Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Friday, March 3, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/6/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113200446
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1113200446.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v právnej veci žalobca 1: I.. T. R.,

bydlisko G. Č.. XXXX/XA, XXX XX Bratislava, žalobkyňa 2: D. R., bydlisko G. Č.. XXXX/XA, XXX
XX Bratislava, obaja zastúpení právnym zástupcom: JUDr. Július Jánošík, advokát, Klincová č. 35,
Bratislava, proti žalovanému 1: Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom,
Búdkova č. 36, 817 15 Bratislava, žalovaná 2: Neznámi vlastníci zastúpení Slovenským pozemkovým
fondom, Búdkova č. 36, 817 15 Bratislava, žalovaná 3: L. B., bydlisko S. Č.. XX, Q., zastúpená právnym
zástupcom: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s. r. o., Kadnárová č. 83, 831 06 Bratislava ( pôvodný
žalovaný 3 Slovenská republika zastúpená Obvodným úradom Bratislava (Okresný úrad Bratislava),

Staromestská č. 6, 814 40 Bratislava, IČO: 42 131 111), v konaní o návrhu žalobcov o určenie, že
nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobcov na základe vydržania, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcov zamieta.

Súd priznáva žalovaným 1, 2, 3 nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca 1 sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08. 01. 2013 domáhal proti žalovaným
určenia, že žalobca 1 je vlastníkom pozemku parc. reg. K. XXX/X o výmere XXX m2, záhrady, okres P.,
obec P., katastrálne územie B. U. P. (ďalej len "pozemok").

2. Počas konania súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 13. 01. 2015, za prítomnosti všetkých
strán, a za súhlasu navrhovanej osoby, na návrh žalobcu 1, pripustil, aby do konania vstúpila ako
žalobkyňa 2 D. R., bydlisko G. Č.. XXXX/XA, XXX XX Bratislava, manželka žalobcu 1.

3.Súd ďalej uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 13. 01. 2015, za prítomnosti všetkých strán,
na návrh žalobcu 1, pripustil zmenu žaloby v časti petitu tak, že súd určuje, že pozemok parc. reg.

"K." č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku záhrady, k. ú. B. U. P., Obec B. U. P., Okres P., je v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobcov 1 a 2.

4. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 03. 03. 2017, za prítomnosti všetkých strán, na
návrh žalobcov, pripustil ďalšiu zmenu žaloby v časti petitu tak, že súd určuje, že pozemok parcela
registra "K.", číslo XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúce
sanakatastrálnomúzemíB.U.P.,obecB.U.P.,okresP., jevbezpodielovomspoluvlastníctvemanželov

žalobcov 1 a 2.

5.Počas konania podaním doručeným súdu dňa 10. 06. 2015 žalobcovia podali návrh na zastavenie
konania voči pôvodnému žalovanému 3 Slovenská republika zastúpená Obvodným úradom Bratislava(Okresný úrad Bratislava), Staromestská č. 6, 814 40 Bratislava, IČO: 42 131 111. Svoj návrh žalobcovia
odôvodnili tým, že Delimitačným protokolom na prevod správy zo dňa 04. 05. 2015 bola správa k
predmetnému pozemku prevedená na Slovenský pozemkový fond podľa ustanovení § 17, § 22 zákona

č. 229/1991 Zb. Požiadali súd o zastavenie konania voči žalovanému 3 z dôvodu nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie tohto subjektu. Súd na základe tohto návrhu uznesením č. k. 8C 6/2013 - 129 zo
dňa 20. 08. 2015 tento návrh na zastavenie konania voči žalovanému 3 zamietol.

