Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 18, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/26/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010311
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3819010311.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa

JaníkaaJUDr.MichalaAntaluvtrestnejveciprotiobžalovanémuP.V.,nar.XX.X.XXXXvB.,trvalebytom
mesto X., prechodne bytom X., E. XXX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVV Ilava, pre pokračovací obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. j) Tr. zák., o odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 26. januára 2021, sp.zn. 2T/56/2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. mája 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku

výrok o uloženom treste odňatia slobody, spôsobe jeho výkonu a ochrannom dohľade.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa

obžalovaný P. V. - nar. XX.XX.XXXX v B., okres X., trvale
bytom mesto X., prechodne bytom X.,
E. XXX/XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava,

o d s u d z u j e :

Podľa § 172 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) a § 39 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému P. V. ukladá ochranný dohľad v trvaní 1
(jeden) rok.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.

II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. januára 2021, sp. zn. 2T/56/2019 bol obžalovaný
P. V. uznaný vinným z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

od presne nezistenej doby na rôznych miestach v okrese Prievidza až do vykonania osobnej prehliadky,
dňa 17.12.2018 do 15.20 h prechovával u seba v odevných zvrškoch a v príručnej taške cez plece
čiernej farby, ktorú mal pri v sebe zatavenú plastovú striekačku s obsahom bielej kryštalickej látky o
hmotnosti 0,173 gramu, v ktorom bola zistená prítomnosť metamfetamiínu (pervitínu) zodpovedajúca
najmenej 3 bežným jednotlivým dávkam drogy, schopným ovplyvniť psychiku užívateľa a plastové

vrecúško s obsahom zelenej sušenej rastliny rodu Cannabis - konope o celkovej hmotnosti 0,911
gramu, zodpovedajúcej najmenej 2 bežným jednotlivým dávkam drogy, spôsobilým ovplyvniť psychiku
užívateľa a do vykonania domovej prehliadky dňa 17.12.2018 do 16.58 h v mieste svojho bydliska vo
svojej izbe v rodinnom dome v X. na ulici E. XXX/XX prechovával čiernu kovovú škatuľku s logom
marihuanysobsahomzelenejsušenejrastlinyroduCannabis-konopeocelkovejhmotnosti0,432gramu
zodpovedajúcej najmenej 1 bežnej jednotlivej dávke drogy spôsobilej ovplyvniť psychiku užívateľa;

pričom P. V. si omamné a psychotropné látky zadovažoval aj za účelom ich ďalšej distribúcie
konzumentom drog, konkrétne
- v presne nezistenom období od začiatku roka 2018 v priemere štyrikrát za mesiac, ostatný krát dňa
16.12.2018, na rôznych miestach v Prievidzi, najčastejšie v rodinnom dome v X. na ulici E. XXX/XX,
dal presne nezistené malé množstvo drogy pervitín (metanfetamín) osobe T. O., trvale bytom X., M. F.

XXX/XX, ktorá mu za odplatu poskytla sexuálne služby;
- v presne nezistenom období od začiatku roka 2018 do 17.12.2018, najmenej dvakrát za mesiac,
na presne nezistených miestach v okrese Prievidza, predal presne nezistené množstvo drogy pervitín
(metamfetamín) za sumu 10,- eur osobe P. F., trvale bytom X., M. O. XXX/X;
- v presne nezistenom období od marca 2018 do novembra 2018 približne štyrikrát v herni Borka na ulici

T. V. XXX/XX v X., predal presne nezistené množstvo drogy pervitín (metamfetamín) za sumu 20,- eur
osobe F. E., trvale bytom mesto Z.,
- v presne nezistenom období od mesiaca júl 2018 asi šesťkrát, naposledy dňa 17.12.2018, na rôznych
miestach v Prievidzi, predal presne nezistené množstvo drogy pervitín (metamfetamín) za sumu 10,- eur
osobe E. V., trvale bytom X., Q. č. XXX/XX;

