Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 6, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206230564
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7206230564.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Contract Consulting, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Zámocké schody 2/A, IČO: 35 829 397, zastúpeného JUDr. Brankom Vrbom, advokátom, so
sídlom v Bratislave, Sliezska 9, proti žalovanej Slovenskej republike, Ministerstvo spravodlivosti SR, so
sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu škody 11.783,84 €, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 43C/2/2007-547 zo dňa 4.3.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 43C/2/2007-547 zo dňa 4.3.2019
zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi 11.783,84 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
žalobcovi zároveň priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 355.000,-
Sk (11.783,84 €) s prísl. titulom náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Košice II v konaní ČVS:

OÚV-853/30-K2-2001. K skutkovým okolnostiam žaloby uviedol, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa
1.8.2000 uzatvorenej medzi Z. V. M. S. H. Autodarex, Bratislava, Jašíkova 14, kúpil Z. V. motorové
vozidlo zn. Opel Frontera 2,8. Tdi Sport 4x4, modrozelenej metalízy, EČV: W.-XXXAC, výr.č. motora
4JB1T958656. Dňa 11.9.2000 bolo K. K., ktorý konal v mene a na účet Z. V. ako jeho zástupca,
predmetné motorové vozidlo zaistené policajným orgánom z dôvodu podozrenia, že vec pochádza z
trestnej činnosti. Po tom, čo už nebolo vozidlo ďalej potrebné pre trestné konanie, vydal vyšetrovateľ
Okresného úradu vyšetrovania PZ Košice II dňa 23.5.2002 uznesenie ČVS: OÚV-853/30-K2-2001,

ktorým rozhodol o vrátení tohto vozidla, poistky a kľúčov od vozidla Východoslovenskej leasingovej
spoločnosti a.s., Košice, Nerudova 6, ako osobe, u ktorej nie sú pochybnosti ohľadne jej práva na
vozidlo, a to napriek skutočnosti, že v priebehu konania Z. V. viac krát uplatňoval svoje vlastnícke
právo k vozidlu, žiadal o jeho vydanie policajné orgány a žiadal, aby ho tieto orgány aj upovedomili
o uskutočnených úkonoch. Vyššie uvedené uznesenie bolo Z. V. doručené až 2.6.2005, teda viac
ako tri roky po jeho vydaní. Podľa žalobcu vyšetrovateľ pochybil v tom, že vydal uznesenie o vrátení
vozidla Východoslovenskej leasingovej spoločnosti a.s., aj keď vlastnícke právo svedčilo Z. V. ako

dobromyseľnému nadobúdateľovi na základe kúpnej zmluvy. Ďalší nesprávny postup videl v tom, že
vyšetrovateľ napriek tomu, že k vozidlu si uplatňovali v priebehu trestného konania vlastnícke právo
dva subjekty tak Z. V., ako aj Východoslovenská leasingová spoločnosť a.s. v rozpore s ust. § 80
ods. 1 Trestného poriadku vrátil vozidlo bez ďalšieho Východoslovenskej leasingovej spoločnosti a.s..Z dôvodu pochybnosti o skutočnom vlastníkovi mal však uložiť toto vozidlo do úschovy na súde a
upovedomiť Z. V. aj Východoslovenskú leasingovú spoločnosť, aby svoje vlastnícke právo k vozidlu
uplatnili na súde. V dôsledku nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Z. V. stratil možnosť

uplatniť si svoje vlastnícke právo k vozidlu, čím mu vznikla škoda vo výške nadobúdacej ceny vozidla
a to 355.000,-Sk. Až po jeho doručení Z. V. podal proti uzneseniu o vrátení vozidla včas sťažnosť,
žiadal uznesenie zrušiť, avšak uznesením Okresnej prokuratúry Košice II č.k. Pv 835/2001-55 bola
jeho sťažnosť ako nedôvodná zamietnutá aj z toho dôvodu, že toto vozidlo bolo už pred viac ako
tromi rokmi fyzicky skutočne vydané Východoslovenskej leasingovej spoločnosti a.s., teda ani v prípade

zrušenia uznesenia by vozidlo už nemohlo byť vozidlo uložené do úschovy na súde v súlade s ust. §
80 ods. 1 Trestného poriadku. Ďalší nesprávny postup vyšetrovateľa žalobca videl v tom, že napriek
tomu, že vyšetrovateľ vydal uznesenie 23.5.2002 o vrátení vozidla a mal ho Z. V. ako osobe, ktorej sa
priamo dotýkalo oznámiť túto skutočnosť, toto uznesenie mu bolo doručené viac ako 3 roky po jeho
vydaní. Z. V. bolo zabránené úspešne sa domáhať vydania vozidla od Východoslovenskej leasingovej
spoločnosti a.s., čím mu teda vznikla škoda vo výške nadobúdacej ceny vozidla. Ďalší nesprávny postup

vyšetrovateľa žalobca namietal aj v tom, že fyzicky bolo vrátené vozidlo Východoslovenskej leasingovej
spoločnosti a.s., predtým, ako uznesenie o vrátení vozidla sa stalo právoplatným a vykonateľným.
Mohlo tomu tak byť až potom, čo by bolo doručené aj Z. V.Š. a po tom, čo bola zamietnutá jeho
sťažnosť voči uzneseniu, teda po 11.7.2005. Ak by bolo Z. V. uznesenie doručené včas a nie tri
roky po jeho vydaní, mal by tento možnosť úspešne sa domáhať vydania vozidla voči osobe, ktorej