6. Súd na základe návrhu žalobcov zo dňa 04. 02. 2016, uznesením č. k. 8C 6/2013 - 175 zo dňa

10. 02. 2016 pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalovaný 3 Slovenská republika zastúpená
Obvodným úradom Bratislava (Okresný úrad Bratislava), Staromestská č. 6, 814 40 Bratislava, IČO: 42
131 111, a na jeho miesto vstúpila ako nová žalovaná 3 L. B., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko S. Č.. XX,
Bratislava. Dôvodom návrhu žalobcov bola skutočnosť, že Delimitačným protokolom na prevod správy
zo dňa 04. 05. 2015 bola správa k predmetnému pozemku prevedená na Slovenský pozemkový fond
podľa ustanovení § 17 a § 22 zákona č. 229/1991 Zb. a Slovenská republika zastúpená Slovenským

pozemkovým fondom previedla pozemok parc. č. 357/100 zapísaný v registri V. katastra nehnuteľností
zmluvou o bezodplatnom prevode zo dňa 29. 10. 1015 na novú žalovanú 3.

7. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že rozhodnutím bývalého Miestneho národného výboru B.
U. P. zo dňa 13. 03. 1984 (ďalej len "Rozhodnutie") bol žalobcovi 1 pridelený pozemok o výmere 658

m2 do trvalého užívania. V uvedenom čase bol žalobca ženatý so žalobkyňou 2. Z odôvodnenia tohto
Rozhodnutia vyplýva, že táto pôda sa prideľuje do trvalého užívania i z toho dôvodu, že je súčasťou
rodinného domu ako záhrada, ktorá sa nedá obrábať a pričleniť pre poľnohospodársku výrobu JRD.
Podľa žalobcov ide o správne rozhodnutie vydané podľa Správneho poriadku, ktoré nebolo napadnuté
žiadnym opravným prostriedkom, preto je právoplatné a vykonateľné. Podľa žalobcov nie je súd v

tomto konaní oprávnený skúmať zákonnosť tohto správneho konania a rozhodnutia. Na základe tohto
Rozhodnutia sa žalobcovia ujali držby, ktorá bola zaevidovaná na evidenčnom liste pozemku do
roku 2005 ( vtedy boli evidenčné listy zrušené). Žalobcovia pozemok od roku 1984 obhospodarovali,
platili daň, užívali, zveľaďovali, a to všetko s vedomím, že pozemok je v ich vlastníctve. Žalobcovia
dobromyseľne pozemok po celú dobu od roku 1984 držali a obhospodarovali ako vlastný. Žalobcovia

neboli počas držby nikým rušený, nikdy sa neobjavila osoba, ktorá by si robila na pozemok právny
nárok, nikto sa k pozemku nehlásil. Vlastník pozemku je neznámy a list vlastníctva nebol príslušnou
správou katastra na tento pozemok nikdy založený. Spätnou identifikáciou parciel vyhotovenou Správou
katastra P. dňa 07. 09. 2011 žalobcovia zistili, že pozemok parc. č. 357/4 vznikol odčlenením z pozemku
parc. č. 357/100, orná pôda o výmere 3 800 m2, k. ú. Kráľová pri Senci. Pozemok par. č. 357/100 je

zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. B. U. P., a vlastníkom je zapísaná Slovenská republika a
správcom je Obvodný úrad v Bratislave. Kedže je vlastník pozemku neznámy, žalobcovia dňa 07. 02.
2011 požiadali o súhlas s vydržaním Slovenský pozemkový fond, ktorý zastupuje neznámych vlastníkov.
Slovenský pozemkový fond listom zo dňa 16. 05. 2012 odkázal žalobcov na Obvodný úrad v Bratislave
ako správcu pozemku. Žalobcovia dňa 31. 05. 2012 požiadali Obvodný úrad v Bratislave o udelenie

súhlasu s vydržaním. Obvodný úrad v Bratislave dňa 16. 10. 2012 nesúhlasil s vydržaním. Preto sa
žalobcovia domáhajú určenia, že sú bezpodieloví spoluvlastníci pozemku, a to na základe vydržania
podľa ustanovenia § 134 ods. 1 s poukazom na ustanovenie § 130 Občianskeho zákonníka, súdnou
cestou. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, pretože žalovaní popierajú
vydržanie pozemku žalobcami, vlastníctvo žalobcov k pozemku nie je evidované na liste vlastníctva.