- v presne nezistenom období, pravdepodobne od januára 2018 do začiatku decembra 2018 v
nepravidelných intervaloch najmenej jedenkrát za mesiac na rôznych miestach v Prievidzi, najčastejšie
v garáži na ulici T. V. v X. predával za sumu do 20,- eur presne nezistené množstvo drogy pervitín
(metamfetamín) osobe J. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X., prechodne bytom X., ulica A. X/X,
pričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch

v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok a rastliny
rodu Cannabis (konope) sú zaradené do I. skupiny omamných látok.
Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zák. k trestu odňatia slobody 11
(jedenásť) rokov, 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák.
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák. bol

obžalovanému P. V. uložený ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák.
bolo tiež obžalovanému P. V. uložené ochranné protitoxikomanické liečenie a liečenie patologického
hráčstva ústavnou formou.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po jeho vyhlásení podali
odvolania obžalovaný a prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu citoval znenie zákonných
ustanovení § 2 ods. l, ods. 5, ods. 12, § 119 ods. 2, § 168 ods. 1 Tr. por., čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ľudských právach a základných slobodách, § 34 ods. 4, § 36 písm. c), § 39 ods. 1, § 138 písm. j),
Tr. zák., § 150 Tr. por., relevantné nálezy Ústavného súdu SR týkajúcich sa princípov predstavujúcich
súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní, zahŕňajúcich aj povinnosť súdu

presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť, povinnosťou súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že
majú význam pre rozhodnutie. Prvostupňový súd sa dôsledne neriadil vyššie uvedenými ustanoveniami
a dospel tak k nesprávnemu rozhodnutiu. Bez akýchkoľvek pochybností bolo v prípravnom konaní i
v konaní pred súdom preukázané, že obvinený prechovával 6 bežných jednotlivých dávok drogy pre

vlastnú spotrebu. Dokazovaním však nebolo preukázané, že by drogy, ktoré zaistené u neho, ako
aj drogy zaistené v mieste jeho bydliska, boli určené na použitie tretími osobami. Hranicou medzi
možnosťou aplikácie ustanovenia § 171 a § 172 Tr. zák. je (okrem iných kritérií) množstvo 10-tich dávok.
Pokiaľ by obvinený prechovával viac ako 10 dávok, bez ohľadu na ostatné okolnosti, by sa jednalo otrestný čin podľa ust. § 172 Tr. zák. v jeho základnej skutkovej podstate. Podľa názoru obhajoby je
prechovávanie 6 dávok obvineným jedinou podstatnou okolnosťou, ktorá je v danej veci preukázaná.
Všetky ostatné okolnosti sú sporné a nepreukázané. Vo výroku rozsudku súd konštatuje, že obvinený

svedkom F., E., V. a V. predal presne nezistené množstvo drogy pervitín. Vo vzťahu k svedkyni T.
O. konanie obvineného súd kvalifikoval slovom "dal". Nie je však dokazovaním objektivizované aké
konkrétne množstvo účinnej látky v tom ktorom jednotlivom prípade predal a či tu vôbec nejaká účinná
látka bola. To orgány prípravného konania, ani súd, vôbec nezisťovali. Nebolo ani objektívne zistené,
či toto "presne nezistené množstvo drogy pervitín" bola vôbec droga pervitín, či toto "presne nezistené

množstvo" bolo najmenej 2 gramy, alebo len jeden gram, alebo ani pol gramu a koľko účinnej látky bolo
v tom ktorom konkrétnom množstve materiálu a prípadne či v tom materiáli bola vôbec nejaká účinná
látka. Z dokazovania pritom jasne vyplýva, že aj obvinený, aj údajní svedkovia sú dlhodobí narkomani.
Narkomani urobia čokoľvek, aby získali drogu. Nemajú teda žiadne zábrany sa navzájom akokoľvek
podraziťaoklamaťjedendruhéhoriedenímdrogyrôznymiprímesamiatoažnaúroveňtakmerneúčinnej
dávky. Sú to v podstate osoby trpiace duševnou poruchou. V tomto konkrétnom prípade však nie sú

žiadne dôkazy o množstve účinnej látky v tej ktorej údajne obvineným predanej dávke. U obvineného
neboli zaistené žiadne nadávkované balenia nachystané na predaj. Mal drogy v tej forme, v akej ich
sám užíval. Už z tejto samotnej okolnosti je zrejmé, že sa obchodovaním nezaoberal. Ak by sme aj
jeho spolupáchateľom v trestnom čine, obžalobou označeným pojmom svedkovia, uverili, a to napriek
tomu, že v nich ide napospol o niekoľkonásobne trestané osoby (ako je zrejmé z odpisov z registra

trestov) a o duševne narušených narkomanov, stále nie je a v podstate ani nemá ako byť preukázané
množstvo účinnej látky v ktorejkoľvek údajne predanej dávke. Ustanovenie § 2, ods. 5 Tr. por. ukladá
prokurátorovi povinnosť stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel. Každý z dotknutých údajných
svedkov - ako je zrejmé už len z ich samotných výpovedí - je páchateľom drogovej trestnej činnosti
minimálne vo forme ust. § 171 Tr. zák. Je evidentné, že samotná konzumácia drogy sa považuje

