Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010311
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819010311.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému P. V., nar. XX.X.XXXX v B., trvale
bytom mesto X., prechodne bytom X., E. XXX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVV Ilava, pre pokračovací obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s

poukazomna§138písm.j)Trestnéhozákona,oodvolaniachobžalovanéhoaprokurátoraprotirozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. marca 2020, sp.zn. 2T/56/2019, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 2. júna 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm.b), písm.d) Tr.por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods.1 Tr.por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. marca 2020, sp.zn. 2T/56/2019 bol obžalovaný
P. V. uznaný vinným z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona

na tom skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby na rôznych miestach v okrese X. až do vykonania osobnej prehliadky,
dňa 17.12.2018 do 15.20 h prechovával u seba v odevných zvrškoch a v príručnej taške cez plece
čiernej farby, ktorú mal pri v sebe zatavenú plastovú striekačku s obsahom bielej kryštalickej látky o
hmotnosti 0,173 gramu, v ktorom bola zistená prítomnosť metamfetamiínu (pervitínu) zodpovedajúca

najmenej 3 bežným jednotlivým dávkam drogy, schopným ovplyvniť psychiku užívateľa a plastové
vrecúško s obsahom zelenej sušenej rastliny rodu Cannabis - konopa o celkovej hmotnosti 0,911 gramu,
zodpovedajúcej najmenej 2 bežným jednotlivým dávkam drogy, spôsobilým ovplyvniť psychiku užívateľa
a do vykonania domovej prehliadky dňa 17.12.2018 do 16.58 h v mieste svojho bydliska vo svojej izbe v
rodinnomdomevX.naR.E.XXX/XXprechovávalčiernukovovúškatuľkuslogommarihuanysobsahom
zelenej sušenej rastliny rodu Cannabis - konopa o celkovej hmotnosti 0,432 gramu zodpovedajúcej

najmenej 1 bežnej jednotlivej dávke drogy spôsobilej ovplyvniť psychiku užívateľa;

pričom P. V. si omamné a psychotropné látky zadovažoval aj za účelom ich ďalšej distribúcie
konzumentom drog, konkrétne

- v presne nezistenom období od začiatku roka 2018 v priemere štyrikrát za mesiac, ostatný krát dňa

16.12.2018, na rôznych miestach v X., najčastejšie v rodinnom dome v X. na R. E. XXX/XX, dal presnenezistené malé množstvo drogy pervitín (metanfetamín) osobe T. O., trvale bytom X., M. F. XXX/XX,
ktorá mu za odplatu poskytla sexuálne služby;

- v presne nezistenom období od začiatku roka 2018 do 17.12.2018, najmenej dvakrát za mesiac,
na presne nezistených miestach v okrese X., predal presne nezistené množstvo drogy pervitín
(metamfetamín) za sumu 10,- eur osobe P. F., trvale bytom X., M. O. XXX/X;

- v presne nezistenom období od marca 2018 do novembra 2018 približne štyrikrát v herni B. na ulici

T. V. XXX/XX v X., predal presne nezistené množstvo drogy pervitín (metamfetamín) za sumu 20,- eur
osobe F. E., trvale bytom mesto Z.,

- v presne nezistenom období od mesiaca júl 2018 asi šesťkrát, naposledy dňa 17.12.2018, na rôznych
miestach v X., predal presne nezistené množstvo drogy pervitín (metamfetamín) za sumu 10,- eur osobe
E. V., trvale bytom X., Q. č. XXX/XX;

- v presne nezistenom období, pravdepodobne od januára 2018 do začiatku decembra 2018 v
nepravidelných intervaloch najmenej jedenkrát za mesiac na rôznych miestach v X., najčastejšie v garáži
na R. T. V. v X. predával za sumu do 20,- eur presne nezistené množstvo drogy pervitín (metamfetamín)
osobe J. V., nar. XX.X. XXXX, trvale bytom X., prechodne bytom X., R. A. X/X,

pričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok a rastliny
rodu Cannabis (konope) sú zaradené do I. skupiny omamných látok,

Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona k trestu odňatia
slobody 11 (jedenásť) rokov, 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods.
4 Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 78
ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanému P. V. uložený ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa §
73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona bolo tiež obžalovanému P. V. uložené ochranné protitoxikomanické

liečenie a liečenie patologického hráčstva ústavnou formou.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po jeho vyhlásení podali
odvolania obžalovaný a prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom ustanoveného obhajcu namietal, že s
rozsudkom sa v celom rozsahu nestotožňuje a všetky výroky tohto rozsudku týkajúce sa jeho osoby
považuje za nesprávne. Poukázal na záverečnú reč obhajcu, kde tento podrobne zhodnotil vykonané
dokazovanie a vyjadril sa k výpovedi a hodnovernosti každého svedka, ktorý obžalovaného podľa súdu
prvého stupňa usvedčuje z trestnej činnosti. Trvá na tom, že svedecké výpovede svedkov P. F., F. E.,

E. V. a J. V. sú nedôveryhodné a rozpory vo výpovediach týchto svedkov s ich výpoveďami na hlavnom
pojednávaní neboli odstránené. Títo svedkovia na hlavnom pojednávaní verzie ich výpovedí menili a
podľa obžalovaného boli orgánmi činnými v trestnom konaní aj sugestívne navádzaní. Popiera, že by
týždeň predtým ako išiel do Nemecka dal svedkyni V. drogu. On uvádzal, že svedkyňa V. chcela od
neho za bicykel pervitín, na čo jej uviedol, že pervitín jej nevie zohnať a za bicykel zaplatí, čo sa aj stalo.

Má za to, že prvostupňový súd vyhodnotil skutkový stav výrazne jednostranne v jeho neprospech. V
napadnutom rozsudku sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal pre jeho obhajobu podstatnou výpoveďou
svedka P. A., ktorá výrazne spochybňuje vierohodnosť svedkyne E. V. a svedka F. E., taktiež sa súd
nezaoberal výpoveďou svedkyne F. Z. a svedkyne D. X., ktoré výrazne spochybňujú vierohodnosť
svedka F. E., taktiež sa súd nezaoberal výpoveďou svedkyne V. O., ktorá potvrdila jeho blízky vzťah

s jej dcérou T. O.. Taktiež sa súd v rozsudku nezaoberal výpoveďou svedka P. L. z prípravného
konania na č.l. 138 - 141 spisu, ktorá taktiež výrazne spochybňuje výpoveď svedka J. V. na č.l. 132
spisu a to v tom, že svedok L. k osobe obžalovaného uviedol, že vie o koho sa jedná, ale inak
ho nepozná, čiže toto jasne vyvracia výpoveď svedka V., že by im (obžalovaný) predával drogy a
spochybňuje obe V. výpovede. Prvostupňový súd sa v rozsudku taktiež nevysporiadal so skutočnosťou,

že svedkyňa T. O. neporozumela poučeniu vyšetrovateľa, keď vypovedala v prípravnom konaní a právu
svedka odoprieť vypovedať z dôvodu blízkych osôb, ktorými nemusia byť len príbuzní, porozumela
až po poučení obhajcom počas výsluchu dňa 10.01.2019 na č.l. 121 - 125 spisu. Súd sa v rozsudku
nevysporiadal s tvrdením jeho obhajcu, ktorý považoval výpoveď tejto svedkyne za nezákonnú aprocesne neupotrebiteľnú. Prvostupňový súd si vybral z vykonaného dokazovania iba všetko v jeho
neprospech, to čo bolo v jeho prospech, tým sa v rozsudku nezaoberal a výrok o vine upravil v kontexte
pochybných a rozporuplných výpovedí svedkov. Má za to, že keby súd objektívne zhodnotil skutkový

stav na základe vykonaného dokazovania, nedospel by k takému záveru, k akému dospel v napadnutom
rozsudku. Považuje preto za nesprávny postup súdu pri hodnotení dôkazov. Z výpovedí svedkov zhodne
vyplýva, že im mal drogy predávať zabalené v papieriku. Prvostupňový súd sa v rozsudku taktiež
nevysporiadal s tvrdením obhajcu, že keby bol taký díler a drogy ako to uvádzajú svedkovia predával
nadávkované a zabalené v papieriku, tak by mu boli takto drogy zaistené aj pri osobnej prehliadke pri