Žalobcovia pozemok riadne užívajú, ale nemajú k nemu usporiadaný právny vzťah. K pozemku nie je
založený list vlastníctva a tak je jeho vlastník neznámy, ktorého podľa ustanovenia § 34 ods. 14 zákona
č. 330/1991 Zb. zastupuje Slovenský pozemkový fond. Pozemok sa odčlenil od pozemku parc. č. XXX/
XXX, ktorého vlastníkom je Slovenská republika. Podľa žalobcov je sporné, kto je vôbec vlastníkom
pozemku, a preto žalobcovia z procesnej opatrnosti zažalovali v tomto súdnom konaní viac subjektov

ako žalovaných.

8.Žalovaní 1 a 2, ktorých počas celého konania zastupovala jedna poverená zástupkyňa
(zamestnankyňa Slovenského pozemkového fondu) sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa
22. 07. 2013. Žalovaní v tomto vyjadrení k žalobe a počas celého konania uvádzali, že na LV č. parc. č.

XXX/XXX, k. ú. B. U. P. je vlastníkom pozemku zapísaná Slovenská republika a správcom Obvodný úrad
Bratislava. Pozemok parc. č. XXX/XXX je zapísaný v registri V. katastra nehnuteľností a tento pozostáva
z pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X, ktoré sú zapísané v K. registri katastra nehnuteľností,
ale nemajú založené listy vlastníctva. Z tohto zápisu jednoznačne vyplýva, že vlastník pozemku jeznámy,nieneznámytakakotouvádzajúžalobcovia.Žalovanínamietalipretonedostatokpasívnejvecnej
legitimácie žalovaného 2, pretože vlastníkom pozemku parc. č. 357/4 je Slovenská republika a nie
neznámi vlastníci, tak ako to žalujú žalobcovia. Žalovaní ďalej namietali nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie i žalovaného 1, pretože vlastníkom pozemku je Slovenská republika a správcom je Obvodný
úrad Bratislava. Žalobcovia odvodzujú nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním od Rozhodnutia.
Toto je podľa názoru žalovaných neplatným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka (účinného od 01. 04. 1983 do 31. 12. 1991), pretože svojím obsahom odporuje zákonu -
ustanoveniam Občianskeho zákonníka a Hospodárskeho zákonníka, ktoré v danom čase upravovali

užívanie pozemkov. Podľa ustanovenia § 198 až § 221 Občianskeho zákonníka existovalo v danom
čase tzv. osobné užívanie pozemkov, ktoré sa zriaďovalo v prospech občanov. Podľa ustanovenia § 397
a §398 Občianskeho zákonníka existovalo v danom čase i tzv. prenechanie nehnuteľností na dočasné
užívanie, ktoré sa zriaďovalo zmluvou. Právo tzv. trvalého užívania (tento pojem používa i Rozhodnutie)
upravovalo ustanovenie § 70 a nasl. Hospodárskeho zákonníka, avšak podľa tohto ustanovenia nebolo
možné prenechať majetok do trvalého užívania občanovi, ale iba iným socialistickým organizáciám ako

štátnym (družstevným alebo spoločenským). Z týchto ustanovení právnej úpravy účinnej v danom čase
vyplýva, že občanovi bolo možné pozemok prideliť len do dočasného užívania alebo osobného užívania
a to iným právnym režimom ako prípadným rozhodnutím obce. Prenechať majetok do trvalého užívania
občanovi v danom čase nebolo teda možné, preto je obsah tohto Rozhodnutia v rozpore so zákonom
a právny úkon Rozhodnutie je tak absolútne neplatný podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

Podľažalovaných,ajkeďžalobcoviamožnonevedeli,žeRozhodnutiejeneplatné,zožiadnychokolností,
ktoré žalobcovia uviedli, nevyplýva, že sa žalobcovia mohli domnievať alebo boli presvedčení, že im
tento pozemok patrí. Zápis žalobcov na evidenčnom liste č. XX, kde sú uvedení ako užívatelia, mal len
informatívny charakter a mohol osvedčiť jedine ich užívanie pozemku. Podľa žalovaných žalobcovia
museli vedieť, že pozemok iba užívajú, čo vylučuje dobrú vieru, že im pozemok patrí ako vlastníkom.

