Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 18, 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8Csr/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619203158
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6619203158.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobkyne W. P., O.

XX.XX.XXXX, Z. V. I. G. XXXX/XX, XXX XX I., štátna občianka Slovenskej republiky, proti žalovanému:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený: Remedium
Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní

od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa doručila Okresnému súdu Lučenec (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) dňa
12.07.2019 žalobu, ktorou žiadala zrušiť rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 45 744 971, ustanoveným
rozhodcom Mgr. Richard Mošaď, LL.M zo dňa 15.04.2019 sp.zn. SRSAspA 00343/18. Žalobkyňa
v žalobe tvrdila, že uvedeným rozsudkom jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (v tomto
prejednávanom spore žalovanému) sumu 1.969,17 Eur, úrok z omeškania 652,45 Eur, úrok z omeškania
8,5 % ročne zo sumy 1.463,65 Eur od 20.05.2017 do zaplatenia a trovy konania 157,30 Eur, trovy

právneho zastúpenia v sume 217,30 Eur - všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku. V rozhodcovskom rozsudku bolo uvedené, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená
dojednanou spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou zo dňa 28.12.2016 uzavretou medzi žalobcom
a žalovanou. Rozhodcovský súd skonštatoval, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne
dňa 28.12.2016 spolu s Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach podpísanou v
ten istý deň 28.12.2016 (ďalej len „dohoda“). Rozhodcovský súd považoval rozhodcovskú zmluvu za
platnú. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že dohodu aj napriek vyhláseniu v nej, že bola „uzatvorená vážne,

zrozumiteľne a určite, nie v tiesni...“, že ako spotrebiteľka bola uvedená do omylu, nakoľko veriteľ -
žalovaný jej nekalým spôsobom predložil už vyššie uvedenú listinu s tým, že uznala premlčaný záväzok
podľa § 110 ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), čo do právneho dôvodu výšky. Podľa
žalobkyne išlo zjavne o nekalú obchodnú praktiku, nakoľko ona ako spotrebiteľ - laik a neznalá právnych
predpisov nebola zrozumiteľne oboznámená s jednotlivými článkami a konkrétnymi ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Veriteľ - žalovaný využívajúc neznalosť zákona spotrebiteľov používa tieto
metódy v praxi na obohatenie svojej obchodnej činnosti prinajmenej v rozpore s dobrými mravmi.

2. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že dňa 24.11.2008 bola podpísaná Žiadosť a Zmluva o poskytnutie
pôžičky č. 15699 (ďalej aj len „zmluva o pôžičke") medzi ňou a právnym predchodcom žalovaného
Consumer Finance Holding a.s. v zast. VUB a.s. Mlynské nivy 1, Bratislava, pobočka Fiľakovo amala za to, že ani nebola uzatvorená riadna písomná zmluva o pôžičke so všetkými zákonnými
náležitosťami, podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

(ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch). V zmluvnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľka,
poukázala na ustanovenie § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka, pričom právny predchodca
žalovaného - poskytovateľ úveru mal v tomto zmluvnom vzťahu postavenie dodávateľa v zmysle §
52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý citovala. Sama žalobkyňa sa stotožnila so skonštatovaním
rozhodcovského súdu, že právny vzťah medzi ňou a žalovaným je potrebné považovať za spotrebiteľský

podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

3. Žalobkyňa žalobu odôvodnila poukazom na ust. § 40 ods. 1 písm. c), j) a l) zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v platnom znení. Rozhodcovský rozsudok prevzala dňa 30.04.2019 a namietala
tú skutočnosť, že „Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, podpísaná dňa 28.12.2016, mne osobne
doručená mne neznámou osobou (údajne pracovník žalovaného) pred bytový dom je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu mojich práv ako spotrebiteľa. Na
základe tejto doložky došlo k vydaniu rozsudku rozhodcovského súdu, aj keď k tomu nemalo dôjsť,
pretože rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná.“
Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktoré v žalobe citovala,
podobne ako ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré tiež citovala.

Ďalej tvrdila, že praktickým následkom takto dojednanej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ, v
prípade, že dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd, stráca reálne možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Riešením sporu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy na rozhodcovskom
súde dochádza k obchádzaniu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Upriamila pozornosť súdu na uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn.: 13CoE/91/2014 zo

dňa 05.09.2014 a tvrdila, že v súvislosti s jej možnosťou jednostranne odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy
(bod 7. rozhodcovskej zmluvy) je potrebné konštatovať, že rozhodcovská zmluva sa nestala individuálne
dojednanou tým, „že som mala predloženú nekalým spôsobom Dohodu o uznaní záväzku, (bez
vysvetlenia jednotlivých ustanovení) a zároveň v tom istom momente aj Spotrebiteľskú rozhodcovskú
zmluvu po 8 rokoch od podpísania Žiadosti a Zmluvy o poskytnutie pôžičky, teda už premlčanej

pohľadávky !“. V závere žaloby poukázala na to, že súdy Slovenskej republiky už svojou judikatúrou
ustálili, že: „rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a to pre hrubý rozpor s
dobrými mravmi.“ Súčasne príkladmo citovala rozsudky súdov. Žalobkyňa poukázala tiež na to, že
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a preto podľa