zadržaní políciou dňa 17.12.2018, čo sa však nestalo. Je logické, že kedy bola výpoveď svedkyne V.
pravdivá a išiel by jej dňa 17.12.2018 predať drogy v rozsahu 1 bežnej dávky za 10 eur, tak by mu
boli takto pripravené drogy políciou pri osobnej prehliadke zaistené, toto sa však nestalo. Práve stav
jemu zaistených drog potvrdzuje jeho tvrdenie, že mal drogy pre vlastnú potrebu a nie pre distribúciu.
Žiaden zo svedkov, ktorým podľa obžaloby mal predávať drogy, nevedel vierohodne uviesť prečo si
drogy kupovali práve od neho. Výpovede svedkov, ktorí vypovedali, že im mal predávať drogy považuje

za neurčité, rozporuplné, nedôveryhodné, nie je z nich možné s určitosťou bez akýchkoľvek pochybností
určiť kedy a koľko krát im mal predať drogy, svedkovia ich výpovede opakovane menili. Jediné dôkazy,
ktoré ho usvedčujú z trestnej činnosti sú iba výpovede svedkov, ktoré ako už uviedol sú pochybné,
práve naopak iné dôkazy logicky vyvracajú trestnú činnosť, pre ktorú ho prvostupňový súd uznal vinným.
Za ďalšiu vadu rozsudku považuje to, že výrok o vine v časti viny za obstaranie drogy svedkyni T.

O. nemá absolútne oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože súd ho uznal vinným, že mal T. O. od
začiatku roka 2018 dať drogu v priemere štyrikrát za mesiac, ale v odôvodnení rozsudku na č.l. 5
rozsudku súd pri T. O. uvádza, že v roku 2018 to bolo 4 - 5 krát. Toto všetko preukazuje vadnosť
celého rozsudku a predpojatosť súdu prvého stupňa voči jeho osobe. S poukazom na uvedené nebolo
vykonaným dokazovaním preukázané, že spáchal pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j)
Trestného zákona. Bolo preukázané, že spáchal prečin podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona. Navrhol,
aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a/,b/,c/,d/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a
podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol vo veci tak, že ho (v rozpore s predchádzajúcim

- pozn. krajského súdu) oslobodí spod obžaloby v celom rozsahu. V ďalšej vete obžalovaný navrhol,
aby ho súd uznal vinným z prečinu podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona. Ak by odvolací súd napriek
všetkému vyššie uvedenému dospel k záveru, že spáchal trestný čin, z ktorého spáchania bol uznaný
za vinného v zmysle napadnutého rozsudku, s prihliadnutím na jeho pomery, ako aj na okolnosti prípadu
navrhol, aby mu odvolací súd s poukazom na § 39 ods. 1 Trestného zákona uložil primeraný trest pod

dolnú hranicu trestnej sadzby, keďže použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom by bolo
prenehoneprimeraneprísneanazabezpečenieochranyspoločnostipostačujeajtrestkratšiehotrvania.
V súvislosti s tým poukázal na to, že trestná činnosť, z ktorej spáchania bol napadnutým rozsudkom
uznaný za vinného nie je takého vysokého stupňa spoločenskej nebezpečnosti, aby mu bol uložený
tak vysoký trest. Ide o trestnú činnosť medzi jednotlivými konzumentmi drog bez znakov ziskovosti a

dílerskej činnosti.

Obvinený si následne zvolil obhajcu na plnú moc, ktorý doplnil vyššie uvádzané dôvody odvolania
obžalovaného, kde citoval znenie zákonných ustanovení § 2 ods. l, ods. 5, ods. 12, § 119 ods.2, § 168
Tr.por., čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, § 34 ods.4,

§ 36 písm. c), § 39 ods. 1, § 138 písm. j), Tr.zák., § 150 Tr.por., relevantné nálezy Ústavného súdu
SR týkajúcich sa princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu
pri rozhodovaní, zahŕňajúcich aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje
rozhodnutia náležite odôvodniť, povinnosťou súdu zaoberať sa námietkami, argumentami a návrhmi
na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Prvostupňový súd sa

dôsledne neriadil vyššie uvedenými ustanoveniami a dospel tak k nesprávnemu rozhodnutiu. Súd
môže svoj rozsudok o vine oprieť iba o istotu založenú na nezlomných dôkazoch, ktoré nepripúšťajú
dôvodnú pochybnosť, pričom v prejednávanom prípade pochybnosti o vine obžalovaného sú evidentne
prítomné a každú pochybnosť je nutné vykladať v prospech obžalovaného. Obhajoba tým nevyjadruje,
že obžalovaný je nevinný, tvrdí iba, že nespáchal trestný čin podľa ust. § 172, ale len podľa ust.

