo výške 15 000 eur, žalobcovi 4/ vo
výške 15 000 eur, žalobkyni 5/ vo výške 15 000 eur, žalobcovi 6/ vo výške 5 000 eur a žalobcovi 7/ vo
výške 5 000 eur tak, že plnením jedného zaniká v tomto rozsahu povinnosť plniť druhému.

7. Právny zástupca žalovaného 2/ na pojednávaní trval na námietke nedostatku pasívnej vecnej
legitimáciežalovaného2/vsporestým,žežalobajeprotinemunedôvodná,namietalpremlčanienároku,
pretože ide o nárok na náhradu škody a subjektívna premlčacia doba je 2 roky a namietal aj neprimeranú
výšku nároku, ktorý je celkom 240 000 eur a preto navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

8. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, vypočul žalobcov 1/ až
5/ a vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložili strany sporu a uznesením ORPZ Rimavská Sobota
z 18.8.2016 na č.l. 120, oznámením vyšetrovateľa ORPZ Rimavská Sobota z 9.6.2017 na č.l. 183,
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30.1.2018 sp. zn. 5To/1/2018 na č.l. 283, oznámením
Okresného súdu Rimavská Sobota z 2.6.2017 na č.l. 194, oznámením ORPZ Rimavská Sobota z

20.10.2016 na č.l. 142, oznámením Úradu geodézie, kartografie a katastra SR z 17.5.2018 na č.l. 290,
rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 24.2.2016 na č.l. 333, lekárskymi správami z 6.6.2014,
8.9.2014, 6.10.2014, 4.4.2014, 22.4.2014, 19.5.2014, 15.4.2014 na č.l. 344 až 348, fotografiami na č.l.
349 až 353, rozhodnutiami STU v Bratislave z 6.11.2017 a 12.10.2016, 20.1.2016 na č.l. 400 až 402,
rozhodnutím Gymnázia v Banskej Bystrici z 3.1.12017 na č.l. 403, osvedčením o dedičstve z 11.7.2014

na č.l. 404, z ktorého považoval za preukázané nasledovné skutočnosti:

9. Dňa 28.3.2014 o 13.05 hod. viedla žalovaná 1/ ako vodička po ceste 1/50 v km 281,60 medzi obcami
E. a H. v kolóne vozidiel osobné motorové vozidlo zn. Seat O., EČ: S.-XXX T. v smere od A. na W., kdesa plne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke a začala predchádzať
pred ňou idúce nákladné motorové vozidlo napriek tomu, že jej to vodorovná dopravná značka V 1 a
pozdĺžnasúvisláčiara,rozhľadovépodmienkyamomentálnasituáciavcestnejpremávkeneumožňovali,

v dôsledku čoho prešla do protismerného jazdného pruhu, kde sa ľavou prednou časťou vozidla zrazila s
protiidúcim vozidlom zn. M. L., ktoré viedol žalobca 1/, následkom čoho sa toto vozidlo dostalo do šmyku
a rotácie, prešlo do protismernej časti vozovky, kde sa zrazilo s ďalším motorovým vozidlom zn. S. J..
Pri tejto nehode spolujazdkyňa žalobcu 1/ E. A. utrpela zranenia, ktorým na miestne dopravnej nehody
podľahla, spolujazdkyňa E. A. utrpela zranenia, ktorým podľahla 28.3.2014 o 17.05 hod v nemocnici.

Žalobca 1/, žalobkyňa 2/, vodič vozidla S. J. a jeho spolujazdkyňa utrpeli zranenia s dobou liečenia
nad 42 dní a žalobkyňa 3/ s dobou liečenia 18 dní. Žalovaná 1/ týmto svojim konaním porušila § 3
ods. 2 písm. a), b), § 4 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 1, § 15 ods. 5 písm. a), b), c) zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke. V trestnom konaní, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn.
22T/4/2015 bola právoplatným rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 16.4.2015 č.k. 22T/4/2015-692
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29.7.2015 č.k. 3To/70/2015 uznaná za vinnú

