Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoE/154/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211204059
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211204059.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej J., s.r.o. so sídlom v L. X. J. N.. Č.. XX, IČO: 35 807
598 právne zastúpenej advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o. so sídlom v Bratislave na Pribinovej ul.
č. 25 proti povinnému Ľ. L. nar. XX.X.I. bývajúcemu v F.A. X. J. N.. Č.. XX vedenej u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave na Záhradníckej ul. č. 60 pod sp. zn.
EX1485/2011ovymoženie772,53€spríslušenstvomoodvolaníoprávnenejprotiuzneseniuOkresného

súdu Košice II z 18.7.2011, č. k. 48Er/300/2011-12 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a určil, že o
trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená s návrhom, aby ho odvolací
súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nestotožnila sa s názorom súdu prvého
stupňa, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou a v tejto súvislosti poukázala na to, že poskytla povinnému
úver na účely zamestnania. Namietala, že konajúci súd posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
napriek tomu, že rozhodcovské konanie nebolo jediným dohodnutým spôsobom riešenia sporov medzi
zmluvnými stranami. V tejto súvislosti poukázala na rozhodcovskú doložku upravenú v bode 17 VPPÚ,

ktorá obsahovala alternatívne určenie právomoci súdu na riešenie sporov. Poznamenala, že podľa
odbornej literatúry nevýhradná rozhodcovská doložka, ktorá dáva spotrebiteľovi možnosť rozhodnúť sa,
či podá žalobu na všeobecnom alebo na rozhodcovskom súde, nie je dotknutá § - om 53 ods. 4 písm. r/
OZ. Navyše, aj z anglického a z nemeckého prekladu smernice č. 93/13/EHS vyplýva, že neprípustnosť
rozhodcovskej doložky sa týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne
predpisy.Vyjadrilapresvedčenie,ževzdialenosťrozhodcovskéhosúduodmiestabydliskapovinnéhonie

je okolnosťou, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, pretože rozhodcovské konanie prebieha v písomnej
forme. Namietala, že konajúci súd posúdil úroky z omeškania ako neprimerane vysoké a nezohľadnil, že
úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Prezentovala
názor, že dohodnutá výška úrokov nie je neprimeraná, a nie je v rozpore so zásadami poctivého
obchodnéhostyku,alejepriamoúmernáskutočnosti,žeposkytujeúveryzvlastnýchzdrojov,nevyžaduje
pritom zabezpečenie a vystavuje sa obchodnému riziku tým, že poskytuje úver na adrese trvalého alebo

prechodného bydliska povinnej. Ak si s povinným z týchto dôvodov dohodla úrok z omeškania 0,25 %
za každý deň jeho omeškania, takto prejavenú vôľu by mal súd rešpektovať. Zdôraznila, že ani zákon,
ani iné právne predpisy neobmedzujú výšku úrokovej sadzby pre obchodné záväzkové vzťahy. V tejto
súvislosti poukázala na dispozitívnu povahu § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a z toho vyplývajúcu
možnosť zmluvných strán dohodnúť si výšku úrokov odlišne od zákona. S poukazom na judikatúru
NS SR uviedla, že súd, ani povinný sa nemôžu odvolávať na dobré mravy, ak v čase, keď povinný

bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka, mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere
za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úverezaviazal a musel si byť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku, t.j.
aj povinnosti platiť úroky z omeškania v dojednanej výške. Záverom namietala, že súd prvého stupňa
pri rozhodovaní o zastavení konania posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, ak vydal

poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Rozhodcovský rozsudok bol predmetom
skúmania už pri rozhodovaní o vydaní poverenia a v tomto štádiu ho súd považoval za súladný so
zákonom.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší

súdny úradník. O odvolaní oprávnenej proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka rozhodol zákonný
sudca podľa § 374 ods. 4 O. s. p. tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré mu

predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a zastavil ju. K odvolacím námietkam oprávnenej týkajúcej sa neopodstatnenosti
preskúmavania uplatneného nároku po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie odvolací súd uvádza,
že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej a nezakladá námietku

právoplatne rozhodnutej veci. V prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na
plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom alebo plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, je povinnosťou súdu aj bez návrhu exekučné konanie zastaviť. Exekučný súd tak môže urobiť
kedykoľvek v priebehu exekučného konania. Zákon o rozhodcovskom konaní totiž dopĺňa Exekučný
poriadok o špeciálne prípady, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, teda aj v prípade, ak

už bolo vydané poverenie exekútorovi. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval za dôvodnú
námietku oprávnenej, že ak už exekučný súd raz udelil poverenie, nemôže v priebehu konania zastaviť
exekúciu.

Pokiaľ oprávnená namietala, že súd prvého stupňa posúdil jej vzťah s povinným ako spotrebiteľský

napriek tomu, že povinný vyhlásil, že finančné prostriedky sú určené na výkon jeho povolania, odvolací
súd poukazuje na to, že ani takéto vyhlásenie povinného bez ďalšieho nevylučuje vec z režimu
spotrebiteľských úverov. Aj keď z § - u 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. vyplýva, že spotrebiteľom nie
je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon povolania, v prípade, ak Zmluva o
úvereobsahujelenvšeobecnýúdajouzavretítejtozmluvynaúčelpovolania,ktorýneposkytujeodpoveď

na otázku, o aké zamestnanie ide a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním uzavretie zmluvy
má, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z. Odvolací súd v tejto súvislosti
poznamenáva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 102 ods. 1
veta prvá O.s.p.). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností je na tom účastníkovi konania, ktorý z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivejšie právne dôvody. Procesná povinnosť tvrdiť

a preukázať skutočnosti rozhodné pre posúdenie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ
(oprávnená), ktorý nesie aj procesnú zodpovednosť za to, že túto povinnosť nesplnil. Vzhľadom k tomu,
že oprávnená neuniesla bremeno dôkazu a neodstránila pochybnosti o tom, či povinný skutočne čerpal
úver na výkon povolania, aj odvolací súd posudzoval zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi konania
ako zmluvu spotrebiteľskú, aj keď ju účastníci konania takto nenazvali. Ak totiž má byť právnym úkonom

zastretý iný právny úkon, podľa § 41a Občianskeho zákonníka platí tento iný úkon, ak to zodpovedá
vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu
spravujúcu sa režimom spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodcovský súd vydal exekučný titul, odvolací
súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o jej neprijateľnosti, pretože vyžaduje od povinného,
aby všetky spory s oprávnenou riešil výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom,čím spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská
doložka nebola medzi dodávateľom a spotrebiteľom individuálne dojednaná, povinný ako spotrebiteľ
nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, nakoľko bol spísaný na predtlačenom formulári.

Vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami, povinný mohol zmluvu ako celok odmietnuť
alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený, pričom len ťažko možno predpokladať, že
si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti

spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. V dôsledku takéhoto postupu bola
spotrebiteľovi v rozhodcovskom konaní odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia na ochranu
spotrebiteľa. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej rozhodcovský súd vydal exekučný
titul je tak závažným nedostatkom podmienky exekučného konania, ktorý v konaní nemožno odstrániť
a pre ktorý musí byť konanie zastavené. Za takejto situácie považuje odvolací súd úvahy konajúceho
súdu o neprimeranosti úrokov z omeškania a odvolacie námietky oprávnenej na ňu nadväzujúce za

nadbytočné, a preto sa nimi už nezaoberal. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiadny z účastníkov si neuplatnil
právo na ich náhradu (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O s. p.).

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.