§ 171 Tr.zák., event. ak by aj bola naplnená skutková podstata podľa ust. § 172, nie je daná v
kvalifikovanej podobe. Prvostupňový súd vo svojom rozsudku uvádza, že svedkovia vypovedali na
hlavnom pojednávaní s nepatrnými odchýlkami oproti výpovediam z prípravného konania. S takýmto
záverom obhajoba nesúhlasí. Naviac sú to napospol narkomani, teda duševne choré osoby a väčšinaz nich sú osobami, ktorých etnický pôvod vyjadruje ich vzťah k pravde a to odhliadnuc od toho, že
podľa odborných antropologických prieskumov v podstate každý klame. Každý z týchto svedkov si
zaobstaráva,prechováva,kupujeapredávaomamnélátkyatopodlhéroky.Viďnapr.ajvspisedoloženú

lekársku správu k osobe O.. Na základe ich vlastných výpovedí bolo s ohľadom na dôkaznú
situáciu potrebné a zákonné postupovať vo vzťahu k nim podľa ust. § 199 Tr.por., teda vzniesť
im obvinenie minimálne pre trestný čin podľa ust. § 171 Tr.zák., čo sa do dnešného dňa nestalo a
vo veci obv. V. sú v pozícii svedkov. Je však evidentné, že títo svedkovia nie sú svedkami, nakoľko
materiálne sú páchateľmi a obvinenými, iba formálne nemajú toto postavenie. Taký záver vyplýva

analogicky aj z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. 2To/13/2015 uverejneného v Zbierke rozh.
NS SR a súdov SR pod č. R 19/16. Je v rozpore zo zákonom vyprodukovať 7 páchateľov svedkov,
týchto dôsledne nepoučiť o ich práve nevypovedať voči svojej osobe a voči svojím spolupáchateľom
a na základe takýchto výpovedí potom odsúdiť jedného z nich. Obhajoba predkladá súdu i publikáciu
Seth Stephens-Davidowitza Každý klame, ktorú časopis New York Times vyhlásil za bestseller roka
a z ktorej je zrejmé, o akú delikátnu vec sa jedná v najčastejšie používanom dôkaznom prostriedku

zvanom svedecká výpoveď. Krajne formálne posudzovanie a prijatie výpovedi vo veci zainteresovaných
svedkov, tobôž svedkov, ktorí sú spolupáchateľmi v drogovej trestnej činnosti a ktorí sami drogy
dlhoročne užívajú a ktorí v dôsledku toho trpia duševnou poruchou, tak ako to učinil prvostupňový
súd, rozhodne nemôže byť v súlade so základným princípom práva, teda s princípom spravodlivosti.
Pokiaľ tiež prvostupňový súd vo vzťahu k výpovedi svedkyne O. uvádza, že "treba konštatovať,

že táto svedkyňa vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaného považuje len
za kamaráta, rodinného priateľa a z týchto dôvodov považuje jej výpoveď za zákonnú a zároveň
za usvedčujúcu," nemožno sa stotožniť s takýmto zjednodušeným záverom. Svedkyňa (odhliadnuc
od vyššie uvedeného) odmietla na hlavnom pojednávaní svedčiť práve z dôvodu, že vo vzťahu k
obžalovanému cíti vzťah ako k osobe blízkej. I keby v prípravnom konaní vyjadrila opak, neznamená

jej osobný a nepochybne v dôsledku stresu a obavy z vlastného stíhania vyslovený postoj, že medzi
ňou a obvineným nie je vzťah blízkych osôb, že tomu tak naozaj je. Tento vzťah totiž nevyplýva
a nemôže vyplývať iba z momentálneho a skratového subjektívneho vyjadrenia jednej zo strán, ale
z dôvodov objektívnych a daných opretých o relevantné dôkazy, ktoré však súd vôbec neskúmal a
vôbec sa nimi nezaoberal. Slovenská právna úprava neustanovuje kvantitatívne vymedzenie minimálnej