bolo nesprávne vozidlo vyšetrovateľom vrátené. Napokon nesprávnosť postupu vyšetrovateľa žalobca
dôvodil,žepodľauzneseniabolovydanévozidloVýchodoslovenskejleasingovejspoločnostia.s.Košice,
Nerudova 6, avšak spoločnosť s takýmto názvom ani obdobným názvom neexistovala a ani neexistuje.
Z. V. vzhľadom k tomu, že mu nebolo predmetné uznesenie doručené, by vzhľadom na neexistenciu
Východoslovenskej leasingovej spoločnosti a.s. ani nevedel voči komu si má ako vlastník vozidla

uplatniť jeho vydanie. Vzhľadom na neskoré doručenie po viac ako 3 rokoch uznesenia Z. V. bola mu
spôsobená škoda aj tým, že stratil vlastnícke právo, a to na základe vydržania uplynutím troch rokov od
vrátenia vozidla Východoslovenskej leasingovej spoločnosti a.s.. Dňa 24.11.2005 písomne Z. V. vyzval
Ministerstvo spravodlivosti SR na náhradu škody a následne 2.10.2006 postúpil svoju pohľadávku voči
žalovanému na žalobcu, pričom toto postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené a preukázané

oznámením postupníka.

3. Súd prvej inštancie v ďalšom odôvodnení uviedol, že vo veci samej viackrát už rozhodol. Rozsudkom
zo dňa 30.3.2008 žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby,
ktorý rozsudok bol v dôsledku odvolania krajským súdom zrušený, kde krajský súd vyslovil názor, že

niet žiadneho dôvodu, pre ktorý by nemohol Z. V. postúpiť svoju pohľadávku žalobcovi. V poradí druhým
rozsudkom súd prvej inštancie (dňa 22.9.2011) opätovne žalobu zamietol a to z dôvodu, že v konaní
bolo nepochybne preukázané, že vlastníkom motorového vozidla bola spoločnosť VSL a.s. Nerudova 6,
Košice,atoajvobdobí,keďZ.V.kúpilmotorovévozidloodpredávajúcehoS.H.,AutodarexBratislava.Aj
tento rozsudok Krajský súd v Košiciach svojím uznesením zo dňa 12.3.2013 v dôsledku odvolania zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že žiadnym spôsobom
nekonštatuje základné skutočnosti a atribúty, ktoré sú potrebné k posúdeniu nároku na náhradu škody,
ktorú si žalobca uplatnil. Následne okresný súd rozsudkom (v poradí tretím) zo dňa 7.11.2013 zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu a žalobu v časti príslušenstva pohľadávky zamietol. Tento
rozsudok Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 28.1.2015 potvrdil v napadnutej vyhovujúcej časti.

K základnej odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatku pasívnej legitimácie uviedol, že je
nedôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní, t.j.
o rozhodnutie orgánu polície o vrátenie motorového vozidla inému subjektu ako bolo odňaté, pričom
navyše toto rozhodnutie osobe, ktorej vozidlo odňaté bolo ani v lehote 3 rokov nebolo doručené.
Žalovaný podal dovolanie proti tomuto rozsudku a Najvyšší súd SR uznesením č. k. 5Cdo/242/2015-431

zo dňa 31.5.2016 rozsudok Krajského súdu vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu
v žalobe vo vyhovujúcej časti o zaplatenie 11 783,84 € zrušil, taktiež Okresného súdu a vec v rozsahu
zrušenia vrátil Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal preukázané, že dňa 11.9.2000 bolo predbežne

zaistené osobné motorové vozidlo značky Opel Frontera 2,8 Tdi Sport 4x4 modrozelenej metalízy
evidentného čísla VK 330 AC K. K., lebo vzniklo podozrenie, že vec súvisí so spáchaním trestného
činu alebo priestupku. V odôvodnení uznesenia bolo uvedené, že bolo začaté trestné stíhanie vo veci
trestného činu podvodu, ktorého sa neznámy páchateľ dopustil tým, že v kancelárii Východoslovenskejleasingovej spoločnosti Košice, dňa 25.7.2000 uzavrel dodatok č. 1 k leasingovej zmluve č. 507621
pričom páchateľ sa vydával za S. G. a predmetom bolo postúpenie leasingovej zmluvy práve na
predmetné motorové vozidlo Opel Frontera. Toto vozidlo následne neoprávnene predal tento páchateľ

v mene S. G. cestou Autodarexu Banská Bystrica Z. V., bytom G., M. X, čím ho uviedol do omylu,
pretože mu vozidlo následne bolo odňaté a bola mu spôsobená škoda 355 000,- Sk. Následne bolo
vozidlo vrátené Východoslovenskej leasingovej spoločnosti, a.s., Košice na základe uznesenia OÚVPZ
Košice II zo dňa 23.5.2002, avšak Z. V. bolo toto uznesenie doručené až dňa 2.6.2005 napriek tomu,
že Z. V. sa viackrát domáhal informácie o konaní, aj vrátenia vozidla. Sťažnosť Z. V. voči uvedenému

uzneseniu o vrátení motorového vozidla bola zamietnutá Okresnou prokuratúrou Košice II, uznesením
zo dňa 11.7.2005 ako nedôvodná.

