Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 28, 2021

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1Pc/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620201805
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2021:7620201805.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu: G. M., X..

XX.X.XXXX, V. L. V. X. H. XXXX/XX, XXX XX R. X. Y., právne zastúpený E.. E. R., C. R. R. Š. X. XX, XXX
XX R. X. Y., proti žalovanému: Z. V., X.. XX.X.XXXX, V. L. V. XXX, XXX XX R. X. Y., právne zastúpený
E.. J. B., C. R. R. Š. XX, XXX XX F., o návrhu na zapretie otcovstva k plnoletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 31.3.2020 na tunajší súd návrh na zapretie otcovstva k žalovanému ako svojej
plnoletej dcére s odôvodnením, že s matkou žalovanej nie sú manželmi a ani nikdy neboli a po narodení

žalovanej sám dobrovoľne otcovstvo uznal súhlasným vyhlásením rodičov na matrike. Po čase však
začal mať podozrenie, že nie je jej otcom, preto ju požiadal, aby spoločne podstúpili DNA test. Žalovaná
s tým súhlasila, odovzdala vzorku svojej DNA a žalobca tieto vzorky zaslal do súkromného laboratória,
z ktorého mu prišiel záver, že žalovaná nie je jeho biologickou dcérou. Žalovaná, ako ani jej matka, však
tento záver neakceptovali. Žalobca je otcom dvoch dcér, ktoré má z manželstva, avšak žalovaná od neho
stále žiada výživné, aj napriek svojej vedomosti, že nie je jeho biologickou dcérou. Žalobcovi konanie
odporkyne spôsobuje finančné ťažkosti a znepríjemňuje mu jeho osobný a rodinný život. Nakoľko je

žalovaná plnoletá a so žalobcom nekomunikuje, nemá vedomosť či je žalovaná stále študentkou. Táto
informácia vyplýva jedine z SMS správy, ktorú žalovaná zaslala žalobcovi, v ktorej uvádza, že má
prispievať aj naďalej, lebo chodí na vysokú školu. Žalovaná odmieta kontakt so žalobcom celý život. Z
toho dôvodu bol žalobca nútený pristúpiť k podaniu návrhu na zapretie otcovstva na príslušný súd. K
žalobe žalobca pripojil aj záver anonymného testu otcovstva zo dňa 13.3.2018, z ktorého vyplynulo, že
nie je otcom žalovanej.

2. Žalovaná s návrhom nesúhlasila, žiadala ho zamietnuť a prostredníctvom svojho právneho zástupcu
k návrhu uviedla, že ho považuje za nedôvodný a poukazom na § 93 ods. 1 Zákona o rodine. Keďže
v tomto prípade bolo otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov, lehota na zapretie otcovstva
žalobcovi už dávno uplynula a v súčasnosti nie je podľa zákona možné platné zapretie otcovstva z
iniciatívy otca, ale iba návrh samotného dieťaťa, ak by to bolo potrebné. Je však zrejmé, že ide o účelový
návrh, motivovaný iba tým, aby žalobca nemusel platiť výživné. Toto konanie však nie je konaním o
vyživovacej povinnosti a zapretie otcovstva, ktorého sa domáha žalobca, už podľa zákona nie je možné.

3. Z rodného listu zo dňa 23.8.2004, predloženého žalovanou, má súd za to, že už k tomuto dňu bol
žalobca zapísaný ako otec žalovanej.4. Z rodného listu zo dňa 2.6.2000 nachádzajúceho sa v pripojenom spis tunajšieho súdu č.k. Nc
205/2000, má súd za to, že už aj k tomuto dátumu bol žalobca zapísaný ako otec žalovanej, v tom čase
ešte s priezviskom „Dimitrová“.

5. Z vyššie uvedeného má súd za to, že otcovstvo žalobcu k žalovanej bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov ešte v roku 2000, teda v zmysle 2. domnienky otcovstva podľa § 91 ods. 1 Zákona
o rodine.

6. Podľa § 93 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak
je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od
narodenia dieťaťa.

7. Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a

ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa
rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym
opatrovníkom..

8. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že návrh žalobcu je v plnom rozsahu

neopodstatnený. Je totiž zrejmé, že žalobca podal návrh na zapretie svojho otcovstva k žalovanej po
uplynutí zákonnej trojročnej lehoty v zmysle vyššie citovaného § 96 ods. 1 Zákona o rodine. Zákon tu
nepripúšťa žiadne výnimky alebo možnosti odpustenia zmeškania tejto lehoty a koncipuje ju ako lehotu
objektívnu, teda plynúcu bez ohľadu na vznik dôvodných pochybností muža o jeho otcovstve. Do úvahy
v tomto prípade prichádza už iba zapretie otcovstva na návrh dieťaťa samotného, ktorému však musí

predchádzať konanie o prípustnosť zapretia otcovstva, čo zákonodarca koncipoval ako určitú brzdu proti
narúšaniu pokojného dlhodobého stavu právnej istoty.

9. Na základe uvedených skutočností súd návrh v celom rozsahu zamietol.

10. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p. a účastníkom nepriznal trovy konania, nakoľko
sa jedná o nesporové konanie a zákon v tomto prípade neustanovuje možnosť priznania náhrady trov

konania, okrem prípadu podľa § 55 C.m.p.. Súd však v danom prípade nemá za to, že tu existujú také
okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.