hranice obvykle jednorazovej dávky omamnej či psychotropnej látky. Ustálená judikatúra však vyžaduje,
aby bolo bez dôvodných pochybnosti preukázané, že v každej jednotlivej dávke sa jednalo o určité
minimálne množstvo účinnej látky, ktoré je spôsobilé po jeho užití ovplyvniť psychiku človeka, resp.
znamená nebezpečenstvo pre jeho zdravie alebo život vrátanie nebezpečenstva vyvolania návyku na
užívanie takejto látky. Dokazovaním nebolo preukázané, že drogy, ktoré boli zaistené u obvineného

a v mieste jeho bydliska, sú určené na použitie tretími osobami. Aj podľa výpovede obvineného,
tento ich mal na vlastnú spotrebu. Vo vzťahu k drogám, ktoré mal obvinený predať sa vo výroku
rozsudku uvádza, že v každom jednotlivom prípade mal obvinený predať (dať) dotknutým svedkom
presne nezistené množstvo drogy pervitín. Nie je nijakým spôsobom objektivizované o aké konkrétne
množstvo účinnej látky v tom-ktorom jednotlivom konkrétnom prípade malo ísť a či to vôbec nejaká

účinná látka bola. To orgány prípravného konania ani prvostupňový súd vôbec nezisťoval. Svedkovia
sa k veci nevyjadrili, či dané dávky užili a či a aký vplyv na nich jednotlivé dávky mali. A to za
okolnosti, že je obecne známe, že v narkomanoch sa jedná o komunitu ľudí, ktorí podľa svojej aktuálnej
finančnej situácie si od seba navzájom drogy kupujú a predávajú si ich, pričom sa všetci navzájom
podrážajú a klamú riedením rôznymi prímesami, či predajom úplne neúčinných látok, ktoré majú len

stopové množstvo drog a to z dôvodu, že sa väčšinou jedná o bezdomovcov, osoby bez akýchkoľvek
prostriedkov a zázemia psychicky značne narušené, ktoré sa snažia vždy ušetriť niekoľko gramov aj
pre seba. Samotná okolnosť, že si tieto osoby predávajú dávku po 10,- Eur, svedčí sama osobe o
úbohosti ich života a vysokej hodnote každého eura pre nich. Za týchto okolností je zrejmé, že tu nejde
o žiadne obchodovanie, ale len o spôsob prežitia drogovo závislých a spoločensky ostrakizovaných

ľudí. Za týchto okolností tu absentuje zákonný znak objektívnej stránky skutkovej podstaty vo forme
predaja podľa ust. § 172 ods. 1 písm.c) Tr.zák. a náväzne na túto okolnosť aj znak kvalifikovanej
skutkovej podstaty - závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách a s takouto kvalifikáciou
sa nemožno stotožniť. Nie je možné sa stotožniť tiež zo záverom súdu o prevažujúcich priťažujúcich
okolnostiach nad okolnosťami poľahčujúcimi a s dôsledkami, ktoré súd z toho vyvodil. Je evidentné,

že obvinený trpí duševnou poruchou, čo konštatuje nakoniec aj samotný súdny znalec - psychiater
vo svojom znaleckom posudku č. 6/2019, ktorý uvádza, že obvinený v čase činu trpel a trpí aj teraz
syndrómom závislosti na pervitíne a marihuane a patologickým hráčstvom. V tejto súvislosti poukazujem
na analogické použitie interpretačných ustanovení § 123 ods. 1 a 127 ods. 6, ods. 10 Tr. zákona. Danáje tu potom poľahčujúca okolnosť podľa ustanovenia § 36 písm. e) Tr.zák. v náväznosti na absenciu
podmienok pre uloženie trestu podľa § 38 ods. 4 Tr.zák. V celkovom zdôvodnení rozsudku a osobitne vo
vzťahukaplikáciiustanovenia§34ods.4Tr.zákonanebolorešpektovanéustanovenie§168Tr.poriadku.