§ 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní žiadala, aby súd odložil vykonateľnosť rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.08.2019 žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že mal za
to, že nie sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 zákona o

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní z týchto dôvodov: pokiaľ žalobkyňa v žalobe tvrdila, že ako
spotrebiteľkabolauvedenádoomylu,lebojejžalovanýpredložilnekalýmspôsobomlistinnédokumentys
tým, že uznala premlčaný záväzok podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom podľa žalobkyne
išlo o nekalú obchodnú praktiku, lebo žalobkyňa nebola zrozumiteľne oboznámená s jednotlivými
predmetnými článkami a konkrétnymi ustanoveniami Občianskeho zákonníka, žalovaný poukázal na

zásadu (neznalosť práva neospravedlňuje), v zmysle ktorej tento argument žalobcu - spotrebiteľky,
laika neznalej právnych predpisov Slovenskej republiky preto neobstojí, pretože platí právna fikcia,
že každý si je vedomý svojich práv a povinností. Žalovaný nemá zákonnú povinnosť poskytovať
právne služby dlžníkom ohľadom výkladu dokumentácie resp. právnych predpisov, naopak, pokiaľ by
žalobkyňa vyvinula minimálnu snahu o ochranu svojich práv, mala dostatok času a priestoru vyhľadať

odbornú právnu pomoc, kontaktovať žalovaného ohľadom vysvetlenia predmetných dokumentov alebo
predmetné dokumenty vôbec nepodpísať, pokiaľ im nerozumela. Žalobkyňa však listinné dokumenty
podpísala, vyjadrila tým súhlas s ich obsahom a žalovaný tak nemal dôvod tento prejav vôle skúmať.
Žalovaný poukázal na to, že Európsky súd pre ľudské práva definuje spotrebiteľa ako osobu v rozumnej
miere dobre informovanú, vnímavú a obozretnú. Z takejto dikcie potom možno vyvodiť, že spotrebiteľ by

si mal byť vedomý svojho konania a teda reflektujúc na prejednávanú vec, ak žalobkyňa v spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluve zo dňa 28.12.2016 alebo dotazníku k týmto listinám nerozumela, mohla ich
odmietnuť podpísať. Podpísaním rozhodcovskej zmluvy však žalobkyňa prejavila súhlas s prípadným
rozhodcovským konaním, pričom uzavretie rozhodcovskej zmluvy nevylučuje ani samotný zákon.5.ŽalobkyňavžalobenamietalaprávomocStálehorozhodcovskéhosúdukonaťvoveci.Vtejtosúvislosti
žalovaný poukázal na priebeh rozhodcovského konania a tiež mimosúdneho konania, ktoré mu

predchádzalo. Po postúpení pohľadávky na žalovaného viedol žalovaný so žalobkyňou mimosúdne
rokovania ohľadom uspokojenia nadobudnutej pohľadávky. Ich výsledkom bola vôľa a ochota žalobkyne
pohľadávku uhradiť, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebolo v jej možnostiach
pohľadávku zaplatiť v celosti. Keďže žalovaný (veriteľ) nemal v úmysle zbytočne navyšovať pohľadávku
o trovy súdneho, prípadne exekučného konania poskytol žalobkyni možnosť uhradiť pohľadávku v

splátkach podľa jej uváženia a doručil jej na podpis dohodu ktorou sa žalobkyňa zaviazala svoj záväzok
voči veriteľovi zaplatiť v splátkach 20 Eur mesačne, dátumom prvej splátky 25.01.2017 a splatnosťou
mesačných splátok do 25. dňa v mesiaci spolu so spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou. Žalobkyňa
po doručení týchto dokumentov mala možnosť sa s nimi oboznámiť, prečítať si ich a podľa svojej vôle
dokumenty vyplniť a podpísať, ak s ich obsahom súhlasila. Žalobkyňa tak učinila a dňa 28.12.2016
dohodu a spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu vyplnila a podpísala. Od tohto momentu žalovaný

považoval dokumenty za uzavreté. Žalobkyňa plnila podmienky dohody nepravidelne a preto žalovaný
od uzavretej dohody odstúpil.

6. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa mala možnosť výberu podpisu a nebola ničím nútená listiny podpísať,
podpis týchto listín nebol podmienený podpisom iných dokladov napr. poskytnutím úveru, vyplatením

peňažných prostriedkov. Oba dokumenty boli na samostatnom liste, zreteľne označené názvom, ktorý
ozrejmuje ich. S poukazom na uvedené žalovaný dospel k názoru, že bez akýchkoľvek pochybností
možno ustáliť, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva mala charakter individuálneho dojednania,
keďže:
• „Rozhodcovská zmluva je obsahovo a formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku, na

ktorú sa vzťahuje,
• Rozhodcovská zmluva obsahuje poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v zákonom
stanovenom rozsahu,
• Rozhodcovská zmluva nebola podmienkou poskytnutia úveru resp. uzatvorenia Dohody o uznaní
záväzku (možnosti dlh uhrádzať v splátkach),

• Rozhodcovská zmluva zo svojej povahy pripúšťa možnosť neprijať rozhodcovské konanie, resp.
odmietnuť riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní.“
S uvedeným názorom ohľadom rozhodcovskej zmluvy sa opakovane stotožnil Krajský súd v Banskej
Bystrici v rozsudku sp.zn. 1CoE/328/2013-38 zo dňa 10.12.2013, ktorého právnu vetu žalovaný citoval
a podobne aj ďalšie súdy v rozsudkoch na ktoré tiež vo vyjadrení poukázal a z nich citoval relevantnú

právnu vetu. Žalovaný bol toho názoru, že rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za neplatnú a
námietku žalobkyne v tejto časti považoval za účelovú a nepreukázanú.

