Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 3, 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118209459
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5118209459.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobkyne v

1/ rade: Mgr. V. N. W., U.. O.Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, štátny občan SR, žalobcu
v 2/ rade: B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, štátny občan SR, zastúpených právnym
zástupcom: JUDr. Marek Belka, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie F. Kráľa 1504, 022 01 Čadca,
proti žalovanému: Ing. B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, štátny občan SR, v konaní o
zdržanie sa neprimeraného prenikania včiel a zákaz umiestnenia úľov so včelstvami, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou osobne podanou tunajšiemu súdu dňa 19.06.2018 domáhali určenia povinnosti
zdržať sa neprimeraného prenikania včiel na susediaci pozemok a odstránenie úľov včelstiev. Uviedli, že
sú vlastníkmi rodinného domu č. XXX postaveného na parc. č. J. XX a vlastníkmi parcely parc č. CKN XX
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v k.ú. L.. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely parc.
č. CKN XX záhrada o výmere X XXX m2 v k.ú. L.. Rodinný dom a susediaci pozemok užívajú žalobcovia
ako rodina spolu s maloletými deťmi. Žalovaný v susedstve nehnuteľnosti žalobcov vlastní parcelu parc.
č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcelu parc. č. XX/X záhrada o výmere

XXX m2. Na týchto parcelách žalovaný chová XX-XX úľov so včelstvami v tesnej blízkosti rodinného
domu žalobcov č. XXX a na hranici s ich záhradou. Žalobcovia tvrdia, že pri trávení času na záhrade
ich napádajú včely umiestnené v úľoch na pozemku žalovaného parc. č. CKN XX/X. K ohrozovaniu
včelami dochádza v mesiacoch február až november. Včely ich napádajú svojimi žihadlami, vlietajú
im do vlasov a tváre. Žalobca v 2/ rade už v roku 2013 bol niekoľkokrát uštipnutý včelami do oblasti
tváre, bol ambulantne ošetrený. Následkom masívneho opuchu tváre bol práceneschopný a musel si
zobrať dovolenku. Bol odporučený na alergologickú ambulanciu, má alergiu na včelí jed. Žalovaného

už v roku 2013 vyzvali, aby sa zdržal obťažovania ich rodiny včelami, aby vykonal nápravu a príslušné
opatrenia, aby úle premiestnil niekde inde. Žalovaný reagoval zamietavým postojom. Žalobcovia sa
obrátili na Obecný úrad Ochodnica, ktorý žalovaného predvolal na ústne pojednávanie spojené s
miestnym šetrením na deň 07.10.2014. Žalovaný sa zaviazal do jedného roka vykonať kroky spojené
s premiestnením chovu včiel mimo zastaveného územia obce. Obec Ochodnica vykonala v roku 2016
šetrenie a zistila, že žalovaný nesplnil k čomu sa zaviazal. Žalovaný listom zo dňa 30.03.2016 žalobcom
oznámil, že pri kúpe domu vedeli, že v susedstve chová včely a tieto má umiestnené na pozemku s

rozlohou X XXX m2, letáče úľov sú orientované na jeho pozemok v južnom smere. Mali za to, že úle
v blízkosti ich pozemkov ich obťažujú nad mieru primeranú pomerom, znemožňujú pokojné užívanie
rodinného domu s terasou a pokojné užívanie ich záhrady. Majú obavu o bezpečnosť a zdravie ich
maloletých detí a svoje, keď žalobca v 2/ rade je alergický na včelí jed.2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe s touto nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Potvrdil,
že vlastní predmetné pozemky v susedstve pozemkov žalovaných a na týchto chová včely. Uviedol, že

počet úľov je 11 a sú vzdialené 5 metrov od hranice pozemku žalobcov. Poprel, že včely sú umiestnené v
tesnej blízkosti rodinného domu žalobcov. Vzdušná vzdialenosť medzi úľmi a rodinným domom žalobcov
je cca 30 metrov. Mal za to, že včely sú umiestnené v dostatočnej vzdialenosti od rodinného domu
navrhovateľov. Poukázal na význam včiel pre celú biosféru. Uviedol, že od konca októbra sú včely
v úplnom kľude, vylietavajú len občas za slnečného počasia a v takomto kľude sú až do 15 apríla.

