Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 27, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/98/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306225257
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:1306225257.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu I.. C. T., bývajúceho v O., T. XXX/XX, zastúpeného
spoločnosťou Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 31,
IČO: 36 868 221, proti žalovaným 1/ W.. J.. I. D., bývajúcemu v B., B. X, a 2/ J. D., bývajúcej v B., B.
X, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o vzájomnej žalobe o zaplatenie peňažnej sumy, vedenom na
Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 9 C 23/2007, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Nitre z 27. novembra 2019 sp. zn. 25 Co 2/2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 25 Co 2/2019-1073 z 27. novembra 2019 z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom č. k. 9 C
23/2007-970 zo 14. januára 2015 žalobu zamietol. Protinávrh žalovaných 1/ a 2/ o zaplatenie sumy

4.000,- Sk s príslušenstvom zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov
konania v sume 0,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania
nepriznal.
1.1. V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, zistený skutkový stav a uviedol,
že žalobca ako predávajúci a žalovaní 1/ a 2/ ako kupujúci uzavreli 18. apríla 2005 kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva ku kaštieľu súpisné č. XX a pozemku parcely registra

„C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 676 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX
(ďalej len ,,LV“) pre katastrálne územie C. L. Ž., za kúpnu cenu 3 200.000,- Sk, ktorá mala byť zaplatená
v hotovosti v dvoch splátkach, a to v prvej splátke vo výške 5 % dohodnutej kúpnej ceny (t. j. 160.000,-
Sk) splatnej v deň podpisu kúpnej zmluvy a v druhej splátke vo výške 95 % dohodnutej kúpnej ceny (t.
j. 3 040.000,- Sk) splatnej do 30. novembra 2005. Prvá splátka kúpnej ceny bola žalobcovi zo strany
žalovaných riadne uhradená, zaplatenie jej druhej splátky bolo medzi stranami sporné. O jej zaplatení

bolo žalobcom vystavené potvrdenie zo 6. októbra 2005, avšak žalobca tvrdil, že ho vystavil žalovanému
1/ v dobrej viere bez reálneho odovzdania zvyšnej časti kúpnej ceny, a to na žiadosť žalovaného 1/,
ktorý ho potreboval pre potreby čerpania úveru; žalovaný 1/ mu však zvyšnú časť kúpnej ceny napriek
opakovaným ubezpečeniam o jej úhrade doposiaľ nezaplatil. Z tohto dôvodu žalobca tvrdil, že bol
žalovaným 1/ uvedený do omylu, v dôsledku ktorého považoval kúpnu zmluvu za neplatnú podľa § 49a
Občianskeho zákonníka. Zároveň dodal, že ak by sa súd s touto argumentáciou nestotožnil, uviedol, že

kúpnu zmluvu treba považovať za neplatnú v dôsledku splnenia rozväzovacej podmienky dohodnutej v
článku IV bodu 3 kúpnej zmluvy z ktorého vyplýva, že nezaplatením druhej časti (splátky) kúpnej ceny
v lehote splatnosti zmluva stráca platnosť.
1.2. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobe žalobcu nebolo možné vyhovieť, pretože nebol zistený
žiadny dôvod, ktorý by mal za následok absolútnu či relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Konštatoval,
že splnenie rozväzovacej podmienky uvedenej v článku IV bodu 3 kúpnej zmluvy tým, že druhá splátka

kúpnej ceny nebola žalobcovi riadne a včas uhradená, nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. V
konaní ďalej nebolo zistené, že by predmetná kúpna zmluva zanikla z dôvodu odstúpenia niektorejzmluvnej strany. Napokon kúpnu zmluvu nebolo možné uznať za neplatnú ani v dôsledku omylu žalobcu
podľa § 49a v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka, ktorý mal byť podľa tvrdenia žalobcu úmyselne
vyvolaný ľsťou žalovaného 1/ spočívajúcej vo výslovnom, avšak vedome nepravdivom ubezpečení o

úhrade druhej splátky kúpnej ceny, pretože v konaní nebolo preukázané, že by tento zvyšok kúpnej ceny
zaplatený bol, ale takisto nebolo preukázané, že by tento zvyšok kúpnej ceny zaplatený nebol.
1.3. Súd prvej inštancie zamietol protinávrh žalovaných 1/ a 2/, ktorým sa domáhali zaplatenia 4.000,- Sk
istiny s príslušenstvom z dôvodu úhrady správneho poplatku na príslušnej správe katastra žalovanými
vo výške 8.000,- Sk. V spore bolo preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ bez súhlasu žalobcu vykonali návrh na

povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, nevyzvali a ani neupovedomili žalobcu
o tom, že takýto návrh podávajú a ani ho nevyzvali na úhradu polovice správneho poplatku vo výške
4.000,- Sk. Z týchto dôvodov nepovažoval jeho dôvodnosť za preukázanú.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len ,,odvolací súd“) na odvolanie žalobcu v poradí druhým rozsudkom č. k.

