Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 5, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219202009
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8219202009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: C. J., O. L. XX, XXX XX J., W.:
XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Jozef Stašák, so sídlom Andraščíkova 3, 085 01
Bardejov, proti žalovaným: 1/. C. J., L.. XX.XX.XXXX, J., G. XXX, XXX XX J. S. X/ I. J., L.. XX.XX.XXXX,
J. G. XXX, XXX XX J., o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov zo dňa 08.09.2020 č.k. 9C/65/2019 - 51, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému v 2/ rade nárok náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaní sú povinní vypratať byt č. X, pozostávajúci z obytnej kuchyne, jednej izby a príslušenstva
bytu o celkovej výmere XX,XX m2, nachádzajúci sa na druhom poschodí bytového domu „U“, na ulici
G. XXX v J., evidovaný Okresným úradom J., katastrálnym odborom pre okres J., katastrálne územie

J., obec J. na LV XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XX, so súpisným číslom XXXX, v lehote 60
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
I. Žalobcovi priznáva voči žalovaným spoločne a nerozdielne 100% nárok na náhradu účelne
vynaložených trov konania.“

2. Vec právne odôvodnil podľa ust. § 52 ods. 1, § 126 ods. 1, § 685 ods. 1, § 700 ods. 1, § 701 ods. 2,
§ 710 ods. 2, § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých

pomerov súvisiacich s nájmom bytov, a s bytovými náhradami, § 137 písm. a/ Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP).

3. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca ako vlastník bytu, sa v konaní domáha voči
žalovaným ochrany svojho vlastníckeho práva, lebo žalovaní byt užívajú po uplynutí doby nájmu, bez
právneho titulu, naviac ani neuhrádzajú platby na nájomnom ani platby za služby spojené s užívaním
bytu, čím žalobcovi ako vlastníkovi vzniká škoda.

4. Z vykonaného dokazovania, z listu vlastníctva č. XXXX vedeného príslušným katastrálnym úradom
pre Okres J., k.ú. J. mal súd za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom bytového domu „U“,
so súpisným č. XXXX, v ktorom sa na X. poschodí nachádza byt č. X (ďalej len „predmetný byt“), ktorýna základe zmluvy o prenechaní majetku do užívania zo dňa 23.06.2009, prenechal predmetný byt
do správy spoločnosti J., s.r.o., ktorá spoločnosť na základe jej žalobcom udeleného splnomocnenia v
článku III., v bode 3 označenej zmluvy, spočívajúceho v oprávnení prenechať majetok žalobcu do nájmu

iným osobám, predmetný byt zmluvou o nájme bytu z 02.11.2016 prenechala do dočasného užívania,
t.j. do nájmu žalovaným ako nájomcom, a to na obmedzenú dobu do 30.06.2017. Žalovaní sa v tejto
nájomnej zmluve zaviazali platiť za užívanie predmetného bytu mesačné nájomné, ako aj platby za
služby spojené s užívaním bytu.

5. Listom zo dňa 19.06.2018 žalobca oznámil žalovaným, že ku dňu 30.06.2017 skončila platnosť
nájomnejzmluvyatiež,žeevidujezanájombytuazaplatbyspojenésjehoužívanímdlhvsume1.934,92
Eur s tým, že vyzval žalovanú v 1/ rade, aby dlh voči žalobcovi zaplatila, a aby predmetný byt vypratala
a žalobcovi odovzdala. Z prehľadu úhrad za užívanie bytu vyhotoveného v stave k 01.10.2019 vyplýva,
že bol spoločnosťou J., s.r.o., evidovaný voči žalovanej dlh na nájomnom a za služby za užívanie bytu
v sume 3.412,62 Eur, pričom za obdobie od januára 2017 do septembra 2019 žalovaná vykonala iba

dve úhrady, a to v januári 2017 v sume 120,- Eur, a v septembri 2019 v sume 150,- Eur (celkom 270,-
Eur). Z prehľadu úhrad za užívanie predmetného bytu vyhotoveného v stave k 05.02.2020 vyplýva, že
za obdobie od januára 2019 do decembra 2019 žalovaná učinila iba jednu úhradu, a to v septembri 2019
v sume 150,- Eur, pričom spoločnosťou J.., je voči žalovanej evidovaný dlh na nájomnom a službách za
užívanie bytu v sume 3.775, 83 Eur. Z prehľadu úhrad za užívanie bytu vyhotoveného v stave k augustu

2020 vyplýva, že za obdobie od januára 2020 do augusta 2020 žalovaná neuhradila ani jednu mesačnú
splátku, pričom spoločnosťou J., je v súčasnosti evidovaný voči žalovaným dlh na nájomnom a službách
za užívanie bytu v sume 4.608, 10 Eur.

