Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 26, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/81/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5304899888
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5304899888.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Kekelyho a členov JUDr. Jany

Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcu: C. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX
XX E. XX, proti žalovaným: 1/ U. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX E. XX, 2/ C. U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom U. F. XXX/XX, XXX XX M. O. U., 3/ Ing. L. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX E. XX, žalovaní 1/ až 3/ zastúpení obchodnou spoločnosťou MAJCHRAK & MAJCHRAK,
advokáti, s. r. o., so sídlom Nová Bystrica 850, 023 05 Nová Bystrica, IČO: 36 416 525, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Čadca č. k. 6C/262/2004-591 zo dňa 25.06.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 6C/262/2004-591 zo dňa 25.06.2019 potvrdzuje.

II. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok I.). Zároveň týmto rozsudkom rozhodol,
že žalovaní 1/ až 3/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.) a
štátu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom sporu bolo určenie, že nehnuteľnosti

evidované na LV č. XXX vedenom Katastrálnym úradom v Žiline, Správa katastra Kysucké Nové Mesto,
k. ú. E., ako parcela č. 668 - záhrady o výmere 1026 m2, parcela č. 669 - zastavané plochy nádvoria
o výmere 581 m2, parcela č. 670 - záhrady o výmere 260 m2, parcela č. 671 - záhrady o výmere 448
m2 a rodinný dom č. XX postavený na parcele č. 669 patria do podielového spoluvlastníctva žalobcu
a žalovanej 1/ ako bývalých manželov. Súd prvej inštancie aplikoval právnu úpravu o nadobúdaní
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, o držbe a o vlastníckom práve a o jeho ochrane
podľa ust. § 123 a nasl., ust. § 129 a nasl. a ust. § 134 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

(ďalej len „OZ“), ako aj a ust. čl. 20 Ústavy SR. Okresný súd akcentoval fakt, že v danom prípade
bolo nutné rozhodovať podľa stavu existujúceho v čase vyhlásenia rozsudku prihliadajúc tiež na
aktuálny stav zápisu o vecných právach k spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti v zmysle
ust. § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Žalobu posúdil v zmysle ust. § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Okresný súd zároveň preskúmal možnosť nadobudnutia
vlastníctva žalobcu k nehnuteľnosti spôsobom podľa ust. § 135b OZ. Dospel k záveru, že žalobca

nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože v danom prípade rozsudok vydaný
na základe žalobného návrhu nie je spôsobilý zmeniť (zlepšiť) jeho právne postavenie pre neurčitosť,
vady čo do označenia parciel, výmery, pričom súd nemá povinnosť vytvárať rozhodnutie a formulovať
petit tak, aby priniesol žalobcovi priaznivé rozhodnutie. Okresný súd poukázal na to, že o nedostatkua zmene na liste vlastníctva informoval právneho zástupcu žalobcu, teda žalobca mal o zmene na
liste vlastníctva vedomosť. Podľa údajov katastra je vlastníčkou sporných nehnuteľností žalovaná 2/, z
čoho vyplýva, že žalovaní 1/ a 3/ nemajú pasívnu vecnú legitimáciu v danom spore. Žalobca zároveň

nepreukázal nadobúdací titul vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu (zmluva alebo
súdne rozhodnutie). Okrem toho okresný súd uviedol, že v zmysle údajov katastra došlo k zmene
charakteru stavby, a to k jej rozčleneniu na dve samostatné bytové jednotky, pričom tieto nehnuteľnosti
sú samostatným predmetom spôsobilým na zápis do katastra. Rovnako došlo k zmene parcelných
čísiel pozemkov, vo vzťahu k čomu tak isto nebol modifikovaný žalobný petit. Okresný súd zároveň

poukázal na to, že ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo neunesenie dôkazného bremena zo
strany žalobcu. Nehnuteľnosti nadobudla žalovaná 1/ ešte ako maloletá na základe zmluvy zo dňa
20.11.1957, ktorá bola zaevidovaná Štátnym notárstvom v Čadci dňa 02.03.1962. V zmysle uvedeného
sa žalovaná 1/ stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností, a to v čase ešte pred uzavretím manželstva
so žalobcom. Pokiaľ žalobca argumentoval, že nehnuteľnosti boli darované manželom (žalobcovi a
žalovanej 1/) zo strany svokrovcov, uvedené sa nemôže zakladať na pravde. Tvrdenie žalobcu, že