Súd nehodnotil jednotlivé kritéria tak ako sú uvedené v dotknutom ustanovení, ba ani sa o väčšine
konkrétnych okolností napĺňajúcich jednotlivé kritéria vôbec v rozsudku nezmienil. Tiež sa nevysporiadal
s námietkami obhajoby a v podstate sa nimi vôbec nezaoberal. Rozsudok tak nie je náležite zdôvodnený
a presvedčivý. Súd tiež uviedol v rozsudku, že skúmal okolnosti prípadu a pomery obvineného, avšak
nezistilskutočnosti,ktorébyodôvodňovalimimoriadnezníženietrestuodňatiaslobodupoddolnúhranicu

trestnej sadzby v intenciách ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. Tento postup a záver súdu považujeme taktiež za
úplne formálny a odporujúci dikcii ust. § 168 Tr. por. a § 119 ods.1. písm. d) Tr. poriadku, keď súd v
odôvodnení neuviedol ani jednu konkrétnu okolnosť prípadu a ani jednu okolnosť týkajúcu sa pomerov
obvineného, ktoré údajne skúmal a z nich dotknutý záver vyvodil. Máme zato, že trest je neprimerane
prísny. Za okolnosti keď obvinený je sám narkoman, aj keď pripustíme, že skutočne v dotknutej komunite
opakovane po dobu jedného roka viackrát kúpil a tiež viackrát predal omamnú látku, ktorej kvalita i

kvantita je otázna, že je duševne chorý a závislý, že o zisku z predaja tu nemôže byť žiadna reč, keď
droga je predávaná po 10,- Eur (nikto sa nezaoberal otázkou za akú cenu bola vlastne kúpená), že
potrebuje sám pomoc zo strany spoločnosti, že potrebuje liečenie, ktoré mu súd nakoniec aj uložil, že
zmyslom trestu je predovšetkým výchova a prevencia a nie drakonická represia, že aj za vraždu, čo
je v očiach verejnosti snáď najzávažnejší zločin, zákon umožňuje uložiť s ohľadom na okolnosti veci a

pomery vraha trest odňatia slobody v trvaní len 10 rokov, za týchto okolnosti je trest odňatia slobody v
trvaní takmer 12 rokov za dotknutý skutok podľa názoru obhajoby nielen neprimerane prísny, ale krutý a
nespravodlivý. Obžalovaný sa nestotožňuje s takouto interpretáciou a aplikáciou zákona, preto navrhol,
aby odvolací súd zmenil právnu kvalifikáciu skutku obžalovaného v intenciách ust. § 171 Tr.zák. a v
jeho medziach mu vymeral spravodlivý trest, eventuálne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie.

Proti výroku o treste, v časti spôsobu výkonu trestu, podal v neprospech obžalovaného odvolanie
i prokurátor. V jeho odôvodnení uviedol, že podľa jeho názoru okresný súd nesprávne aplikoval
ustanovenie § 48 ods. 2 písm. b), ods.4 Trestného zákona, pretože na to neboli splnené zákonné

podmienky. Primárne sa u páchateľa, obžalovaného z obzvlášť závažného zločinu, ktorého súd uzná
vinným z takéhoto obzvlášť závažného zločinu, aplikuje § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, teda
zaradenie do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Súd síce môže takéhoto
páchateľa zaradiť podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona aj do ústavu s iným, teda miernejším stupňom
stráženia, ale to len vtedy, ak má za to, že so zreteľom na závažnosť činu a mieru narušenia páchateľa

bude náprava v inom stupni stráženia lepšie zaručená. Závažnosť činu je však vysoká, je daná už
samotnou právnou kvalifikáciou skutkov a aj obsahom skutkovej vety, z ktorej vyplýva, že obžalovaný
preukázateľne predával drogy najmenej 5-tim osobám, pričom to sú len osoby, ktoré sa podarilo za
pomerne krátky čas vyšetrovania zistiť, identifikovať a tieto osoby boli ochotné vypovedať, teda ich
výpoveďami sa aj procesne korektným spôsobom podarilo usvedčiť obžalovaného, pričom existuje

pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že takýmto spôsobom obžalovaný fungoval dlhšiu dobu a v
oveľa väčšom rozsahu. Pokiaľ ide o mieru narušenia páchateľa, táto je taktiež vysoká, svedčí o tom
už skutočnosť, ktorú priznal sám obžalovaný niekoľkokrát aj počas hlavného pojednávania a to že
cca 20 rokov berie pervitín (samozrejme dealovanie nikdy nepriznal), z čoho je zrejmé, že sa už
cca 20 rokov pohybuje v drogovom prostredí, teda takmer celý svoj dospelý život (aktuálne má 43