Okrem žalobcov sa na chov včiel nikto iný nesťažoval. Včely chová v intraviláne obce z bezpečnostných
dôvodov, nakoľko v roku 1996 mu úle v extraviláne zničila neznáma osoba. Včely chová od roku 1979,
takmer 39 rokov. Včely sú umiestnené v ovocnej záhrade s ovocnými stromami a hustým porastom
hlavne po hranici pozemkov, čo núti včely lietať ponad stromy vo výške 5-7 metrov. Stromy tvoria
prirodzenú zábranu, cez ktorú včely nemôžu lietať. Letáče umiestnených úľov sú orientované na jeho
pozemok parc. č. XX/X, XX/X a XX/X v južnom smere.

3. Žalobcovia v replike trvali na podanej žalobe. Tvrdili, že včely nie sú umiestnené v dostatočnej
vzdialenosti od ich rodinného domu. Úle sa nachádzajú v tesnej blízkosti žalobcov. Nespochybňovali
význam včiel. Boja sa najmä o zdravie svojich maloletých detí. Včely ich ohrozujú pri nalietavaní do úľov.
Žalobca v 2/ rade už bol niekoľkokrát uštipnutý včelami. Neustále nalietavanie včiel presahuje mieru

spoločenskej únosnosti a vystavuje ich ako aj ich rodinu nebezpečenstvu uštipnutia a aj vzniku škody
na zdraví. Poukázali na § 127 OZ. Mali za to, že včely žalovaného ich obťažujú nad mieru primeranú
pomerom. Žiadajú, aby sa žalovaný zdržal presne vymedzeného rušivého konania pri chove včiel.

4. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 02.05.2019, v dôsledku odročenia pre žiadosť

právneho zástupcu žalobcov na deň 05.09.2019, na ktorom strany sporu súdu žiadali za účelom
prípadnej mimosúdnej dohody odročiť pojednávanie, na základe čoho okresný súd postupoval v súlade
s § 163 CSP a konanie prerušil (č.l. 68 spisu). V zmysle návrhu na pokračovanie v konaní (č.l. 75 spisu)
súd v konaní pokračoval (č.l. 80 spisu). Na deň 07.09.2020 vytýčil pojednávanie vo veci samej, ktoré
v dôsledku žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu plánovaného návrhu na zmenu žaloby odročil.

Dňa 16.12.2020 žalobcovia doručili súdu návrh na zmenu žaloby. Na odstránení úľov netrvali, nakoľko
tieto žalovaný v priebehu konania zo susediaceho pozemku s ich pozemkami odstránil a premiestnil.
Domáhalisauloženiapovinnostižalovanémuzdržaťsaneprimeranéhoprenikaniajehovčielnapozemky
žalobcov parc. č. CKN XX a parc. č. CKN XX k.ú. L. (LV č. XXX a LV č. XXXX) a zákaz umiestnenia
úľov so včelstvami späť na pozemok žalovaného parc. č. CKN XX/X a parc. č. J. XX/X, k.ú. L. (LV

č. XXX, LV č. XXXX), susediace s ich pozemkami. Okresný súd nariadil termín pojednávania na deň
25.02.2021, 29.03.2021, ktoré boli v dôsledku Covid - 19 odročené a následne okresný súd vytýčil
termín pojednávania na deň 03.05.2021, na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie a rozhodol vo
veci samej. Na pojednávaní právny zástupca žalobcov zobral žalobu v pôvodnej časti o odstránene úľov
späť. Žalovaný v súlade s § 146 CSP vyjadril súhlas. Okresný súd následne pripustil zmenu žaloby v

požadovanom znení (č.l. 119 spisu).

5. Právny zástupca žalobcov v prednese pred súdom uviedol, že žalovaný po podaní žaloby z pozemku
susediaceho s pozemkami žalobcov úle odstránil. Od roku 2018 v letných mesiacoch už včely na
pozemok žalobcov nelietali. Ochranu však žiadajú zabezpečiť do budúcna, aby žalovaný neumiestnil

úle do obydlí, a to s poukazom na § 127 OZ. Tiež uviedol, že žalovaného vyzývali na zamedzenie ich
obťažovania včelami už v roku 2013, avšak bezúspešne. Poukázal, že napriek konaniu obce L. sa stav
upravil až podaním žaloby, a teda táto mala svoje opodstatnenie. Žiadal priznať trovy konania, nakoľko
žalovaný odstránil úle až po podaní žaloby.