7. Obsah dohody, ako aj spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom (žalovaným) síce
vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy

resp. zmluvu v písomnej podobe musí vždy niektorá zo zmluvných strán pripraviť a aj keď žalovaná
v rozhodcovskom konaní (v súdnom konaní žalobkyňa) na obsahu týchto zmlúv nijakým spôsobom
neparticipovala dohoda neobsahovala prekvapivé alebo zavádzajúce ustanovenia alebo formulácie.
Z pohľadu dlžníka, t.j. žalobkyne v súdnom konaní, nešlo náročný úkon. Stálemu rozhodcovskému
súdu bol dňa 28.03.2018 doručený návrh na začatie rozhodcovského konania (žaloba), ktorý bol

zaslaný žalovanej (v tomto konaní žalobkyni) spolu s výzvou na žalobnú odpoveď. Zásielka sa
Stálemu rozhodcovskému súdu vrátila dňa 15.05.2018 ako nedoručená s poznámkou pošty „zásielka
neprevzatá v odbernej lehote“. Ďalej Stály rozhodcovský súd postupoval v súlade s § 33 ods. 2
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a preposlal zásielku na inú známu adresu žalovanej
( v tomto sú dnom konaní žalobkyni). Aj táto zásielka sa Stálemu rozhodcovskému súdu vrátila

dňa 08.08.2018 ako nedoručená s poznámkou pošty „adresát neznámy“. Stály rozhodcovský súd
preveril adresu pobytu žalovanej (v tomto konaní žalobkyne) prostredníctvom REGOB-u, pričom zistil
známu adresu „Farská lúka 1633/86, Fiľakovo“. Žalovaný citoval zákonné ustanovenie § 33 ods. 2
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, podobne aj ustanovenie § 25 ods. 5 toho istého
zákona tvrdiac, že žalobkyňa nebola nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, bola jej daná

možnosť zúčastniť sa rozhodcovského konania, bola riadne vyzvaná na vyjadrenie sa k žalobe a
bolo jej oznámené začatie sporu, pričom žalobkyňa (v rozhodcovskom konaní žalovaná), žiadnym
spôsobom na rozhodcovské konanie nereagovala. Následne bolo rozhodnuté Stálym rozhodcovským
súdom rozhodcovským rozsudkom, ktorý žalovaná prevzala dňa 30.04.2019. Žalovaný poukázal nato, že právomoc a príslušnosť Stáleho rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci bola založená
na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a poukázal tiež na to, že i ústupky voči dlžníkovi
(žalobkyni) musia mať svoje medze a nie je možné v rámci mimosúdneho riešenia pohľadávky neustále

odkladať splatnosť existujúceho záväzku najmä v prípade, ak dlžník prejaví snahu uhradiť svoj dlh, ktorý
záväzne uzná a následne dohodu poruší, ako to bolo v tomto prípade. Je neprípustné, aby v čase kedy
zmluvné záväzky žalobcu postúpili do stavu vymáhania, resp. uhrádzania, žalobkyňa začala namietať
samotné uzatvorenie a nepochopenie obsahu podpísaných zmlúv a pripísať to na ťarchu žalovanému.
Žalobkyni boli poskytnuté finančné prostriedky v zmysle dohodnutej zmluvy a je logické a žiaduce, aby

svoj dlh uhradila. Žalobkyňa v žalobe neodôvodnila a dostatočne nepreukázala tvrdené dôvody na
zrušenie rozhodcovského rozsudku a neuviedla také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť
podanej žaloby. Žalovaný mal za to, že rozhodcovský rozsudok obsahuje dostatočné odôvodnenie z
ktorého vyplýva, že nešlo o zjavnú svojvôľu rozhodcu a že uvedený rozsudok je v súlade so zákonom
a preskúmateľný. Rozhodcovský rozsudok je vykonateľný, neodporuje zákonu ani dobrým mravom,
pretože zaväzuje na plnenie, ktoré je v zmysle zákona plniteľné. V danom prípade ide o majetkový

spor, ktorý môže byť riešený pred rozhodcovským súdom a ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
predpokladala, pretože sa mali riešiť spory medzi stranami v súvislosti so zmluvou o úvere a dohodou, čo
v danom prípade rozhodcovské konanie spĺňalo. Žalovaný tiež poukázal na to, že celé konanie prebehlo
v súlade so zákonom a žalobkyňa v súdnom konaní neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení. V
závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že nie je možné automaticky posudzovať každý rozhodcovský

rozsudok za neplatný, zaväzujúci na nedovolené plnenie, prípadne odporujúci dobrým mravom len z
dôvodu, že ide o rozsudok, ktorý nebol vydaný štátnym súdom a popri tom sa brániť opomenutím
tohto súdu prihliadnuť na ochranu práv pasívneho spotrebiteľa. Podľa názoru žalovaného je potrebné
si uvedomiť, ako uviedol Stály rozhodcovský súd, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť absolútna,
zbavujúca ho akýchkoľvek povinností plniť si svoje záväzky len z toho titulu, že ide o spotrebiteľa.