9. Nová žalovaná 3 sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 08. 03. 2016. Žalovaná 3
uvádzala, že žalobcovia nie sú vlastníkmi pozemku, ku ktorému sa domáhajú určenia vlastníckeho
práva na základe vydržania. Zo strany žalobcov nedošlo k vydržaniu, pretože nebol splnený znak
dobromyseľnosti držby. Žalovaná 3 poukazovala na to, že Rozhodnutím bol pozemok pridelený

do trvalého užívania žalobcom. Predtým bol pozemok pridelený do trvalého užívania rovnakým
Rozhodnutím zo dňa 05. 07. 1983 T. F.. Ak by, ako to uvádzali žalobcovia, obhospodarovali pozemok s
vedomím, že sú jeho vlastníkmi, v rozpore s týmto ich presvedčením by bola skutočnosť, že na základe
rovnakého rozhodnutia bol pred nimi T. F. užívateľom pozemku a nie vlastníkom. Podľa argumentácie
žalobcov by teda i rozhodnutie zo dňa 05. 07. 1983 malo byť titulom na nadobudnutie vlastníctva T. F., a

tak by žalobcom prevádzal vlastníctvo k pozemku T. F.. Žalovaná 3 pozemok neužíva, pretože ju užívajú
žalobcovia. Vzhľadom na všetky skutočnosti uvedené v jej vyjadrení i počas celého konania, navrhovala
žalovaná 3 žalobu zamietnuť, pretože žalobcovia nie sú vlastníci pozemku na základe vydržania.

10.Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako

s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

11.Podľa ustanovenia § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka držať možno veci, ako aj práva, ktoré
pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

12.Podľa ustanovenia § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

13.Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,

ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť.

14.Súd vykonal v tejto veci dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými počas konania všetkými
stranami sporu, listinnými dôkazmi predloženými na vyžiadanie sudu z Okresného úradu P., katastrálny

odbor, ako aj oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise. Súd v danej veci
nepripustil návrh právneho zástupcu žalobcov na doplnenie dokazovania vypočutím ako svedka F. R.,
vtedajší bývalý predseda Miestneho národného výboru B. U. P. a starosta obce, ktorý v predmetnom
čase viedol konanie, komunikoval so žalobcami, vydal Rozhodnutie, vysvetlil im jeho obsah, a pretopodľa žalobcov mohol potvrdiť úmysel vydania tohto Rozhodnutia, mal potvrdiť začiatok držby pozemku
žalobcami, pretože podľa názoru súdu by prípadná výpoveď svedka v danej veci bola irelevantná,
pretože navrhovaný svedok by mohol uviesť iba svoje vnímanie danej veci, nie vnímanie a chápanie

(prípadne predstavy) žalobcov a Rozhodnutí, jeho obsahu a jeho dôsledkoch v živote.

15. Predmetnou žalobou sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníctva (bezpodielového spoluvlastníctva
manželov)kpredmetnémupozemku titulomvydržaniapodľaustanovenia§134Občianskehozákonníka
s poukazom na právnu úpravu držby podľa ustanovenia § 130 Občianskeho zákonníka. Skôr ako sa súd

zaoberal naplnením zákonných predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov k pozemku
vydržaním a naplnením zákonných predpokladov pri držbe, vyhodnocoval, aj na námietku žalovaných
1 a 2, pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd ustálil, že v čase
vyhlásenia rozhodnutia žalovaní 1 a 2, nie sú pasívne vecne legitimované subjekty, pretože nie sú
vlastníci pozemku. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že delimitačným protokolom na
prevod správy zo dňa 04. 05. 2015 bola správa (vlastníkom bola Slovenská republika) k predmetnému

pozemku prevedená na Slovenský pozemkový fond podľa ustanovení § 17 a § 22 zákona č. 229/1991
Zb. a Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom previedla pozemok parc. č.
XXX/XXX zapísaný v registri V. katastra nehnuteľností zmluvou o bezodplatnom prevode zo dňa 29. 10.
1015 na novú žalovanú 3. Z tejto skutočnosti tak súd ustálil, že v čase vyhlásenia rozsudku žalovaný
1 a žalovaný 2 nie sú pasívne vecne legitimovaným subjektom, pretože vlastníčkou pozemku je nová