25 Co 2/2019-1073 z 27. novembra 2019 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí
žaloby potvrdil. Výrok o trovách konania vo vzťahu k žalobe zmenil tak, že žalovaným 1/ a 2/ náhradu
trov konania voči žalobcovi nepriznal. Vyslovil, že žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
2.1. V odôvodnení poukázal na právny záver vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č. k. 7 Cdo 72/2017-1058 zo 17. októbra 2018, ktorým bolo zrušené rozhodnutie
odvolacieho súdu z 22. júna 2016 sp. zn. 25 Co 635/2015 a vec bola vrátená na ďalšie konanie z
dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, lebo z obsahu rozhodnutí súdov nižších inštancií
nevyplývalo, či a ako sa súdy zaoberali existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu, ktorý je
predpokladom na vyhovenie takejto žalobe; v prípade, že sa touto existenciou nezaoberali, nie je zrejmé

prečo. Následne poukázal na skutkový stav, obsah kúpnej zmluvy z 18. apríla 2005, najmä článok IV
bod 3 a uviedol, že súd prvej inštancie sa k existencii naliehavého právneho záujmu v dôvodoch svojho
rozhodnutia konkrétne nevyjadril a vec meritórne prejednal.

2.2. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej

len ,,CSP“) k existencii naliehavého právneho záujmu vyslovil právny názor, že nezaplatenie kúpnej
ceny alebo jej zvyšku nie je dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ale
zakladá oprávnenie predávajúceho domáhať sa jej zaplatenia žalobou o splnení povinnosti alebo má
právo od kúpnej zmluvy odstúpiť. Pokiaľ žalobca od kúpnej zmluvy neodstúpil, bol oprávnený domáhať
sa zaplatenia zvyšku kúpnej ceny žalobou na plnenie. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca mal k

dispozícii iný účinný spôsob ochrany svojho práva. Odvolací súd uzavrel, že na požadovanom určení
neplatnosti kúpnej zmluvy nie je zo strany žalobcu daný naliehavý právny záujem a preto žalobe nie
je možné vyhovieť. Ďalšie odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnené a dodal, že
skutočnosť, či zvyšok kúpnej ceny bol alebo nebol zaplatený a skutočnosť, či konanie žalovaného 1/
možno považovať za nekalé, nebola pre meritórne rozhodnutie významná. Napadnuté rozhodnutie vo

veci samej potvrdil ako vecne správne v súlade s § 387 ods. 1 CSP.

2.3. Výrok o trovách konania zmenil v súlade s § 388 CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania
proti žalobcovi nepriznal. O nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol podľa §
396 ods. 1 v spojení s § 453 ods. 3 a § 262 ods. 1 CSP. Úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na ich

náhradu v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím
(§ 262 ods. 2 CSP).

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej len ,,dovolateľ“) dovolanie, ktorého
prípustnosť a dôvodnosť vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a), písm.

b) a písm. c) CSP. Namietal, že nesprávnym procesným postupom súdov oboch nižších inštancií bolo
porušené jeho právo na spravodlivý proces, a to tým, že súdy sa vôbec nezaoberali jeho námietkou,
že kúpna zmluva zanikla v dôsledku splnenia rozväzovacej podmienky, a preto nemohol žalovať o
splnenie povinnosti - o zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny, keďže už neexistoval právny titul, ktorý by
ho na to oprávňoval. Z rovnakého dôvodu nemohol ani odstúpiť od predmetnej kúpnej zmluvy, lebo ak

právny úkon už zanikol, niet od čoho odstúpiť. Podľa jeho názoru naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti kúpnej zmluvy je daný a predpokladá ho i ustanovenie § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.
z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,Katastrálneho zákona“), podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právnehoúkonu, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom. Požadovaným určením teda nejde len
o vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, ale účinne sa ním môže
privodiť zlepšenie jeho právneho postavenia. V danom prípade bolo medzi stranami dohodnuté, že v