z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona tým, že inému z nedbanlivosti
spôsobila smrť a čin spáchala závažnejším spôsobom. Žalovanej 1/ bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 2 roky, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 6 rokov a nahradiť
škodu žalobcom 1/ a 5/, pričom s ostatným nárokom boli právoplatne odkázaní na občiansko právne
konanie. Z uvedených rozsudkov vyplýva, že žalovaná 1/ sa ku skutku priznala, svoje konanie ľutovala.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť 29.7.2015. Žalovaná 1/ bola následne stíhaná a aj odsúdená pre
zločin sprenevery, ktorého sa dopustila v čase od 5.5.2014 do 21.8.2015 v trestnom konaní, ktoré sa
viedlo pred Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. 2T/203/2016. Z uznesenia vyšetrovateľa z
18.8.2016, jeho vyjadrenia z 9.6.2047 z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici v tejto právnej veci
z 30.1.2018 vyplýva, že táto dopravná nehoda u žalovanej 1/ vyvolávala opakované negatívne pocity

a strach, ovplyvnila jej zdravotný stav po psychickej stránke, ktorý je ovplyvnený aj hypoglykémiou.
Žalovaná 1/ bola držiteľkou a vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. Seat Ibiza EČ: S od
29.9.2009 do 22.4.2014 a Seat Ibiza EČ: S od 1.2.2012 do 9.7.2014. Žalovaná 1/ bola vlastníčkou
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. S. J. 18.3.2014, 13.4.2016 a 15.12.2016. Žalovaná 1/ sa
právoplatne rozviedla 14.3.2016.

10. Nebohá E. A. mala v čase úmrtia mala 37 rokov. Od roku 1995 bola vydatá za žalobcu 1/ a preto
bola nevestou žalobcov 6/ a 7/. Z ich manželstva, ktoré bolo harmonické sa narodili dve deti a to v roku
1996 žalobkyňa 2/ a v roku 1995 žalobkyňa 3/. Žalobca 1/ mal v čase nehody 44 rokov, žalobkyňa 2/
mala v čase nehody 17 rokov a žalobkyňa 3/ mala 14 rokov. K nehode prišlo v čase, keď sa manželia

vracali s dcérami a ich sesternicou nebohou E. A. z T. T., kde žalobkyňa 2/ a E. navštevovali totožnú
strednú školu a žalobkyňa 3/ tam bola na prijímacích skúškach na strednú školu. Žalobkyňa 2 bola
v treťom ročníku a E. vo štvrtom ročníku, pričom obe bývali spolu v jednej izbe na internáte, Všetky
tri dievčatá spolu vyrastali. Nebohá E. bola v čase úmrtia živnostníčka, ale živnosť nebola úspešná.
Žalobca 1/ bol nezamestnaný a manželke pomáhal. Čistá hodnota dedičstva po nebohej bola 208,78

eur, pretože aktíva boli 100 eur, dlh voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni na nezaplatenom poistnom
691,22 eur. Dlh voči Consumer Finance Holding a.s. 1240,24 eur účastníci ako sporný v dedičskom
konaní neuznali. Žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ navštevovali po nehode psychiatra, o čom predložili lekárske
správy a to žalobca 1/ z 6.6.2014, 8.9.2014, 6.10.2014 a žalobkyňa 2/ z 2.4.2015, 19.5.2014. Žalobkyňa
2/ a 3/ navštevovali psychológa, o čom predložila žalobkyňa 2/ lekársku správu z 15.4.2014 a žalobkyňa

2/ z 4.4.2014. Žalobkyňa 2/ po skončení strednej školy v T. T. aktuálne navštevuje vysokú školu v T.,
kde poberá sociálne štipendium 230 eur mesačne, býva na internáte a zvykne si privyrábať. Žalobkyňa
3/ navštevuje gymnázium v T. T., kde býva na internáte a rovnako poberá sociálne štipendium 45,53
eur mesačne. Žalobca 1/ má 1 rok trvajúci nový vzťah, s ktorým podľa neho nie sú žalobkyne 2/ a 3/
vysporiadné a narušilo to ich vzájomný vzťah, podľa žalobkýň 2/ a 3/ sú s priateľkou otca jednoduché

kamarátky, ale nie je to ich mama. Nebohá E. A. bola dcérou žalobcov 4/ a 5/. Žalobca 4/ a žalobca
1/ sú bratia a tak bola aj neterou žalobcu 1/, sesternicou žalobkýň 2/ a 3/ a vnučkou žalobcov 6/ a 7/
tak, ako žalobkyne 2/ a 3/. Nebohá E. bola v čase nehody študentkou strednej školy v T. T., mala po
písomných maturitách a pripravovala sa na ústne maturity. Bola obľúbená doma, v škôlke aj škole, učila
sa dobre. S rodičmi mala veľmi dobré vzťahy, volávali si a skypovali každý deň keď bola na internáte a