v danom prípade bolo vydané rozhodnutie o prípustnosti stavby, a to Okresným národným výborom,
odborom výstavby v Čadci zo dňa 15.05.1969, nebolo pre posúdenie veci rozhodujúce. Z daného
rozhodnutiatotižnevyplývajúvlastníckevzťahykpredmetnémudomuaniejemožnékonštatovať,žeišlo
o povolenie na výstavbu úplne novej nehnuteľnosti, resp. rekonštrukciu pôvodnej nehnuteľnosti. Pokiaľ
ide o skúmanie podmienok v zmysle ust. § 135b ods. 1 OZ, okresný súd konštatoval, že na základe

výsluchu svedkov sa nepreukázalo tvrdenie žalobcu, že pôvodný starý dom, ktorý nadobudla žalovaná
1/ na základe zmluvy o predaji nehnuteľnosti od jej starých rodičov, bol zbúraný, ba práve naopak,
podstatná časť svedkov potvrdila, že z pôvodného rodinného domu zostali zachované podstatné časti
starého domu. Výpoveď svedkov v tomto smere naznačila, čo bolo jednoznačne preukázané znaleckým
dokazovaním znalcom Ing. Sokolíkom, ktorý v znaleckom posudku konštatoval, že išlo o rekonštrukciu a

realizovaná prestavba domu č. XX. na parcele KN-C č. 669, k. ú. E. v roku 1969 má charakter prestavby
a prístavby, ktorou sa podstatne zmenilo dispozičné riešenie a zastavaná plocha stavby. Na stavbe je
celkom 55,12 % pôvodných prvkov dlhodobej životnosti a 44,88 % nových prvkov dlhodobej životnosti.
Týmto boli vyvrátené tvrdenia žalobcu, že starý dom bol zbúraný a bol vystavaný úplne nový, a to v
priebehu manželstva. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zaujal stanovisko, že žalobca

svoje tvrdenia o nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam nepreukázal.
Pokiaľ za trvania manželstva investoval do nehnuteľností spoločne so žalovanou 1/, ktorá bola v období
rekonštrukcie domu jeho manželkou, týchto nárokov (investícií) sa mohol domáhať v rámci konania o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva.
3.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a s
poukazom na neúspech žalobcu v spore.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal zrušenia
napadnutého rozsudku v celom jeho rozsahu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že osoby

uvedené v rozhodnutí ako žalované 2/ a 3/ nikdy nežaloval, no domnieval sa, že prevod vlastníctva
rodinného domu mal byť súdom zablokovaný až do skončenia sporu právoplatným rozsudkom. Súd
počas 15-ročného trvania procesu len vyvracal možnosti jeho vlastníckeho podielu na rodinnom dome
a ani raz sa nezaoberal skutočnosťou, aké hodnoty na ňom vytvorené počas 36 rokov trvajúceho
manželstva patria do bezpodielového spoluvlastníctva. Odhliadnuc od toho je jasne preukázané, že

prestavbaajopravarodinnéhodomubolarealizovanánazákladerozhodnutiavydanéhonajehožiadosť,
čo bolo aj podkladom pre poskytnutie stavebného úveru, ktorý on sám splatil. Znalecký posudok
konštatoval, že približne 45-percentný podiel rodinného domu bol novovytvorený počas manželstva, to
znamená, že táto hodnota jednoznačne patrí do bezpodielového spoluvlastníctva a že žalobca má naň
zákonný nárok.

6. Žalovaní vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli odvolanie žalobcu odmietnuť. Podané odvolanie
totiž nespĺňa zákonom stanovené náležitosti podľa ust. § 363 CSP, čím absentuje jedna z podmienok
objektívnej prípustnosti opravného prostriedku. Žalobca vo svojom odvolaní nevymedzil žiaden odvolací
dôvod, resp. vadu, ktorou má rozhodnutie súdu prvej inštancie trpieť, pričom treba konštatovať, že súd

na doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva. Ak žalobca nevymedzil žiaden odvolací dôvod, potom nie je
možné ani objektívne zistiť, či pred súdom prvej inštancie bola alebo nebola naplnená vada, ktorá by ho
mala zakladať. V odvolaní nestačí formálne citovať v zákone uvedený odvolací dôvod, ale je potrebné ho
identifikovať,t.j.vakomkonkrétnompochybeníodvolateľvidínaplnenieodvolaciehodôvodu.Akžalobcasíce popísal konkrétne okolnosti, ktoré považuje za nesprávnosť (či nespravodlivosť), bez vymedzenia
všeobecných dôvodov odvolania podľa
§ 365 CSP je odvolací prieskum vylúčený. Bez ohľadu na uvedené sa žalovaní vyjadrili aj k vecným

dôvodom podaného odvolania. Uviedli, že rozhodnutie okresného súdu je zákonné, presvedčivé a
správne. Označenie žalovaných subjektov 1/ a 3/ nezodpovedá stavu na liste vlastníctva, keďže
vlastníčkou sporných nehnuteľností je už iba žalovaná 2/. Podľa názoru žalovaných predmet žaloby
nezodpovedá stavu zápisu na liste vlastníctva, keďže tam sú zapísané dve bytové jednotky, ktoré sú
samostatným predmetom vlastníckeho práva, čo musí nevyhnutne zodpovedať petitu. Petit formulovaný

zo strany žalobcu je nevykonateľný vo vzťahu k prípadnému zápisu do operátu katastra nehnuteľnosti.
Žalovaní tiež konštatovali, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom
určení a neuniesol dôkazné bremeno ohľadne titulu nadobudnutia vlastníckeho práva vo vzťahu k
pozemkom a stavbám, ktoré sú predmetom sporu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že jeho vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam vzniklo ústnou darovacou zmluvou, uvedené sa v spore nepodarilo preukázať. Ak
následne argumentoval, že jeho právo vzniklo ako právo k novej veci, a to spracovaním, tieto tvrdenia

boli vyvrátené na základe výsledkov znaleckého dokazovania. Znalec Ing. Andrej Sokolík v posudku
jednoznačne určil, že v danom prípade išlo len o prestavbu nehnuteľnosti, pričom na stavbe je celkovo
55,12 % pôvodných konštrukčných prvkov stavby. Žalobca tak mohol žalovať vlastníka len o vrátenie
vložených investícií, čo však neučinil.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných opakovane navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť
v celom rozsahu. Podľa jeho názoru bol celý proces vedený tendenčne a zaujato. Zopakoval, že
žalovaných 2/ a 3/ nikdy nežaloval. V čase podania žaloby bola výlučnou vlastníčkou rodinného
domu žalovaná de facto len v rozsahu 55 %, preto prevod vlastníctva rodinného domu mal byť
súdom zablokovaný až do skončenia sporu právoplatným rozsudkom. Súd sa uvedenou skutočnosťou

nezaoberal, následne došlo k prevodu vlastníctva a dokonca k vytvoreniu dvoch bytových jednotiek. S
tým vôbec nebol oboznámený, rovnako ani s výzvami súdu na odstránenie vád, resp. zmien v podaní
žaloby. Skutkový stav veci nebol správne zistený ani posúdený a ani nebol na tom záujem. Žalobca
požiadal o pridelenie zástupcu ex offo.

8. Žalovaní vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedli, že toto považujú za bezpredmetné a bez
výpovednej hodnoty. Podané odvolanie nemá potenciál uspieť, je procesne neprípustné a nedôvodné.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným
subjektom (§ 359 CSP - žalobca odvolaním napadol rozsudok, ktorým bola jeho žaloba zamietnutá),

včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom
(§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP,
viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správne.

10. Vzhľadom na námietku žalovaných týkajúcej sa absencie náležitostí odvolania žalobcu, odvolací
súd považoval za potrebné odkázať na znenie ust. § 124 ods. 1 CSP, podľa ktorého každé podanie
sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z obsahového vymedzenia opravného prostriedku je zrejmé, aké
rozhodnutie žalobca napáda, rovnako vysvetlil dôvody, na základe ktorých nesúhlasí s napadnutým

rozhodnutím,anapokonučinilkonečnýodvolacínávrh.Niejepravdou,žebyžalobcaibaformálnecitoval
odvolací dôvod v zmysle procesnej úpravy; práve naopak odvolanie obsahuje konkrétne skutočnosti,
ktoré z jeho pohľadu znamenali pochybenia majúce za následok zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.
Odvolanie obsahovalo všetky formálne náležitosti, čo viedlo odvolací súd k preskúmaniu napadnutého
rozhodnutia z vecného hľadiska.