5. Bolo tiež zistené, že ešte dňa 20.3.2000 bola uzavretá leasingová zmluva medzi prenajímateľom
VSL, a.s. Košice a nájomcom CAP-CRO, s.r.o., Košice na základe, ktorej leasingová spoločnosť ako
prenajímateľ odovzdala nájomcovi do prenájmu s následnou kúpou predmetné motorové vozidlo Opel

Frontera 2,8 Tdi Sport 4x4. Na základe dodatku č. 1 k leasingovej zmluve bola uzavretá dohoda
medzi prenajímateľom VSL, a.s. a pôvodným nájomcom CAP-CRO, s.r.o. a novým nájomcom G. S.
PLEAS, Veľký Krtíš, na základe ktorej bol postúpený predmet leasingovej zmluvy postupníkovi G. S. -
PLEAS Veľký Krtíš, dodatok podpísaný dňa 25.7.2000. V ten deň postupiteľ odovzdal predmet leasingu
predmetné motorové vozidlo postupníkovi, dňa 27.7.2000 bola uzavretá kúpna zmluva medzi kupujúcim

Autodarex Bratislava, prevádzka Banská Bystrica a predávajúcim S. G., E. X, I. H. predmetom, ktorej
bola kúpa vozidla Opel Frontera za kúpnu cenu 350 000,- Sk. Následne 1.8.2000 bola uzavretá kúpna
zmluva medzi predávajúcim S. H. - Autodarex Bratislava a H. Z. V. ohľadne predmetného motorového
vozidla.

6. Spoločnosť VÚB Leasing prípisom zo dňa 12.4.2011 oznámila súdu prvej inštancie, že dňa 20.3.2000
bola medzi VSL, a.s., Košice ako prenajímateľom a firmou CAP-CRO, s.r.o., Košice uzavretá nájomná
zmluva o prenájme s následnou kúpou veci leasingová zmluva predmetom, ktorej bolo vozidlo Opel
Frontera 2,8 Tdi Sport 4x4. Následne bol na základe dodatku č. 1 k leasingovej zmluve nájomcom sa
stal postupník G.Š. S. - PLEAS Veľký Krtíš, pričom dňom 2.4.2001 práva a záväzky VSL, a.s., Košice

prevzala firma B.O.F., a.s., Miletičova 1, Bratislava. Dňa 8.10.2002 bola leasingová zmluva mimoriadne
ukončená pre hrubé porušenie všeobecných zmluvných podmienok a to pre neplatenie leasingových
splátok. Dňa 1.9.2008 zmenila spoločnosť B.O.F., a.s., svoje obchodné meno na VÚB Leasing, a.s. a
vlastníkom uvedeného vozidla je VÚB, a.s..

7. Ďalej v konaní bolo zistené, že vo vyšetrovacom spise ORPZ Košice odbor kriminálnej polície sa
nenachádza zápisnica o vrátení veci podpísaná dotknutými stranami a ani v denníku dozorujúceho
prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II a taktiež bolo zistené, že dokumentácia týkajúca sa
predmetného osobného motorového vozidla bola skartovaná a tak nebolo možné zistiť kto uvedené
vozidlo za Východoslovenskú leasingovú spoločnosť, a.s., so sídlom v Košiciach prevzal. Spoločnosť

B.O.F., a.s., Bratislava je nástupcom zrušenej spoločnosti VSL, a.s. Východoslovenskej leasingovej
spoločnosti, a.s., so sídlom v Košiciach pričom zároveň bolo predložené súdu uznesenie o vrátení vyššie
uvedeného motorového vozidla s vyznačenou právoplatnosťou (11.7.2005).

8. Z. V. postúpil svoju pohľadávku na základe zmluvy zo dňa 2.10.2010 na žalobcu, t.j. pohľadávku na

náhradu škody spočívajúcu v strate vlastníckeho práva k vozidlu.
Žalobca listom zo dňa 24.11.2005 vyslal Ministerstvo spravodlivosti na náhradu škody avšak
bezúspešne.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 446 Obchodného zákonníka, § 88

ods. 1 zákona č. 141/1961 Z. b. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) podľa § 137 ods. 1
Trestného zákona podľa § 18 ods. 1, 2, § 25 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenúrozhodnutímorgánomštátu alebojehonesprávnymúradnýmpostupomplatnéhoaúčinného
v rozhodujúcom období a vo veci rozhodol.

10. Súd prvej inštancie poukázal na to, že priama a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody je daná tým, že ak by vyšetrovateľ postupoval správne a uznesenie o vrátení
veci po jeho vydaní by doručil Z. V., tak by Z. V. mohol svoj nárok uplatniť voči povinnej osobe a to
či už ako nárok na vrátenie kúpnej ceny vo výške 355 000,- Sk od S. H. Autodarex alebo ako svojnárok na vrátenie vozidla od osoby, ktorej bolo vozidlo vydané. Avšak v priamej príčinnej súvislosti s
tým, že vyšetrovateľ doručil uznesenie Z. V. až vyše tri roky po jeho vydaní, došlo k takému oslabeniu
právnejpozícieZ.V.,žetentosinemoholuplatniťnároknavydanievozidlavočiosobe,ktorejbolovozidlo

vydané nakoľko táto by sa ubránila vydržaním vlastníckeho práva k vozidlu plynutím troch rokov od
jeho vydania, rovnako si nemohol uplatniť ani nárok na vrátenie kúpnej ceny od osoby, od ktorej vozidlo
kúpil nakoľko táto osoba by sa nároku Z. V. ubránila vznesením námietky premlčania. Škoda teda Z.
V. nevznikla v príčinnej súvislosti s trestným činom, ktorého sa dopustil S. G., trestným činom vznikla
škoda pôvodnému vlastníkovi vozidla voči, ktorému vlastníctvu smeroval skutok páchateľa trestného

činu S. G.. Je teda zrejmé, že v priamej príčinnej súvislosti najmä s oneskoreným doručením uznesenia
vznikla Z. V. škoda vo výške ceny vozidla. Ide o nesprávny úradný postup, ktorý spočíva v neprípustne
oneskorenom doručení uznesenia osobe, ktorej vozidlo bolo zaistené.