aj preto, že žalobca 4/ pracoval od roku 2011 v zahraničí, kde ho bola cez prázdniny pozrieť. Žalobca 4/
sa po jej smrti psychicky zrútil a pol roka užíval lieky a vrátil sa zo zahraničia domov. Z manželstva jej
rodičov pochádza ešte jej brat I., ktorý mal v čase nehody 10 rokov. Mal so sestrou normálny vzťah a
vždy sa na ňu v piatok po návrate z internátu tešil. Žalobkyňa 5/ mala v čase nehody 39 rokov a ďalšiedieťa už so žalobcom 4/ nemali. Manželstvo žalobkyne 5/ a žalobcu 4/ nebolo celkom harmonické a
rozpadlo sa pred rokom kvôli mimomanželskému pomeru žalobcu 4/. E. do 12-13 rokov žila spolu s
rodičmi u starých rodičov žalobcov 6/ a 7/ a tak jej vzťah k žalobcov 6/ a 7/ bol nadštandardný a dobrý

mala aj vzťah k starým rodičom z druhej strany. Žalobcovia 1/, 2/ a 5/ v konaní namietali, že žalovaná 1/
sa im písomne neospravedlnila a stretli sa s ňou iba na trestnom pojednávaní, kde sa im ospravedlnila
tak, že sa im nepozerala do očí a otočila sa im chrbtom. Nijakým iným spôsobom ich nevyhľadala a
neponúkla im náhradu ich ujmy. Žalobca 4/, ktorý nechodil na trestné pojednávanie tiež tvrdil, že sa mu
neospravedlnila. V konaní nebolo sporné, že osobné motorové vozidlo, ktoré viedla žalovaná 1/ malo

uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu u žalovaného 2/.

11. Podľa čl. 1 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavy"),
Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné
zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

12. Podľa hlavy I čl. 8 od. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 4.11.1950, ktorý
Československá federatívna republika ratifikovala 19.3.1992 a pre Slovenskú republiku sa stal záväzný
1.1.1993 právo na rešpektovanie rodinného, súkromného života, obydlia a korešpondencie.

13. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do

súkromného a rodinného života.

14. Podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy, manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská
republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú
pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.

15. Podľa čl. 1 a 3 základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. (ďalej len "zákon o rodine"),
Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha
jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva
je založenie rodiny a riadna výchova detí. (čl. 1) Rodina založená manželstvom je základnou bunkou

spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. (čl. 2) Rodičovstvo je spoločnosťou
mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický
vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť
poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou
rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností. (čl. 3)

16. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník"), fyzická
osobamáprávonaochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,občianskejctiaľudskejdôstojnosti,
ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

17. Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchtozásahovaabymubolodanéprimeranézadosťučinenie.(ods.1)Pokiaľbysanezdalopostačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch. (ods. 2) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. (ods. 3)

18. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

19. Podľa § 112 ods. 1 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec
a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

20. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne
tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť
svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke,poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky
alebo dopravného zariadenia.

21. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z., vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla
a sledovať situáciu v cestnej premávke.

22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z, vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť
vpravopripravomokrajivozovkyalebojazdnéhopruhu;toneplatípriobchádzaní,predchádzaní,otáčaní

alebo odbočovaní.

23. Podľa § 15 ods. 5 písm. a), b), c) zákona č. 8/2009 Z.z. predchádza sa vľavo. Vpravo sa predchádza
vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo a ak už nie je pochybnosť o ďalšom smere jeho jazdy. Pri jazde v
pripájacom jazdnom pruhu alebo v odbočovacom jazdnom pruhu sa smie vpravo predchádzať aj vozidlo
idúce v priebežnom jazdnom pruhu. Vodič, ktorý pri predchádzaní vybočuje zo smeru svojej jazdy, je

povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy, pričom nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním. Vodič
nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje;
pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí zachovávať dostatočný
bočný odstup od predchádzaného vozidla.

