Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 16, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoSr/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619203158
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6619203158.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Miriam

Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobkyne Erika Putnokyová, nar. 19.09.1979, trvale bytom Farská lúka 1633/86, 986 01 Fiľakovo,
protižalovanémuEOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,85102Bratislava,IČO:35724803,
právne zastúpenému Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť
Petržalka, IČO: 53 255 739, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec sp.zn. 8Csr/1/2019-173 zo dňa 18. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp.zn. 8Csr/1/2019-173 zo dňa 18. decembra 2020 p o t v

r d z u j e .

II. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou
výrokovou vetou žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %
do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa

12.07.2019 sa domáhala zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre
arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03, 811 03 Bratislava, s ustanoveným rozhodcom Mgr. Richard
Mošaď, LL.M zo dňa 15.04.2019, sp.zn. SRSAspA 00343/18 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).
Žalobu žalobkyňa odôvodnila s poukazom na ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c), j) a l) zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v planom znení.

3. Konštatoval, že v predmetnej veci už raz rozhodol rozsudkom č.k. 8Csr/1/2019-96 zo dňa 11.02.2020

tak, že žalobu žalobkyne zamietol a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania
v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.
Po žalobkyňou podanom odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 41CoSr/3/2020-135
zo dňa 13.08.2020 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

4. Súd prvej inštancie zistil, že dňa 06.06.2013 žalobkyňa uzatvorila so spoločnosťou Consumer finance

Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „právny predchodca
žalovaného“) zmluvu o postúpení pohľadávok v zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky proti
žalobkyni na žalovaného v celkovej výške 2.799,17 Eur. Ďalej zistil, že dňa 21.11.2008 bola medzi
právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou uzatvorená Zmluva č. 15699, dňa 28.12.2016žalobkyňaažalovanýuzatvoriliDohoduouznanízáväzkuaoúhradepohľadávkyvsplátkachč.2790773
(ďalej len „dohoda o uznaní záväzku“). Dohodu o uznaní záväzku žalovaná podpísala vo Fiľakove
dňa 28.12.2016 a žalovaný v Bratislave dňa 25.11.2016. Dňa 28.12.2016 podpísala žalobkyňa a dňa

25.11.2016 podpísal žalovaný spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu.

5. Na dokazovaním zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 2 ods. 1, § 45 ods.
1 písm. c), j) a l), § 46 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), § 4 ods. 1,

ods. 2 písm. h), k), ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1, § 54 ods. 4 písm. r), § 53 ods.
5, § 524, § 110 ods. 1, druhá veta, § 558 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba nebola
podaná dôvodne, preto ju v plnom rozsahu zamietol.

6. Súd prvej inštancie po právnom názore vysloveným odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení skúmal,
či sú dané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku tvrdené žalobkyňou podľa § 45 ods. 1 písm.
c), j), l) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Z obsahu rozhodcovského rozsudku mal súd
prvej inštancie preukázané, že stály rozhodcovský súd rozhodoval spor, ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy a v súlade s dohodou o uznaní práva, ktoré vzniklo na základe zmluvy o úvere,

išlo o vec, ktorú rozhodcovská zmluva výslovne predvídala v čl. II a nebola vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania.

7. V súvislosti s námietkou, že rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu na plnenie, ktoré je svojou povahou
objektívne nemožné a že vec nesprávne posúdil s poukazom na § 45 ods. 1 písm. j), l) zákona

o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní súd prvej inštancie poukázal na obsah rozhodcovského
rozsudku, z ktorého bolo zjavné, že rozhodcovský vzťah zmluvný vzťah zo zmluvy kvalifikoval podľa
§ 497 Obchodného zákonníka ako zmluvu o úvere a súčasne sa zaoberal aj vzťahom zmluvy k
ustanoveniam zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom zmluvu správne vyhodnotil podľa § 2 písm.
a) zákona o spotrebiteľských úveroch ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. K námietke žalobkyne, že

nemala vedomosť o tom, že dohodou o uznaní záväzku uznáva premlčaný dlh súd prvej inštancie
poukázal na bod 14. rozhodcovského rozsudku.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že v tomto konaní došlo k prerušeniu premlčacej lehoty uznaním práva
písomným právnym úkonom dlžníka (dohoda o uznaní záväzku), ktoré predstavuje obligatórne písomný

a obligatórne kauzálny právny úkon dlžníka adresovaný svojmu veriteľovi, v ktorom uznáva svoj dlh voči
veriteľovi čo do dôvodu i výšky. Uznanie dlhu spôsobuje vznik novej desaťročnej objektívnej premlčacej
lehotyvovzťahukprávuveriteľaajvtomprípade,akdlžníkuznávadlhužpremlčaný(§110Občianskeho
zákonníka).