Žalovaný uplatnil nárok na náhradu trov konania.

8.Súdužrazrozhodolrozsudkomč.k.8Csr/1/2019-96dňa11.02.2020tak,žežalobužalobkynezamietol
a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.

9. Po žalobkyňou podanom odvolaní Krajský súd Banská Bystrica uznesením č.k. 41Co/Sr/3/2020-135
dňa 13.08.2020 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

10. V bode 18. zrušujúceho uznesenia odvolací súd okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku neskúmal námietku žalobkyne, že nemala vedomosť o tom, že dohodou uznáva
premlčaný dlh a následne na základe tejto námietky neskúmal platnosť uznania dlhu žalobkyňou,
čo môže mať vplyv na platnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 ods. 7 zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie tak mal v súlade s citovaným zákonným

ustanovením posúdiť platnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi stranami.

11. Pojednávania dňa 23.11.2020 sa zúčastnili strany sporu. Žalobkyňa trvala na všetkých svojich
vyjadreniach, ktoré v konaní učinila a doplnila, že uznanie dlhu jej priniesol jeden pán, nevedela o tom,
že dlh je premlčaný, lebo jej to ani nevysvetlil.

Zástupca žalovaného sa pridržiaval všetkých dôkazov, ktoré doteraz v konaní doručil a všetkých
vyjadrení a poukázal na to, že pokiaľ sa týka právnej kvalifikácie uvedenej v dohode, je ňou ustanovenie
§ 10 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého bola dohoda uzavretá a citované zákonné ustanovenie
pojednáva o tom, že uzavretím tejto dohody dochádza k predĺženiu premlčacej doby na dobu 10 rokov.
V tomto prípade nemusí dlžník o premlčaní vedieť. Pokiaľ sa týka ustanovenia § 558 Občianskeho

zákonníka, t.j. uznanie dlhu, ale v súlade s citovaným zákonným ustanovením dohoda nebola uzavretá.

12. Súd na základe skutkových tvrdení žalobkyne, popretí skutkových tvrdení žalovaným vykonal
dokazovanie tiež prečítaním žaloby, rozhodcovského rozsudku sp.zn. SRSAspA 00343/18, dohody o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 2790773 spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy

uzavretej 28.12.2016, Žiadosti a Zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 24.11.2008, uznesenia Stáleho
rozhodcovského súdu (výzva na žalobnú odpoveď), doručeniek o doručovaní zásielok zasielaných
Stálym rozhodcovským súdom žalovanej (v tomto súdnom konaní žalobkyni), ako aj listinných dôkazov
tvoriacich súdny spis a zistil tento skutkový stav:13. Žalovaný dňa 06.06.2013 uzatvoril so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom
Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „postupca“) Zmluvu o postúpení pohľadávok

v zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalobkyni na žalovaného v celkovej výške 2.799,17
Eur, pričom výška postúpenej pohľadávky bola vyčíslená ku dňu postúpenia. Z listinných dôkazov
tvoriacich súdny spis mal súd preukázané, že dňa 21.11.2008 bola medzi postupcom a žalobkyňou
uzatvorená zmluva č. 15699 na základe ktorej boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky vo výške
2.655,51 Eur (80.000 Sk), ktorú sumu sa zaviazala zaplatiť v splátkach 85,84 Eur (2.586 Sk mesačne),

splatnosť splátky bola 20. deň v mesiaci, 1. splátka bola splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení
zmluvy, konečná splatnosť 48 mesiacov, počet mesačných splátok 44, ročná úroková sadzba 20,65
%, RPMN 20,65 %, priemerná RPMN 19,59 % a celková suma pôžičky 3.777 Eur (113.784 Sk).
Žalobkyňa pri uzavretí zmluvy bola oboznámená aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami pôžičky
poskytovanej postupcom a tie sa stali uzavretím a podpísaním zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou.
Žalobkyňa porušila zmluvne dohodnuté podmienky, prestala úver splácať, na úhradu dlžnej sumy bola

vyzývaná. Platobnú disciplínu neobnovila.