24. Podľa § 193 veta tretia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, (ďalej len "CSP") je
súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o
osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

25. Vykonaným dokazovaním a to predloženými právoplatnými rozsudkami Okresného súdu Lučenec z
16.4.2015 a Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29.7.2015 mal súd za preukázané, tvrdenia žalobcov,
ktoré žalovaní 1/ a 2/ v konaní ani nenamietali a to, že ich manželka, matka, švagriná a nevesta
E. a dcéra, sesternica, neter a vnučka E. zomreli 28.3.2014, potom, ako žalovaná 1/ ako vodička
osobného motorového vozidla videla toto vozidlo tak, že porušila § 3 ods. 2 písm. a), b), § 4 ods. 1

písm. c), § 9 ods. 1, § 15 ods. 5 písm. a), b), c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pretože
sa plne nevenovala vedeniu vozidla, nesledovala situáciu v cestnej premávke a začala predchádzať
pred ňou idúce nákladné motorové vozidlo napriek tomu, že jej to vodorovná dopravná značka V 1 a
pozdĺžna súvislá čiara, rozhľadové podmienky a momentálna situácia v cestnej premávke neumožňovali
v dôsledku čoho prešla do protismerného jazdného pruhu, kde sa ľavou prednou časťou vozidla zrazila s

protiidúcim vozidlom, ktoré viedol žalobca 1/, následkom čoho sa toto vozidlo dostalo do šmyku a rotácie,
prešlo do protismernej časti vozovky, kde sa zrazilo s ďalším motorovým vozidlom. Vina žalovanej 1/
bola preukázaná v trestnom konaní, ktorým rozsudkom je súd podľa § 193 CSP viazaný a preto v
tomto konaní neskúmal zavinenie žalovanej 1/. Žalovanej bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody a zákaz činnosti s odôvodnením, že svojim nezodpovedným a vysoko rizikovým manévrom

začalaprebehovaťnapriekvodorovnejznačkeaajpozdĺžnejplnejčiareasvojimnezodpovednýmkonaní
spôsobila vážnu dopravnú nehodu, pri ktorej zahynuli dva ľudia a štyria boli ťažko zranení.

26. Vykonaným dokazovaním a to výsluchom žalobcov 1/ až 5/ a aj fotografiami bolo preukázané,
pričom to ani nebolo v konaní sporné, že žalobca 1/ mal s nebohou manželkou E. harmonické 19 ročné

manželstvo, z ktorého pochádzali dve dcéry, žalobkyne 2/ a 3/, ktoré spolu vychovávali, pričom aj v
čase nehody sa s nimi a aj neterou E. vracali v piatok po škole z internátu a prijímacích pohovorov
na strednú školu v T. T.. Žalobca mal 44 rokov, keď jeho manželka zomrela a po nehode, pri ktorej
bol tiež ťažko zranený mal psychické ťažkosti, pre ktoré musel vyhľadať odpornú pomoc, fyzické a
aj finančné ťažkosti, pretože bol dlhodobo práceneschopný. S deťmi sa musel presťahovať k starým

rodičom. Ich dcéry mali v čase nehody 17 a 14 rokov, staršia sa chystala v ďalšom školskom roku na
stužkovú a maturity a mladšia na strednú školu. S matkou mali blízky vzťah. Po nehode boli rovnako
zranené, žalobkyňa 2/ ťažko a mali fyzické a aj psychické ťažkosti pre ktoré museli vyhľadať odbornú
pomoc. Žalobca 1/ si po čase našiel novú partnerku, ale podľa jeho vyjadrenia a aj podľa vyjadrenia
žalobkýň 2/ a 3/ im matku nenahradila. Všetkým manželka a aj matka chýba. Staršia dcéra momentálne

študuje na vysokej škole v T., mladšia končí strednú školu v T. T., obe poberajú sociálne štipendium. Pri
nehode zomrela aj ich sesternica a neter žalobcu 1/ E., ktorá študovala na rovnakej strednej škole ako
žalobkyňa 2/ a bývali spolu v jednej izbe na internáte. Všetky tri dievčatá spolu vyrastali a boli si blízke.
E. bola dcérou žalobcu 4/ a žalobkyne 5/. Bola ich prvorodeným dieťaťom a aj prvorodenou vnučkou vrodine. Bola obľúbená doma, a aj v škole. S rodičmi, mladším bratom, starými rodičmi žalobcami 6/ a
7/ u ktorých vyrastala do 12-13 rokov a aj starými rodičmi z druhej strany mala blízky vzťah a všetkým
chýba. V čase smrti mala po písomným maturitách a pripravovala sa na ústne maturity. Obe ženy zomreli