žalovaná 3 (čo žalobcovia ani nerozporovali) a preto žalobu voči žalovanému 1 a žalovanému 2 ako
subjektom, ktoré nie sú v danej veci pasívne vecne legitimovaní, zamietol, bez ďalšieho vyhodnocovania
merita veci vo vzťahu k týmto subjektom. Keďže v danej veci v čase vyhlásenia rozsudku je pasívne
vecne legitimovaným subjektom nová žalovaná 3, súd sa zaoberal a následne vyhodnocoval meritum
veci vo vzťahu k tejto žalovanej.

16. Súd všeobecne v tejto veci uvádza, že vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva. Právna úprava vydržania uvedená v ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka, nadväzuje
na právnu úpravu držby podľa ustanovenia § 130 Občianskeho zákonníka, pretože držiteľovi sa
prostredníctvom vydržania poskytuje zákonná možnosť premeny oprávnenej držby na vlastnícke právo.

Predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním sú - predmet vydržania, ktorý musí byť na
vydržanie spôsobilý, oprávnená držba nadobúdateľa podľa ustanovenia § 130 Občianskeho zákonníka
a trvanie oprávnenej držby nepretržite 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Pri držbe musia byť naplnené
(musia byť splnené oba súčasne) dva znaky - faktické nakladanie s vecou a nakladanie s vecou ako
vlastnou. Rozlišujúcim kritériom medzi oprávnenou a neoprávnenou držbou je dobromyseľnosť alebo

nedobromyseľnosť. Dobromyseľnosť je subjektívny prvok a znamená, či držiteľ mohol alebo nemohol
rozpoznať,žemuvecpatrí.Súdnazákladevykonanéhodokazovaniaavyhodnotenímvyššieuvedených
dvoch znakov, ktoré musia byť pri držbe splnené kumulatívne, ustálil, že držba žalobcov v danej veci nie
je oprávnená, pretože žalobcovia pri zachovaní bežnej laickej (nemusela byť právne odborná) opatrnosti
mohli zistiť právnu vadu (že im nehnuteľnosť nebola prevedená do vlastníctva) v nadobúdacom úkone

(Rozhodnutie, a je irelevantné, či ho tá ktorá strana posúdila ako list, právny úkon alebo individuálny
správny akt), a teda nemohli byť dobromyseľní.

17. Žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníctva (bezpodielového spoluvlastníctva manželov) k
predmetnémupozemku titulomvydržaniapodľaustanovenia§134Občianskehozákonníkaspoukazom

na právnu úpravu držby podľa ustanovenia § 130 Občianskeho zákonníka. Táto suma podľa žalobcu
predstavujeskutočnúškodu,ktorávzniklažalobcovitým,ževexekučnomkonanívedenomnaOkresnom
súde v Komárne pod č. k. 9 Er 55/2009, kde bol povinným na základe exekučného titulu, ktorý je podľa
žalobcu nezákonným rozhodnutím, mu vznikli trovy konania. Právnym titulom, na základe ktorého
sa žalobca domáha tejto škody je podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nezákonné

rozhodnutie, ktorým je podľa žalobcu rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 Cob 329/2006 -
233 zo dňa 22. 02. 2007, právoplatné dňa 12. 04. 2007, ktoré bolo rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č.
k. 3 Obdo 3/2010 - 367 zo dňa 27. 10. 2010 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 11. 2010. Ďalším nezákonným rozhodnutím, ktorým žalobcovi vznikla
táto škoda, je podľa žalobcu právoplatné uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 15 CoE 309/2011