6. Na základe takto vykonaného dokazovania súd skonštatoval, že opodstatnenosť nároku žalobcu

je daná tým, že nájomná zmluva, ktorú je potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú, pretože jej
predmetom je poskytnutie odplaty služby vo forme poskytnutia nájmu (dočasného užívania) zo strany
žalobcu (vlastníka), t.j. mesta, ktoré je právnickou osobou, ktorá v zmysle druhej vety § 1 ods. 1 zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári so
svojim majetkom a so svojimi príjmami, v prospech žalovaných, táto nájomná zmluva bola uzatvorená

na dobu určitú do 30.06.2017. Uplynutím doby nájmu, nájom predmetného bytu v zmysle § 710
ods. 2 Občianskeho zákonníka zanikol. Preto žalovaní hoci aj spotrebitelia, užívajú byt od tejto doby
bez právneho dôvodu, čím neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu. V tomto prípade s
poukazom na citáciu § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže nájomný vzťah medzi žalobcom a
žalovanými zanikol uplynutím doby na ktorú bolo jeho trvanie obmedzené, žalovaní nemajú právo po

skončení nájmu na bytovú náhradu zo strany žalobcu. Žalobca aj napriek tomu, že žalovaní už viac
ako 3 roky užívajú predmetný byt bez právneho titulu a za byt neplatia úhrady, čím spôsobujú žalobcovi
škodu, v záujem nevytvárať z ľudí bezdomovcov, prejavil voči žalovaným ako slabšej zmluvnej strane
(spotrebiteľ) zhovievavosť a ústretovosť nie len tým, že im opakovane, t.j. viac ako 3 roky dával možnosť,
aby zlepšili svoju platobnú disciplínu, začali hradiť nájomné a platby za služby spojené s užívaním bytu

s tým, že v prípade zjednania nápravy by so žalovanými uzavrel novú nájomnú zmluvu. Žalovaní však
za celé toto obdobie učinili len úhrady v celkovej sume 270,- Eur a ich dlh k vyhláseniu rozhodnutia
predstavoval 4.608,10 Eur. Žalovaní nepredložili žiadne dôkazy na vyvrátenie alebo oslabenie tvrdených
skutočností, navyše žalobca na pojednávaní žalovaným ešte aj ponúkol svoje kapacity na dočasné
ubytovanie.

7. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, po uplynutí tejto doby, nájom zaniká, a nájomcovi v
takomto prípade nevzniká právo na bytovú náhradu, a preto žalovaní sú povinní po uplynutí doby nájmu
sa z bytu vysťahovať. Keďže tak neučinili, súd rozhodol o vyprataní predmetného bytu z dôvodu, že
žalovaní ho po uplynutí doby nájmu užívajú bez právneho dôvodu, teda neoprávnene, čím zasahujú

do vlastníckeho práva žalobcu. S prihliadnutím na to, že v danom prípade ide o otázku bývania, ktorá
ovplyvňuje kvalitu života človeka, a v prípade žalovaných ide o slabšiu stranu v spore, súd považoval
za dôvodné v tejto situácií, využijúc jemu zákonom dané oprávnenie predĺžiť lehotu na priznané plnenie
a zaviazal žalovaných predmetný byt vypratať v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods.
3 CSP).

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a úspešnému
žalobcovi priznal voči neúspešným žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 2/ rade. Žiadal o
poslednú šancu, aby nedošlo k vyprataniu bytu s tým, že dlh 4.608,10 Eur zaplatí v 12. splátkach po

384,- Eur mesačne k 20. dňu v mesiaci. Ako prílohu odvolania zaslal vypracovaný splátkový kalendár,
podľa ktorého chce dlh vyrovnať. Prvú splátku vo výške 384,- Eur už uhradil dňa 20.10.2020. Poukázal,
že jeho manželka, žalovaná v 1/ rade je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody od XX.XX.XXXX,
a on vykonáva trest povinnej práce za svojho syna za záškoláctvo. Má prísľub od podnikateľa D. D., D.
SK, s.r.o., že pokiaľ tento trest odpracuje, uvedená spoločnosť ho zamestná.

XX. Žalobca k podanému odvolaniu uviedol, že súd správne zistil skutkový stav, vykonal potrebné
dôkazy, na základe ktorých vydal zákonné rozhodnutie. Dôvodom odvolania je žalovaným deklarovaná
snaha platiť za plnenia spojené s užívaním a nájom bytu podľa vypracovaného splátkového kalendára
mesačne vo výške 384,- Eur. Z prehľadu úhrad, ktorý žalobca v prílohe zasiela je evidentné, že žalovaný
zaplatil iba jednu splátku a to v mesiaci október 2020, ďalšie splátky už neuhradil. Navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (34 CSP)
vzhľadom na podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

a contrario), oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na verenej tabuli ako aj na webovej
stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2/ rade nie je dôvodné.

12. Predmetom konania bol žalobný návrh žalobcu ako subjektu realizujúceho jedno zo svojich práv
vlastníka vo vzťahu k osobám, ktoré do jeho vlastníckeho práva zasahujú tým, že napriek ukončeniu

nájomného vzťahu k bytu, ktorý je v žalobcovom vlastníctve, v ňom naďalej bývajú, užívajú ho, za
užívanie bytu naviac neplatia ani sumu, ktorú do času, kým boli nájomcami bytu mali platiť ako bežné
nájomné a neuhrádzajú ani dlh, ktorý im vznikol po skončení nájomného vzťahu.

