Rozsudok Judgement was issued on Monday, January 28, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12Csp/217/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217214978
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2217214978.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,

a. s., Žilina, Hodžova 11, IČO 31 575 951, proti žalovanému: T. B., V.. XX.XX.XXXX, B. P. E. T., V. L.
XXXX/X, o zaplatenie 1.809,03 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 1.809,03 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, vo výške 108,50 eur, do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobca sa žalobou zo dňa 21.08.2017 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný
k zaplateniu istiny vo výške 1.809,03 eur a úroku 28% z istiny a k náhrade trov konania s odôvodnením,
že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 14.01.2014 zmluvu o bežnom účte, na ktorom sa žalovaný dostal
do nepovoleného prečerpania, dlh včas nevyrovnal a preto žalobca účet zatvoril. Debetný zostatok -
nepovolené prečerpanie účtu sa úročí podľa Všeobecných obchodných podmienok výveskou úrokových
sadzieb.

(2) Žalovaný sa na adrese evidovaného trvalého pobytu nezdržiava, adresa jeho aktuálneho pobytu
zistená nebola, z toho dôvodu bolo podanie žaloby oznámené žalovanému postupom podľa § 116 ods.
2 CSP. Žaloba tak bola žalovanému doručená dňa 06.10.2018.

(3) Podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak sa žalobu
nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd
povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa ods. 2 ak sa

súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o
podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po
15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa
ods. 3 ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).

(4) Podľa § 106 („adresa na doručovanie“) ods. 1 písm. a/ CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej
schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát

neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú
v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej
republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Podľa ods. 3 ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri
obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnejtabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia
oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

(5) Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

(6) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

(7) Žalovaný dňa 14.01.2014 uzatvoril so žalobcom zmluvu, v zmysle ktorej mu žalobca zriadil a viedol
osobný (bežný) účet. Z výpisu z účtu vyplýva, že žalovanému bolo povolené prečerpanie do 680 eur.
Žalovaný sa dostal do nepovoleného debetu v júli 2014, kedy prečerpal úver nad rámec povoleného
prečerpania, od toho času na účte nevykonával žalovaný žiadne obraty, mínusový zostatok nevyrovnal,
žalobca od toho času pripisoval do uzavretia účtu na účet úrok a mesačný poplatok za vedenie

účtu. Podľa výpisu z účtu žalovaného predstavoval debetný zostatok k uzavretiu účtu dňa 06.06.2017
čiastku 1.809,03 eur. Zmluva bola opatrená podpisom žalovaného, všeobecné obchodné podmienky
nie sú podpísané žiadnou zo zainteresovaných strán. Z pripojených úrokových sadzieb (účinných od
01.08.2017) vyplýva sadzba pre nepovolené prečerpanie účtu 28% ročne.

(8) Zmluva o bežnom účte, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou upravenou v §
708 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi
tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov.Žalovanávšakuzavrelapredmetnúzmluvuakospotrebiteľ,idetedaozmluvuspotrebiteľskú,
podriadenú tak navyše aj právnej úprave § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ).

(9) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom
od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

(10)Podľa§54ods.1OZzmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliťod
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(11) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd s poukazom na citované ustanovenia dospel k záveru,
že žaloba bola podaná dôvodne. Medzi stranami bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej žalobca
žalovanému založil a viedol peňažný účet, na ktorom došlo už v priebehu trvania k debetnému zostatku,
ktorý žalovaný nevyrovnal. Žalovaný nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke
nesporoval. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu však súd z úradnej moci

preskúmal oprávnenosť nároku a uzavrel, že nárok žalobcu bol preukázaný len na žalobnej istine, preto
súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného debetný zostatok vrátiť. Súd však nepriznal
žalobcovi aj nárok na úrok, nakoľko v tejto časti nebol preukázaný (§ 132 ods. 3 CSP - žalobca k žalobe
pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť) - žalobca
účet uzavrel dňa 06.06.2017, podľa predloženého výpisu z účtu preukázateľne k debetnému zostatku

pripočítaval mesačne úroky (a poplatky), ktoré žiadal rozhodnutím súdu (duplicitne) navýšiť o ďalšie
úroky, pričom zmluva už netrvala a preto v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K tomuto
nároku súd však dáva žalobcovi do pozornosti aj rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 4Obo/143/1998:
„... pri mimoriadnom zosplatnení úveru veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny
úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym

úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných
peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu
s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime
výhody splátok. Nastupuje tak stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce kskorému vráteniu peňažných prostriedkov, teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať
peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré
by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Keďže jednorazovým

zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú
o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o
protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym
stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej
sumy. Na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení

s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. ...“, ktoré je možné analogicky aplikovať aj na uzavretie bežného účtu
s debetným zostatkom.

(12) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

(13) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(14) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(15) Súd žalobcovi ako úspešnej strane sporu (v podstatnom rozsahu - neúspech mal v časti

príslušenstva, z ktorého sa inak súdny poplatok ani neplatí) priznal nárok na náhradu trov voči
žalovanému v plnom rozsahu a v súlade s čl.17 CSP („Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.“) rozhodol zároveň, keďže ide o
vec „jednoduchého právneho posúdenia“, o výške trov. Žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov

konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 108,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)