Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 1Er/2081/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3703896416
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Mišúnová
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2021:3703896416.7

Uznesenie

Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Š. XXX/XX, XXX XX I. E., vedenej na Exekútorskom úrade Mgr. Ing. Oľgy Hlucháňovej so sídlom
Námestie A. Hlinku 25/30, 017 01 Považská Bystrica, o vymoženie 192,52 eur s príslušenstvom, o
sťažnosti oprávneného, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu považská Bystrica č. k. 1Er/2081/2003 - 31
zo dňa 08.02.2021 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 1Er/2081/2003 - 31 zo dňa 08.02.2021
(ďalej ako ,,napadnuté uznesenie“) vyšší súdny úradník rozhodol tak, že námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení starej exekúcie odmietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený sťažnosť. V sťažnosti oprávnený poukázal na odôvodnenie
sťažnosťou napadnutého uznesenia, na základe ktorého súd rozhodol o námietkach oprávneného
proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie (uvedené odôvodnenie sa v predmetnom uznesení
nenachádza - pozn. súdu). Oprávnený uviedol, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že v
zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní, námietky proti

paušálnym trovám nie sú prípustné. Vychádzajúc z § 6 ods. 3 cit. zákona súd uviedol, že súdny exekútor
má za predpokladu, že splnil všetky predpoklady na riadne zastavenie starej exekúcie, neodňateľný
a nespochybniteľný nárok na paušálne trovy. Oprávnený ďalej nesúhlasil s odôvodnením súdu podľa
§ 6 ods. 4 písm. b) cit. zákona, z ktorého je zrejmé, že zákonodarca neviazal nepriznanie nároku
na náhradu trov konania na včasnú registráciu exekúcie v centrálnom registri exekúcii, ale iba na jej
registráciu. Oprávnený považuje uvedené právne závery a aplikovaný výklad príslušných právnych

noriem za nesprávny a prísne formalistický, ktorých následkom je odmietnutie poskytnutia práva na
súdnu ochranu s účinkami denegatio iustitiae. Oprávnený má za to, že vydané upovedomenie o
zastavení starej exekúcie predstavuje formu rozhodnutia jednak o zastavení starej exekúcie (ak boli
pre zastavenie splnené zákonné dôvody) a zároveň aj rozhodnutie o paušálnych trovách, pokiaľ si
ich exekútor uplatnil v súlade so zákonom. Súd pri výklade a aplikácii zákonných ustanovení zák. č.
233/2019 Z.z. nezohľadnil skutočnosť, že trovy exekúcie sú v zmysle judikatúry súkromnoprávnym

nárokom súdneho exekútora. Podľa zák. č. 233/2019 Z.z. sám súdny exekútor rozhoduje o uplatnení
nároku na paušálne trovy, a to vo forme upovedomenia o zastavení starej exekúcie (ktorej súčasťou
je výzva na uhradenie paušálnych trov), ktoré má podľa § 6 ods. 3 cit. zákona silu exekučného titulu.
Výklad aplikovaný v napadnutom uznesení, ktorý má za následok odmietnutie preskúmania skutočností,
či si súdny exekútor v upovedomení uplatnil nárok na paušálne trovy v súlade so zákonom, je podľa
názoru odmietnutím spravodlivosti. Oprávnený má za to, že nárok na paušálne trovy podľa § 5 ods. 2

písm. g) zák. č. 233/2019 nevzniká automaticky zo zákona pri každej zastavenej exekúcii, ale je na
vôli súdneho exekútora, či si nárok na paušálne trovy uplatní vo forme výzvy na uhradenie paušálnychtrov, ktorá môže byť súčasťou vyhotoveného upovedomenia. Aby bolo upovedomenie o zastavení
starej exekúcie možné považovať za vydané v súlade so zák. č. 233/2019 Z.z., musí spĺňať zákonné
predpoklady, a to nielen vo vzťahu k predpokladom zastavenia starej exekúcie, ale aj vo vzťahu k

uplatnenému nároku na náhradu paušálnych trov, ktorý musí byť uplatnený v súlade s § 6 ods. 4 cit.
zákona, nakoľko aby bolo upovedomenie vydané v súlade so zákonom ako celok, musí byť zákonné
ako celok, vrátane uplatneného nároku na náhradu paušálnych trov. Pokiaľ tomu tak nie je, čo i len
vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu paušálnych trov, je súd oprávnený takéto rozhodnutie
na základe podaných námietok zrušiť, resp. zrušiť ho v časti, v ktorej súd zistí rozpor so zákonom. V

prípade nezrušenia nezákonného upovedomenia o zastavení starej exekúcie v časti paušálnych trov,
má po uplynutí zákonnej doby povahu exekučného titulu. Oprávnený je preto povinný na prípadnú
nezákonnosť poukázať už v podaných námietkach, ešte predtým ako toto rozhodnutie nadobudne
povahu exekučného titulu, a súd sa musí s touto námietkou vecne vysporiadať. Pokiaľ upovedomenie
o zastavení starej exekúcie nadobudne povahu exekučného titulu, oprávnený v prípade exekučného
vymáhania trov zo strany súdneho exekútora bude môcť v súlade s ustálenou judikatúrou vznášať