14. Dňa 28.12.2016 žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dohodu č. 2790773 podľa § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, v ktorej žalobkyňa do základu a výšky uznala svoj záväzok zo zmluvy č. 15699 uzavretej
dňa 24.11.2008 s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. takto: Uznaná „dlžná suma

pozostávala z istiny 1.603,65 Eur z Ostatného príslušenstva podľa zmluvy 506,52 Eur a z Úroku z
omeškania 18,25 % ročne zo sumy 2.293,65 Eur za dobu od 01.06.2013 do dňa splatnosti poslednej
splátkypodľatejtodohody(úrokbudevypočítanýprivystavenísplátkovéhokalendára,resp.pozaplatení
Istiny a nákladov.“ V dohode sa žalobkyňa zaviazala splatiť svoj záväzok v mesačných splátkach
20 Eur splatných do 25. dňa v mesiaci, dátum prvej splátky 25.01.2017. Platby mala poukazovať na

účet uvedený v bode 3.1. dohody. V bode 3.2. žalobkyňa a žalovaný dohodli, že v prípade, že nebude
žalobkyňa splácať svoj záväzok dohodnutými splátkami stratí výhodu splátok a je povinná uhradiť celý
zvyšok uznaného dlhu a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky. V bode
4.1. dohody „Strany dohody vyhlasujú, že táto dohoda bola uzatvorená vážne, zrozumiteľne a určite, nie
v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, pred podpisom si ju prečítali, porozumeli jej obsahu

a na znak súhlasu ju podpísali.“ Dohodu žalovaná podpísala vo Fiľakove dňa 28.12.2016 a žalovaný
v Bratislave dňa 25.11.2016.

15. Dňa 28.12.2016 podpísala žalobkyňa a dňa 25.11.2016 žalovaný spotrebiteľskú rozhodcovskú
zmluvu,ktorejpredmetombolodojednanieotom,ževšetkyspory,ktorévzniknúzdohodyvrátanesporov

o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto dohody budú riešené
pred Stálym rozhodcovským súdom a tým sa pre účely tejto zmluvy rozumel Stály rozhodcovský súd
zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 45 744 971 (ďalej len
„Stály rozhodcovský súd“).

16. Žalovaný doručil Stálemu rozhodcovskému súdu dňa 28.03.2018 písomný návrh na začatie
rozhodcovského konania zo dňa 20.03.2018 (žaloba), ktorým sa domáhal od žalobkyne zaplatenia
sumy vo výške 1.969,17 Eur známeho príslušenstva (úrok z omeškania) vo výške 652,45 Eur, úroku
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.463,65 Eur od 20.05.2017 do zaplatenia, poplatku za
rozhodcovské konanie a trov právneho zastúpenia vo výške 217,30 Eur. Žalovaný tvrdil, že ku dňu

vyhotovenia žaloby žalobkyňa zaplatila sumu 830 Eur a žalovaný si úrok z omeškania uplatnil z dlžnej
sumy. Stály rozhodcovský súd zaslal žalobkyni žalobu spolu s výzvou na doručenie žalobnej odpovede
v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy žalobkyni zo dňa 03.04.2018 na adresu: Farská lúka 84,
986 01 Fiľakovo, zásielku si žalobkyňa neprevzala v odbernej lehote (č.l. 49 spisu) dňa 09.05.2018 ju
pošta vracala a Stálemu rozhodcovskému súdu sa vrátila dňa 15.05.2018 s poznámkou pošty „zásielka

neprevzatá v odbernej lehote“.
Stály rozhodcovský súd v súlade s § 33 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní“) preposlal zásielku na inú známu adresu žalovanej (Rádayho 8/A, Lučenec -
č.l. 50 spisu), Stálemu rozhodcovskému súdu sa vrátila dňa 08.08.2018 ako nedoručená s poznámkou

pošty „adresát neznámy“ (č.l. 51 spisu). Stály rozhodcovský súd preveril adresu pobytu žalobkyne
prostredníctvom REGOB a zistil jej známu adresu „Farská lúka 1633/86, Fiľakovo“.17. Stály rozhodcovský súd vyhlásil rozsudok dňa 15.04.2019 sp.zn. SRSAspA 00343/18 2790773,
ktorým uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1.969,17 Eur, úrok z omeškania vo výške
652,45 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.463,65 Eur od 20.05.2017 do zaplatenia,

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni tiež uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy
rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 157,30 Eur a
trov právneho zastúpenia vo výške 217,30 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodcovský
rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 30.04.2019 a dňa 12.07.2019 doručila súdu prvej inštancie žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

18. V bode 15. zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č.k .41CoSr/3/2020-135
odvolací súd (zhodne so súdom prvej inštancie) zistil, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
žalobkyňa odôvodnila tým, „že pri podpise dohody o uznaní dlhu bola uvedená do omylu, nakoľko
žalovaný jej ju nekalým spôsobom predložil s tým, že uznala premlčaný záväzok podľa § 110 ods.
1 Občianskeho zákonníka čo do právneho dôvodu a výšky, pričom ako laik, spotrebiteľ nebola

zrozumiteľne oboznámená s jednotlivými článkami dohody o uznaní dlhu a konkrétne s ustanovením §
110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že zmluva o poskytnutí pôžičky č. 15699 uzavretá medzi
ňou a právnym predchodcom žalobcu dňa 24.11.2008 je spotrebiteľská zmluva, ktorá neobsahovala
všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Žalobu ďalej odôvodnila tým, že
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, čím

došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľa.“

19. Odvolací súd zo spisu ďalej zistil, že „medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 28.12.2016 uzavretá
Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva (žalobkyňa podpísala dňa 28.12.2016 a žalovaný podpísal dňa
25.11.2016). Z článku I. spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že Stálym rozhodcovským

súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž,
so sídlom Vansovej 2, Bratislava, IČO: 45 744 971, spotrebiteľským rozhodcovským konaním sa
na účely tejto zmluvy rozumie rozhodcovské konanie vedené pred Stálym rozhodcovským súdom
podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ako aj podľa štatútu a rokovacieho poriadku
Stáleho rozhodcovského súdu platných v čase začatia rozhodcovského konania, webovým sídlom