rokov). Pritom podľa vlastných aktuálnych slov (prednesených aj počas hlavného pojednávania) sa
inak necíti byť závislý. Dokonca ani s odstupom času a po pobyte vo väzbe si závislosť nepriznal.
Pritom zo znaleckého posudku vyplynulo niečo úplne iné (nutnosť ústavnej formy protitoxikomanického
liečenia a protigamblerského liečenia). Jeho postoj sa absolútne v ničom nezmenil a to od prvého
momentu trestného stíhania, poukazujúc na jeho chovanie už pred prvým väzobným výsluchom a pri

rozhodovaní o väzbe, ako aj počas posledného hlavného pojednávania. "Všetko a všetci boli a sú
zlí, iba on je obeť - on bol iba konzument, ale on si už všetko uvedomil." Podľa obžalovaného sú
všetci svedkovia nevierohodní a sú to „feťáci," ktorí klamú a ktorí boli navedení na výpovede políciou.
Je samozrejmé, že drogy sa predávajú „feťákom" (ako ich sám obžalovaný nazval), ale obžalovaný
už paradoxne sám seba za feťáka čo klame nepovažuje. Či nápravu páchateľa s takouto drogovou

minulosťou, s takýmto pohľadom na skutok, teda s takouto mieru narušenia páchateľa (absolútna
absencia sebareflexie) lepšie zabezpečí ústav na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia, je viac ako diskutabilné. Celé správanie sa obžalovaného, a to až do vyhlásenia rozsudku, sa
javilo ako účelová obhajoba, motivovaná snahou vyhnúť sa vysokému nepodmienečnému trestu a akoúčelové pôsobenie na city všetkých naokolo, čomu našťastie okresný súd neuveril a o správnosti tohto
vyhodnotenia svedčili aj reakcie samotného obžalovaného po vyhlásení rozsudku a pri jeho odchode
z pojednávacej miestnosti, kedy už opätovne obvinený ukázal svoju pravú tvár. Z uvedených dôvodov

prokurátor navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Trestného
poriadku zrušil v časti výroku o treste a nahradil ho svojim rozhodnutím, v ktorom obžalovanému P. V.
uloží nepodmienečný trest odňatia slobody podl'a § 172 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Trestného
zákona v trvaní 11 (jedenásť) rokov 8 (osem) mesiacov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 3 písm.
b) Trestného zákona zaradí do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí o odvolaniach prokurátorka uviedla, že sa pridržiava písomne podaného
odvolania prokurátora a navrhla, aby po zrušení výroku o treste a spôsobe jeho výkonu krajský súd sám
rozhodol tak, ako je navrhnuté v dôvodoch odvolania prokurátora. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného,
toto navrhla ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.

Obhajca obžalovaného uviedol, že sa rovnako pridržiava písomných dôvodov odvolania tak
predchádzajúceho obhajcu, ako aj dôvodov odvolania, ktoré boli doplnené prostredníctvom neho. Podľa
jeho názoru nebolo preukázané naplnenie znakov skutkovej podstaty v zmysle § 172 ods.2 Tr.zák., ale
maximálne len v zmysle § 172 ods.1 Tr.zák. Taktiež poukázal na nesprávne určený pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností a teda navrhol, aby krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátil

súdu prvého stupňa, alternatívne aby sám rozhodol o uznaní viny len podľa ustanovenia § 172 ods.1
Tr.zák., eventuálne podľa § 171 Tr.zák. Čo sa týka odvolania prokurátora, toto navrhol zamietnuť.

Obžalovaný P. V. v konečnom návrhu uviedol, že si uvedomuje, že si za to si môže sám tým, že bral
drogy, aj keď podotkol, že to nebolo také dlhé obdobie ako sa uvádza. Poprel však, že by drogy predával,

svedkovia, ktorí ho z toho osočujú, klamú, nevypovedajú pravdu, aj kvôli tomu, že sú to narkomani. On
drogy začal brať kvôli svojim zdravotným problémom, nie je to pravda, že by ich predával iným osobám.
Pridržal sa návrhov svojho obhajcu a žiadal, aby jeho odvolaniu krajský súd vyhovel.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr.por.odvolacísúdzistil,ženapodkladeodvolaniaobžalovaného
je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 ods.1 písm.b), písm.d) Tr.por. v celom rozsahu,
pretože rozsudok napadnutý odvolaniami je nezákonný pre jeho nepreskúmateľnosť.