za sebapoškodzovanie a sama osobe nie je trestným činom. Pokiaľ všetci svedkovia prechovávali čo
i len po krátky čas a čo i len jediné "presne nezistené množstvo drogy pervitín", bolo povinnosťou
orgánov činných v trestnom konaní všetkým týmto "svedkom" vzniesť obvinenie, vyžiadať od sudcu
pre prípravné konanie príkaz na domové prehliadky, vykonať domové a osobné prehliadky a učiniť
ostatné dokazovanie. Vyplýva jasne z dokazovania, že títo údajní svedkovia si do dnešného dňa kupujú

a prechovávajú drogy, že sú to závislé osoby, že sú svedkami v tejto veci len formálne, ale materiálne
sú páchateľmi. Avšak stíhaný a postavený pred súd je v rozpore zo zásadou legality len obvinený V.,
pričom priamo v obžalobe prokurátor konštatuje, že všetci svedkovia si od obvineného zaobstáravali,
teda kupovali a prechovávali drogu. Takto predsa nemôže fungovať právo a spravodlivosť. Je v rozpore s
ust.§2,ods.5, §199,ods.1aust.§206,ods.1Tr.por.vyprodukovaťzevidentnýchpáchateľovsvedkov,

týchto dôsledne nepoučiť o ich práve nevypovedať voči svojej osobe a voči svojím spolupáchateľom
a na základe takýchto výpovedi potom stíhať a obžalovať jedného z nich. Je evidentné, že súd môže
konať a rozhodnúť len o skutku, pre ktorý podal prokurátor obžalobu, neznamená to však, že súd
nemôže vec vrátiť prokurátorovi, ak bol hrubým spôsobom porušený zákon, resp. že nemôže iným
spôsobom prihliadnuť na túto zjavnú nezákonnosť. Pochybnosti o vine obvineného tu evidentne sú.

Tým nechce uviesť, že obvinený je nevinný, tvrdí iba, že tu nie je trestný čin podľa ust. § 172, ale
len podľa ust.§ 171 Tr. zák., event. ak by tu event. aj bola naplnená skutková podstata podľa ust.§
172, nie je daná v kvalifikovanej podobe. Dôvodné pochybnosti o zistených skutočnostiach sú nielen v
odôvodnení rozsudku, ale priamo v jeho výrokovej vete. Konkrétne vo vzťahu k množstvu predaných
dávok osobe F. E. je v enunciáte uvedené "približne štyrikrát", vo vzťahu k osobe E. V. je uvedené "asi

šesťkrát". Vo vzťahu k T. O. je v odôvodnení rozsudku uvedené "asi dvakrát za mesiac". Je zrejmé,
že prípustný je - samozrejme po riadnom preukázaní - záver najmenej štyrikrát, najmenej šesťkrát, či
najmenej dvakrát, rozhodne však nie je prípustný odhad "asi, približne". Súd je povinný vyniesť rozsudok
s istotou v jeho podstatných skutkových okolnostiach a nie tieto iba odhadovať. S ohľadom iba na tento
jediný, avšak podstatný nedostatok konania, teda s ohľadom na nezistenie skutkového stavu veci, je

podľa názoru obhajoby daný dôvod na zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku. Prvostupňový súd
vo svojom rozsudku uvádza, že svedkovia vypovedali na hlavnom pojednávaní s nepatrnými odchýlkami
oproti výpovediam z prípravného konania. Tento záver je však v rozpore s realitou. Nie je pravdou - ako
uvádza súd vo vzťahu k výpovediam svedka E. a svedkyne V. - že sú tu iba určité nepatrné rozdiely v
po sebe nasledujúcich výpovediach, ktoré sa dajú vysvetliť aj odstupom času od samotného skutku. Sú

tu podstatné rozdiely vo výpovediach svedkov z prípravného konania s ich výpoveďami pred súdom a
naviac sú tu subjektívne otázky ako prokurátora, tak často aj súdu, v ktorých je obsiahnutá už odpoveď
ako má svedok vypovedať a tak svedok aj na otázky odpovedal. U všetkých svedkov sa jedná o osoby
rómskej národnosti. Všetci sú dlhoroční užívatelia drog. U všetkých sú závažné pochybnosti o zníženíich schopnosti správne vnímať a vypovedať. Ani u jedného z nich však napriek tomu nebol orgánmi
činnými v trestnom konaní, ani prvostupňovým súdom skúmaný ich duševný stav. Je tu iba krajne
formálne posudzovanie a prijatie výpovedí týchto svedkov súdom prvého stupňa, ktorí sú vo veci zjavne