Stáleho rozhodcovského súdu je www.arbsud.sk , adresa pre elektronickú
komunikáciusoStálymrozhodcovskýmsú[email protected]
a že rozhodným právom sa na účely tejto zmluvy rozumie právny poriadok Slovenskej republiky. V
článku II. si zmluvné strany dohodli predmet zmluvy, podľa ktorého všetky spory, ktoré vzniknú z
Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom

pod číslom 2790773, podpísanej veriteľom dňa 21.11.2016, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto dohody, alebo spory, ktoré vzniknú z právnych
vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky tejto dohody, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom
podľa jeho vnútorných predpisov, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
Stáleho rozhodcovského súdu. Článok III. Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy obsahuje poučenie

o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určené spotrebiteľovi. Žalobkyňa uvedenú spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu podpísala. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva sa nachádzala na samostatnom
tlačive, nebola súčasťou žiadnej inej zmluvy, a teda žalobkyňa mala možnosť rozhodnúť sa, či
rozhodcovskú zmluvu podpíše. Jej uzatvorenie nebolo podmienené ani podpísaním Dohody o uznaní
záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, keďže sa jedná o dve samostatné listiny. Zároveň z obsahu

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy odvolací súd mal preukázané, že táto obsahuje všetky zákonom
stanovenénáležitostipodľa§3zákonaospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní,t.j.mápísomnúformu,
je obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy, neobsahuje dojednania, ktoré nesúvisia
so spotrebiteľským rozhodcovským konaním, obsahuje identifikačné údaje zmluvných strán, označenie
spotrebiteľskej zmluvy, na spory, z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, označenie

stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, webové sídlo stáleho rozhodcovského
súdu, ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
adresu pre elektronickú komunikáciu a poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na základe
uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená platne, nie je súčasťou
formulárovej zmluvy a jej dojednanie nie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmluve tak, ako

to tvrdí žalobkyňa v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.“

20. V bode 17. zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol nasledovné: „K námietke platnosti uzavretia
Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach odvolací súd uvádza, že žalobkyňamala možnosť preštudovať si predmetnú dohodu vo svojom bydlisku, pretože táto jej bola doručená
poštou, mohla si jej obsah nechať vysvetliť ak jednotlivým ustanoveniam nerozumela ako tvrdí, prípadne
mala možnosť túto dohodu nepodpísať. Z bodu 4.1 dohody vyplýva, že táto bola uzatvorená vážne,

zrozumiteľne a určite, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, že pred podpisom si dohodu
vcelostiisprílohamiprečítala,porozumelajejobsahuanaznaksúhlasujupodpísala.Vbode5dohodysi
zmluvné strany dohodli mediačnú doložku. Z uvedených dôvodov odvolací súd sa stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie, že žalobkyňa mala dostatok času sa s predmetnou dohodou oboznámiť, v dohode
bol dlh presne špecifikovaný, bola špecifikovaná aj zmluva, na základe ktorej predmetný dlh vznikol.

Žalobkyňa nebola nútená predmetnú dohodu podpísať, podpísanie dohody mohla odmietnuť. Podpis
tejto dohody nebol podmienený podpisom žiadnych iných dokladov, nebol nijak časovo limitovaný, teda
žalobkyňa mala dostatok času na to, aby si predmetnú dohodu pozrela, oboznámila sa s ňou a v
prípade, ak s jej obsahom súhlasila ju podpísať. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že žalobkyňa ani
nenamietala, že by uznaný dlh napríklad v uznanej výške v čase uznania neexistoval.“

21. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 28.12.2016 (ďalej len „ZoSRK“ spotrebiteľským
sporom je spor medzi dodávateľom 4) a spotrebiteľom 5) vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo
súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská

rozhodcovskázmluvapodľa§3môžezaložiťprávomocstálehorozhodcovskéhosúduvspotrebiteľských
sporoch.

22. Podľa § 45 ods. 1 písm. c), j) a l) citovaného zákona, účastník spotrebiteľského rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia

rozhodcovského rozsudku, a
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Podľa § 46 ods. 1 citovaného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať
v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského

rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od
doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

24. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, t.j. 28.12.2016 (ďalej len „ ZoSU“),
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane
jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

25.Podľa§4ods.2písm.h),k)citovanéhozákona,zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí 6) musí obsahovať
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.26. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

27. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 24.11.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

28. Podľa § 54 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 28.12.2016, podľa

ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

29. Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

30. Podľa § 524 citovaného zákona, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému.
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

31. Podľa § 110 ods. 1 druhá veta citovaného zákona, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i
výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota
na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

32. Podľa § 558 citovaného zákona, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj

výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

33. Súd na dokazovaním zistený skutkový stav aplikoval vyššie citované zákonné ustanovenia a dospel
k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto ju v plnom rozsahu zamietol.