11. V súvislosti s námietkou žalovaného k výške škody súd uviedol, že kúpna zmluva bola uzavretá
1.8.2000, polícia zaistila vozidlo 11.9.2000 teda medzi uzatvorením kúpnej ceny a zaistením vozidla

uplynulo len 40 dní, počas ktorých sa cena vozidla nemenila. Aj keď žalovaný uviedol, že v čase
nesprávneho úradného postupu v roku 2002 malo vozidlo nižšiu cenu, je potrebné poukázať na to,
že od zaistenia vozidla políciou po jeho vydanie bolo vozidlo stále zaistené políciou a za prípadné
znehodnotenie vozidla by zodpovedal žalovaný. Žiaľ, znalecký posudok vo veci nie je možné objektívne
zabezpečiť vzhľadom na to, že vozidlo bolo vydané niekomu inému a zrejme ho už nikto nikdy neocení.

V závere súd prvej inštancie uviedol, že teda došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany orgánov
činných v trestnom konaní a to najmä porušením príslušných ustanovení trestného poriadku. Takýto
nesprávny úradný postup orgánov polície bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody. Keďže
Z. V. ako postupca zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na
žalobcu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú

sumu.

12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (CSP) a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu škody v rozsahu 100 % s tým, že o
výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

13. V zákonnej lehote podala žalovaná proti rozsudku odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1
písm. b), f) a h) CSP. Uviedla, že napriek tomu, že vo vzťahu k napadnutému rozsudku namieta to, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec bola
nesprávne právne posúdená jej hlavnou námietkou zostáva, že odôvodnenie napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie na viacerých miestach nejednoznačné, nelogické a nedostatočné čo spôsobuje
nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť rozsudku ako celku, nespĺňa teda požiadavky uvedené v § 220
ods. 2 CSP. Hoci napadnutý rozsudok pozostáva z takmer pätnástich strán odôvodnenia, samotné
odôvodnenie sa nachádza len v bodoch 38 až 41, čo predstavuje jednu stranu rozsudku prípadne
čiastočne bod č. 36 v jednom jeho odseku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda postihnuté

vadou, keďže súd prvej inštancie sa nevysporiadal dostatočne alebo až zmätočne s týmito právnymi
otázkami: oprávnenie Ministerstva spravodlivosti SR žalovať žalovanú v súdnom konaní s ohľadom
na titul, z ktorého bola žalobcovi náhrada škody priznaná, ďalej existencia príčinnej súvislosti medzi
údajným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ďalej odôvodnenie záveru, že ku škode
došlo dňa 11.9.2020 a nie dňa 23.5.2022 prípadne neskôr a neustálene výšky škody v nadväznosti

na dátum začatia tvrdeného nesprávneho úradného postupu. Na základe týchto skutočností súd prvej
inštancie podľa názoru žalovanej rozhodol v tomto prípade nesprávne, následne aj toto rozhodnutie
nedostatočne odôvodnil a takýto postup súdu pri vydávaní rozhodnutia považuje žalovaná strana
za porušenie práva za spravodlivý proces. Ak súd prvej inštancie ako škodovú udalosť t.j. príčinu
vzniku škody ustálil nesprávny úradný postup vyšetrovateľa, spočívajúci v oneskorenom doručení

uznesenia o vrátenie zaisteného vozidla, potom jeho rozhodnutie v otázke orgánu oprávneného
zastupovať žalovanú v okamihu vzniku škody, jej výšky a príčinnej súvislosti nemôže v prieskume
odvolacím súdom obstáť. V prvom rade žalovaná počas celého tvrdila, že ministerstvo spravodlivosti
nie je oprávnené zastupovať v konaní štát, pretože príslušným orgánom je Ministerstvo vnútra SR.
Týmto argumentom sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal vo svojom rozsudku. Slovenská republika

zastúpená Ministerstvom spravodlivosti zodpovedá len za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
orgánom činným v trestnom konaní, v danom prípade práve z vykonaného dokazovania vyplýva, že
ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní t.j. o rozhodnutí orgánu polície o vrátení motorového
vozidla inému subjektu, ako bolo odňaté. Súd prvej inštancie v napádanom rozsudku nepovažuje zapríčinu vzniku škody nezákonné rozhodnutie vyšetrovateľa, ale oneskorené doručenie uznesenia o
vrátení motorového vozidla Z. V.. Teda súdom prijatý záver o potrebe priznania náhrady škody z titulu
nesprávneho úradného postupu tak priamo vylučuje aplikáciu záverov odvolacieho súdu a to Krajského

súdu v Košiciach, ktorý svoj názor prezentoval v rozsudku 2Co/58/2014-396 zo dňa 28.1.2015. Z dikcie
ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zbierky jednoznačne vyplýva, že Ministerstvo spravodlivosti
ako ústredný orgán štátnej správy je príslušný na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a
teda aj na zastupovanie žalovanej v súdnom konaní len pokiaľ je titulom nároku nezákonné rozhodnutie
vydané v trestnom konaní a nie nesprávny úradný postup vyšetrovateľa, ktorý ako titul jednoznačne

vyplýva z napadnutého rozhodnutia. Žalovaná zotrvala na už skôr prezentovanom názore, že v prípade
nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa je kompetentným orgánom na zastupovanie Slovenskej
republiky jedine Ministerstvo vnútra SR. Upozornila aj na skutočnosť, že ak titulom nároku žalobcu na
náhradu škody je nesprávny úradný postup, spočívajúci v nedoručení rozhodnutia o vrátení motorového
vozidla, respektíve jeho doručenia až dňa 2.6.2005, súd nesprávne posúdil aplikáciu zákona č. 58/1969
Zbierky.ZjudikatúryNajvyššiehosúduSR(napr.1Cdo/107/2009)vyplývazáver,žeaknesprávnyúradný