6. Žalovaný v prednese pred súdom uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí. Nesúhlasil, aby bol
obmedzovaný v chove včiel na jeho pozemku. Momentálne ma včely premiestnené na pozemok po
horou. Uviedol však, že do budúcna z dôvodu výskytu medveďa, iné riešenie ako premiestniť včely k
domu, ak by ich chcel chovať, nie je. Mal za to, že na svojom pozemku môže chovať čo chce. Potvrdil,
že včely na pozemok pod horu premiestnil v roku 2018 a tento stav pretrváva dodnes. Zdôraznil, že

včely choval dávno predtým, ako sa do susedstva nasťahovali žalobcovia. Mal za to, že chovom včiel
nikomu neškodí, nechce robiť nikomu zle. Opätovne zdôraznil význam včiel a uviedol, že tieto sa podľa
štatistík v 80 % chovajú v intraviláne obce. Nemá v úmysle chovom včiel niekoho poškodiť.7. Žalobkyňa v 1/ rade pred súdom uviedla, že žalobcovi v 2/ rade sa alergia na včely nepotvrdila.

8. Okresný súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov.

9. V danej veci z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva a medzi stranami sporu je zároveň
nesporné, že žalobcovia sú vlastníkmi rodinného domu č. 254 postaveného na parc. č. CKN XX k.ú. L.,
LV č. XXX, ktorú žalobcovia rovnako vlastnia (č.l. 18 spisu) ako aj, že vlastníčkou pozemku parc. č. CKN
XX, k.ú. L., LV č. XXXX, je žalobkyňa v 1/ rade (č.l. 20 spisu). Bolo nesporné, že parcela č. CKN XX

je susednou parcelou k parcele č. CKN XX/X, I..Ú.. L., LV č. XXXX, vo vlastníctve žalovaného (č.l. 39
spisu), kde žalovaný do roku 2018 mal umiestnené úle s chovom včiel. Žalovaný je zároveň vlastníkom
parc. č. CKN XX/X, parc. č. CKN XX/X a parc. č. CKN XX/X k.ú L., LV č. XXX (č.l. 37 spisu), ako aj parc.
č. CKN XX k.ú. L. a rodinného domu č. XXX na tejto parcele postaveného, LV č. XXXX (č.l. 38 spisu).
Skutočnosť, že parc. č. CKN XX vo vlastníctve žalobkyne a parc. č. CKN XX, parc. č. CKN XX/X a parc.
č. CKN XX/X vo vlastníctve žalovaného a tiež parc. č. CKN XX vo vlastníctve žalobcov a parc. č. CKN

XX/X X. parc. č. CKN XX/X vo vlastníctve žalovaného sú susedné pozemky vyplýva z geometrického
plánu č. XXX/XX (č.l. 34 - 36 spisu) a je nesporná. Rovnako bolo nesporné, že v roku 2018 žalovaný
úle s chovom včiel premiestnil na iné stanovisko, a to od predmetných parciel na vzdialený pozemok
pod horou. Susedský spor ohľadom chovu včiel sa žalobcovia snažili so žalovaným riešiť od roku 2013
cestou Obecného úradu Ochodnica, avšak bezúspešne. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že v čase

rozhodovania okresného súdu a v čase vyhlásenia rozhodnutia žalovaný nemá na pozemku parc. č.
CKN XX/X a parc. č. CKN XX/X umiestnené úle s chovom včiel. Rovnako medzi stranami sporu nebolo
sporné, že alergia na včelí jed sa u žalovaného v 2/ rade nepotvrdila.

10.Okresnýsúdnevykonaldokazovanievýsluchmisvedkovnavrhnutýchzostranyžalobcov(č.l.2spisu)

na okolnosť, že včely z chovu žalovaného umiestnené na susediacom pozemku prenikajú nad mieru
primeranú pomerom na pozemky vo vlastníctve žalobcov, a to vychádzajúc z aktuálneho skutkového
stavuvecivčaserozhodovaniaokresnéhosúdu,keďúleschovomvčielboližalovanýmodstránenéatiež
z dôvodu, že podľa názoru súdu posúdenie otázky neprimeraného prenikania včiel v rámci susedských
vzťahov je otázkou odbornou, ktorú súd nie je schopný posúdiť sám. Okresný súd má za to, že otázku

miery obťažovania včelami, prípadné zhodnotenie umiestnenia včelstiev v intenciách § 127 ods. 1 OZ
(t.j. nad mieru primeranú pomerom) môže vyhodnotiť len odborne zdatná osoba (rozsudok NS ČR
22Cdo/1421/2003 z 27. mája 2004). Výsluch svedkov tak okresný súd považoval pre rozhodnutie veci
za nadbytočný a nehospodárny. Výsluch svedkov nepovažoval za potrebný a účelný.

11. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení.

Podľa § 123 OZ Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 OZ Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 126 OZ Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene

zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 127 ods. 1 OZ Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že

by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Podľa § 415 OZ Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.Podľa § 417 ods. 2 OZ Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať
vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

Podľa § 217 ods. 1 CSP Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

12. Okresný súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení
predpokladom ochrany poskytovanej žalobcom by bolo, že ide o ich obťažovanie chovom včiel
žalovaného nad mieru primeranú pomerom a že ide o vážne ohrozenie, hodnotené podľa konkrétnych

okolností prípadu. O vážne ohrozenie pôjde vtedy, ak pôjde o stav, pri ktorom je bezprostredne ohrozený
život alebo zdravie fyzickej osoby. Zákon pri vážnom ohrození umožňuje domáhať sa uloženia vhodného
a primeraného opatrenia smerujúceho k odvráteniu škody, ktorá hrozí. Predpokladom ochrany nie
je ani existencia škody alebo inej ujmy, stačí ak ide o vážnu hrozbu vzniku škody. Rozdiel medzi §
127 ods. 1 OZ a § 417 ods. 2 OZ je v tom, že § 127 ods. 1 OZ ohrozenému vlastníkovi umožňuje,
aby sa na súde domáhal uloženia povinnosti ohrozujúcemu vlastníkovi zdržať sa ohrozujúcej činnosti

v prípade obťažovania nad mieru primeranú pomerom, nie je možné sa domáhať uloženia aktívnej
činnosti žalovanej strany. Možno poskytnúť ochranu protizásahu, ktorý už trvá alebo opakovanie ktorého
hrozí. Ustanovenie § 417 ods. 2 OZ umožňuje, aby sa žalobca domáhal uloženia povinnosti niečo
konať a poskytuje ochranu za stavu, že hrozí škoda. Musí však ísť o ohrozenie vážne, aktuálne a
skutočne hroziace, musí ísť o hrozbu škody v čase rozhodovania súdu. Žaloba na vykonanie vhodných

a primeraných opatrení na odvrátenie vážne hroziacej škody môže mať svoj právny dôvod iba v § 417
ods. 2 OZ, ak sa osobe, ktoré je rušená v zmysle § 127 ods. 1 neposkytla náležitá právna ochrana tým,
že sa uložila povinnosť zdržať sa rušenia.

13. Z podanej žaloby, po jej zmene, je zrejmé, že žalobcovia sa od žalovaného domáhajú zdržania sa

neprimeraného prenikania včiel na ich pozemok (§ 127 ods. 1 OZ). Okresný súd však žalobe žalobcov v
tejto časti nemohol vyhovieť, a to vzhľadom na zistený skutkový stav, že v čase vyhlásenia rozhodnutia
boli úle žalovaného s chovom včiel zo susedstva premiestnené a odstránené. V čase vyhlásenia
rozhodnutia (§ 217 ods. 1 CSP) včely z úľov v chove žalovaného na pozemok žalobcov neprelietavali,
a tak nebolo možné konštatovať, že by žalobcov nad mieru primeranú pomerov obťažovali. Nebolo

preukázané, že by obťažovanie včelami nad mieru primeranú pomerom v čase rozhodovania súdu trvalo
alebo, že by obťažovanie nad mieru primeranú pomerom opakovane hrozilo. S poukazom na § 127
ods. 1 OZ, keď nebolo v danej veci vykonaným dokazovaním zistené a preukázané, že žalovaný by
nad mieru primeranú pomerom v čase rozhodovania okresného súdu (a tiež v čase minulom) obťažoval
žalobcov,alebožebyvážneohrozovalvýkonichpráv,okresnýsúdžalobužalobcovvtejtočastizamietol.