Podľa § 168 ods. 1
Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa
súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi

úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Z kontextu § 168 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že každý výrok rozsudku musí byť odôvodnený

presvedčivo a tak, aby rozhodnutie súdu bolo preskúmateľné. Musí vychádzať z hodnotenia dôkazov
v intenciách § 2 ods. 12
Trestného poriadku, t.j. podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne.

Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania okresným súdom v predmetnej veci a napokon i z úvodnej
časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
svedkov P. F., E. V., F. E., F. V., F. Z., D. X., V. O., P. A. a prečítaním výpovedí T. O., J. V., P. L. a boli
prečítané znalecké posudky a listinné dôkazy. V odôvodnení rozsudku potom okresný súd konštatuje, žepo vyhodnotení všetkých dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že obžalovaný
sa dopustil skutku tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku a tento kvalifikoval ako obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a

obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. j) Trestného zákona. V súlade s odvolacími námietkami obžalovaného však odvolací súd
zistil, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, k čomu vypovedali svedkovia F. V., F.
Z., D. X., V. O. a P. A., súd sa týmito výpoveďami vôbec nezaoberal, neuviedol ako ich vyhodnotil, či
už jednotlivo a tiež v súvislosti s inými dôkazmi, naviac za situácie keď podľa názoru obhajoby výpoveď

svedka P. A. má spochybňovať vierohodnosť výpovedí svedkyne E. V. a svedka F. E., výpovede svedkýň
F. Z. a D. X. majú tiež spochybňovať vierohodnosť výpovede svedka F. E. a napokon výpoveď svedka
P. L. má taktiež výrazne spochybňovať výpoveď svedka J. V., na čo poukazovala obhajoba už pred
súdom prvého stupňa. Z odôvodnenia rozsudku nemožno teda zistiť nielen obsah týchto výpovedí,
ale ani to, ako sa okresný súd vysporiadal s obranou obžalovaného v tomto smere, čo nepochybne
robí napadnutý rozsudok jednak nepreskúmateľným a súčasne odôvodňuje konštatovanie, že okresný

súd nepostupoval dôsledne v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne T. O., tu
okresnýsúdsíceodôvodnilprečovýpoveďtejtosvedkynezprípravnéhokonaniapovažovalzavykonanú
zákonným spôsobom a teda použiteľnú ako dôkaz, no ani tu vôbec neodôvodnil, aký význam v tomto
smeremalavýpoveďsvedkyneV.O.,oktorejsarovnakonezmienilzhľadiskaobsahuajejvyhodnotenia.

Napokon je potrebné uviesť, že skutok vo vzťahu k ustáleniu, koľkokrát mal obžalovaný dať osobe
T. O. pervitín, nekorešponduje celkom s výpoveďou svedkyne z prípravného konania („asi dvakrát za
mesiac“).

Vzhľadom na tieto skutočnosti musel odvolací súd zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu,

pretože súd prvého stupňa presvedčivo neuviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia oprel, nevysvetlil, ako sa vyrovnal s obhajobnými tvrdeniami a námietkami
obžalovaného, akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny, dostatočne nevyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne v celom rozsahu
tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 12 Tr.por. a preto odôvodnenie napadnutého rozsudku

nie je v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. a v uvedených smeroch nie je preskúmateľné.
Odvolací súd uvádza, že sa už nezaoberal a ani nemohol zaoberať a reagovať na ďalšie odvolacie
námietky obžalovaného týkajúce sa najmä hodnotenia dôkazov prvostupňovým súdom, keďže po
vrátení veci súdu prvého stupňa nemožno vo všeobecnosti vylúčiť i zmenu skutkových zistení po
riadnom vyhodnotení vykonaných dôkazov okresným súdom, prípadne po podľa úvahy súdu doplnenom

dokazovaní a naviac odvolací súd nemôže súdu prvého stupňa nariaďovať akým spôsobom má hodnotiť
vykonané dôkazy. Za aktuálneho stavu by bolo potom predčasné reagovať i na odvolacie námietky
obžalovaného a prokurátora vo vzťahu k zákonnosti a primeranosti uloženého trestu.

Súd prvého stupňa bude musieť teda po vrátení veci opäť rozhodnúť o obžalobe a po vyhodnotení

dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods.12 Tr.por. svoje rozhodnutie riadne a náležite i odôvodniť
v intenciách § 168 ods. 1 Tr.por., prípadne tiež doplniť dokazovanie, ak by dospel k záveru, že je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.