13. V priebehu konania žalobca, ako to vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.03.2020,

prejavil ústretový postoj vo vzťahu k žalovaným, ktorí v byte žalobcu bývajú napriek ukončenému
nájomnému vzťahu, aj napriek tomu, že za užívanie tohto bytu neplatia. V interakcii na vyjadrenie
žalovaných, žalobca navrhol, že je ochotný poskytnúť žalovaným lehotu na zjednanie nápravy, aby sa
overila ich platobná disciplína, či naozaj vzhľadom na svoj prísľub, pozdĺžnosť voči žalobcovi vyrovnajú,
čím im vytvoril priestor aj na to, aby bolo možné jednať aj o vzniku nového záväzkového vzťahu. Za

tým účelom bolo pojednávanie nariadené na deň 12.03.2020, odročené na deň 08.09.2020, avšak
bezvýsledne.

14. Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na

týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej nájom bytu bol dohodnutý na dobu určitú, a to na obdobie od 01.11.2016 do 30.06.2017. Bez

ohľadu na to, či si žalovaní svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu vo forme platenia nájomného a
úhrady za plnenie poskytované s užívaním bytu plnili alebo nie, nájom bytu bol dohodnutý na určitý čas,
a zanikol uplynutím tohto času v súlade s ust. § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri zániku nájmu
dohodnutého na určitý čas, nemá nájomca právo na bytovú náhradu, čo nepochybne vyplýva z ust. §
712a ods. 9 veta prvá Občianskeho zákonníka. Osobitný zákon však môže ustanoviť, kedy aj v týchto

prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu (§ 712a ods. 9 veta druhá Občianskeho zákonníka).

16. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s
nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 4 umožňuje priznať
právo na bytovú náhradu len vtedy, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že

byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať, alebo ak ide o služobný byt, alebo o byt osobitného
určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.17. Keďže v prejednávanom spore situácia predpokladaná v ust. § 4 zákona č. 189/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov, umožňujúca priznať žalovaným bytovú náhradu pri nájme bytu na dobu
určitú nenastala, súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalovaným uložil povinnosť predmetný byt

vypratať bez bytovej náhrady.

18. Podľa článku 8 bod 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo
na rešpektovanie svojho súkromného, rodinného života, obydlia a korešpondencie. V zmysle článku
30 písm. b) Európskej sociálnej charty, ktorým sa Slovenská republika podľa jej vyhlásenia pri uložení

ratifikačnej listiny považuje za viazanú, majú byť prijaté opatrenia na podporu účinného prístupu k
bývaniu osobám vystaveným riziku situácie sociálneho vylúčenia. Význam ochrany obydlia je zrejmý
aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva „... akákoľvek osoba, ktorej hrozí zásah do práva
na obydlie by mala mať v princípe možnosť dať si preskúmať proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu
nezávislýmsúdomvosvetlerelevantnýchprincípovpodľačlánku8Dohovoruatonapriektomu,žepodľa
vnútroštátneho práva nemá právo v byte bývať“ (McCann V. Spojené kráľovstvo, sťažnosť č. 19009/04,

rozsudok z 13.05.2008). Z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva však nevyplýva garancia na
sociálne obydlie za každých okolností. V rozsudku Barreto proti Portugalsku (rozsudok z 21.11.1995,
č. 18075/91, § 24) Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že efektívna ochrana súkromného života
nemôže ísť tak ďaleko, aby zaisťovala každej rodine vlastný domov. Vo veci O`Rourke proti Spojenému
kráľovstvu (rozhodnutie z 26.06.2011, č. 39022/97) Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že hoci

všeobecné právo na bývanie podľa článku 8 neexistuje, môže vzniknúť štátu povinnosť poskytnúť
asistenciu s hľadaním bývania za osobitných okolností.

19. Vychádzajúc z názorov Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktoré odvolací súd odkázal v
predchádzajúcom bode tohto rozsudku, v kontexte so skutkovým stavom zisteným súdom prvej

inštancie, má odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o vyprataní
žalovaných z bytu, nie je rozhodnutím, ktoré v danej situácii je neprimeraným vzhľadom na dostatočný
časový priestor v spojení s ústretovosťou žalobcu, v ktorom mali žalovaní možnosť jednať so žalobcom
o novej úprave práv a povinností k bytu, v ktorom žalovaní bývajú a mali aj možnosť dlh za užívanie bytu
zaplatiť. Ak ani napriek tomuto zo strany žalobcu ústretovému postoju k riešeniu nedošlo, je zrejmé, že

súdu prvej inštancie nezostávalo iné, ako žalobe žalobcu domáhajúceho sa ochrany svojho vlastníckeho
práva vyhovieť. Odvolaniu žalovaného v 2/ rade, ktorý správnosť rozhodnutia de facto ani nespochybnil,
len žiadal o tzv. druhú šancu, nebolo preto možné vyhovieť. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej
inštanciepostupomvyplývajúcimzust.§387CSPakovecnesprávnypotvrdil,vrátanesprávnehovýroku
o trovách konania.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP,
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v 2/ rade v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).