postup hoci sa započal za účinnosti zákona č. 58/1969 trval aj po jeho nahradení zákonom č. 514/2003
Z. z., potom je akýkoľvek nárok na náhradu škody potrebné posudzovať podľa zákona č. 514/2003
Z. z.. Súdom prvej inštancie ustálená príčina vzniku škody v podobe nesprávneho úradného postupu
trvala do 2.6.2005, pričom zákon č. 514/2003 nadobudol účinnosť 1.7.2004. Aj z tohto zákona vyplýva
jednoznačný záver (§ 4 ods. 1 písm. d), že v prípade pochybenia vyšetrovateľ je orgánom oprávneným

zastupovať žalovaný výlučne Ministerstvo vnútra SR. Čo sa týka výšky škody, v konaní namietala, že
vzniknutá škoda v dôsledku nesprávneho úradného postupu nemôže byť vo výške priznanej sumy,
lebo nemohla zodpovedať kúpnej cene motorového vozidla, ale reflektovať jeho cenu v čase vzniku
nesprávneho úradného postupu a to 23.5.2002. Zo záveru súdu prvej inštancie vyplýva, že škoda
vznikla už pri zaistení motorového vozidla, teda predtým ako vôbec došlo k tvrdenému nesprávnemu

úradnému postupu. Deň, kedy bolo motorové vozidlo zadržané, nemôže byť považovaný za deň
vzniku škody, pretože orgány činné v trestnom konaní postupovali pri zaistení motorového vozidla
v súlade s právom. Opak pritom netvrdí ani súd prvej inštancie, preto ku škode mohlo dôjsť len v
deň vydania uznesenia o vrátení motorového vozidla Východoslovenskej leasingovej spoločnosti, a.s.,
ktoré nebolo Z. V. doručené, t.j. 23.5.2002. Ak súd prvej inštancie pri určení výšky škody vychádzal z

nadobúdacej ceny motorového vozidla, kde žalovaná v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
znevýhodnená a došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu, nakoľko je zrejmé, že v dôsledku
tvrdeného nesprávneho postupu nemohla žalobcovi vzniknúť škoda v uplatňovanej výške. Hodnota
tohto vozidla bola nepochybne nižšia aj bez toho, že by motorové vozidlo prípadne bolo nevhodne
uskladnené, ktorá skutočnosť sa však v konaní neskúmala a nepreukazovala. V príčinnej súvislosti

medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody žalovaná zastáva názor, že škoda, ktorá vznikla
Z. V. vznikla v priamej príčinnej súvislosti s trestným činom, ktorého sa dopustil S. G., pretože jeho
podvodné konanie bolo priamou a bezprostrednou príčinou vzniku škody a nie nesprávny úradný postup
vyšetrovateľapolicajnéhozboruKošiceII.Akbyneexistovalopodozrenie,žemotorovévozidlopochádza
z trestnej činnosti, nedošlo by k zaisteniu motorového vozidla policajným zborom a Z. V. by naďalej

mohol disponovať motorovým vozidlom. Žalovaná nesúhlasila aj s právnym názorom prvej inštancie,
na základe ktorého v dôsledku skutočnosti, že vyšetrovateľ doručil predmetné uznesenie o vrátení
vozidla Z. V. až tri roky po jeho vydaní, došlo k oslabeniu právnej pozície Z. V.. Ak Východoslovenská
leasingová spoločnosť, a.s., naozaj nemala vlastnícke právo k motorovému vozidlu, žalobca by si mohol
uplatniť nárok na vydanie motorového vozidla voči tejto spoločnosti a tá by nemohla argumentovať

nadobudnutím vlastníckeho práva v dôsledku vydržania (v zmysle judikátu NSSR z 27.6.1972, CPJ
59/71, R 65/1972). Navyše podľa názoru žalovanej nie je prípustné, aby súd v konaní o náhradu škody
zakladal svoje rozhodnutie na domnienkach a hypotézach. Žalobca respektíve jeho právny predchodca
sa ani len nepokúsil iniciovať konanie o vrátenie kúpnej ceny či vydanie vozidla a akékoľvek závery
o výsledku takýchto neexistujúcich konaní predstavujú neprípustné prejudikovanie ich výsledku. Na

základe uvedeného odvolateľka navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobu zamietne a prizná žalovanej nárok na náhradu trov konania.

14. K odvolaniu podal žalobca písomné vyjadrenie s tým, že má za to, že v novom prvoinštančnom
konaní súd prvej inštancie správne po právnej stránke vec posúdil s poukazom na dôkazy vykonané

v konaní. Žalovaná v rámci skutkovej, ako aj právnej argumentácie nevniesla do procesu žiadne
nové skutočnosti, a preto sa žalobca pridržiava svojej doterajšej argumentácie. Ak namieta žalovaná
porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu nedostatočne odôvodneného rozsudku aj s poukazom
na neodôvodnenie pasívnej legitimácie, tento argument v kontexte doterajšieho konania doterazvydaných rozhodnutí nemôže obstáť. V rozsudku súd správne poukázal ohľadne pasívnej legitimácie
na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 5 Cdo/242/2015 zo dňa 31.5.2016, kde k tejto
dovolacej námietke sa najvyšší súd vyjadril tak, že Krajský súd v Košiciach vo svojom rozhodnutí

presvedčivoasprávneodôvodnilpasívnulegitimáciužalovanejvtomtokonaní.Odôvodnenievrozsudku
v tejto časti je preto dostatočné a nespôsobuje porušenie práva na spravodlivý proces. V súvislosti
s nesprávnym úradným postupom a príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody žalobca opätovne uvádza, že vydaním uznesenia OÚV PZ v Košiciach II zo dňa
23.5.2002, ČVS: OÚV-853/30-K2-2001 a následným postupom vyšetrovateľa došlo k viacnásobnému