mladé, nečakane, tragicky a zbytočne, iba v dôsledku vysoko rizikového a nezodpovedného konania
žalovanej 1/, ktorá tak neoprávnene zasiahla do práva všetkých žalobcov na ochranu ich súkromia a
práva na ich rodinný život podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pretože konaním žalovanej 1/
bola narušená celistvosť a integrita celej rodiny žalobcov, ktorej následky sú trvalé a neodstrániteľné a
ochudobnenie žalobcov, ktorí nestratili len manželku, matku, dcéru a vnučku, ale aj sesternicu, neter,

nevestu a švagrinú v citovej oblasti je nenapraviteľné a permanentné, nie je preto zadosťučinenie podľa
§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka dostatočné a pretože intenzita zásahu nie je primerane napraviteľná
inými právnymi prostriedkami je opodstatnené a spravodlivé priznanie materiálnej satisfakcie podľa § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri určení výšky náhrady súd prihliadol na okolnosti, za ktorých prišlo
k vzniku nemajetkovej ujmy a na mieru zavinenia konania žalovanej 1/, ktorú hodnotil veľmi prísne.
Prihliadol aj na to, že zo strany žalovanej 1/ nebola žalobcom poskytnutá žiadna adekvátna satisfakcia.

Hoci žalovaná 1/ v tomto spore a aj v trestnom konaní svoje konanie oľutovala, urobila tak iba formálne
písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu a ústne spôsobom, ktorý ani podľa súdu nebol
dostatočný. Žalovaná 1/ neposkytla žalobcom žiadnu peňažnú satisfakciu, ktorou ospravedlňovala svoju
ďalšiu trestnú činnosť a hoci záverom so žalobou čiastočne súhlasila, poukazovala zároveň aj na svoje
nepriaznivé pomery a jej jej majetok sa preukázateľne zmenšil o dve osobné motorové vozidlá a tri

nehnuteľnosti a teda je sporné, či aj má reálnu snahu oprávnené nároky žalobcov uspokojiť. Vzhľadom
na to, že strata blízkej osoby je pre väčšinu ľudí tou najväčšou stratou, s ktorou sa môžu v živote
stretnúť, pričom nemajetkovú ujmu pozostalí pociťujú veľmi úkorne, je preto potrebné, aby bola z ich
pohľadu spravodlivo nahradená. Súd pri určovaní výšky náhrady prihliadol aj na intenzitu vzájomného
vzťahu pozostalých a nebohých, ich vek a dopad do duševnej sféry pozostalých členov rodiny, ktorým

táto tragická nehoda a nečakaná strata dvoch milovaných a blízkych členov rodiny navždy zmenila a
poznačila život, mala dlhodobo nepriaznivý dôsledok na ich fyzický aj psychický zdravotný stav a aj na
majetkovú sféru žalobcov 1/ až 3/, ktorí boli svojou výživou odkázaní na nebohú manželku a matku.
Nesporné však bolo, že žalobkyne 2/ a 3/ v čase úmrtia ich matky už neboli v útlom detskom veku
a prirodzene sa osamostatňovali. Žalobkyňa 2/ študovala a aj študuje mimo miesta svojho bydliska,

kde bývala na internáte a žalobkyňa 3/ bola na v deň nehody rovnako na takejto škole na prijímacích
pohovoroch a v súčasnosti tiež študuje mimo miesta svojho bydliska a býva na internáte. Nesporné je aj
to, že žalobca 1/ má nový vzťah. Súd preto považoval za primeranú náhradu nemajetkovej ujmu žalobcu
1/ sumu vo výške 30 000 eur a žalobkýň 2/ a 3/ sumu u každej 20 000 eur a preto rozhodol, že žalovaná
1/ je povinná každému so žalobcov priznané sumy zaplatiť a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú

zamietol. V priznanej náhrade súd zohľadnil aj intenzívny vzájomný vzťah žalobcov 1/ až 3/ so nebohou
E., ktorá bola neterou žalobcu 1/ a žalobkýň 2/ a 3/ vyplývajúci z toho, že dievčatá spolu vyrastali, so
žalobkyňou 2/ bývali v jednej izbe na školskom internáte. Súd nespochybňuje, že pre rodičov je smrť
ich dieťaťa tou najväčšou traumou zohľadniac však skutočnosť, že aj nebohá E. v čase svojej smrti
už nebola v útlom detskom veku, študovala mimo miesta svojho bydliska a bývala na internáte a tak