9. K obrane žalovanej, že pri podpise dohody o uznaní záväzku nevedela o tom, že právo žalovaného
je premlčané súd prvej inštancie poukázal na bod 17. zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, z
ktorého okrem iného vyplynulo, že žalobkyňa nebola nútená predmetnú dohodu podpísať, podpísanie
dohody mohla odmietnuť. Podpis tejto dohody nebol podmienený podpisom žiadnych iných dokladov,
nebol nijak časovo limitovaný, teda žalobkyňa mala dostatok času na to, aby si predmetnú dohodu

pozrela, oboznámila sa s ňou a v prípade, ak s jej obsahom súhlasila ju podpísať. Odvolací súd
zároveň poznamenáva, že žalobkyňa ani nenamietala, že by uznaný dlh napríklad v uznanej výške
v čase uznania neexistoval. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že uznanie dlhu upravuje § 558
Občianskeho zákonníka, ktorý je úzko spätý s inštitútom premlčania. Uznanie splatného dlhu má tak za
účinok založenie plynutia novej premlčacej lehoty (ako v súdenom spore). K založeniu novej premlčacej

lehoty dochádza aj v prípade, že predmetný dlh bol v čase uznania už premlčaný. K tvrdeniu žalobkyne
o tom, že uznáva premlčaný dlh, hoci o tom nevedela poukázal na § 558 druhá veta Občianskeho
zákonníka, ktoré vo svojej podstate s § 110 Občianskeho zákonníka upravuje samostatnú právnu úpravu
účinkov premlčania, ktoré nastanú bez ohľadu na to, či došlo k platnému uznaniu dlhu podľa § 558
Občianskeho zákonníka. Znamená to, že účinok začatia plynutia novej desaťročnej premlčacej doby

nastane aj v prípade absencie vedomosti toho, kto dlh uznal, že je dlh premlčaný. Bez ohľadu na to, či
bol dlh premlčaný alebo nie, v prípade splnenia všetkých zákonných náležitostí tak uznanie dlhu zakladá
nové plynutie premlčacej doby, ktorá sa začína počítať od momentu, kedy k uznaniu došlo, resp. ak bola
v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. V súdenom sporežalobkyňa - dlžníčka vo svojom vyhlásení okrem iného sľúbila, že dlh bude platiť v splátkach po 20,--
Eur mesačne splatných 25. deň v mesiaci s dátumom prvej splátky 25.01.2017, žalobkyňa plnila splátky,
čím preukázala, že o výške uznaného dlhu nemala žiadne pochybnosti, dlh existoval. Dohodu o uznaní

záväzku porušila, splátky platila nepravidelne, a preto žalovaný od uzavretej dohody odstúpil.

10. Vo vzťahu k § 45 ods. 1 písm. j) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní súd prvej inštancie
poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok žalobkyni uložil povinnosť peňažného plnenia vo
výške 1.969,17 Eur spolu s príslušenstvom, čo je štandardná forma plnenia nielen v rozhodcovskom,

ale aj v civilnom sporovom konaní.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že z hľadiska hmotného
práva rozhodcovským súdom neboli porušené ustanovenia zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní,ktorýrozhodcovskýrozsudoksprávneaúplnezistilskutkovýstavveciakudňuvydaniarozsudku
aplikoval relevantné hmotné právo aj vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie dokazovaním

na základe skutkových tvrdení žalobkyne nezistil platnosť spotrebiteľskej zmluvy a s ňou súvisiacej
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Z dôvodu, že neboli zistené a žalobkyňou neboli preukázané
zákonnédôvody,prektorébymoholzrušiťrozhodcovskýrozsudok,súdprvejinštanciežalobužalobkyne
v plnom rozsahu zamietol.