Na strane žalovaného nie je možné v čase rozhodovania súdu za danej situácie konštatovať žiadne
porušenie ani právnych, ani iných noriem upravujúcich chov včiel v susedstve žalobcov. Nie je tak
možné konštatovať, že by žalovaný nad mieru primeranú pomerom obťažoval žalobcov a ich rodinu,
alebo že by vážne ohrozoval výkon ich práv, a že by uvedené bezpochyby bez ingerencie súdu hrozilo
do budúcnosti. Obťažovanie nad mieru primeranú pomerom nebolo v konaní zistené a preukázané

ani za čas minulý. Len samotný navrhnutý výsluch svedkov by k zisteniu tejto rozhodnej skutočnosti
(obťažovanie nad mieru primeranú pomerom) už v zmysle vyššie uvedeného nestačil. Iné dôkazy k
preukázaniu tejto rozhodnej skutočnosti, a teda tvrdeniu, že by žalobcovia boli chovom včiel žalovaného
v susedstve obťažovaný nad mieru primeranú pomerom zo strany žalobcov predložené, ani navrhnuté
neboli. Okresný súd má za to, že porušenie právnych noriem upravujúcich chov včiel v susedstve a

tým dopúšťanie sa konania, ktoré by nad mieru primeranú pomerom obťažovalo žalobcov a ich rodinu
a vážne ohrozovalo výkon ich práv by mohla zodpovedať len odborne zdatná osoba (znalec).

14. Rovnako okresný súd nevyhovel žalobe žalobcov v časti o uloženie zákazu umiestniť úle s chovom
včiel na pozemky vo vlastníctve žalovaného parc. č. CKN XX L.. X a parc. č. CKN XX/X, I..Ú.. L. (§

417 ods. 2 OZ). Žalobcom mohla byť súdom poskytnutá ochrana len v prípade vážnej hrozby vzniku
škody, aktuálnej a skutočne hroziacej, čo vykonaným dokazovaním zistené nebolo. Nebolo tak zistené a
preukázané vážne ohrozenie výkonu práv žalobcov. Nebolo preto možné žalovanému uložiť povinnosť
vhodného a primeraného opatrenia na odvrátenie hroziacej škody, keď z vykonaného dokazovania
vážne hroziaca škoda nevyplývala. Okresný súd uvádza, že ani tvrdenie žalobcov, že žalobca v 2/ rade

je alergický na včelí jed sa nepotvrdilo a nepreukázalo.

15. Okresný súd dodáva, že len skutočnosť, že na pozemku žalobcov sa vyskytujú včely, ešte samo
o sebe, bez preukázania obťažovania nad mieru primeranú pomerom a bez preukázania skutočneja aktuálnej hrozby vzniku škody, neznamená, že zo strany žalovaného dochádza k porušovaniu
susedských vzťahov v zmysle citovaných zákonných ustanovení, t.j. nad mieru primeranú pomerom
alebo aktuálnou hrozbou vzniku vážnej škody. Okresný súd tiež dodáva, že včela je voľne žijúci živočích

a k obťažovaniu a bodnutiu ňou môže dôjsť kedykoľvek aj mimo nehnuteľností žalobcov, resp. aj na ich
pozemku včelami zo včelstiev iných včelárov.

16. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd žalobu žalobcov zamietol.

17. V závere súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z
uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré
považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 CSP Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, avšak trovy konania si neuplatnil a ani netvrdil,
že by mu nejaké trovy konania vznikli, preto súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd k návrhu priznania
náhrady trov konania žalobcom uvádza, že hoci žalovaný odstránil úle v roku 2018 po podaní žaloby,
nemožno dospieť k záveru, že žaloba bola v skutočnosti aj opodstatnená, a teda, že žalovaný zavinil
zastavenie konania v časti o odstránení úľov, keď za danej skutkovej situácie a výsledkov vykonaného
dokazovania nemožno konštatovať, či žalovaný chovom včiel porušoval právne, či iné k chovu včiel

príslušné predpisy a že by žalovaný chovom včiel na svojom pozemku vôbec obťažoval žalobcov nad
mieru primeranú pomerom a vážne hrozil vznikom škody u žalobcov. Konštatovanie zavinenia na strane
žalovaného by za danej situácie bolo podľa názoru okresného súdu predčasné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.