porušeniu zákona a k nesprávnemu úradnému postupu v neprospech Z. V., v príčinnej súvislosti s
čím mu vznikla škoda vo výške kúpnej ceny vozidla, t.j. pôvodne 355.000,-Sk. Ako vlastník vozidla Z.
V. v priebehu trestného konania viackrát osobne ústne do zápisnice (napr. zo dňa 12.9.2020), ale aj
písomne si uplatňoval právo na vrátenie vozidla, aj na to, aby ho vyšetrovateľ informoval o úkonoch
vo veci. Vyšetrovateľ však vydal uznesenie, vrátil vozidlo Východoslovenskej leasingovej spoločnosti,
a.s. napriek skutočnosti, že jej vlastnícke právo nebolo nepochybné a nesporné. Jednoznačne boli

pochybnosti o skutočnom vlastníkovi vozidla, a preto ho mal uložiť do úschovy na súde a upovedomiť
Z. V., ako aj Východoslovenskú leasingovú spoločnosť, a.s. o tom, aby si svoje vlastnícke právo k
vozidlu uplatnili na súde. Ďalší nesprávny postup je v tom, že vyšetrovateľ vydal uznesenie už dňa
23.5.2005 a v súlade s ust. § 137 ods. 1 Tr. por. ho mal Z. V. ako osobe, ktorej uznesenie sa dotýka,
oznámiť, doručiť, avšak toto urobil až 2.6.2005, teda viac ako tri roky po jeho vydaní napriek tomu, že v

priebehu trestného konania sa Z. V. viackrát domáhal informácií a na jeho žiadosti mu bolo nepravdivo
a zavádzajúco odpovedané, že vec je stále realizovaná, resp., že konanie bolo prerušené. Ešte aj
v prípade, ak by vyšetrovateľ vydal vozidlo inej osobe ako Z. V., ale by ho v súlade so zákonom o
vydaní vozidla informoval a počas troch rokov klamlivo neoznamoval, že vec sa ešte stále rieši, tak
by mal Z. V. možnosť domáhať sa vydania vozidla u osoby, ktorej ho vyšetrovateľ vydal. Vzhľadom

na existujúcu judikatúru je zrejmé, že v príslušnom konaní by bol Z. V. úspešný pri uplatňovaní svojho
vlastníckeho práva k vozidlu. Neurobil tak len preto, že na základe nesprávneho úradného postupu
a klamstiev vyšetrovateľa bol až do 2.6.2005 v nesprávnom domnení, že vozidlo je stále zaistené. V
dôsledku oneskoreného doručenia uznesenia sa Z. V. nemohol domáhať svojich nárokov ani proti S.
H. - Autodarex, nakoľko od uzatvorenia kúpnej zmluvy s ním uplynuli do doručenia uznesenia Z. V.

viac ako 4 roky a prípadnému nároku Z. V. na vrátenie kúpnej ceny by sa poľahky ubránil vznesením
námietky premlčania. Nesprávnosť postupu vyšetrovateľa je v tom, že vyšetrovateľ fyzicky vozidlo vrátil
predtým, ako uznesenie o vrátení vozidla sa stalo právoplatným a vykonateľným. Napokon právnická
osoba, ktorej bolo v zmysle uznesenia a fyzickom vrátení vozidlo vrátené, podľa názvu označeného
v predmetnom uznesení neexistuje, ani nikdy neexistovala. Podľa obchodného registra existovala

len spoločnosť VLS - akciová spoločnosť Košice, ktorá však v čase vydania uznesenia bola už aj
vymazaná z obchodného registra, teda vozidlo bolo fyzicky vrátené inej osobe, ako osobe, ktorej malo
byť vrátené počas uznesenia. Aj keby teda vyšetrovateľ doručil uznesenie Z. V. včas, tento by vzhľadom
na neexistenciu Východoslovenskej leasingovej spoločnosti a.s. nevedel, voči komu sa má ako vlastník
domáhať svojich práv. Okrem toho z oznámenia VÚB leasing (str. 209 súdneho spisu) vyplýva, že VÚB

leasing ku dňu 2.11.2010 vozidlo eviduje ako nevrátené. Rovnako z oznámenia polície (strana 193 a 243
súdneho spisu) vyplýva, že v spise polície sa nenachádza podpísaná zápisnica o vydaní vozidla, teda je
veľmi otázne, komu v skutočnosti bolo vozidlo vydané a ako s ním bolo naložené, či si vozidlo napokon
nenechali policajti a či ich postup žalovaný nekonečnými odvolaniami len nekryje. Priama a nepochybná
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody je daná jednoznačne, a to

nasledovným. Z priebehu udalosti je zrejmé, že ak by vyšetrovateľ postupoval správne a uznesenie
po jeho vydaní, hoci aj v priebehu kalendárneho mesiaca alebo aj roka doručil Z. V., tak by si i Z. V.
mohol svoj nárok uplatniť voči povinnej osobe, a to či už ako nárok na vrátenie kúpnej ceny od S. H. -
Autodarex alebo vrátenie vozidla od osoby, ktorej bolo vydané. Avšak, oneskoreným doručením tohto
uznesenia, po viac než troch rokoch po jeho vydaní, jednoznačne došlo k takému oslabeniu právnej

pozície Z. V., že je viac než pravdepodobné, že so svojimi uplatnenými vyššie uvedenými nárokmi by
úspešný nebol. Z. V. sa pritom nemohol domáhať svojich práv voči žiadnej z týchto osôb predtým, ako sa
dozvedel o vydaní uznesenia, pretože kúpna zmluva bola uzatvorená v zmysle príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka a bol v presvedčení, že vozidlo mu bude políciou ako vlastníkovi vrátené. Je
teda zrejmé, že v priamej príčinnej súvislosti, najmä s oneskoreným doručením uznesenia, vznikla