na svoju obranu už len námietky založené na skutočnostiach, ktoré nastali potom, ako rozhodnutie
(upovedomenie) nadobudlo účinky exekučného titulu. Oprávnený je tiež toho názoru, že gramatickým
výkladom § 7 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. možno dospieť k záveru, že námietky proti paušálnym trovám
nemožno podať proti výške paušálnych trov, avšak možno podať námietky proti nároku na paušálne
trovy exekúcie. Oprávnený má za to, že rovnako včasnosť zápisu do centrálneho registra exekúcií je

nespochybniteľne jednou z kumulatívnych podmienok pre vznik nároku na paušálne trovy exekúcie,
ktorú musí mať súd jednoznačne za preukázanú. S poukazom na vyššie uvedené, oprávnený žiada,
aby súd sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušil a v ďalšom konaní, pokiaľ súdny exekútor nepreukáže
splnenie zákonnej podmienky v § 6 ods. 4 zák. č. 233/2019 Z.z., námietkam oprávneného vyhovel a
exekútorovi nárok na náhradu paušálnych trov nepriznal.

3. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

4. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

5. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

6. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej
len „Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní“), proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie,
ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u
exekútora námietky.

8. Podľa § 7 ods. 3 veta druhá zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, oneskorené alebo
neprípustné námietky súd uznesením odmietne.

9.Prípustnosťsťažnostijeviazanánaformurozhodnutia(uznesenie),nato,ktorýsúdhovydal(súdprvej

inštancie) a kto ho vydal (súdny úradník) a musí ísť o uznesenie súdneho úradníka, ktoré sa doručuje.
Sťažnosťjeprípustnápredovšetkýmprotiprocesnýmuzneseniam,ktorévydásúdnyúradníkzpoverenia
sudcu alebo na základe zákonného zmocnenia. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo
uznesenie vydané a sťažnostná lehota je normatívne zakotvená na 15 dní. Sťažnosť sa podáva na súde,
ktorý napadnuté uznesenie vydal. Týmto súdom je súd prvej inštancie.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, ktorým
odmietol námietky voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Sťažnosť bola podaná včas a bola
podaná oprávneným subjektom.

11. Súd po preskúmaní exekučného spisu, sťažnosti oprávneného a uznesenia č.k. 1Er/2081/2003 - 31
zo dňa 08.02.2021 dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.12. Oprávnený svoju sťažnosť odôvodnil tým, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia § 5 ods. 1,
§ 6 ods.3, 4, § 7 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní, pričom
poukázalnajednotlivéodsekynapadnutéhouznesenia.Súdkonštatuje,žepokiaľ oprávnený vsťažnosti

cituje jednotlivé odseky odôvodnenia napadnutého uznesenia, súd zistil, že tieto sa v predmetnom
uznesení nenachádzajú. Súd zo sťažnosťou napadnutého uznesenia zistil, že námietky oprávneného
proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie súd odmietol z dôvodu, že oprávnený námietky podal
po oneskorene, resp. po zákonnej 30-dňovej lehote. Súd v ods. 11 a 12 odôvodnenia napadnutého
uznesenia uviedol: „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie, bola oprávnenému doručené dňa

24.11.2020. Z uvedeného vyplýva, že lehota na doručenie námietok začala oprávnenému plynúť v
zmysle § 121 ods. 2 CSP dňa 25.11.2020 a uplynula dňa 28.12.2020. Ak oprávnený doručil súdnemu
exekútorovi námietky po tomto dátume, doručil ich oneskorene, a takéto námietky súd v zmysle § 7
ods. 3 veta druhá zákona o ukončení niektorých exekučných konaní odmietne. Z predložených námietok
vyplýva, že samotné námietky sú zo dňa 05.01.2021, t. j. po 30 dňovej lehote na ich podanie, ako je
na nich uvedené a súdny exekútor uviedol, že námietky mu boli doručené dňa 08.01.2021.“ Vzhľadom

k tomu, že námietky oprávnený podal oneskorene, súd sa ďalej ich obsahom nezaoberal a námietky
oprávneného odmietol. Z uvedeného je zrejmé, že oprávnený v sťažnosti nenamietal nesprávnosť
rozhodnutia súdu, ktorým jeho námietky odmietol, ani nenamietal správnosť resp. nesprávnosť zistení
ohľadom uplynutia lehoty na podanie námietok. Oprávnený namietal skutočnosti, ktorými sa súd v
sťažnosťou napadnutom uznesení vôbec nezaoberal.

13. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že sťažnosť oprávneného nebola dôvodná, a preto ju súd v
zmysle § 250 ods. 1 CSP zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.