nielen osobne zainteresovaní, ale sú priamo spolupáchateľmi obvineného, keďže sami kupovali, držali a
prechovávali drogy. Niet osoby, ktorá by dlhodobo užívala drogy a pritom netrpela duševnou poruchou.
V ďalšej časti obsiahlo namieta hodnotenie výpovedí jednotlivých svedkov súdom prvého stupňa, ktoré
nehodnotil ich v súlade zo zásadou voľného hodnotenia dôkazov a odôvodnenie v tomto smere považuje
za nedostatočné v rozpore z ust. § 168, ods.1 Tr. por. Nie je v súlade so zákonom záver súdu, že T. O.

nie je v blízkom vzťahu s obvineným len preto, že s ním nevedie spoločnú domácnosť. Súd však bez
bližšieho a presvedčivého odôvodnenia uzavrel, že o osobu blízku sa nejedná. Nestotožňujeme sa tiež
zo záverom súdu, že tu prevažujú priťažujúce okolnosti nad okolnosťami poľahčujúcimi s dôsledkami,
ktoré súd z toho vyvodil. Je evidentné, že obvinený trpí duševnou poruchou. Konštatuje to nakoniec aj
samotný súdny znalec-psychiater vo svojom znaleckom posudku č. 6/2019, ktorý uvádza, že obvinený v
čase činu trpel a trpí aj teraz syndrómom závislosti na pervitíne a marihuane a patologickým hráčstvom.

Samotná skutočnosť, že obvinený nevyhľadal lekársku pomoc a nebol liečený na túto duševnú poruchu
sama osobe neznamená, že táto u neho daná nie je. Aj súd mu v dôsledku danej poruchy uložil
ochrannéprotitoxikomanickéliečenie.Vtejtosúvislostipoukazujenaanalogicképoužitieinterpretačných
ustanovení § 123, ods.1 a § 127, ods.6, ods.10 Tr. zák. Daná je tu potom poľahčujúca okolnosť podľa
ust. § 36 písm. c) Tr. zák. v nadväznosti na absenciu podmienok pre uloženie trestu podľa ust. § 38

ods. 4 Tr. zák. Túto okolnosť namietli už proti pôvodnému prvostupňovému rozsudku, súd sa však
danou námietkou vôbec nezaoberal. Vo vzťahu k ustanoveniu § 34 ods.4 Tr.zák. súd iba všeobecne
uviedol, že spoločnosť má záujem na ochrane ľudského života. V tejto časti rozsudok vôbec nie je
zdôvodnený, o jeho presvedčivosti nehovoriac. Uvádza súd tiež v rozsudku, že skúmal okolnosti prípadu
a pomery obvineného, avšak nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu

odňatia slobodu pod dolnú hranicu trestnej sadzby v intenciách ust. § 39 ods.1 Tr. zák.. Tento postup
a záver súdu považujeme taktiež za úplne formálny a odporujúci dikcii ust. § 168 Tr. por. a § 119, ods.
l písm. d) Tr. por., keď súd v odôvodnení neuviedol ani jednu konkrétnu okolnosť prípadu a ani jednu
okolnosť týkajúcu sa pomerov obvineného, ktoré údajne skúmal a z nich dotknutý záver vyvodil. Trest
je neprimerane prísny. Za okolnosti keď obvinený je sám narkoman, aj keď pripustíme, že skutočne

v dotknutej komunite opakovane po dobu jedného roka viackrát kúpil a tiež viackrát predal omamnú
látku, ktorej kvalita i kvantita je otázna, že je duševne chorý a závislý, že o zisku z predaja tu nemôže
byť žiadna reč, keď droga je predávaná po 10 Eur (nikto sa nezaoberal otázkou za akú cenu bola
vlastne ním kúpená), že potrebuje sám pomoc zo strany spoločnosti, že potrebuje liečenie, ktoré mu súd
nakoniec aj uložil, že zmyslom trestu je predovšetkým výchova a prevencia a nie drakonická represia.