Z. V. škoda vo výške ceny hodnoty vozidla. Je zrejmé, že škodlivý následok nesprávneho úradného
postupu spočívajúceho v nedoručení uznesenia včas, by pri včasnom doručení uznesenia nenastal.
Taktiež nie je možné tvrdiť, ako argumentuje odvolateľ, že škoda, ktorá Z. V. vznikla, bola v príčinnej
súvislosti s trestným činom, ktorého sa dopustil S. G.. Ten mohol svojím konaním spôsobiť škodu lenleasingovej spoločnosti, nie však Z. V., ktorý získal vlastnícke právo k vozidlu v súlade so zákonom
a škoda na majetku mu vznikla až v dôsledku nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa, a teda
v priamej príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym postupom. Čo sa týka výšky škody, tak sa žalobca

plne stotožnil s rozhodnutím a odôvodnením súdu prvej inštancie v tejto časti. V dôsledku nesprávneho
úradného postupu a nezákonného rozhodnutia žalovaného došlo k strate vozidla patriaceho právnemu
predchodcovi žalobcu, ktoré nadobudol pár dní pred zaistením za nadobúdaciu cenu 355.000,-Sk, čím
bolo vylúčené zníženie jeho hodnoty v tomto období. V čase, keď došlo k vzniku škody na vozidle,
nebolo možné vykonať ani znalecké dokazovanie na hodnotu vozidla práve z dôvodu nezákonného

a nesprávneho postupu rozhodnutia žalovanej, čím sama umožnila určenie zníženia hodnoty vozidla,
ktorého sa teraz domáha. Žalovaná teda zodpovedá za vznik škody aj v tejto súvislosti. Zároveň
žalobca poukázal na skutočnosť, že znižovanie hodnoty vozidiel, na ktoré poukazuje žalovaná, nie
je spôsobené výlučne časom, ale aj predpokladaným používaním a opotrebením vozidla, ku ktorému
počaszaistenianemalodochádzať,pretožalovanouuvádzanéznižovaniehodnotybyboloneadekvátne.
Zároveň má žalobca za to, že sa nedomohol náhrady škody ani po 17 rokoch od jej vzniku, čo je zo strany

žalovanej cynické, a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalobca nebude mať možnosť nakladania s
prostriedkami rovnajúcimi sa spôsobenej škode vykompenzovanej úrokmi z omeškania. Vzhľadom na
uvedené žalobca navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť napadnutý rozsudok a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania.

15. Žalovaná sa k vyjadreniu vyjadrila opätovne písomne, kde zotrvala na svojich argumentoch a
záveroch. Naďalej žiadala zmenu rozsudku tak, že žalobu odvolací súd voči nej zamietne, prizná
jej nárok na náhradu trov konania, alternatívne v prípade stotožnenia sa s námietkou o nedostatku
oprávnenia Ministerstva spravodlivosti SR konať v mene žalovanej, za súčasnej potreby rozhodnúť vo
veci, konať ďalej s orgánom príslušným na zastupovanie žalovanej.

16. Žalobca vo svojej duplike taktiež zotrval na svojich argumentoch, pričom uviedol, že v danej veci
si možno položiť otázku, či mohol p. V. utrpieť škodu v inej výške, ako vo výške trhovej kúpnej ceny
vozidla, ktoré mu bolo zaistené krátko po jeho kúpe a vlastnícke právo, ktoré stratil práve v dôsledku
nesprávneho postupu vyšetrovateľa. Jeho odpoveďou je nie, a preto si náhradu škody uplatňuje práve

vo výške kúpnej ceny vozidla.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.
§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že
odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 6. mája 2021, pričom
verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

18. Odvolateľka použila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP. Odvolací

dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie
procesnépráva,ktorémuzákonpriznáva.Vovšeobecnostiideotakýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo
neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli
z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri

hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,

než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.19.Vprejednávanejveciodvolacísúddospelkzáveru,žerozhodnutiusúduprvejinštancievovecisamej
nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
účastníkov nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom

rozsahu, vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Odvolací súd nezistil taký postup súdu,
ktorý by mal za následok porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces, napadnutý rozsudok súdu
prvejinštanciejedostatočneodôvodnenýaspĺňakritériáriadnehoodôvodneniapodľa§ 220ods.2CSP.
Aj keď je namieste námietka žalovanej, že na daný spor bolo potrebné aplikovať ustanovenia zákona

č. 514/2003 Z.z., napokon to nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20.Odvolacienámietkyodvolateľkyboliužpredmetomdokazovaniapredsúdomprvejinštancie,ktorýsa
s nimi vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú
odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku
rozsudku.

21. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/, ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno

zbaviť. Zodpovednosť štátu je v tomto ustanovení teda upravená obdobne ako v zákone č. 58/1969 Zb.,
ktorý pri rozhodovaní použil súd prvej inštancie.