34. Žalobkyňa žiadala, aby súd vyhovel žalobe a zrušil rozhodcovský rozsudok, ktorý žalobkyňa
napádala z dôvodu uvedeného v ustanovení § 45 ods. 1 písm. j) ZoSRK. Krajský súd v Banskej Bystrici v
zrušujúcom uznesení č.k. 41CoSr/3/2020-135 dňa 13.08.2020 konštatoval, že je správny právny názor
vyslovený súdom prvej inštancie v tom, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva číslo 2790773 zo dňa

28.12.2016, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným predstavuje platný právny úkon,
keďže obsahuje zákonom požadované náležitosti v zmysle § 3 ZoSRK a nebola súčasťou formulárovej
zmluvy a nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku (bod. 19. zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu).

35. Súd v ďalšom konaní postupoval nadväzne na právny názor odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.) a

skúmal, či sú dané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku tvrdené žalobkyňou v žalobe v zmysle
§ 45 ods. 1 písm. c), j), l) ZoSRK.

36. Vo vzťahu k dôvodu podľa § 45 ods. 1 písm. c) ZoSRK, podľa ktorého sa rozhodcovským rozsudkom
rozhodol spor, ktorým spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa rozhodlo o veci, ktorá

je vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, súd poukazuje na článok II Spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy č. 2790773 zo dňa 28.12.2016 z ktorého vyplýva, že zmluva sa vzťahovala na
„Všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej
medzi veriteľom a dlžníkom pod číslom 2790773, podpísanej veriteľom dňa 21.11.2016, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto Dohody alebo spory,

ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto Dohody, budú riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov (najmä štatút a rokovací poriadok) a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu“,
Podľa obsah rozhodcovského rozsudku sp.zn. SRSASPA 00343/18 zo dňa 15.04.2019 vyplýva, že
predmetom rozhodcovského konania bol písomný žalobný návrh žalovaného, ktorým žiadal vydať

rozhodnutie, aby žalobkyňu (žalovanú v rozhodcovskom konaní) zaviazal na zaplatenie čiastky 1.969,17
Eur spolu s príslušenstvom právnym titulom uzatvorenej dohody, ktorou žalobkyňa uznala svoj záväzok
zo zmluvy o úvere č. 15699 zo dňa 24.11.2008, čo do dôvodu aj výšky. Z obsahu rozhodcovského
rozsudku mal súd preukázané, že Stály rozhodcovský súd rozhodoval spor, ktorý vyplýva zospotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a v súlade s dohodou o uznaní práva, ktoré vzniklo na základe
zmluvy o úvere, išlo o vec, ktorú rozhodcovská zmluva výslovne predvídala v Čl. II a nebola vylúčená
zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, preto nejde o spor podľa § 1 ods. 3 ZoSRK.

37. Z dôvodu podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. j), l) ZoSRK, že rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu
na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné a že vec nesprávne právne posúdil, súd
poukazuje na obsah rozhodcovského rozsudku sp.zn. SRSAspA 00343/18 zo dňa 15.04.2019 (strana 2
až 4) z ktorého vyplýva právny rámec posudzovania veci. Je zjavné, že rozhodcovský súd zmluvný vzťah

zo zmluvy č. 15699 kvalifikoval podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ako zmluvu o
úvereasúčasnesazaoberalajvzťahomzmluvykustanoveniamzák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch a ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Zmluvu správne vyhodnotil podľa § 2 pís. a) ZoSU
ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Právne posudzovanie žalobného nároku rozhodcovským súdom
bolo založené primárne na vyhodnotení nadväzujúceho právneho úkonu, t.j. dohody zo dňa 28.12.2016,
ktorú posúdil ako platný právny úkon nahradzujúci pôvodný záväzok zo zmluvy č. 15699.

Súd prvej inštancie sa zaoberal námietkou žalobkyne, že nemala vedomosť o tom, že dohodou uznáva
premlčaný dlh a následne skúmal aj platnosť uznania dlhu žalobkyňou. Súd k tvrdeniu uvedenému v
bode 14. tohto rozsudku dodáva, že strany ju uzatvorili podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa
ktorého, „ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za
desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu

i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená
lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty“.

38. V zákonnom ustanovení § 110 je normovaný inštitút tzv. prerušenia premlčacej lehoty. O prerušení
premlčacej lehoty hovoríme vtedy, ak v dôsledku definovanej právnej skutočnosti sa pôvodná premlčacia

lehota nahrádza premlčacou lehotou novou, a to objektívnou desaťročnou premlčacou lehotou. Na
premlčaciu lehotu, ktorá prípadne plynula pôvodne, sa od momentu takejto právnej skutočnosti
neprihliada, a to bez ohľadu na to, koľko z nej už uplynulo. Zákon v podstate rozlišuje dve právne
skutočnosti spôsobujúce prerušenie premlčacej lehoty: i) rozhodnutie súdu či iného orgánu dotovaného
decíznou právomocou, ii) uznanie práva písomným právnym úkonom dlžníka. V tomto konaní došlo

k prerušeniu premlčacej lehoty uznaním práva písomným právnym úkonom dlžníka (dohoda o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 2790773), ktoré predstavuje obligatórne písomný a
obligatórne kauzálny právny úkon dlžníka adresovaný svojmu veriteľovi, v ktorom uznáva svoj dlh voči
veriteľovi, čo do dôvodu i výšky. Uznanie dlhu spôsobuje vznik novej desaťročnej objektívnej premlčacej
lehoty vo vzťahu k právu veriteľa aj v tom prípade, ak dlžník uznáva dlh už premlčaný.