Trest v trvaní takmer 12 rokov za dotknutý skutok podľa názoru obhajoby je nielen neprimerane prísny,
ale krutý a nespravodlivý. Nestotožňuje sa ani s aplikáciou znaku "na viacerých osobách" aj z toho
dôvodu, že dané osoby si drogy skutočne predávali navzájom, že všetci sú páchateľmi i obeťami a že
v obvinenom zjavne nešlo o klasického dílera, ktorý koristi z nešťastia iných, zarába na nich a bohatne
z nich. Bol jedným z nich. Bol v podstate bezdomovec, ktorý bol viackrát svojimi rodičmi vyhodený

z domu. Kradol a bol trestne stíhaný za krádež, pretože potreboval nielen spotrebné veci k životu,
ale aj peniaze na drogy. Všetci robili - a tí, čo sú na slobode, aj naďalej robia - to isté. Pokiaľ by
policajti riadne vzniesli obvinenie každému z daných svedkov a každého riadne poučili, všetci by odmietli
vypovedať a bolo by po obzvlášť závažnom trestnom čine. Aj napriek tomu súd jej výpoveď akceptoval,
ako akceptoval celý tento postup orgánov prípravného konania. Nezisťoval žiadne ďalšie okolnosti,

nevrátilprokurátorovispisnadoplneniedokazovania,nezistiljedinúpoľahčujúcuokolnosť.Nezistiljedinú
okolnosť pre mimoriadne zníženie trestu. Záverom obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil právnu
kvalifikáciu skutku obvineného v intenciách ust. § 171 Tr. zák. a v jeho medziach mu vymeral spravodlivý
trest.
Proti výroku o treste, v časti spôsobu výkonu trestu, podal v neprospech obžalovaného odvolanie

i prokurátor. V jeho odôvodnení uviedol, že podľa jeho názoru okresný súd nesprávne aplikoval
ustanovenie § 48 ods. 2 písm. b), ods.4 Trestného zákona, pretože na to neboli splnené zákonné
podmienky. Primárne sa u páchateľa obžalovaného z obzvlášť závažného zločinu, ktorého súd uzná
vinným z takéhoto obzvlášť závažného zločinu, aplikuje § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, teda
zaradenie do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Súd síce môže takéhoto

páchateľazaradiťpodľa §48ods.4Tr.zák.ajdoústavusiným,tedamiernejšímstupňomstráženia,ale
to len vtedy, ak má za to, že so zreteľom na závažnosť činu a mieru narušenia páchateľa bude náprava
v inom stupni stráženia lepšie zaručená. Závažnosť činu je však vysoká, je daná už samotnou právnou
kvalifikáciou skutkov a aj obsahom skutkovej vety, z ktorej vyplýva, že obžalovaný preukázateľnepredával drogy najmenej 5-tim osobám, pričom to sú len osoby, ktoré sa podarilo za pomerne krátky
čas vyšetrovania zistiť, identifikovať a tieto osoby boli ochotné vypovedať, teda ich výpoveďami sa
aj procesne korektným spôsobom podarilo usvedčiť obžalovaného, pričom existuje pravdepodobnosť

hraničiaca s istotou, že takýmto spôsobom obžalovaný fungoval dlhšiu dobu a v oveľa väčšom rozsahu.
Pokiaľ ide o mieru narušenia páchateľa, táto je taktiež vysoká, svedčí o tom už skutočnosť, ktorú
priznal sám obžalovaný niekoľkokrát aj počas hlavného pojednávania a to že cca 20 rokov berie pervitín
(samozrejme dealovanie nikdy nepriznal), z čoho je zrejmé, že sa už cca 20 rokov pohybuje v drogovom
prostredí, teda takmer celý svoj dospelý život (aktuálne má 43 rokov). Pritom podľa vlastných aktuálnych

slov (prednesených aj počas hlavného pojednávania) sa inak necíti byť závislý. Dokonca ani s odstupom
času a po pobyte vo väzbe si závislosť nepriznal. Pritom zo znaleckého posudku vyplynulo niečo
úplne iné (nutnosť ústavnej formy protitoxikomanického liečenia a protigamblerského liečenia). Jeho
postoj sa absolútne v ničom nezmenil a to od prvého momentu trestného stíhania, poukazujúc na jeho
chovanie už pred prvým väzobným výsluchom a pri rozhodovaní o väzbe, ako aj počas posledného
hlavného pojednávania. "Všetko a všetci boli a sú zlí, iba on je obeť - on bol iba konzument, ale on si