12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)vspojenís§262ods.1a2CSP.Vsporebolvplnomrozsahuúspešný
žalovaný, preto mu súd prvej inštancie priznal nárok na plnú náhradu trov konania od neúspešnej
žalobkyne.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. V
odvolaníuviedla,žepriuzatváranídohodyouznanídlhubolaakospotrebiteľuvedenádoomylu,nakoľko
žalovaný jej nekalým spôsobom predložil túto listinu s tým, že uznáva premlčaný záväzok podľa §
110 ods. 1 Občianskeho zákonníka čo do právneho dôvodu a výšky. Uvedené považovala za nekalú
obchodnú praktiku, nakoľko ako spotrebiteľ a neznalá právnych predpisov nebola zrozumiteľne a s

odbornou starostlivosťou oboznámená s jednotlivými predmetnými článkami a konkrétnym ustanovením
Občianskeho zákonníka. Nespochybnila to, že žalovaný nemá zákonnú povinnosť poskytovať právne
služby, ale žalovaný je povinný podrobne oboznámiť spotrebiteľa s obsahom predkladaných listín na
podpis v čase a na mieste tomu zodpovedajúcemu a nie pred bytovkou jej neznámou osobou pod
časovým nátlakom bez toho, aby jej žalovaný dal možnosť listiny si dať preštudovať a až po následnom

poučení ich podpísať alebo odmietnuť. Zároveň poukázala na to, že k predloženiu listín k podpisu
došlo po piatich rokoch po postúpení pohľadávky, teda po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej doby.
Mala za to, že uplatňovaný nárok žalovaného je protizákonný a rozhodcovský rozsudok bol vydaný v
rozpore s platnou judikatúrou Slovenskej republiky. Namietala, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
podpísaná dňa 28.12.2016 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k

porušeniu jej práv ako spotrebiteľa. Na základe tejto neplatnej rozhodcovskej doložky došlo k vydaniu
rozsudku rozhodcovským súdom. Na podporu svojho tvrdenia poukázala na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012. Ďalej namietala, že súd prvej
inštancie nesprávne vyhodnotil aj spotrebiteľskú zmluvu zo dňa 24.11.2008 uzavretú medzi právnym
predchodcom žalobcu a ňou. Mala za to, že medzi nimi nebola uzatvorená riadna písomná zmluva so

všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Vyslovila názor, že žalovaný
nepredložil žiaden dôkaz o zaslaní sporných listín poštou, prípadne e-mailom, ale naopak dôkaz o
jej výpovediach preukazuje aj dátum podpisu listín v čase sviatkov pred bytovkou v podvečerných
hodinách dňa 28.12.2016. Namietala, že súd prvej inštancie sa opakovane nezaoberal skutočnosťou,
jej námietkami, nesprávne opísal skutkový dej, keďže listiny neboli doručené poštou a nemala čas ich

prehodnotiť, dať si vysvetliť obsah pre ňu neznámych ustanovení, ako to uviedla aj na pojednávaniach.
Mala za to, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a dohoda o uznaní záväzku boli uzavreté v rozpore
s § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že právny úkon spojený s uzatvorení spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy a dohody o uznaní záväzku je absolútne neplatný právny úkon žiadala, aby súd
prehodnotil spôsob ich uzatvorenia, nakoľko tieto listiny boli vyhotovené v rozpore s dobrými mravmi.

Nakoniec uviedla, že neuznáva dlh a vzniesla námietku premlčania podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka. Zároveň navrhla, aby odvolací súd vyslovil, že predmetná spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva a dohoda o uznaní záväzku je neplatná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a aby zrušil rozhodcovský rozsudok.14.Kodvolaniužalobkynesavyjadrilžalovaný.Vovyjadreníuviedol,žesaplnestotožňujesnapadnutým
rozsudkom súdu prvej inštancie a považuje ho za zákonný a vecne správny. K námietke premlčania

opätovne poukázal na to, že aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods.
1, druhá veta Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť
o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1, druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno
stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné
právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov

spojených s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané
právo, pričom § 558 Občianskeho zákonníka pre vznik vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania
trval vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní vedel. Mal za zrejmé, že ak by aj
žalobkyňa v čase uznania dlhu nevedela o jeho premlčaní, nastupuje právny účinok spojený s uznaním
práva, ktorý predpokladá v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tiež mal za to, že rozhodcovský
rozsudok obsahuje dostatočné odôvodnenie a že uvedené rozhodnutie je v súlade so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok je vykonateľný a neodporuje zákonu ani dobrým mravom, nakoľko zaväzuje
na plnenie, ktoré je v zmysle zákona plniteľné. Povaha rozhodcovského súdu, ani rozhodcovský
rozsudok a ani priebeh konania, ktoré mu predchádzalo nie sú v nesúlade s verejným poriadkom
Slovenskej republiky. Na záver uviedol, že argumentácia žalobkyne je založená na nepreukázaných
a neoveriteľných tvrdeniach. Z uvedených dôvodov nesúhlasil s podaným odvolaním, nakoľko mal

za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a žalobkyňa neuniesla bremeno svojich tvrdení. Navrhol, by
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

15. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení opakovane poukázala na skutočnosť,

žeuznaniedlhuarozhodcovskúzmluvupodpísaladňa28.12.2016zapodmienokvrozporesozákonom.
Tento úkon považovala za neplatný právny úkon, a teda aj rozhodcovský rozsudok považovala za
neplatný. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6MCdo 9/2012 zo
dňa 16.01.2013, pričom vo vyjadrení uviedla rovnaké skutočnosti, ako v odvolaní proti napadnutému
rozsudku súdu prvej inštancie. Zdôraznila, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou, a ako taká neplatná, čím došlo porušeniu jej práv ako spotrebiteľa. Keďže
rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá, rozhodcovský súd nemal právomoc vydať rozhodcovský
rozsudok. Vzniesla námietku premlčania v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a navrhla, aby
odvolací súd vyslovil, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a dohoda o uznaní záväzku je neplatná.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalobkyne
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa
ust. § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať
pojednávanie (ust. § 385 ods. 1 CSP) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je
dôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

17. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 12.07.2019 sa
žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že pri podpise dohody
o uznaní záväzku bola uvedená do omylu, nakoľko žalovaný jej ju nekalým spôsobom predložil s tým, že

uznala premlčaný záväzok podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka čo do právneho dôvodu a výšky,
pričom ako laik, spotrebiteľ nebola zrozumiteľne oboznámená s jednotlivými článkami dohody o uznaní
dlhu a konkrétne s ustanovením § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že zmluva o poskytnutí
pôžičky č. 15699 uzavretá medzi ňou a právnym predchodcom žalobcu dňa 24.11.2008 je spotrebiteľská
zmluva, ktorá neobsahovala všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Žalobu

ďalej odôvodnila tým, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a
ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľa. Žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku odôvodnila s poukazom na § 40 ods. 1 písm. j) a c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní.

18. Podľa § 45 ods. 1 písm. c), j) a l) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účastník
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanouprotidruhémuúčastníkovinasúde
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, akc) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,

j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami
riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

21. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

22. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

23. Po preskúmaní odvolací súd zo spisu zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa

28.12.2016 uzavretá Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva (žalobkyňa podpísala dňa 28.12.2016
a žalovaný podpísal dňa 25.11.2016). Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení sp.zn.
41CoSr/1/2019-102 zo dňa 26.06.2019 zistil, že z článku I. spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy
vyplýva, že Stálym rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd
zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, IČO: 45 744 971, spotrebiteľským

rozhodcovským konaním sa na účely tejto zmluvy rozumie rozhodcovské konanie vedené pred Stálym
rozhodcovským súdom podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ako aj podľa štatútu
a rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu platných v čase začatia rozhodcovského
konania, webovým sídlom Stáleho rozhodcovského súdu je www.arbsud.sk ,
adresa pre elektronickú komunikáciu so Stálym rozhodcovským súdom je [email protected]

a že rozhodným právom sa na účely tejto zmluvy rozumie právny
poriadok Slovenskej republiky. V článku II. si zmluvné strany dohodli predmet zmluvy, podľa ktorého
všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod číslom 2790773, podpísanej veriteľom dňa 21.11.2016,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto

dohody, alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky tejto dohody,
budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. Článok III.
Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy obsahuje poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
určené spotrebiteľovi. Žalobkyňa uvedenú spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu podpísala. Odvolací

súd opätovne po preskúmaní spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy dospel k záveru, že spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva sa nachádzala na samostatnom tlačive, nebola súčasťou žiadnej inej zmluvy, a
teda žalobkyňa mala možnosť rozhodnúť sa, či rozhodcovskú zmluvu podpíše. Jej uzatvorenie nebolo
podmienené ani podpísaním Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, keďže sa
jedná o dve samostatné listiny. Zároveň z obsahu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy odvolací