sa prirodzene osamostatňovala, jej otec pracoval v zahraničí a manželstvo jej rodičov bolo narušené a
pre mimomanželský vzťah otca sa aj následne rozpadlo a preto súd považoval za primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy žalobcov 4/ a 5/ u každého vo výške 30 000 eur a preto rozhodol, že žalovaná 1/
je povinná každému z nich priznanú sumu zaplatiť a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. V konaní nebolo
sporné a vykonaným dokazovaním aj preukázané, že medzi nebohou E. a jej starými rodičmi z matkinej

strany žalobcami 6/ a 7/ bol intenzívny vzťah, pretože E. u nich vyrastala a boli na seba preto citovo
naviazaní a preto súd žalobe v tejto časti celkom vyhovel a rozhodol, že žalovaná 1/ je každému z
nich povinná zaplatiť priznanú sumu, s ktorou výškou napokon aj žalovaná 1/ súhlasila. V priznaných
náhradách žalobcov 4/ až 7/ súd zohľadnil aj to, že ich zasiahla aj smrť manželky žalobcu 1/ a matky
žalobkýň 2/ ma 3/, ktorá bola ich švagrinou a nevestou, pretože touto nehodou utrpela stratu celá ich

rodina.

27. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

28. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov,poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

29. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má
právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak
ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania
poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

31. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na premlčanie
nárokunanáhraduškodyprotipoisťovateľoviplatírovnakáúpravaakonapremlčanienárokuprotiosobe,
ktorá škodu spôsobila.

32. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

33.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

34. V konaní nebolo sporné, že žalovaná 1/ ako poistená mala so žalovaným 2/ ako poisťovateľom
uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou osobného motorového
vozidla, ktorým bola spôsobená uvedená dopravná nehoda. Žalovaný 2/ však v konaní namietal svoju

pasívna legitimácia s odôvodnením, že povinné zmluvné poistenie nepokrýva náhradu nemajetkovej
ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode. Nesporné je, že táto
otázka bola v posledných rokoch predmetom viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu, Ústavného
súdu SR a aj Súdneho dvora EÚ. Súdny dvor EÚ v rozsudku 24.10.2013 Haasová C-22/12 vo veci
prejudiciálnej otázky rozhodol, že povinné zmluvné poistenie má pokrývať aj náhradu nemajetkovej

ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode. Rozhodovacia činnosť NS
SR sa v tejto otázke najskôr prikláňala k názoru, že tieto nároky pozostalých nie sú zahrnuté do
zákonného poistného krytia a to ostatne v rozhodnutí z 31.3.2016 sp. zn. 3 Cdo 301/2012, na základe
ktorého aj žalobcovia túto žalobu v časti proti žalovanému 2/ vzali späť. ÚS SR sa otázkami, ktoré
sú podstatné aj pre posúdenie predmetnej veci zaoberal v rozhodnutiach z 29.4.2015 sp. zn. I. ÚS

206/2015, z 16.12.2015 sp. zn. III. ÚS 646/2015, z 16.12.2015 sp. zn. III. ÚS 645/2015, z 17.8.2016
sp. zn. I. ÚS 474/2016 a z 11.10.2016 sp. zn. III. ÚS 666/2016, v ktorých sťažnosti pre porušenie
zákona ako zjavne neopodstatnené odmietol, pretože dospel k záveru, že extenzívny výklad pojmu
"škoda" použitý v Zákone o povinnom zmluvnom poistení nie je aplikáciu práva contra legem, ale ide o
zaužívané výkladové postupy a rešpektovanie súvislostí dotknutých právnych inštitútov a kategórií, ktoré

umožňuje zmysluplne zahrnúť pod zákonnú terminológiu aj nemajetkovú (imateriálnu) ujmu aprobovanú
inabstractovustanoveniachObčianskehozákonníkaoochraneosobnostiatakýtozáverniejeprejavom
svojvôle vedúcej k ústavnej neudržateľnosti, pričom takýto široký výkladom pojmu § 4 PZP je ústavne aj
konformný, ako aj eurokonformný. Po tom ako sa touto otázkou zaoberal v rozhodnutí z 17.8.2016 č.k. I.
ÚS 474/2016, navrhli žalobcovia v tomto konaní, aby súd pripustil vstup žalovaného 2/ opäť do konania.