už všetko uvedomil." Podľa obžalovaného sú všetci svedkovia nevierohodní a sú to „feťáci,“ ktorí klamú
a ktorí boli navedení na výpovede políciou. Je samozrejmé, že drogy sa predávajú „feťákom“ (ako ich
sám obžalovaný nazval), ale obžalovaný už paradoxne sám seba za feťáka čo klame nepovažuje. Či
nápravu páchateľa s takouto drogovou minulosťou, s takýmto pohľadom na skutok, teda s takouto mieru
narušenia páchateľa (absolútna absencia sebareflexie) lepšie zabezpečí ústav na výkon trestu odňatia

slobody so stredným stupňom stráženia, je viac ako diskutabilné. Celé správanie sa obžalovaného, a
to až do vyhlásenia rozsudku, sa javilo ako účelová obhajoba, motivovaná snahou vyhnúť sa vysokému
nepodmienečnému trestu a ako účelové pôsobenie na city všetkých naokolo, čomu správne okresný súd
neuveril. Z uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa §
321 ods. 1 písm. d), e) Trestného poriadku zrušil v časti výroku o treste a nahradil ho svojim rozhodnutím,

v ktorom obžalovanému P. V. uloží nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 172 ods. 2, § 38 ods. 4,
§ 37 písm. m) Tr. zák. v trvaní 11 (jedenásť) rokov 8 (osem) mesiacov, pre výkon ktorého ho podľa § 48
ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradí do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Na krajský súd bolo dňa 12.05.2021 doručené tiež podanie matky obžalovaného a dňa 17.05.2021

podanie otca obžalovaného, v ktorých podaniach obaja rodičia zhodne úctivo žiadajú odvolací súd o
zníženie trestu odňatia slobody pre svojho syna, resp. matka aj o prepustenie obžalovaného, nakoľko
udelenú výmeru trestu odňatia slobody považujú za krutý, neprimeraný trest.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, konanom za splnenia zákonných podmienok, prokurátor

krajskej prokuratúry uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania okresného prokurátora,
navrhol tomuto vyhovieť a rozhodnúť v jeho intenciách. Odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné
zamietnuť.

Obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava odvolania obžalovaného uznať tohto vinného len z

miernejšieho trestného činu a uložiť primeraný trest, prípadne vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové
prejednanie a rozhodnutie. Odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť.

Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava konečného návrhu svojho obhajcu a na záver uviedol, že by sa
chcel ospravedlniť, nakoľko je pravdou, že bol závislý na drogách, i keď poprel, že by ich predával.

Jeho vzatím do väzby sa zmenil život k lepšiemu v tom, že už nechce pokračovať ďalej v užívaní drog.
Poďakoval svojím rodičom za listy, v ktorých pravdivo opísali ich vzájomný dobrý vzťah a na záver
uviedol, že by chcel viesť riadny život, riadne sa zamestnať a starať sa o rodinu.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní prokurátora a
obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa §
316 ods. 3 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným
napadnutých výrokov rozsudku a prokurátorom napadnutého výroku rozsudku v časti výroku o trestečo do spôsobu výkonu trestu v neprospech obžalovaného a správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por..

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim
podstatu súdeného trestného činu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo
podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na
objasnenie skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom

na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov
postupoval dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky
odôvodneným skutkovým zisteniam, ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj podrobne
a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. Skutočnosť, že sa obžalovaný nestotožňuje so

skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku a naopak ponúkajú iné
hodnotenie dôkazov, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Naopak súd prvého stupňa v rozhodnutí
podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku a tieto skutkové
a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom

dokazovaní, vrátane záveru o naplnení subjektívnej, ako aj objektívnej stránky pokračovacieho obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. Vo vzťahu k výroku o vine je obžalovaný pokiaľ sa týka samotného
prechovávania drogy usvedčovaný jeho priznaním, vykonanou domovou prehliadkou a zaistenými

stopami, znaleckým skúmaním a výsledkami znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho
ústavu PZ. Vo vzťahu k distribúcii drogy iným osobám je obžalovaný usvedčovaný aj výpoveďami
svedkov T. O., P. F., F. E., E. V. a J. V., pričom okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne
vysvetlil aj napriek určitým rozporom v ich výpovediach, prečo dospel k nepochybnému záveru, že
skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný. Pokiaľ ide o námietku, že nebola zaistená žiadna látka, ktorú