súd mal preukázané, že táto obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 3 zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, t.j. má písomnú formu, je obsahovo a formálne oddelená
od spotrebiteľskej zmluvy, neobsahuje dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským
konaním, obsahuje identifikačné údaje zmluvných strán, označenie spotrebiteľskej zmluvy, na spory, z
ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, označenie stáleho rozhodcovského súdu s

uvedením názvu a sídla, webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, ako aj aktuálne údaje podľa §
18 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a adresu pre elektronickú komunikáciu
a poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného odvolací súd dospel
k záveru, že rozhodcovská zmluva nie je súčasťou formulárovej zmluvy a jej dojednanie nie jepreto neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmluve tak, ako to tvrdí žalobkyňa v žalobe o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ako aj v podanom odvolaní.

24.KnámietkeplatnostiuzavretiaDohodyouznanízáväzkuaoúhradepohľadávkyvsplátkachodvolací
súd uvádza, že žalobkyňa mala možnosť preštudovať si predmetnú dohodu vo svojom bydlisku, mohla
si jej obsah nechať vysvetliť ak jednotlivým ustanoveniam nerozumela ako tvrdí, prípadne mala možnosť
túto dohodu nepodpísať. Z bodu 4.1 dohody vyplýva, že táto bola uzatvorená vážne, zrozumiteľne a
určite, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, že pred podpisom si dohodu v celosti

i s prílohami prečítala, porozumela jej obsahu a na znak súhlasu ju podpísala. V bode 5 dohody si
zmluvné strany dohodli mediačnú doložku. Z uvedených dôvodov odvolací súd sa stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie, že žalobkyňa mala dostatok času sa s predmetnou dohodou oboznámiť, v dohode
bol dlh presne špecifikovaný, bola špecifikovaná aj zmluva, na základe ktorej predmetný dlh vznikol.
Žalobkyňa nebola nútená predmetnú dohodu podpísať, podpísanie dohody mohla odmietnuť. Podpis
tejto dohody nebol podmienený podpisom žiadnych iných dokladov, nebol nijak časovo limitovaný, teda

žalobkyňa mala dostatok času na to, aby si predmetnú dohodu pozrela, oboznámila sa s ňou a v
prípade, ak s jej obsahom súhlasila ju podpísala. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že žalobkyňa ani
nenamietala, že by uznaný dlh napríklad v uznanej výške v čase uznania neexistoval. Žalobkyňa tiež
žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala, že v čase uzavretia dohody o uznaní záväzku nemala
vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné generalizovať, resp. automaticky posudzovať každý
rozhodcovský rozsudok za neplatný, zaväzujúci na nedovolené plnenie, prípadne odporujúci dobrým
mravom len z dôvodu, že ide o rozsudok, ktorý nebol vydaný štátnym súdom a popritom sa brániť
opomenutím tohto súdu prihliadnuť na ochranu práv spotrebiteľa. Je potrebné si uvedomiť, ako uviedol aj

rozhodcovskýsúd,žeochranaspotrebiteľanemôžebyťabsolútna,zbavujúcahoakýchkoľvekpovinností
plniť si svoje záväzky, a to len z titulu, že ide o spotrebiteľa. Európsky súd pre ľudské práva definuje
spotrebiteľa ako osobu v rozumnej miere dobre informovanú, vnímavú a obozretnú. Z takejto dikcie
je potom možné vyvodiť, že spotrebiteľ by si mal byť vedomý svojho konania, a teda reflektujúc na
prejednávanú vec, ak žalobca rozhodcovskej zmluve a dohode o uznaní záväzku nerozumel, mohol ich

odmietnuť podpísať. Podpísaním rozhodcovskej zmluvy však žalobkyňa prejavila súhlas s prípadným
rozhodcovským konaním, pričom uzavretie rozhodcovskej zmluvy nevylučuje ani samotný zákon.

26. K námietke premlčania vznesenej žalobkyňou v odvolaní odvolací súd uvádza, že námietku
premlčania v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné vzniesť, pretože predmetom

tohto konania nie je určenie majetkového práva, ale zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd na námietku premlčania vznesenú žalobkyňou v odvolacom konaní neprihliadal.

27. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že nebol splnený žiaden z dôvodov na zrušenie
rozhodcovského rozsudku, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 251

CSP súd prvej inštancie.

29. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).