39. K obrane žalovanej, že pri podpise dohody o uznaní záväzku nevedela o tom, že právo žalovaného
je premlčané súd poukazuje na bod 20 tohto rozsudku v ktorom cituje bod 17. zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu a z neho okrem iného vyplynulo, že „žalobkyňa nebola nútená predmetnú dohodu
podpísať, podpísanie dohody mohla odmietnuť. Podpis tejto dohody nebol podmienený podpisom

žiadnych iných dokladov, nebol nijak časovo limitovaný, teda žalobkyňa mala dostatok času na to,
aby si predmetnú dohodu pozrela, oboznámila sa s ňou a v prípade, ak s jej obsahom súhlasila,
ju podpísať. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že žalobkyňa ani nenamietala, že by uznaný dlh
napríklad v uznanej výške v čase uznania neexistoval)“. Súd ešte poukazuje na to, že uznanie dlhu
upravuje ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka, ktorý je úzko späté s inštitútom premlčania (§

100-114 Občianskeho zákonníka). Uznanie splatného dlhu má tak za účinok založenie plynutia novej
premlčacej lehoty (ako v súdenom spore). K založeniu novej premlčacej lehoty dochádza aj v prípade,
že predmetný dlh bol v čase uznania už premlčaný. K tvrdeniu žalobkyne o tom, že uznáva premlčaný
dlh hoci o tom nevedela, súd poukazuje na ustanovenie § 558 druhá veta Občianskeho zákonníka,
ktoré vo svojej podstate s § 110 Občianskeho zákonníka upravuje samostatnú právnu úpravu účinkov

premlčania, ktoré nastanú bez ohľadu na to, či došlo k platnému uznaniu dlhu podľa § 558 Občianskeho
zákonníka. Znamená to, že účinok začatia plynutia novej desaťročnej premlčacej doby nastane aj v
prípade absencie vedomosti toho, kto dlh uznal, že je dlh premlčaný. Bez ohľadu na to, či bol dlh
premlčaný alebo nie, v prípade splnenia všetkých zákonných náležitostí tak uznanie dlhu zakladá nové
plynutie premlčacej doby, ktorá sa začína počítať od momentu, kedy k uznaniu došlo, resp. ak bola v

uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. V súdenom spore
žalobkyňa - dlžníčka vo svojom vyhlásení okrem iného sľúbila, že dlh bude platiť splátkach po 20 Eur
mesačne splatných 25. deň v mesiaci s dátumom prvej splátky 25.01.2017, žalobkyňa plnila splátky,čím preukázala, že o výške uznaného dlhu nemala žiadne pochybnosti, dlh existoval, Dohodu o uznaní
záväzku porušila, splátky platila nepravidelne a preto žalovaný od uzavretej dohody odstúpil.

40. Vo vzťahu k dôvodu uvedenému v ustanovení § 45 ods. 1 písm. j) ZoSRK, že rozhodcovský rozsudok
zaväzuje žalobkyňu ako účastníčku spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, súd ešte poukazuje na skutočnosť,
že rozhodcovský rozsudok žalobkyni uložil povinnosť peňažného plnenia vo výške 1.969,17 Eur spolu s
príslušenstvom, t.j. štandardná forma plnenia nielen v rozhodcovskom, ale aj civilnom sporovom konaní.

41. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že z hľadiska hmotného práva rozhodcovským
súdom neboli porušené ustanovenia zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý
rozhodcovský rozsudok správne a úplne zistil skutkový stav veci a ku dňu vydania rozsudku aplikoval
relevantné hmotné právo aj vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Súd dokazovaním na základe skutkových
tvrdení žalobkyne nezistil neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy č. 15699 a s ňou súvisiacej spotrebiteľskej

rozhodcovskej zmluvy zo dňa 28.12.2016 (§ 3 ods. 7 ZoSRK). Z dôvodov, že neboli zistené a žalobkyňou
neboli preukázané zákonné dôvody pre ktoré by mohol súd zrušiť rozhodcovský rozsudok, súd žalobu
žalobkyne v plnom rozsahu zamietol.

42. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

43. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V spore bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu
súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania od neúspešnej žalobkyne. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnenýchprípadochurčiťdlhšiulehotu. Vsúladescitovanýmzákonnýmustanovenímsúdrozhodol

o povinnosti žalobkyne zaplatiť náhradu trov konania žalovanému v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, lebo nezistil odôvodnenosť prípadu pre použitie dlhšej lehoty.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť

napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.