mal obžalovaný poskytnúť uvedeným svedkom a teda nie je zrejmé, či vôbec išlo o psychotropnú látku
spôsobilú ovplyvniť psychiku človeka, k tomu krajský súd uvádza, že v prípade uvedených svedkov
sa jednalo o osoby, ktoré neboli začínajúcimi užívateľmi drog, pričom aj popísali účinky látky, ktorú
dostali od obžalovaného na sebe a je nepochybné, že by po požití predaných drog spozorovali, že daná
droga neobsahuje účinnú látku. Pritom je z výpovedí svedkov zrejmé, že sa jednalo vždy minimálne

o jednu dávku na užitie. Svedok E. dokonca uviedol, že to určite bol pervitín. Svedkovia tiež popísali
množstvo drogy, ktorú kúpili, či dostali od obžalovaného v danom období. Taktiež nemožno súhlasiť s
odvolacími námietkami, že všetci títo svedkovia sú nedôveryhodní len preto, že ide o konzumentov drog,
resp. že títo nie sú trestne stíhaní, aj keď podľa názoru obhajoby mali byť. Naopak výpovede svedkov
rovnako ako okresný súd, aj odvolací súd považoval za presvedčivé, napokon aj tejto otázke venoval

okresný súd pozornosť, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku a títo boli riadne poučení
o trestnosti krivého obvinenia. Súčasne je potrebné k názoru obhajoby, že mal byť skúmaný duševný
stav svedkov uviesť, že samotná konzumácia drogy u svedkov nezakladá nutnosť takéhoto znaleckého
skúmania, pričom iné okolnosti na takýto postup zistené neboli. Napokon správny je i záver súdu, že
T. O. nie je v blízkom vzťahu s obvineným, čo aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z výpovede

svedkyne, keď popisovala jej „vzťah“ k obvinenému. Krajský súd uvádza, že obsiahle odvolacie námietky
obžalovaného vo vzťahu k skutkovým zisteniam a právnej kvalifikácii sú v podstate len opakovaním
obhajobnejargumentácieuvádzanejužpredokresnýmsúdom,ktorýsasnimivysporiadalavzásadných
smerochodôvodnilprečoobraneobžalovanéhoneuverilanaopakprečouverilvýpovediam,napodklade
ktorých uznal vinu obžalovaného z tohto trestného činu. Keďže závery okresného súdu v tomto smere

sú správne a v súlade so zákonom, krajský súd odvolanie obžalovaného voči výroku o vine nepovažoval
za dôvodné.
Napokon krajský súd preskúmajúc výrok o uloženom treste zistil, že pri ukladaní trestu okresný súd
sa síce zaoberal všetkými skutočnosťami dôležitými pre určenie druhu a výmery trestu, avšak s
prihliadnutím na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného je trest uložený v rámci trestnej sadzby

upravenej s použitím ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. neprimerane prísny. Pokiaľ ide o určenie pomeru
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností okresný súd správne vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť v
zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. s poukazom na to, že obžalovaný už bol v minulosti 3 krát súdne trestaný
za majetkovú trestnú činnosť, naposledy bolo odsúdený v roku 2017 za prečin krádeže podľa § 212ods. 2 písm. f) Trestného zákona k nepodmienečnému trestu 5 mesiacov v ústave na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia a taktiež bol postihnutý za rôzne priestupky, naposledy v roku 2018
uložením pokuty. Poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Tr. zák. krajský súd rovnako ako súd prvého

stupňa nezistil. K obžalovaným namietanej skutočnosti, že mala byť zistená
i poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. c) Tr. zák., nakoľko trpí duševnou poruchou
- syndrómom závislosti na pervitíne a marihuane a patologickým hráčstvom, odvolací súd
uvádza, že na túto poľahčujúcu okolnosť súd prihliadne u páchateľa trestného činu v
spojitosti s negatívnymi dôsledkami jeho choroby, najmä psychickej, ale aj fyzickej, ktorá

nemala vplyv na jeho príčetnosť (§ 23 Tr. zák.), ale ovplyvnila spáchanie trestného činu.
Z dostupného spisového materiálu však možno konštatovať, že závislosť obvineného mala vplyv len na
držbu drogy pre jeho potrebu, no nepochybne nemala vplyv na predaj drogy iným osobám. Teda pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností bol u obžalovaného v pomere 1:0 v prospech priťažujúcich. Pri
postupe pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému potom okresný súd vychádzal z trestnej