11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a
rešpektujúc rámec odvolacieho prieskumu sa zásadne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie
danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).12. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalobcu formulovanú v opravnom prostriedku sa odvolací
súd v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu.
Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).

13. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že

navrhovateľ a žalovaná 1/ sú podielovými spoluvlastníkmi každý v jednej polovici nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX a č. XXXX, k. ú. E..

14. Podstata odôvodnenia napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že podľa údajov katastra
nehnuteľností je vlastníčkou nehnuteľností žalovaná 2/, a preto ostatní žalovaní nedisponujú pasívnou
vecnou legitimáciou. Podľa úsudku súdu prvej inštancie v danom prípade nebol upravený petit v

zmysle zmien údajov katastra, ku ktorým došlo od naposledy pripustenej zmeny žaloby. Žalovaná 1/
nadobudla nehnuteľnosti ako maloletá, z čoho vyplýva, že nehnuteľnosti nemohli darovať žalobcovi
svokrovci počas manželstva, ako to tvrdil v priebehu konania. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval,
že rozhodnutie o prípustnosti stavby v prospech žalobcu a žalovanej 1/ nedeklaruje vlastnícke vzťahy
k spornej nehnuteľnosti. Tvrdenie žalobcu o zbúraní pôvodnej stavby nebolo podľa názoru okresného

súdu preukázané - išlo o prestavbu, pričom tu ostalo 55,12 % prvkov dlhodobej životnosti.

15. Krajský súd poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie odvolania, v spojitosti
s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať princíp viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 380 ods.
1 CSP). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na každú

námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na taký, ktorý má rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostal sporný, alebo je to nevyhnutné na doplnenie dôvodov
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie
tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové

a právne závery súdu prvej inštancie.

16. Odvolací súd mal za to, že podané odvolanie nereaguje na podstatu rozsudku okresného súdu. Ak
odvolateľ tvrdil, že nikdy nežaloval žalovaných 2/ a 3/, k tomu odvolací súd uvádza, že žalovaná 2/ bola
označená ako strana sporu v zmysle podania žalobcu zo dňa 29.10.2008, na podklade ktorého bola na

pojednávaní dňa 30.10.2008 pripustená zmena žaloby. V prípade osoby žalovaného 3/, pripustil okresný
súd jeho vstup do konania uznesením zo dňa 01.02.2012 na základe návrhu žalobcu zo dňa 09.01.2012.
V posudzovanej veci nebolo dôvodné zaoberať sa investíciami žalobcu do spornej nehnuteľnosti,
pretože aj pri preukázaní tejto skutočnosti uvedené nevypovedá nič o vlastníckych vzťahoch k sporným
stavbám a pozemkom. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí vysvetlil, z akého dôvodu nie je vzťah

žalobcu k príslušnému orgánu povoľujúcemu prestavbu nehnuteľnosti relevantný. Odvolací súd môže
len zopakovať, že uvedené nepreukazuje vlastnícky vzťah žalobcu k sporným nehnuteľnostiam, ale len
oprávnenie vykonať príslušné stavebné úpravy. Pokiaľ žalobca odkázal na obsah znaleckého posudku,
z ktorého vyplýva, že 45-percentný podiel domu bol vytvorený počas manželstva a že táto hodnota
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, k tomu odvolací súd zdôrazňuje, že takáto skutočnosť s už

uvedených dôvodov nemala za následok vznik bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej
1/, ale len prípadný vznik práva žalobcu na náhradu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.
Predmetom sporu však vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva nebolo.

17. Záverom odvolací súd dodáva, že pokiaľ odvolateľ požiadal v priebehu odvolacieho konania o

ustanovenie advokáta, odvolací súd ho poučil listom zo dňa 24.03.2021 (doručeným dňa 29.03.2021)
o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci a o absencii právomoci súdu rozhodnúť o danej
požiadavke. Žalobca na uvedené nijako nereagoval.

18. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správny potvrdil.19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z toho, že v odvolacom konaní boli
úspešní žalovaní 1/ až 3/.

20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez

návrhu (§ 77 CMP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§
427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).