zo dňa 30. 11. 2011 v spojení s opravným uznesením zo dňa 30. 11. 2011, vo výroku o trovách
konania, ktoré Najvyšší súd SR uznesením č. k. 5 M Cdo 14/2012 zo dňa 11. 08. 2014 zrušil, vrátane
uzneseniaOkresnéhosúduvKomárneč.k.9Er555/2009-135zodňa20.04.2011vspojenísopravným
uznesením zo dňa 03. 05. 2011, a vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu v Komárne na ďalšiekonanie. Žalovaný pri tomto nároku existenciu nezákonných rozhodnutí nerozporoval. Žalovaný počas
konania pri tomto nároku na náhradu škody namietal, že tento nárok nebol podľa ustanovenia § 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. predbežne u žalovaného prerokovaný, pretože žalobca si žiadosťou o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 21. 03. 2011 tento nárok neuplatnil, neuplatnil
si ho ani doplnením tejto žiadosti dňa 16. 09. 2011. Podľa žalovaného si žalobca predmetný nárok
neuplatnil ani žiadosťou (podaním) zo dňa 23. 07. 2012, v ktorom síce uviedol, že sa domáha sumy 100
000 eur, však túto sumu žiadnym spôsobom nešpecifikoval, a to ani po výzve na jej doplnenie. Keďže
žalobca na základe výzvy žalovaného túto žiadosť nedoplnil, nebolo podľa žalovaného zrejmé čoho

sa domáha (druh škody, výška, titul), preto žalovaný žalobcovi listom zo dňa 11. 12. 2012 oznámil, že
sa touto jeho druhou žiadosťou nebude zaoberať. Keďže podľa žalovaného predpokladom uplatnenia
nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. na súde je v zmysle ustanovenia § 15 ods.
1 tohto zákona predbežné prerokovanie nároku na príslušnom orgáne na základe písomnej žiadosti o
predbežnéprerokovanienároku,atentopredpokladpritomto nárokunebol splnený,nemôžesažalobca
podľa ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z .z domáhať jeho uspokojenia na súde a súd by mal

tak konanie zastaviť, keďže nie je splnená procesná podmienka konania. Súd túto námietku žalovaného
vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd súhlasí s argumentom žalovaného, že žalobca si predmetný nárok na
náhradu škody žiadosťou zo dňa 21. 03. 2011 neuplatnil, dokonca si ho neuplatnil ani doplnením tejto
žiadosti dňa 16. 09. 2011. Avšak súd po oboznámení sa s obsahom žiadosti žalobcu zo dňa 23. 07. 2012
a obsahom žaloby a všetkých písomných vyjadrení žalobcu v tomto konaní, má za to, že aj keď skutočne

veľmi všeobecne a neurčito, ale predmetný nárok si uplatnil práve touto všeobecnou žiadosťou
(podaním) zo dňa 23. 07. 2012. Je pravdou, že žalobca v tejto žiadosti uviedol, že sa domáha sumy 100
000 eur, ktorú detailným spôsobom skutočne nešpecifikoval, a to ani po výzve na jej doplnenie, avšak
iné ustálenie tejto žiadosti sa javí súdu ako príliš formalistické a obchádzajúce účel samotného zákona č.
514/2003 Z. z. Žalobca výšku svojho nároku odôvodňoval tým, že Okresný súd v Komárne uznesením

č. k. 9Er 55/2009 - 214 zo dňa 30. 12. 2014, súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal a
oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 79, 58 eur.
Tieto trovy boli žalobcovi spoločnosťou Levické mliekarne, a. s. zaplatené niekedy vo februári 2015,
presný dátum žalobca neuviedol. Keďže celkové trovy, ktoré žalobca musel vynaložiť na toto exekučné
konanie predstavovali sumu 2 138, 66 eur, domáhal sa žalobca náhrady škody vo výške rozdielu medzi

sumou 2 138, 66 eur a sumou 79, 58 eur, čo predstavuje sumu 2 059, 08 eur. Žalovaný ďalej namietal,
že žalobca nepreukázal vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a nezákonnými
rozhodnutiami. Žalobcu mala v exekučnom konaní zastupovať advokátka JUDr. Jana Kompišová (v
uvedenom čase N.), a to na základe ústnej zmluvy o poskytnutí právnej pomoci s dohodnutou tarifnou
odmenou. Súd má za to, že námietka žalovaného o nepreukázaní vzniku škody a príčinnej súvislosti