sadzby ustanovenej v § 172 ods. 2 Tr. zák. (10 rokov až 15 rokov) avšak upravenej s použitím §
37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., teda s prevažujúcim pomerom priťažujúcich okolností a
ukladal trest odňatia slobody v rámci výmery 11 rokov a 8 mesiacov až 15 rokov. Na jednej strane je
pravdou, že obžalovaný sa dopustil závažnej trestnej činnosti, pričom už v minulosti sa dopustil trestnej
činnosti, za ktorú bol dokonca vo výkone trestu, čo nasvedčuje tomu, že obžalovaný je osobou so

sklonom k protiprávnemu konaniu. Krajský súd však podotýka (bez snahy bagatelizovať predchádzajúce
odsúdenia), že išlo o menej závažnú trestnú činnosť a krátkodobý výkon trestu. V súvislosti s úvahami
pri ukladaní trestu krajský súd považuje za potrebné uviesť, že Trestný zákon v základných zásadách
ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zákona zakotvuje účel trestu, ktorý má mať
nielen generálnu prevenciu, ale i preventívnu a má vytvoriť podmienky na jeho prevýchovu, aby viedol

riadny život. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je teda nutné prihliadať nielen na generálnu
prevenciu, ale aj na individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú,
pričom tieto majú byť vyvážené. V posudzovanej veci sa krajský súd vyhodnotiac skutočnosti majúce
vplyv na potrestanie obžalovaného P. V. a po ich zhodnotení dospel k záveru, že na obžalovaného nie
je nevyhnutné vplývať trestom odňatia slobody v zákonnej sadzbe podľa § 172 odsek 2 Tr. zákona

(11 rokov a 8 mesiacov až 15 rokov) tak, ako bol uložený okresným súdom. Takto uložený trest sa javí
ako neprimerane prísny poukazujúc na okolnosti prípadu, kedy obžalovaný síce drogy poskytoval iným
osobám, nešlo však o nejaké výrazne veľké množstvo a tiež nebolo preukázané, že by sa predajom drog
výslovne živil. Súčasne krajský súd prihliadol na skutočnosť, že sám obžalovaný je závislý na drogách
a bolo mu tiež uložené i ochranné protitoxikomanické liečenie, čo je nepochybne jeden zo zákonných

prostriedkov pre dosiahnutie prevýchovy obžalovaného. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. môže súd páchateľovi
znížiť (uložiť) trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti
prípadualebovzhľadomnapomerypáchateľamázato,žebypoužitietrestnejsadzbyustanovenejtýmto
zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj
trest kratšieho trvania. V záujme zákonnosti má súdom uložený trest spĺňať podmienku primeranosti,

pričom v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu individualizácia trestu, ktorá
umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch a individualizácia trestu je prostriedkom
dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu preto musia byť súdom v každom konkrétnom
prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu, pričom v rámci
sudcovskej individualizácie trestu môže nepochybne dôjsť aj k aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.

zák. dovoľujúceho mimoriadne zníženie trestu. S poukazom na uvedené dospel krajský súd k záveru,
že trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa je neprimerane prísny a pre naplnenie účelu
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie je postačujúce na
obžalovaného vplývať trestom odňatia slobody kratšieho trvania. Z uvedených dôvodov potom krajský
súd z podnetu odvolania obžalovaného zrušil v napadnutom rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3

Tr.por.celývýrokouloženomtresteodňatiaslobody,spôsobejehovýkonuapodľa§322ods.3Tr.por.,§
172ods.2,§38ods.4,§37písm.m) a§39ods.1Tr.zák.obžalovanémuprinezmenenomvýrokuovine
a uloženom ochrannom protitoxikomanickom liečení a liečení patologického hráčstva ústavnou formou,
uložil P. V. trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne a podľa
§ 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia. Súčasne tiež podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil
ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok. Takto uložený trest odňatia slobody je trestom síce miernejším,
je však zákonný, nie neprimerane mierny a aj takto uloženým trestom (kde napokon nejde o nejakékrátkodobé obmedzenie slobody obžalovaného) bude aj podľa presvedčenia odvolacieho súdu splnený
jeho účel.
Napokon krajský súd dodáva, že sa nestotožnil s argumentáciou prokurátora v odvolaní vo vzťahu

k spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko rovnako ako súd prvého stupňa má za to, že v
ústave na výkon trestu o stredným stupňom stráženia bude náprava obžalovaného lepšie zaručená a so
zreteľom na vyššie uvedené, odvolanie prokurátora proti výroku o spôsobe výkonu trestu v neprospech
obžalovaného, ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.