prípade nezaplatenia druhej splátky kúpnej ceny v lehote splatnosti kúpna zmluva stráca platnosť. Toto
zmluvné ustanovenie treba považovať za rozväzovaciu podmienku, ktorá bola splnená nezaplatením
tejto časti kúpnej ceny a v tom dôsledku zmluva automaticky zanikla. Keďže súdy prejednávaný spor
z tohto hľadiska neposudzovali, ich rozhodnutia spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci a
zároveň sú z hľadiska zákonných požiadaviek kladených na ich odôvodnenie nedostatočné a arbitrárne.

Právna otázka automatického zániku zmluvy v dôsledku rozväzovacej podmienky spočívajúcej v
nesplnení záväzku zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu zjavne nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
dostatočnevyriešená.Navrholrozsudkysúdovnižšíchinštanciízrušiťavecvrátiťsúduprvejinštanciena
ďalšie konanie, alternatívne napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a žalobe vyhovieť. Uplatnil
si nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedli, že rozhodnutie odvolacieho súdu pokladajú
za vecne správne a namietané dovolacie dôvody za neopodstatnené, pretože zvyšnú časť kúpnej ceny
žalobcovi riadne v hotovosti zaplatili a sám žalobca túto skutočnosť potvrdil vystaveným potvrdením. Z
toho vyplýva, že k zániku kúpnej zmluvy v dôsledku splnenia rozväzovacej podmienky nedošlo, a preto
ju treba považovať za stále platnú a účinnú. Navrhli dovolanie žalobcu odmietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (ďalej len „dovolací súd“ resp. ,,najvyšší súd“)
príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané

náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu
dospel k záveru, že dovolanie je nielen prípustné, ale aj dôvodné.

6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.

7. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

8. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

9. Podľa § 421 ods.1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu,b)ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdueštenebolavyriešenáaleboc)jedovolacímsúdom
rozhodovaná rozdielne.

10. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

11. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní.

12. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže

ísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii
a interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného
ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu
z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr)splnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo
spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a
tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania

prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP
(napr. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 64/2018). K posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva
na nesprávnom právnom posúdení), môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti
dovolania.

13. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I.
ÚS 26/94).

14. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,
ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava
priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom-
ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý

proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).

15. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 420 písm. f) CSP sú
zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pri posudzovaní znemožnenia uskutočňovať strane
jej patriace procesné práva, je nevyhnutné skúmať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces
a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho
konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť
nesprávny postup súdu.

16. V súvislosti s namietaným nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a to
nevysporiadaním sa s argumentáciou dovolateľa v spore týkajúcou sa dohodnutej rozväzovacej
podmienky platnosti kúpnej zmluvy vyplývajúcej z článku IV bodu 3, a tým aj k existencii naliehavého
právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, dovolací súd uvádza, že uplatnený dovolací

dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť.

17. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len ,, Dohovoru“), ktoré je implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej

len ,,Ústavy“). Odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z
akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu.

18. Aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavného súdu“) platí,
že riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa

čl. 46 ods. 1 Ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom
vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci
podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí
dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto
dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07). V prípade,

keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
súdnehorozhodnutianevyplývajú,trebatakétorozhodnutiepovažovaťzarozpornésčl.46ods.1Ústavy,
resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej
v odôvodnení koherentný, t. j. rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť
príslušný záver. Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý proces

garantujekaždémuúčastníkovikonania,ževydanýrozsudokmusíspĺňaťlimityzrozumiteľného,určitého
a logicky odôvodneného rozsudku.19. V preskúmavanej veci súdy nižších inštancií nedostatočne posúdili, či dovolateľ má na požadovanom
určení neplatnosti právneho úkonu naliehavý právny záujem. Z obsahu žaloby totiž vyplýva, že
ňou nesleduje, aby žalovaným bola uložená povinnosť zaplatiť mu zvyšnú časť kúpnej ceny, ale

prostredníctvom nej sa má docieliť obnovenie vlastníckeho vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam.
Žalobca sa zaplatenia zvyšnej časti kúpnej ceny nedomáhal, ale tvrdil, že na ňu už nemá nárok, pretože
splnením rozväzovacej podmienky kúpnej zmluvy, z nej vyplývajúce práva a povinnosti zmluvným
stranám zanikli (resp. tým, že predmetná zmluva je podľa jeho názoru od počiatku neplatná, takéto
oprávnenie mu ani nevzniklo). Uvedené skutkové okolnosti vyplývajú z bodu II žaloby, v ktorom

zároveň odôvodnil aj existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení tým, že bez
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy nemôže byť zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností v evidencii
nehnuteľností.

20. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

21. Pri riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je potrebné preukázať existenciu
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení,
či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že

vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa
prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný, t. j. jeho právny
záujem má určitú intenzitu. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená
aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je
daný a na preukázanie jeho tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Pre analýzu právneho vzťahu strán a

posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobca
vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú povahu majú práva a
povinnosti strán tvoriace obsah právneho vzťahu (sp. zn. 5 Cdo 120/2017).

22. Žalobný (procesný) nárok sa vo všeobecnosti skladá z dvoch zložiek a to z uvedenia relevantných

skutkových okolností týkajúcich sa opísania skutkového deja (causa petendi), z ktorých žalobca
vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva materiálnej povahy. Druhou zložkou
je žalobný návrh (petitum), ktorým žalobca konkretizuje jeho návrh na poskytnutie ochrany špecifickým
spôsobom zodpovedajúcim skutkovému deju. Z uvedeného teda vyplýva, že súd je viazaný petitom
žaloby po obsahovej stránke, ktorý je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe.

Súd je preto povinný skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh (sp. zn. 7 Cdo
268/2019).

23. Vzhľadom na náležité vymedzenie žalobného návrhu dovolateľom, uvedením skutkových okolností,
ale aj zdôvodnením existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti

právneho úkonu, bolo povinnosťou súdov nižších inštancií teda skúmať naliehavý právny záujem nie z
hľadiska, či žalobca mal priamo žalovať o splnenie povinnosti, ale z hľadiska toho, či je takáto žaloba
postačujúca na to, aby žalobca mohol byť považovaný za vlastníka predmetných nehnuteľností a ako
ich vlastník zapísaný v katastri nehnuteľnosti a to i v kontexte ustanovenia § 34 ods. 2 Katastrálneho
zákona, podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo o neplatnosti dobrovoľnej

dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to
platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu
záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

24. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že

základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým,
že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú
tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie
sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Z odôvodnenia súdneho

rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy
zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú(ale aj laickú) verejnosť prijateľné a racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.
Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov - od 01. júla 2016 strán sporu (IV. ÚS

1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11).

25. Keďže sa súdy nižších inštancií nezaoberali žalobným návrhom z vyššie uvedených hľadísk, najmä
žaloby ako celku posúdením jej obsahu týkajúceho sa skutkového deja v nadväznosti aj na preukázanie
naliehavého právneho záujmu, dovolací súd považoval uplatnenú vadu zmätočnosti v zmysle § 420

písm. f) CSP týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia za opodstatnenú, a preto napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil v súlade s § 449 ods. 1 CSP a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§
450 CSP v spojení s § 390 CSP).

26. Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozhodnutia dovolací súd sa ďalšími uplatneným dovolacím
dôvodom v zmysle § 421 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) CSP v súlade so zásadou hospodárnosti

nezaoberal.

27. V ďalšom konaní je úlohou odvolacieho súdu opätovne sa zaoberať existenciou naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu v súlade s obsahom žaloby
a tvrdenými skutkovými okolnosťami v nej uvedenými v bode II žaloby, z ktorých vyplýva, že v

dôsledku rozväzovacej podmienky dojednanej v kúpnej zmluve (v spise na č. l. 5) jej článku IV bodu
3, nezaplatením druhej časti (splátky) kúpnej ceny v lehote splatnosti (do 30. novembra 2005), zmluva
stráca platnosť. Napokon aj existenciu naliehavého právneho záujmu je potrebné posúdiť v súlade so
skutkovými tvrdenia žalobcu, ktorý ho odôvodnil tým, že zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľnosti môže dosiahnuť len určením neplatnosti právneho úkonu. V zmysle § 455 CSP je odvolací

súd vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu viazaný.

28. O trovách pôvodného konania a trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v novom
rozhodnutí vo veci samej (§ 453 ods. 3 CSP).

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.