medzi prípadnou škodou a nezákonnými rozhodnutiami je dôvodná. Žalobca skutočne ústnu dohodu s
jeho právnou zástupkyňou, ktorá ho zastupovala v exekučnom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal,
nepreukázal ich prípadnú dohodu týkajúcu sa odmeny za poskytnutú prácnu pomoc, nepreukázal ani,
či a ak áno v akej výške odmenu jeho právnej zástupkyni skutočne zaplatil. Žalovaný ďalej namietal,
že tento nárok si žalobca uplatnil až 16. 02. 2015, kedy požiadal o pripustenie zmeny žaloby, vrátane

petitu, alebo až dňa 26. 02. 2015, kedy súd tento návrh na zmenu žaloby pripustil, teda po zákonnej
trojročnej premlčacej lehote, ktorá podľa žalovaného skončila 23. 11. 2013 vychádzajúc z toho, že
Najvyšší súd SR rozhodnutím č. k. 3 Obdo 3/2010 - 367 zo dňa 27. 10. 2010 rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave č. k. 1 Cob 329/2006 - 233 zo dňa 22. 02. 2007 zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 11. 2010. Podľa názoru súdu, titulom

predmetného uplatneného nároku sú vlastne dve nezákonné rozhodnutia, ktoré však spolu súvisia.
Prvým je nezákonné rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a druhým je samotné nezákonné exekučné
rozhodnutie. Kedže však predmetný nárok predstavuje náhradu skutočnej škody, ktorá vznikla žalobcovi
rozhodovaním exekučných súdov o trovách konania, má súd za to, že smerodajné, pre určenie plynutia
začiatku premlčacej doby je rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 5 M Cdo 14/2012 zo dňa 11. 08.

2014, ktorým sa zrušilo právoplatné uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 15 CoE 309/2011 zo dňa 30.
11. 2011 v spojení s opravným uznesením zo dňa 30. 11. 2011 a uznesenie Okresného súdu v Komárne
č. k. 9Er 555/2009 zo dňa 20. 04. 2011 v spojení s opravným uznesením zo dňa 03. 05. 2011, obe vo
výroku o trovách konania, a vec v rozsahu zrušenia sa vrátila Okresnému súdu v Komárne na ďalšie
konanie. Keďže žalobca neuviedol, a z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise súd nezistil, kedy

bolo toto zrušujúce rozhodnutie doručené právnej zástupkyni žalobcu, súd predpokladá, že najneskôr
od 01. 09. 2014 (rozhodnutie vydané dňa 11. 08. 2014, pripočítanie času na doručenie) začala plynúť
premlčacia lehota podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Aj keby sa súd stotožnil s
názorom žalovaného, že premlčacia lehota skončila 23. 11. 2013 vychádzajúc z toho, že Najvyšší súdSR rozhodnutím č. k. 3 Obdo 3/2010 - 367 zo dňa 27. 10. 2010 rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1 Cob 329/2006 - 233 zo dňa 22. 02. 2007 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a toto rozhodnutie
nadobudloprávoplatnosťdňa23.11.2010,másúdzato,žepredmetnýnárok,takakotovyššieodôvodnil

bol uplatnený žiadosťou o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody žiadosťou zo dňa 23. 07.
2012, a žalobou na súde ešte skôr dňa 13. 04. 2012, teda v zákonnej trojročnej lehote. I napriek tomu,
že súd sa nestotožnil s námietkami žalovaného o premlčaní nároku a neprerokovaní nároku na základe
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u žalovaného, súd žalobu v tejto časti
zamietol z dôvodu dôvodnosti námietky žalovaného a nepreukázaní vzniku škody a príčinnej súvislosti

medzi prípadne vzniknutou škodou a nezákonnými rozhodnutiami.

18. Súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporové poriadku tak,
že priznal v celom rozsahu úspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania, keďže súd žalobu
žalobcov zamietol. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38
zákona č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).