NS SR následne v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cdo 1361/2015 dospel k opačnému názoru ako
dovolaciesenátyvskoršíchveciachapretouznesenímz26.6.2017sp.zn.8Cdo1361/2015postúpilvec
podľa § 46 ods. 1 CSP na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu, ktorý po vyžiadaní vyjadrení strán
sporu a stanovísk Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky a generálneho prokurátora Slovenskej
republiky súladných s jeho názorom oznámil stranám sporu, že rozsudok vyhlási 21.9.2017. Žalovaná

však zobrala dovolanie späť a preto veľký senát konanie zastavil a vec neprejednal. K týmto právnym
názorom sa hlási aj recentná judikatúra NS SR, v ktorom smere súd poukazuje na rozsudok z 31.7.2017
sp. zn. 6MCdo/1/2016 a aj recentná rozhodovacia prax odvolacích súdov napr. rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne z 15.3.2017 sp. zn. 5Co 133/2016, Krajského súdu v Nitre z 30.11.2017 sp. zn. 9Co/8/2017a Krajského súdu v Košiciach z 15.3.2018 sp. zn. 3Co/10/2017. Súd bol preto toho názoru, že námietka
žalovaného 2/, s ktorou sa nestotožnila ani žalovaná 1/ je nedôvodná, pretože nárok pozostalých po
obetiach dopravných nehôd z titulu ich nemajetkovej ujmy, ktorá im bola spôsobená smrťou ich blízkych

osôb, je zahrnutý do zákonného poistného krytia o náhrade škody a preto je žalovaný 2/ pasívne
legitimovaný v tomto spore. Žalovaný 2/ vzniesol proti nároku žalobcov aj námietku premlčania, ktorá
rovnako nebola dôvodná, pretože žalobcovia podali žalobu na súd 6.12.2015 a hoci ju v časti proti
žalovanému 2/ vzali späť, dňa 8.2.2017 podali návrh na pristúpenie žalovaného 2/ do konania a teda
tak žalobu proti nemu podali ešte pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, počiatok ktorej je viazaný

na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu t.j. 28.3.2014 (por. rozsudok Najvyššieho súdu z 27.
novembra 2012 sp. zn. 2 Cdo/194/2011) a nie dvojročnej subjektívnej lehoty na uplatnenie nároku na
náhraduškody.Zuvedenéhodôvodusúdrozhodol,žežalovaný2/jerovnakopovinnýnahradiťžalobcom
priznaná náhradu ich nemajetkovej ujmy a to žalobcovi 1/vo výške 30 000 eur, žalobkyni 2/ vo výške 20
000 eur, žalobkyni 3/ vo výške 20 000 eur, žalobcovi 4/ vo výške 30 000 eur, žalobcovi 5/ vo výške 30
000 eur, žalobcovi 6/ vo výške 5 000 eur a žalobcovi 7/ vo výške 5 000 eur.

35. Pretože v danom prípade nezodpovedajú žalovaní 1/ a 2/ za náhradu nemajetkovej ujmy žalobcom
spoločne a nerozdielne (viď napr. rozhodnutie NS ČR sp.zn. 25Cdo 499/2002, sp.zn. 25Cdo 464/2000)
rozhodol súd v súlade so žalobou tak, že každý so žalovaných 1/ a 2/ je povinný zaplatiť každému zo
žalobcov jeho nemajetkovú ujmy tak, že jeho plnením zaniká povinnosť druhého v rozsahu tohto plnenia

a to v zákonnej paričnej lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.

36. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a pretože obe strany sporu boli
čiastočne úspešné, súd im náhradu trov konania nepriznal.

37. Pretože žalobcom bola nemajetková ujma spôsobená trestným činom boli podľa § 4 ods. 2 písm.
j) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov oslobodení od
platenia súdneho poplatku a pretože súd ich žalobe čiastočne vyhovel, rozhodol podľa § 2 ods. 2 veta
prvá zákona č. 71/1992 Zb. že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť súdny poplatok zo žaloby podľa
položky 7b sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. súdnych poplatkov 4266 eur a to podľa písm. a) 66 eur

a písm. b) 4200 eur (3 % z 140 000 eur t.j.30 000+20 000+20 000+30 000+30 000+5 000+ 5000) do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedeného s nich zaniká v rozsahu tohto plnenia
povinnosť druhého plniť.

Poučenie:

Proti výroku I. až IX. tohto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Proti výroku X. tohto rozsudku nie je odvolanie prípustné (§ 355 odsek 2 CSP v spojení s § 357 CSP)