22. V zmysle ustanovenia § 80 ods. 1 zák. č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok)
v znení účinnom ku dňu 23.5.2002, t.j. ku dňu vydania uznesenia o vrátení veci, ak vec, ktorá bola podľa

§ 78 vydaná, podľa § 79 odňatá alebo podľa § 79a prevzatá, na ďalšie konanie už nie je potrebná a ak
neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vráti sa tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá
alebo od koho bola prevzatá. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa tomu, právo koho na vec je
nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec uloží do úschovy na súde a osoba, ktorá si na vec robí nárok,
sa upozorní, aby ho uplatnila v konaní o občianskoprávnych veciach. Je nepochybné, že vyšetrovateľ

podľa tohto ustanovenia nepostupoval, keď vydal vec inej osobe než tej, ktorej bola odňatá, aj keď táto
osoba sa vrátenia veci a informácií o nej priebežne domáhala. Z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplynulo, že vyšetrovateľ vzhľadom na všetky okolnosti nemohol dospieť k záveru, že právo na
predmetné motorové vozidlo svedčí nepochybne leasingovej spoločnosti. Odvolací súd poukazuje aj na
rozhodnutie NS ČR 30Cdo 2262/2013, kde je uvedený záver, že vydanie vydanej alebo odňatej veci

tretej osobe bez toho, aby o vydanie bolo rozhodnuté podľa § 80 ods. 1 Trestného poriadku, predstavuje
nesprávny úradný postup podľa § 13 ods. 1 veta prvá zák. č. 82/1998 Zb., (v Slovenskej republike §
18 zák. č. 58/1969 Zb. účinného v čase vydania uznesenia). Samotné vydanie veci (pri pochybnostiach
o práve k nej) predstavuje nesprávny úradný postup, ktorý pokračoval tým, že uvedené uznesenie
nebolo doručené Z. V., od ktorého bola vec zaistená. Naopak, z obsahu spisu a listinných dôkazov tam

prítomných, že napriek opakovaným žiadostiam právneho zástupcu Z. V. o vrátenie veci, resp. o podanie
informácií o priebehu a stave záležitosti ohľadne zaisteného vozidla, vyplýva, že Z. V. nebol pravdivo
informovaný a nemohol sa preto domáhať ochrany svojich práv a záujmov. Bolo tomu tak, napriek
skutočnosti, že už dňa 23.5.2002 bolo vozidlo vrátené Východoslovenskej leasingovej spoločnosti, a.s.
Košice. Napokon, je pravdou tvrdenie žalobcu, čo vyplýva výpisu z Obchodného registra Okresného

súdu Košice I oddiel Sa, vložka č. 96/V, že spoločnosť, ktorej bolo podľa uznesenia vyšetrovateľa
vozidlovrátenévčasevrátenianeexistovala.PrávaapovinnostipospoločnostiVSL-akciováspoločnosť
Košice bola vymazaná k 2.4.2001 a práva a povinnosti prevzala spoločnosť B.O.F., a.s., Miletičova l,
Bratislava. Z. V. vzhľadom na všetky okolnosti prípadu dôvodne mohol byť v domnení, že vozidlo je stále
zaistené a aj po doručení uznesenia o vrátení veci sa svojich práv nemohol domôcť, keďže nevedel, kto

má v moci vozidlo. Podľa oznámení orgánov polície totiž zápisnica o vrátení veci sa v spise nenachádza,
nebolo možné identifikovať osobu, ktorej bolo vozidlo vydané a spoločnosť VÚB, a.s., ktorá sa cíti byť
nástupcom prenajímateľa vedie vozidlo ako nevrátené. Toto je skutočne výnimočná situácia, ku ktorej
by bez nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci nebolo došlo. V situácii, keď nemožno
určiť, komu bolo skutočne predmetné vozidlo vydané, u koho sa nachádza ( bolo tomu tak už ku dňu

7.10.2010 - správa VÚB leasing, ku dňu 2.11.2010 správa VÚB a.s. - č.l. 194 a 209 súdneho spisu),
odvolací súd konštatuje, že správne urobil záver súd prvej inštancie, že je príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa a vznikom škody Z. V.. V prípade, že by bol vyšetrovateľ
postupoval podľa zákona, nebolo by k takejto situácii došlo a Z. V. by bol mal vedomosť, že vozidlo už nieje zaistené, ale vydané a mohlo by sa rozhodnúť pre právny postup. ako sa domôcť svojich práv. Je veľmi
jednoduché len skonštatovať, že úvahy súdu o sťažení právneho postavenia žalobcu v prípadnom inom
spôsobe domáhania sa náhrady škody sú len hypotetické, ostáva však reálnym faktom, že skutočne

došlo dokonca znemožneniu náhrady škody sa domôcť podľa iných zákonných ustanovení a od iných
subjektov.

23. Podľa Čl.46 Ústavy Slovenskej republiky
(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a

nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
(2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
(3) Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho
orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

24. Súd pri rozhodovaní je povinný pristupovať ku každému prípadu jednotlivo a prihliadať na všetky
osobitosti za účelom vo veci spravodlivo a zákonne rozhodnúť, v súlade s dobrými mravmi. Odoprieť
žalobcovi súdnu ochranu jeho práva uplatneného predmetnou žalobou vzhľadom na všetky vyššie
uvedené osobitosti prípadu by bolo možné považovať za formalistický prístup k riešeniu jeho nároku.

25. V súvislosti s námietkou nedostatku legitimácie Ministerstva spravodlivosti SR konať v tomto spore
za Slovenskú republiku odvolací súdu uvádza, že nemožno súhlasiť s uvedenou námietkou odvolateľky,
keďže v konaní bola už ustálená otázka oprávnenia Ministerstva spravodlivosti konať za Slovenskú
republiku aj Najvyšším súdom SR práve v uznesení č.k. 5 Cdo 242/2015 zo dňa 31.5.2016Na strane 9

ods.2tohtorozhodnutiadovolacísúd,kdesazaoberalajtoutonámietkouavyhodnotiljuakonedôvodnú.
Právny názor súdu vyššej inštancie je pre súdy nižšej inštancie záväzný.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vrátane správneho výroku o trovách konania.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s § 225 ods. 1 CSP. Žalovaná nebola so svojím odvolaním úspešná, úspešnému žalobcovi preto mu
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).